Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Ntd/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Plášek
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202418.4

Uznesenie

4Ntd/10/2025

Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci A. B., o preskúmaní trvania
dôvodov detencie, na verejnom zasadnutí konanom v Leviciach dňa 30.10.2025 takto

r o z h o d o l :

4Ntd/10/2025

Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 82 odsek 3 Trestného zákona odsúdený A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A., D. X. XXXX XXX/X, t. č. v Detenčnom ústave Hronovce,

bude pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 2Nt/26/2018 zo dňa 20.12.2024, právoplatným dňa 30.12.2024, nakoľko dôvody detencie podľa §
81 odsek 3 Trestného zákona trvajú.

o d ô v o d n e n i e :

4Ntd/10/2025

Okresnému súdu Levice bola dňa 01.08.2025 predložená komplexná správa o A. B., ktorý vykonáva
detenciu v Detenčnom ústave Hronovce. Odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za
obdobie od prijatia do detencie dňa 01.10.2024 skonštatovala, že nedošlo k významnému ovplyvneniu
zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú
naďalej.

Dňa 21.10.2025 súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
o podanom návrhu vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zabezpečených do spisu,
ako aj výsluchom zástupcu detenčného ústavu E. A. F. a umiestneného A. B..

Zástupca detenčného ústavu na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrval na komplexnej správe

o osobe v detencii vypracovanej ústavom dňa 29.07.2025. Ako ďalej uviedol, odborná komisia v rámci
zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 01.10.2024 konštatuje, ženedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu
je dôvodné a dôvody detencie naďalej trvajú.

JaroslavČočonaverejnomzasadnutíuviedol,ževzariadenímujedobre,alechcelbyísťdomovkotcovi,
naspäť domov do Jelšavy.

Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie príslušného doktora
Detenčného ústavu, ako aj odsúdeného, necháva na zvážení súdu buď ponechanie odsúdeného

v detencii alebo jeho prepustenie z Detenčného ústavu.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že s poukazom na vykonané dokazovanie na verejnom
zasadnutí ako aj s poukazom na obsah správy detenčného ústavu, aj vzhľadom na výsluch odsúdeného
pred verejnýmzasadnutímmázato,žedôvodynepominulinajehoďalšiezotrvanievDetenčnomústave
Hronovce je dôvodné.

Z komplexnej správy o osobe v detencii vypracovanej na A. B. Detenčným ústavom Hronovce
dňa 29.07.2025 vyplýva záver, podľa ktorého jeho stav v rámci základných diagnóz v chránených
podmienkach Detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný. Ide u neho o trvalú
duševnú poruchu, resp. kombináciu porúch kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi

nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav
prognosticky nie možné očakávať zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k
recidíve disociálneho i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie.
V nechránených podmienkach je taktiež vysoký predpoklad na nonkomplianciu a nonadherendu v
liečbe čo enormne zvyšuje riziko dekompenzácie psychického stavu s heteroagresívnym správaním v

nechránenom prostredí.
Na absolvovanie adaptačnej fázy bol zaradený do detenčnej jednotky do režimu A. Adaptácia
na uvedenej jednotke prebiehala ťažko - správanie pacienta je po celý čas nevypočítateľné a
nepredvídateľné. Agresívnym prejavom sa darí predchádzať iba vďaka stanoveným režimovým
opatreniam. V rámci adaptačného režimu je pacient zapájaný do rehabilitačných aktivít a pravidelne

absolvuje psychologickú podporu. Z dôvodu pretrvávajúcich behaviorálnych ťažkostí nebolo možné ho
preložiť do režimu B (intermitentné závažné behaviorálne prejavy duševnej poruchy), hoci sa opakovane
zúčastňujenavychádzkachspoločnespacientmiztohtorežimupodprísnoukontrolouvrámciadaptácií.
Napriek intenzívnej farmakoterapii, vrátane kombinovanej antipsychotickej liečby a tymoprofylaktickej
liečby, stav pacienta bez výraznejšej pozitívnej zmeny. Jeho stav je napriek liečebným, režimovým a

rehabilitačným aktivitám v podstate nemenný, bez výraznejšieho pozitívneho ovplyvnenia. Pacient má
diagnózu stredne ťažká duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania
alebo liečby.
Z hodnotenia psychológom vyplýva, že pacient vyžaduje neustále usmerňovanie, nedokáže udržať
pozornosť a jeho afektívna rovina je nestabilná. Verbálna komunikácia s pacientom je možná

len na veľmi jednoduchej a konkrétnej úrovni, pričom absentuje schopnosť abstrakcie či širšieho
porozumenia súvislostiam. Osobnostná štruktúra pacienta sa javí ako infantilná, s prítomnou mentálnou
retardáciou, čo zásadne ovplyvňuje jeho adaptačné schopnosti. Reakcie sú pudové, impulzívne, bez
známok racionálnej kontroly, s úplnou absenciou uvedomenia si dôsledkov vlastného konania. U
pacienta je výrazne narušená spätnoväzbová kontrola a sebaregulácia, ktorá absentuje na kognitívnej,

emocionálnej aj behaviorálnej úrovni. U pacienta bola indikovaná vysoká miera rizika násilného
správania, ktoré je podmienené chronickými deficienciami v oblasti osobnosti, regulácie impulzov,
kognitívneho porozumenia a absenciou ochoty k spolupráci na liečebnom procese.
Podľa vyjadrení ďalších členov ošetrujúceho personálu u pacienta absentuje náhľad na svoju chorobu
vzhľadom k základnému ochoreniu / mentálna retardácia/. Jeho emočné reakcie sú primitívne. Pac.

má zníženú schopnosť komunikácie, reč pacienta je ťažšie zrozumiteľná, obsahovo chudobnejšia,
infantilná. Pacient komunikuje v rámci svojich mentálnych schopností, vyjadruje sa jednoduchými
vetami. Je nesústredený, preskakuje z témy na tému. Pozornosť pacienta pri aktivitách je ťažšie
udržateľná, je potrebné ho neustále upozorňovať. Je rušivý a dohovoru býva často neprístupný. Náladu
má menlivú, často euforickú. Ide o pacienta s infantilnou osobnosťou, so zabiehavým myslením,

nedostatočnou koncentračnou schopnosťou a nesamostatnosťou pri akýchkoľvek aktivitách je potrebný
individualizovaný komunikačný aj rehabilitačno - terapeutický prístup. V spolupráci so sociálnym
pracovníkom je komunikácia s pacientom na nízkej úrovni a sťažená z dôvodu nezrozumiteľnej
reči. Pacient od prijatia do DÚ neudržiava žiadne sociálne kontakty s vonkajším prostredím a nikdyani nevyjadril záujem niekoho kontaktovať telefonicky. Evidovaný je záznam jedného listu, ktorý
žiadal pacient odoslať matke, avšak bez akejkoľvek reakcie. V interakcii s ostatnými pacientmi bolo
spozorované vulgárne vyjadrovanie a provokovanie ostatných pacientov. Pokyny personálu rešpektuje,

vyžaduje si však neustále vedenie a dohľad.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2Nt/26/2018 vyplýva, že pacientovi A. B.
bolo nariadené ochranné ústavné psychiatrické liečenie uznesením Okresného súdu Brezno sp.zn.
4Nt/20/2018 zo dňa 26.09.2018. Ústavnú liečbu vykonával v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma
v Plešivci. Okresný súd Rožňava v zákonných intervaloch rozhodoval uznesením sp.zn. 2Nt/26/2018

zo dňa 27.11.2020, 16.11.2021 a 23.11.2023 o pokračovaní výkonu ústavného psychiatrického liečenia.
Pacient bol do Detenčného ústavu Hronovce preložený z psychiatrického oddelenia NsP Rožňava na
základe predbežného príkazu Okresného súdu Rožňava na umiestnenie do detencie podľa 462 odsek 4
Trestného poriadku zo dňa 01.10.2024. Následne Okresný súd Rožňava uznesením sp.zn. 2Nt/26/2018
zo dňa 20.12.2024 rozhodol o umiestnení A. B. do Detenčného ústavu Hronovce.

Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku, súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej
jedenkrát ročne, ale vždy na návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na
verejnom zasadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie
dôvodnosti detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v
detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody

detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne,
že vo výkone detencie sa bude pokračovať.

Podľa § 82 odsek 2 Trestného zákona, pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu
spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

Podľa § 82 odsek 3 Trestného zákona najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu
súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho
posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak
dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.

Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je
závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadenie umiestnenia v detenčnom ústave, kedy
ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby, je žiaduce pravidelné skúmanie

dôvodov trvania detencie. Oprávnenie žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom
priznáva zákon aj odsúdenému, ktorý môže odsúdený využiť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení do detenčného ústavu a rovnako sa lehota zachováva
v prípade rozhodnutia o pokračovaní v detencii. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle
vyžiada odborný lekársky posudok.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvodnosť držania A. B. v detenčnom ústave je
naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol menovaný umiestnený do detenčného ústavu nepominuli,
a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Ako to vyplýva z odborných
lekárskych posudkov vypracovaných na menovaného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná

stredne ťažká duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo
liečby. Z komplexnej správy detenčného ústavu vyplýva, že zdravotný stav umiestneného je v podstate
trvalý, liečbou málo ovplyvniteľný. Vzhľadom na charakter jeho predchádzajúceho agresívneho,
bizarného, zdravie a život ohrozujúceho správania voči ostatným – skalpácia predkožky spolupacienta
v psychiatrickej liečebni, toto svedčí pre sadizmus. Pre možnosť opakovania agresívneho správania

musí byť nad pacientom zvýšený dozor. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, najmä
spoukazomnakomplexnúsprávuoosobeumiestnenéhodospelsúdkzáveru,ževpredmetnomprípade
u menovaného naďalej pretrváva riziko recidívy trestnej činnosti ( resp. činnosti inak trestnej), ktoré nie
je v súčasnej dobe možné medicínsky znížiť a dosiahnuť dostatočný efekt liečby a pre neprítomnosť
perspektívy jeho prechodu do chráneného prostredia ( napríklad v zariadení sociálnej starostlivosti) je

nutné jeho umiestnenie v detenčnom ústave. Keďže v konaní nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré
bol umiestnený do detenčného ústavu by boli pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej trvajú
nezmenené, v záujme ochrany spoločnosti rozhodol súd o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.Súd bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred
prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho

detencie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

4Ntd/10/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na
Okresný súd Levice sp. zn. 4Ntd/10/2025.
Sťažnosť nemá odkladný účinok.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.