Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoCsp/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200842
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1323200842.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: B. B., I. X.
XX.XX.XXXX, Z.: V.. X.L. X, Z., právne zastúpený: FORTITUDINE, s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 47
257 067, so sídlom: Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, proti žalovanému: Slovenská M., F..M.., R.:
XX XXX XXX, M. M.: G. XX, Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom:

P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie neexistencie záložného práva a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu býv. Okresného súdu Bratislava III, č.
k. 61Csp/11/2023-19 zo dňa 22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie býv. Okresného súdu Bratislava III, č. k. 61Csp/11/2023-19 zo dňa 22.03.2023
mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava III, uznesením č. k. 61Csp/11/2023-19 zo dňa 22.03.2023 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam: bytu č. XXX, vchod Y.. X. X, nachádzajúci sa na X. B., v
bytovom dome so súpisným číslom XXXX, situovaný na ulici Y.. X. a postavený na parc. č. XXXX/X F. B..
Č.. XXXX/XX, spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 27/1000 vzhľadom k celku na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, vedeným Okresným

úradom Bratislava III, katastrálny odbor pre okres Z. R., obec Z. - I. W., katastrálne územie O., a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca dňa 21.02.2023 podal žalobu o určenie
neexistencie záložného práva a súčasne aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol,
aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého uloží žalovanému povinnosť

zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam - bytu č. XXX, vchod Y.. X.
X, nachádzajúceho sa na X. B.., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, situovaný na ulici Y.. X. a
postavený na parc. č. XXXX/X F. parc. č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 27/1000 vzhľadom
k celku na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva
č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava III, katastrálny odbor pre okres Z. R., obec Z. - W.
Č. I. W., katastrálne územie O., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V návrhu vo veci

samej navrhol, aby súd určil, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnej zmluvy zo dňa 21.07.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nemá žalovaný záložné
právo nehnuteľnostiam na byt č. XXX, vchod Y.. X. X, nachádzajúci sa na X. B.., v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX, situovaný na ulici Y.. X. a postavený na parc. č. XXXX/X F. B.. Č.. XXXX/
XX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 27/1000 vzhľadom k celku na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava

III, katastrálny odbor pre okres Z. R., obec Z. - W. Č. I. W., katastrálne územie O.. Zároveň žiadal, aby
mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že on ako žalobca v pozícii záložcu a žalovaný v pozícii
záložného veriteľa uzatvorili v zmysle ustanovenia § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti súčasťou, ktorej je aj mandátna zmluva uzatvorená v
zmysle ustanovenia § 566 a nasl. Obchodného zákonníka obe zo dňa 21.07.2005, ktorých predmetom
je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu ako záložcu v
prospech žalovaného ako záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2002 (ďalej len ako ,,zmluva o úvere“) a jej

príslušenstva, ako aj udelenie poverení pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Uviedol, že zálohom v zmysle vyššie uvedenej záložnej zmluvy sú nasledovné nehnuteľnosti: byt č. XXX,
vchod Y.. X. X, nachádzajúci sa na X. B.., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, situovaný na ulici
Y.. X. a postavený na parc. č. XXXX/X F. B.. Č.. XXXX/XX, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 27/1000
vzhľadom k celku na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ktoré sú evidované na liste
vlastníctva číslo XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava III, katastrálny odbor pre T. Z. R., obec

Z. - W. Č.Ť. I. W., katastrálne územie O. (ďalej len ako ,,záloh“). Žalobca súdu prvej inštancie uviedol,
že je v súčasnosti výlučným vlastníkom zálohu, a preto má naliehavý právny záujem na určení toho,
že žalovaný nemá záložné právo k predmetnému zálohu a nemá teda oprávnenie navrhnúť jeho predaj
formou dobrovoľnej dražby. Argumentoval tým, že jeho právne postavenie je bez takého určenia neisté,
pričom protiprávny stav v katastri nehnuteľností je možné odstrániť jedine tak, že predloží príslušnému

okresnému úradu (odbor katastra) právoplatný rozsudok, ktorým súd určí, že žalovaný nemá záložné
právo k zálohu. Žalobca je toho názoru, že záložná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré podľa
ustanovení § 151b ods. 2 a 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka má obsahovať. Poukázal na to, že
predovšetkýmniejepresneurčenápohľadávka,pričomvzhľadomnatútoskutočnosťbymalabyťurčená
najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva

neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Uviedol, že záložná zmluva totiž vôbec neobsahuje ani
hodnotu zabezpečených pohľadávok ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
z obsahu časti I záložnej zmluvy je zrejmé, že táto zmluva neobsahuje presné určenie pohľadávky.
Žalobca uviedol, že nakoľko z časti I ods. 3. písm. a) záložnej zmluvy vyplýva len, že sa zabezpečuje
istina vo výške 2.800.000,00 Sk a úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené so

zmluvou o úvere, a zároveň je určené, že toto záložné právo sa zriaďuje aj na zabezpečenie pohľadávok
uvedených v časti I ods. 3. písm. b), c), d), e) a f) záložnej zmluvy. Takúto formuláciu je nutné považovať
za všeobecnú a je treba jednoznačne poukázať na fakt, že táto záložná zmluva postráda presné určenie
pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zákon umožňuje
v zmysle ustanovenia §151c ods. 1 Občianskeho zákonníka zabezpečiť záložným právom pohľadávku,

ktorej hodnotu nie je možné v čase uzatvorenia zmluvy vyčísliť, alebo ktorej hodnota sa bude v priebehu
trvania záložnej zmluvy meniť, musí však byť možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť jej
aktuálnu hodnotu. Uviedol, že dotknutá záložná zmluva je toho konkrétnym príkladom, nakoľko v čase jej
uzatvorenia nie je hodnota pohľadávok príslušenstva presne určená a je zrejmé, že okrem príslušenstva
úveru sa záložné právo malo vzťahovať aj na zabezpečenie pohľadávok definovaných v časti I ods. 3.

písm. b), c), d), e) a f) záložnej zmluvy. Dodal, že práve z dôvodu, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
nebolo možné presne určiť hodnotu pohľadávky (v tomto konkrétnom prípade pohľadávky uvedené v
časti I ods. 3. písm. b), c), d), e) a f) záložnej zmluvy) mala záložná zmluva obsahovať určenie najvyššej
hodnoty istiny, do ktorej by bola pohľadávka zabezpečená, takýmto určením najvyššej hodnoty istiny
zaistenej pohľadávky by zabránilo sporu o výške zabezpečenia. Podľa názoru žalobcu, nakoľko záložná

zmluva nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona má mať, je ju nutné v zmysle ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor svojho obsahu zo zákonom považovať za absolútne neplatný
právny úkon. Ďalej mal žalobca za to, že keďže táto záložná zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom, nemá žiadny právny účinok a v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu, nebolo
zriadené žalovanému platne záložné právo k zálohu, a preto nevzniklo žalovanému záložné právo.

Zároveň poukázal na skutkovo obdobný prípad, ktorým sa zaoberal Okresný súd Dunajská Streda, ktorý
svojim rozsudkom sp. zn. 6C/106/2011 zo dňa 19.04.2012, ktorý sa v spojitosti s rozsudkom sp. zn.
10Co/99/2015 zo dňa 23.02.2016 Krajského súdu v Trnave stal dňa 20.06.2016 právoplatným určil,
že žalovaný nemá na základe záložnej zmluvy záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobca
súčasne navrhol súdu prvej inštancie nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2

písm. d) CSP, v zmysle ktorého súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa voči žalovanému výkonu
práva na základe záložnej zmluvy vo forme dobrovoľnej dražby, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný začal vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, ktorá
skutočnosť podľa neho jednoznačne vyplýva zo zápisu poznámky o výkone záložného práva žalovanýmformou dobrovoľnej dražby na predloženom LV č. XXXX, ako aj výzvy na umožnenie vykonania
obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 17.01.2023, ktorá bola žalobcovi doručená dražobnou
spoločnosťou,apretojepotrebnébezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu,nakoľkojesporné,

či žalovanému vôbec vzniklo záložné právo v zmysle záložnej zmluvy a teda aj s tým spojené právo
navrhnúť dobrovoľnú dražbu. Žalobca uviedol, že predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia
je najmä splnenie podmienok osvedčenia naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a
nebezpečia bezprostrednej ujmy. Podľa žalobcu, v predmetnej veci sú tieto podmienky splnené, nakoľko
žalobca spolu s týmto návrhom na vydanie neodkladného opatrenia podal aj žalobu samotnú, ktorou

sa domáha určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom v prípade, ak by boli
nehnuteľnosti na dražbe predané, bolo by neprimerane zhoršené právne postavenie žalobcu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 39, § 151b ods. 1, 2 a3, § 151c ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že o
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, že medzi stranami sporu je osvedčená existencia právneho
vzťahu a sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej
inštancie návrh spĺňa všetky požadované náležitosti neodkladného opatrenia s tým, že žalobca zároveň

osvedčil opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, z dôvodu potreby bezodkladne upraviť
pomery medzi ním a žalovaným (princíp opodstatnenosti). Uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom
opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísal skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dodal, že z
predmetného návrhu je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. Taktiež je podľa

súdu prvej inštancie splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č.
XXX, O. vchode Y.. X. X, nachádzajúceho sa na X. B. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX,

situovaný na ulici Y.. X. a postavený na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 27/1000 vzhľadom k celku na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ktoré sú
evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava III, katastrálny odbor pre
okresZ.R.,obecZ.-I.W.,katastrálneúzemieO..Súdprvejinštanciemalďalejzaosvedčené,žežalobca
ažalovanýdňa21.07.2005uzatvoriliZmluvuosplátkovomúverečísloXXXXXXXXXX,predmetomktorej

je poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi vo výške 2.800.000,00 Sk za účelom rekonštrukcie
bytu a vyplatenia úveru. Uviedol, že žalobca taktiež osvedčil, že žalobca ako záložca a žalovaný
ako záložný veriteľ dňa 21.07.2005 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátnu zmluvu. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že z obsahu predmetnej
zmluvy vyplýva, že pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa pohľadávkou záložného veriteľa (a

to aj v prípade premlčania) rozumie: a) pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2005 v znení jej neskorších zmien a dodatkov (ďalej len „Zmluva o úvere“)
uzatvorenej medzi záložným veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi
úver, a ktorú tvorí istina vo výške 2.800.000,00 Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady
spojenésoZmluvouiúvere,b)pohľadávkaajejpríslušenstvo,ktorévzniknevdôsledkualebovsúvislosti

s odstúpením alebo vypovedaním Zmluvy o úvere, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa Zmluvy
o úvere, zmlúv obsiahnutých v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi záložným
veriteľom a dlžníkom, d) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so
zánikom Zmluvy o úvere iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávka
a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v

súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávka (pohľadávky) a jej príslušenstvo,
ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere (t. j. pohľadávky,
vyplývajúce zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.), alebo nahradením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere nový záväzkom, t. j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu

založeného Zmluvou o úvere (ďalej pre všetky hore uvedené prípade alebo ktorýkoľvek z nich
„Pohľadávka“). Vychádzajúc zo žalobcom v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia opísaných a
osvedčených skutočností, mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené predpoklady, ktoré odôvodňujú
záver pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúťlen predbežnú procesnú ochranu určitému nároku, v danom prípade z dôvodu potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, ktorá vychádza zo skutočností riadne osvedčených žalobcom. Súd prvej
inštancie zvážil všetky okolnosti uvádzané žalobcom a na základe skutočností osvedčených z listín

pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že tento návrh je dôvodný
a je potrebné a nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobca podľa súdu prvej inštancie
osvedčil skutočnosť, že žalovaný začal realizovať úkony smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých je žalobca výlučným vlastníkom, keď obchodná spoločnosť K.
M..L..T.., ktorá je organizátorom dobrovoľných dražieb (dražobník) výzvou datovanou dňa 17.01.2023

vyzvala žalobcu v zmysle § 12 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, ktorými majú
byť dotknuté nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie O., vo vzťahu ku ktorým má žalovaný ako záložný veriteľ v katastri nehnuteľností v
poznámke uvedeného listu vlastníctva zapísané začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej

dražby, čím žalobca osvedčil aj potrebu bezodkladne upraviť pomery strán.

6. Súd prvej inštancie za takto osvedčených skutočností považoval nariadenie neodkladného opatrenia
za spravodlivé dočasné poskytnutie ochrany žalobcovi, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
ktorej predmetom sporu je určenie neexistencie záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a to s

ohľadom na namietanú absolútnu neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.07.2005,
v dôsledku absencie podstatných náležitostí vyžadovaných pre platnosť záložnej zmluvy. Súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca namietal, že predmetná záložná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti,
ktoré podľa ust. § 151b ods. 2 a 3 OZ má obsahovať, predovšetkým, že neobsahuje presné určenie
pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V dôsledku uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie existujú

pochybnosti o možnosti uskutočnenia dobrovoľnej dražby, pričom uspokojenie dlhu možno dosiahnuť
aj inými spôsobmi, následkom ktorých by nebola strata obydlia (uznesenie Krajského súdu Prešov sp.
zn. 11Co/62/2019 zo dňa 26.09.2019). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu je opodstatnené. Žalobca podľa súdu prvej
inštancie osvedčil skutočnosť, že medzi stranami existuje právny vzťah založený zmluvou o splátkovom

úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2005 a záložnou zmluvou, ktorej platnosť však žalobca namieta
v dôsledku neurčitosti pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu
spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorého návratnosť
bola zabezpečená zmluvou o zradení záložného práva uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v
predmete nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré sú jeho obydlím. V súvislosti s uvedeným

súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 C. T. proti D. Q., S..D.., ktorý v bode 64 a nasl. konštatoval, že
strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdne preskúmanie. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č.

19009/04,§50,ESĽP2008,aRouskv.Švédsko,č.27183/04,§137,rozsudokAziz,EU:C:2013:164,bod
59. Vzhľadom na uvedené argumentoval súdu prvej inštancie tým, že aj Súdny dvor Európskej únie vo
svojom rozhodnutí akcentoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia pri výkone záložného práva v
prípade, ak je potrebné zabezpečiť ochranu spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v uvedenom prípade je nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľovi ochranu. Uviedol, že

povinnosť uložená žalovanému nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami formou výkonu záložného
právajedanáibaneodkladnýmopatrením,prektoréjecharakteristickájehodočasnosťdoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej a nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu (uznesenie
Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/62/2019 zo dňa 26.09.2019). Vychádzajúc z uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že neexistujú vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasne uložiť žalovanému

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k dotknutým nehnuteľnostiam
v zmysle návrhu neodkladného opatrenia zo dňa 21.02.2023, a to v navrhovanom rozsahu až do
právoplatného skončenia sporu žalobcu a žalovaného v konaní o určenie neexistencie záložného práva
k nehnuteľnostiam žalobcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.07.2005. Súd prvej
inštancie mal za to, že akékoľvek iné kratšie časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia by

limitovalo efektívnosť súdnej ochrany poskytnutej žalobcovi. Poukázal na to, že v prípade nenariadenia
neodkladného opatrenia a jeho prípadnom úspechu v základnom spore so žalovaným v konaní vo veci
samej, by sa právne postavenie žalobcu značným spôsobom zhoršilo a mohlo by mať pre neho veľmi
nepriaznivé právne následky spočívajúce aj v možných ďalších súdnych sporoch alebo nemožnostiuplatnenia jeho práv. Preto je podľa súdu prvej inštancie potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že pri nariadení tohto neodkladného opatrenia zohľadnil
aj princíp proporcionality a mal za to, že jeho nariadením neprimeraným spôsobom nelimituje právo

žalovaného ako osoby, proti ktorej toto neodkladné opatrenie smeruje, ani ním, vzhľadom na všetky
okolnosti,neposkytuježalobcovineadekvátnuvýhodu.Súdprvejinštanciemalzato,ženariadenímtohto
neodkladnéhoopatreniavnavrhovanomrozsahunedôjdekzásahudoprávžalovanéhovneprimeranom
rozsahu nad rámec nevyhnutnej miery, vzhľadom na osvedčené skutočnosti a nutnosť zabrániť vzniku
ujmy na právach žalobcu. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci je podľa súdu prvej

inštancie zrejmé, že žalobca riadne osvedčil dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd prvej inštancie zastal názor, že konanie žalovaného realizáciou dobrovoľnej dražby by
mohlo nielen spôsobiť napríklad majetkovú ujmu, ale prípadne aj smerovať k zániku vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že samotný rozsah a časové ohraničenie
obmedzenia trvania neodkladného opatrenia (do právoplatného rozhodnutia vo veci samej) môže mať
vplyv tiež na samotný záujem sporových strán na ukončení základného súdneho konania. Súčasne mal

za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno dosiahnuť potrebnú súdnu
ochranu,ktorejsažalobcadomáha(princípefektívnosti),pretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovej
časti uznesenia, vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.02.2023 v
celom rozsahu a nariadil žalobcom požadované neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie uviedol, že o
trovách konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým

sa konanie skončí.

7. Žalovaný podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu.
V rámci svojho odvolania namieta protiprávnosť a svojvôľu pri rozhodovaní súdu prvej inštancie,
ktorým postupom podľa neho nielenže došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu (nebyť odňatý

zákonnému sudcovi), ale predovšetkým došlo k ignorovaniu väčšieho množstva úplne jasných právnych
noriem, značného množstva rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a to bez toho,
aby boli akokoľvek zmienené. Žalovaný v odvolaní namieta, že mu nebol doručený návrh a prílohy, že
absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie, označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne.
Tiež namieta, že súd prvej inštancie odignoroval dlhoročnú konštantnú rozhodovaciu prax, že sa

nezaoberal charakterom predmetu sporu, ktorým je spor o neexistencii práva, že súd prvej inštancie
ignoroval účinky zapísaného vecného práva, pri ktorom platí domnienka správnosti. Ďalej vytýka súdu
prvej inštancie, že konal o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o žalobe v jednom konaní
pod jednou spisovou značkou, že tu existuje osobitný prostriedok právnej ochrany, ktorý sa nepodáva
súdu, ale na to určenému orgánu katastra (čo samo o sebe vylučuje podmienku potrebnosti nariadenia

neodkladného opatrenia), pričom postup orgánu katastra (v súčasnosti Okresného úradu, v danom
čase Správy katastra), sa preskumáva v konaní tzv. správneho súdnictva. Podľa žalovaného je žaloba,
tak i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú inkorporované v jednom dokumente, bola
(a je) neúplná a neurčitá, neobsahujúci nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom. Podľa
žalovaného je nevyhnutné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, ustanovenia o

odstraňovaní vád sa nepoužijú (§ 327 CSP in fine), pričom samostatným dôvodom je i nemožnosť
osvedčiť svoj nárok s vysokou mierou pravdepodobnosti, keďže nárok možno osvedčovať až pri
úplnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. pri návrhu, v ktorom sú obsiahnuté všetky
náležitosti úplnej žaloby, ak uvedené absentuje, vylučuje to možnosť zaoberať sa predmetom žaloby,
čo vylučuje možnosť prijať záver o dôvodnosti nároku s vysokou mierou pravdepodobnosti, čo vylučuje

zákonnosť nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti namietal, že dôkazy boli označené a
priložené k žalobe, nie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tam bol označený a priložený
jediný prostriedok osvedčenia. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu sa o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia koná pod rovnakou spisovou značkou ako o žalobe, t. j. nie je zrejmé, z
akého dôvodu súd o uvedenom koná ako o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí

konania. Podľa žalovaného návrh i žaloba boli zapísané do registra „Csp“, avšak nebol na to zákonný
dôvod. V tejto súvislosti uviedol, že požiadavka na (riadne) splnenie podmienky zápisu do príslušného
súdneho registra vo vzťahu ku konkrétnemu občianskemu súdnemu (civilnému sporovému) konaniu je
požiadavkou mimoriadne významnou, prostredníctvom uvedeného postupu sa realizuje základné právo
stranykonanianazákonnéhosudcu.Následnepriuvedenompoukázalnakonštantnúrozhodovaciuprax

NS SR, ÚS SR a odbornú literatúru. Žalovaný zastáva názor, že vec má byť zapísaná do registra „C“ a
má za to, že uvedeným konaním došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. Ďalej žalovaný poukázal
na to, že ak bolo zmluvou o zriadení záložného práva dohodnuté - medzi písomne identifikovanými
účastníkmi - zriadenie záložného práva, pričom zálohom bola nehnuteľnosť v bezpodielovom (spolu)vlastníctve v zmluve označených záložcov, bola takáto zmluva titulom pri rozhodovaní Správy katastra o
tom, či povolí vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a záložné právo tak i vznikne. Zdôraznil,
že správny orgán preskúmal túto zmluvu z hľadiska jej platnosti. Následne žalovaný vyčerpávajúcim

spôsobom namieta skutočnosť, že žalobca podal žalobu v civilnom konaní, a nie v správnom konaní.
Žalovaný argumentoval tým, že zmluvu v rámci svojej právomoci preskúmal z hľadiska jej platnosti na
to určený správny orgán, orgán verejnej moci, majú za následok to, že i pre súd platí domnienka podľa
§ 70 Katastrálneho zákona, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, t.
j. platí právna domnienka, že údaje, resp. skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné,

a súd musí vychádzať z toho, že ak ide o záložné právo, ako právo vecné, zapisované do katastra
nehnuteľností, platí tu, že toto bolo do katastra vložené na základe posúdenia titulu (zmluvy) príslušným
orgánom verejnej správy, platí prezumpcia správnosti údajov v katastri a toto nemôže byť vyvrátené iba
tvrdením a konštrukciami štandardnej fyzickej osoby, navyše subjektu povinnosti, ktorý tak má priamy
záujem na uvádzaní takýchto skutočností práve s cieľom vyhnúť sa plneniu povinností vyplývajúcich mu
z právneho postavenia záložcu. Podľa žalovaného, v tejto situácii domáhať sa zakazovania konania,

ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúceho z ius cogens, je ničím
neodôvodnenou svojvôľou, ktorá je v priamom rozpore s ustanoveniami právneho poriadku a ide o
snahu ťažiť zo svojho protiprávneho konania. Súd prvej inštancie tým podľa neho chráni (a to aj
prípadným neodkladným opatrením) právo a nie protiprávny stav (ako sa toho domáha navrhovateľ).
Žalovaný označil konanie navrhovateľa za protiprávne, v rozpore s dobrými mravmi (vo vzťahu k

svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. šikanóznym výkonom práva (vo vzťahu k realizácii
všeobecnýchprocesnýchoprávnení),pričomtotokonaniesasnaží„odôvodniť“nepravdivými,neúplnými
a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami a ako také nemôže takéto konanie požívať akúkoľvek
právnu ochranu. Odvolateľ namietal, že mu nebolo umožnené sa k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyjadriť, hoci jeho majetkové poškodenie presahuje sumu 40 000 EUR. Ďalej žalovaný

namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania musí byť podmienené absolútne
výnimočnými a nepredpokladateľnými (náhlymi) okolnosťami a hrozbou okamžitej, bezprostrednej a len
veľmi ťažko napraviteľnej ujmy, hrozbou, ktorá zabraňuje okamžitému podaniu samotného meritórneho
návrhu (žaloby), ktorou sa má žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojho údajného nároku, ktorému
sa má poskytovať ochrana. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov. Ďalej žalovaný

namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal
strane možnosť konať pred súdom, rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a
súd bol nesprávne obsadený, konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie podľa žalovaného na základe (ne) vykonaných dôkazov (resp.

prostriedkov osvedčenia) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň zistený skutkový stav
podľa neho neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, vec nesprávne právne posúdil, a postupom (i výsledkom
- napádaným rozhodnutím) súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných
Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Žalovaný následne namietal, že z rozhodnutia súdu prvej

inštancie nie je možné zistiť - z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne
ktorých listín / prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel
súd prvej inštancie k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, o.i.
vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti nároku a to osvedčeniu s vysokou mierou pravdepodobnosti,

k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam, - existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre
zákonné nariadenie neodkladného opatrenia - dospel, - aký (celkový - z pohľadu existencie všetkých
nevyhnutných kumulatívnych predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia) skutkový stav na
ich základe ustálil, - ako tento (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych
predpokladov) skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych noriem

a ako tak ustálil celkový stav právny, - ako a čím sa osvedčil nárok „navrhovateľa“ a aký je reálny
súvis údajného konania vo veci samej so zjavne nedôvodným obsahom a obsahom nariadeného
neodkladného opatrenia, ako dospel k záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho
konania, nie výkonu práva) a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený
priamo obsahom kogentných právnych noriem, ako súd prvej inštancie odôvodnil osvedčenie existencie

všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená,
ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Následne žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom
namietal neosvedčenie nároku žalobcom, pritom poukázal na rozličnú odbornú literatúru, ako aj súdnu
prax. Žalovaný má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenie mal byť odmietnutý prejeho neurčitosť. Následne zhrnul, že súd prvej inštancie napriek možnému značnému majetkovému
poškodeniu žalovaného ako banky a poskytovateľa úveru nevyzval stranu žalovanú na vyjadrenie k
návrhu, to všetko za situácie, kedy navrhovateľ fakticky nič netvrdil a vôbec nič neosvedčil, postup

navrhovateľa je úplne zjavne špekulatívny (cca 17 rokov po uzatvorení zmluvy), výška možného
majetkového poškodenia žalovaného je v enormnej výške - dlh dlžníka presahuje 40.000,- Eur. Za
uvedeného stavu neexistoval podľa žalovaného racionálny dôvod, aby neboli rešpektované práva
veriteľa nebol dôvod, aby nebol vyzvaný na vyjadrenie sa napr. v 10 - dňovej lehote. Následne žalovaný
opakovane zhrnul odvolaciemu súdu jeho argumentáciu, kedy je nariadenie neodkladného opatrenia

podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné. Zároveň žalovaný znova uviedol, že
podľa jeho názoru je zo všetkých skutočností úplne zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je v celom rozsahu arbitrárne a vyčerpávajúcim spôsobom odkázal na rozhodovaciu činnosť
súdov. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie je fakticky bez akéhokoľvek relevantného,
individualizovaného odôvodnenia, z odôvodnenia sa nedozvedel vôbec nič, ani to, aký údajný nárok
sa chráni a čím bola osvedčená jeho dôvodnosť s vysokou mierou pravdepodobnosti a to všetko za

situácie, kedy sa návrhom vôbec nemal zaoberať, ale pre jeho neúplnosť bol povinný tento odmietnuť.
S ohľadom na uvedené navrhol žalovaný, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a
návrh zamietol alebo podanie navrhovateľa odmietol.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods.

1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s
dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť a uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP).

9. Z obsahu návrhu vo veci samej, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,

že žalobca namieta neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu, že záložná zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti, ktoré podľa ustanovení § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka má obsahovať. Žalobca
má za to, že predovšetkým nie je presne určená pohľadávka, a to konkrétne najvyššia hodnota
istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky. Žalobca má teda za to, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym

úkonom a v dôsledku toho nebolo žalovanému ani platne zriadené záložné právo k zálohu. Keďže
žalovanému záložné právo platne nevzniklo nemôže sa teraz domáhať realizácie záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, ktorú žalovaný začal realizovať.

10. Odvolací súd v predmetnej veci posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v

celom kontexte s predloženými dôkazmi a na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že
osvedčenie dôvodnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nie je v danom prípade nepochybne dané.

11. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a súčasne z mandátnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalobcom ako jedným zo záložcov a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21.07.2005
vyplýva, že pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa pohľadávkou záložného veriteľa rozumie: a)
pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2005 v znení
jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a B. E. F. B. B. ako dlžníkom,
na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver, a ktorú tvorí istina vo výške 2.800.000.,- Sk

úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené so zmluvou o úvere, b) pohľadávka a jej
príslušenstvo, ktoré vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa zmluvy o úvere, zmlúv obsiahnutých v tejto listine
a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi záložným veriteľom a dlžníkom, d) pohľadávka a jej
príslušenstvo,ktorávzniknevdôsledkualebovsúvislostisozánikomzmluvyoúvereinýmspôsobomako

splnením, odstúpením, alebo vypovedaním, e) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorá vznikne resp. vznikla v dôsledku, alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa
dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávka (pohľadávky) a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe
zmeny právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere (t. j. pohľadávky vyplývajúce zo zmeny výšky

poskytnutých peňažných prostriedkov a pod), alebo nahradením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere novým záväzkom t. j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere.12.Najednejstranejetrebauviesť,žezabezpečovanúpohľadávkujepotrebnévzáložnejzmluvepresne
identifikovať, t. j. uviesť právny dôvod vzniku pohľadávky, určiť veriteľa a dlžníka z tejto pohľadávky,
výšku pohľadávky a jej splatnosť, na druhej strane však v bankovej praxi sa zabezpečovaná pohľadávka

zvykne v záložnej zmluve identifikovať spravidla iba odkazom napr. na úverovú zmluvu. Pri peňažnej
pohľadávke dokonca nie je potrebné (v niektorých prípadoch to nie je ani možné) vyčísliť vopred v
peniazoch výšku príslušenstva pohľadávky (napríklad výšku bežných úrokov a úrokov z omeškania),
a preto postačuje uviesť iba výšku istiny peňažnej pohľadávky. Z uvedenej identifikácie pohľadávky
uvedenej v záložnej zmluve pod písm. a) ktorej platnosť namieta žalobca teda vyplýva, že táto bola

identifikovaná odkazom na úverovú zmluvu, ale napriek tomu, je v tejto záložnej zmluve uvedená aj
konkrétna výška istiny, a taktiež z nej vyplýva, že pohľadávka sa týka úrokov, úrokov z omeškania a
všetkých poplatkov a nákladov spojených so zmluvou o úvere. Pokiaľ ide o identifikáciu pohľadávok
špecifikovaných v záložnej zmluve pod písmenami c) d), e) a f) tieto sa javia ako budúce pohľadávky. Tu
treba uviesť, že ak má byť záložným právom zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, je
potrebné ju v záložnej zmluve označiť najmä vymedzením predmetu plnenia, osobou veriteľa a dlžníka,

prípadne právnym dôvodom, a to natoľko nesporne, aby bolo zistiteľné aká pohľadávka je predmetom
zabezpečenia, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29 Cdo 1970/2012 zo dňa 30.12.2014).

13. Odvolací súd nie je oprávnený prejudikovať vec do budúcna, nakoľko v predmetnej veci súd prvej

inštancie ešte meritórne konať nezačal (nevykonal dokazovanie), avšak na druhej strane je potrebné
uviesť, že žalovaný sa domáha realizácie dobrovoľnej dražby na základe neuhradenia pohľadávky zo
strany žalobcu špecifikovanej v záložnej zmluve pod písm. a), teda pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá
je podľa predbežného názoru odvolacieho súdu v záložnej zmluve riadne určiteľná. Z týchto dôvodov
potom odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že žalobca v dostatočnej miere s

ohľadom na skutkové okolnosti uvedené vo svojej žalobe nedostatočne osvedčil dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Je vecou žalobcu, aké skutkové okolnosti uvedie vo svojej
žalobe, avšak na to, aby bol žalobca úspešný aj v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniamusiasažalobcomuvedenéskutkovéokolnostijaviťakodostatočneosvedčenéatokonkrétne
pre potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ tomu tak nie je, žalobca v rámci svojho návrhu

na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť úspešný.

14. Rovnako tak, odvolací súd nespochybňuje právny názor žalobcu (a súčasne aj súdu prvej inštancie),
že strata obydlia by predstavovala zásah do práv žalobcu a spôsobila by mu nepriaznivú životnú situáciu,
avšak na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako

absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.
možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou
spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna
úpravaumožňujezabezpečenieochranyprávspotrebiteľa,resp.juaspoňpraktickyneznemožňujealebo
nadmerne nesťažuje (k tomu porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 8 Cdo 147/2017 a 5 Cdo 113/2017). Uvedený záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C 34/13 Monika Kušionová c/a SMART Capital, a.s. Odvolací súd s ohľadom na
vyššie uvedené preto nevzhliadol potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia a to hlavne z dôvodu
absencie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a preto uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol ( §

388 CSP).

15. K zostávajúcim námietkam žalovanej ohľadom nesprávneho zápisu do súdneho registra, ohľadom
nezákonného sudcu, ohľadom nedoručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa už
odvolací súd aj vzhľadom k nedôvodnosti týchto námietok nepovažuje za potrebné vyjadrovať, a to

aj s poukazom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).