Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106174
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: HGM s.r.o., so sídlom Kammerhofská 5, 969 01 Banská Štiavnica, IČO:
31 568 742, právne zastúpený: CLA Slovakia Legal s. r. o., so sídlom Karpatská 8, 811 05 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 378 081, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101700693/2023 zo dňa 06.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101700693/2023 zo dňa 06.07.2023

a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100898288/2023 zo dňa 28.03.2023 z r u š u j e a
vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Rozhodnutím č. 100898288/2023 zo dňa 28.03.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)
správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 7.332,71 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2021.
2) Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie

obdobie október 2021. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu č. 103124411/2022 zo dňa
16.11.2022 (ďalej aj len „Protokol) s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi
dňa 19.11.2022. Žalobca sa k Protokolu vyjadril v stanovenej 30 dňovej lehote a jeho pripomienky boli
prerokované na ústnom pojednávaní dňa 23.02.2023, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č.
100659196/2023 zo dňa 23.02.2023. Z Protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že žalobca v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie október 2021 vyčíslil daň vo výške 1.491,96 Eur, pričom správca dane
daňovou kontrolou zistil daň vo výške 8.824,67 Eur.

3) Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2021 uplatnil právo na odpočítanie dane
celkom podľa § 49 až 52 a § 54 až 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
len „Zákon o DPH“) v daňovom priznaní na r. 2021 vo výške 10.264,83 Eur. Žalobca si v kontrolovanomzdaňovacomobdobíodpočítalDPHznasledujúcichdodávateľskýchfaktúroddaňovéhosubjektuStavby
a koordinácie s.r.o. (naposledy AS Fenster und Türen e.K. s.r.o., so sídlom Rázusova 12, Nitra 949 01),
IČO: 52789217, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej aj len „Stavby a koordinácie s.r.o.“):

- č. 2021100401 zo dňa 04.10.2021, interné číslo 213006, ZD 1.011,85 Eur, DPH 202,37 Eur, celkom
1.214,22 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021100501 zo dňa 05.10.2021, interné číslo 213008, ZD 3.125,00 Eur, DPH 625,00 Eur, celkom
3.750,00 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v

Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021100701 zo dňa 07.10.2021, interné číslo 213010, ZD 4.055,61 Eur, DPH 811,12 Eur, celkom
4.866,73 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021101202 zo dňa 12.10.2021, interné číslo 213016, ZD 2.580,57 Eur, DPH 516,11 Eur, celkom
3.096,68 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v

Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021101301 zo dňa 13.10.2021, interné číslo 213021, ZD 2.477,72 Eur, DPH 495,54 EUR, celkom
2.973,26 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021101801 zo dňa 18.10.2021, interné číslo 213022, ZD 3.944,62 Eur, DPH 788,96 Eur, celkom

4.733,78 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021102001 zo dňa 20.10.2021, interné číslo 213033, ZD 4.087,44 Eur, DPH 817,49 EUR, celkom
4.904,93 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,

- č. 2021102201 zo dňa 22.10.2021, interné číslo 213042, ZD 3.908,55 Eur, DPH 781,71 EUR, celkom
4.690,26 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021102501 zo dňa 25.10.2021, interné číslo 213046, ZD 4.005,31 Eur, DPH 801,06 Eur, celkom
4.806,37 EUR, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v

Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021102701 zo dňa 27.10.2021, interné číslo 213055, ZD 3.301,67 Eur, DPH 660,33 Eur, celkom
3.962,00 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021102901 zo dňa 29.10.2021, interné číslo 213073, ZD 1.486,93 Eur, DPH 297,39 Eur, celkom

1.784,32 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“,
- č. 2021102902 zo dňa 29.10.2021, interné číslo 213065, ZD 2.676,17 Eur, DPH 535,63 EUR, celkom
3.213,80 Eur, predmet fakturácie: „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v
Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava“.

4) Dňa 22.02.2022 sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla žalobcu za účelom predloženia
dokladov za zdaňovacie obdobie október 2021 a spísania zápisnice o ústnom pojednávaní. Ústneho
pojednávania sa za žalobcu zúčastnila konateľka A. B. C., ktorá do zápisnice opísala, kde má daňový
subjekt priestory na vykonávanie podnikateľskej činnosti, konateľka ďalej uviedla, že predmetom

podnikania žalobcu sú ubytovacie a stravovacie služby, že žalobca má približne 20 zamestnancov, z
ktorých 4 pracujú na dohodu. Konateľka ďalej uviedla, že žalobca vlastní budovu Hotela Grand Matej,
nehnuteľnosť na Kammerhofskej ulici, pozemky a byt v Bratislave. Počas ústneho pojednávania boli
predložené žalobcom účtovné a daňové doklady.

5) Dňa 17.03.2022 zaslal správca dane Výzvu v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku daňovému
subjektu Stavby a koordinácie s.r.o. na vydanie písomností, listín a iných vecí, ktoré môžu byť dôkazom
pri správe daní zo dňa 17.03.2022. Výzva bola daňovému subjektu Stavby a koordinácie s.r.o. doručená
dňa 02.04.2022 fikciou. Spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. na uvedenú výzvu neodpovedala a
nepredložila žiadne účtovné ani daňové doklady, ani dôkazy preukazujúce zahrnutie preverovaných

faktúr vo svojej účtovnej a daňovej evidencii.

6) Následne dňa 01.04.2022 zaslal správca dane Sociálnej poisťovni Výzvu č. 100669004/2022 v
zmysle § 26 ods. 12 Daňového poriadku. V zmysle predmetnej výzvy žiadal správca dane Sociálnupoisťovňu o oznámenie údajov týkajúcich sa žalobcu a spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. V
odpovedi na výzvu Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobca je evidovaný v registri zamestnávateľov
a v predmetnom zdaňovacom období mal zamestnancov. Spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o.

nebola evidovaná v registri zamestnávateľov a v predmetnom zdaňovacom období nemala evidovaného
žiadneho zamestnanca.

7) Na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom sa dňa 12.04.2022 dostavila konateľka
žalobcu A. B. C. za účelom spísania zápisnice o ústnom pojednávaní v súvislosti s výkonom daňovej

kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie október 2021. Konateľka žalobcu do zápisnice uviedla, že
žalobca pozná daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o. na základe toho, že spoločnosť Stavby a
koordinácie s.r.o. vykonávala pre žalobcu opravné stavebné práce. Ďalej uviedla, že spolupracovali
so spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. v októbri a aj v novembri roku 2021, pričom spolupráca
vznikla na základe potreby vykonať rekonštrukčné práce, konkrétne opravy v apartmánoch v Bratislave.
Na základe odporúčania známych oslovil žalobca spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. Pri otázke

zamestnancov správcu dane na základe akých kritérií si vybrali spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o.
za svojho dodávateľa konateľka uviedla, že boli ochotní riešiť jednotlivé izby priebežne a postupne, nie
naraz ako celok, podľa toho ako boli aktuálne izby voľné. Konateľka uviedla, že si nijakým spôsobom
neoverovali spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o., pretože nebol čas, v hoteli im vrcholila sezóna.
Pri otázke zamestnancov správcu dane ako prebiehali predmetné zdaniteľné plnenia a spolupráca so

spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. sa konateľka vyjadrila, že prišli k nim do hotela v Bratislave
priamo na miesto výkonu prác a podľa potreby čo aktuálne potrebovali rekonštruovať im pomohli.
Konateľka uviedla, že nemali podklady a informácie o tom, že práve spoločnosť Stavby a koordinácie
s.r.o. je schopná zabezpečiť v požadovanej kvalite a v požadovanom rozsahu dodanie služieb, ale dúfali
a verili, že uvedené práce bude spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. vedieť zabezpečiť v požadovanej

kvalite. Za spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. vystupoval mladý pán, ktorý zabezpečil pracovníkov,
na meno si konateľka spomenúť nevedela a za spoločnosť žalobcu komunikovala samotná konateľka.
Prácebolirealizovanénazákladeobjednávky,kdeboliuvedenérôznerekonštrukčnépráce.Následnesa
na mieste s pracovníkmi, ktorí sa za spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. dostavili dohodli, čo sa bude
rekonštruovať. Služby mali byť vykonané na adrese Panská 27, Bratislava, kde sa v podkroví nachádza

19 apartmánov. Pri otázke zamestnancov správcu dane, kto konkrétne uvedené práce za spoločnosť
Stavby a koordinácie s.r.o. vykonával, konateľka uviedla že nevie, netuší, ale išlo o približne dve alebo
tri osoby, ale ich vzťah k spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. nevedela uviesť. Následne zamestnanci
správcu dane položili otázku, či mali uvedené osoby znalosti na výkon týchto prác, na čo konateľka
uviedla, že si to nepreverovali. Konateľka ďalej uviedla, že keď urobili pracovníci nejaký celok, napríklad

jeden apartmán, ktorý im trval približne dva dni, mali pár dní voľno a následne prišli opäť rekonštruovať
iný apartmán. Konateľka ďalej uviedla, že si neviedli menný zoznam zamestnancov, ani harmonogram
prác a vstup do apartmánov, kde prebiehali rekonštrukčné práce bol otvorený. Na prízemí je hlavná
brána objektu a reštaurácie, ktorá sa na večer zatvára, ale počas dňa je otvorená. Evidenciu pracovníkov
konateľka k dispozícií nemala, neviedli si ju. Na otázku zamestnancov správcu dane, kto koordinoval

a usmerňoval pracovníkov v rámci týchto prác konateľka uviedla, že práce, ktoré bolo treba vykonať
si zapísali na papier, následne sa to odovzdalo pracovníkom. Cena za uvedené práce bola stanovená
na základe ústnej dohody, cenníkom uvedených prác nedisponujú. Faktúry za poskytnuté práce boli
vyplácané v hotovosti priamo pracovníkom, ktorý predmetné práce vykonávali. Hotovosť sa predávala
pracovníkom vždy, keď pracovníci za spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. priniesli faktúru. Písomná

dohoda medzi spoločnosťami Stavby a koordinácie s.r.o. a žalobcom uzatvorená nebola, všetko bolo
len na základe objednávok.

8) Dňa 28.06.2022 sa na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom po opakovaných
neúspešných pokusoch dostavil svedok D. E., bývalý konateľ spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. o

čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101852168/2022 zo dňa 28.06.2022. Svedok sa
počas ústneho pojednávania vyjadril k obchodnej činnosti spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. a k
zdaniteľným obchodom pre spoločnosť žalobcu. Svedok do zápisnice uviedol, že pozná žalobcu a že v
predmetnom zdaňovacom období október 2021 s uvedenou spoločnosťou obchodoval. Na otázku, ako
vznikla spolupráca s daňovým subjektom HGM s.r.o. svedok odpovedal, že mali spoločného známeho,

p. F. G., cez ktorého s p. C. dohodli spoluprácu. Následne p. E. uviedol, že oslovil p. H. I. J. E. J. J.,
za účelom dohodnutia pracovníkov na opravu izieb – konkrétne podkrovia. Svedok ďalej uviedol, že bol
na mieste výkonu prác, v Keglevichovom paláci a pozeral sa, či práce prebiehajú. Po vykonaní prác
v miestnosti boli vyplatení v hotovosti, konkrétne p. C., manželom pani C.. Pri otázke zamestnancovsprávcu dane, čo bolo predmetom zdaniteľných plnení, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosťou Stavby
a koordinácie s.r.o. pre spoločnosť žalobcu svedok odpovedal, že strechy boli zatečené, jednalo sa o
sadrokartónové priečky, ktoré bolo treba odstrániť a dať nové, robili sa tam aj dlažby a bežné práce, aby

boli izby v poriadku. E. D. E. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že komunikoval s p. G., ale nevedel uviesť v
akom vzťahu bol k spoločnosti žalobcu. Na otázku správcu dane, kde boli predmetné práce vykonávané
svedok uviedol, že v hoteli F. G. v Bratislave a potom aj v Keglevichovom paláci v Bratislave. Na otázku,
kto vykonával predmetné práce svedok uviedol, že pracovníci zo spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o.,
ale ich mená nevedel uviesť. Svedok ďalej uviedol, že pracovníci mali odborné znalosti na výkon prác.

Svedok tiež uviedol, že vykonávané práce boli nepravidelné, spravila sa jedna izba za približne 3-5 dní,
potombolazaprácuvyplatenáhotovosť,alenešloopravidelnúčinnosť.Naotázkusprávcudane,akobol
zabezpečený vstup osôb do priestorov, kde sa práce vykonávali svedok D. E. uviedol, že chodili nejakou
bránou, mali voľný prechod, niekto ich tam pustiť musel, ale o tom svedok nemal žiadne informácie.
Evidenciu dochádzky pracovníkov k dispozícií svedok nemal, keďže si evidenciu pracovníkov neviedol.
Pri otázke správcu dane, kto uvedené osoby koordinoval a usmerňoval v rámci prác svedok uviedol, že

to by mal byť p. H., konkrétne uviesť nevedel. Pracovníci sa na miesto výkonu prác dopravovali sami.
Svedok ďalej uviedol, že cenník neexistoval. Pri otázke správcu dane, akým spôsobom sa predávala
hotovosť za poskytnuté práce svedok konštatoval, že to vyplácal p. C. priamo jemu, alebo ak nebol
prítomný, tak pracovníkom spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o., ktorí následne peniaze odovzdali priamo
jemu. Hotovosť sa predávala pri prácach, po dohodnutom úkone, po dokončení izby. Pri otázke správcu

dane, či existovala zmluva na dodanie predmetných služieb svedok uviedol, že písomná dohoda nebola,
vždy sa dohodli len ústnou formou. Pri otázke správcu dane, nech svedok p. E. popíše spoluprácu
medzispoločnosťamiPannonSlovakias.r.o.aStavbyakoordinácies.r.o.,svedokuviedol,žespolupráca
začala približne v roku 2020, v oblasti čistiacich a upratovacích prác a rôznych montážnych prác. Všetky
služby a kontakty zháňal svedok sám, aj vždy objednával ako dodávateľa spoločnosť Pannon Slovakia

s.r.o. Spolupráca medzi Pannon Slovakia s.r.o. a Stavby a koordinácie s.r.o. bola ukončená až niekedy
v 6. alebo 7. mesiaci roku 2021, pretože svedok mal zdravotné problémy.

9) Dňa 08.07.2022 zaslal správca dane Sociálnej poisťovni Výzvu č. 101933653/2022 v zmysle §
26 ods. 12 Daňového poriadku. V zmysle zaslanej výzvy žiadal Sociálnu poisťovňu o oznámenie

údajov týkajúcich sa spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o., ktorá mala poskytnúť v subdodávke spoločnosti
Stavby a koordinácie s.r.o. zamestnancov na výkon prác pre spoločnosť žalobcu. V odpovedi na
výzvu zaevidovanú pod ev. číslom 250200714/2022 Sociálna poisťovňa uviedla, že spoločnosť Pannon
Slovakia s.r.o. bola v Sociálnej poisťovni evidovaná od 01.04.2021 a viedla v evidencií niekoľkých
zamestnancov, prevažne cudzincov.

10) Dňa 08.07.2022 správca dane zaslal Predvolanie na výsluch svedka č. 101938085/2022 stanovené
na 02.08.2022 o 11:00 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom. Predvolanie
bolo zaslané bývalému konateľovi spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o., p. B. H., ktoré bolo doručené dňa
29.07.2022 fikciou. Svedok B. H. sa na ústne pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť zamestnancom

správcu dane neoznámil ani sa nijakým spôsobom neospravedlnil.

11) Následne dňa 09.09.2022 zaslal správca dane Výzvu v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku
daňovému subjektu Pannon Slovakia s.r.o. na vydanie písomností, listín a iných vecí, ktoré môžu
byť dôkazom pri správe daní zaevidovanú pod č. 102498450/2022 zo dňa 08.09.2022. Výzva bola

daňovému subjektu Pannon Slovakia s.r.o. doručená dňa 25.09.2022 fikciou. Spoločnosť Pannon
Slovakia s.r.o. na uvedenú výzvu neodpovedala a nepredložila žiadne účtovné ani daňové doklady, ani
dôkazy preukazujúce zahrnutie preverovaných faktúr vo svojej účtovnej a daňovej evidencii.

12) Na základe vyššie uvedených zistení v priebehu výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie október 2021 mal správca dane za to, že predmetné zdaniteľné plnenie nebolo
dodané. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil v zdaňovacom období október
2021 odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o. na základe vyššie
uvedených faktúr. Kontrolovaný daňový subjekt však v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil
dôkazyaskutočnosti,ktorébypriamoaoveriteľnepreukazovali,žekdodaniupredmetnýchslužiebdošlo

tak, ako je deklarované vo faktúrach.

13) Bývalý konateľ spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. p. D. E. síce potvrdil v Zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 101852168/2022 zo dňa 28.06.2022 dodanie služieb na základe faktúr, kde išlo ofakturáciu „Fakturujem vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke – v Keglevichovom paláci,
Panská 27, Bratislava“, avšak vo svojej výpovedi nevedel uviesť, či bola zmluva na celý kontrakt alebo
len na čiastkové práce, uviedol, že práce prebiehali v Keglevichovom paláci v Bratislave a v hoteli

Grand Matej v Bratislave, avšak hotel Grand Matej sa nachádza v Banskej Štiavnici a konateľka vo
svojej výpovedi neuviedla, že by práce prebiehali aj v hoteli Grand Matej v Banskej Štiavnici, ale
len na adrese Panská 27 v Bratislave. E. E. taktiež nevedel uviesť, kto konkrétne vykonával práce
uvedené na faktúrach, ďalej uviedol, že nemá informácie o tom, kto púšťal zamestnancov do budovy,
konateľka kontrolovaného daňového subjektu HGM s.r.o. uviedla, že vstup pracovníkov do budovy

nebol kontrolovaný, a keď sa rekonštruovalo, vstup bol voľný. Bývalý konateľ spoločnosti Stavby a
koordinácie s.r.o. nevedel zamestnancom správcu dane predložiť evidenciu pracovníkov. K evidencií
pracovníkov ďalej uviedol, že si ju asi viedla spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o. Konateľka žalobcu vo
svojej svedeckej výpovedi uviedla, že evidenciu pracovníkov si neviedli ani ju nemajú. Vo svedeckej
výpovedi p. E. uviedol, že práce na jednej izbe trvali 3 až 5 dní, kde správca dane vidí rozpor, keďže
konateľka kontrolovaného daňového subjektu HGM s.r.o., p. C. vo svojej výpovedi uviedla, že práce na

jednejizbetrvali2dni.PánE.ďalejnevedel,ktokonkrétnekoordinovalpracovníkov,ktorísamalipodieľať
na dodaní predmetných služieb, konateľka kontrolovaného daňového subjektu vo svojej svedeckej
výpovedi uviedla, že nikto nechodil kontrolovať pracovníkov ani za spoločnosť Stavby a koordinácie
s.r.o. ani za spoločnosť žalobcu. Svedok nedisponoval ani cenníkom za služby, ktoré sú uvedené na
faktúrach, uviedol, že cenník asi neexistoval. E. E. uviedol, že platby za služby uvedené na faktúrach

boli vyplácané manželom konateľky žalobcu, p. C. a písomná zmluva o obchodnej spolupráci medzi
žalobcom a Stavby a koordinácie s.r.o. neexistovala, všetko bolo len na základe ústnej dohody.

14) Daňovým subjektom Stavby a koordinácie s.r.o. neboli na základe Výzvy č. 100501530/2022 zo dňa
17.03.2022 zamestnancom správcu dane predložené účtovné ani daňové doklady. Z uvedeného dôvodu

správa dane konštatoval, že nebolo možné preveriť, či daň z vystavených faktúr za deklarované dodanie
služieb bola odvedená a zaplatená do štátneho rozpočtu a zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti.
SpoločnosťStavbyakoordinácies.r.o.nepredložilasprávcovidaneúčtovníctvo,neumožnilapreveriť,kto
predmetné dodanie služieb reálne uskutočnil tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Spoločnosť
Stavby a koordinácie s.r.o. je pre správcu dane nekontaktná a od 30.06.2022 jej bola na základe

Rozhodnutia č. 101755050/2022 zo dňa 14.06.2022 zrušená registrácia pre daň.
15) Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu, správca dane dňa 28.10.2022 zaslal žalobcovi
Oboznámenie so zisteniami č. 102925230/2022 doručené dňa 03.11.2022, v ktorom na základe § 45
ods.1písm.f)vnadväznostina§46ods.5Daňovéhoporiadkužalobcuvyzval,abysavyjadrilkzisteným
skutočnostiam a predložil ďalšie dôkazy, nakoľko má správca dane pochybnosti k vybraným zdaniteľným

obchodom. Žalobca podľa názoru správcu dane počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
október 2021 nepreukázal, že zdaniteľné plnenia v zmysle prijatých faktúr od deklarovaného dodávateľa
Stavby a koordinácie s.r.o. boli uskutočnené. Vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré
by vyvrátili pochybnosti správcu dane uvádzané v Protokole v časti 2.5.

16) Zo zistení správcu dane uvedených a vyhodnotených na stranách 13 až 15 Protokolu č.
103124411/2022 zo dňa 16.11.2022 vyplynulo, že dodávateľovi z deklarovaných zdaniteľných obchodov
pre kontrolovaný daňový subjekt nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH, čím nebola
na strane kontrolovaného daňového subjektu splnená podmienka na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1
Zákona o DPH. Aby mohlo vzniknúť právo na odpočítanie DPH, najprv (predtým) musí pri tovare alebo

službe vzniknúť daňová povinnosť, uvedenú skutočnosť správca dane za preukázanú u dodávateľa
nemal, keďže nebolo možné preveriť jeho účtovné ani daňové doklady a s tým spojené zaevidovanie
sporných faktúr v účtovníctve dodávateľa. Pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov
alebo subjektov zúčastňujúcich sa deklarovaných dodávok overiť doklady predložené kontrolovaným
daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Doklad sám o sebe

nepreukazuje,žesadeklarovanýobchoduskutočnil,resp.žesauskutočniltak,akojevdokladeuvedené
alebo že doklad daňový subjekt vôbec vystavil (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo
dňa 25.04.2017).

17) Správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt nesie zodpovednosť za to, ako a či si

preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Ak ju však nepreverí, vystavuje sa riziku, že svoje
dôkazné bremeno neunesie a nesplní tak zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v
§ 49 a 51 Zákona o DPH.18) Správca dane poukázal na rozsudok NS SR vo veci vedenej pod sp. Zn. 5Sžf/11/2014 z ktorého
vyplýva, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné
preukázanie dodávok a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným

dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To,
že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o
účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane
z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,
pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len ich formálnej deklarácií, predložením dokladov

s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“

19) Žalobca podľa presvedčenia správcu dane nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7.

20) Správca dane poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. neumožnila
správcovi dane preveriť reálnosť zdaniteľných plnení uvedených na faktúrach. Keďže účtovníctvo
dodávateľa bolo pre správcu dane nedostupné, osoby, ktoré sa mali podieľať na spolupráci a plnení

fakturovaných dodávok so správcom dane nespolupracovali, preto správca dane konštatoval, že
dodávateľ neumožnil vykonať zistenia smerujúce k potvrdeniu skutočností, ktoré tvrdí kontrolovaný
daňový subjekt, konkrétne, že služby uvedené na faktúrach č. 2021100401, interné číslo 213006; č.
2021100501, interné číslo 213008; č. 2021100701, interné číslo 213010; č. 2021101202, interné číslo
213016; č. 2021101301, interné číslo 213021; č. 2021101801, interné číslo 213022; č. 2021102001,

interné číslo 213033; č. 2021102201, interné číslo 213042; č. 2021102501, interné číslo 213046; č.
2021102701, interné číslo 213055; č. 2021102901, interné číslo 213073 a č. 2021102902, interné číslo
213065 boli dodané tak, ako je to na faktúrach uvedené a že pri ich dodaní vznikla dodávateľovi daňová
povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH.

21) Správca dane v kontexte uvedeného poukazujúc na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017 konštatoval, že pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných
partnerov alebo subjektov zúčastňujúcich sa deklarovaných dodávok overiť doklady predložené
kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Doklad
sám o sebe nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v

doklade uvedené alebo že doklad daňový subjekt vôbec vystavil.

22) V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane taktiež poukázal na to, že dňa 08.11.2022
A. C., konateľka žalobcu kontaktovala zamestnanca správcu dane, A. C.. Počas telefonického rozhovoru
mu oznámila, že žalobca prevzal dokument – Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole

č. 102925230/2022, pričom sa ďalej informovala na zaslanie vyjadrenia k predmetnému oznámeniu.
Zamestnanec správcu dane A. C. informoval A. C., že správca dane nemôže inštruovať daňový subjekt
čo má zaslať a čo nie. Rozhodnutie spočíva na samotnom daňovom subjekte či pošle vyjadrenie
prípadne aj s prílohami.

23) Správca dane preveroval reálnu existenciu obchodu, ako aj celý reťazec spoločností, ktoré sa
podieľali na obchodných plneniach v danom prípade. Z ustanovení § 49 Zákona o DPH vyplývajú striktné
podmienky, po splnení ktorých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom musí ísť o dodanie služieb,
ktoré daňovému subjektu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom dane. Povinnosťou správcu dane pri
posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových

dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom
nechýba materiálny podklad. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení tvrdení daňového
subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže svoje tvrdenia, nemôže mu byť uznané právo
na odpočítanie dane.

24) V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že hodnotil všetky zistené skutočnosti
v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanies cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady
objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone
daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Na základe vyššie uvedeného žalobca podľa názoru

správcu dane ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane v
zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v zmysle uvedeného nepriznal žalobcovi uplatnené
odpočítanie dane uvedené v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2021.

25) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote

odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

26) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101700693/2023 zo dňa 06.07.2023 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č. 100898288/2023 zo dňa 28.03.2023 potvrdil.

27) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v prvom rade zhrnul dôvody žalobcom podaného
odvolania. Ako odvolací orgán, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému
rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane v súlade s
§ 74 ods. 2 Daňového poriadku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu mal za

to, že závery správcu dane v prípade nepriznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených
spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozhodnutia. Správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal. Ako vyplýva z
napadnutého rozhodnutia správcu dane, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď vierohodne

nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení a to, že sa
reálne uskutočnili tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach od dodávateľskej spoločnosti
Stavby a koordinácie s.r.o., čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle
ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH.

28) Na základe všetkých zistených skutočností mal žalovaný za to, že správca dane uniesol
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k spochybneniu splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky,
že zdaniteľné plnenia (vykonané rekonštrukčné práce na základe dohody), boli žalobcovi dodané
spoločnosťouStavbyakoordinácies.r.o.Zadministratívnehospisuasprávcomdanevykonanýchzistení
podľa názoru žalovaného vyplynulo, že správca dane počas priebehu daňovej kontroly oboznamoval

daňový subjekt so zistenými skutočnosťami a pochybnosťami o zdaniteľných obchodoch, ktoré prijal
od spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. a vyzval žalobcu, aby pochybnosti odstránil a nejasnosti
vysvetlil. Žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou
Stavby a koordinácie s.r.o. vznikla na základe odporúčania známych za účelom potreby vykonať
rekonštrukčné práce, konkrétne opravy v apartmánoch v Bratislave, spoločnosť si daňový subjekt

neoveroval. Daňový subjekt nevedel stotožniť osobu, s ktorou za spoločnosť Stavby a koordinácie
s.r.o. komunikoval, nedisponoval podkladmi a informáciami, či je spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o.
schopná zabezpečiť v požadovanej kvalite a v požadovanom rozsahu dodanie služieb, nepredložil
evidenciu dochádzky pracovníkov, ani menný zoznam pracovníkov, nevedel stotožniť osoby, ktoré
predmetné práce vykonávali, ani aký vzťah mali k dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o.,

nepreveroval si a nevedel uviesť, či mali odborné znalosti na výkon požadovaných prác. Daňový subjekt
nedisponoval cenníkom za vykonané služby, resp. na základe akých kritérií si spoločnosť Stavby a
koordinácie s.r.o. fakturovala sumu za vykonané služby na ubytovacích jednotkách pre daňový subjekt,
a ani zmluva so spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. nebola uzatvorená.

29) Vystavením faktúry a jej zaúčtovaním nenastanú zákonné podmienky pre vznik uplatnenia
práva na odpočítanie DPH. Údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu, ktoré v prípade
pochybností preukazuje práve daňový subjekt. Správca dane fakturované plnenia preveroval aj na
strane deklarovaného dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o. Opakovane písomne aj telefonicky
predvolával D. E., v čase fakturovaných zdaniteľných plnení konateľa dodávateľskej spoločnosti Stavby

a koordinácie s.r.o. na ústne pojednávanie a vyzýval ho na predloženie dokladov a vysvetlení, ale
p. D. E. sa v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu do sídla správcu dane
na základe predvolaní nedostavil, pričom ako dôvody nedostavenia sa uvádzal rôzne subjektívne
dôvody (zo zdravotných dôvodov; z dôvodu pomýlenia si termínu konania ústneho pojednávania; zdôvodu zrážky so zverov), tieto subjektívne dôvody však správcovi dane nepreukázal, a požadované
účtovníctvo a evidencie za preverované obdobie správcovi dane nepredložil. Na základe uvedených
skutočností bolo možné správcom dane oprávnene sa domnievať, že konanie D. E. svedčí o vyhýbaní sa

správcovi dane a o nepredložení dokladov a vysvetlení na preukázanie reálneho dodania fakturovaného
plnenia z dodávateľských faktúr vystavených pre žalobcu. Do sídla správcu dane sa napokon dostavil
dňa 28.06.2022 za účelom uskutočnenia výsluchu svedka, avšak vo svojej výpovedi nevedel uviesť
podrobnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných plnení, pričom na základe svojich tvrdení (v zmysle
Zápisnice o ústnom pojednávaní 101852168/2022), mal vykonávať predmetné práce prostredníctvom

subdodávateľskej spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o, kde bol v predmetnom zdaňovacom období
konateľom p. B. H.. Na základe uvedeného správca dane zaslal p. B. H. Predvolanie na výsluch
svedka č. 101938085/2022 zo dňa 08.07.2022, avšak ani tento svedok sa na ústne pojednávanie
nedostavil a svoju neúčasť správcovi dane nijakým spôsobom neospravedlnil. Spoločnosť Pannon
Slovakia s.r.o. nereagovala ani na správcom dane zaslanú Výzvu na vydanie písomností, listín a iných
vecí č. 102498450/2022 zo dňa 08.09.2022, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní a nepredložila tak

správcovi dane žiadne účtovné ani daňové doklady, ani dôkazy preukazujúce zahrnutie preverovaných
faktúr vo svojej účtovnej a daňovej evidencii, rovnako ako nepredložila žiadne účtovné ani daňové
doklady na výzvu správcu dane dodávateľská spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o.

30) Žalovaný v súvislosti s nepredložením daňových a účtovných dokladov dodávateľom, spoločnosťou

Stavbyakoordinácies.r.o.,poukázaltiežnato,ženemožnosťpreveriťuskutočneniepredmetnýchplnení
u dodávateľa sťažilo dôkaznú situáciu žalobcovi a nie správcovi dane. Len formálna existencia faktúry,
ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Zákona
o DPH. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a preto bez preukázania reálneho uskutočnenia
fakturovaného plnenia nie je možné uznať plnenie za preukazné len na základe predložených dokladov.

Žalovaný má za to, že zdokladované zistenia o dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o.
vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jej meno a odôvodňujú pochybnosť o
ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak sa subjekt správcovi dane vyhýba
alebo svojím konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak
prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok

nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve
tohto subjektu. Zákon o DPH v § 2 ods. 1 písm. a) a b) vymedzuje čo je predmetom dane. Nie je
možné považovať za dodanie tovaru alebo služby také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok
o vykonaní zdaniteľných plnení osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Vznik daňovej
povinnosti zo zdaniteľných plnení je viazaný na ich skutočnosť (reálnosť). Jednou z týchto skutočností

je fakt, že dodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym
a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej
transakcie, pretože tá vytvára hlavný predpoklad, na ktorom je pojem podnikanie založené.

31) Žalovaný uviedol, že síce overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového

subjektu, ale v prípade ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu ku štátnemu rozpočtu, napr.
uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, reálnosť deklarovaného obchodu musí byť
schopný preukázať a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze,
keďneviepreukázaťreálnenaplneniedeklarovanéhoobchodumedzinímadeklarovanýmdodávateľom.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo zistení správcu dane uvedených a vyhodnotených v protokole

z daňovej kontroly vyplynulo, že spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. z deklarovaných zdaniteľných
obchodov pre daňový subjekt nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH, čím nebola
na strane daňového subjektu splnená podmienka na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o
DPH. Pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov alebo subjektov zúčastňujúcich sa
deklarovaných dodávok overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti

v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Doklad sám o sebe nepreukazuje, že sa deklarovaný
obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené alebo že doklad daňový subjekt
vôbec vystavil (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017).

32) K vyššie uvedenému žalovaný tiež poukázal na to, že primárna obozretnosť platiteľa dane je

podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na
výsledky daňovej kontroly alebo zistení u svojho obchodného partnera. V zmysle Rozsudku Najvyššieho
súdu sp. zn. 8Sžfk/11/2020 zo dňa 08.12.2020 nie je možné celé dokazovanie v daňovom konaní oprieť
len o svedeckú výpoveď, resp. tvrdiť, že jej nezrealizovaním došlo k porušeniu zákona, či porušeniu právúčastníka konania. Daňový subjekt má v daňovom konaní celý rad zákonných možností, ktorými má
svoj nárok na odpočet preukázať. Samotné preukázanie dodávok tovaru alebo služby založené len na
svedeckej výpovedi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť

odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH.

33) Ďalej žalovaný uviedol, že z predložených faktúr vystavených spoločnosťou Stavby a koordinácie
s.r.o. vyplýva, že všetky faktúry, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane boli do sumy
5.000,- Eur s poznámkou na faktúre hradené v hotovosti, čo podľa názoru žalovaného poukazuje na

účelovosť vyhotovenia týchto faktúr. Dôležité je tiež poukázať na skutočnosť, že ak platby vyplývajú z
jedného právneho vzťahu, a táto hodnota je rozdelená na niekoľko samostatných platieb v hotovosti,
súčet týchto platieb nesmie prekročiť maximálnu možnú sumu platieb v hotovosti, a to 5.000,- Eur. Za
mesiac október mal daňový subjekt zaplatiť spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. úhrady v hotovosti
vo výške 43.996,35 Eur, pričom tieto sa mali týkať jedného diela a jedného zmluvného vzťahu.
34) Takisto žalovaný poukázal na to, že na preverovaných faktúrach vyhotovených spoločnosťou

Stavby a koordinácie s.r.o., ktoré predložil daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly bol jasne uvedený
popis ,,Fakturujem Vám v zmysle dohody za výkon prác na zákazke v Keglevichovom paláci, Panská 27,
Bratislava“, neobstojí preto námietka žalobcu, že bolo úlohou správcu dane informovať sa u daňového
subjektu, či boli predmetné práce vykonávané iba v Bratislave alebo aj v Banskej Štiavnici, napriek tomu,
že správca dane mal informácie, kde daňový subjekt poskytuje ubytovacie služby. O uvedenom svedčí

aj výpoveď samotnej konateľky žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100859213/2022), ktorá sa
opakovane pred správcom dane vyjadrovala, že rekonštrukčné práce boli vykonávané v Keglevichovom
paláci v Bratislave a nie v Hoteli Grand Matej v Banskej Štiavnici. Daňový subjekt ako argument, na
základe čoho si vybral práve spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. na dodanie rekonštrukčných prác
uvádzal, že ďalšou okolnosťou, ktorá sťažovala daňovému subjektu nájdenie vhodného dodávateľa bolo

aj umiestnenie nehnuteľnosti a to, že ubytovacie jednotky sa nachádzali na pešej zóne a v historickej
časti mesta v Bratislave, a že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. bola ochotná dodávať tieto práce
aj na pešej zóne v historickej časti mesta Bratislava, v určitých nepravidelných časových intervaloch.
Preto sa uvedená námietka o skutočnom mieste dodania prác tak, ako to je tendenčne tvrdené daňovým
subjektom vo vyjadrení, ktoré podal v rámci vyrubovacieho a odvolacieho konania nezakladá na pravde.

35) Podľa presvedčenia žalovaného správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle
§ 24 Daňového poriadku a dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý záver správcu dane sú skutočnosti zistené
v priebehu daňovej kontroly. Ďalej správca dane v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku v rozhodnutí
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, použil

právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo a uviedol dostatočné a jednoznačné dôvody, na základe
ktorých je rozhodnutie založené.

36) Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nebol zaťažený ani neprimeraným dôkazným bremenom vo
vzťahu k skutočnostiam, ktoré nastali u jeho dodávateľa. Od daňového subjektu je totiž možné rozumne

a spravodlivo požadovať, aby preukázal materiálne podmienky uplatneného práva na odpočítanie
dane z preverovaných dodávateľských faktúr, a to vrátane postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby a platiteľa dane z pridanej hodnoty. Správca dane od daňového subjektu nevyžadoval ani
vykonávanie komplexných šetrení dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o., no bolo
na mieste dodržiavanie primeranej obozretnosti spočívajúcej v zabezpečení primeraného množstva

dôkazných prostriedkov pre preukázanie splnenia podmienok uplatňovaného odpočítania dane.
Samotná požiadavka, aby daňový subjekt preukázal alebo označil dôkazy na preukázanie dodania a
uskutočnenia zdaniteľných plnení, prostredníctvom ktorých by bolo možné identifikovať aj dodávateľov
zdaniteľných plnení, nemožno považovať za neprimerane zaťažujúce a ani za zaťažovanie daňového
subjektu dokazovaním skutočností, ktoré nastali u jeho dodávateľov.

37) V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30.03.2022 (body 57, 58, 59),
kde najvyšší správny súd uvádza, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj
vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia

hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje
(§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa
03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a
iné). Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosťsvoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt

splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento
nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom
stanovených podmienok. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie

dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je
povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočnosti na preukázanie ktorých bol správcom
dane vyzvaný pri správe daní a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie vedie a vykonáva správa dane v zmysle § 24 ods.
2 Daňového poriadku, pričom dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je
však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním ani vyhľadávacím
a je to správca dane, ktorý rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie

doplní a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.

38) Žalovaný má za to, že správca dane pre prijatie svojich záverov vykonal rozsiahle dokazovanie,
ktorého výsledky vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a svoju úvahu uviedol
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so záverom, že v danom prípade nedošlo k splneniu

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane a samotný daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremenovpreukázaníhmotnoprávnychpodmienokodpočítaniadane,t.j.preukázanídodávateľaslužieb
(rekonštrukčných prác).

39) Žalovaný ďalej uviedol, že požiadavka obozretnosti daňového subjektu ako podnikateľského

subjektu sa vyžaduje od daňového subjektu pri výbere obchodných partnerov a predpokladá sa zvýšená
miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z tohto plynúcich v daňovom konaní (stav
dôkaznej núdze). Bolo na daňovom subjekte, aby v tomto zmysle zaobstaral dostatočné a relevantné
doklady, resp. i v daňovom konaní vyvinul procesnú aktivitu a predložil také dôkazy, resp. navrhol
ich vykonanie, ktorými by pochybnosti správcu dane rozptýlil. Zo zistených skutočností správcom

dane v priebehu daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt si dostatočne nepreveril ani objektívne
informácie, či je dodávateľ oprávnený a schopný deklarované činnosti vykonávať, kto konkrétne ich
bude vykonávať, resp. ich vykonal. Daňový subjekt nedisponoval cenníkom za vykonané služby, resp.
na základe akých kritérií si spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. fakturovala sumu za vykonané služby
na ubytovacích jednotkách pre daňový subjekt, tieto skutočnosti daňový subjekt nezaujímali. Takisto ani

zmluva so spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. nebola uzatvorená. Tieto skutočnosti daňový subjekt
správcovi dane neozrejmil, čo možno v takomto prípade považovať za dôkaz o tom, že daňový subjekt
sa v rámci svojej obchodnej činnosti správal neobozretne a nedbanlivo.

40) Žalovaný v súvislosti s námietkami žalobcu dodal, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca

daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa
bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní.
Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a

dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má v priebehu konania k dispozícii. Čo sa týka námietky
daňového subjektu o nepredvedení svedka B. H., bývalého konateľa spoločnosti Pannon Slovakia
s.r.o. prostredníctvom príslušného orgánu policajného zboru žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno na
preukazovanie splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane znáša daňový subjekt.V zmysle § 20 ods. 2 Daňového poriadku správca dane nie je povinný predviesť predvolanú osobu,
ale môže požiadať o jej predvedenie. Z uvedeného vyplýva, že úkon predviesť predvolanú osobu nie
je povinnosťou správcu dane. Rovnako tak správca dane nie je povinný po nepredložení dôkazov

dodávateľom daňového subjektu opakovane kontaktovať dodávateľskú spoločnosť na predloženie
kontaktu na osobu subdodávateľa. Daňový subjekt si je plne zodpovedný za preukázanie svojho
dôkazného bremena jednoznačným a vierohodným spôsobom, a že skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a údaje v daňovom priznaní sú úplné a pravdivé. Navyše ako to vyplýva aj z
mnoho početnej slovenskej judikatúry v obdobných prípadoch, uskutočňovanie zdaniteľných plnení je

ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ
dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Je teda plne v dispozícii daňového subjektu
zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu
dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Správca dane nie je povinný daňovému subjektu

napovedať,akýminýmspôsobomaakýmiinýmidôkaznýmiprostriedkami,okremspochybnenýchfaktúr,
preukáže splnenie podmienok na uznanie uplatneného odpočítania dane.

41) Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v súlade s hmotno-
právnym predpisom a dbal, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo

najúplnejšie. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok na odpočítanie dane uplatnený
daňovým subjektom. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v daňovej kontrole a
vyrubovacieho konania, ktoré sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly, ako aj v napadnutom
rozhodnutí. Správca dane podľa názoru žalovaného všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v
zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V zmysle ustanovení Zákona o DPH a daňového poriadku

správcadaneposudzovalvšetkyaspektydeklarovanýchobchodovscieľomchrániťzáujmyštátu,pričom
dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu ako aj ostatných osôb
zúčastnených v konaní.
42) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane obsahuje
zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia správcu dane sú obsiahnuté skutočnosti,

ktoré boli podkladom rozhodnutia, pretože obsahuje skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas
daňovej kontroly, resp. daňového konania dospel. Obsahuje tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
vykonaných dôkazov, pretože obsahuje vyhodnotenie zistených skutočností, a to jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, keď uvádza, čo bolo, resp. nebolo vykonanými dôkazmi preukázané.
Obsahujeajpoužitúúvahupriaplikáciiprávnychpredpisov,ktoréokremichcitácieajvyložilvsúladesich

obsahom,zmyslomaúčelomatiežzdôvodnilichaplikovateľnosťnazistenýskutkovýstavveci.Žalovaný
uviedol, že odôvodnenie správcu dane zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania.

43) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní

akoneopodstatnenéatozdôvodu,žedaňovýsubjektnepreukázalsplneniehmotnoprávnychpodmienok
pre odpočítanie dane, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dodávateľa zdaniteľných
plnení a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr
od dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. Žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že v
podanom odvolaní neboli odstránené pochybnosti správcu dane, ktoré správca dane logicky odôvodnil

v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Preto žalovaný nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od
relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, nakoľko tieto
závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia.

Správna žaloba – žalobné body

44) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu správcom dane bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore

s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku), rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku) a správca danepodstatne porušil procesné predpisy pri vydaní rozhodnutia daňového úradu (§ 191 ods. 1 písm. g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku).

45) V podanej žalobe žalobca v prvom rade opísal skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí
orgánov verejnej správy.

46) Žalobca videl nedostačujúco zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia ako v rozpore s administratívnymi spismi alebo

v nich nemajúci oporu v tom, že žalovaný a ani správca dane neuviedol, v akých aspektoch nebolo
preukázané dodanie vyššie uvedených prác tak, ako je to obsiahnuté na faktúrach od spoločnosti
Stavby a koordinácie s.r.o. Totiž faktúra obsahuje viacero údajov, napríklad údaje o dodávateľovi, dátum
dodania, popis dodanej služby, výšku protihodnoty, pričom žalovaný neuviedol, ktorý údaj na faktúre
je nesprávny. Z tohto dôvodu žalobca tvrdenie správcu dane a žalovaného o tom, že sa nepreukázalo
dodanie predmetných prác a to, že sa reálne uskutočnili tak, ako je to uvedené na faktúrach od

spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. považuje za nepreskúmateľné. Spomenuté tvrdenie žalovaného
žalobca dôrazne odmieta vzhľadom na množstvo dôkazov, ktoré žalobca predložil správcovi dane.
Žalobca poukázal navyše na to, že správca dane nevyvinul žiadnu aktivitu na overenie skutočnosti, k
akým prácam a na akom mieste došlo, keďže nevykonal žiadne miestne zisťovanie v Keglevichovom
paláci na adrese Panská 27, 811 01 Bratislava, resp. ani v Hoteli & Penzióne Grand Matej na adrese

Kammerhofská 5, 969 01 Banská Štiavnica.

47) Hoci správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že sa dôsledne pridržiaval zásady
objektívnej pravdy, pričom sa snažil úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri
výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, správca dane nenechal predviesť svedka p.

B. H. a uspokojil sa iba s jeho predvolaním na výsluch zaslaným poštou. Nevyzýval ďalej p. E. na
doloženie kontaktu na p. H. a v prvostupňovom rozhodnutí taktiež neuviedol, či preveroval podanie
daňového priznania k DPH a kontrolného výkazu spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. za október
2021, iba konštatoval, že si nevedel overiť skutočnosť, či daň na výstupe z poskytnutých služieb bola
zo strany dodávateľa odvedená a zaplatená. K dodržiavaniu zásady objektívnej pravdy správcom dane

ďalej žalobca uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí tvrdil, že: „Predložené fotografie,
objednávky a e-mailová komunikácia predložené kontrolovaným daňovým subjektom HGM s.r.o. nie
sú dostatočným dôkazom zo strany kontrolovaného daňového subjektu, preukazujúcim uskutočnenie
zdaniteľných plnení tak, ako je uvedené na sporných faktúrach od dodávateľskej spoločnosti Stavby a
koordinácie s.r.o.“ K tejto skutočnosti žalobca konštatoval, že správcovi dane boli predložené originálne

faktúry vrátane kópií, ktoré obsahovali taktiež poznámky k prijatým plneniam ohľadom toho, v ktorom
apartmáne boli práce vykonané a aký druh prác sa vykonal. Správca dane tento dôkaz (kópie s
poznámkami k prijatým plnenia) nijako nevyhodnocoval a ani ho nijako nespochybnil.

48) Okrem vyššie uvedeného správca dane nezistil skutkový stav na účely správy daní správne,

keď preveroval skutočnosti, ktoré sú už pre posudzovaný prípad irelevantné, čím porušil zásadu
primeranosti,podľaktorejsprávcadanejepovinnýprisprávedanípoužiťnajvhodnejšieprostriedky,ktoré
vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Konkrétne, správca dane
zisťoval skutočnosti, ktoré nastali po tom, ako právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Stavby
a koordinácie s.r.o. skončil. Totiž, správca dane zisťoval, kedy bola spoločnosti Stavby a koordinácie

s.r.o. a spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o. zrušená registrácia k dani a od kedy je daná spoločnosť pre
správcu dane nekontaktná.

49) Podľa žalobcu vychádzalo rozhodnutie správcu dane i z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to
vo vzťahu k otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktorých splnenie správca

dane spochybnil. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice 2006/112/ES
vyplýva, že na priznanie uvedeného práva je potrebné, aby
a) dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle uvedenej smernice,
b) tovary alebo služby, na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie DPH, zdaniteľná osoba využívala
na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií a

c) tieto tovary alebo služby na vstupe dodala alebo poskytla iná zdaniteľná osoba.

50) Žalobca má za to, že splnil všetky tri nevyhnutné hmotnoprávne podmienky k možnosti uplatnia
odpočítania dane nakoľko je zdaniteľnou osobou. Náklady súvisiace so službami nakúpenými odspoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. využil na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe, konkrétne na
poskytovanie ubytovacích služieb a nakúpené služby boli žalobcovi dodané spoločnosťou Stavby a
koordinácie s.r.o., ktorá je zdaniteľnou osobou, registrovanou v čase dodania ako platiteľ (IČ DPH:

J.). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
preukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, konkrétne v preukázaní dodávateľa služieb
(rekonštrukčných prác). S týmto tvrdením žalovaného podľa žalobcu nemožno súhlasiť vzhľadom nato,
že žalobca predložil množstvo dôkazov svedčiacich o tom, kto bol dodávateľom predmetných prác.

51) Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvolával aj na judikatúru
Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok vo veci C-154/20 KemWater Prochemie. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ bol založený na skutkovom stave, kedy dodávateľ
spoločnosti Kemwater ProChemie poprel dodanie služby tejto spoločnosti. V tomto dôležitom ohľade sa
skutkový stav rozsudku Kemwater ProChemie líši od skutkového stavu opísaného žalobcom, pretože
konateľ dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o., dodanie stavebných prác žalobcovi počas

výsluchu zo dňa 28.6.2022 potvrdil, keď povedal: „Áno, v októbri 2021 sme obchodovali a aj v iných
mesiacoch.“ (str. 3 Zápisnice č. 101852168/2022). Napriek tomu, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veciC-154/20KemWaterProchemiejepraktickyneaplikovateľnýnaskutkovúsituáciužalobcu,poukázal
žalobcanato,ževzmyslejehoobsahu:„SmernicaRady2006/112/ESz28.novembra2006ospoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad
musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala
vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto
daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol
identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal

postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým
touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ
mal toto postavenie.“

52) V kontexte vyššie uvedeného žalobca konštatoval, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. bola

v čase dodania zdaniteľnou osobou, registrovanou ako platiteľ podľa § 4 Zákona o DPH. Taktiež
spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o. bola v čase dodania zdaniteľnou osobou, registrovanou ako platiteľ
podľa § 4 Zákona o DPH. Z uvedeného je zrejmé, že subjekty, ktoré identifikoval správca dane
boli zdaniteľné osoby a teda nechýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo
poskytovateľ mal toto postavenie. Preto podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ neplatí, že uplatnenie práva

na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe sa má nepriznať, ergo DPH na vstupe je žalobcovi nutné
priznať.

53) Žalobca ďalej poukázal na to, že v Protokole na str. 12 správca dane uviedol, že spoločnosť
Pannon Slovakia s.r.o. viedla v evidencii niekoľkých zamestnancov, prevažne cudzincov. Správca dane

však s touto informáciou nepracoval ďalej, keďže mohol ustáliť mená osôb, ktoré sa podieľali na
predmetných rekonštrukciách. Zo sprístupnenej odpovede od Sociálnej poisťovne vyplýva, že počas
obdobia, keď žalobca prijal stavebné práce, spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o. zamestnávala minimálne
12 zamestnancov, ktorí mohli tieto práce u žalobcu vykonávať v predmetnom období. Správca dane však
nevyvinul žiadnu aktivitu, aby u týchto osôb preveril dodanie predmetných prác spoločnosťou Pannon

Slovakia s.r.o. ako subdodávateľa spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o.

54) Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca považoval za potrebné zároveň poukázať aj na bod
40 citovaného rozsudku, podľa ktorého: „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie
DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol

identifikovaný a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej
osoby, hoci zo skutkových okolností jasne vyplýva, že uvedený dodávateľ mal nevyhnutne toto
postavenie, by totiž bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatúrou pripomenutou
v bodoch 26 až 30 tohto rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd,
nemožno od zdaniteľnej osoby (pozn. od žalobcu) v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že

skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný,
preukázala, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla
uplatniť toto právo.55)Uvedenétedaznamená,ževprípadeakžalobcanebudevedieťidentifikovaťskutočnéhododávateľa
služieb, nemožno od neho vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov
alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázal, že tento dodávateľ alebo

poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si žalobca mohol uplatniť toto právo na odpočítanie
DPH na vstupe. Totiž zo zistení správcu dane vyplýva, že skutočný dodávateľ (spoločnosť Stavby
a koordinácie s.r.o., ako aj spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o.) postavenie zdaniteľnej osoby mal.
Nakoniec, keďže konateľ spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. dodanie stavebných prác potvrdil, nie je
nutné hľadať „skutočného“ dodávateľa, keďže potvrdeným dodávateľom stavebných práce pre žalobcu

bola spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o.

56) V ďalšej časti podanej žaloby poukázal žalobca na to, že pre vymedzenie rozsahu dôkazného
bremena na strane žalobcu z titulu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok je potrebné vychádzať z
nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2022 (spis. zn. I. ÚS 259/2022-37), ktorý zásadným spôsobom
vecne vymedzil rozsah dôkazného bremena.

57) Vo vzťahu k svedeckej výpovedi ako dôkazu žaloba poukázal na tvrdenie žalovaného, ktoré uvádza
na str. 14 napadnutého rozhodnutia, keď tvrdí, že preukázanie dodávok tovaru alebo služby na základe
svedeckej výpovede nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť
odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, pričom odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 8Sžfk/11/2020 zo dňa 08.12.2020.

58) V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že Daňový poriadok nijakým spôsobom neurčuje
hierarchiu dôkazov, podľa ktorej by sa malo postupovať pri správe daní, t.j. nerozlišuje dôležitosť
rôznych druhov dôkazov. Svedecká výpoveď predstavuje dôkaz ako každý iný, ktorý je pri správe daní

predložený.Totižpodľa§24ods.4Daňovéhoporiadkuplatí,žeakodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o
určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

59) Ďalej k rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Sžfk/11/2020 zo dňa 08.12.2020 žalobca
uviedol, že skutkový stav čo do dôkaznej situácie v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR sa
nezhoduje so skutkovým stavom žalobcu. V danom prípade totiž nebolo možné z objektívnych dôvodov

zabezpečiť výsluch svedkyne D. E., nakoľko išlo o bezdomovkyňu. Navyše, v danom prípade bolo
dodanie spochybnené zo strany správcu dane vo všetkých aspektoch, t.j. vrátane druhu, množstva a
času dodávok deklarovaných služieb. Naopak, v prípade žalobcu je konateľ dodávateľa (p. Popelka)
kontaktnou osobou, ktorá dokonca ako svedok pred správcom dane vypovedala. Správca dane žiadnym
relevantným dôkazom nespochybnil druh, množstvo a ani čas dodávok predmetných služieb, keďže

sa vôbec o rozsah vykonaná prác nezaujímal a nevykonal miestne zisťovanie. Navyše, konateľ
dodávateľa, p. E., dodanie stavebných prác počas výsluchu svedka potvrdil. Taktiež žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 5Sfk/36/2021 zo dňa 30.06.2022, podľa ktorého
výpovede svedkov sú nepochybne v daňovom konaní dôkazom (bod 45). Vzhľadom na uvedené
žalobca považoval tvrdenie o nerelevantnosti svedeckej výpovede ako dôkazu pri správe daní za

neopodstatnené. Správca dane a žalovaný nemôžu na jednej strane spochybňovať výpoveď svedka a
na druhej strane postaviť na nej svoje pochybnosti alebo závery.

60) Vo vzťahu k úhrade za dodané služby v hotovosti žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí vyjadril, že z predložených dokladov, resp. faktúr vystavených spoločnosťou

Stavby a koordinácie s.r.o. vyplýva, že všetky faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane,
boli do sumy 5.000,- Eur s poznámkou na faktúre hradené v hotovosti, čo aj v tomto prípade podľa
presvedčenia žalovaného poukazuje na účelovosť vyhotovenia týchto faktúr. V kontexte uvedeného
žalobca poukázal na to, že v súlade s ustanovením § 8 písm. h) zákona č. 394/2012 Z. z. o
obmedzení platieb v hotovosti sa zákaz platieb v hotovosti ustanovený podľa § 4 tohto zákona v znení

účinnom od 01.01.2013 do 30.06.2023 nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté „v
čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej
situácie“. Žalobca zdôraznil, že v čase, keď boli predmetné práce dodané, platila mimoriadna situácia
z dôvodu šírenia infekčného ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená Uznesením vlády č. 111/2020.76. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda tvrdenie žalovaného o účelovosti faktúr vzhľadom na ich
sumy neopodstatnené. Nie je možné tvrdiť, že žalobca postupoval účelovo, keď dodávateľovi platil za
vykonané práce v hotovosti, k čomu predložil aj doklady.

61) V ďalšej časti podanej žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný a správca dane zmiešavajú dve
línie neuznania odpočtu DPH, a to (i) líniu splnenia/nesplnenia hmotnoprávnych podmienok s (ii) líniou
zákazu podvodného konania (skúma úmysel a vedomosť konateľa a splnomocneného zástupcu, hovorí
o deklarovaných dodávateľoch, neuskutočnenom plnení). Uvedenú líniu zákazu podvodného konania

správca dane a žalovaný „primiešava“ do svojej argumentácie nasledovne:
- správca dane na str. 12 a str. 34 a 35 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že samotné predloženie
daňovýchdokladov(faktúra,účtovníctvoadokladyoúhrade)niejedôkazomotom,žezdaniteľnéplnenie
sa uskutočnilo tak, ako to je deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad,
- správca dane na str. 17 prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že kontrolovaný subjekt (žalobca)

nesie zodpovednosť zato, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov.
- žalovaný na str. 14 napadnutého rozhodnutia uviedol, že síce overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu
ku štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, reálnosť
deklarovaného obchodu musí byť schopný preukázať a v prípade nepreverenia si obchodného partnera

sa dostáva do dôkaznej núdze, keď nevie preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi
ním a deklarovaným dodávateľom.
- žalovaný na str. 17 napadnutého rozhodnutia citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžfk/47/2012
z 31.05.2012, kde sa mal krajský súd vyjadriť, že „na jednej strane daňové zákony neupravujú
spôsob, akým si majú daňové subjekty preveriť dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ale

ponechávajú na zvážení daňových subjektov, akým spôsobom a či vôbec si preveria dôveryhodnosť
svojich obchodných partnerov. V prípade nezrovnalosti však už daňový subjekt znáša následky aj v
podobe neuznania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.“ Tento rozsudok však nezohľadňuje
neskoršiu konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ k téme zamietnutia práva na odpočítanie dane z
titulu zákazu podvodného konania.

62) V kontexte vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že nie je správne spájať preverenie
dôveryhodnosti dodávateľa s preukázaním dodávateľa predmetných plnení. Žalobca poukázal na to, že
odôvodňovať porušenie hmotnoprávnych podmienok prvkami zásad zákazu podvodného konania nie je
v súlade so Zákonom o DPH. Zásadným dôvodom pre jasné rozlišovanie argumentačnej línie správcu

dane na (i) splnenie/nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, (ii) zákaz podvodného konania, je to, že
v každej argumentačnej línii je dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu, resp. dôkazné
bremeno Správcu dane iné.

63) Pre režim podvodu Súdny dvor EÚ sformuloval tzv. Axel Kittel test, ktorý pozostáva zo štyroch

otázok, na ktoré musí byť kumulatívne odpovedané kladne (spojené veci C-439/04 a C-440/04). Takýto
test správca dane nevykonal, resp. daňový podvod nebol vôbec predmetom skúmania správcu dane v
daňovej kontrole.

64) V závere podanej žaloby žalobca poukázal na to, že správca dane podstatne porušil i procesné

predpisy pri vydaní prvostupňového rozhodnutia, kedy správca dane nevyhotovil úradný záznam z
komunikácie medzi ním a konateľkou žalobcu. Ide o nasledovnú komunikáciu:
- telefonát z 08.11.2022, kde sa konateľka žalobcu, p. C. po doručení Oznámenia skutočností zistených
pri daňovej kontrole (č. 102925230/2022 zo dňa 28.10.2022) telefonicky spojila so správcom dane,
konkrétne p. C., a vyslovene sa pýtala, či je potrebné predložiť dôkazy, ako je napr. fotodokumentáciu,

ktorá preukazuje rozsah vykonaných prác. E. C. informoval konateľku spoločnosti žalobcu, že to nie je
potrebné. Aj na základe tohto poučenia od p. C. nepredkladal žalobca žiadne ďalšie dôkazy, najmä v
rámci vyjadrenia spoločnosti z 11.11.2022.

65) Uvedené vyjadrenie p. C. malo podľa názoru žalobcu priamy vplyv na priebeh ďalšieho dokazovania

počasdaňovejkontrolyanaďalšiuprípadnú„neaktivitu“žalobcuvoblastipredkladaniadôkazov.Akbyp.
C.neinformovalkonateľkužalobcu,ženiejepotrebnépredkladaťdôkazykdodanýmstavebnýmprácam,
bol by žalobca predkladal dôkazy správcovi dane už v novembri 2022. Zároveň žalobca konštatoval, že
tento nezáujem správcu dane o dôkazy, ktorými disponoval žaloba, presne korešponduje s nezáujmomsprávcu dane o vykonanie miestneho zisťovania na mieste vykonaných rekonštrukčných prác, čo je v
rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

66) Súčasne žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného uvedené na str. 16 napadnutého rozhodnutia:
„Ďalej FR SR dáva do pozornosti aj skutočnosť, že bol to práve daňový subjekt, ktorý sa nezúčastňoval
výsluchov svedkov, o ktorých bol vopred správcom dane informovaný. V zmysle § 45 ods. 1 písm. e)

daňového poriadku má daňový subjekt právo byť prítomný na výsluchu svedka a klásť svedkom otázky
pri ústnom pojednávaní, avšak toto právo daňový subjekt nevyužil.“

67) V kontexte vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že konateľka žalobcu bola správcom dane
informovaná telefonicky dňa 28.04.2022 o tom, že dňa 04.05.2022 sa uskutoční výsluch p. D. E., avšak,
na otázku či sa má zúčastniť výsluchu, bola informovaná správcom dane, že sa nemusí zúčastniť. Z

tohto dôvodu správcu dane informovala, že sa výsluchu svedka nezúčastní. Hoci je o tomto telefonáte
vyhotovený úradný záznam č. 101106537/2022, tento bol podľa presvedčenia žalobcu vyhotovený
v rozpore s § 19 ods. 2 a ods. 7 Daňového poriadku. Totiž v tomto úradnom zázname nie je zachytené
súvislé opísanie priebehu telefonátu s p. C. (napríklad to, že sa p. C. spýtala, či sa má zúčastniť
výsluchu a ani vykonané poučenie p. C., že nemusí). Zároveň, tento úradný záznam nebol vyhotovený

bezodkladne, keďže obsahuje aj informácie z 04.05.2022 a 09.05.2022, čo podľa žalobcu spôsobuje
oprávnené pochybnosti s ohľadom na jeho obsah..

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

68) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.12.2023 ju navrhol zamietnuť. Mal za to,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane je zákonné, netrpí vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené. Žalovaný v zmysle § 74
ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom
žalobcom v odvolaní. Podľa názoru žalovaného, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne

a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v
súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

69) Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z dôkazov a zistení, ktoré správca dane
zaobstaral v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, zistenia o dodávateľskej spoločnosti
Stavby a koordinácie s.r.o. vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jej meno
a odôvodňujú správcom dane vyjadrenú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich
uvedených. Žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou

Stavby a koordinácie s.r.o. vznikla na základe odporúčania známych za účelom potreby vykonať
rekonštrukčné práce, konkrétne opravy v apartmánoch v Bratislave, avšak spoločnosť si žalobca
neoveroval a nevedel stotožniť osobu, s ktorou za spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. komunikoval,
nedisponoval podkladmi a informáciami, či bola spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. schopná
zabezpečiť v požadovanej kvalite a v požadovanom rozsahu dodanie služieb, nepredložil evidenciu

dochádzkypracovníkovanimennýzoznampracovníkov,nevedelstotožniťosoby,ktorépredmetnépráce
vykonávali, ani aký vzťah mali k dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o., nepreveroval
si a nevedel uviesť, či mali odborné znalosti na výkon požadovaných prác, nedisponoval cenníkom za
vykonané služby, resp. na základe akých kritérií si spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. fakturovala
sumu za vykonané služby na ubytovacích jednotkách pre žalobcu, a ani zmluva s touto spoločnosťou

nebola uzatvorená. Preverované faktúry boli do sumy 5.000,- Eur a boli žalobcom hradené v
hotovosti, pričom spolu za preverované obdobie október 2021 žalobca zaplatil spoločnosti Stavby a
koordinácie s.r.o. úhrady v hotovosti vo výške 43.996,35 Eur prostredníctvom pokladničných dokladov,
na ktorých sa nenachádzali údaje o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich hotovosť, kedy a kde
došlo k odovzdaniu hotovosti a podobne. Správca dane fakturované plnenia preveroval aj na strane

deklarovaného dodávateľa, u ktorého počas daňovej kontroly u žalobcu došlo k zmene údajov v OR
SR a jediným spoločníkom a konateľom sa stal Vidas Skeria z Litovskej republiky. Následne, ako
je podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného aj správcu dane, aj sám správca dane
vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu opakovane písomne aj telefonicky predvolával p. D. E., v časefakturovaných zdaniteľných plnení konateľa dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o., na
ústne pojednávanie a vyzýval ho na predloženie dokladov a vysvetlení, ale menovaný sa do sídla
správcu dane niekoľko krát nedostavil, so správcom dane komunikoval telefonicky, avšak na dohodnuté

a opakovane presúvané termíny konania ústneho pojednávania sa nedostavil, pričom ako dôvody
nedostavenia sa uvádzal rôzne subjektívne dôvody (zo zdravotných dôvodov; z dôvodu pomýlenia si
termínu konania ústneho pojednávania; z dôvodu zrážky so zverov), tieto subjektívne dôvody však
správcovi dane nepreukázal, a požadované účtovníctvo a evidencie za preverované obdobie správcovi
dane nepredložil. Konanie menovaného svedčilo o vyhýbaní sa správcovi dane a o nepredložení

dokladov a vysvetlení na preukázanie reálneho dodania fakturovaného plnenia z dodávateľských
faktúr vystavených pre žalobcu. Napokon aj keď sa do sídla správcu dane dostavil, menovaný vo
svojej výpovedi nevedel uviesť podrobnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných plnení, a podľa
jeho vyjadrení mal vykonávať predmetné práce prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti Pannon
Slovakias.r.o,kdebolvpreverovanomzdaňovacomobdobíkonateľomp.B.H.,ktorýsadosídlasprávcu
danenedostavil,atakistoanispoločnosťPannonSlovakias.r.o.nazaslanúvýzvunavydaniepísomností

nereagovala.

70) Podľa vyjadrenia žalovaného, z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane svojím
dokazovaním nezískal žiadne relevantné dôkazy o uskutočnených zdaniteľných plneniach
dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. a preniesol dôkazné bremeno na žalobcu

prostredníctvom Oznámenia č. 102925230/2022 zo dňa 28.10.2022 v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Žalovaný ďalej uvádza, že neobstojí ani námietka žalobcu, v ktorej dôvodí nepredloženie
dôkazov preukazujúcich zdaniteľné plnenia, kedy podľa slov žalobcu správca dane informoval
konateľku, že nie je potrebné za žalobcu predkladať žiadne ďalšie dôkazy v daňovej kontrole a touto
informáciou sa žalobca aj riadil. Sám žalobca má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať, kde z uvedeného konania vyplynulo, že bol to práve
žalobca, ktorý si nesplnil svoje povinnosti v daňovom konaní, a teda povinnosť dôkaznú.

71) Čo sa týka námietky žalobcu o nepredvedení svedka, p. B. H., bývalého konateľa spoločnosti
Pannon Slovakia s.r.o. prostredníctvom príslušného orgánu policajného zboru, žalobca poukázal na

to, že dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane znáša žalobca a v zmysle § 20 ods. 2 Daňového poriadku správca dane nie je povinný
predviesť predvolanú osobu, ale môže požiadať o jej predvedenie. Z uvedeného vyplýva, že úkon
predviesť predvolanú osobu nie je povinnosťou správcu dane. Rovnako tak správca dane nie je povinný
po nepredložení dôkazov dodávateľom žalobcu opakovane kontaktovať dodávateľskú spoločnosť

na predloženie kontaktu na osobu subdodávateľa, nakoľko sám žalobca si je plne zodpovedný za
preukázanie svojho dôkazného bremena.

72) Žalovaný ďalej poukázal na to, že ani v tejto žalobe žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi
nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom

konaní vyhodnotil správca dane. V podanej žalobe a takisto aj v podanom odvolaní žalobca uvádzal len
skutočnosti, ktoré už uvádzal v rámci daňovej kontroly, a s ktorými sa správca dane ako aj žalovaný
vysporiadal. Žalovaný dodal, že sám žalobca si je plne zodpovedný za preukázanie svojho dôkazného
bremena jednoznačným a vierohodným spôsobom, a že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a údaje v daňovom priznaní sú úplné a pravdivé.

73) V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobca ani v podanej žalobe neuviedol
žiadny relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia a všeobecná nespokojnosť žalobcu
vychádza z presvedčenia, že správca dane nevyhodnotil dôkazy podľa jeho predstáv, a to výlučne v jeho
prospech. Žalobca v podanom odvolaní, ani v tejto žalobe nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali

zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní zistený
a vyhodnotený.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

74) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.01.2024 zotrval na svojej argumentačnej línii obsiahnutej v podanej
správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov75) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č.
162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 25.09.2025
v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na
pojednávaní riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba

je dôvodná.

Právny rámec

76) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
77) Podľa § 191 ods. 1 SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

78) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

79) Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

80) Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

81)Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,Správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

82) Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

83) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“),

Predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

84) Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

85) Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

86) Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH, Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

87) Správny súd preskúmaním veci zistil, že konajúce orgány verejnej správy (žalovaný a správca
dane) neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom

Stavby a koordinácie, s.r.o. za výkon prác na zákazke – v Keglevichovom paláci, Panská 27, Bratislava.
Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 7.332,71 Eur, pretože
neuznal odpočítanie dane vo vzťahu k predloženým faktúram dodávateľa Stavby a koordinácie, s.r.o.
Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu napadnutým rozhodnutím rozhodol
tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konajúce daňové orgány vychádzali z toho, že preukázanie

materiálneho plnenia k deklarovanej dodávke a ich pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa
je prakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ alebo jeho subdodávateľ vie formálne
a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Ďalej z argumentácie obsiahnutej v odôvodnení
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia plynie, že daňový subjekt Stavby a koordinácie s.r.o.
nepotvrdil a nepreukázal existenciu materiálneho plnenia k deklarovaným faktúram, nakoľko nijakým

spôsobom nepreukázal, že by plnenie na uvedených faktúrach sám dodal, pričom skutočné dodanie
služieb je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným
bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej
stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné plnenie. Samotné vyjadrenie a
prehlásenie žalobcu, ba i konateľa dodávateľskej spoločnosti o tom, že sa nejaké zdaniteľné dodanie

služieb uskutočnilo nepovažovali za dostatočný dôkaz o reálnom dodaní služieb bez toho, aby daňový
subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Aby mohli byť skutočnosti uvedené
v predložených dokladoch akceptované museli byť splnené podmienky preukaznosti hmotnoprávneho
nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie
dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Povinnosť

preukázať, či uvedené prijaté zdaniteľné plnenia boli uskutočnené dodávateľom, či boli uskutočnené v
takom rozsahu ako deklaruje na vystavených faktúrach, a či služba bola týmto dodávateľom aj dodaná,
je na platiteľovi. Keďže spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nepredložila účtovníctvo, správcovi dane
nebolo umožnené preveriť, či žalobcom zaplatená suma bola zaplatená za službu uvedenú na faktúrach.Správca dane mal mimo iného za preukázané, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. nemohla
predmetné služby dodať, nakoľko nemala zamestnancov. Správca dane konštatoval, že konateľ
dodávateľskejspoločnostiStavbyakoordinácies.r.o.p.E.vosvojejvýpovedinevedeluviesťpodrobnosti

týkajúcesadeklarovanýchzdaniteľnýchplnení,pričommalvykonávaťpredmetnépráceprostredníctvom
subdodávateľskej spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o, ktorá správcovi dane rovnako nepredložila žiadne
účtovné ani daňové doklady, ani dôkazy preukazujúce zahrnutie preverovaných faktúr vo svojej
účtovnej a daňovej evidencii. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí dodanie služieb pre žalobcu
nespochybnil,alespochybnil,žepredmetnáslužbaboladodanádodávateľomStavbyakoordinácies.r.o.

Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne hodnoverne nepreukázal
a vykonaným šetrením správcu dane sa tiež nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných
plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady. Zdokladované
zistenia o daňovom subjekte Stavby a koordinácie s.r.o. vyvracajú podľa žalovaného vierohodnosť a
preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti
údajov v nich uvedených. K predloženým dokladom žalovaný uviedol, že technicky je možné vyhotoviť

akýkoľvek doklad a preto bez preukázania reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia nie je možné
uznať plnenie za preukázané len na základe predložených písomných dokladov. Nemožnosť preveriť
uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľa sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi ako kontrolovanému
daňovému subjektu a nie správcovi dane. Z obsahu tak rozhodnutia správcu dane ako i žalovaného
vyplýva, že konajúce daňové orgány vyššie opísané skutočnosti vyhodnotili tak, že spoločnosť Stavby a

koordinácie, s.r.o. nedodala skutočne a reálne služby na uvedených faktúrach a dodal ich iný dodávateľ,
ktorý však nebol identifikovaný a správca dane nemá objektívne dôkazy na identifikovanie reálneho
dodávateľa tohto tovaru.

88) Vychádzajúc z obsahu podanej správnej žaloby je zrejmé, že žalobca primárne namietal, že

podmienky na odpočítanie dane boli splnené, pretože predloženými dokladmi preukázal, že spoločnosť
Stavby a koordinácie, s.r.o. mu tovar v skutočnosti dodala, čím žalobca uniesol dvoje dôkazné bremeno.
Zistenia správcu dane sú len domnienky založené na nesprávnom hodnotení dôkazov nepostačujúce
na to, aby odpočítanie dane žalobcovi nebolo priznané.

89) Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112"). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
b) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

90) Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a/ zákona o DPH).

91) Dôkazné bremeno preukázania uvedených skutočností zaťažuje daňový subjekt uplatňujúci si nárok
na odpočítanie dane (v ktorého postavení bol žalobca), ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené
skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým

subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ
ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca
dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom
odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty.92) Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok
priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti

daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 36. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania

daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý
existenciutakéhotokonaniamusídostatočnepreukázaťinaknežlennazákladedomnienok(rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54;
vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Je tiež potrebné uviesť,
že v prípade preukazovania hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dobrá viera alebo jej
absencia na strane daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu. Hmotnoprávne podmienky

ako postavenie dodávateľa a odberateľa ako zdaniteľných osôb, či dodanie tovaru/služby sú totiž
objektívneho charakteru a musia sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení
(mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci SGI a Valériane SNC, C-459/17
a C-460/17 zo dňa 27. júna 2018, bod 38).

93)PrávonaodpočetDPHmožnoodmietnuťpriznaťvtedy,aksanepreukážesplneniejehomateriálnych
podmienok (vrátane statusu osoby dodávateľa) alebo aj vtedy, ak sa preukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že
zdaniteľná osoba sa priamo podieľala, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa
na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa, alebo iného subjektu v reťazci dodaní. V takom

prípade je na preukazovanie daňového podvodu dôkazné bremeno prenesené na daňový orgán, ktorý
existenciu takého konania musí dostatočne preukázať, t.j. inak než len na základe domnienok a (hoci aj
podložených) indícií. Konajúce daňové orgány vec ako daňový podvod v danom prípade neposudzovali.
Dôvodom nepriznania odpočítania dane z pridanej hodnoty bolo nesplnenie podmienky dodania služieb
dodávateľom – zdaniteľnou osobou Stavby a koordinácie, s.r.o. uvedených na predložených faktúrach.

Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v rámci smernice Rady č. 2006/112/ ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať formálne a materiálne
podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom
štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, resp. za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou. Musí primárne disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220

až 236 a článkami 238, 239 a 240 tejto smernice (formálna podmienka) a musí spĺňať aj ďalšie
materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky. Najmä podmienku, že poskytovateľom plnenia je iná osoba
registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa), ďalej podmienku faktickej existencie plnenia
(materiálnaexistenciaplnenia),atiežto,žeprijatéplneniejepríjemcompoužitévrámcijehoekonomickej
činnosti. Tieto podmienky stanovené smernicou prevzala aj slovenská vnútroštátna úprava Zákona o

DPH v ustanoveniach § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a). V danom prípade
by do úvahy pripadalo nesplnenie hmotnoprávnej podmienky dodania tovaru osobou registrovanou pre
DPH (platiteľom dane, resp. zdaniteľnou osobou) v tom prípade, ak by vychádzajúc z rozsudku SD EÚ
vo veci Kemwater bolo ustálené, že dodávateľom nemohla byť spoločnosť Stavby a koordinácie, s.r.o.
uvedená na faktúre, ani iná neidentifikovaná zdaniteľná osoba, alebo by ňou bola osoba, ktorá nebola

platiteľom DPH. Iba v takom prípade by nemohlo dôjsť k narušeniu zásady neutrality dane, ktorá je
nosnou zásadou v rámci regulácie DPH na komunitárnej úrovni.

94) V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.
zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020) platí, že ľahká zneužiteľnosť práva na
odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý

si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,
sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať
len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazomreálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na
ktoromležídôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdane
uznaný. Na preukázanie splnenia materiálnych podmienok nestačí len formálne deklarovať predložením

vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.

95) Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má jednak povinnosť uplatniť si toto právo za
splnenia zákonom stanovených podmienok a následná povinnosť dokázať svoje tvrdenia vyjadruje

dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt preukazuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený preukázateľnými
zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len konštatovanie správcu dane, že daňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a
dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie v prípade, že dokáže
vážny a dôvodný nesúlad zistených skutočností s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane

svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré svojou povahou,
prípadne intenzitou vzbudzujú jeho dôvodné pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade,
že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia,
respektíve ich korigovať na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie,
ktoré správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti,

ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Dôkazné
bremeno sa teda prerozdeľuje, respektíve presúva alebo prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

96) K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa viackrát vyjadril aj Ústavný súd

SR. Napríklad v uznesení sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, kde uviedol, že: „Daňový subjekt
mal v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinní viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom

konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom,čopredstavujepraktickévyjadrenievkombináciiuplatňovaniazásadyvyhľadávacejazásady
prejednávacej“.

97) Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt teda nie je akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Správny súd nepovažuje závery

správcu dane za dostatočne presvedčivé a preukazné, nakoľko išlo len o jeho konštatovania a opis
zistených skutočností, na základe ktorých nebolo možné uvažovať o spätnom prenesení dôkazného
bremena na stranu žalobcu. Správca dane a žalovaný na základe skutočností uvedených vo svojich
rozhodnutiach argumentovali, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných služieb deklarovaným
dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o., resp. nimi bolo dodanie služieb uvedeným deklarovaným

dodávateľom spochybnené. Konajúce daňové orgány však podľa názoru správneho súdu nemali
dostatok dôvodov na to, aby dôvodne a preukázateľne spochybnili splnenie materiálnej/hmotnoprávnej
podmienky práva na odpočet, a to dodanie fakturovaného tovaru zdaniteľnou osobou Stavby a
koordinácie, s.r.o.

98) Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľači subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov
pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47,
vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci C. H., C-324/11
zo dňa 6. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného
reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo
dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.

júna 2012, bod 50). Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na
daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a
pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. mája

2018, bod 77).

99) Z ustálenej aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR teda rezultuje,
že nekontaktnosť dodávateľa, prípadne jeho právnych nástupcov, resp. ich následný zánik v čase
daňovej kontroly, po uskutočnení predmetnej predmetných zdaniteľných plnení, nemôže mať z následok

dostatočné spochybnenie žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty,
nakoľko žalobca nie je schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa ani
budúce rozhodnutia spoločníka týkajúce sa útlmu činnosti alebo zániku spoločnosti výmazom, či
zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou. Nekontaktnosť subjektu, ktorého žalobca označil za
svojho dodávateľa teda nie je bez akýchkoľvek ďalších nadväzujúcich skutočností postačujúca z

hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. Okolnosti, ako fiktívne sídla
dodávateľských spoločností a ich nekontaktní konatelia, možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom
na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať
v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom podvodným konaním, nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok.

Rovnako ani nedostatočné materiálne vybavenie dodávateľa, absencia zamestnancov a pod.,
podávanie alebo nepodávanie daňových priznaní (či už za daň z príjmov alebo za daň z pridanej
hodnoty), v nich deklarovaná výška daňových povinností, ukončenie registrácie dane z pridanej hodnoty,
existencia jeho daňových nedoplatkov a ich výška a pod. netvoria okolnosti, ktoré by boli sami o
sebe ani vo vzájomnej súvislosti spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní

hmotnoprávnych podmienok týkajúcich sa konkrétneho dodania služieb. Daňovými orgánmi zistené
skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach nevytvorili podľa názoru správneho súdu súvislú
reťaz dôkazov, ktoré by preukázateľne spochybnili doklady predložené žalobcom.

100) Správca dane a žalovaný pri ich rozhodovaní podľa názoru správneho súdu do značnej miery

ovplyvnil „vyhýbavý“ prístup konateľa dodávateľskej spoločnosti k procesnej otázke jeho vypočutia,
bez toho, aby prihliadli na skutočný a ucelený priebeh a najmä obsah komunikácie s touto osobou,
čím nepristúpili k vyhodnoteniu informačného významu tejto výpovede. Dôsledkom tohto nesprávneho
prístupu v rámci hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach je fakt, že daňové orgány dospeli k
veci nepriliehavému skutkovému záveru, že dodávateľ nepotvrdil dodanie tovaru žalobcovi a že ide o

nedôveryhodnú spoločnosť, predkladajúcu nedôveryhodné doklady. Následne dospeli k nesprávnemu
právnemu záveru, že obnovenie dôveryhodnosti týchto dokladov zaťažuje žalobcu, na ktorého sa
presunulo dôkazné bremeno.

101) Správca dane a žalovaný ďalej dôvodili tým, že dodávateľ Stavby a koordinácie, s.r.o.

nespoluprácou a nepredložením účtovných dokladov nepreukázal dodanie tovaru žalobcovi. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zmienený dodávateľ žalobcu alebo jeho bývalý konateľ v rámci
daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu ani v rámci následne vedeného vyrubovacieho konania neboli
v postavení, aby mali akúkoľvek dôkaznú povinnosť správcovi dane preukazovať pravdivosť svojich
tvrdení, nakoľko daňová kontrola nebola vykonávaná voči daňovému subjektu Stavby a koordinácie,

s.r.o. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo inýchpodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť. Spoločnosť Stavby a koordinácie, s.r.o. nebola daňovým subjektom, voči ktorému

správca dane vykonal daňovú kontrolu. Teda daňovou kontrolou, výsledkom ktorej bol Protokol a na
jeho základe boli následne vydané prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, správca dane nepreveroval
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, ktorú priznal a mal by platiť daňový subjekt
Stavby a koordinácie, s.r.o. (preverované daňové priznanie podal žalobca). Preto táto obchodná
spoločnosť nebola v otázke preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, ktorú

priznal žalobca zaťažená dôkazným bremenom. Konštatovaniu „nepreukázania jej tvrdení“ na účely
prelievania dôkazného bremena teda nemožno pripisovať žiadnu váhu. Dodávateľská spoločnosť
Stavbyakoordinácie,s.r.o.,resp.jejkonateľmalpovinnosťvypovedaťnaúčelysprávydaníakosvedoko
dôležitých okolnostiach, ak mu boli známe. Tiež možno zmieniť, že predvolaná osoba je povinná dostaviť
sa na predvolanie správcu dane. Svedok alebo osoba podávajúca vysvetlenie má však zásadné odlišné
postavenie ako daňový subjekt podrobovaný daňovej kontrole.

102) Z preskúmania veci vyplynulo, že žalobca predložil dodávateľské faktúry od svojho dodávateľa
Stavbyakoordinácie,s.r.o.aďalšiedokladypreukazujúceuskutočneniezdaniteľnéhoplnenia,pričomna
predloženie ďalších dôkazov a dokladov, ktoré by preukazovali ním tvrdené a deklarované skutočnosti
správcovi dane nevznikol dôvod, nakoľko preverovaním správcu dane sa nezistili preukázateľné

skutočnosti, z ktorých by vyplynuli dôvodné pochybnosti o žalobcom predložených dôkazoch.
Prvostupňové rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko zistený
skutkový stav po vykonaní daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebol spôsobilý pre ním urobený
záveroprenesenídôkaznéhobremenaspäťnažalobcuanáslednýprávnyzáveronesplnenípodmienok
odpočítania dane z pridanej hodnoty z dôvodu nedodania alebo spochybnenia dodania fakturovaných

služieb dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o. žalobcovi. Správca dane teda na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval objektívne právo (§ 24 Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že žalovaný
sa vydaním napadnutého rozhodnutia stotožnil so správcom dane, napadnuté rozhodnutie je zaťažené
rovnakou vadou. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v
súlade s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu –

správcovi dane, nakoľko obe tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

103) Správny súd zároveň dopĺňa, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nepriznanie odpočtu DPH
zo zrealizovaných obchodov sa nezakladá na podvodnom konaní žalobcu, a k preukazovaniu podvodu
vykonané dokazovanie ani nesmerovalo, a preto otázka obozretnosti žalobcu nemohla byť jedným z

východísk pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).

104) Pre úplnosť správny súd uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod
odopretiaodpočítaniadaneaplikovanáažpotom,čobysprávcadaneuniesoldôkaznébremenoakladne

zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04).
Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak

boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal
vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a
overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa
03.09.2020).

105) Pokiaľ ide o namietané nevykonanie navrhnutých dôkazov (predvedenie svedka B. H.), žalovaný k
tomuzaujalzrozumiteľnéstanovisko,sktorýmžalobcanesúhlasil.Nesúhlasžalobcusivšakautomaticky
nemožno zamieňať s nezákonným postupom. Je na daňovom orgáne, ktorý rozhoduje o tom aké dôkazy
vykoná.

106) Vo vzťahu k otázke účelovosti vyhotovenia faktúr z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane
z dôvodu, že tieto boli do sumy 5000,- Eur a boli hradené v hotovosti, možno prisvedčiť žalobnej
argumentácii poskytnutej žalobcom, že v súlade s ustanovením § 8 písm. h) zákona č. 394/2012 Z. z.
o obmedzení platieb v hotovosti sa zákaz platieb v hotovosti ustanovený podľa § 4 tohto zákona v zneníúčinnom od 01.01.2013 do 30.06.2023 nevzťahoval na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté „v
čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej
situácie. V čase, keď boli rozporované práce dodané, platila mimoriadna situácia z dôvodu šírenia

infekčného ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená Uznesením vlády č. 111/2020. Z uvedeného
dôvodu nemožno podľa názoru správneho súdu považovať tvrdenie žalovaného o účelovosti platieb za
presvedčivú argumentáciu.

107) Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nepredložil ďalšie dôkazy z dôvodu, že bol zo strany

zamestnanca správcu dane p. C. informovaný, že tieto nie je potrebné predložiť, túto žalobnú námietku
vyhodnotil správnu súd ako irelevantnú, nakoľko je predsa v záujme žalobcu, aby správcovi dane
predložil všetky doklady a dôkazy na podklade ktorých preukáže dôvodnosť uplatnenia odpočítania
dane.

108) Správny súd viazaný obsahom a rozsahom žalobnej argumentácie (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1

písm. e/ SSP) a v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP) ďalej konštatuje,
že nebol oprávnený všeobecne formulované žalobné body za žalobcu dopĺňať ani ich vykladať v súlade
s jeho záujmami (to však neznamená, že správca dane postupoval správne a dostatočne iniciatívne
pri preverovaní všetkých okolností prípadu). Obdobne to platí aj pre ďalšie žalobné námietky. Taktiež
správnysúdzáverompoznamenáva,žesanemusívysporiadaťsúplnevšetkýminámietkamiúčastníkov,

ale musí sa jasne a zrozumiteľne vysporiadať s tými argumentami, ktoré mali rozhodujúci vplyv na
výsledok sporu, čo v danej veci učinil.

109) Správca dane v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu opätovne vyhodnotí
všetky skutočnosti zistené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré prípadne doplní

(avšaklenvspresňujúcomrozsahu,pretoževyrubovaciekonanienemôženahrádzaťdaňovúkontrolu),a
na základe voľného hodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach uzavrie,
či dodanie služieb dodávateľom Stavby a koordinácie, s.r.o. možno odôvodnene spochybniť alebo
preukázať nedodanie služieb týmto dodávateľom, alebo inou zdaniteľnou osobou, alebo či ide o daňový
podvod, o účasti na ktorom by však musel mať žalobca minimálne vedomosť, preukázanie ktorej (a

ďalších definičných znakov daňového podvodu) predstavuje osobitný predmet dokazovania. Výsledku
tohto hodnotenia prispôsobí právne posúdenie veci, ktorému bude zodpovedať aj ďalší procesný postup
správcu dane.

110) O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd

prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude
určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,

kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 25, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025