Rozsudok – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Peter Dudič

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366916
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:6123366916.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XXXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Karin Grabanovou, advokátkou so sídlom Komenského 5, 040
01 Košice, proti žalovanému E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX B., zast. advokátskou
kanceláriou LEGAL IURIS, s.r.o., so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, o zaplatenie
16.670 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.170,- eur spolu so zmluvným úrokom vo výške
2.500,- eur a úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 18.650,- eur od 22.12.2022 do zaplatenia,

vo výške 7 % ročne zo sumy 17.150,- eur od 21.01.2023 do 23.02.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 16.520,- eur od 24.02.2023 do 23.03.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 15.520,- eur od 24.03.2023 do 21.04.2023
vo výške 7 % ročne zo sumy 14.470,- eur od 22.04.2023 do 23.05.2023
vo výške 7 % ročne zo sumy 14.270,- eur od 24.05.2023 do 02.06.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 14.170,- eur od 03.06.2023 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 25.000,- Eur od 22.12.2022 do zaplatenia a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa
24.7.2023 domáhal voči žalovanému po úprave zaplatenia sumy vo výške 14.170,- eur spolu so
zmluvným úrokom vo výške 2.500,- eur a úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 18.650 eur

od 22.12.2022 do zaplatenia, vo výške 7 % ročne zo sumy 17.150,- eur od 21.01.2023 do 23.02.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 16.520,- eur od 24.02.2023 do 23.03.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy
15.520,- eur od 24.03.2023 do 21.04.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy 14.470 eur od 22.04.2023 do
23.05.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy 14.270,- eur od 24.05.2023 do 02.06.2023, vo výške 7 % ročne
zo sumy 14.170,- eur od 03.06.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy
25.000,- eur od 22.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom ako veriteľom Zmluvu o pôžičke
dňa 21.10.2022, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom vo výške
25.000 eur žalovanému. Túto povinnosť si žalobca voči žalovanému splnil. O tejto skutočnosti okrem
samotnej zmluvy s notársky overeným podpisom žalovaného svedčí aj to, že žalovaný dobrovoľne časťposkytnutej pôžičky následne žalobcovi vrátil. V zmysle čl. II. bod 2) zmluvy o pôžičke bol žalovaný
povinný vrátiť predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom 5 % z celkovej sumy pôžičky najneskôr do
21.12.2022. Zároveň bol pre prípad omeškania resp. nesplnenia povinnosti so žalovaným ako dlžníkom

dohodnutý úrok z omeškania a zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z výšky pôžičky. Žalovaný vrátil
žalobcovi len časť poskytnutej pôžičky, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinností žalovaného v
zmysle platne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke. Žalobca poskytol žalovanému sumu 25.000,- eur z toho
boli vrátené sumy žalovaným nasledovne: 600,- eur dňa 21.10.2022, 3.150 eur dňa 9.11.2022, 1.250
eur dňa 21.11.2022, 1.350 eur dňa 20.12.2022, 1.500 eur dňa 20.1.2023, 630 eur dňa 23.2.2023, 1.000

eur dňa 23.3.2023, 1.050,- eur dňa 21.4.2023, 200 eur dňa 23.5.2023, 100,- eur dňa 2.6.2023. Spolu
žalovaný vrátil žalobcovi (nie však v dohodnutom termíne) sumu 10.830,- eur. Zostávajúca výška istiny
tak predstavuje sumu 14.170,- eur. V zmysle čl. II bod 2) Zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť
predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom 5 % z celkovej výšky pôžičky. Žalobca si preto uplatnil úrok
zo sumy 25.000,- eur za obdobie 2 mesiacov, mesačný úrok je 1.250,- eur teda suma spolu 2.500,-
eur. Podľa čl. III. bod 3) Zmluvy o pôžičke patrí žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

0.05 % denne z výšky pôžičky, a to v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného podľa čl. II. bod 2)
Zmluvy o pôžičke, podľa ktorej bol žalovaný povinný vrátiť predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom
5 % z celkovej sumy pôžičky najneskôr do 21.12.2022. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si uvedenú
povinnosťanivjednejčastinesplnil,uplatňujesižalobcatentonárokvzmysleZmluvyopôžičke.Žalobca
si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania zo sumy podľa jednotlivých úhrad. Do 21.12.2022, teda

do dátumu splatnosti poskytnutej pôžičky, bola uhradená suma vo výške 6.350,- eur. Zostatok teda
predstavoval po splatnosti sumu 18.650,- eur. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil
listinné dôkazy Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.10.2022 a výpis z účtu žalobcu za obdobie od 1.10.2022
do 26.6.2023.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 4.8.2023 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1258/2023,
proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nepopiera uzavretie zmluvy o pôžičke, avšak
svoj záväzok si splnil v celom rozsahu. Peniaze poukazoval pravidelne mesačne na účet žalobcu
a zvyšok uhradil v hotovosti k rukám žalobcu dňa 20.1.2023 o čom predložil videonahrávku, nakoľko
žalobca mu nevedel resp. nechcel dať potvrdenie o vrátení zvyšku pôžičky. Žalobu preto považuje za

nedôvodnú. zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ako dôkaz predložil videonahrávku na
USB disku.

4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že tvrdenie žalovaného o splnení svojho záväzku v celej výške
k rukám žalovaného v hotovosti nie je pravdivé. Nie je pravdou, že by došlo k splneniu dlhu žalovaného

prijatím hotovostnej platby a z uvedeného dôvodu žalobca zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu.

5. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu, trval na vykonaní dôkazu prehratím videonahrávky, ďalšie návrhy na dokazovanie
nemal.

6. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach namietal vykonanie dôkazu prehratím videonahrávky
predloženej žalovaným s poukazom na § 187 ods. 1 CSP. Poukázal na skutočnosť, že obrazovo
– zvukový záznam, bol vyhotovený bez vedomia žalobcu a na jeho vyhotovenie žalobca vopred
nedal súhlas. Vyhotovením zvukovo – obrazového záznamu bez súhlasu osoby, ktorá je jasne

identifikovateľná,saautorzáznamudopustilprotiprávnehokonaniaazasiaholtýmdoosobnostnýchpráv
žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predložená nahrávka je získaná protiprávnym konaním
žalovaného, teda nedovoleným spôsobom, ktorým došlo k porušeniu zákona a k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu. Z obsahu nahrávky je pritom zrejmé, že ide o dôkaz predložený
žalovaným, ktorý nie je spôsobilý prispieť relevantne k objasneniu skutkového stavu veci (§

187 ods. 1 CSP a contrario). Predložený dôkaz získaný nezákonne nemôže prejsť prípadným testom
proporcionality. Poukázal na rozpornosť tvrdení žalovaného o dôvodoch vyhotovenia video záznamu
a tiež na to, že pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu nebola jediná, ktorú žalovanému poskytol,
je však jediná, ktorá nebola žalobcovi riadne vrátená. Tvrdenie žalovaného o vrátení zvyšku pôžičky
dňa 20.1.22023 nemôže byť pravdivé, nakoľko v ten istý deň žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu

1.500,- eur a ďalšie bezhotovostné splátky plnil až do 2.6.2023.7. Žalovaný k námietke žalobcu k nevykonaniu dôkazu videonahrávkou uviedol, že žalobca súhlasil
s nahratím vrátenia pôžičky, nakoľko obe strany nemali pri sebe listinu a pero, kde by sa spísala úhrada
pôžičky.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v prítomnosti strán sporu.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, prehratím
videozáznamu na USB disku predloženým žalovaným a výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový

stav.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o vyhotovovaní videonahrávky, nebol na to
upozornený. Potvrdil, že na nahrávke je on, bolo to na parkovisku pred jeho bydliskom. Nebola to prvá
pôžička, bolo viac pôžičiek z jeho strany. Nevie ktoré to boli peniaze, pretože žalovaný chodil na pôžičky
ako na klavír. Suma 25.000,- eur už bola veľká, tak tu si už urobil ten papier, že podpíšu to u notára. Bolo

viac kontraktov a sumy sa pohybovali od 5.000 - 10.000 eur. Žalovaný posielal po 100, 250, 50 eur. Nikdy
medzi nimi nebola sporná výška pôžičky, predtým si dlžnú sumu nemusel nikdy vymáhať súdnou cestou.
Žalobcu kontaktoval cez sms, telefón mu nedvíhal, žiadal o vrátenie pôžičky. Žalovaný mu odpísal, že
nemá peniaze, také to bolo v rovine vysmievania sa. Doklady o vrátení nikdy nespisovali, bola medzi nimi
vzájomná dôvera, ani žalovaný to nepožadoval. Potvrdil, že podľa videonahrávky prevzal od žalovaného

sumu spolu 7.000,- eur.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalobcom si požičiavali hore dole peniaze aj otcovi
niečo dal aj jemu. Reálne ale všetky peniaze vrátil. V aute žalobcovi odovzdal 15.000,- eur. V aute
mu dal 5.000,- eur a potom ešte 10.000,- eur. Potvrdil poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu aj jeho

otcovi vo výške 10.000,- eur. Nevie, či jeho otec peniaze vrátil. Odovzdávané peniaze však boli za jeho
pôžičku, o ktorej bola spísaná aj zmluva, nie za otcovu. Nahrávka bola vyhotovená niekedy v januári.
Kbezhotovostnýmplatbámpojanuáriaodovzdanípeňazívhotovostiuviedol,žetakbolivtedydohodnutí
so žalobcom, žalobca chcel, aby mu poslal sumu na účet a zbytok aby mu doniesol v hotovosti, tak mu
to doniesol. K plneniam po 20. januári uviedol, že ešte nejaké doplatky tam ostali. K rozporu tvrdení

uvedených v odpore a ďalších vyjadreniach, že všetko uhradil uviedol, že on nepovedal, že hneď splatil
celú túto.

12. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom vyplýva, že jej predmetom je požičanie sumy 25.000,- eur žalobcom žalovanému. V zmysle

čl. III. uvedenej zmluvy sa strany dohodli, že veriteľ prenechá predmet pôžičky dlžníkovi v deň podpisu
zmluvy. V zmysle čl. II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na vrátení dlhu s mesačným
úrokom vo výške 5 % z výšky pôžičky najneskôr do 21.12.2022. V Čl. III zmluvy sa zmluvné strany
dohodli v prípade nesplnenia povinnosti vrátiť pôžičku do 21.12.2022 na úroku z omeškania vo výške
vypočítanej podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zároveň na

zmluvnej pokute vo výške 0,05 % denne z výšky pôžičky.

13.Zvýpisuzúčtužalobcuzaobdobieod1.10.2022do26.6.2023vyplýva,žežalovanýuhradilžalobcovi
bezhotovostne dňa 21.10.2022 sumu 600 eur, dňa 9.11.2022 sumu 3.150 eur, dňa 21.11.2022 sumu
1.250 eur, dňa 20.12.2022 sumu 1.350 eur, dňa 20.1.2023 sumu 1.500 eur, dňa 23.2.2023 sumu 630

eur, dňa 23.3.2023 sumu 1.000 eur, dňa 21.4.2023 sumu 1.050 eur, dňa 23.5.2023 sumu 200 eur a dňa
2.6.2023 sumu 100 eur, tj. spolu 10.830 eur.

14. Na videonahrávke sú zachytené sporové strany, sediace v motorovom vozidle pri odovzdávaní
hotovosti žalovaným žalobcovi. Z nahrávky nie je možné určiť presnú sumu odovzdaných peňazí.

15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

17. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
vecia podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Po prejednaní veci súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu. Predloženými
listinnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, a teda neboli
medzi účastníkmi konania sporné mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 21.10.2022 Zmluvu o pôžičke. Na základe predmetnej zmluvy o pôžičke

žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 25.000 eur v deň podpisu zmluvy a žalovaný sa
zaviazal sumu pôžičky vrátiť žalobcovi s príslušenstvom do 21.12.2022. Nespornou skutočnosťou je tiež
uhradenie sumy 10.830 eur žalovaným. V konaní bolo sporné to, či žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.10.2022 splnil v celom rozsahu. Sporná zostala žalovaným tvrdená skutočnosť, že
z pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 už uhradil žalovanému celú
sumuatodňa20.1.2023,ktorúskutočnosťpreukazovalvideonahrávkounaUSBdisku.Žalobcanamietol

prípustnosť vykonania tohto dôkazu z dôvodu jeho získania nezákonným spôsobom. Z predložených
dôkazov a tvrdení strán sporu súd mal zato, že tento dôkaz nebol získaný zákonným spôsobom. Súd
vykonaním testu proporcionality však dospel k záveru, že tento dôkaz vykoná, nakoľko navrhovaný
dôkaz bol spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania – či došlo k splneniu
dlhu. Súd tiež nemal vedomosť o existencii iného možného zákonného dôkazu, ktorý by preukazoval

tvrdenia žalovaného o splnení dlhu a tiež mal za to, že zásah do práv žalobcu vykonaním tohto
dôkazu nedosiahne takú závažnosť a intenzitu, ktorá by prekračovala mieru zásahu do práv žalobcu,
vzhľadom na cieľ, ktorý sa má týmto dôkazom dosiahnuť. Z predloženej videonahrávky nebolo medzi
stranami sporné, že ide o osoby žalobcu a žalovaného pri odovzdávaní peňažnej hotovosti. Nie je však
zrejmé v akej sume bola žalovaným odovzdaná hotovosť žalobcovi a tiež nie je zrejmý účel odovzdania

peňažnej hotovosti. Z nahrávky nevyplýva, že ide o splatenie pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 21.10.2022. Tomuto záveru tiež nasvedčujú tvrdenia sporových strán, kedy žalovaný vo svojej
výpovedi uviedol, že po splatnosti pôžičky tam boli ešte nejaké nedoplatky, so žalobcom mal aj ďalšie
pôžičky a tiež skutočnosť vyplývajúca z výpisu z účtu žalobcu podľa ktorého žalovaný bezhotovostne
po dátume 20.1.2023 (odovzdanie hotovosti žalovanému) uhrádzal bezhotovostne ďalšie platby na účet

žalobcu celkom v sume 2.980 eur a to až do 2.6.2023. Jedinou procesnou obranou žalovaného v spore
bolo tvrdenie, že došlo k zániku záväzku jeho splnením dňa 20.1.2023 odovzdaním hotovosti žalobcovi.
Toto skutkové tvrdenie žalovaného žalobca výslovne poprel. Súd dáva do pozornosti, že v civilnom
sporovom konaní musia strany sporu uvádzať konkrétne skutkové tvrdenia a dôvody podporujúce pre
nichpriaznivérozhodnutiea navrhovať dôkazy na preukázanie ich existencie. Civilný sporový proces

je ovládaný prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je predovšetkým záležitosťou procesných strán,
aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú
povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V zmysle § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Naopak zákon súdu v civilnom
sporovom konaní vyslovene zakazuje obstarávať a vykonávať dôkazy bez návrhu, okrem konkrétne

stanovených výnimiek, pričom taký postup by mohol viesť k porušeniu zásady rovnosti strán
sporu. Žalovaný v spore okrem videonahrávky, ktorá nepreukázala jeho tvrdenia nepredložil žiadne iné
dôkazy ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie vo vzťahu k jeho tvrdeniu o tom, že došlo k splneniu
jeho záväzku. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že splnil svoj dlh z pôžičky
poskytnutej žalobcom titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022, keď žalobca splatenie časti žalobou

uplatneného dlhu popieral s tým, že nezistená suma odovzdaná v hotovosti žalovanému dňa 20.1.2023
predstavovala iný dlh, ktorý medzi sebou mali. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uvedeným
odovzdaním peňažnej hotovosti nemohla byť uhradená pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu.

20. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keď nemal za

preukázané, že by žalovaný splnil svoj dlh voči žalobcovi uplatnený v tomto spore titulom Zmluvy o
pôžičke zo dňa 21.10.2022.

21. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré tvoria
príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ).

22. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.23. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Podľa ust. § 544 ods. 3 OZ ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre
porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

25. Podľa ust. § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník

zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

26. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

27. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Výška úroku je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia

Vlády SR č. 87/1995). Na základe uvedeného vyplýva, že výška úroku z omeškania musí byť priznaná
v súlade s právnou úpravou účinnou v čase vzniku nároku. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania vo výške o 5 % vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania po zaplatení jednotlivých úhrad žalovaného tak, ako je uvedené v
prvom výroku tohto rozsudku. Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku

omeškania žalovaného, ktorá bola riadne (písomne aj do výšky) dohodnutá v zmluve. Žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti (vrátenie peňažných prostriedkov) a súčasne nebola sporná ani celková výška
zmluvnej pokuty. V zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nevrátenia predmetu pôžičku
do 21.12.2022. Z dôvodu, že k vráteniu pôžičky do 21.12.2022 nedošlo, žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu.

29. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni aplynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto

dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a
to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému

žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd tiež skúmal existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúcich v predmete sporu resp.
okolnostiach na strane strán sporu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania.
Z predmetu sporu súd dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, rovnako tak ani u strán sporu a ani
strany sporu existenciu takýchto dôvodov neuvádzali. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Rožňava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.