Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Csp/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200693
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8719200693.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Poprade, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/XX,XXXXXE.,zast.splnom.zást.:ObčianskeZdruženieCSPPrievidza,1.
mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, zast. konateľom: F. F. G., H. XX, XXX XX I., proti žalovaným:
1/ J. K. I., D. so sídlom L. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, 2/ M. G. N., N. so sídlom E. X, XXX XX
I. – mestská časť B., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, 3/ D. N. N. so sídlom G. XX, XXX XX I.,
IČO: XX XXX XXX, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA – Marek Piršel s.r.o. so sídlom Kopčianska
10, 851 01 Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie tohto konania do skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
16Csp/56/2020 zamieta.

II. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

III. Priznáva žalovanému v 2./ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Priznáva žalovanému v 1./ a 3./ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.2.2019 sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, v zmysle ktorého žalovaný v 2./ rade sa má zdržať záložného práva zabezpečeného Zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXX zo dňa 14.10.2014 do rozhodnutia vo veci samej a žalovaný v 3./ rade je
povinný zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. O., zapísaných
na LV č. XXXX, a to rodinného domu súp. č. XXX a XXX na parcelách XXX/X a XXX/X a súvisiacich

pozemkoch do rozhodnutia vo veci samej. Žalobou vo veci samej žiadal, aby súd určil, že Zmluva
o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo 14.10.2014 je neplatná. Ďalej, aby súd určil, že Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.10.2014 je neplatná. Ďalej, aby súd určil, že právny úkon
záložného veriteľa, a to výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je neplatný a aby ďalej určil,
že právny úkon uzatvorený medzi žalovaným 2/ a 3/ zmluvou o dražbe je neplatný. Žiadal priznať plnú
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že 14.10.2014 uzatvoril so žalovaným 1/ ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí
úveru č. XXXXXX vo výške istiny 295.000,- eur a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. XXXXXX/XXX/X, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území O., a to rodinného domu súpisné číslo XXX D. XXX. Ďalej uviedol, že úvervo výške 295.000,- eur bol splatený v sume 31.107,36 eur, pričom ešte neuplynula dohodnutá doba
na jeho splatenie a žalovaný 1/ zároveň ako záložný veriteľ sa napriek tomu snaží uplatniť si plnenie
bez právneho dôvodu. Záložný veriteľ, a to žalovaný v 1./ rade, keď nedošlo k úhrade celého dlhu,

pristúpil k výkonu záložného práva a chcel vykonať dobrovoľnú dražbu na predmet zálohu, pričom si
chcel uplatniť zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca má preto obavy, že
túto nehnuteľnosť žalovaný v 3./ rade predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti, či neplatnosti
úverovejzmluvyazáložnejzmluvy,atedasasnažížalobcuznehnuteľnostinásilnedostať,abyjuopustil.
Pre uvedené dôvody žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca má za to,

že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené
neprijateľné podmienky. V zmluvnom vzťahu došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca poukázal na ust. § 52, 53 a 54 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) považuje za neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve a dodávateľ
podľa neho predložil úverového podmienky, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Žalovaný v 1./ rade

neskúmal bonitu žalobcu. Žalobca je ďalej presvedčený, že zmluva o úvere, ktorou bola dohodnutá
výškaúveru295.000,-eur,jeformulárovátypovázmluva,ktorámubolapredloženábezmožnostizmluvu
pripomienkovať a žalobca bol preto uvedený do omylu, preto by súd mal podrobiť úverovú zmluvu
súdnej kontrole ex offo (z úradnej povinnosti), súčasťou zmluvy bola aj záložná zmluva. Dňa 27.7.2018
žalovaný v 2./ rade oznámil, že mu žalovaný v 1./ rade postúpil svoju pohľadávku a žalobca má za to, že

týmto postúpením došlo k hrubému porušeniu zákona o bankách, lebo žalovaný v 2./ rade nemá podľa
Obchodného registra SR v predmete podnikania vymáhanie pohľadávok, ani oprávnenie na vymáhanie
pohľadávok, teda jeho konanie je protizákonné. Žalobca sa následne dozvedel o dražbe nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve až z internetových stránok, pričom on sám nemá záujem predať ani dražiť svoju
nehnuteľnosť, ani nedal súhlas na predaj jeho vlastníctva, preto podal námietky voči organizovaniu

dobrovoľnej dražby v deň 6.3.2019 a neželá si, aby ktokoľvek predával jeho majetok bez jeho súhlasu.
Dobrovoľná dražba je podľa neho absolútne neplatný právny úkon, preto v žalobe uviedol, že zakazuje
spoločnosti D. N., N. dražiť jeho nehnuteľnosť a domáha sa, aby sa žalovaný v 2./ rade zdržal výkonu
záložného práva a žalovaný v 3./ rade aby nevykonal dobrovoľnú dražbu. Uviedol, že od konca roku
2008, kedy mu bol poskytnutý hypotekárny úver na čiastočné financovanie kúpy nehnuteľnosti, ktoré

nadobudol kúpnou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka, si svoje povinnosti voči bankám vždy riadne
plnil a do dnešného dňa zaplatil v splátkach bankám spolu viac ako 100.000,- eur a do rekonštrukcie
a opráv objektov investoval okolo 110.000,- eur. Uviedol, že podniká od r. 1992 a počas podnikania
bol v obchodnom centre D. okradnutý svojimi zamestnankyňami, na ktoré podal aj žalobu, lebo mu
neboli ochotné vrátiť odcudzený tovar a súd mu priznal voči bývalým zamestnankyniam náhradu škody

v sume 18.531,90 eur, ktorú mu do dnešného dňa nevyrovnali. Poukázal teda aj na to, že v r. 2015 sa
mu stal úraz, pri ktorom si zlomil rebrá, bol práceneschopný dva mesiace, a ďalej v žalobe poukázal
na hospodársku a finančnú krízu v rokoch 2008 až 2012, ktorá sa značne dotkla jeho obchodných
partneroviobjednávoktovaru,avšaksituáciupriebežnekonzultovalspracovníkmiJ.Banky,lebomeškali
platby aj za úver. Bol prekvapený, keď mu banka úver zosplatnila a nebolo mu umožnené ani následne

vyrovnať vzniknutý dlh pri osobnom stretnutí asi po mesiaci. Nebol však pripravený a schopný vyplatiť
takmer 290.000,- eur okamžite alebo do jedného roka, ako mu bolo navrhované zo strany banky. Ďalej
v žalobe žalobca namietal, ohliadku nehnuteľnosti pred dražbou i výzvu od žalovaného v 3./ rade,
v zmysle ktorej sa mala 26.10.2018 uskutočniť ohliadka nehnuteľnosti, keďže výzvu prevzal 29.10.2018.
Namietol aj vyhotovený znalecký posudok a to, že hodnota nehnuteľnosti je vďaka jeho investíciám

viac ako 420.000,- eur a je pre neho nemysliteľné, aby boli dražené za nižšiu sumu, a to 335.000,-
eur. Tým by došlo k predaju pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Uplatnenie nároku žalovaného v 1./ rade
vníma ako úžeru. Poukázal na § 53 ods. 4 písm. k) OZ, že sú neprijateľné podmienky v zmluve, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s neplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 7 OZ namietal zabezpečenie splnenia záväzku

zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho práva pri spotrebiteľskej zmluve. Žalobca
v žalobe poukázal na rozhodnutia v iných veciach, ktoré vydal Krajský súd v Prešove vo veciach, kde
bola konštatovaná neprimeranosť úrokov, neprijateľnosť odplaty v spotrebiteľských zmluvách a žiadal,
aby súd aplikoval § 41 Obč. zákonníka v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na rozsudok Súdneho

dvora vo veci C-168/05, na rozsudok C-334/92, ďalej na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-240/98,
narozsudokvoveciC-168/05,akoajrozsudokvoveciC-76/10zodňa16.11.2010,G.protiE.,N.aďalšie
a má zato, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami – podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie
zisku v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany,je diskutabilné a poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým tento zrušil
ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu
majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím. Má ďalej za to,

že i záložná zmluva je neplatná, je závislá a vzájomná so spotrebiteľskou zmluvou o úvere a má byť
podrobená súdnej kontrole z úradnej povinnosti. V nadväznosti na to poukázal na ďalšie rozhodnutia
uvedením spisových značiek rozhodnutí krajských súdov a okresných súdov v SR. Žiadal preto vydať
neodkladné opatrenie v konaní a po dokazovaní rozsudok vo veci samej.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 1.3.2019 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.3.2019 uložil
žalovanému v 2./ rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXX až do právoplatného skončenia vo veci samej
a žalovanému v 3./ rade uložil povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností, a to
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/X a rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na pozemku XXX/X, a ďalej pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/

X XXX/X všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. O. do právoplatného skončenia vo veci
samej.

4. V dôsledku odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.9.2019 potvrdil
uznesenie súdu I. inštancie v spojení s opravným uznesením.

5. Žalovaný v 1./ rade sa k žalobe vyjadril tak, že táto je nedôvodná a neopodstatnená v celom rozsahu.
Žalobcapredložilsúdupodanie,ktoréobsahujechybyanesprávneprávnezávery,ktoréjemožnépričítať
sčasti nepôvodnosti textu a z časti neodbornému právnemu výkladu. Žalovaný v 1./ rade preto neuznáva
žalobný nárok zo žiadnej z jeho častí. Podanie žalobcu, aj keď rozsiahle, neobsahuje žiadnu relevantnú

právnu argumentáciu ani skutkové tvrdenia, ktoré by mohli odôvodniť žalovaný nárok. Žalovaný v 1./
rade upozornil na nesplnenie procesných podmienok, a to nedostatok pasívnej legitimácie, a preto by
súd žalobe nemal vyhovieť. Pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola postúpená na žalovaného
v 2./ rade. Zmluva o úvere, ako ďalej uviedol, obsahuje všetky náležitosti vyžalované právnou úpravou
a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedené platí aj pre záložnú zmluvu. V konaní

neboli predložené žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné čo i len uvažovať
o neplatnosti úverovej alebo záložnej zmluvy. Medzi stranami sporu prebehol štandardný kontraktačný
proces, ktorého výsledkom bolo uzavretie predmetných zmlúv. Žalovaný v 1./ rade konal v súlade
s požiadavkou riadnej odbornej starostlivosti a nedopustil sa žiadnej nekalej obchodnej praktiky. Žalobca
vo svojom podaní okrem irelevantných tvrdení o jeho neúspešnom podnikaní už pri opise skutkového

stavu úmyselne zavádza. Žalovaný v 1./ rade pre ilustráciu vyberá skutkové tvrdenie o neskúmaní bonity
pri uzatváraní úverovej zmluvy. Taktiež žalovaný v 1./ rade upozorňuje na skutočnosť, že so žalovaným
intenzívne komunikoval a ponúkal riešenie danej situácie, avšak pre neochotu žalobcu vôbec pochopiť
situáciu (či už z faktického alebo právneho pohľadu) a pre jeho neschopnosť si plniť zákonné a zmluvné
povinnosti sa nebolo možné dohodnúť na obojstranne výhodnom procese vysporiadania pohľadávky.

Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol, k vyjadreniu doložil dokumentáciu zo schvaľovacieho procesu
pri uzavretí zmluvy.

6. Žalovaný v 2./ rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, považuje ju za
zmätočnú, nedôvodnú, a aj keď poukazuje na množstvo súdnych rozhodnutí a zákonných ustanovení,

po obsahovej stránke je absolútne nesúrodá, stráca sa podstata argumentácie žalobcu, textovo je
nesystematicky pospájaná zrejme z viacerých textov, ktoré nemajú relevanciu vo vzťahu k predmetu
sporu. Žalobca sa žalobou snaží o poukázanie na neprijateľné podmienky obsiahnuté či už v úverovej
alebo záložnej zmluve, avšak tieto nijako nešpecifikuje a nekonkretizuje. Žalovaný v 2./ rade uvádza,
že je potrebné brať zreteľ na požiadavku § 53 ods. 12 OZ, podľa ktorej neprijateľnosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovarov alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Žalobca neuviedol, akým spôsobom zmluvné
podmienky, na ktoré odkazuje spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa , preto žalovaný je toho názoru, že podľa § 41 OZ, ak by aj bolo nejaké
zmluvné ustanovenie neplatné, týkalo by sa to len tohto ustanovenia, nespôsobilo by to neplatnosť úver.

a záložnej zmluvy ako celku. Žalobca v podanej žalobe nespochybňuje, že sa dostal od omeškania
s úhradou splátok a tieto neplatil, skutočnosť, že sa dostal do nepriaznivej fin. situácie nemôže byť
dôvodom neplatnosti úver. ani záložnej zmluvy. Žalobca spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy
avšak v danom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveruku dňu 21.8.2017, tomuto oznámeniu predchádzala výzva na úhradu zo dňa 24.4.2017. žalovaný 2/
nesúhlasí s tvrdím žalobcu, že si nebol vedomý dôsledku podpisu záložnej zmluvy. žalovaný 2/ nemá
vedomosť o tom, že by žalobca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, keďže pre priemerného

spotrebiteľa sú následky uzavretia záložnej zmluvy zrejmé a toto tvrdenie považuje žalovaný 2/ za
účelové. Poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Poukázal na rozsudok
NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009 i Komentář I k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého účelom
ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má

povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok účelom ochrany však
v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy,
doktorýchvstupuje.Jeneprípustnéavrozporesochranouspotrebiteľa,abyspotrebiteľuzatváralzmluvy
a prijímal plnenia a po niekoľkých rokoch užívania týchto služieb by sa v momente, kedy má plniť svoje
povinnosti zo zmluvy domáhal neplatnosti týchto úkonov. Žalovaný 2/ uvádza, že v danom prípade spĺňa
zmluvaoúvere,akoajzáložnázmluvavšetkynáležitostivyžadovanézákonom,úkonmápísomnúformu,

bol uzavretý slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na určenie
neplatnosti takto uzatvorenej zmluvy. Poukázal plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR, č. k. PL.ÚS
23/14. žalovaný2/tiežnesúhlasístvrdením,žalobcu,žedobrovoľnoudražbouniejemožnénadobudnúť
vec od nevlastníka. Poukázal na ust. § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. Poukázal tiež na ust. § 151m ods.
4 OZ, ako aj na ust. § 151m ods. 6 OZ, podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ

vmenezáložcu.Prinadobudnutínehnuteľnostítreťouosobouvrámcirealizáciezáložnéhoprávaformou
dobrovoľnej dražby nejde o nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka. K výkonu záložného práva nie
je potrebné, aby záložca ako vlastník nehnuteľností dával súhlas, keďže podľa ust. § 151m ods. 4 OZ je
záložca povinný strpieť výkon záložného práva. Vo vzťahu k predmetu konania sú podľa žalovaného v 2./
rade bez právnej relevancie aj argumenty žalobcu o nedostatkoch znaleckého posudku. Ďalej žalovaný

v 2./ rade poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/144/2019 zo dňa 17.7.2019, podľa
ktorého „záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu
ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli konštatované ako rozporné
s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou,
keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa

na to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že
každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov
Ústavného súdu ani z rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je
totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel
obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie

legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.7.2001“). Žalobca si
bol pri uzatváraní zmluvy o úvere vedomý toho, že v prípade, ak bude svoje povinnosti zo zmluvy
porušovať, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež sa domáhať svojej pohľadávky
výkonom záložného práva. Žiadne zákonné ustanovenie záložnému veriteľovi neprikazuje viesť záložné
právo len pre judikovanú pohľadávku a žalobca ani na žiadne takéto zákonné ustanovenie v žalobe

nepoukázal. V tejto súvislosti žalovaný 2/ poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 22.6.2016 sp. zn.
II ÚS 796/2016. Žalovaný sa stotožnuje k vyjadrením k žalobe zo strany žalovaného v 1./ rade, žiada
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

7. Žalovaný v 3./ rade sa k žalobe vyjadril až po čiastočnom späťvzatí žaloby v tom zmysle, že

s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a žiada, aby súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.
Žalovaný v 3./ rade sa v priebehu konania odvolal voči vydanému neodkladnému opatreniu. Vyjadrenie
vo veci samej súdu zaslané nebolo.

8. Súd vec prejednal v zmysle § 180 CDSP na pojednávaní v prítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného

zástupcu, právnych zástupcov žalovaného v 1./ a 2./ rade.

9. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: „Trvám na podanej žalobe, na všetkých
doterajších vyjadreniach. Máme 4 žalobné petity. Vo vzťahu ku všetkým 4 žalobným petitom chcem
uviesť, že opakovane na nich trváme. Posledná výzva na zaplatenie bola doručená listom z 24.4.2017,

teda právny predchodca žalovaného mohol zosplatniť úver po termíne 09.05.2017. Namietame
vyjadrenie žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 21.2.2024, ktorý uvádza, že podmienky pre platné
zosplatnenie úveru nevyplývajú zo žiadneho práv. predpisu. Máme za to, že takýto práv. predpis existuje,
a to zák. č. 40/1964 Z.z. – Obč. zákonník, a to konkrétne ust. § 53 ods. 9 v nadväznosti na ust.§ 565 druhá veta OZ. Máme za to, že uvedený zákon nedefinuje právo na zosplatnenie, sa počíta
odo dňa prevzatia zásielky – posledná výzva po zosplatnení, ale počíta sa odo dňa vystavenia výzvy
na úhradu omeškaných viac ako rok splátok. Žalovaný udáva, že by sa lehota mala počítať odo dňa

prevzatia zásielky, t. j. 15.5.2017, kedy sme sa toho držali, právo na zosplatnenie mohol PZ žalovaného
vyhlásiť po dátume 30.5.2017, ale najneskôr do 21.6.2017. Právny predchodca však vyhlásil úver
za predčasne splatný až dňa 23.8.2017. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny predchodca
žalovaného nedodržal kumulatívne splnenie dvoch podmienok pre platné zosplatnenie úveru, a to § 53
ods. 9 a § 565 OZ. Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodca žalovaného nebol oprávnený

postúpiť pohľadávku za žalovaného s poukazom na Zákon o bankách č. 483/2001 ust. § 92 ods. 8 , čiže
žalovaný nenadobudol pohľad. v zmysle tohto zákona, a takisto nenadobudol práva, na základe ktorých
by sa stal záložným veriteľom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. V tejto súvislosti poukazujeme
na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 16Csp/56/2020, ktorý v odôvodnení v bode 30 uvádza: „keďže pri
postúpení pohľadávky z J. na žalobcu bola banková pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom
pre nedodržanie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zák. o bankách, žalobca nepreukázal aktívnu vecnú

legitimáciu v spore, a teda nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, ktorý by si vo veci uplatnil, a preto
súd žalobu zamietol. Na záver máme vo veci naliehavý práv. záujem, nakoľko dodnes nie je vyriešená
otázka platnosti resp. neplatnosti záložného práva, a preto trváme na žalobe tak, ako je uvedené
vpetite,lebolennazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasúdumôžemepožiadaťkatastrálnyúradovýmaz
záložného práva na LV na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.“ Ďalej uviedol: „trváme na všetkých

doterajších vyjadreniach. Budem reagovať na vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.2.2024, ktorý uvádza, že
výzva bola zaslaná dňa 24.4., kde bol žalobca vyzvaný na plnenie omeškaných splátok. Uvedenú listinu
prevzal žalobca dňa 15.5.. Pokiaľ vychádzame z tohto dátumu, mohol právny predchodca žalovaného
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť po uplynutí 15 dní, teda po 30.5.2017 a s poukazom na § 565, druhá
veta Obč. zák. do najbližšej splátky, teda do 20.6.2017. Právny predchodca žalovaného vyhlásil však

predčasnú splatnosť až dňa 23.8.2017. Máme za to, že práv. predchodca žalovaného nedodržal
zákonom stanovené lehoty a postúpenie pohľad. neprebehlo v zmysle platných zákonov. Nemohlo prejsť
anizáložnéprávonanehnuteľnostivovlastníctvežalobcunažalovaného.Mámezato,žeideoabsolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, a teda máme za to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nie
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný patrí

medzi subjekty fin. trhu pod orgánom dohľadu NBS. V tejto súvislosti poukazujeme na internú smernicu
NBS ohľadom vymáhania pohľadávok. Ide o stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov
NBS č. 2/2022 z 5.12.2022 k niektorým otázkam týkajúcich sa vymáhania pohľadávok a úverových
spotrebiteľov, ktoré sú pre dohľadané subjekty záväzné. Uvedené stanovisko sa týka vymáhania
premlčaných, príp. neplatne zosplatnených pohľadávok. Z tohto stanoviska vyplýva, že v prípade

uzatvorenia zmluvy o postúp. pohľadávok je potrebné, aby vymáhacia spoločnosť dostala od pôvodného
veriteľa informácie po postúp. pohľadávky a kompletnú zmluvnú dokumentáciu. Uvedené je nevyhnutné,
keďže v opačnom prípade môže dôjsť k situáciám, kedy vymáhačská spoločnosť si uplatňuje
voči dlžníkom nároky, ktorých existencia, príp. výška nie je pôvodnou dokumentáciou preukázaná.
Tieto zmluvy môžu však obsahovať potvrdenie od vymáhačskej spoločnosti, že ako postupník mal

primeranú príležitosť urobiť vlastné šetrenie všetkých zmlúv, ktoré sú z odkupovaných pohľadávok,
tieto pohľadávky sa postupujú tak, ako stoja a ležia a že postupca nezodpovedá za platnosť, účinnosť
ani vykonateľnosť žiadneho dokumentu, ktorý dohľadanému subjektu v súvislosti s postúp. pohľad.
doručil. V každom prípade však vymáhačská spoločnosť musí mať vedomosti o charaktere, štruktúre
a kvalite odkupovanej pohľadávky na odbornej úrovni, vrátane vedomostí o tom, ku ktorým častiam

pohľadávok odkupovaných od jednotlivých veriteľov neexistuje platný právny dôvod pre vymáhanie,
ako aj vedomosti o existencii neprijateľných zmluvných podmienok v pôvodnej zmluvnej dokumentácii.
Tieto informácie by vymáhačská spoločnosť mala starostlivo spracovávať a vyhodnocovať, jednak pri
rozhodovaníoodkúpenípohľadávok,prípadnérizikásúzohľadňovanéistanovovanielimitukúpnejceny,
jednak pri rozhodovaní o tom, či konkrétny odkúpený nárok z pôvodnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy

budeuplatňovanýprostredníctvomžalobyalebonie.Totorozhodovanieprichádzadoúvahyvtedy,keďje
mimosúdny proces vymáhania pohľadávky neúspešný. V opačnom prípade je v podaniach vymáhačská
spoločnosťvrozporesodbornoustarostlivosťou.Mámzato,ževnašomprípadekonalžalobcavrozpore
s odbornou starostlivosťou, nakoľko odkúpil pohľadávku, ktorá bola neplatne zosplatnená a žalovaný
si neoveril platnosť práv. úkonu, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky v zmysle plat. práv.

predpisov. Vo veci otázky dobrých mravov, ku ktorej vyzval súd I. inštancie žalobcu, aby sa k tejto veci
vyjadril uvádzame nasledovné: poukazujem na zb. stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2020, a to
konkrétne na právny názor NS SR č. k. 1Cdo/148/2004, ktorý uvádza, že dôvodne vznesené námietky
premlčania nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZa nasl. rozsudok NS SR č. k. 3Cdo/41/2012, ktorý uvádza, že inštitút premlčania je inštitútom zákonným,
a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, kt. sa zo zákona premlčuje, a rovnako sa vyjadril
aj ÚS č. k. II ÚS 176/2001, podľa kt. samotná dôvodnosť vznesenia námietky premlčania však rozpor

s dobrými mravmi nezakladá. Obdobne sa ako vznesenie námietky premlčania v súvislosti s dobrými
mravmi vyjadril aj Najvyšší súd SR 7Cdo/223/2016, 3Cdo/137/2017, 2Cdo/249/2014 a 5Cdo/151/2012
a ÚS č.k. I. ÚS 33/2012, II. ÚS 176/2011 a IV. ÚS 542/2013. Na základe vyššie uvedeného trváme na
našej žalobe a navrhujeme, aby vyhovel nášmu žalobnému petitu tak, ako bolo uvedené v priebehu
konania.“

10. Žalobca na pojednávaní uviedol: „Ja som sa s právnou zástupkyňou po poslednom pojednávaní
rozprával o tejto možnosti splátkového kalendára, nevedela sa dovolať kontaktnej osoby, tak mi
povedala, že ma budú kontaktovať oni - konkrétna pani. Do dnešného dňa ma nikto nekontaktoval.
Ja som v piatok bol na infocentre, 8.3.2024, kde som našiel v spise ďalšie vyjadrenie žalovaného,
k čomu by som sa rád vyjadril. Žalobca zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.

V uvedenom podaní žalovaný uvádza, že „žalobca nemá záujem na akýchkoľvek splátkach, či úhrade
dlhu a všetkým prostriedkami sa tomu vyhýba. Žalobca týmto uvádza, že uvedené ničím nepreukázané
domnienky žalovaného M. G. N. bez predloženia dôkazov sa absolútne nezakladajú na pravde, a to
aj z nasledovných dôvodov: odignorovanie návrhu žalobcu na osobné stretnutie zo strany žalovaného.
Žalovaný mi navrhol jednorazovú úhradu 40.000,- eur a následne mesačné splátky do 5.000,- eur

mesačne, čo ja si nemôžem dovoliť z môjho príjmu. Ja som potom navrhol ďalší splátkový kalendár.
Ďalej uviedol: „súhlasím s vyjadrením môjho splnom. zástupcu. Trvám na podanej žalobe. Chcem
doplniť, že ja som splatil na úver medzitým refinancovaný 100.000,- eur, splácal som splátky a banka
napriek tomu úver zosplatnila. Nejednal som s úmyslom niekoho oklamať alebo poškodiť. Pri jednaní
s bankou, zo strany banky nebola vôľa sa dohodnúť sa ďalšom pokračovaní splácania hypotekárneho

úveru. V rozpore s dobrými mravmi banka previedla bez môjho vedomia hypotekárny úver ako svoju
pohľadávku na dovtedy pre mňa neznámu spoločnosť M. G. N.. Táto spoločnosť sa pokúsila bez
odbornej starostlivosti a bez predchádzajúcej dohody so mnou následne predať moju nehnuteľnosť cez
vopred vybranú dražobnú spoločnosť a tým ma pripraviť o strechu nad hlavou a spôsobili mi následne
obrovské existenčné problémy, a zároveň investíciu v celkovej sume 200.000, -eur, na ktorú som si

poctivo a čestne zarobil a ušetril a tým znehodnotiť celú moju nehnuteľnosť na dražbe. Ja som si bránil
svoju investíciu.“

11. Právny zástupca žalovaného v 2./ rade na pojednávaní uviedol: „Ku všetkým tvrdeniam sme
sa dostatočne vyjadrili v našich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch na predchádzajúcich

pojednávaniach. Na tieto v celom rozsahu odkazujeme, považujeme žalobu v celom rozsahu za
nedôvodnú, a preto navrhujeme súdu, aby ju zamietol a priznal nám náhradu TK v rozsahu 100 %.
Ďalej uviedol: my sme sa aj k argumentom žalobcu dostatočne vyjadrili na ústnych pojednávaniach, na
tieto v celom rozsahu poukazujeme. Žalobu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhujeme
súdu, aby ju v celom rozsahu zamietol. V prípade úspechu si uplatňujeme náhradu trovy konania

v rozsahu 100 %. K bodu 1 žiadame zamietnuť žalobu, v časti 2 petitu žiadame zamietnuť žalobu.
K zmene petitu, kde žalobca žiada, aby súd určil, že žalovaný v 2./ rade je povinný zdržať sa vykonania
dobrovoľnej dražby, žiadame zamietnuť žalobu, aby bolo vykonané záložné právo a v IV. časti žiadame
zamietnuť žalobu. Poukazujem na naše predchádzajúce písomné vyjadrenia v celosti. Trváme na našich
písomných vyjadreniach.“

12. Súd na pojednávaní rozhodol o procesných návrhoch žalobcu tak, že uznesením na pojednávaní
dňa 5.2.2024 zastavil konanie voči žalovanému v 1./ rade a voči žalovanému v 3./ rade. Zastavil
konanie v časti žaloby o určenie, že právny úkon záložného veriteľa, a to výkon záložného práva zo
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.10.2014 formou dobrovoľnej dražby je

neplatný. Zastavil konanie v časti žaloby o určenie, že právny úkon uzatvorený medzi žalovaným v 2./
a 3./ rade Zmluvou o dražbe na vykonanie dobrovoľnej dražby dňa 6.3.2019 je neplatný právny úkon.
Ďalej vyslovil, že o trovách konania žalovaných v 1./ a 3./ rade vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodne
v rozhodnutí vo veci samej.

13. Súd takto rozhodol o procesných návrhoch žalobcu podaných v priebehu konania, a to v zmysle §§
144 a 145 Civilného sporového poriadku.14. Zároveň na pojednávaní dňa 5.2.2024 uznesením rozhodol tak, že pripustil zmenu petitu žaloby
v nasledovnom znení, a to tak, že okrem petitov pod bodmi I. a II., že sa rozširuje žaloba o petity pod
bodom III. a IV., ktoré znejú:

Súd určuje, že žalovaný je povinný zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby, a to nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX -
rodinný dom súpisné číslo XXX D. XXX Q. E. XXX/X a XXX/X a pozemky na parcele č. XXX/X o výmere
1261 m2, parc. č. XXX/X o výmere 518 m2, parc. č. XXX/X o výmere 104 m2, parc. č. XXX/X o výmere

757 m2, parc. č. XXX/X o výmere 218 m2, parc. č. XXX/X o výmere 106 m2 a parc. č. XXX/X o výmere
1245 m2, katastrálne územie O., obec O., Katastrálny úrad P..

Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., obec O., okres P., zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, rodinný dom, súpisné číslo XXX D. XXX Q. E. XXX/X D. XXX/X a pozemky
na parcele XXX/X o výmere 1261 m2, parc. č. XXX/X o výmere 518 m2, parc. č. XXX/X o výmere 104

m2, parc. č. XXX/X o výmere 757 m2, parc. č. XXX/X o výmere 218 m2, parc. č. XXX/X o výmere 106
m2 a parc. č. XXX/X o výmere 1245 m2, katastrálne územie O., obec O., Katastrálny úrad P. nie sú
zaťažené záložným právom.

15. Súd teda rozhodol aj o ďalších procesných návrhoch žalobcu podaných v priebehu konania, a to

v zmysle §§ 140 a 142 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých pripustil zmenu žaloby tak, ako
je vyššie uvedené.

16. Súd preskúmaním podanej žaloby, pripojených zmlúv, a to zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o
zriadení záložného práva, písomnými podaniami sporových strán, výpoveďou žalobcu na pojednávaní,

ako aj pripojeným spisom vo veci 16Csp/56/2020 a ostatnými vykonanými dôkazmi zistil nasledovný
skutkový stav veci:

17. na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 16Csp/56/2020 medzi žalobcom M. G. N.
N. proti žalovanému A. B. C. o zaplatenie 140.000,- eur s príslušenstvom. Nárok žalobcu spočíva

na uzavretej zmluve o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou
J., D. dňa 14.10.2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru
vo výške 295.000,- eur. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.4.2023, ktorým žalobu zamietol
a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Úver žalovanému
poskytla spoločnosť J., D. a dňa 6.6.2018 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou

postupca J., D. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V tomto konaní súd žalobu zamietol,
a to z tých dôvodov, že pri postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť
banková pohľadávka postúpená, ak je splatná. V spotrebiteľských sporoch podľa § 53 ods. 9 OZ je
podmienkou zosplatnenia úveru predchádzajúca písomná výzva na úhradu omeškaných splátok. Po
splnení všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky, keďže išlo o bankovú pohľadávku, museli byť

preukázané aj podmienky osobitne vyplývajúce z § 92 ods. 2 Zákona o bankách, a to preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky žalovanému, ktorý bol v omeškaní s úhradou splatného dlhu a dlžníkovo
nepretržité omeškanie nie kratšie ako 90 dní. Keďže v priebehu konania žalobca ani jeho práv.
predchodca súdu nepreukázali, že žalovaný bol vyzvaný pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách písomne a že sa táto výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného, súd konštatoval,

že banková pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom pre nedodržanie podmienok podľa §
92 ods. 8 Zák. o bankách, a teda žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, a preto súd
žalobu zamietol.

18. V tomto konaní žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť (vyslovil neplatnosť) zmluvy o poskytnutí

úveru a záložnej zmluvy.

19. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 295.000,-
eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo úveru, a to za určitých
podmienok uvedených v zmluve. V zmysle Článku II bod 2 úver sa použije na účel, a to splatenie iného

skôr poskytnutého úveru + rekonštrukcie nehnuteľnosti. Podľa Čl. II bod 3 úverovej zmluvy je definovaný
objekt úveru rodinný dom v kat. území O., zapísaný na LV č. XXXX, súp. č. XXX na parc. CKN č. XXX/
X, a ďalej rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný na parc. CKN č. XXX/X, ďalej parc. č. XXX/X – orná pôda
o výmere 1261m2, parc. CKN č. XXX/X – záhrady o výmere 518 m2, parc. CKN XXX/X – zastavanéplochy a nádvoria o výmere 104 m2, parc. CKN č. XXX/X - záhrady o výmere 757 m2, parc. CKN XXX/X
– zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, parc. CKN XXX/X – záhrady o výmere 106 m2 a parc.
CKN č. XXX/X – záhrady o výmere 1245 m2, všetko nehnuteľnosti v k. ú. O.. Podľa Čl. III sa zmluvné

strany dohodli, že poskytnutý úver bude úročený úrokovou sadzbou vo výške 2,55 % ročne, ktorá bude
platnádo20.10.2017auvedenáúrokovásadzbasaskladázozákladnejúrokovejsadzbybankyvovýške
2,25 % ročne a hrubej marže banky 0,30 % ročne. Podľa Čl. VI sa zmluvné strany dohodli, že dlžník
splatí úver najneskôr do 23 rokov od termínu jeho dočerpania. Peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo
zmluvy zanikne jeho splatením. Podľa Čl. VI dlžník sa zaväzuje splácať úver formou anuitných splátok

úveru v deň splatnosti úveru, ktorým je vždy 20-ty deň každého mesiaca, a to vo výške 1.413,85 eur za
predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa Čl. IV. ods. 1 tejto zmluvy. Podľa Čl. VII tejto
zmluvy sa dlžník zaviazal zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnosti,
a to rodinný dom v kat. území O., zapísaný na LV č. XXXX, súp. č. XXX na parc. CKN č. XXX/X,
a ďalej rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný na parc. CKN č. XXX/X, ďalej parc. č. XXX/X – orná pôda
o výmere 1261m2, parc. CKN č. XXX/X – záhrady o výmere 518 m2, parc. CKN XXX/X – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 104 m2, parc. CKN č. XXX/X - záhrady o výmere 757 m2, parc. CKN XXX/X
– zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, parc. CKN XXX/X – záhrady o výmere 106 m2 a parc.
CKN č. XXX/X – záhrady o výmere 1245 m2, všetko nehnuteľnosti v k. ú. O..

20. Z podanej žaloby a pripojeného spisu vo veci 16Csp/56/2020 mal súd preukázané, že poskytnutý

úverzostranyJ.,D.bolzabezpečenýzmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzapísaným
na LV XXXX, k. ú. O., ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca. Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti reg. č. 349091/Zal/1 bola uzatvorená medzi J. K. I., D., A. XX, I. IČO: XXXXXXXX ako
záložným veriteľom a žalobcom označeným menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia
a adresou trvalého bydliska, teda žalobcom bývajúcim na adrese D. XXX/XX, E. ako záložcom, resp.

záložným dlžníkom, a to dňa 14.10.2014, teda v deň uzavretia samotnej zmluvy o úvere. Podľa
Čl. II bod 1 zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok
záložnéhoveriteľavočidlžníkovivyplývajúcichzozmluvyoposkytnutíúveru,reg.XXXXXXuzavretejdňa
14.10.2014 a na zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva. Toto záložné právo sa vzťahuje aj
nazabezpečenievšetkýchpohľadávokzprípadnýchdodatkovkzmluveoúvere. Záložcaakovlastníkna

zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v Čl. II dal do zálohu nehnuteľnosti, a to rodinný
dom v kat. území O., zapísaný na LV č. XXXX, súp. č. XXX na parc. CKN č. XXX/X, a ďalej rodinný
dom súp. č. XXX, zapísaný na parc. CKN č. XXX/X, ďalej parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1261m2,
parc. CKN č. XXX/X – záhrady o výmere 518 m2, parc. CKN XXX/X – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 104 m2, parc. CKN č. XXX/X - záhrady o výmere 757 m2, parc. CKN XXX/X – zastavané

plochy a nádvoria o výmere 218 m2, parc. CKN XXX/X – záhrady o výmere 106 m2 a parc. CKN č. XXX/
X – záhrady o výmere 1245 m2, všetko nehnuteľnosti v k. ú. O., všetky v spoluvlastníckom podiele 1/1.

21.Dňa14.12.2015bolmedzipostupcom,t.j.J.K.I.,D.ažalobcomuzatvorenýDodatokreg.č.XXXXXX
k Zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 14.10.2014, predmetom ktorého bol dohodnutý odklad splátok úveru

od 21.12.2015 do 20.5.2016, t. j. o 6 mesiacov. V tomto období žalovaný ako dlžník mal splácať mesačne
len úrok, išlo o splátky č. 15-20.

22. Žalobca v konaní nijako nespochybnil, že sa dostal do omeškania so splácaním splátok, čo potvrdil
v konaní aj žalovaný, a teda žalobca si svoje povinnosti dlžníka nesplnil riadne. Listom zo dňa 24.4.2017

s názvom „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“, ktorú listinu prevzal žalovaný dňa 15.5.2017, banka
vyzvala žalobcu na úhradu dlhu a upozornila na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako dôsledok
neplnenia si zmluvných povinnosti (§ 53 ods. 9 OZ). Žalobca napriek výzve banky dlh neuhradil a zostal
v omeškaní. Právny predchodca žalovaného v nadväznosti na to listom zo dňa 23.8.2017 vyhlásil úver
za predčasne splatný. Žalobca bol povinný úver bezodkladne vrátiť. Listinu o zosplatnení úveru žalobca

prevzal dňa 12.9.2017.

23. Dňa 6.6.2018 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 6.6.2018
a Doplňujúca zmluva k postúpeniu portfólia pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 6.6.2018 uzavretá
medzipostupcomJ.K.I.,D.ažalovaným,nazákladečohopostúpilpostupcanažalovanéhopohľadávku

voči žalobcovi. Pohľadávka žalovaného ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
288.542,95 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 283.840,63 eur, riadnych úrokov vo výške 2.351,56
eur, úrokov z omeškania vo výške 2.350,76 eur. Žalovaný si v konaní vo veci 16Csp/56/2020 uplatnil
voči žalobcovi len časť dlžnej sumy, ktorá predstavuje časť istiny pohľadávky vo výške 140.000,- eur.24. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
Spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu,1aa)

b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d)
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmen. a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka,2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 16 nie

je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitných predpisov,3)
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom

trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo

spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.4a)

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

28. Podľa ods. 2 cit. ust., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

29. Podľa ods. 3 cit. ust., právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa

dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.31. Podľa ods. 2 cit. ust., právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

32. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

33. Podľa ods. 2 cit. ust., takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. ku dňu 14.10.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

37. Podľa ods. 3 cit. ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ods. 4 cit. ust., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Ak ust. § 53 ods. 10 Obč. zák. uvádza, že ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na

dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

41. Podľa § 53 ods. 11 Obč. zák. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

42. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

43. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

44. Podľa § 151a Obč. zák., záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

45. Podľa § 151b ods. 1 Obč. zák., záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou

dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.46. Podľa § 151c ods. 1 Obč. zák., záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

47. Podľa ods. 2 cit. ust., záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti
alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

48.Podľaods.3cit.ust.Záložnéprávoprechádzapriprevodealeboprechodepohľadávkyzabezpečenej

záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej
zo zabezpečenej pohľadávky.

49. Podľa § 151e ods. 1 Obč. zák., na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom
centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného
zákona,3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

50. Podľa ods. 2 cit. ust., záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.

51. Podľa ods. 3 cit. ust., záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám

ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,3d) ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

52. Podľa ods. 4 cit. ust., záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2
alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom

registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.

53. Podľa ods. 5 cit. ust., záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi
alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné
právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa

zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie
potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného
práva.

54. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák., ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas

splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

55. Podľa ust. § 151l ods. 4 OZ, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je
povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému
úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

56. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

57. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 156/2009 zo dňa 29.3.2010; „záložné
právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva;

umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola
zabezpečená, nebude riadne a v čase splnená. Vznik a zánik záložného práva sa odvíja od vzniku alebo
zánikuzabezpečovanejpohľadávky.Akpohľadávka,ktorábolazabezpečenázáložnýmprávomzanikne,
zanikne aj záložné právo. V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia pohľadávky) záložné právo
prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. ...“

58. Súd prvým výrokom tohto rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, pretože návrh
podaný žalobcom bol nedôvodný. Súd sa nestotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobcom, že toto konanie
je potrebné prerušiť do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16Csp/56/2020,keďže žalobu na plnenie podal na tunajší súd žalovaný M. G. N. N.. Ďalej z pripojeného spisu
16Csp/56/2020 mal súd preukázané, že konanie v uvedenej veci bolo ukončené rozsudkom, ktorým súd
žalobu z platenie 140.000,- eur s príslušenstvom zamietol. Vo veci podal odvolanie žalobca a spis sa

nachádza na odvolacom súde. Návrh žalobcu na prerušenie konania podaný v zmysle § 164 CSP, a to
z dôvodu, že sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci, nie je
opodstatnený, keďže uložením povinnosti žalobcovi v konaní 16Csp/56/2020 (v ktorom vystupuje ako
žalovaný),alebozamietnutiežaloby,atozdôvodovtakých,akéuviedolvosvojomrozhodnutísúdvoveci
16Csp/56/2020 nemá vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o úvere či záložnej zmluvy. V uvedenom

konaní ide o uloženie povinnosti dlžníkovi plniť, ak na to má veriteľ hmotnoprávny nárok a tento aj
procesne preukáže (v prípade platného zosplatnenia úveru), pričom v danom prípade v uvedenej veci
bola žaloba zamietnutá, teda žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) nebola súdom uložená povinnosť
plniť (a to ani istinu pohľadávky), teda veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi z úverovej zmluvy nemá k dispozícii
exekučnýtitul.Zpovahyveciaobsahuspisu16Csp/56/2020tak,akovyplývazodôvodneniarozsudku,je
zrejmé, že zmluva o úvere bola súdom v danom konaní posúdená ako platne uzavretá, avšak povinnosť

plniť nebola súdom uložená pre nesplnenie inej povinnosti veriteľa, resp. právneho nástupcu veriteľa, nie
pre neplatnosť samotnej zmluvy o úvere. K zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu nesplnenia predpokladov
pri postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. To
však nič nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere bola už súdom vo veci 16Csp/56/2020 posúdená
ako platne uzatvorená, čo vyplýva z obsahu rozsudku vo veci, avšak rozhodnutie súdu v uvedenej veci

spočívalo na posúdení inej právnej otázky, ako je predmet tohto konania, a preto súd návrh žalobcu na
prerušenie konania podľa
§ 164 CSP zamietol.

59. Druhým výrokom v rozsudku súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko zistil, že žaloba nie je

opodstatnená.

60. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva o úvere reg. č. XXXXXX zo dňa 14.10.2014
uzavretá medzi veriteľom J., D. a žalobcom v zmysle § 497 Obchodného zákonníka bola uzatvorená
platne a prejavy vôle oboch zmluvných strán v zmysle §§ 34 a 35 Obč. zákonníka smerovali k vzniku tých

práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 497 Obch. zák.), teda k vzniku
zmluvy o úvere, ktorá bola zo strany žalobcu ako právny úkon urobená slobodne, určite a zrozumiteľne
vzmysle§37Obč.zák.asúdpreskúmanímzmluvyčodojejobsahunezistildôvodneplatnostivzmysle§
39 Obč. zákonníka, teda tento právny úkon svojím obsahom neodporuje zákonu ani zákon neobchádza.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobu v žalobnom petite pod bodom I. zamietol, lebo zmluva o úvere

uzatvorená medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy nie je neplatná.

61. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským
úverovom v zmysle zákona č. 129/2010.. Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch:

„spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom
je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
a zároveň podľa § 1 ods. 3 písm. c) cit. zák. spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným
právomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacako10rokov. Sohľadomnaskutočnosť,žeúver
zo zmluvy o úvere bol žalobcovi poskytnutý s lehotou splatnosti 23 rokov a bol zabezpečený záložným

právom k nehnuteľnostiam a úver bol použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ako aj s ohľadom na výšku
poskytnutého úveru, a to 295.000,- eur, súd má za to, že tento úver nie je spotrebiteľským úverom podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedená skutočnosť vyplýva z doloženej zmluvy o poskytnutí úveru
reg. č. XXXXXX uzavretej medzi J. K. I., D. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka dňa 14.10.2014.

62. Zároveň žalobu v žalobnom petite pod bodom I. súd preskúmal aj z procesného hľadiska a dospel
k záveru, že je potrebné ju zamietnuť.

63. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.4.2021 sp. zn. 9Cdo/7/2021: „Podľa novej právnej

úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“
Zuvedenýchdôvodovježalobaourčenieprávnejskutočnostiprípustnálenvtedy,akjupripúšťaosobitný
právny predpis, napríklad určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, či
určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka a pod..64. Žalobca sa podanou žalobou snažil aj o poukázanie na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté
či už v úverovej alebo záložnej zmluve. Súd v tomto smere uvádza žalobcovi, že podľa ust. 53 ods.

11 Obč. zák., neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ak súd vzal do úvahy uvedené kritérium, pričom k hodnoteniu oboch zmlúv súd nemohol pristúpiť
len vo všeobecnej rovine, ale musel posúdiť jej aplikáciu v danom prípade tak, či došlo k zneužitiu

zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa, a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinnosti
dlžníka, ktoré mu zo zmluvného vzťahu vyplývajú, žalobca neuviedol, akým spôsobom mu zmluvné
podmienky, na ktoré poukazuje, spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, súd v danom prípade však nezistil takú zmluvnú podmienku, ktorá by
v zmluve o úvere či zmluve o záložnej zmluve spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

65. Ak žalovaný v 2./ rade uvádzal, že ak by aj bolo niektoré zo zmluvných ustanovení, na ktoré žalobca
poukazuje, posúdené ako neplatné, je potrebné zobrať na zreteľ ust. § 41 OZ, a teda ako neplatné
by mohlo byť posúdené len predmetné ustanovenie. Uvedené však v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy ako celku (podľa § 41 Obč. zák., ak sa dôvod neplatnosti

vzťahu len a časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.).

66.Vtomtokonanísúdneboloprávnenýriešiťotázkyohľadnezmluvyoposkytnutíúverureg.č.XXXXXX

zo dňa 14.10.2014, ktoré riešil u totožnej zmluvy a totožných zmluvných strán tunajší súd v konaní vo
veci 16Csp/56/2020. Súd preto dáva na vedomie žalobcovi, že už v súdom rozhodnutej veci tunajší súd
pod sp. zn. 16Csp/56/2020 tak, ako to vyplýva aj z obsahu rozsudku v uvedenej veci, dospel k záveru,
že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 14.10.2014, v uvedenej veci tiež súd
konštatoval, že úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi, nemá charakter spotrebiteľského úveru podľa § 1

ods. 3 písm. c), d) zák. č. 129/2010 Z.z. a vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom
a žalovaným má spotrebiteľský charakter podľa § 52 Obč. zák. a nasl., a ďalej v uvedenej veci súd zistil,
že došlo k platnému zosplatneniu úveru podľa § 565 Obč. zák. v nadväznosti na § 53 ods. 9 Obč. zák.
a taktiež zistil, že následne došlo zo strany pôvodného veriteľa k neplatnému postúpeniu pohľadávky.
Súd v uvedenej veci tiež preskúmal namietané premlčanie pohľadávky a zistil, že uplatnená pohľadávka

nie je premlčaná.

67. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žaloba podaná žalobcom v petite I. bola procesne neprípustná,
aj preto ju bolo potrebné zamietnuť.

68. Súd ďalej preskúmal žalobu v žalobnom petite II. spolu s predloženými dôkazmi, a to v súvislosti
s namietanou neplatnosťou uzavretej záložnej zmluvy a došiel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť,
táto je i čo sa týka neplatnosti uzavretej záložnej zmluvy v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

69. Súd preskúmal Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/XXX/X zo

dňa 14.10.2014 a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Zmluva o zriadení záložného práva
uzavretá dňa 14.10.2014 medzi záložným veriteľom J. K. I., D. a žalobcom v zmysle § 151a Obč. zák.
bola uzatvorená platne a prejavy vôle oboch zmluvných strán v zmysle §§ 34 a 35 Obč. zákonníka
smerovali k vzniku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 151a,
151b Obč. zák.), teda k vzniku zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola zo strany žalobcu ako

právny úkon urobená slobodne, určite a zrozumiteľne v zmysle § 37 Obč. zák. a súd preskúmaním
zmluvy čo do jej obsahu nezistil dôvod neplatnosti v zmysle § 39 Obč. zákonníka, teda tento právny
úkon svojím obsahom neodporuje zákonu ani zákon neobchádza. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu
v žalobnom petite pod bodom II. zamietol, lebo zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
uzatvorená medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy nie je neplatná.

70. Z procesného hľadiska aj v tejto časti žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, že z ust. § 137 písm.
d) CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Teda určenie právnej skutočnosti, akou je platnosť, či neplatnosťzáložnej zmluvy, sa možno domáhať za podmienky, že možnosť určenia takejto skutočnosti vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe neuviedol osobitný právny predpis, z ktorého
by vyplývala možnosť určenia neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy, žaloba teda nemá oporu v zákone,

keďže možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.

71. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak
pohľadávka nie je riadne a včas splnená, a to v zmysle § 151a Obč. zákonníka. Žalobca má za to, že

prípadným vyhlásením neplatnosti zmluvy o úvere dôjde tiež k neplatnosti záložnej zmluvy. Takýto záver
však z obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov podľa názoru súdu nemožno vyvodiť, keďže už
samotná zmluva o úvere nie je neplatnou, čo zistil súd v konaní.

72. Ani neplatné zosplatnenie dlhu u žalobcu, čo však v konaní nebolo preukázané (nebolo to
preukázané ani v konaní vo veci 16Csp/56/2020) nemá za následok neplatnosť záložnej zmluvy.

73. Žalovaný 1/ si ako veriteľ vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade splnil svoje povinnosti vyplývajúce
z úverovej zmluvy a poskytol mu finančné prostriedky, čo mal súd preukázané aj výpoveďami sporových
strán v konaní. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 295.000,- eur. Pohľadávka
z tejto úverovej zmluvy bola zabezpečená zriadením záložného práva. Tým, že podľa § 151a Obč. zák.

záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, keď záložného veriteľa oprávňuje
uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená,
postupovalžalovanýv1./radevsúladestým,čomuumožňujúprávnepredpisy(postuppodľa§151jods.
1 OZ), pričom je logické, že využil inštitút zabezpečenia pohľadávky záložnou zmluvou. Z pripojeného
spisu 16Csp/56/2020, ako aj z vyjadrení žalovaného 1/ a žalovaného 2/ mal preukázané, že úver nebol

žalobcom riadne a včas splácaný.

74. K namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam k zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti súd zistil, že tieto nie sú neprijateľné, a zároveň že nespôsobujú neplatnosť uzavretia
záložnej zmluvy ako celku. Žalobca namietal článok IV bod 7, kde je uvedené, že v prípade zápisu

exekučného záložného práva je záložný veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, tak súd tu preskúmaním tohto ustanovenia nezistil značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, ani neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá by mala
spôsobovať jej neplatnosť. Jedná sa o štandardné zmluvné dojednanie, ktoré priznáva záložnému
veriteľovi oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky. K namietanej neprijateľnej zmluvnej

podmienke v čl. IV bod 9, a to zmluvnej pokute vo výške 1 % z výšky úveru pre prípad nesplnenia
ktoréhokoľvek záväzku záložcu vyplývajúceho zo záložnej zmluvy. Aj tu súd konštatuje, že táto nie je
neprijateľnou, ani neprimeranou sankciou vzhľadom k povahe porušenej povinnosti a takáto zmluvná
podmienka nie je neplatná a tiež nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku. Ďalej žalobca namietal,
aby mali súdu byť predložené splnomocnenia pracovníkov banky, ktorí zmluvu podpisovali, či k takému

úkonu boli oprávnení, a ďalej namietal oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ako aj
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky z J., D. na M. G. N.. K tomu súd uvádza, že s otázkou
zosplatnenia celého úveru, ako aj postúpením pohľadávky na nového veriteľa sa vysporiadal súd vo
veci 16Csp/56/2020, a preto táto argumentácia bola vo vzťahu k platnosti záložnej zmluvy bez právneho
významu.

75. Keďže sa žalobca pod žalobným petitom v bode IV. tejto žaloby domáhal určenia, že nehnuteľnosti
v k. ú. O. tak, ako sú uvedené v odstavci 14 tohto rozsudku, nie sú zaťažené záložným právom, súd
tak, ako je uvedené vyššie, nezistil neplatnosť záložnej zmluvy, záložné právo preto na vyššie uvedené
nehnuteľnosti bolo platne zriadené, a preto súd žalobu pod žalobným petitom IV. zamietol, pretože

nehnuteľnosti žalobcu súd zaťažené záložným právom v súlade s platnými právnymi predpismi.

76. Ani zo žiadnych iných skutočností predložených listinnými dôkazmi súd neplatnosť záložnej zmluvy
v zmysle § 151b OZ nezistil, a napokon táto neplatnosť na základe iných skutočností v konaní nebola
žalobcom tvrdená ani preukazovaná.

77.Ďalejsúdpoukazujeina§3ods.1Obč.zák.,keďdomáhaniesaurčenianeplatnostizáložnéhopráva
za situácie, že pohľadávka zo záväzkového vzťahu po poskytnutí úveru nie je splácaná a predmet zálohu
stále užíva pôvodný záložca (dlžník) zo záväzkového vzťahu, sa javí súdu ako špekulatívne a takýtovýkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ nemá splácanú
pohľadávku z úveru a v dôsledku tohto súdneho konania by prišiel i o zabezpečenie pohľadávky.
Uvedené by preto bolo podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 1 Obč. zák.

78. Žalobca sa zároveň žalobným petitom pod bodom III. domáhal, aby súd určil, že žalovaný je
povinný zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Tu je podstatná
tá skutočnosť, že žalobca žiada, aby sa žalovaný zdržal vykonania dobrovoľnej dražby, pričom je zrejmé
z obsahu doterajšieho spisu, že žalovaný v 2./ rade je právnická osoba, ktorá neuskutočňuje dobrovoľné

dražby a ani sa v minulosti dražba neuskutočnila jeho činnosťou, žalovaný v 2./ rade môže len navrhnúť
vykonanie dražby, sám ju však nevykonáva ani nehnuteľnosti nedraží. Ako poukazoval žalovaný vo
svojom vyjadrení, dražbu v minulosti mala zrealizovať D. N., N., táto vystupovala pri podaní žaloby ako
žalovaný v 3./ rade, vo vzťahu k nej však žalobca zobral písomným podaním žalobu späť a súd vo vzťahu
k žalovanému v 3./ rade konanie zastavil. Žalovaný v 2./ rade preto vo vzťahu k žalobnému petitu pod
bodom III. nie je pasívne vecne legitimovaný a povinnosť, ktorú mu navrhuje uložiť žalobca, je vo vzťahu

k tomuto žalovanému bezpredmetná.

79. Zároveň je podstatný fakt, že žalovaný doposiaľ v tomto konaní ani v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 16Csp/56/2020 nemá súdom vo veci samej vydaný právoplatný rozsudok ukladajúci
plnenie na základe zmluvy o úvere, teda žalovaný dosiaľ nedisponuje exekučným titulom, ktorý

by mu umožňoval ako navrhovateľovi vykonanie dražby alebo inak postihnúť výkonom rozhodnutia
nehnuteľnostivovlastníctvežalobcu,čiinýjehomajetok(napr.exekúciou,zrážkamizomzdy,čizrazením
peňažnej sumy z účtu v banke). Aj z tohto dôvodu bol žalobný petit pod bodom III. neopodstatnený.

80. Z obsahu spisu je zároveň zrejmé, že súd v priebehu konania vydal neodkladné opatrenie, ktorým

uložil žalovanému povinnosť zdržať výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere zo dňa 14.10.2014 do právoplatného skončenia veci samej (dovtedy žalovanému
v 2./ rade). Zároveň tým istým uznesením súd uložil žalovanému v 3./ rade povinnosť zdržania sa
vykonania dobrovoľnej dražby vyššie uvádzaných nehnuteľností v k. ú. O.. Súd v tom čase vyhodnotil,
že požadované neodkladné opatrenie má povahu určitého zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu

k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol riadne uplatnený žalobou a obmedzenie bolo primerané a nad
mieru nevyhnutnú nelimitovalo dotknuté osoby a ani neposkytovalo neadekvátnu výhodu žalobcovi.

81. V tomto smere je podstatné to, že v inom konaní vo veci 16Csp/56/2020 nebol vydaný exekučný
titul voči žalobcovi na plnenie, teda preskúmaním nároku uplatňovanému voči nemu z pohľadu ochrany

spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Obč. zák.) nebol žalobca nijako postihnutý a v tomto konaní jeho nárokom
uvádzaným v petitoch I. až IV. žaloby nebolo vyhovené, čo však taktiež nezakladá právo žalovaného
voči žalobcovi na žiadne plnenie.

82. Súd má za to, že správne poukázal aj žalovaný v 2./ rade na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

z 11.3.2014 sp. zn. 9Co/35/2013: „nie je spravodlivé poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi,
ktorý si svoj záväzok v podstate splnil a sú od neho vymáhané len nároky majúce charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a rovnakú ochranu aj spotrebiteľom,
ktorí svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Nemožno stotožňovať
ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami dojednanými v spotrebiteľských

zmluvách s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli s úmyslom nesplniť si svoje povinnosti z nich
vyplývajúce. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebné právo, nemôže viesť k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim či veriteľom.“

83. Ako správne poukázal žalovaný v 2./ rade, z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

k. PL. ÚS 23/14 vyplýva, že „samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje
ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od prechádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom.“

84. Žalobca v žalobe poukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, avšak bez
konkretizovania, aká zmluvná podmienka, resp. aké dojednanie v zmluve je podľa neho neplatné
a malo by spôsobiť neplatnosť celej zmluvy o úvere či celej záložnej zmluvy. Súd dodáva, že otázkuneprijateľných zmluvných podmienok uvádzanú žalobcom v tomto konaní už riešil tunajší súd v inom
konaní, a to vo veci 16Csp/56/2020, kde bola podaná žaloba o plnenie (podľa § 137 písm. a) CSP ) zo
strany terajšieho žalovaného (M. G. N. N.) a súd sa vysporiadal vo veci samej s tým, čo má spotrebiteľ

plniť. V uvedenej veci súd v rozsudku neuložil žalobcovi žiadnu povinnosť na plnenie, ani povinnosť plniť
vyplývajúcu zo zmluvnej podmienky (neprijateľnej).

85. Ak žalobca chce týmto konaním dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti, tak
súd uvádza, že na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy nenašiel podľa obsahu spisu zákonný dôvod.

Ak žalobca v žalobe napádal, že nedošlo k platnému vyhláseniu splatnosti dlhu, tak to samo osebe
neznamená neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Záväzkový vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere naďalej trvá a trvá aj zabezpečenie záväzkového vzťahu
(zmluvy o úvere), a to platnou záložnou zmluvou.

86. Ak poukazoval žalobca na neprijateľné zmluvné podmienky, tak je treba upresniť, že tieto neboli

predmetom tohto konania a ani žalobného nároku. Súd na žiadne takéto plnenie žalobcu rozsudkom
nezaviazal a nebolo tomu tak ani vo veci 16Csp/56/2020.

87. Ak žalobca poukazoval v konaní, že sa chcel dohodnúť po zosplatnení dlhu s právnym nástupcom
pôvodného veriteľa, a to s terajším žalovaným a ako inú možnosť žalobca ponúkal veriteľovi možnosť

splátkovéhokalendára,zároveňmožnosťsplátkovéhokalendáraponúkalžalobcovitiežprávnynástupca
pôvodného veriteľa, avšak medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode na prvej splátke (vo väčšom
objeme finančných prostriedkov) a následne na ďalších splátkach, nemožno pričítať žalovanému
neochotu jednať so žalobcom v snahe domôcť sa svojej pohľadávky inou cestou ako dražbou
nehnuteľnosti.Natovšakžalobcanepristúpilstým,že nemádostatokfinančnýchprostriedkov.Súdvšak

v priebehu konania poukázal aj na situáciu, že žalobca úver už niekoľko rokov permanentne nespláca
a je teda dôvodné zo strany žalovaného požadovať od žalobcu prvú splátku vo vyššej sume a následne
dohodnúť ďalšie splátky (splátkový kalendár).

88. S poukazom na vyššie uvedené skutočností žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

89. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Vo vzťahu žalobcu voči žalovanému v 2./ rade súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania III.
výrokom tohto rozsudku tak, že priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalovanému v 2./ rade, ktorý bol vo

veci úspešný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa zásady úspechu vo veci, keď
žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a žalovaný v 2./ rade mal voči žalobcovi plný úspech. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vydané vyšším súdnym úradníkom.

91. Vo vzťahu žalobcu voči žalovaným v 1./ a 3./ rade súd taktiež rozhodol v konečnom rozhodnutí vo
veci samej, a to IV. výrokom tohto rozsudku, keď úspešným žalovaným v 1./ a 3./ rade priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keďže vo vzťahu k týmto žalovaným bolo konanie na základe procesných úkonov žalobcu zastavené,
a to na základe účinného späťvzatia žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 18.8.2020 a dňa

8.12.2022 a konanie voči týmto žalovaným bolo zastavené uznesením súdu zo dňa 7.3.2024, avšak
v tomto uznesení o samotných trovách konania nebolo rozhodované, a preto súd o trovách konania
žalovaných v 1./ a 3./ rade vo vzťahu k žalobcovi rozhodol v rozhodnutí vo veci samej, keďže žalobca
zavinil zastavenie konania voči týmto žalovaným (ako aj začatie konania), súd ho zaviazal na náhradu
trov konania podľa zásady zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.