Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 48Csp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201654
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201654.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD. A., v spore žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, s.r.o., IČO: 35 850 370, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, zast.: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09
Bratislava, proti žalovaným: X/XXXXX B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 89,12 Eur s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 89,12 Eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3,65 Eur od 15.12.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15,82 Eur od 15.03.2022 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15,82 Eur od 15.06.2022 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 20,18 Eur od 27.09.2022 do zaplatenia,
a s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 33,65 Eur od 15.03.2023 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 89,12 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3,65 Eur od 15.12.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 15,82 Eur od 15.03.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 15,82 Eur od 15.06.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne
zo sumy 20,18 Eur od 27.09.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy
33,65 Eur od 15.03.2023 do zaplatenia a zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej

kanalizácie v súlade so zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach zabezpečuje z
odberného miesta žalovaných dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd, za ktoré službami je
žalovaným uložená povinnosť uhrádzať žalobcovi cenu týchto služieb podľa platných rozhodnutí Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca uviedol, že žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. E., ktorú žalobca eviduje ako odberné miesto č. F. na adrese D. XX, E.,
pričom vlastníctvo tejto nehnuteľnosti žalovaní nadobudli dňa 13.06.2018. Pôvodná zmluva o dodávke

pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd uzavretá medzi žalobcom a pôvodným odberateľom zanikla
jeho úmrtím, avšak žalobca sa o zmene vlastníka nehnuteľnosti dozvedel až z údajov zasielaných na
pôvodného odberateľa. Žalobca zdôraznil, že žalovaní mu neoznámili žiadnu zmenu vlastníckych práv
ani nepredložili žiadosť o uzavretie novej zmluvy, hoci túto povinnosť im ukladá § 26 ods. 1 písm. h)zákona č. 442/2002 Z. z. Žalobca konštatoval, že napriek absencii novej zmluvy žalovaní predmetnú
nehnuteľnosť užívali a ako vlastníci mali možnosť a schopnosť odoberať dodávanú pitnú vodu a
reálne ju spotrebovávali. Žalobca uviedol, že predmetné faktúry vystavené žalovaným sa vzťahujú na

obdobie, v ktorom boli už žalovaní vlastníkmi nehnuteľnosti, a že tieto faktúry žalovaní neuhradili. Podľa
žalobcu zostala jeho povinnosť vystavovať fakturačné doklady za poskytnuté služby nezmenená, pričom
neuzavretie zmluvy zo strany žalovaných nemá vplyv na vznik ich povinnosti uhradiť cenu odobratých
služieb, pretože táto povinnosť vzniká aj v prípade odberu bez uzavretej zmluvy (§ 25 ods. 1 až 5
zákona č. 442/2002 Z. z.). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní fakturované sumy napriek opakovaným

výzvam neuhradili, pričom v zmysle predložených podkladov zostalo nevyrovnaných celkovo päť faktúr,
predstavujúcich spolu istinu 89,12 EUur, čiastočne uhradenej len jednej faktúry v rozsahu 12,17 Eur,
pričom zvyšok fakturovanej ceny zostal splatný. Na základe toho sa žalobca domáha úhrady dlžnej sumy
spolu s úrokmi z omeškania zo základu jednotlivých nezaplatených faktúr a náhrady trov konania.

3. Na základe vyššie uvedeného vydal tunajší súd dňa 29.05.2024 platobný rozkaz č.k. 48Csp/11/2024

- 52, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, ktorý uznesením č.k. 48Csp/11/2024- 61 zrušil, pre
nemožnosť doručenia žalovaným do vlastných rúk.

4. Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia

veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b)
strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax v obdobných veciach má súd za to, že ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú s ohľadom na nečinnosť žalovaného

sporné, a hodnota sporu neprevyšuje bez príslušenstva 1 000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 297 písm. b) CSP.

8. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil do súdneho spisu najmä výpis z listu
vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. E., preukazujúci vlastnícke právo žalovaných k nehnuteľnosti, na ktorej

sa nachádza odberné miesto, ako aj doklad o označení odberného miesta č. F. vedeného na adrese
D. XX, E.. Ďalej doložil zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. C. G. dňa
27.09.2011 uzavretú s pôvodným odberateľom, vrátane dokladov preukazujúcich zánik zmluvného
vzťahu jeho úmrtím. Žalobca predložil aj súbor vystavených faktúr predstavujúcich predmet žalovaného
plnenia, konkrétne faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 14.12.2021, faktúru č. XXXXXXXXXX so

splatnosťou 14.03.2022, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 14.03.2022, faktúru č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 26.09.2022 a faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 14.03.2023, pričom z týchto
faktúr vyplýva neuhradená celková dlžná suma 89,12 Eur, ako aj čiastočná úhrada jednej z faktúr
vo výške 12,17 Eur. Súčasťou podaného návrhu je tiež predžalobná výzva adresovaná žalovaným
spolu s preukazom jej zaslania, z ktorej vyplýva, že žalobca sa pokúsil o mimosúdne riešenie veci a

o dobrovoľné splnenie povinnosti zo strany žalovaných, avšak bez úspechu. K žalobe boli pripojené
aj ďalšie sprievodné dokumenty, a to súbor PM – BVS.asice, osvedčenie – DPH.asice a technická
dokumentácia.pdf, ktoré potvrdzujú evidenčné údaje žalobcu o odbernom mieste a priebehu fakturácie.

9. Žalovaní sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrili. Žaloba im bola doručená postupom podľa §

116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zverejnením Oznámenia
o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žaloba s prílohami sa považuje po 15
dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V konaní
boli žalovaní nečinní, nepredložili súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom prerozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného
útoku.

10. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok vykonaním
dôkazu oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä so zmluvnou
dokumentáciou, listinnými dôkazmi preukazujúcimi vlastnícke právo k nehnuteľnosti, s fakturačnými
dokladmi, ako aj s predžalobnou výzvou. Zo Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd č. C. zo dňa 27.09.2011 mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a pôvodným odberateľom

vznikol platný zmluvný záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalobca zaviazal zabezpečovať dodávku
pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd z predmetného odberného miesta
a pôvodný odberateľ sa zaviazal platiť za tieto služby cenu podľa platného cenníka. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. E., mal súd preukázané, že žalovaní sa dňom 13.06.2018 stali vlastníkmi
nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže odberné miesto evidované žalobcom pod číslom F., a preto sú
osobami, na ktoré prešla faktická možnosť odberu pitnej vody a zároveň aj povinnosť znášať náklady

spojené s jej spotrebou. Z listinných dôkazov súd ďalej zistil, že pôvodný zmluvný vzťah zanikol smrťou
pôvodného odberateľa, pričom žalovaní si napriek nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nesplnili zákonom uloženú povinnosť oznámiť túto skutočnosť žalobcovi a požiadať o uzavretie novej
zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, hoci túto povinnosť im ukladá § 26 zákona
č. 442/2002 Z. z. Z predložených faktúr súd zistil, že žalobca žalovaným vyúčtoval cenu za dodávku

pitnej vody a za odvádzanie odpadových vôd za jednotlivé fakturačné obdobia, pričom splatnosť týchto
peňažných záväzkov bola jednoznačne určená v samotných fakturačných dokladoch. Súčasne mal súd
z týchto dôkazov za preukázané, že žalovaní si svoju zákonnú a majetkovú povinnosť uhrádzať cenu za
poskytnuté plnenia riadne a včas nesplnili, keďže predmetné faktúry v lehote ich splatnosti neuhradili, a
to ani napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu, pričom k čiastočnej úhrade došlo len v jednom

prípade vo výške 12,17 Eur. Zo zvyšnej časti tak zostala neuhradená istina vo výške 89,12 Eur, ktorá je
predmetom uplatneného nároku v tomto konaní. Z predžalobnej výzvy spolu s dokladom o jej doručení
mal súd preukázané, že žalobca sa ešte pred podaním žaloby pokúsil o mimosúdne urovnanie veci a o
dobrovoľné splnenie povinnosti zo strany žalovaných, avšak tieto snahy zostali bezvýsledné, čím bola
naplnená aj podmienka hospodárnosti súdneho konania.

11. Podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

12. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom

zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

13. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 7 druhej vety zák. č. 182/1993 Z. z. O
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spojení so zmluvou o výkone správy.

14. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v
sieťovýchodvetviach,akoajzozákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., verejný vodovod a verejná kanalizácia slúžia na

zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd, pričom prevádzkovateľ verejného vodovodu je
oprávnený vykonávať dodávku pitnej vody odberateľom.

16. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu
je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. V zmysle §

25 ods. 4 je osoba, ktorá neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu alebo neoprávnene
vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, povinná nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi
verejného vodovodu alebo kanalizácie.17. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej
kanalizácie má právo požadovať od odberateľa úhradu za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd
podľa platných taríf schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

18. Na účely posúdenia zodpovednosti žalovaného za vzniknutý dlh súd vychádzal z toho, že povinnosť
uhrádzať platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd je vecne viazaná na vlastníctvo
nehnuteľnosti, ku ktorej je zriadené príslušné odberné miesto. Táto povinnosť nevyplýva zo samotnej
zmluvy, ale ex lege, teda priamo zo zákona, z titulu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, prostredníctvom

ktorej sa služba poskytuje. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej vlastník
nehnuteľnosti zodpovedá za záväzky spojené s jej užívaním, a to aj v prípade, že k formálnemu
uzatvoreniu zmluvy o dodávke vody nedošlo (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
106/2008).

19. Podľa § 185 CSP, každý účastník konania je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobca túto povinnosť splnil predložením listinných dôkazov, zatiaľ čo žalovaný nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by vyvrátil existenciu alebo výšku žalovanej sumy.

20. V súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP súd rozhoduje podľa skutkového stavu, ktorý bol v konaní
preukázaný, a podľa aplikovateľného právneho poriadku. Vzhľadom na preukázané skutočnosti má súd

za to, že žalobca preukázal právny titul svojho nároku, výšku dlhu, ako aj jeho splatnosť.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom alebo
dohodnutej medzi stranami. Žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne (resp. 8 %

ročne pri poslednej faktúre) zodpovedajú zákonným kritériám.

22. Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel
súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Z výsledkov dokazovania mal súd jednoznačne
preukázané, že žalobca poskytoval do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných dodávku pitnej vody

a odvádzanie odpadových vôd, pričom žalovaní tieto služby reálne odoberali, resp. mali objektívnu
možnosť ich odberu, a tým sa dostali do postavenia odberateľov v zmysle § 2 písm. b) a § 25 zákona
č. 442/2002 Z. z. Súd poukazuje na to, že povinnosť odberateľa platiť cenu za dodávku pitnej vody a
odvádzanie odpadových vôd vzniká aj v prípade, ak k odberu dochádza bez uzavretej zmluvy, pričom
táto povinnosť priamo vyplýva zo zákona a jej existencia nie je podmienená formálnym uzatvorením

zmluvného dokumentu. V danom prípade bolo preukázané, že hoci pôvodný zmluvný vzťah uzavretý
s predchádzajúcim vlastníkom zanikol jeho smrťou, žalovaní – ako noví vlastníci nehnuteľnosti – si
nesplnili svoju zákonnú povinnosť oznámiť zmenu vlastníckeho práva dodávateľovi a nepožiadali o
uzavretie novej zmluvy podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 442/2002 Z. z. Táto skutočnosť ich však
nezbavuje povinnosti znášať cenu odobratých služieb, keďže zodpovednosť odberateľa za úhradu ceny

plnení je viazaná priamo na faktický odber alebo možnosť odberu. Súd mal taktiež preukázané, že
žalobca riadne vystavil jednotlivé faktúry, ktoré tvorili predmet uplatneného peňažného nároku, pričom
každá z týchto faktúr bola doručená na adresu odberného miesta alebo adresu evidovanú v jeho
systéme. Žalovaní však svoje peňažné povinnosti v stanovenej lehote splatnosti nesplnili a došlo k ich
omeškaniu v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania, tak ako bol žalobcom

uplatnený, zodpovedá sadzbám stanoveným podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom súd nenašiel dôvod na krátenie ani nepriznanie tohto
príslušenstva, keďže žalovaní sú v omeškaní s peňažným plnením od okamihu uplynutia splatnosti
jednotlivých faktúr. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaní odoberali služby žalobcu bez ich
úhrady, pričom výška dlžnej sumy 89,12 Eur bola riadne preukázaná listinnými dôkazmi a žalovaní

neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by ich zodpovednosť vylučovala alebo obmedzovala, súd dospel k
záveru, že žalobný nárok je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie dlhu voči dvom žalovaným, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
súd uplatnil ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozhodol, že žalovaní sú povinní
plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne, keďže z povahy záväzku ide o nerozlučné plnenie súvisiace s

užívaním spoločnej nehnuteľnosti.23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

24. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)