Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 5, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200198
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5023200198.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. A.,

v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. F. proti žalovanému:
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, za účasti
ďalšieho účastníka konania: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava - mestská časť Petržalka, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: PV
912/00026/2023 zo dňa 03. 08. 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový orgán
verejnejsprávy“alebo„zdravotnápoisťovňa“)vydaladňa09.03.2023výkaznedoplatkovč.2324017513
vo výške 3 947,27 eur (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo

„výkaz nedoplatkov“). Na základe predmetného výkazu nedoplatkov bol žalobca povinný zaplatiť
prvostupňovému orgánu verejnej správy pohľadávku za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12. 2012, od
11. 07. 2015 do 10. 08. 2015, od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 vyplývajúcu z neodvedeného preddavku
na poistnom vo výške 3 937,27 eur a z poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- eur, a to
v lehote do 15 dní od doručenia výkazu nedoplatkov.

2. Proti výkazu nedoplatkov podal žalobca námietky v lehote stanovenej v § 17a ods. 4 zákona č.

580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.
z.“). V námietkach žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so stavom, v ktorom sa nachádza a ktorý si sám
nespôsobil, a to už 18 rokov. Pohľadávku zdravotnej poisťovne považoval za irelevantnú a poukazoval
na rozpor s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pričom
uviedol, že jeho prípad sa odvíja od diskriminácie na trhu práce, vzdelávania a postavenia uplatniť
sa v spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že neposkytnutie primeraných pracovných príležitostí mu

zapríčiňuje spoločensko-ekonomický úpadok.

3. Ustanovená poradná komisia prerokovala námietky žalobcu proti výkazu nedoplatkov na svojom
zasadnutí dňa 02. 08. 2023. Rozhodnutím zo dňa 03. 08. 2023, č. k.: PV 912/00026/2023 (ďalejlen „napadnuté rozhodnutie“) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“)
rozhodol o námietkach žalobcu proti výkazu nedoplatkov a zmenil rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“). Žalovaný zaviazal žalobcu namiesto povinnosti
zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie
za obdobia 01. 12. 2012 - 02. 12. 2012, 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02.
2023 v sume 3 937,27 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur povinnosťou

zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie
za obdobia 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02. 2023 v sume 3 934,21 eur podľa
§ 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. a poplatku vo výške 10,- eur za vydanie
výkazu nedoplatkov na účet prvostupňového orgánu verejnej správy, a to do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia žalovaného. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu nahradilo
výkaz nedoplatkov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že právo prvostupňového

orgánu verejnej správy uplatniť nárok na predpísanie preddavku na poistné za obdobie 01. 12. 2012 - 02.
12. 2012 bolo v deň vydania výkazu nedoplatkov (09. 03. 2023) premlčané podľa § 21 ods. 4 zákona
č. 580/2004 Z. z., keďže pohľadávka prvostupňového orgánu verejnej správy za uvedené obdobie bola
predpísaná výkazom nedoplatkov po márnom uplynutí 10-ročnej prekluzívnej lehoty odo dňa splatnosti
poistného (preddavok na poistné za 12/2012 bol splatný do 08. 01. 2013). S prihliadnutím na uvedenú

skutočnosť žalovaný zmenil výšku predpísanej pohľadávky tak, ako to vyplýva z výroku napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného obsahovalo rozpis dlžných súm poistného a bolo
žalobcovi doručené dňa 22. 09. 2023.

Žaloba

4. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (21. 11. 2023) správnu žalobu zo dňa
14. 10. 2023 označenú ako „Správna žaloba v sociálnych veciach“ na Krajský súd v Žiline. Uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Cn/1/2023 zo dňa 29. 11. 2023, právoplatným dňa 28. 12. 2023, Krajský
súd v Žiline rozhodol tak, že vec žalobcu postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako miestne a

vecne príslušnému správnemu súdu (ďalej len „správny súd“). Správny súd procesným postupom podľa
§ 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „len SSP“)
vyzval žalobcu Uznesením č. k. 28Sas/1/2024-53 zo dňa 09. 01. 2024, právoplatným dňa 30. 01. 2024,
na odstránenie vád podania žalobcu označeného ako „Správna žaloba v sociálnych veciach“ zo dňa 14.
10. 2023. Žalobca dňa 30. 01. 2024 správnemu súdu doručil doplnenie správnej žaloby zo dňa 14. 10.

2023. Správny súd zistil, že žalobca doručil správnu žalobu zo dňa 14. 10. 2023 spolu s jej doplnením
zo dňa 30. 01. 2024 tak, že v nich absentoval podpis žalobcu, resp. autorizácia týchto podaní podľa
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Správny súd Uznesením č. k. 28Sas/1/2024-69
zo dňa 14. 02. 2024, právoplatným dňa 06. 03. 2024, vyzval žalobcu na doplnenie podaní. Dňa 23. 02.

2024 žalobca predložil správnemu súdu podpísanú správnu žalobu zo dňa 14. 10. 2023 a jej podpísané
doplnenie zo dňa 30. 01. 2024. Žalobca sa správnou žalobou, vrátane jej doplnenia domáhal zrušenia
napadnutéhorozhodnutiažalovaného,akoirozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávy,pričom
ako dôvody vymenoval ust. § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP.

5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením
základného práva účastníka konania na spravodlivý proces (čl. 1 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 7 ods. 2 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nerešpektovalo v správnej žalobe citované články 5, 22 a 23
Všeobecnej deklarácie ľudských práv, zákon č. 120/1976 Zb. (poznámka správneho súdu: žalobca

mal zrejme na mysli Vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o
občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach (ďalej len „Vyhláška č. 120/1976 Zb.“)) a čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej
uviedol, že mu nie je dovolené pracovať v pozíciách vyhovujúcich jeho danostiam a schopnostiam a tiež
konštatoval, že na základe nedôstojnej životnej situácie mu nemôžu byť odopierané základné ľudské

práva.

6. Ďalej poukazoval na prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi, podmienky ktorej sú upravené
v čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež vymenoval smernice, a to: i) SmernicuRady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami
bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, ii) Smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000,
ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, iii) Smernicu

Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a
rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania a iv) Vyhlášku č.
120/1976 Zb.. Žalobca poukazoval na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) s tým, že uviedol, že § 14

antidiskriminačného zákona prešiel pod zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“).

7. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že žalovaný nebral do úvahy právne spojitosti na základe
Ústavy Slovenskej republiky, keď z činnosti žalovaného nevychádza povinnosť zaoberať sa situáciou
a skúmaním občanov, čím mu umožňuje neprihliadať na ústavné a ľudské práva občana. Ďalej

žalobca vzniesol otázku ako je možné, že žalovaný nebral do úvahy ústavné a medzinárodné ľudské
práva žalobcu, hoci tvrdí, že dodržiava medzinárodné zmluvy a tiež otázku, prečo chce žalovaný
vymáhať pohľadávku vzniknutú na základe diskriminácie páchanej na žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol,
že na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný sa nezaoberal žalobcovým stavom
zistenia, a tak sa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovaného je podľa

žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom došlo k možnému
nesprávnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.

8. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného

žalobca poukazoval na § 3 ods. 4, ods. 5, § 81 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a na inštitút voľnej úvahy
orgánu verejnej správy. Žalobca uviedol, že ak orgán verejnej správy ukladá pohľadávku, nepostačuje
uviesť, že pri uložení poplatkov prihliada na mieru zavinenia a výšku, ktorá bola určená v rámci
ustanovenej hranice. Orgán verejnej správy sa musí vyrovnať so všetkými súvislosťami a hľadiskami

pre uloženie pohľadávky, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa žalobcu uvedený príklad
platí aj na posudzovaný prípad.

9. Žalobca nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím žalovaného. Uviedol, že má porušené ľudské práva
a slobody. Žalovaný podľa žalobcu nemá kompetenciu skúmania stavu, v ktorom sa nachádza. Z

povinnosti žalovaného vyplýva, že žalovaný iba dohliada nad dodržiavaním zákona č. 581/2004 Z. z.
a č. 580/2004 Z. z. a nerieši sociálnu a ekonomickú situáciu. Ak žalovaný podľa žalobcu nemôže veci
riešiť, nemôže ani rozhodovať vo veciach nesprávneho úradného rozhodnutia a postupu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobca tiež poukazoval

na to, že upozorňoval orgány polície ako i súdy a kompetentné osoby úradov, že jeho osobu pracovný
trh diskriminuje, vsúva do pracovných procesov nevhodného charakteru, neprihliada na primeranú
rekvalifikáciu, dôstojné zamestnanie a edukáciu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu
neskúma žalobcov stav ani situáciu, v ktorej sa nachádza. Žalobca ďalej vo všeobecnosti poukázal
na to, že žalovaný spadá pod Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a má dodržiavať Ústavu

Slovenskej republiky s tým, že žalovaný dal žalobcovi možnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného správnym súdom, pričom lehota na podanie preskúmania podľa § 181 SSP sú 2 mesiace
od doručenia rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené
dňa 22. 09. 2023.

10. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasné,
kto robil protokol žalobcovho prípadu, kedy sa stretol s jeho osobou a rozoberal jeho prípad, na základe
čoho sa rozhodnutie vynieslo, či len formálne na základe tabuľkového zákona, na ktorý poukazuje
predsedníčka žalovaného alebo sa niekto žalobcovým prípadom zaoberal. Rovnako podľa žalobcu
z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasné, kým bol prípad prejednaný, v ktorých časových

intervaloch, a v akej intenzite žalovaný navštevoval osobu žalobcu a viedol s ňou rozhovor a zaoberal
sa jeho problémom. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného vychádza veľa nelogických nejasností
vrhajúcich nedôveryhodnosť na úradné postupy a rozhodnutie žalovaného. Žalobca žiadal v správnej
žalobe o protokol nasvedčujúci vykonaniu potrebných úkonov venujúcich sa jeho prípadu a jehosúvislostiam, k pochopeniu jeho stavu v spoločnosti žalovaným. Žalobca zdôrazňoval, že je osobou
diskriminovanou a nemá žiaden príjem a nie je samoplatca, ale je vedome diskriminovanou vyčlenenou
osobouzpracovnýchprocesovažesinemôžeplniťúlohybezdôstojnéhozamestnaniaapríjmu.Žalobca

uviedol, že je obeťou transformačných diskriminačných zmien pracovného trhu, ktoré nemôže ovplyvniť,
pričom všetky legislatívne a sociálne-hospodárske transformácie sú postavené tak, že zasahujú
do jeho integrity a narúšajú jeho dôstojnosť a existenciu na základe diskriminácie k zamestnaniu a k
zneprístupneniu k edukácii.

11. Žalobca citoval § 1 písm. e), § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., poukazoval na „transformáciu
hospodárstva – 13. 11. 2013 uznesením č. 665/2013“, zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej
podporyvýskumuavývojaaodoplnenízákonač.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizácii
ústrednejštátnejsprávyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.172/2005Z.z.“).Predsedníčka
žalovaného podľa žalobcu nemôže z dôvodu kauzality stavať zákon č. 580/2004 Z. z. a zákon č.
581/2004 Z. z. nad základné ľudské práva a Ústavu Slovenskej republiky bez toho, že by sa prípadom

osobne zaoberala. Ľudské práva a ústavné práva majú prednosť pred zákonmi. Žalovaný je podľa
žalobcu len správcom majetku, ktorý si nemôže nárokovať právo na zisk, ktorý súbežne je vymáhaný
od diskriminovaných obetí pracovného trhu. Podľa žalobcu vzniká v jeho prípade podozrenie zo situácie
o obetiach (§ 2 ods. 1 bod 1. zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z.“)). Žalobca tiež

s poukazom na § 6 ods. 2 a § 8 antidiskriminačného zákona a § 14 zákona č. 5/2004 Z. z. poukázal
na cielenú diskrimináciu páchanú na jeho osobe, keď orgány verejnej správy nevnímajú jeho problémy
a potreby v spoločnosti. Žalobca tiež poukazoval na rozpor s čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl.
35 ods. 1, ods. 3, čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na monetárnu, digitálnu, zdravotnú,
ekonomickú transformáciu, kompetencie vysokých a stredných škôl, ktoré nezaručujú inteligenciu

ani uplatnenie na pracovnom trhu, vytváranie tried spoločnosti a na to, že zdravie nie je forma
podnikania, ale súčasťou ľudského tela jednotlivca, za ktorú preberá zodpovednosť každý jednotlivec
zvlášť. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
apostup,ktorýmupredchádzaljeporušenímústavnoprávnychamedzinárodnoprávnychgarantovaných
základných princípov, princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť

z bezprávia a nespravodlivosti.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06. 06. 2024 poukázal na to, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výkaz nedoplatkov, nakoľko po preskúmaní veci vyšli najavo
nové skutočnosti, ktoré si vyžiadali zmenu výkazu nedoplatkov, vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a žalovaný ho vydal v súlade a na základe príslušných zákonov. Napadnuté
rozhodnutie žalovaný zároveň považoval za riadne odôvodnené. Vykonaným dokazovaním mal
žalovaný za preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy si uplatnil voči žalobcovi preddavky

na poistné na verejné zdravotné poistenie v sume 3 937,27 eur. Žalobca ako platiteľ poistného bol
prvostupňovým orgánom verejnej správy evidovaný za posudzované obdobia (01. 12. 2012 – 02.
12. 2012, 11. 07. 2015 – 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 – 05. 02. 2023) ako samoplatiteľ, a to od 01.
12. 2012 na základe prihlášky podanej žalobcom dňa 22. 02. 2023, na ktorej uviedol, že má byť
považovaný za samoplatiteľa (od 03. 12. 2012 poistenie v zahraničí), od 11. 07. 2015 na základe

prihlášky podanej žalobcom dňa 22. 02. 2023, na ktorej uviedol, že má byť považovaný za samoplatiteľa
(od 11. 08. 2015 poistenie v zahraničí) a od 01. 09. 2018 na základe prihlášky podanej žalobcom dňa
23. 02. 2023, na ktorej uviedol, že má byť považovaný za samoplatiteľa (od 06. 02. 2023 uchádzač
o zamestnanie). Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na žalobcom dodatočné splnenie si oznamovacej
povinnosti, bol prvostupňovým orgánom verejnej správy vo vzťahu k vyššie uvedeným obdobiam

zaevidovaný ako samoplatiteľ a boli mu prvostupňovým orgánom verejnej správy vyčíslené preddavky
na poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 v spojení s § 16 ods. 8 zákona č.
580/2004 Z. z., ktoré však žalobca neuhradil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako samoplatiteľ nie je
oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.
z.. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko právo prvostupňového orgánu verejnej správy na predpísanie

preddavku na poistné za obdobie 01. 12. 2012 - 02. 12. 2012 bolo v deň vydania výkazu nedoplatkov
premlčané v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný tiež podotkol, že výkaz nedoplatkov
obsahoval jasný a zrozumiteľný rozpis dlžných súm poistného. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietaporušovanie jeho ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s jeho stavom nezamestnanosti,
v ktorom sa nachádza a ktorý si nespôsobil sám, žalovaný uviedol, že si je vedomý žalobcovej frustrácie,
avšak uvedené nezbavuje žalobcu jeho zákonnej povinnosti platiť preddavky na poistné vyplývajúce

zo zákona č. 580/2004 Z. z.. Žalovaný si nie je vedomý, aby z jeho strany dochádzalo k akémukoľvek
porušovaniu základných práv a ľudských slobôd vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný riadne a spoľahlivo
preskúmal skutkový stav veci, vysporiadal sa s námietkami žalobcu voči výkazu nedoplatkov a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom postupoval výlučne
v súlade s ustanoveniami zákona č. 581/2004 Z. z. a zákona č. 580/2004 Z. z.. Žalovaný tiež poukázal

na to, že žalobca v správnej žalobe žiadnym relevantným spôsobom nenamietal skutočnosti a tvrdenia
obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a bez bližšieho odôvodnenia uvádza, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a že zároveň porušil žalobcove
základné práva a ľudské slobody. Žalobca však neuvádza, akým konkrétnym spôsobom mal žalovaný
zasiahnuť do sféry jeho základných práv a ľudských slobôd. Žalovaný poukázal na to, že správna žaloba
vo svojej celistvosti pôsobí chaoticky a nelogicky, pričom z niektorých jej častí nie je vôbec známe

čo danou formuláciou žalobca zamýšľal povedať. Žalovaný správnemu súdu navrhol, aby správnu
žalobu v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, že náhradu trov
konania nežiadal. Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Replika žalobcu

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe písomne nevyjadril, avšak podaním
doručeným správnemu súdu dňa 25. 06. 2024 požiadal vo veci o nariadenie pojednávania.

Pôvodné konanie pred správnym súdom a kasačné konanie

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
cit. zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z Krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov a to z Krajského súdu v Banskej

Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej
aj len „správny súd“). Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Cn/1/2023 zo dňa 29. 11. 2023,
právoplatným dňa 28. 12. 2023, bola vec žalobcu postúpená Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako
miestne a vecne príslušnému správnemu súdu s tým, že vec bola vedená na správnom súde pod sp.
zn. 28Sas/1/2024.

15. Správny súd o správnej žalobe žalobcu rozhodol Rozsudkom č. k. 28Sas/1/2024-107 zo dňa 17.
09. 2024 (ďalej len „pôvodný rozsudok“) tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „SSP“) zamietol
a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti pôvodnému rozsudku podal

žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom
sp. zn. 6Ssk/142/2024 zo dňa 30. 06. 2025 tak, že pôvodný rozsudok podľa § 462 ods. 1 v spojení s
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v cit. rozsudku uviedol, že účastníkom súdneho preskúmavacieho konania mal byť
okrem žalobcu a žalovaného správneho orgánu aj ďalší účastník správneho konania, a to Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s., čím správny súd zaťažil preskúmavacie súdne konanie vadou, ktorá mala za
následok porušenie práva na spravodlivý proces. Po vrátení veci je vec vedená na správnom súde pod
sp. zn. 28Sas/36/2025.

Podstatné skutkové zistenia a právne posúdenie veci správnym súdom po vrátení veci na opätovné

rozhodnutie kasačným súdom

16. Správny súd Uznesením č.k. 28Sas/36/2025-14 zo dňa 11. 08. 2025, právoplatným dňa 15. 08. 2025,
pribral do konania ako ďalšieho účastníka konania Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka. Ďalší účastník konania sa k veci vyjadril

podaním zo dňa 06. 10. 2025, pričom uviedol, že žalobca mal povinnosť odvádzať preddavky na poistné
na verejné zdravotné poistenie, tak ako mu ukladá zákon č. 580/2004 Z.z., nakoľko nemal v dotknutom
období iného platiteľa poistného.17. V reakcii na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania žalobca podaním zo dňa 01. 11. 2025 správnemu
súdu oznámil, že trvá na nariadení pojednávania vo veci samej, nakoľko mu žiadna inštitúcia nepomáha
a jeho znevýhodnenie pokračuje. Žalobca uviedol, že je stále v diskriminačných procesoch, čím jeho

osoba stagnuje bez prístupu k možnostiam rekvalifikácie a dôstojnému zamestnaniu.

18. Správny súd v konaní o predmetnej správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu
žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 134 ods. 2 písm. d), § 202 ods. 2, § 203 ods. 2
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu

verejnej správy, ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo podľa § 199 a nasl. SSP,
a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu,
ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po podrobnom
oboznámení sa s obsahom súdneho spisu ako aj administratívneho spisu, dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná, na základe čoho ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.

19. O správnej žalobe správny súd rozhodol na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, ktoré sa uskutočnilo dňa 05. 01. 2026. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na splnenie zákonných
podmienok správny súd pojednával v neprítomnosti žalovaného (§ 114 SSP).

20. Žalobca vo svojom prednese na nariadenom pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe. Nad
rámec správnej žaloby odkazom na § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov poukazoval na metodické usmerňovanie účastníkov procesu
verejného obstarávania (§ 147 písm. h) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“). Žalobca
tiež uviedol, že predsedníčka žalovaného p. G. metodické usmerňovanie nevykonávala a neskúmala
sociálne aspekty žalobcu ako znevýhodnenej osoby v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej
ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
112/2018 Z. z.“). Podľa žalobcu jeho situáciu nikto nie je ochotný riešiť a stále je diskriminovaný

a znevýhodňovaný. Žalobca sa chcel rekvalifikovať, no nebolo mu to umožnené.

21. Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka konania na nariadenom pojednávaní uviedla, že
pohľadávka z výkazu nedoplatkov bola v celom rozsahu uhradená a v súčasnosti Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s. voči žalobcovi neeviduje z tohto titulu žiadny peňažný dlh.

22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase verejne zdravotne
poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území
Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom
vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje nepretržitý pobyt dlhší ako

šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
d) je nezaopatrený rodinný príslušník osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského
štátu podľa osobitných predpisov3a) na účely vykonávania osobitných predpisov;3a) za takého
nezaopatreného rodinného príslušníka sa považuje
1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a),

2. manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku,
3. manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
4. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b), je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti,5. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a ktorá
dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok,
6. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je

invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
7. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie
je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7,
8. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) a je
nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a).

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o
fyzickú osobu s trvalým pobytom3) na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného
rodinného príslušníka8a) podľa § 3 ods. 3 písm. h).

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území
Slovenskejrepubliky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočností

uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až d).

27. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území
Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti
uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

28. Podľa § 6 zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné
poistenie (ďalej len „prihláška“) v zdravotnej poisťovni9) do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti
zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4), ak ďalej nie je ustanovené inak.

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát,

e) platiteľ dividend.

30. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne
zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a) zamestnancom,

b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c) osobou podľa odseku 7.

31. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného je pre poistenca podľa §
11 ods. 2 14 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným

postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu.

32. Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ
samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej
mzdy.

33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a
odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.
Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

34. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť
a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou
poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy.

35. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných

osôb [§ 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí
príslušného kalendárneho mesiaca.36. Podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2.

37. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom,
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný
vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať

poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20) a odvádzať preddavky na poistné za
poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného
predpisu,53bb)

38. Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase predseda
úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela, a to

na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

39. Podľa § 77a ods. 4, 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z. z. (4) Podkladom na rozhodovanie je námietka,
napadnutý výkaz nedoplatkov, stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi
alebo platiteľovi poistného získané podľa osobitného zákona.97aa) (5) Ak je to nevyhnutné, úrad

doterajší obsah spisovej dokumentácie ku konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca,
platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa
osobitného zákona,97aa) v lehote deviatich dní odo dňa doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa
poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží požadované doklady, rozhodne podľa
obsahu spisovej dokumentácie. (6) Ak sú na to dôvody, úrad výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší,

inak námietky zamietne a výkaz nedoplatkov potvrdí. Pri zmene výkazu nedoplatkov odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje špecifikáciu pohľadávky podľa osobitného zákona.18j)

40. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil výkaz nedoplatkov
prvostupňového orgánu verejnej správy (zdravotnej poisťovne) tak, že žalobca je povinný zaplatiť

prvostupňovému orgánu verejnej správy (zdravotnej poisťovni) pohľadávku za obdobie od 11. 07. 2015
do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023, vyplývajúcu z neodvedených preddavkov na poistné
na verejné zdravotné poistenie vo výške 3 934,21 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo
výške 10,- eur.

41. Podľa správneho súdu je smerodajné to, kto bol v spornom období od 11. 07. 2015 do 10. 08.
2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 platiteľom poistného. Z predloženého administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 nebol
zamestnaný, nebol ani samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou evidovanou na príslušnom
úrade práce. V zmysle Oznámenia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM1/OSO/ZAM/2023/8842 bol žalobca zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnania až odo dňa 06. 02. 2023, od kedy sa platiteľom poistného
za žalobcu stal štát. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplynuli za obdobie od 11. 07. 2015
do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 také skutočnosti v zmysle § 11 ods. 7 zákona č.
580/2004 Z. z., kedy by bol platiteľom poistného za žalobcu štát a takéto skutočnosti neboli žalobcom ani

tvrdené. Súčasťou administratívneho spisu je formulár E 104 DE - „Potvrdenie o úhrne období poistenia,
zamestnania, alebo bydliska”, ktorý bol predložený žalobcom zdravotnej poisťovni dňa 22. 02. 2023
a v ktorom boli príslušnou inštitúciou potvrdené doby žalobcovho poistenia v Nemecku od 25. 06. 2012
do 30. 11. 2012, od 03.12. 2012 do 10. 07. 2015, od 11. 08. 2015 do 31. 07. 2017 a od 01. 01. 2018 do 31.
08. 2018 (pozn. správneho súdu: žalovaný nesprávne uviedol dobu „od 11. 08. 2015 do 31. 08. 2018“). O

poistení žalobcu v zahraničí spätne za vyššie uvedené obdobia sa zdravotná poisťovňa dozvedela
prostredníctvom oznámenia príslušnej inštitúcie v zahraničí na európskom formulári E 104 DE, ktoré
žalobca zdravotnej poisťovni predložil až dňa 22. 02. 2023. Zároveň z obsahu administratívneho spisu
vyplynulo, že žalobca dňa 22. 02. 2023 predložil zdravotnej poisťovni tlačivo „Oznámenie poistenca/
platiteľa poistného“, ktorým dodatočne nahlásil zánik verejného zdravotného poistenia k 02. 12. 2012

a zároveň dňa 22. 02. 2023 predložil tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 01.
12. 2012 a tlačivo „Prihláška poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 11. 07. 2015, pričom v časti
„Platiteľ poistného“ bolo zaškrtnuté políčko „Samoplatiteľ“. Žalobca zdravotnej poisťovni ďalej dňa 23.
02. 2023 predložil tlačivo „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“, ktorým dodatočne nahlásil zánikverejného zdravotného poistenia k 10. 08. 2015 a zároveň dňa 23. 02. 2023 predložil tlačivo „Prihláška
poistenca“ s dátumom vzniku poistenia 01. 09. 2018, pričom v časti „Platiteľ poistného“ bolo takisto
zaškrtnuté políčko „Samoplatiteľ“. Všetky tlačivá predložené zdravotnej poisťovni dňa 22. 02. 2023

a dňa 23. 02. 2023 sú podpísané žalobcom. Z uvedeného má správny súd za to, že žalobca sa sám
prostredníctvom predloženia tlačív zdravotnej poisťovni dňa 22. 02. 2023 a dňa 23. 02. 2023 prihlásil
v spornom období ako platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., teda ako tzv.
samoplatiteľ. Žalobca skutočnosť jeho zaevidovania ako tzv. samoplatiteľa, teda platiteľa poistného
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. nijako v administratívnom konaní nerozporoval až v podanej

správnej žalobe skonštatoval, že nie je samoplatca, nakoľko je ako osoba diskriminovaný a nemá žiaden
príjem. Žalobca však neuviedol žiadne relevantné skutočnosti o tom, že by v jeho prípade evidencia
typu platiteľa v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023 ako tzv.
samoplatiteľ na základe ním realizovanej dodatočnej oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni,
v rámci ktorej sa sám označil za „Samoplatiteľa“, nezodpovedala skutočnosti.

42. Z obsahu námietok podaných proti výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou ako
aj z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca s existenciou pohľadávky zdravotnej poisťovne
nesúhlasí z dôvodu jeho nezamestnanosti a absencie príjmu. Nezákonnosť výkazu nedoplatkov a
napadnutého rozhodnutia žalovaného vidí žalobca predovšetkým v tom, že malo dôjsť k porušovaniu
jeho ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s jeho stavom nezamestnanosti, nemožnosťou

pracovať v pozíciách vyhovujúcich jeho danostiam a schopnostiam a jeho diskrimináciou na pracovnom
trhu, keď v dôsledku absencie príjmu nemôže splniť pohľadávku zdravotnej poisťovne predstavujúcu
neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov.
Správny súd uvádza, že predmetné žalobné námietky nijako nesmerujú k spochybneniu zákonnosti
určenia platiteľa poistného v období od 11. 07. 2015 do 10. 08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023,

ktorýmbolžalobcaakotzv.samoplatiteľ(§11ods.2zákonač.580/2004Z.z.).Správnysúdzapodstatné
považuje to, že žalobca sa sám predložením tlačív „Prihláška poistenca“ zdravotnej poisťovni dňa 22.
02. 2023 a dňa 23. 02. 2023 prihlásil za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.,
keďže v obsahu tlačív zaškrtol typ platiteľa poistného - „Samoplatiteľ“.

43. Správny súd v tomto smere poukazuje na body 45. a 47. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/142/2024 zo dňa 30. 06. 2025, v ktorých sa uvádza: „45. Povinnosť
platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z.z.
Sťažovateľ ako samoplatiteľ poistného nie je oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné
podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.z. Sťažovateľ prostredníctvom predloženia tlačív zdravotnej

poisťovni zo dňa 22. a 23. februára 2023 sa sám dobrovoľne v sporných obdobiach prihlásil ako
platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., teda ako samoplatiteľ. Túto skutočnosť
sťažovateľ v administratívnom konaní nijako nerozporoval.“ ... „47. V tejto súvislosti, kasačný súd
iba konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nevyplynuli za sporné obdobia od 01. decembra
2012 do 02. decembra 2012, od 11. júla 2015 do 10. augusta 2015 a od 01. septembra 2018 do

05. februára 2023 také skutočnosti v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., kedy by bol
platiteľom poistného za sťažovateľa štát. Rovnako sťažovateľ nebol v uvedenom období zamestnaný,
samostatne zárobkovo činnou osobou a ani osobou evidovanou na príslušnom úrade práce a takéto
skutočnosti neboli sťažovateľom ani tvrdené. K zdravotnému poisteniu sa sťažovateľ v zmysle § 11 ods.
2 zákona č. 580/2004 Z.z. prihlásil za sporné obdobia spätne a dobrovoľne sám, ako tzv. samoplatiteľ,

no ďalej si svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia nesplnil. V nadväznosti na vyššie
uvedené, preto kasačný súd záverom súhlasne s názorom správneho súdu, ako aj druhostupňovým
rozhodnutím žalovaného v spojení s výkazom nedoplatkov dodáva, že žalovaný aj orgán verejnej správy
nižšieho stupňa postupovali v administratívnom konaní správne a správny súd sa následne dostatočne
vysporiadal s námietkami sťažovateľa relevantnými s meritom tu posudzovanej veci.“

44. Správny súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca nemá príjem, resp. je toho názoru, že nemá
prístup k dôstojnému zamestnaniu či rekvalifikácií, ho nezbavuje povinnosti uhradiť nedoplatok na
neodvedenýchpreddavkochnapoistnénaverejnézdravotnépoisteniezaobdobieod11.07.2015do10.
08. 2015 a od 01. 09. 2018 do 05. 02. 2023, keďže platiteľ poistného ako samoplatiteľ nie je oslobodený

od povinnosti platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie (§ 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm.
d) zákona č. 580/2004 Z. z.). V systéme slovenského verejného zdravotného poistenia zabezpečujúceho
občanom zdravotnú starostlivosť je poistenou každá osoba s trvalým pobytom na území Slovenska,
pričom účastníkom poistenia je aj osoba dobrovoľne nezamestnaná (nevedená v evidencii uchádzačovo zamestnanie), ktorá je rovnako povinná platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. V dôsledku
zmeny výkazu nedoplatkov vydanom zdravotnou poisťovňou napadnutým rozhodnutím žalovaného
bolo právo na úhradu pohľadávky zdravotnej poisťovne predstavujúcej neodvedené preddavky na

verejné zdravotné poistenie, vrátane poplatku za vydanie výkazu nedoplatok, uplatnené výlučne za
obdobia, ktoré nespadajú do obdobia účasti žalobcu na zdravotnom poistení v zahraničí preukázané
prostredníctvom európskeho formulára E 104 DE s tým, že žalovaný vzhľadom na premlčanie nároku
na predpísanie preddavku na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12.
2012 správne upravil výšku predpísanej pohľadávky tak, že túto ponížil o 3,06 Eur. Správny súd

napokon uvádza, že z prednesu poverenej zástupkyne ďalšieho účastníka konania (Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s.) na nariadenom pojednávaní dňa 05. 01. 2026 vyplynulo, že nedoplatok na
neodvedených preddavkoch na poistné na verejné zdravotné poistenie bol v celom rozsahu uhradený,
a že zdravotná poisťovňa z tohto titulu aktuálne neeviduje voči žalobcovi žiaden peňažný dlh. Uvedenú
skutočnosť (úhradu nedoplatku) žalobca nerozporoval. Doplnil výlučne to, že predmetný záväzok bol
splnený prostredníctvom inej osoby, a to jeho otca. Na rozhodnutie správneho súdu je však rozhodujúci

stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto
skutočnosť, že nedoplatok bol následne uhradený (hoc aj treťou osobou) nemení nič na tom, že v čase
vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný postupoval v súlade so zákonom.

45. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal s odkazom na čl. 1 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, čl. 7 ods. 2 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd to, že nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces,
správny súd uvádza, že uvedené tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe žalobcu vyhodnotil len ako
všeobecné konštatovanie bez toho, aby žalobca bližšie konkretizoval, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy. Rovnako citácia čl. 5, 22 a 23 Vyhlášky č. 120/1976 Zb., či poukaz žalobcu v správnej žalobe na
vybrané ustanovenia Správneho poriadku nepredstavuje uvedenie konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov, na základe ktorých malo dôjsť k naplneniu dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia zdravotnej poisťovne spočívajúcom v ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov alebo nezrozumiteľnosť. Žalobca tiež vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí orgánov verejnej

správy prezentoval v správnej žalobe príklad spočívajúci v tom, že ak orgán verejnej správy ukladá
pohľadávku, tak nepostačuje uviesť, že pri uložení poplatkov prihliadal na mieru zavinenia a výšku,
ktorá bola určená v rámci ustanovenej hranice. Uvedená prezentácia príkladu (ktorý podľa žalobcu
platí aj na prejednávaný prípad) je bez uvedenia jasného stanoviska k jeho súvisu so zákonnosťou
napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia zdravotnej poisťovne. Rovnako v prípade poukazu

žalobcu na antidiskriminačný zákon, zákon č. 5/2004 Z. z., zákon č. 514/2003 Z. z., zákon č. 172/2005
Z. z., či zákon č. 274/2017 Z. z. absentuje ozrejmenie jasnej súvislosti týchto právnych predpisov
s prejednávanou vecou vo väzbe na namietanú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil
rozhodnutie zdravotnej poisťovne ohľadom výšky pohľadávky predstavujúcej neodvedené preddavky na
verejné zdravotné poistenie a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov.

46. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby a na nariadenom pojednávaní,
opisoval hierarchiu právnych predpisov, dôležitosť a prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonom,
viazanosť právnymi názormi vyslovenými Ústavným súdom SR, ako i Európskym súdom pre ľudské
práva, odkazoval na čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, na Smernicu Rady

2000/43/ES z 29. júna 2000, Smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006, Vyhlášku č. 120/1976 Zb., či na antidiskriminačný
zákon, ktorého § 14 mal podľa žalobcu prejsť pod zákon č. 5/2004 Z. z., správny súd uvádza, že
takto formulovaná argumentácia neobsahuje žiadne konkrétne žalobné námietky, na základe ktorých
by bolo možné preskúmať rozhodnutie žalovaného i zdravotnej poisťovne a vyvodiť záver o ich

nezákonnosti. Pokiaľ žalobca poukazoval na nariadenom pojednávaní na judikatúru Ústavného súdu
SR, či záväznosť právneho názoru vysloveného Európskym súdom pre ľudské práva, správny súd
uvádza, že absentuje konkretizácia dopadov záverov rozhodnutí Ústavného súdu SR/ Európskeho súdu
pre ľudské práva na zákonnosť preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nepostačuje
na rozhodnutia Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva poukázať, stotožniť sa s

nimi, konštatovať ich relevanciu na prejednávanú vec. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca
v prvom rade ozrejmil ich právny a skutkový základ, ich súvislosť s prejednávanou vecou, predmet,
sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne
okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktoré v zásade nikdy niesú úplne zhodné) a ozrejmiť konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
čo sa nestalo. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia zdravotnej poisťovne správny súd sám nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez

ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

47. Ďalej správny súd uvádza, že ani z formulácie otázok žalobcu, ktoré kladie v správnej žalobe
v znení: „Úrad tvrdí, že dodržiava medzinárodné zmluvy, ako je potom možné, že moje medzinárodné

a ľudské práva nebral do úvahy? Prečo si chce potom úrad vymáhať pohľadávku vzniknutú na základe
diskriminácie páchanej na mojej osobe?“ nie je možné identifikovať konkrétne žalobné námietky, na
ktoré by mohol správny súd reagovať.

48. Žalobca k žalobným dôvodom nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy
na riadne posúdenie veci a nesprávneho právneho posúdenia veci v správnej žalobe uviedol, že

žalovaný „sa nezaoberal mojim stavom zistenia, a tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci.“ Správny súd uvádza, že predmetná námietka predstavuje len všeobecný nesúhlas žalobcu
so zistením skutkového stavu zo strany orgánov verejnej správy a jeho vyhodnotením, pričom
nesprávnosť zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia orgánmi verejnej správy žalobca opäť bližšie
nekonkretizoval. Žalobca nešpecifikoval, čo zakladá nespoľahlivosť skutkových zistení orgánov verejnej

správy. Žalobcom nebolo uvedené v čom konkrétne sa orgány verejnej správy mýlili pri hodnotení
zisteného skutkového stavu a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pričom samotný fakt, že
závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného založené nie sú v súlade s názormi žalobcu,
resp. nie sú v súlade s „jeho stavom zistenia“, nepreukazuje jeho nezákonnosť.

49. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádzal, že predsedníčka žalovaného vydala napadnuté
rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberala prípadom žalobcu. Ďalej žalobca konštatoval, že ak žalovaný
nerieši sociálno-ekonomické situácie, tak nemôže ani rozhodovať vo veciach nesprávneho úradného
rozhodnutia a postupu. Na nariadenom pojednávaní uviedol s odkazom na zákon č. 343/2015 Z. z.,
že predsedníčka žalovaného p. G., ktorá v predmetnom období riadila žalovaný orgán verejnej správy,

nevykonávala metodické usmerňovanie a neskúmala sociálne aspekty žalobcu ako znevýhodnenej
osoby v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z.. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že upozorňoval rôzne
inštitúcie (políciu, súdy, kompetentné osoby a úrady) na to, že ho pracovný trh diskriminuje.

50. Správny súd opätovne konštatuje, že predmetné tvrdenia žalobcu v správnej žalobe a prednesy

na nariadenom pojednávaní sú bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so
zákonnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie zdravotnej poisťovne,
a teda vo svojej podstate nie sú tieto tvrdenia ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp.
všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami orgánov verejnej správy zakladajúcimi pohľadávku
zdravotnej poisťovne predstavujúcu neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie a poplatok

za vydanie výkazu nedoplatkov. Správny súd uvádza, že vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
žalovaného v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti v spojení s rozhodnutím zdravotnej poisťovne
nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o ich nezákonnosti. V rámci takto
formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia žalobcu, v čom sa žalovaný mýlil,

ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, t.j. že zmenil pôvodný výkaz nedoplatkov
zdravotnej poisťovne tak, že zaviazal žalobcu namiesto povinnosti zaplatiť prvostupňovému orgánu
verejnej správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia 01. 12. 2012 - 02.
12. 2012, 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015, 01. 09. 2018 - 05. 02. 2023 v sume 3 937,27 eur a poplatku
za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur povinnosťou zaplatiť prvostupňovému orgánu verejnej

správy preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobia 11. 07. 2015 - 10. 08. 2015,
01. 09. 2018 - 05. 02. 2023 v sume 3 934,21 eur podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.
z. a poplatok vo výške 10,- eur za vydanie výkazu nedoplatkov. Správnemu súdu nebolo žalobcom
ozrejmené ako tvrdenie o absencii metodického usmerňovania predsedníčkou žalovaného s poukazom
na § 147 písm. h) zákona č. 343/2015 Z. z., ktoré sa vzťahuje na metodické usmerňovanie účastníkov

procesu verejného obstarávania, súvisí s prejednávanou vecou ohľadom výkazu nedoplatkov a ako sa
vzťahujekukonkrétnymdôvod,naktorýchsúnapadnutérozhodnutiežalovanéhoazdravotnejpoisťovne
založené. Správny súd i na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že. povinnosť platiť preddavky
na poistné na verejné zdravotné poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z.z..51. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je jasné,
kto robil protokol žalobcovho prípadu, kedy sa stretol s jeho osobou a rozoberal jeho prípad a na základe

čoho sa rozhodnutie vynieslo. Rovnako podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie
je jasné, kým bol prípad prejednaný, v ktorých časových intervaloch a v akej intenzite navštevoval
osobu žalobcu a viedol s ňou rozhovor a zaoberal sa jeho problémom. Správny súd i predmetnú
žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z.
platí, že „predseda úradu rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa

nevyhovela, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.“ Na strane 4 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného sa uvádza, že poradná komisia predsedníčky žalovaného prerokovala námietky
platiteľa poistného (žalobcu) na svojom zasadnutí dňa 02. 08. 2023. Súčasťou administratívneho
spisu je Zápisnica č. 13/2023 zo dňa 02. 08. 2023 z rokovania poradnej komisie pre posudzovanie
námietok proti výkazom nedoplatkov, odvolaní voči platobným výmerom a rozkladom proti rozhodnutiam
o uložení pokuty poistencom/platiteľom poistného konaného dňa 02. 08. 2023, pričom z jej obsahu

vyplýva, že poradná komisia sa stotožnila s navrhovanou zmenou výkazu nedoplatkov zdravotnej
poisťovne vzhľadom na zistené nedostatky (premlčanie nároku na predpísanie preddavku na poistné
na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 12. 2012 do 02. 12. 2012). Podľa § 77a ods. 4
a 5 zákona č. 581/2004 Z. z. je „podkladom na rozhodovanie námietka, napadnutý výkaz nedoplatkov,
stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi alebo platiteľovi poistného získané

podľa osobitného zákona. Ak je to nevyhnutné, úrad doterajší obsah spisovej dokumentácie ku
konaniu doplní a na tento účel úrad vyzve poistenca, platiteľa poistného alebo zdravotnú poisťovňu na
predloženie dokladov, ktoré nie je možné získať podľa osobitného zákona, v lehote deviatich dní odo dňa
doručenia výzvy. Poistenca alebo platiteľa poistného zároveň úrad upozorní, že ak na výzvu nepredloží
požadované doklady, rozhodne podľa obsahu spisovej dokumentácie.“ Ani žalobné námietky smerujúce

voči nesprávnemu procesnému postupu žalovaného neboli dôvodné. Žalovaný vydal prostredníctvom
predsedníčky (§ 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z. z.) napadnuté rozhodnutie v rámci zákonom
č. 581/2004 Z. z. vymedzenej pôsobnosti žalovaného (§ 18 ods. 1, písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004
Z. z.). Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. sa na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach
z verejného zdravotného poistenia vzťahuje Správny poriadok, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Osobitný zákon - zákon č. 580/2004 Z. z. zakotvuje v § 17a ods. 9, že: „na konanie o vydanie
výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“ To znamená, že Správny
poriadok a v ňom obsiahnutý inštitút ústneho pojednávania sa v danom prípade nepoužije. Žalovaný
postupoval podľa § 77a ods. 4 a 5 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého sa s účastníkom konania
nevedie ústne pojednávanie a nevyžaduje sa jeho osobná účasť či vypočutie, nakoľko sa uplatňuje

zásada písomnosti. Námietka žalobcu, že „nie je jasné, v ktorých intervaloch a v akej intenzite bol
žalobca navštevovaný a či bol s ním vedený rozhovor“ nemôže obstáť. Podľa správneho súdu
žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie postupom súladným so zákonom č. 581/2004 Z. z., keďže
zdravotná poisťovňa námietkam žalobcu nevyhovela, postúpila ich spolu so svojim stanoviskom zo
dňa 14.04.2023 a výkazom nedoplatkov žalovanému, ktorý o nich rozhodol. Správny súd považuje

rozhodnutie žalovaného i za náležite odôvodnené, vyhovujúce požiadavkám na jeho preskúmateľnosť,
nakoľko ozrejmuje splnenie podmienok pre jeho vydanie.

52. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe i na nariadenom pojednávaní poukazoval na jeho diskrimináciu na
pracovnomtrhu,vsúvaniedopracovnýchprocesovnevhodnéhocharakteru,neumožnenierekvalifikácie,

nútený odchod zo Slovenska a na právo na prácu, správny súd zdôrazňuje potrebu uvedomenia
si predmetu súdneho prieskumu v danej veci (ktorý vymedzil sám žalobca) a špecifiká správneho
súdnictva. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného vydané prostredníctvom
predsedníčky o námietkach proti výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne. Správny súd preskúmava
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúma to, či kompetentné orgány

verejnej správy rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Rozhodovanie
správneho súdu v danej veci nemožno považovať za antidiskriminačný spor v zmysle Civilného
sporového poriadku, a preto v tomto smere v správnej žalobe žalobcom uvádzaná argumentácia nie je
dôvodná, pričom i sám žalobca v správnej žalobe konštatuje, že žalovaný nemá kompetenciu skúmania
stavu (t.j. stavu nezamestnanosti), v ktorom sa žalobca nachádza.

53. Žalobca v správnej žalobe tiež uviedol, že je obeťou transformačných diskriminačných zmien
pracovného trhu, ktoré nemôže ovplyvniť. Poukazoval i na to, že zákon č. 581/2004 Z. z. ustanovuje
okrem iného i transformáciu zdravotných poisťovní, citoval ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004Z. z. obsahujúce definíciu zdravotnej poisťovne, poukazoval na transformáciu hospodárstva a na to,
že predsedníčka žalovaného nemôže z dôvodu kauzality stavať zákon č. 580/2004 Z. z. a zákon č.
581/2004 Z. z. nad základné ľudské práva a Ústavu Slovenskej republiky bez toho, že by sa prípadom

osobne zaoberala. Podľa správneho súdu takto vznesené žalobné námietky sú len prejavom nesúhlasu
s povinnosťou úhrady pohľadávky voči zdravotnej poisťovni spočívajúcej v neuhradených preddavkoch
na poistné na verejné zdravotné poistenie a v poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov (napokon
uhradenej rodinným príslušníkom – otcom žalobcu), pričom tieto nie sú podľa správneho súdu nijako
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Inak povedané, žalobca

len vyjadruje vlastné názory a nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, resp. vo všeobecnosti polemizuje so
závermi a postupom žalovaného bez formulácie zrozumiteľnej argumentácie a súvisu týchto tvrdení so
zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s námietkami žalobcu proti výkazu nedoplatkov,
ktoré sa vzťahovali na jeho stav nezamestnanosti vysporiadal, pričom uviedol, že žalobcu na základe
jeho dodatočnej oznamovacej povinnosti platiteľa poistného zdravotná poisťovňa zaevidovala ako tzv.
samoplatiteľa. Žalovaný tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že povinnosť platiť

preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 580/2004 Z. z.
a že samoplatiteľ poistného nie je oslobodený od povinnosti platiť preddavky na poistné na verejné
zdravotné poistenie v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z. z., s čím sa správny súd stotožňuje
a s čím sa v konečnom dôsledku stotožnil i Najvyšší správny súd SR v Rozsudku sp. zn. 6Ssk/142/2024
zo dňa 30. 06. 2025. Žalovaný tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že výkon

verejného poistenia bol zverený zdravotným poisťovniam ako subjektom verejnej správy, ktorým štát
zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotného poistenia, pričom povinné odvody na verejné
zdravotné poistenie sú stanovené zákonom, nemožno ich znížiť, ani odpustiť, ich neodvádzanie zakladá
trestnoprávnu zodpovednosť a tieto odvody majú charakter ďalšej dane, ktorá je súčasťou štátneho
rozpočtu. Nie je potom možné priznať úspech ani tej žalobnej námietke, ktorou žalobca namietal, že

sa žalovaný prípadom žalobcu nezaoberal. Žalovaný zrozumiteľne vysvetlil žalobcovi v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že stav, v ktorom sa nachádza (absencia príjmu) nie je dôvodom, ktorý by
žalobcu, ktorý sa sám v zmysle dodatočnej oznamovacej povinnosti prihlásil ako samoplatiteľ, zbavoval
povinnosti zaplatiť dlžnú sumu pozostávajúcu z preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie
a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov.

54. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukazoval na to, že žalovaný je len správcom majetku, ktorý si
nemôže nárokovať právo na zisk a že v prípade žalobcu vzniká podozrenie zo situácie o obetiach
podľa zákona č. 274/2017 Z. z.. Ďalej žalobca poukazoval na rozpor s čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, 4,
čl. 35 ods. 1, ods. 3, čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na monetárnu, digitálnu, zdravotnú,

ekonomickú transformáciu, kompetencie vysokých a stredných škôl, ktoré nezaručujú inteligenciu
ani uplatnenie na pracovnom trhu, vytváranie tried spoločnosti a na porušenie ústavnoprávnych
a medzinárodnoprávnych garantovaných základných princípov, princípu ochrany legitímnych očakávaní
a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Správny súd k takto
formulovaným námietkam uvádza, že žalobca neuviedol ich súvis s preskúmavaným rozhodnutím

žalovaného, resp. s jeho zákonnosťou vo vzťahu k zisteniu objektívnych skutočností svedčiacich o
existencii pohľadávky na strane zdravotnej poisťovne z titulu žalobcom neuhradených preddavkov
na poistné na verejné zdravotné poistenie a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov. Žalobca bez
konkrétnej priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému rozhodnutiu
žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie zdravotnej poisťovne a k jeho dôvodom vyjadruje vlastné úvahy

o transformácií, kompetenciách škôl, zdraví, diskriminácií a pod., na základe ktorých nie je možné
preskúmať rozhodnutia orgánov verejnej správy a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Správny súd
tiež dodáva, že žalobca v správnej žalobe nijako bližšie nekonkretizuje ani to, v čom by malo dôjsť
k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutia žalovaného i zdravotnej poisťovne preto, že skutkový stav,
ktorý vzali orgány verejnej správy za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi

a nemá v nich oporu, a preto je táto žalobná námietka všeobecná bez možnosti realizácie súdneho
prieskumu.

55. Správny súd zároveň s poukazom na to, že sa jedná o sociálnu žalobcu fyzickej osoby, ktorá sa
posudzuje neformálne a v rámci ktorej nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi dopĺňa, že sám

neidentifikoval také skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie zo strany
žalobcu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na to neoprávnenou osobou. Správny súd po
vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho
jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie ústavných či medzinárodnýchpráv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané
rozhodnutie zrušiť.

56. S ohľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu a pre nemožnosť posúdiť žiadne námietky
žalobcu za dôvodné, správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa §
190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.

58. Ak správny súd na základe § 467 ods. 3 SSP rozhoduje vo svojom novom rozhodnutí aj o náhrade
trov kasačného konania, v ktorom bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené, pre aplikáciu ustanovení §

167 a § 168 SSP je rozhodné to, či účastník je alebo nie je úspešný v novom rozhodnutí správneho
súdu a nie či bol alebo nebol úspešný v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na ďalšie konanie
(Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk 40/2023 zo 14. 07. 2023). Trovy kasačného
konania, v ktorom bolo zrušené rozhodnutie správneho súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie,
sa stali súčasťou trov konania pred správnym súdom. Ustanovenie § 467 ods. 3 SSP vedie k tomu, že

sa v týchto prípadoch neskúma úspech či neúspech toho či onoho účastníka v kasačnom konaní, ale
nárok na náhradu jeho trov je závislý na obsahu nového rozhodnutia správneho súdu. Tomu zodpovedá
aj znenie § 167 ods. 1 SSP, ktoré vyslovene hovorí o „úspechu vo veci“, nie o „úspechu na jednom
stupni“. Správny súd teda vo svojom konečnom rozhodnutí (§ 175 SSP) preto rozhodol o celých trovách
doterajšieho konania, a to v nadväznosti na obsah svojho rozhodnutia. Na základe odkazu v § 467 ods.

3 SSP takto rozhodne aj o trovách kasačného konania, v ktorom bolo zrušené jeho predošlé rozhodnutie
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Takéto kasačné konanie je totiž len prejudiciálnym konaním
pre nové konanie pred správnym súdom (porov. obdobné závery v Uznesení Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 8 Sžfk/31/2021). Z uvedených dôvodov správny súd v zmysle ustanovenia § 467 ods. 3
SSP rozhodol aj o náhrade trov kasačného konania tak, že ani ich náhradu žalobcovi nepriznal, nakoľko

žalobca nemal vo veci celkový úspech.

59. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi, aplikujúc § 169 SSP, nakoľko mu zo strany správneho súdu nebola uložená žiadna taká
povinnosť, so splnením ktorej by mu vznikli trovy konania a na priznanie iných trov nezistil dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.