Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Martin Michalanský

Legislation area – Trestné právoPoriadok vo verejných veciach

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010358
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625010358.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského. a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
09. decembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.11.2025 sp. zn. 6T/80/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdSpišskáNováVesrozsudkomzodňa 05.novembra2025sp.zn.6T/80/2025obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Levoči, trvale bytom C. XXX, t.č. v ÚVTOS Košice, uznal
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák., ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 31. marca 2025 v čase o 07:35 hod. v obci C. D. XXX, E. F. G. H., sa zdržiaval v obydlí v
mieste trvalého bydliska napriek tomu, že bol dňa 18. marca 2025 v čase o 17:00 hod. z tohto obydlia
rozhodnutím príslušníka Policajného zboru ako člena hliadky Obvodného oddelenia PZ Spišské Vlachy
podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia a okolia 10 m od tohto obydlia ohrozenej
osoby I. J. na dobu 14 dní, pričom vykázanie porušil už dňa 26. marca 2025 v čase o 09:10 hod., čo

bolo zistené príslušníkmi Policajného zboru pri vykonávaní kontroly dodržiavania uloženého vykázania,
pre nerešpektovanie ktorého bol na mieste za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste
vo výške 30 € pod č. bloku A22 00811358, uloženou Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy.

Súd mu za to uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr.

zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý v písomných dôvodoch
odvolania uviedol nasledovné.Nesúhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu čo do výroku o treste, nakoľko jemu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov považuje (s poukazom na nižšie citované
ustanovenia § 33a a § 34 Trestného zákona) za nezákonný a neprimerane prísny.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej

citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia Trestného zákona považuje za potrebné zopakovať
nasledovné okolnosti skutku, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného.

Z úradného záznamu zo dňa 18.03.2025 spísaného nstržm. K. K. a npráp. L. M. vyplýva, že sa hliadke
00 PZ Spišské Vlachy nepodarilo doručiť mu vykázanie zo spoločného obydlia (toto mubolo oznámené
až po tom, ako sa sám dostavil o 19:00 hod. na OO PZ Spišské Vlachy), z čoho logicky vyplýva, že bol zo
spoločnej domácnosti vykázaný v jeho osobnej neprítomnosti, a teda nemal možnosť vziať si potrebné

osobné veci. Z tohto dôvodu dňa 26.03.2025 vstúpil do obydlia, avšak len za účelom, aby som si vzal
inzulínové pero. Skutočnosť, že je pacientom diabetologickej ambulancie, bola v konaní preukázaná
potvrdením Nemocnice AGEL Krompachy (č. 1. 142), pričom rozostup medzi poslednými návštevami
tejto ambulancie vysvetlil tým, že väčšiu časť roka 2024 vykonával trest odňatia slobody. Z úradného
záznamu zo dňa 26.03.2025 spísaného G. K. K. vyplýva, že po príchode hliadky OO PZ sa nachádzal

3 metre od obydlia, na mieste bol kľud a jeho družka I. J. uviedla, že ju nijako nekontaktuje, nijako sa
jej nevyhráža a nič jej nepovedal. Uviedla, že si len z príbytku potreboval vziať nejakú vec. Za uvedené
mu bola uložená bloková pokuta.

Do obydlia následne vstúpil aj dňa 31.03.2025. pričom opakovane zdôrazňuje, že sa tak stalo v domnení.

že mu vykázanie zo spoločnej domácnosti uplynulo o 07:00 hod.

Skutočne si neuvedomil, že vykázaný je až do 17:00 hod. Do obydlia vstúpil na zavolanie jeho družky,
aby si vypil kávu - čo ona sama uviedla v rámci svojej svedeckej výpovede. Zo žiadneho vykonaného
dôkazu nevyplýva, že by sa v tom momente mal správať agresívne či už voči deťom, družke alebo

akejkoľvek inej osobe alebo že by svojim konaním komukoľvek spôsobil škodu.

Poukazujúcnavyššiepopísanýspôsobspáchaniačinuchceďalejuviesť,žejehokonanienemaložiaden
negatívny následok, či už voči družke, deťom alebo akejkoľvek inej osobe - nikomu nebolo ublížené,
a to ani slovne, nikomu nevznikla žiada majetková, či nemajetková ujma, nedošlo k poškodeniu domu

a ani iných vecí.

Do obydlia ani v jednom prípade nevstupoval s pohnútkou, či úmyslom spáchať trestný čin - prvýkrát
si šiel po inzulínové pero, a teda do obydlia vstúpil za účelom ochrany vlastného zdravia, a to len na
nevyhnutne krátky čas; druhýkrát na zavolanie družky v mylnom domnení, že vykázanie zo spoločnej

domácnosti už uplynulo.

Chce tiež poukázať na osobné pomery jednak svoje a jednak jeho rodiny, ktoré v konaní pred súdom
prvého stupňa taktiež uviedol, a síce, že pochádzajú z chudobných pomerov, sú odkázaní na sociálnupomoc, pričom jemu sa občasne podarí brigádne zarobiť nejaké peniaze navyše, a zároveň, že došlo
k zbúraniu ich domu, bolo potrebné zabezpečiť pre jeho rodinu iné bývanie, a preto začal stavať nový
dom. ktorý do dnešného dňa nie je dokončený. Jeho družka s deťmi sa pritom občasne zdržiavala v

Sobranciach. V tomto kontexte uvádza, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom
má zásadný postih nie len na neho ako páchateľa, ale aj na jeho rodinu, najmä maloleté deti.

Vzhľadom k vyššie uvedenému zastáva názor, že závažnosť prečinu, zo spáchania ktorého bol uznaný
vinným, je malá a neodôvodňuje, a to ani s prihliadnutím na jeho osobu a na jeho minulé odsúdenia,

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Všetky skoršie uložené tresty vykonal, pričom uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov nemôže byť dôvodené len jeho trestnou minulosťou. Prvostupňový súd síce v odôvodnení
rozsudku uviedol, že na vyššie popísané okolnosti prihliadol pri ukladaní trestu, avšak z jeho pohľadu
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, jeho pomery a pomery jeho rodiny, ako aj

možnosti jeho nápravy, nevyhodnotil správne a uložil mu neprimerane tvrdý trest.

Nemôže sa stotožniť s 8-mesačným nepodmienečným trestom odňatia slobody za to, že v podstate
porušil vykázanie zo spoločnej domácnosti spôsobom, ktorý nikomu nespôsobil ujmu na zdraví, majetku
alebo cti, a to ani nie 10 hodín pred jeho úplným uplynutím, navyše v mylnom domnení, že vykázanie

už uplynulo o 07:00 hod. toho dňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie podaného odvolania navrhuje, aby odvolací súd podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku zrušil výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku mu uložil trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, jeho výkon podmienečne odložil

a určil mu primeranú skúšobnú dobu a aby mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou, tak ako to odporučila znalkyňa, MUDr. Andrea Remecká v záveroch ňou vypracovaného
znaleckého posudku.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeato poriadnomazákonnompoučení

pri dodržaní procesného postupu podľa § 257 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku.

Na základe vyhlásenia obžalovaného a po stanovisku prokurátora a obhajcu, ktorí navrhli vyhlásenie
obžalovaného prijať, súd I. stupňa toto vyhlásenie prijal, nezistiac žiadne okolnosti, ktoré by tomuto
prijatiu bránili a následne vykonal dôkazy súvisiace s rozhodovaním o treste a ukladaní ochranného

opatrenia.

Tak na podklade vyhlásenia o vine obžalovaného, ako aj dôkazov vyplývajúcich z prípravného konania
nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o vine obžalovaného pre ustálený skutok, právne kvalifikovaný
ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zákona.

Z uvedeného je tak zrejmé, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť a krajský súd sa aj v zmysle
dôvodov podaného odvolania zaoberal výrokom o treste a výrokom o uložení ochranného liečenia.

Z predloženého spisového materiálu a aj z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa je nepochybne

zrejmé, že okresný súd riadnym, zákonným a vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie vo
vzťahu k výroku o treste a vo výroku o uložení ochranného liečenia, toto dokazovanie vyhodnotil
a následne výsledky vykonaného dokazovania dôsledne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku
a to v súlade s § 168 a nasl. Tr. por.

Pokiaľideoosobuobžalovaného,okresnýsúdsprávnezistil,žetentoboldoposiaľ18krátsúdnetrestaný
pre trestné činy majetkovej a násilnej povahy, z toho 9 krát mu bol nariadený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T
86/2023 zo dňa 13.12.2023, právoplatným dňa 29.12.2023 pre prečin nebezpečného vyhrážania a bolmu uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 04.09.2024, kedy bol po vykonaní trestu
prepustený na slobodu.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov mal ďalej aj krajský súd
preukázané, že obžalovaný má 17 záznamov pre priestupky rôzneho charakteru, vrátane priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu.

Krajský súd sa rovnako ako okresný súd zaoberal argumentáciou obžalovaného, resp. jeho obhajobou
vo vzťahu k výške uloženého trestu, ktorá spočívala v podstate v poukaze na to, že obžalovaným
spáchaný skutok je skutkom menšej spoločenskej nebezpečnosti a to aj vzhľadom na jeho ďalšie
správanie sa, resp., vzhľadom na skutočnosť, že ku skutku sa priznal a jeho spáchanie oľutoval.

Tak predchádzajúci život, ako aj priznanie sa obžalovaného súd I. stupňa vyhodnotil aplikáciou

ustanovení upravujúcich priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a zároveň postupoval pri určení druhu
trestu a jeho výmery správne, keď síce prihliadol na okolnosti spáchania skutku, na ktoré poukázal
obžalovaný, avšak nemohol zároveň nebrať do úvahy osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť.

Obžalovaný bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Čo neuniklo pozornosti súdu I. stupňa,

v predmetnej trestnej veci bol opakovane vzatý do väzby podľa § 71 ods. 3 písem. e/ Tr. por. z dôvodu, že
nerešpektoval zákazy a obmedzenia, ktoré mu boli uložené pri nahradení väzby uznesením Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 8Tpo/19/2025 zo dňa 25.04.2025, keď napriek tomu, že mal uložený zákaz
priblížiť sa k poškodenej I. J., tento zákaz opakovane porušil, načo podrobne okresný súd poukázal.

Preto s poukazom na osobu obžalovaného, množstvo jeho odsúdení a opakovane nerešpektovania
súdnych rozhodnutí sa krajský súd stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že na obžalovaného možno
pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody. Trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov, vychádzajúc z trestnej sadzby pri danom trestnom čine až na dva roky, spĺňa aj podľa názoru
krajského súdu všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a zohľadňuje

primerane aj priznanie sa obžalovaného, resp. jeho vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
je predmetom tohto konania.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zodpovedá zákonu
jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48

ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, týkajúce sa uloženia ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou, aj s touto námietkou sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. zákona
vysporiadal už okresný súd. Aj napriek tomu, že znalkyňa navrhovala ambulantnú formu uloženého

liečenia, okresný súd postupoval správne a v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 Tr. zák., keď nariadil
obžalovanému liečenie ústavnou formou, keďže ochranné liečenie ukladal popri treste odňatia slobody,
ktorého výkon podmienečne neodkladal.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,

pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.