Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cb/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119337107
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6119337107.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: IMOS Brno, a.s., so sídlom

Olomoucká 704/174, Brno, IČO: 253 22 257, Česká republika, právne zastúpený: TaylorWessing e/n/
w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Sky Group
Slovakia, s.r.o., so sídlom Nálepkova 7122/28, Piešťany, IČO: 35 940 476, právne zastúpený: JUDr. Ján
Kanaba ml., advokát, so sídlom J. zemana 101, Trenčín, IČO: 42 273 242, o zaplatenie 287 809,09 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 287 809,09 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne:

- zo sumy 79 903,77 eura od 23.06.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 167 705,32 eura od 15.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 2 785,00 eura od 26.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1 440,00 eur od 26.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 960,00 eur od 26.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1 164,00 eur od 26.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 866,00 eur od 26.08.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 21 786,00 eur od 26.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1 209,00 eur od 01.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 3 700,00 eur od 01.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 6 290,00 eur od 01.12.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,00 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti toto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 18.07.2019 domáhal zaplatenia

sumy 287 809,09 eura s príslušenstvom od žalovaného titulom zmluvy o dielo. Vo svojej žalobe uviedol,
že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvoril dňa 28.06.2017 Zmluvu o dielo č.
2017/06/14-V (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca zhotovil pre žalovaného dielo, ktorým je
stavba „Objekt pre výrobu a skladovanie vína“ (ďalej len „dielo“). K zmluve bol následne uzatvorený
Dodatok č. 1 zo dňa 30.01.2018 a Dodatok č. 2 zo dňa 30.01.2018. Žalobca si svoje povinnosti v zmysle
zmluvysplniladieloodovzdalžalovanému,nazákladečohobolvyhotovenýFinálníprotokolopředávnía
převzetí díla zhotovitele zo dňa 31.07.2018. Z dôvodu splnenia povinnosti podľa zmluvy žalobca vystavil

žalovanému faktúry za jednotlivé práce, ktoré boli odsúhlasené žalovaným: faktúra č. 4209918006 na
sumu 279 903,77 eura, splatná dňa 22.06.2018, faktúra č. 4200918010 na sumu 167 705,32 eura,
splatnádňa14.07.2018,faktúrač.4209918015nasumu2785,00eur,splatnádňa25.07.2018,faktúrač.
4209918016 na sumu 1 440,00 eur, splatná dňa 25.07.2018, faktúra č. 4200918017 na sumu 960,00 eur,splatná dňa 25.07.2018, faktúra č. 4209918018 na sumu 1 164,00 eur, splatná dňa 25.07.2018, faktúra
č. 4209918027 na sumu 866,00 eur, splatná dňa 25.08.2018, faktúra č. 4209918028 na sumu 21 786,00
eur, splatná dňa 25.08.2018, faktúra č. 4209918035 na sumu 1 209,00 eur, splatná dňa 30.11.2018,

faktúra č. 4209918036 na sumu 3 700,00 eur, splatná dňa 30.11.2018, faktúra č. 4209918037 na sumu
6 290,00 eur, splatná dňa 30.11.2018. Žalovaný okrem úhrady faktúry č. 4209918006 vo výške 200
000,00 eur, neuhradil označené faktúry ani čiastočne a súčasný záväzok žalovaného voči žalobcovi
predstavuje sumu 287 809,09 eura. Podaním zo dňa 27.02.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu
jeho splatného peňažného záväzku. K úhrade sumy zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca si okrem

istiny uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 ObZ a paušálu náhradu nákladov spojenú s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur v zmysle § 369c ObZ. Spolu so žalobou predložil Zmluvu o
dielo, Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo, Finální protokol o předání a převzetí
díla zhotovitele, faktúry označené v žalobeodanie zo dňa 27.02.2019 adresované žalovanému.

2. Dňa 14.08.2019 bol vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 10Up/571/2019, ktorým súd vyhovel žalobe v

celom rozsahu.

3. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že k úhrade žalobcom uplatnenej
istiny neprišlo, nakoľko dielo nebolo dodané ani v dohodnutý čas, a ani riadne. K prevzatiu stavby
síce prišlo, ale nie tak, ako uvádza žalobca, ale až 25.09.2018 na kolaudačnom konaní, k čomu

žalovaný priložil Finální protok o předání a převzetí díla zhotovitele zo dňa 25.09.2018. jednalo sa tak
o prevzatie stavby bez akejkoľvek dokumentácie, dokumentáciu odovzdával zhotoviteľ len stavebnému
úradu a aj to nie všetko, dokumentácia bola stavebnému úradu dodatočne dopĺňaná. Dielo malo byť
podľa zmluvy a dodatkov dodané dňa 15.07.2018 vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia
so všetkou príslušnou dokumentáciou. Žalovaný uviedol že prevzali stavbu, ktorú nevedel uviesť do

prevádzky, pretože chýbala dokumentácia, dokumentáciu následne žalobca dorábal, dodatočne sa robili
merania, dokumentácia pre kolaudačné konanie neobsahovala zaznačenie zmien oproti projektu pre
stavebné povolenie, nebol odovzdaný stavebný denník, doklady o likvidácii odpadu zo stavby a pod.
Neskorým dodaním diela vzniklo žalovanému právo na uplatnenie pokuty v súlade so zmluvou, čo aj
žalovanývyužiladňa06.03.2018vystavilazaslalžalovanémufaktúruč.190100196nasumu175000,00

eur. Krátko po prevzatí stavby sa začali objavovať vady a nedorobky. Dňa 24.10.2018 boli hlásené
zatečené stropy vo vstupnom vestibule a kaluž vody v kancelárii na 1NP pri dverách na terasu. Ďalšie
vady a nedorobky sa objavili pri uvádzaní priestorov do prevádzky - mailom zo 14.11.2018 stále nebolo
opravené tesnenie na dverách na terasu, nebolo dorobené odvetrávanie v niektorých miestnostiach,
neboli výsledky merania intenzity osvetlenia a pod. Písomne v marci 2019 reklamoval 11 vád diela,

niektoré závady boli odstránené, niektoré vôbec. Žalovaný nemá od žalobcu žiadne vyrozumenie o
spôsobe vybavenia reklamácie, a to ani k odstráneným a ani neodstráneným vadám a medzitým sa
14.05.201 objavila ďalšia závada - uvoľnený plech na streche, tá bola hlásená aj telefonicky, kde žiadal
skontrolovať celú strechu. Žalobca toto neurobil a na streche došlo k uvoľneniu ďalších plechov - pričom
je ohrozený nielen majetok žalovaného, ale i životy a zdravie ľudí pohybujúcich sa v okolí vinozávodu.

Žalovaný má za to, že dielo vykazuje vážne vady, ku ktorým sa žalobca do dnešného dňa nevyjadril -
popraskané murivo z vonku i zvnútra, vo veľa miestnostiach vinozávodu, prepadnutá zámková dlažba,
strecha, niektoré vady sa objavujú opakovane, hoci ich už žalovaný odstraňoval - vstupná hala pri
hlavnom vchode - prasklina, zatečený strop, uvoľnené plechy na streche a teda má za to, že ak má
dielo vady, nejde o dielo riadne ukončené, a to aj v prípade že bolo riadne odovzdané (rozsudok NSČR

33Cdo 894/98), alebo dielo, ktoré je vadné, nie je možné považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, ak
ho objednávateľ prevezme (rozsudok NSČR 29 Odo 11/2011). Dielo vadné nie je teda dielo ukončené
a nemusí ho objednávateľ prevziať. Ak sa tak aj stane a vady sú preukázateľné, nemá to vplyv na
splnenie záväzku zhotoviteľa v zmluve uvedenom riadne dielo vykonať. Podľa žalovaného, žalobca
zámerne nevybavuje vady, snaží sa získať od žalovaného len peniaze predtým, ako sa prejavia ešte

viac a závažnejšie. Je predpoklad, že stavba nie je dobre stabilizovaná, izolovaná a náklady na opravu
vysoko prevýšia bankovú záruku. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Spolu s odporom žalovaný doručil
Finální protokol o předání a převzetí díla zhotovitele zo dňa 25.09.2018, Finální protokol o předání a
převzetí díla zhotovitele31.07.2018, Kolaudačné rozhodnutie č. Výst. 170/2018 - 002-z, Rozhodnutie
č. ŠSÚ 185/2018 - 002-z, Kolaudačné rozhodnutie č. ŠSÚ 168/2018 - 002-z, mailovú komunikáciu,

fotodokumentáciu, Reklamáciu vád diela zo dňa 08.03.2019.

4. V replike žalobca uviedol, že žalovaný uvedením faktúr vo svojom kontrolnom výkaze tvrdí, že
došlo k zdaniteľnému plneniu, avšak odmietnutím úhrady predmetných faktúr v podstate tvrdí, že kzdaniteľnému plneniu nedošlo. Práve z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie prísne podmienky na
odpor, ak urobí žalovaný vyhlásenie, že faktúry uviedol v kontrolnom výkaze. Žalovaný však neuniesol
ani len bremeno tvrdenia, keď sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že faktúry vystavené

žalobcom odmieta uhradiť, a to napriek tomu, že ich de facto uznal ich vedením v účtovníctve a
uvedením v kontrolnom výkaze. Žalovaný v odpore uvádza, že dielo nebolo dodané riadne a včas a
z toho dôvodu nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu. Argumentácia žalovaného uvedená v odpore
spočíva v nasledujúcich rovinách. Žalovaný nikde v celom odpore neuvádza z akého dôvodu má údajne
vzniknutý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 175 000,00 eur vyvrátiť nárok žalobcu a taktiež

súvis tej skutočnosti, že na diele vznikli po jeho riadnom odovzdaní vady, na ktoré sa vzťahuje záruka
za akosť, s neuhradením predmetných faktúr, ako ani to v akom rozsahu neuznáva nárok žalobcu z
dôvodu výskytu vád diela. Žalovaný v odpore uvádza, že dielo nebolo odovzdané žalovanému včas,
na základe čoho mu podľa jeho názoru vzniklo právo na uplatnenie zmluvnej pokuty, v nadväznosti
na čo dňa 06.03.2019 vystavil faktúru č. 190100196 na sumu 175000,00 eur. Nárok uplatňovaný
žalobcom v tomto konaní je nezávislý od prípadného nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty

(ktorý však v celom rozsahu popiera), a preto skutočnosti súvisiace so zmluvnou pokutou uvedené
v odpore, považuje za irelevantné pre toto konanie. Ak v odpore uvedená skutočnosť, že žalovaný
vystavil faktúru na sumu 175 000,00 eur titulom zmluvnej pokuty, má predstavovať hmotnoprávnu
námietku v zmysle § 152 Civilného sporového poriadku, konkrétne kompenzačnú námietku, avšak k
uvedenému uvádza, že hmotnoprávna námietka rovnako ako žalovaný nárok musí byť vymedzená

opisom rozhodujúcich skutočností. V prípade námietky započítania je z procesného hľadiska potrebné
uviesť skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby pohľadávka, ktorou sa započítava bola samostatným
predmetom sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani len neodkázal na zmluvné ustanovenia,
na základe ktorých si svoj údajný nárok uplatňuje, pričom samotná faktúra odkazuje na ustanovenia,
ktoré so zmluvnou pokutou nesúvisia, preto nemožno na predmetné tvrdenie žalovaného prihliadať ako

na hmotnoprávnu námietku. Predmetná faktúra odkazuje na čl. 26.1. a 26.2. zmluvy, pričom z týchto
ustanovení je zrejmé, že nezakladajú akýkoľvek nárok žalovaného, vzhľadom k čomu doručením faktúry
č. 19010016 žalobcovi, nemohol vzniknúť žalovanému ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca
podaním zo dňa 13.03.2019 faktúru č. 19010016 zo dňa 06.03.2019 vystavenú titulom zmluvnej pokuty,
žalovanému vrátil, s poukazom na skutočnosť, že bola vystavená neoprávnene a v rozpore so zmluvou.

Žalobca pre úplnosť uvádza, že výslovne popiera, že z jeho strany došlo k omeškaniu s dokončením
a odovzdaním diela, nakoľko zmluvne dojednaný termín odovzdania diela nebol dodržaný z dôvodov
na strane žalovaného, vzhľadom k čomu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohol žalovanému
vzniknúť ani z tohto dôvodu. Žalovaný nepopiera, že nebol dodržaný pôvodne dohodnutý termín
odovzdania diela, avšak dôvodom bola požiadavka žalovaného na zmenu umiestnenia komunikácie, s

čímsúviselanevyhnutnosťzabezpečenianovéhoúzemnéhorozhodnutia.Vtejtosúvislostipoukazujeme
na relevantné články zmluvy, ktoré vylučujú zodpovednosť žalobcu za omeškanie spôsobené zmenou
požiadaviek žalovaného. Odkazuje na druhú vetu článku 10.4. zmluvy, tretiu vetu článku 10.5. zmluvy a
článok 47.1 zmluvy. Zabezpečenie zmeny územného rozhodnutia nebolo v zmysle zmluvy povinnosťou
žalobcu, pričom v tejto súvislosti poukazuje na časť V zmluvy, ktorý upravuje rozsah inžinierskej činnosti,

ktorý mal zabezpečiť žalobca. Odkazuje na článok 10.2 zmluvy, článok 10.3 zmluvy, prvú vetu článku
10.4 zmluvy, prvú vetu článku 10.5. Z citovaných článkov zmluvy vyplýva, že zabezpečenie zmeny
územného rozhodnutia, nebolo predmetom zmluvy, pričom išlo o prácu uskutočnenú žalobcom pre
žalovaného na základe osobitnej objednávky zo dňa 15.05.2018, ku ktorej došlo akceptovaním cenovej
ponuky žalobcu žalovaným. Žalobca si navyše splnil aj svoju povinnosť v zmysle bodu 47.1. zmluvy

a žalovaného upozornil na vplyv tejto skutočnosti na termín odovzdania diela, a to e-mailom zo dňa
29.11.2017 a zápisom do stavebného denníka zo dňa 28.11.2017. Sme toho názoru, že nakoľko k
omeškaniu žalobcu došlo z dôvodu zmeny požiadavky žalovaného, nemôže niesť žalobca za toto
omeškanie zodpovednosť, a to obzvlášť, keď si splnil aj svoju informačnú povinnosť. Zmeny územného
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05.06.2018, preto až následne bol žalobca oprávnený žiadať o

miestne šetrenie za účelom kolaudácie objektu, vzhľadom k čomu žalobca nebol objektívne spôsobilý s
ohľadom na zmenené požiadavky žalovaného, dodržať zmluvne dohodnutý termín odovzdania diela. V
tejto súvislosti poukazuje aj na podanie žalobcu zo dňa 27.02.2019, ktorým žalovaného vyzval na úhradu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a v ktorom sú taktiež podrobne vysvetlené dôvody, pre
ktoré sa žalobca nedostal do omeškania. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými článkami

zmluvy je nevyhnutné dospieť k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k omeškaniu s odovzdaním diela,
čo vyvracia tvrdenie žalovaného o tom, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe
vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty z dôvodu omeškania žalobcu s odovzdaním diela, a to predovšetkým z dôvodu, že k omeškaniužalobcu v súlade s článkom 10.5. zmluvy vôbec nedošlo. Na podporu tvrdenia o tom, že k vzniku nároku
nazaplateniezmluvnejpokutynedošlo,uvádza ajskutočnosť,ženároknajejzaplatenieneboluplatnený
kvalifikovaným spôsobom, pričom ak sa má jednať v danom prípade o námietku započítania, táto taktiež

nebola uplatnená relevantným spôsobom. Ak by súd po právnom a skutkovom posúdení veci dospel k
záveru o dôvodnosti protinároku žalovaného, žalobca navrhuje aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka
a využitie moderačného práva súdu. Zmluvnú pokutu vo výške 175 000,00 eur je v danom prípade
nevyhnutné považovať za neprimerane vysokú. K omeškaniu žalobcu, za ktoré si žalovaný uplatňuje
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nedošlo z dôvodu nečinnosti alebo zanedbania povinností žalobcu,

ale naopak z dôvodu jeho ústretovosti, keď vyhovel zmeneným požiadavkám žalovaného a zabezpečil
zmenu územného rozhodnutia pre žalovaného, a to aj napriek tomu, že uvedené nebolo súčasťou jeho
povinností v zmysle zmluvy. V druhej časti odporu žalovaný poukazuje na vady, ktoré po prevzatí diela
reklamoval u žalobcu. Žalobca v celom rozsahu popiera tvrdenie, že z dôvodu výskytu vád diela, na
ktoré v odpore poukazuje žalovaný a ktoré žalobca v súlade so zmluvou odstraňuje, patrí žalovanému
právo odmietnuť uhradiť faktúry vystavené žalobcom za uskutočnené práce na diele. Žalovaný v úvode

svojho odporu deklaruje, že k úhrade žalobcom uplatnenej istiny zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko
dielo nebolo dodané okrem iného riadne. Bez ohľadu na skutočnosť, že má za to, že dielo bolo vykonané
riadne, avšak neskôr na ňom vznikli vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, žalovaný zaujal
postup, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani v ustanoveniach zmluvy, pričom obsah
odporuvtejtočastinaopakpreukazujeopodstatnenosťnárokuuplatnenéhožalobcom,nakoľkožalovaný

nepopiera, že k uskutočneniu prác došlo, len má za to, že keďže sa na diele vyskytli vady, za ktoré
žalobca zodpovedá, môže svojvoľne odmietnuť úhradu vystavených faktúr. Žalovaný v odpore uvádza
jednotlivé vady diela, ktoré reklamoval po prevzatí diela u žalobcu a v tej súvislosti zastáva názor, že
dielo nemožno považovať za riadne vykonané. Povinnosť žalobcu odstrániť vady, vyplýva zo záruky
za akosť, ktorú žalobca poskytol v zmluve žalovanému. Uplatňovanie nárokov z poskytnutej zmluvnej

zárukyzaakosťmáosobitnýrežimupravenýjednakvzmluveakoajvObchodnomzákonníkuažalovaný
nie je oprávnený z dôvodu výskytu vád, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, odmietnuť úhradu faktúr
vystavených za zhotovenie diela. Žalovaný deklaruje, že predmetné faktúry neuhradil z dôvodu, že dielo
nebolo vykonané riadne, pričom z odporu vyplýva, že prvýkrát sa obrátil na žalobcu s reklamáciou vád
diela dňa 24.10.2018, kedy už takmer všetkým faktúram, ktorých sa týka uplatnený nárok, uplynula

lehota splatnosti (s výnimkou faktúry č. 4209918035, faktúry č. 4209918036 a faktúry č. 4209918037,
ktoré mali lehotu splatnosti 30.11.2018). Predmetná argumentácia tak ani z uvedeného dôvodu, ktorý
preukazuje jej účelovosť, nemôže obstáť. Zmluvné strany mali navyše v zmluve dojednané platobné
podmienky odlišne od zákonnej úpravy, a to v časti XII zmluvy (čl. 36 a nasl.) a faktúry vystavené
žalobcom boli vystavené v súlade s predmetnými zmluvnými podmienkami. Žalobcovi tak nevznikol

nárok na zaplatenie ceny diela až vykonaním diela podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale na
základe faktúr vystavených žalobcom. Uvedené rovnako preukazuje, že postup žalovaného je svojvoľný
bez opory v zmluve, či právnom predpise, pričom predmetná skutočnosť zároveň popiera relevanciu
rozhodnutí súdnych autorít, na ktoré poukazuje žalovaný v odpore, nakoľko v posudzovanom prípade,
nebol nárok na zaplatenie ceny diela viazaný na riadne vykonanie diela. V neposlednom rade poukazuje

na skutočnosť, že v súvislosti s tvrdením, že z dôvodu vád diela žalovaný neuhradil splatné faktúry,
v odpore absentuje okrem uvedenia titulu, na základe ktorého odmieta žalovaný úhradu predmetných
faktúr, aj rozsah pohľadávky žalobcu, ktorú z dôvodu vád diela neuznáva.Spolu s replikou žalobca
predložil Vrátenie faktúry č. 190100196, Cenovú ponuku, Denní záznamy stavby, mailovú komunikáciu,
Rozhodnutie č. Výst. 243/2017 - 006-z.

5. V duplike žalovaný uviedol, že pokiaľ, ide o škodovú faktúru, táto bola predmetom viacerých
osobných rokovaní a keďže rokovania neviedli k výsledku uspokojivému pre obe zmluvné strany,
faktúru opakovane zaslal žalobcovi v 9/2019 a táto zatiaľ vrátená nebola a pokiaľ nepríde zo strany
žalobcu k žiadnemu kroku vedúcemu k mimosúdnemu urovnaniu tohto sporu, žalobca čoskoro prikročí k

zápočtu pohľadávok. Požiadavka žalovaného ako objednávateľa na zmenu diela - násypka, spevnené
plochy, ktorú žalobca účelovo uvádza ako dôvod nedodržania dodania diela. bola žalobcovi známa už
minimálne od leta 2017, pričom presný postup v prípade zmien diela je dohodnutý v Zmluve o dielo
zo dňa č. 2017/06/17-V. Viac informácií o tomto vie H. O.. S. T.. ktorý pre žalovaného pracoval na
technickom oddelení a zúčastňoval sa za žalovaného kontrolných dní. Mailom zo dňa 29.11.2017a

zápisom do stavebného denníka bol žalovaný kontaktovaný a následne žalovaný pozval žalobcu na
stretnutie zmluvných strán do E. S.. Výsledkom tohto stretnutia bolo uzatvorenie Dodatku č. 1 a
Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo č. 2017/06/17-V., no ani v jednom sa nehovorí o zmene termínu dodania
diela. Požiadavka žalovaného na zmenu diela sa prejavila v cene, no nemal byť ohrozený termíndodania diela. Taktiež v mailovej komunikácii žalobca zastúpený Ivom Urbanom na výzvu žalovaného
na plnenie časového harmonogramu dňa 22.2.2018 uvádza, že konečný termín bude podľa zmluvy
o dielo dodržaný. Žalobca po akceptácií požiadavky žalovaného na zmenu diela zanedbal inžiniering

celej stavby a zlyhal pri zmene územného rozhodnutia, zmene stavebného povolenia ako i pri samotnej
kolaudácii diela a požiadavku žalovaného začal riešiť neskoro, pričom žiadosť o zmenu územného
rozhodnutia podal až 2.12.2017. Na konanie o zmene územného rozhodnutia sa dňa 17.4.2018 za
žalobcu nikto nezúčastnil, ani O.. R., ktorý pre nich takéto veci na základe splnomocnenia zastrešoval,
hoci pozvánku na konanie dostal priamo zo stavebného úradu a táto mu bola zaslaná aj žalovaným. Na

konaní sa našťastie zúčastnil zástupca žalovaného. Bolo zistené, že mnoho vecí pre úspešné ukončenie
konania vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby chýba a žalovaný sám urgoval žalobcu, jeho
ľudí - či už zamestnancov alebo externých dodávateľov, aby sa chýbajúce doklady stavebnému úradu
poslali a bolo vydané kladné rozhodnutie vo veci. Hoci konanie vo veci zmenu územného rozhodnutia
prebehlo 17.4.2018, z dôvodov na strane žalobcu zmenu územného rozhodnutia podpísal p. starosta až
3.5.2018. Žalobca platil neskoro poplatky za konania na stavebnom úrade, podával neúplné žiadosti na

stavebný úrad, chýbajúce veci dokladal neskoro po niekoľkých urgenciách, či už zo strany stavebného
úradu alebo žalovaného a nakoniec to skončilo tak, že žalobca sám robil sprostredkovateľa medzi
žalobcom a príslušným stavebným úradom, pretože žalovaný mal záujem skolaudovať vinozávod čo
najskôr. aby nebolo ohrozené spracovanie hrozna. V maily zo dňa 4.5.2018 žalovaný upozornil p. R.Š.
- externého dodávateľa žalobou, že dokumentáciu k zmene stavebného povolenia treba doplniť, avšak

v maily zo 17.7.2018 zamestnankyňa stavebného úradu uvádza, že rozhodnutie na zmenu stavebného
povolenia je pripravené na podpis, ale chýbajú originály a dokonca je tu uvádzaný pokus o podvod s
podpismi a pečiatkami !!! Ešte pokiaľ ide o vady diela, uvádza, že oslovili Ústav súdneho inžinierstva
v Žiline, aby odporučil znalca, prípadne vypracoval znalecký posudok priamo tento ústav. Nakoľko je
Ústav súdneho inžinierstva vyťažený, čaká na stanovenie termínu obhliadky diela. Žalovaný za účelom

urýchlenia vypracovania znaleckého posudku vo veci riadneho dodania diela navrhuje súdu, aby tento
posudok od Ústavu súdneho inžinierstva požiadal vypracovať priamo súd. Spolu s duplikou žalovaný
predložil zaslanie faktúry na zmluvnú pokutu, ftk. Podacích lístkov, faktúru č. 190100196, s pripojenými
stranami zmluvy, mailovú komunikáciu, Oznámenie č. Výst. 243/2017 - 004-z, mailovú komunikáciu,
ftk. Príjmových pokladničných dokladov, mailovú komunikáciu, ftk. Príjmového pokladničného dokladu,

mailovú komunikáciu.

6. Žalobca sa k duplike vyjadril v tom smere, že v súvislosti so zmluvnou pokutou popiera vznik
nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, nakoľko žalobca sa nedostal do omeškania
s odovzdaním diela, zároveň však predmetný potenciálny nárok je nezávislý od nároku žalobcu

uplatňovaného v tomto konaní (čo vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobcu), a preto je pre toto
konanie irelevantný. Žalovaným uvádzané informácie (týkajúce sa údajného omeškania žalobcu ako
aj vád diela) vôbec nesúvisia s týmto konaním, nakoľko jednotlivé skutočnosti žiadnym spôsobom
nevyvracajú nárok žalobcu. Žalovaný sa zrejme snaží odviesť pozornosť súdu od relevantných
skutočností uvádzaním skutočností nesúvisiacich s uplatňovaným nárokom. V nadväznosti na uvedené

považuje svoju pohľadávku za nespornú, nakoľko žalovaný svojimi vyjadreniami nepopiera ani právny
dôvod vzniku pohľadávky ani jej výšku a rovnako neuvádza také skutočnosti, ktoré by mali mať za
následok zánik pohľadávky. Ak žalovaný vo vyjadrení uviedol, že „žalobca (pozn.: jedná sa zrejme o
chybu v písaní a správne má byť žalovaný) čoskoro prikročí k zápočtu pohľadávok“, je nepochybné,
že pohľadávku žalobcu uznáva. Z uvedeného vyplýva, že predmetom dokazovania v tomto konaní

môže byť výlučne skutočnosť, či skutočnosti uvádzané žalovaným majú za následok zánik pohľadávky,
čo však výslovne popiera. Ďalej poukazuje na žalovaného uvádzané údajné zanedbanie inžinierskej
činnosti zo strany žalobcu, pričom poukazuje na dátum podania žiadosti o zmenu územného rozhodnutia
(21.12.2017). Zmenu územného rozhodnutia zabezpečoval pre žalovaného priamo p. O.. R., nakoľko
inžinierska činnosť súvisiaca s územným konaním nebola predmetom zmluvy, pričom žalobcovi nebola

za týmto účelom ani udelená akákoľvek plná moc. O.. R. I. subdodávateľ zabezpečoval pre žalobcu v
zmysle zmluvy inžiniersku činnosť súvisiacu len so zmenou stavby pred dokončením a kolaudačným
rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva že skutočnosť, kedy došlo k podaniu návrhu na zmenu rozhodnutia
o umiestnení stavby nemôže byť pričítaná na vrub žalobcu. Ak mal podľa žalovaného žalobca pochybiť
pri zabezpečovaní inžinierskej činnosti súvisiacej so zmenou stavby pred dokončením a s kolaudačným

rozhodnutím, poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemohol ovplyvniť prebiehajúce územné konanie a
termín vytýčenia ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním (17.04.2018). Zmena územného
rozhodnutia nadobudla právoplatnosť až dňa 05.06.2018. Žalobca napriek tomu podal žiadosť o zmenu
stavby pred dokončením súvisiacu so zmenou komunikácie už dňa 23.01.2018, teda ešte pred týmako zmeny územného rozhodnutia boli právoplatne schválené. Z uvedeného nevyplýva, že by bol
žalobca pasívny pri inžinierskej činnosti, ale naopak jeho aktivita presahovala rámec jeho povinností.
Ústne pojednávanie a miestne šetrenie v konaní o zmene stavby pred dokončením bolo nariadené

na deň 14.06.2018. Rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením bolo vydané dňa 13.07.2018 a
právoplatnosť nadobudlo dňa 09.08.2018. Z uvedeného vyplýva, že zahájenie kolaudácie jednotlivých
častí diela bolo možné najskôr 10.08.2018. Možno teda konštatovať, že ak by žalovaný nemal
požiadavku na zmenu diela, žalobca by mohol požiadať o zmenu stavby pred dokončením týkajúcu
sa predmetného stavebného objektu už koncom kalendárneho roka 2017 (kedy došlo k podaniu

žiadosti o zmenu územného rozhodnutia), čím by bol dodržaný i následný termín kolaudácie. Možnosť
kolaudácie diela bola teda v dôsledku zmeny diela posunutá o približne osem mesiacov. Pričom podľa
článku 10.4. zmluvy platí, že o dobu, po ktorú nemôže zhotoviteľ vykonávať práce na diele z dôvodu
potreby zabezpečenia potrebných povolení v dôsledku zmien vyvolaných objednávateľom, posúvajú sa
jednotlivé termíny a medzitermíny podľa tejto zmluvy. Žalobca nemohol byť v súvislosti s inžinierskou
činnosťou aktívnejší okrem vyššie uvedeného ani z toho dôvodu, že technológie v rámci objektov

bolo nevyhnutné kolaudovať súčasne so samotnými objektami, pričom inštalácia technológií nebola
predmetom zmluvy a zabezpečoval ju sám žalovaný, rovnako aj všetky s tým súvisiace činnosti. Žalobca
však z dôvodu omeškania žalovaného musel opakovane „čakať“ s podaním príslušnej žiadosti, či
návrhu. Táto skutočnosť taktiež spochybňuje žalovaným tvrdené omeškanie žalobcu. Podľa žalobcu
je preukázané, že žalobca si plnil svoje povinnosti riadne a včas a že k neskoršiemu zhotoveniu diela

ako bol zmluvne dojednaný došlo výlučne v dôsledku požiadavky žalovaného na zmenu diela (zmenu
umiestnenia komunikácie), čo si vyžiadalo zmenu územného rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené
sa posunul termín realizácie diela, možnosť žiadať zmenu stavby pred dokončením ako aj samotná
kolaudácia jednotlivých častí diela, vzhľadom k čomu nebolo možné stihnúť zmluvne dojednaný termín.
Z uvedeného dôvodu, ako aj s poukazom na splnenie si informačnej povinnosti žalobcu v súlade so

zmluvou o vplyve jeho požiadavky na zmenu diela na zmluvne dojednaný termín odovzdania diela,
nemožno konštatovať omeškanie žalobcu a s tým súvisiaci vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Žalobca má za to, že pohľadávka žalobcu je nesporná čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky ako
aj čo do výšky. Žalovaným uvádzané skutočnosti nie sú v tomto konaní relevantné, nakoľko nie sú
spôsobilé mať za následok zánik pohľadávky. Spolu s vyjadrením predložil Kolaudačné rozhodnutie č.

OU - TO - OSZP - 2018/007165.

7. Dňa 17.02.2023 bolo súdu doručené súhrnné vyjadrenie žalobcu do konania spolu s prílohami. K
zmluvnej pokute uvádza, že žalovaný do dnešného dňa svoj domnelý nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty na súde neuplatnil spôsobom, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zákonom predpokladané následky.

Ak by aj žalovaný v tomto konaní vzniesol kompenzačnú námietku, jeho právo urobiť tento právny
úkon je premlčané. Žalobca sa ďalej vyjadroval k tvrdeniam o zmluvnej pokute, oddialeniu termínu
dodania vád diela, k dôsledkom presunutia parkoviska a rozšírenia cesty, k požiadavke žalovaného na
montáž požiarnych upchávok, a dôkazom navrhnutých žalovaným, k namietaným vadám diela. Spolu
s týmto podaním doručil žalobca aj Rozhodnutie č. Výst. 243/2017 - 006-z, Kolaudačné rozhodnutie č.

Výst. 170/2018 - 002-z, Cenovú ponuku, mailovú komunikáciu, Zápis z kontrolného dňa stavby, mailovú
komunikáciu, Posúdenie trhliniek na stavbe.

8. Vo veci sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že pre rozhodnutie vo veci bude a je kľúčové
zodpovedanie troch otázok, a teda či je sankcia za omeškanie zhotovenia diela primeraná a či k

omeškaniu reálne došlo a či jednostranný zápočet je alebo nie je možné vykonať aj v marci 2024 a či
a aké má dielo vady a ako je možné tieto odstrániť. Na tieto tri podľa názoru žalovaného kľúčové body
sa vo vyjadrení žalovaný zameria. Má zato, že omeškaním žalobcu s odovzdaním diela jednoznačne
vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 57.1 písm. a) Zmluvy o Dielo, a to v celkovej výške
175 000,00 eur. Vyčíslenie výšky zmluvnej pokuty sa odvíja od počtu dní omeškania, pričom dielo malo

byť v zmysle ZOD odovzdané dňa 15.07.2018, no z dôvodov na strane žalobcu bolo dielo odovzdané
až dňa 25.09.2018. V zmysle bodu 57.1 písm. a) ZOD bola dohodnutá zmluvná pokuta vo Výške 2
500,00 eur za každý deň omeškania s plnením termínu dokončenia diela, t. j. 70 dní omeškania x
2 500,00 eur 175 000,00 eur. Uvedený výpočet výšky zmluvnej pokuty upresňuje aj ako reakciu na
vyjadrenie žalobcu. Nie je pravdou, že by sa mal žalobca dostať do omeškania s odovzdaním diela z

dôvodov na strane žalovaného. Je síce pravdou, že si so žalobcom dohodli úpravy diela, ktoré neboli
súčasťou pôvodnej ZOD, no uvedené úpravy diela si dohodli Dodatkom č. I k ZOD č. 2017/06/14-V
zo dňa 30.01.2018, pričom termín odovzdania sa predmetným dodatkom nemenil vôbec, t.j. žalobca
sa ako zhotoviteľ diela zaviazal i úpravy diela podľa Dodatku č. 1 odovzdať k termínu kolaudáciedo 15.07.2018. Okrem toho bol medzi nami uzatvorený Dodatok č. 2 k ZOD č. 2017/06/ 14-V zo
dňa 30.01.2018, predmetom ktorého bolo zhotovenie objektu pre výrobu a skladovanie vína - Malé
Ripňany s termínom dokončenia do 31.5.2018. Z vyššie uvedených Dodatkov jednoznačne vyplýva,

že k omeškaniu s odovzdaním diela došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu, čím nám v zmysle
vyššie uvedeného bodu 57.1 písm. a) ZOD vznikol nárok na zmluvnú pokutu od zhotoviteľa Diela - t.j.
od žalobcu. Taktiež sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, ktorý v bode 23/ vyjadrenia uvádza, že
by vyčíslená zmluvná pokuta má byť v arbitrárnej výške. Žalobca si bol pri podpise ZOD plne vedomý
svojich povinností pre prípad porušenia zmluvných dojednaní - t.j. v danom prípade povinností žalobcu

zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela, pričom svojim podpisom ZOD odsúhlasil
jej výšku 2 500,00 eur za každý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty je primeraná. V súvislosti s
uvedeným poukázal na Rozsudok NSSR súdu SR zo dňa 17. júla 2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019, R
43/2019. Zápis v stavebnom denníku zo dňa 29.11.2017 a aj mailové komunikácie z dní 22.02.2018,
25.04.2018, 04.05.2018, 17.07.2018, 18.08.2018, 20.08.2018, 05.09.2018, 04.10.2018, 10.10.2018,
23.10.2018 a 15.11.2018 potvrdzujú, že to bol žalovaný kto poukazoval na problémy v dokumentácii

potrebnej ku kolaudačnému rozhodnutiu a dokonca za žalobcu uhrádzal administratívne poplatky, keď
prišiel na skutočnosť, že žalobca tieto neuhradil. Postup žalobcu mal za následok, že bolo kolaudačné
rozhodnutie právoplatné až dňa 12.12.2018, a to výlučne z dôvodu na strane žalobcu, ktorý nebol
schopný dodať stavebnému úradu potrebné a požadované dokumenty, a to bol dôvod trvania územného
konania. Nikdy nedošlo k odovzdaniu diela k dátumu 31.7.2018, ako sa uvádza v návrhu na vydanie

platobného rozkazu. Pán H. nebol osobou oprávnenou dielo preberať za žalovaného a podpis p. P.,
konateľa na dokumente absentuje. Z právneho hľadiska žalovaný upozorňuje, že ak má dielo vady,
zhotoviteľ svoj záväzok nesplnil a tento nezanikol ale naopak, zodpovedá nárokom objednávateľa z
vadného plnenia. Žalovaný je preto presvedčený, že pokiaľ bolo dielo odovzdané s vadami, s čím
napokon konkludentne súhlasil aj žalobca, keďže niektoré z vád sám sanoval, žalovaný bol oprávnený

neuhradiť požadované sumy žalobcovi. O vadách diela boli spísané protokoly a vady boli riadne a
bezodkladne notifikované. Ak má dielo vady, nebolo riadne odovzdané dodnes. Niektoré vady sa
opakujú,napriektomu,žeboliužopravované.Ideoviacerétrhliny.Pretožalovanýnavrhovalvyhotovenia
znaleckého posudku, nakoľko je presvedčený, že stavba bola zle založená, čo nie je vada estetická, ale
vada vážna, ktorá má za následok praskanie stien, čo opätovne dokladá vo forme fotografií. Nakoľko

ide o zložitú otázku a bude potrebné skúmanie založenie stavby, podložie, hrúbku a kvalitu betónových
základov, podláh je na mieste pribratie za účelom vyhotovenia znaleckého posudku znalecký ústav tak,
ako už bolo prezentované vo vyjadreniach žalovaného. Nie je možné stotožniť sa s názorom, ako vo
svojim vyjadrení uvádza žalobca, že by bola pohľadávka voči nemu, ktorá vznikla titulom nároku na
zmluvnú pokutu v zmysle predmetnej ZOD v sume 175 000,00 eur premlčaná a že žalovaný nemôže

v prebiehajúcom súdnom konaní vzniesť kompenzačnú námietku. Pohľadávku voči žalobcovi možno
započítať s jeho pohľadávkou voči žalovanému, a to jednostranným zápočtom zo strany žalovaného,
pričom takýto úkon bol aj spravený. Zároveň žalovaný v zmysle § 152 CSP vzniesol kompenzačnú
námietku. Pri započítaní pohľadávky zanikajú k okamihu, kedy sa stali spôsobilými na započítanie.
V danom prípade sa obe vzájomné pohľadávky stali spôsobilými na započítanie v čase, kedy nastala

splatnosť vystavenej faktúry č. 190100196 zo dňa 06.03.2019 na sumu 175 000,00 eur so splatnosťou
20.03.2019, t.j. v čase, kedy sa vzájomné pohľadávky „stretli“. Potrebné je zdôrazniť, že dôležitý je
okamih, kedy sa predmetné pohľadávky stali spôsobilé na započítanie a nie okamih, kedy k započítaniu
reálne došlo. Pokiaľ by i bola pohľadávka žalovaného premlčaná, v obchodnoprávnych vzťahoch však
možno započítať premlčanú pohľadávku aj pri jednostrannom zápočte, a to v dvoch nasledujúcich

prípadoch: keď sa obe pohľadávky vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na
základe jedného rokovania či niekoľkých súvisiacich rokovaní. Možnosť' započítania takejto premlčanej
pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) ObZ. Druhý prípad, kedy je možné započítať
aj premlčanú pohľadávku sa uplatní v situácii, keď podmienky na započítanie takejto pohľadávky boli
splnené už pred jej premlčaním, a to po akúkoľvek dlhú dobu, tzn. aj v prípade, ak budú podmienky

na započítanie pohľadávok splnené len v jediný deň (napr. v posledný deň premlčacej doby jednej z
pohľadávok), bude možné túto pohľadávku započítať aj po uplynutí premlčacej doby. Táto skutočnosť'
vyplýva jednak z ustanovenia 388 ods. 2 písm. a) ObZ, ale aj z ustanovenia 358 Obchodného
zákonníka. Spolu s podaním predložil Interný doklad č. 23IN0512, Oznámenie o jednostrannom zápočte
pohľadávok, Odmietnutie a vrátenie faktúry, faktúru č. 1900100196, Odmietnutie a vrátenie faktúry,

faktúrač.1900100196,Zaslaniefaktúrynazmluvnúpokutu,vráteniefaktúry,Reklamáciuváddiela,resp.
oznámenie vád, Reklamáciu vád diela, Drobné vady a nedorobky nebrániace užívaniu stavby, Provizorní
protokol o předání a převzetí díla zhotovitele, Denní záznamy stavby, mailovú komunikáciu, Stav v
zabezpečovaní povolenia pre stavbu Objekt pre výrobu a skladovanie vína E. S., mailovú komunikáciu,ftk. Príjmových pokladničných dokladov, mailovú komunikáciu, ftk. Príjmového pokladničného dokladu,
mailovú komunikáciu, potvrdenia o odstránení nedorobkov, Cenovú ponuku, mailovú komunikáciu, ftk.
Podacieho lístka, fotodokumentáciu vád.

9. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo vyjadrení uplatnil
kompenzačnú námietku v zmysle § 152 CSP, ktorou malo dôjsť k jednostrannému započítaniu
domnelého nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 175 000,00 eur s nárokom
žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. Ak by však žalovaného nárok aj bol dôvodný, tak platí,

že žalovaného právo uplatniť jednostranný zápočet pohľadávok formou kompenzačnej námietky je
premlčané a tunajší súd by naň preto nemal prihliadať. Právo vykonať jednostranný právny úkon -
ako napríklad uplatniť kompenzačnú námietku - sa pritom premlčuje ako každé iné právo (napríklad
na plnenie) vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (§390 ObZ). Tvrdí, že je premlčané právo
žalovaného započítať svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalobcu na
zaplatenie ceny za dielo. Žalovaný prvýkrát započítať svoju domnelú pohľadávku proti pohľadávke

žalobcu na zaplatenie ceny za dielo už v momente, keď žalovanému jeho údajná pohľadávka vznikla
- teda dňa 25.09.2018, keď sa žalobca údajne dostal do omeškania s odovzdaním diela. V tento
deň sa totiž pohľadávka žalobcu stretla s domnelou pohľadávkou žalovaného a bolo možné tieto
pohľadávky započítať. Od 25.09.2018 preto žalovanému plynula všeobecná štvorročná premlčacia doba
na uplatnenie svojho práva započítať pohľadávky - a táto lehota aj pri zohľadnení predpisov prijatých

v súvislosti s pandémiou COVID-19 už uplynula. Žalovaný si uplatnil jednostranný zápočet v podobe
kompenzačnejnámietkyažvmarci2024.Vdanomčasevšakužbolojehoprávouskutočniťjednostranný
zápočet premlčané. V tejto súvislosti iba uvádza, že ak by aj bola pravda to, čo tvrdí žalovaný - že
pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty sa stala splatnou, a teda sa stretla s pohľadávkou žalobcu
až 20.03.2019, nič by to nezmenilo na závere, že právo žalovaného uskutočniť jednostranný zápočet je

premlčané. V takomto prípade by sa totiž právo žalovaného uskutočniť jednostranný zápočet premlčalo
v marci 2023. Žalovaný však uplatnil svoju kompenzačnú námietku až v roku 2024, teda viac ako
rok po tom, čo by sa toto právo premlčalo podľa tvrdení žalovaného. Následkom premlčania práva
urobiť právny úkon je to, že tento úkon - pri vznesení námietky premlčania - nemá žiadne účinky.
Súd preto nemôže na kompenzačnú námietku žalovaného uplatnenú v tomto konaní prihliadať. Tým

pádom sa súd nemusí zaoberať ani vecnou stránkou argumentácie žalovaného k tejto kompenzačnej
námietke. V súvislosti s uplatnením kompenzačnej námietky žalovaného je zároveň potrebné uviesť, že
žalovaný týmto postupom potvrdil existenciu a dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo,
ktorú žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný totiž v tomto spore uplatnil kompenzačnú námietku -
započítanie pohľadávok. Zo svojej podstaty ide o hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP. Žalovaný

potvrdzuje existenciu a dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. V ostatnom žalobca
odkázal na súhrnné vyjadrenie.

10. Na pojednávaní dňa 15.05.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, aj na
písomných podaniach. Nárok uplatnený v žalobe je cenou za dielo. Tento nárok vyplýva z 11- tich

vystavených faktúr, tieto faktúry boli žalovanému doručené, žalovaný ich neuhradil do dnešného dňa.
Žalovaný pritom nárok žalobcu nerozporuje, ba naopak sám ho uznáva tým, že v tomto konaní uplatňuje
kompenzačnú námietku podľa § 152 CSP. Tým, že ju uplatnil, potvrdil, že nárok žalobcu je dôvodný,
existuje a žalobca má nárok na jeho zaplatenie, avšak táto kompenzačná námietka bola uskutočnená
po uplynutí premlčacej doby podľa § 390 ObZ. Žalovaný sa bráni tým, že má nárok na zaplatenie pokuty

175 000,00 eur, čo si uplatnil v tomto konaní podaním kompenzačnej námietky, tento nárok však ak
by aj nebol premlčaný, je nedôvodný, pretože sa žalobca do omeškania s dodaním diela nedostal,
dielo dostal včas, hoci po uplynutí termínu dodania o dielo, tento termín dodania diela sa posúval v
nadväznosti na zmeny diela vyžiadaným žalovaným, ktoré neboli kryté zmluvou o dielo. Žalovaný tvrdí,
že nemusí zaplatiť cenu za dielo z dôvodu, že sa na ňom vyskytli vady, bežné vady, ktoré pri stavbe

takéhorozsahu,naktoromsatotodielovyskytuje,netesniacepotrubiealebopopraskanéomietky, avšak
spôsob odstraňovania týchto vád, ktoré sú kryté zárukou za akosť podľa zmluvy o dielo, bol v zmluve
presne dohodnutý. Tento postup predpokladal písomné oznámenie výskytu vady a popisu toho ako
sa vada prejavuje a prizvanie žalobcu na termín reklamačného konania. Žalovaný však tento postup
nedodržiaval, napriek tomu však žalobca vychádzal žalovanému v ústrety, a tieto vady odstraňoval, s

výnimkou jednej vady, spočívajúce v prasknutej omietke, pri ktorej žalovaný opravu žalobcom odmietol
bez vysvetlenia. Z tohto dôvodu obrana žalovaného spočívajúca vo výskyte vád, ktoré ani poriadne
nepopísal, nemôže obstáť. Navrhuje preto, aby rozhodol súd tak, ako je uvedené v žalobe.11. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že dielo vadné, nemôže byť odovzdané
riadne.Dielovadymá abolojednoznačnedodanésomeškaním.Kuvšetkémupodstatnémusažalovaný
podrobne vyjadroval , navrhoval vykonanie konkrétnych dôkazov, a na všetky tieto vyjadrenia sa aj

toho času odvoláva. Pokiaľ ide o vady diela, tieto nie sú bežné, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o
vadu statiky, a práve toto bolo potrebné skúmať, znaleckým skúmaním. Nakoľko statická vada nie je
vadou bežnou. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že by žalovaný zápočtom uznal nároky žalobcu v plnom
rozsahu, toto malo byť predmetom navrhovaného dokazovania.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, a prílohami, vyjadreniami strán sporu,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom písomnú Zmluvu o dielo č.
2017/06/14-V dňa 28.06.2017, predmetom ktorej bola stavba „Objekt pre výrobu a skladovanie vína“.
Zmluva o dielo, predmet diela a cena za dielo neboli medzi stranami sporné.

14. Žalobca podľa žaloby dodal žalovanému dielo v zmysle ich Zmluvy o dielo. Žalovanému vyhotovil
celkom11faktúr,pričomfaktúrač.4209918006bolauhradenáčiastočnevsume200000,00eur.Ostatné
faktúry špecifikované v žalobe neboli uhradené ani len čiastočne. Faktúry a jednotlivé fakturované sumy
neboli žalovaným nijakým spôsobom spochybnené.

15. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že dielo mu nebolo dodané riadne a včas a za
omeškanie je zodpovedný žalobca. Z uvedeného dôvodu žalovaný vystavil faktúru č. 190100196 na
sumu 175 000,00 eur. Táto suma predstavovala zmluvnú pokutu za neskoré dodanie diela. Žalovaný
ďalej tvrdil, že dielo má vady a teda nemohlo byť ani vykonané.

16. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) Zmluvou
o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho
vykonanie. (1) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený

výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti. (2) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.(3)

17. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (1)
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2)

18. Podľa § 369c ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení ku dňu 06.10.2021, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

20. Podľa § 390 ObZ ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu
nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

21. Podľa § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

22. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.23. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

24. Po vykonanom dokazovaní, kedy súd hodnotil každý dôkaz jednotlivo, avšak všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili medzi sebou zmluvu o
dielo, predmetom ktorej malo byť zhotovenie stavby. Cena za dielo bola žalovaným čiastočne uhradená
vo výške 200 000,00 eur (faktúra č. 4209918006).

25. V prvom rade súd posudzoval obranu žalovaného, že má voči žalobcovi pohľadávku vo výške
175 000,00 eur, splatnú dňa 20.03.2019. Žalovaný v odpore túto skutočnosť uvádza, avšak procesne
nijako neupravuje (vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou). Ak by aj vznikli pochybnosti, či
si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v zmysle § 152 CSP, tieto pochybnosti boli vyvrátené
duplikou žalovaného, v ktorej oznamuje svoj úmysel si pohľadávku niekedy v budúcnosti započítať.
Súd má za to, že kompenzačná námietka bola výslovne vznesená žalovaným až vo vyjadrení zo dňa

06.03.2024 v rámci koncentračnej lehoty (poučenie o koncentrácii súd stranám sporu doručoval spolu
s predvolaním na pojednávanie). Súčasťou žalobcovho vyjadrenia bolo aj oznámenie že žalovaný si
započítal pohľadávku vo výške 175 000,00 eur voči žalobcovi Oznámením o jednostrannom zápočte
pohľadávok zo dňa 08.03.2023. Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok bolo žalobcovi
doručené dňa 11.04.2024. Žalovaný dátum doručenia nesporoval a preto ho súd považuje za nesporný.

Týmto dňom, kedy oznámenie bolo žalobcovi doručené a teda sa dostalo do dispozície žalobcu, bolo
započítanie účinné. Žalobca vzniesol námietku premlčania uskutočnenia právneho úkonu v zmysle §
390 ObZ.

26. V zmysle § 390 ObZ podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi,

keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti

pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď
sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná.
Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom
kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Medzi právo

uskutočniť právo v zmysle § 390 ObZ patrí aj právo započítať pohľadávku, či právo dovolať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 267); aj tieto práva sa premlčujú na rozdiel od premlčania
práva, výkon ktorého treba uplatniť na súde. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí podal nasledujúci
výklad ustanovenia § 390, resp. pojmu uskutočniť právny úkon: „Ustanovenie § 390 ObZ sa netýka
prejavov vôle, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia právne vzťahy, ale výlučne práv, ktoré tvoria

obsah právneho vzťahu a ktoré možno vykonať jednostranným prejavom vôle oprávnenej osoby voči
povinnej osobe (napr. právo odstúpiť od zmluvy). Právo uskutočniť právny úkon treba odlišovať od
možnosti takýto úkon uskutočniť (napr. podať návrh na uzavretie zmluvy). Táto možnosť nie je právom,
ktoré by podliehalo premlčaniu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. júla 2009, sp. zn. 23 Cdo
1737/2009). V prípade premlčania práva uskutočniť právny úkon sa vyžaduje, aby súčasne nastali

tri skutočnosti, a to uplynutie premlčacej doby; nevykonanie právneho úkonu oprávnenou osobou v
danej lehote; účinné vznesenie námietky premlčania voči účinkom právneho úkonu. Osoba, voči
ktorej sa môže právny úkon uskutočniť, má právo po uplynutí premlčacej doby vzniesť námietku
premlčania, a tak odvrátiť účinky právneho úkonu, na uskutočnenie ktorého bolo právo premlčané.
To znamená, že účinky právneho úkonu nenastanú, teda jeho neúčinnosť je od samého začiatku (ex

tunc). Následky premlčania práva uskutočniť právny úkon nastávajú zo zákona (ex lege), na rozdiel
od účinkov premlčania pri práve na plnenie (§ 388), kde sú účinky premlčania viazané na priznanie
alebo nepriznanie práva súdom. V prípade sporu súd na základe námietky premlčania musí konštatovať,
že účinky právneho úkonu voči osobe, ktorá namietala premlčanie, nenastali. Námietku premlčania
možno uplatniť kedykoľvek po uplynutí premlčacej doby. Uplatnenie námietky premlčania nie je viazané

žiadnoulehotouatotoprávojenepremlčateľné.Predpokladomtoho,abynastaliúčinkypremlčaniapráva
uskutočniť právny úkon, je nevykonanie právneho úkonu veriteľa, teda jeho nečinnosť. Inak povedané,
veriteľ má možnosť premlčaniu zabrániť tým, že svoje subjektívne právo bude realizovať, t.j. toto právo
vykoná. Ak oprávnená osoba vykoná právo uskutočniť právny úkon aj po uplynutí premlčacej doby apo dôvodnom vznesení námietky premlčania (teda vykoná právnym úkonom premlčané právo), právne
účinky takéhoto právneho úkonu nenastanú.

27. Súd v konaní posudzoval premlčanie uskutočnenia právneho úkonu započítania s ohľadom na
vznesenú námietku premlčania žalobcom. Podľa právnej teórie je možné o.i. započítať dve oproti sebe
postavené splatné pohľadávky. Žalobcova pohľadávka bola najneskôr splatná (t. j. splatnosť poslednej
faktúry)dňa30.11.2018.Žalovanéhopohľadávka,čiužmalnaňužalovanýzmluvnýnárokalebonie,bola
splatná dňa 20.03.2019 (splatnosť pôvodnej faktúry podľa čl. 26.1 a 26 Zmluvy o dielo, ale podľa čl. 57.1

a 57.2 Zmluvy o dielo). Žalovaný si svoju pohľadávku mohol započítať vo štvorročnej premlčacej lehote,
a to odo dňa 20.03.2019 do 20.03.2023. Súd vo všeobecnosti uvádza, že podmienkou započítania je, že
ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť

o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu
sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon,
sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací
prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá
sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v

rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej
protipohľadávky. V predmetnom prípade, ak aj bol dokument „oznámenie o jednostrannom zápočte
pohľadávok“ vypracovaný dňa 08.03.2023, pričom tento dokument a prejav vôle žalovaný adresoval
žalobcovi až v roku 2024. Doručený žalobcovi bol 11.04.2024, čo žalovaný nesporoval, hoci mal na to
priestor ešte v úvodnej reči na pojednávaní, ako reakciu na posledné vyjadrenie žalobcu k predmetu

konania. Žalovaný však dátum doručenia predmetného oznámenia nesporoval a súd tak považoval
tento dátum za nesporný (žalovaný v záverečnej reči odoslanie dokumentu v roku 2024 sám potvrdil).
Ak aj v záverečnej reči žalovaný namietol, že súd by mal vykonať dokazovanie ohľadom skutočnosti
prečo jednostranný zápočet bol doručovaný v roku 2024, súd uvádza, že tento dôkaz mohol navrhnúť
v rámci koncentračnej lehoty, pretože jednostrannému zápočtu žalovaného venoval pozornosť. K tejto

časti uviedol len dôkaz: „Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok“, pričom v tomto smere
nenavrhol ďalšie dokazovanie. Teda mohol navrhnúť dokazovanie aj v tomto smere, čo však neurobil.
Preto súd dokazovanie v smere navrhnutom žalovaným v záverečnej reči nepripustil. Jednak tento
návrh bol uskutočnený neskoro, a jednak sa súd spravoval zásadou hospodárnosti konania, keď by
bolo nevyhnutné nariadiť ďalšie pojednávanie. Ak aj existovali okolnosti, prečo došlo k vykonaniu

započítania k 11.04.2024, na tieto súd nemôže prihliadať (ak má žalobca na mysli odpustenie zmeškania
lehoty, avšak žalovaný žiadne tvrdenia neuvádza, prečo by súd mal zvážiť zaoberať sa neskorým
doručovaním dokumentu „Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok“ zo dňa 08.03.2023). Súd
sa tiež odvoláva na starú rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), kedy
žalovaný, ak bol v presvedčení, že má voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku, mal úkon započítania

vykonať v rámci štvorročnej premlčacej lehoty. Mohol tak urobiť v čase začatia konania (podaným
odporom, duplikou a pod.). Ak sa aj žalovaný vo svojich vyjadreniach venuje vadám diela, tieto premieta
len do uplatnenia si zmluvnej pokuty. Iný nárok z vadného plnenia, ak také bolo, nevzniesol.

28. Súd sa z dôvodu hospodárnosti a účelnosti nezaoberal obsahom nároku žalovaného na zaplatenie

sumy 175 000,00 eur, pretože ak by aj súd dospel k záveru, že nárok žalovaného má právny základ
a existuje, nemohol by ho žalovanému priznať z dôvodu žalobcom vznesenej námietky premlčania a
oneskoreným vykonaním právneho úkonu započítania zo strany žalovaného.

29. Žalovaný vo svojom ostatnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.03.2024 vzniesol hmotnoprávnu

námietku započítania - kompenzačnú námietku v zmysle § 152 CSP. V zmysle § 152 CSP a v spojení s
§ 147 ods. 2 CSP súd uvádza, že žalovaný je oprávnený uplatniť v spore aj svoj vlastný kompenzabilný
nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej
pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda aj v zmysle § 390 ObZ. Započítanie pohľadávok
je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca

započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má zásadný význam aj
pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní. Ak žalovaný žalobou uplatnený
nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od
žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V takom prípade ide vždy ovzájomnú žalobu, a to aj ak je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka, než je žalobou uplatnená
pohľadávka žalobcu. Ak žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní
kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná

námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky
procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s § 124 ods. 2 CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu
účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky
započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, keď sa vzájomné pohľadávky stretli
(§ 580 OZ).

30. Súd tak v závere konštatuje, že žalovaný vo svojich podaniach nespochybnil nárok žalobcu.
Nespochybnil vydané faktúry, rozsah fakturovanej sumy. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že fakturácia
prebiehala v rámci procesu v súlade s čl. 36, 37, 38, 39, 40 a 41 Zmluvy o dielo, s ktorým súviselo
aj odsúhlasenie fakturovaných prác. Žiadna táto skutočnosť v rámci obrany žalovaného sporovaná
nebola a tak nebola ani v konaní sporná. Naopak voči tomuto nároku si uplatnil svoj nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu žalovaný odvíjal od skutočnosti, že dielo nebolo vykonané
riadne a včas. Svoju pohľadávku voči žalobcovi si však započítal po uplynutí štvorročnej premlčacej
lehoty, pričom žalobca premlčanie vykonania právneho úkonu namietol. Žalovaný predložil dôkaz o
započítaní pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, pričom započítací prejav adresoval žalobcovi v roku
2024, žalobcovi bol doručený dňa 11.04.2024.

31. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi istinu aj s celým
žalovaným príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

32. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný

argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí

dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca bol v konaní úspešný súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.