Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100698
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100698.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: myWood Polomka Timber, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 50, 976 66
Polomka, IČO: 36 693 979, právne zastúpený: Matejka & Haluška s.r.o., so sídlom Na Troskách 22,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,
ústredie, so sídlom Gröslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 43 960 012 24/7798/24/2024-22128/2024 zo dňa 12.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Správny súd z a m i e t a návrh žalobcu na upustenie od uloženia sankcie, ktorá mu bola uložená
prvostupňovým rozhodnutím alebo na zníženie jej výšky.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Rozhodnutím č. 4396301123/9587-44961/5 zo dňa 19.03.2024 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská
Bystrica(ďalejajlen„Inšpektorát“)podľaustanovenia§9a§10zákonač.525/2003Z.z.oštátnejspráve
starostlivostioživotnéprostredieaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej aj len „Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“), v súlade s ustanovením § 106
zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a (ďalej aj len „Zákon o odpadoch“) a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) žalobcovi uložil pokutu
vo výške 12.000,- Eur za nedodržanie legislatívneho ustanovenia Zákona o odpadoch v nadväznosti
na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva zistené kontrolou u žalobcu
vykonanou v dňoch 16.07.2020 a 24.09.2020 za kontrolované obdobie od 01.01.2019 do 16.07.2020,
za to, že:
1. žalobca v čase miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 nezabezpečil plochu určenú na

zhromažďovanie nebezpečných odpadov a skladovanie nebezpečných odpadov proti pôsobeniu
škodlivých látok v súlade s § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., čím došlo k porušeniu
§ 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch (ďalej aj len „Delikt 1“). V čase miestnej obhliadky
vykonanej dňa 16.07.2020 plochy určené na zhromažďovanie nebezpečných odpadov a skladovanienebezpečných odpadov neboli zabezpečené proti pôsobeniu škodlivých látok, neboli spevnené a
nepriepustné a nebezpečné odpady neboli zabezpečené pred pôsobením vonkajších vplyvov. Miestom
zhromažďovania nebezpečných odpadov u žalobcu (ďalej aj len „NO") boli počas miestnej obhliadky

vykonanej dňa 16.07.2020
- sklad NO, kde podlahu tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,
- elektro sklad, kde podlahu tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,
- veľkoobjemový kontajner (ďalej aj len „VOK") umiestnený pri budove elektrickej rozvodne na
betónových paneloch medzi ktorými je zem a plocha okolo VOK,

- trávnatá plocha pri budove elektrickej rozvodne,
- plocha za údržbárskou dielňou (neďaleko budovy elektrickej rozvodne), ktorú tvorí trávnatý povrch.
Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas miestnej obhliadky
vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému Protokolu z
kontroly. Predmetným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.

2. Žalobca v čase miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 nezhromažďoval odpady vznikajúce v
areáli spoločnosti vytriedene, čím porušil § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o odpadoch (ďalej aj len „Delikt
2“). Jedná sa o odpady: betónové bloky, plastový obal (15 01 02) a piliny (03 01 05), ktoré boli počas
miestnej obhliadky zhromaždené pri ceste od skladu v západnej časti areálu smerom na východ.
Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas miestnej obhliadky

vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému Protokolu z
kontroly. Predmetným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.
3. Žalobca v čase miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 nezhromažďoval nebezpečné odpady
oddelene podľa ich druhov, čím porušil § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch (ďalej aj len „Delikt

3“). Jedná sa o odpady: kat. č. 17 04 05 (O) – železný šrot, neurčené množstvo; kat. č. 15 01 10 (N) –
cca 9 ks 60 1 plechových sudov zhromaždené vo VOK umiestnenom na ploche pri budove elektrickej
rozvodne a odpady; kat. č. 17 04 05 (O) – železný šrot, množstvo cca 4,0 t; kat. č. 15 01 10 (N) – cca 7
ks 60 1 plechových sudov a jedno plastové 20 1 vedro zhromaždené na ploche za údržbárskou dielňou.
Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas miestnej obhliadky

vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému Protokolu z
kontroly. Predmetným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.
4. Žalobca neoznačil nebezpečné odpady, ktoré v čase miestnej obhliadky dňa 16.07.2020
zhromažďoval v skladoch NO a neoznačil ani sklady NO, v ktorých v čase miestnej obhliadky

zhromažďoval nebezpečný odpad identifikačným listom nebezpečného odpadu, ktorého vzor je
ustanovený v prílohe č. 7 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., čím porušil § 14 ods. 1 písm. c) zákona
o odpadoch v nadväznosti na § 6 ods. 3 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. (ďalej aj len „Delikt 4“). Jedná
sa o odpady kat. č: 12 01 18 (N) –kovový kal z brúsenia zhromaždený v plastovom vedre, ktoré bolo
umiestnenéna601plechovomsude,množstvocca0,005t;150110(N)–obalyzosprejov,značkovacia

farba, zhromaždené na podlahe (betónový panel) v dvoch kartónových krabiciach, množstvo cca 24 ks;
60 1 prázdne kovové sudy z oleja a mazadiel 11 ks a jeden 200 1 kovový sud, ktoré boli zhromaždené
na paletách; 16 06 01 (N) – olovená batéria, 1 ks, uložená na palete, ktoré boli zhromaždené v sklade
NO, 20 01 21 (N) – žiarivky zhromaždené v 5 ks kartónových krabíc, voľne uložené na krabiciach a v
plastovom vedre, množstvo cca 0,15 t v elektro sklade; 15 01 10 (N) – cca 9 ks 601 plechových sudov

zhromaždených vo VOK umiestnenom na ploche pri budove elektrickej rozvodne; 15 01 10 (N) – cca 5
ks 60 1 plechových sudov a 2 ks 200 1 plechových sudov; 13 08 02 (N) – 1000 1 plastový kontajner,
ktoré boli zhromaždené na ploche okolo VOK pri budove elektrickej rozvodne; 15 01 10 (N) – 1 ks 60 1
plechový sud, umiestnený na trávnatej ploche pri budove elektrickej rozvodne a odpad kat. č. 15 01 10
(N) – cca 7 ks 60 1 plechových sudov a jedno plastové 20 1 vedro, ktoré boli zhromaždené na ploche za

údržbárskou dielňou. Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas
miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému
Protokolu z kontroly. Predmetným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.
5. Žalobca nezabezpečil účinné zachytávanie znečisťujúcich kvapalných látok pre nebezpečné odpady

zhromažďované a skladované v čase miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 podľa § 8 ods. 3
vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., čím došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch (ďalej aj
len „Delikt 5“). Miestom zhromažďovania NO boli počas miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020:
- sklad NO, kde podlahu tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,- elektro sklad, kde podlahu tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,
- VOK umiestnený pri budove elektrickej rozvodne na betónových paneloch medzi ktorými je zem
a plocha okolo VOK,

- trávnatá plocha pri budove elektrickej rozvodne,
- plocha za údržbárskou dielňou (neďaleko budovy elektrickej rozvodne), ktorú tvorí trávnatý povrch.
Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas miestnej obhliadky
vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému Protokolu z
kontroly. Predmetným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného

správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.
6. Žalobca v čase miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 nezabezpečil ochranu obalov, v ktorých
sú nebezpečné odpady zhromažďované a skladované, pred takými vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli
spôsobiť vznik nežiaducich reakcií v odpadoch v súlade s § 8 ods. 6 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z.,
čím došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch (ďalej aj len „Delikt 6“). V čase miestnej
obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 u žalobcu boli NO zhromažďované:

- v sklade NO, ktorého konštrukciu tvorí jedna stena budovy využívanej ako sklad ostatných odpadov a
plech, ktorý prechádza do strechy vo výške cca 5 m. Z tretej strany je zástena vysoká cca 1,7 m. Štvrtá
stena nie je. Podlahu skladu tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,
- v elektro sklade, ktorým je drevený, zastrešený prístrešok, zo štyroch strán otvorený. Podlahu skladu
tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,

- vo VOK-u umiestnenom pri budove elektrickej rozvodne na betónových paneloch medzi ktorými je zem
a na ploche okolo VOK, ktorú tvoria betónové panely medzi ktorými je zem,
- na trávnatej ploche pri budove elektrickej rozvodne,
- na trávnatom povrchu plochy za údržbárskou dielňou (neďaleko budovy elektrickej rozvodne).
Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas miestnej obhliadky

vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému Protokolu z
kontroly. Predmetným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.
7. Žalobca v kontrolovanom období nemal podľa § 1 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z. na účely
evidencie zaradený vzniknutý odpad podľa Katalógu odpadov, čím došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. a)

Zákona o odpadoch (ďalej aj len „Delikt 7“). Jedná sa o odpad – betón, zhromaždený v areáli spoločnosti,
ktorý vznikol z činnosti právneho predchodcu žalobcu a ktorého držiteľom sa stal žalobca po prevode
vlastníctva výrobnej prevádzky a areálu prevádzky z predchodcu na žalobcu. V čase miestnej obhliadky
vykonanej dňa 16.07.2020 bolo v areáli spoločnosti zhromaždených cca 1 000 t predmetného odpadu
a jednotlivé betónové bloky boli zhromaždené pri ceste od vrátnice smerom k skladu v západnej časti

areálu a od tohto skladu smerom na východ až po výrobné haly.
Uvedenú skutočnosť preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou počas miestnej obhliadky
vykonanej dňa 16.07.2020, ktorá je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému Protokolu z
kontroly. Predmetným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa ustanovenia § 117 ods. 1 Zákona o odpadoch.

8. Žalobca neviedol evidenciu o vzniknutom druhu a množstve odpadu s ktorým nakladal podľa § 1 ods.
2 a § 2 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z. počas celého kontrolovaného obdobia pre odpad vznikajúci pri
prestavbe výrobných hál – betón a stavebný odpad, v časti kontrolovaného obdobia od 01.01.2019 do
31.12.2019 pre odpad kat. č. 08 04 10, ktorý vzniká pri kontinuálnej výrobe šalovacích dielcov, biodosiek,
lepených nosníkov tvaru I a podkladových dosiek v trojzmennej prevádzke a pre odpad kat. č. 08 04 10

neviedol za obdobie 1-6/2020 evidenciu priebežne tak, ako odpad vzniká, podľa § 2 ods. 3 vyhl. MŽP
SR č. 366/2015 Z. z. a prílohy č. 1 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z. spôsob vypĺňania tlačiva Evidenčný
list odpadu, čím došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. f) Zákona o odpadoch (ďalej aj len „Delikt 8“). V
čase miestnej obhliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 16.07.2020 bolo v areáli žalobcu zhromaždených cca
1 000 t odpadu – betónové bloky. Jednotlivé betónové bloky boli zhromaždené na ceste od vrátnice

smerom k skladu v západnej časti areálu a od tohto skladu smerom na východ až po výrobné haly.
Stavebný odpad bol zhromaždený vedľa cesty medzi výrobnými halami cestou smerom k skladu štiepky
odpadu na ploche cca 4 m x 12 m do výšky cca 1 m a vedľa cesty od skladu v západnej časti areálu
smerom k skladu štiepky odpadu na ploche cca 2 m x 2 m do výšky cca 0,5 m. K uvedeným odpadom
žalobca počas kontroly inšpekcii nepredložil evidenčné listy odpadu za celé kontrolované obdobie. Z

predloženého ELO pre odpad kat. č. 08 04 10 za rok 2020 je zrejmé, že žalobca uviedol k dátumu
01.01.2020 v tomto ELO ako vznik odpadu 270 t odpadu, pričom následne v priebehu ďalšieho polroka,
do konca kontrolovaného obdobia, t.j. 16.07.2020 nezaevidoval žiaden ďalší vznik odpadu kat. č. 08 04
10 napriek tomu, že odpad u neho vzniká priebežne počas kontinuálnej výroby v trojzmennej prevádzke.Žalobca však za rok 2019 nepredložil pre odpad kat. č. 08 04 10 žiaden ELO a k prevej evidencii tohto
odpadu došlo až vtedy, keď zistil väčšie množstvo uvedeného odpadu.
Uvedeným konaním týmto žalobca priamo potvrdil, že tento druh odpadu evidoval v rozpore s

ustanovením § 1 ods. 2 a § 2 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z.z. a predmetný druh odpadu mu
vznikol už v roku 2019. Vznik uvedených odpadov činnosťou žalobcu a nakladanie s nimi preukazuje
fotodokumentácia vyhotovená inšpekciou dňa 16.07.2020 počas miestnej obhliadky. Predmetným
konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia §
117 ods. 1 Zákona o odpadoch.

2) Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 22.10.2020 zaslal Inšpektorátu
e-mailom list s názvom „Vyjadrenie k stavebnému odpadu“ zo dňa 09.10.2020, v ktorom správny orgán
informoval o podniknutých krokoch na spracovanie zhromaždeného stavebného odpadu oprávnenou
spoločnosťou VIPEX-R s.r.o., Závažná Poruba.

3) Výsledky kontroly sú podrobne popísané v Protokole č. 6/2021, č.: 5525/44-5/2021-9078/2021
vypracovanom dňa 17.03.2021 (ďalej aj len „Protokol“), s ktorého obsahom a výsledkom kontroly bol
žalobca oboznámený listom č. 5525/44-5/2021-9080/2021 zo dňa 17.03.2021, ktorý mu bol doručený
dňa 23.03.2021. Žalobca na Inšpektorát nezaslal žiadne písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam,
anipodpísanýProtokol.Vsúlades §12ods.4zákonač.10/1996Z.z.okontrolevštátnejsprávevznení

neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o kontrole“) Inšpektorát listom č. 5525/44-5/2021-12126/2021
zo dňa 12.04.2021 žalobcovi doručeným dňa 13.04.2021 ho vyzval na prerokovanie Protokolu na
deň 05.05.2021 v priestoroch Inšpektorátu. Prerokovanie Protokolu z kontroly bolo vykonané dňa
05.05.2021. V Zápisnici z prerokovania Protokolu z kontroly uložil Inšpektorát žalobcovi povinnosť
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich Inšpektorátu do

10 dní od podpísania zápisnice z prerokovania Protokolu z kontroly, povinnosť určiť zamestnancov
zodpovedných za zistené nedostatky, povinnosť predložiť inšpekcii písomnú správu o splnení opatrení
na odstránenie nedostatkov a ich príčin a uplatnení právnej zodpovednosti do 15 dní od termínu ich
splnenia a uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným
za tieto nedostatky. Žalobca v stanovenej lehote Inšpektorátu zaslal list s názvom „Správa o splnení

opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin, o ktorých sme boli oboznámení protokolom č. 6/2021,
č. 5525/44-5/2021-9078/2021 zo dňa 17.03.2021“, ktorý bol na Inšpektorát doručený dňa 12.05.2021.
Žalobca v predmetnom dokumente informoval o opatreniach v oblasti odpadového hospodárstva a
životného prostredia.

4) Vzhľadom na skutočnosť, že kontrolou boli zistené porušenia povinností ustanovené v Zákone o
odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva, bol
dňa01.10.2021žalobcovizaslanýlistsnázvom„Upovedomenieozačatíkonania–oznámenie,myWood
Polomka Timber, s.r.o., Polomka“ (ďalej aj len „Upovedomenie o začatí konania“), ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 05.10.2021, t.j. uvedeným dňom sa začalo správne konanie. Prvostupňový správny orgán

v Upovedomení o začatí konania zároveň upovedomil žalobcu o možnosti oboznámiť sa s podkladmi
pred vydaním rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a navrhnúť ich doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2
Správneho poriadku, a to všetko v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto Upovedomenia o začatí konania.
Žalobca svoje procesné právo v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevyužil.

5) Prvostupňový správny orgán na základe vyššie opísaného skutkového stavu zisteného kontrolou
vydal rozhodnutie o pokute č. 439631221/9557-46015/5 zo dňa 03.12.2021, žalobcovi doručené
dňa 06.12.2021, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 30.000,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie. Rozhodnutím žalovaného č. 43 960 007 22/5023/24/2022-8228/2022 zo
dňa 07.03.2022 bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 439631221/9557-46015/5 zo

dňa 03.12.2021 z dôvodu opodstatnenosti námietok žalobcu vo veci ustanovenia § 14 ods. 1 písm.
g) Zákona o odpadoch a pochybenia spočívajúcich v porušení pravidiel trestania súbehu správnych
deliktov zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a vydanie
rozhodnutia.

6) Na základe vyššie uvedeného Inšpektorát žalobcovi dňa 26.08.2022 zaslal list č.
9219/44-5/2022-29915/2022 s názvom „Upovedomenie o konaní vo veci vydania rozhodnutia“ za
porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení § 14 ods. 1 písm. a), f), b ), c) Zákona o odpadoch,
ktoré bolo zistené kontrolou vykonanou v dňoch 16.07.2020 a 24.09.2020 u žalobcu. Inšpektorát vliste „Upovedomenie o konaní vo veci vydania rozhodnutia“ žalobcu pred vydaním rozhodnutia zároveň
informoval o možnosti písomne sa vyjadriť k podkladom a spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť
doplnenie, a to najneskôr do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia a taktiež o možnosti k nahliadnutiu

do podkladov na tamojšom pracovisku pre vydanie rozhodnutia. Žalobca svoje procesné právo nevyužil
a Inšpektorátu nezaslal žiadne vyjadrenie. Prvostupňový správny orgán na základe stavu zisteného
kontrolou v rámci správneho konania následne vydal rozhodnutie o pokute č. 4396300822/9219-32632
zo dňa 09.12.2022, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25.12.2022. Uvedeným rozhodnutím bola
žalobcovi uložená pokutu vo výške 20.000,- Eur. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej

lehote odvolanie. Rozhodnutím žalovaného č. 43 960 015 23/5635/24/2023-25800/2023 zo dňa
14.07.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. 4396300822/9219-32632 zo dňa 09.12.2022 zrušené a vec mu bola vrátená na nové prejednanie
a vydanie rozhodnutia, a to z dôvodu opodstatnenosti námietok žalobcu vo veci nedostatočne
vymedzených skutkových viet pri správnych deliktoch, nakoľko tieto nepopisujú jednoznačne skutkové
zistenia tak, aby neboli zameniteľné s inými skutkami a pri ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o

odpadoch s nedostatočne určenou dĺžkou trvania protiprávneho stavu.

7) Inšpektorát v liste „Upovedomenie o konaní vo veci vydania rozhodnutia“ žalobcu pred vydaním
rozhodnutia informoval o možnosti písomne sa vyjadriť k podkladom a spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť doplnenie, a to najneskôr do 7 dní od doručenia tohto upovedomenia a taktiež o možnosti k

nahliadnutiu do podkladov na dotknutom pracovisku pre vydanie rozhodnutia. Žalobca svoje procesné
právo v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevyužil a Inšpektorátu nezaslal žiadne vyjadrenie.
8) Na základe výsledkov kontroly preukazujúcich porušenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a), f),
b), c) Zákona o odpadoch a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel
prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu iného

správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 1 a ods. 3 Zákona o odpadoch. Správny orgán
pri posudzovaní, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich mu z príslušného
ustanovenia Zákona o odpadoch vychádzal predovšetkým z písomných dôkazov, ktorými sú Protokol z
kontroly a Zápisnica o prerokovaní protokolu z kontroly. Písomnými dôkazmi z ktorých správny orgán
vychádzal bol aj spisový materiál č.: ORPZ-BR-OPP-139/2020-P Okresného riaditeľstva PZ v Brezne,

odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Pohorelá týkajúci sa priestupku na úseku ochrany
životného prostredia podľa § 45 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vyjadrenie žalobcu
obsahujúce opatrenia, ktoré prijal na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov zaslané správnemu
orgánu. Žalobca Zápisnicu o prerokovaní protokolu z kontroly podpísal, pričom kontrolou zistené
skutočnosti spočívajúce v porušení povinností ustanovených v Zákone o odpadoch nespochybnil, a

ani nevyvrátil. Vykonanou kontrolou Inšpektorát zistil a preukázal skutkový stav veci, ktorý je podrobne
uvedený v Protokole z kontroly.

9) Inšpektorát mal na podklade dôkazov preukázané, že žalobca v kontrolovanom období nemal na
účely evidencie zaradený vzniknutý odpad podľa Katalógu odpadov, neviedol evidenciu o vzniknutom

druhu a množstve odpadu s ktorým nakladá, neviedol evidenciu priebežne tak, ako odpad vzniká.
Betón, stavebný odpad, ako aj odpad vznikajúci výrobnou činnosťou žalobcu kat. č. 08 04 10 bol počas
kontroly fyzický prítomný, čo preukázala Inšpektorátom vyhotovená fotodokumentácia, avšak žalobca
k uvedenému druhu odpadu evidenciu nepredložil vôbec alebo ju neviedol priebežne, tak ako odpad
vznikal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal prvostupňový správny orgán za to, že žalobca porušil

povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. f) Zákona o
odpadoch, čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia
§ 117 ods. 1 Zákona o odpadoch.

10) Vykonanou kontrolou u žalobcu bolo, okrem vyššie uvedených porušení zistené aj ďalšie porušenie

povinností vyplývajúcich z ustanovení podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o
odpadoch. Žalobca počas kontroly odpady vznikajúce v areáli spoločnosti nezhromažďoval vytriedene,
podľadruhovodpadu,nebezpečnéodpadynezhromažďovaloddelenepodľaichdruhov.Včasemiestnej
obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 neoznačil nebezpečné odpady (okrem odpadu kat. č.15 02 02),
ktoré zhromažďoval v skladoch NO a ani sklady NO identifikačným listom nebezpečného odpadu,

nezabezpečil plochu určenú na zhromažďovanie nebezpečných odpadov a skladovanie nebezpečných
odpadov proti pôsobeniu škodlivých látok, nezabezpečil účinné zachytávanie znečisťujúcich kvapalných
látok pre nebezpečné odpady zhromaždené a skladované, nezabezpečil ochranu obalov, v ktorých sú
nebezpečné odpady zhromažďované a skladované, pred takými vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohlispôsobiť vznik nežiaducich reakcií v odpadoch. Uvedené skutočnosti inšpekcia podrobne popísala a
vyhotovila k jednotlivým zisteniam fotodokumentáciu.

11) Vzhľadom na vyššie uvedené mal prvostupňový správny orgán za to, že žalobca porušil povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovení podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch,
čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods.
3 Zákona o odpadoch. Žalobca nevzniesol ku kontrolným zisteniam žiadne námietky preukazujúce ich
nesprávnosť a zároveň zaslal správnemu orgánu popis opatrení, ktoré prijal k nedostatkom zisteným

vykonanou kontrolou.

12) V kontexte vyššie uvedených skutočností tak žalovaný konštatoval, že pri kontrole boli objektívne
zistené skutočnosti, ktoré preukazujú porušenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o odpadoch v
nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva. Prvostupňový
správny orgán konštatoval, že zohľadnil všetky okolnosti daného prípadu a tieto následne zohľadnil aj

pri ukladaní výšky pokuty. Správny orgán považoval za nepochybné a jednoznačne preukázané, že
žalobca naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117 ods. 1 a ods.
3 Zákona o odpadoch.

13) Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že v odseku 1 § 14 Zákona o odpadoch sú

uvedené základné povinnosti, ktoré sa vzťahujú na každého držiteľa odpadu, ak v Zákone o odpadoch
nie je ustanovené inak, bez ohľadu na to, s akým odpadom nakladá alebo inak zaobchádza. Tieto
povinnostisavzťahujúajnapôvodcuodpadu,keďžepojemdržiteľodpaduješiršímpojmomakopôvodca
odpadu a zahŕňa aj pôvodcu odpadu. V písmene a) predmetného ustanovenia Zákona o odpadoch je
uloženápovinnosťsprávnezaradiťodpadalebozabezpečiťsprávnosťzaradeniaodpadupodľaKatalógu

odpadov. Podrobnosti o zaradení odpadov sú upravené vo vyhláške MŽP SR č. 366/2015 Z. z., kde je
v ustanovení § 1 týkajúceho sa evidenčnej povinnosti v ods. 1 uvedené, že „Na účely vedenia evidencií
sa odpady zaraďujú podľa Katalógu odpadov“, čo však počas kontrolovaného obdobia nebolo zo strany
žalobcu pre odpad – betón splnené.

14) Cieľom povinnosti podľa písm. b) je zabrániť zmiešavaniu odpadov, ktoré by mohlo sťažiť alebo
znemožniť ich ďalšie spracovanie. Z tejto povinnosti však existuje výnimka, ktorou je postup v súlade
s § 97 ods. 1 písm. i) Zákona o odpadoch, keď v rozsahu súhlasu orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva je možné zhromažďovať odpad bez predchádzajúceho triedenia.

15) V písmene c) je určená povinnosť vo vzťahu k nebezpečným odpadom. Podľa uvedeného
ustanovenia pre každého držiteľa odpadov platí povinnosť zhromažďovať oddelene nebezpečné
odpady podľa ich druhov. Podrobné požiadavky na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vyplývajú
z vykonávacích predpisov. V prípade nebezpečného odpadu ide o transpozíciu článku 18 rámcovej
smernice o odpade.

16) V písmene f) predmetného ustanovenia Zákona o odpadoch je uložená evidenčná povinnosť
vrátane povinnosti uchovávania údajov. Podrobnosti o vedení evidencie sú upravené vo vyhláške
MŽP SR č. 366/2015 Z. z., kde je v ustanovení § 1 týkajúceho sa evidenčnej povinnosti v ods. 2
uvedené, že „Evidencie možno viesť v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe“, čo však počas

kontrolovaného obdobia nebolo zo strany žalobcu splnené, nakoľko žalobca neviedol evidenčné listy
odpadov pre odpad – betón a stavebný odpad v celom kontrolovanom období, pre odpad kat. č. 08 04
10 v časti kontrolovaného obdobia, príp. evidenčný listy odpadu neviedol priebežne i keď s uvedenými
odpadmi počas kontrolovaného obdobia nakladal. Žalobca teda porušil základnú povinnosť držiteľa
odpadov, ktorou je vedenie evidencie o všetkých druhoch odpadov, ktoré mu pri jeho činnosti vznikajú.

Dôsledné vedenie evidencie o odpadoch je nevyhnutné na účely správneho povinného ohlasovania
údajov z evidencie príslušnému okresnému úradu, cieľom ktorého je zhromažďovanie informácií o
vzniku odpadov, ich druhoch a množstvách, pohybe a ich zhodnotení/zneškodnení. Údaje z evidenčných
listov odpadov slúžia nielen ako podklad ku kontrole zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom
hospodárstve, z ktorého je možné zistiť koľko a aký odpad subjektu vzniká, kde ho zhromažďuje a ako

dlho a komu ho odovzdal na zhodnotenie/zneškodnenie, pričom sa z nich dá priamo overiť plnenie
viacerých povinností vyplývajúcich držiteľovi odpadu zo Zákona o odpadoch, ale ohlásené údaje z
evidencie slúžia aj k plánovaniu stratégií týkajúcich sa odpadového hospodárstva. Nevedenie evidenciealebo nesprávne vedenie evidencie teda sťažuje výkon štátneho dozoru a poskytuje neúplné informácie
pre tvorbu programových dokumentov odpadového hospodárstva.

17) V nadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán konštatoval, že povinnosťou žalobcu je
zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje Zákon o odpadoch a ďalšie všeobecne
záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva. Správny orgán však zistil, že v čase kontroly
neboli tieto zákonné povinnosti splnené. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia Zákona o odpadoch a
ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva majú kogentný charakter,

a teda nie je možné sa od nich odchýliť, t.j. nie je prípustná žiadna odchýlka od takejto právnej normy
a povinnosti správania v nej uvedenej. V kontexte uvedeného tak správny orgán konštatoval, že pri
kontrole boli objektívne zistené skutočnosti, ktoré preukazujú, že došlo k porušeniu, resp. nedodržaniu
povinností podľa Zákona o odpadoch, pričom správny orgán posúdil všetky skutkové okolnosti, ktoré
následne zohľadnil aj pri ukladaní výšky pokuty.

18) Nakoľko Správny poriadok a ani Zákon o odpadoch neupravujú postup správnych orgánov pri
postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na základe
analógie legis tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb, keď prísnejší trest pohlcuje
miernejší, a správny orgán ukladá pokutu za správny delikt podľa § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch,
teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. S poukazom

na tzv. absorpčnú zásadu vychádzal správny orgán pri určení výšky pokuty z ustanovenia § 117 ods.
3 Zákona o odpadoch, pričom zároveň postupoval aj s prihliadnutím na ustanovenie § 116 ods. 2
Zákona o odpadoch a pokutu vo výške 12.000,- Eur uložil žalobcovi okrem iného aj vzhľadom na
závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. V súlade s tzv. absorpčnou zásadou predstavuje
porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch v súlade

s § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. najzávažnejšie porušenie, a to z dôvodu, že žalobca
nakladal v kontrolovanom období okrem ostatných odpadov aj s nebezpečnými odpadmi, a pri týchto
nezabezpečil plochu určenú na zhromažďovanie nebezpečných odpadov a skladovanie nebezpečných
odpadov proti pôsobeniu škodlivých látok. V čase miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020 plochy
určené na zhromažďovanie nebezpečných odpadov a skladovanie nebezpečných odpadov neboli

zabezpečené proti pôsobeniu škodlivých látok, neboli spevnené a nepriepustné a nebezpečné odpady
neboli zabezpečené pred pôsobením vonkajších vplyvov. Miestom zhromažďovania nebezpečných
odpadov boli počas miestnej obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020: sklad NO, kde podlahu tvoria
betónové panely medzi ktorými je zem; elektro sklad, kde podlahu tvoria betónové panely medzi ktorými
je zem; VOK umiestnený pri budove elektrickej rozvodne na betónových paneloch medzi ktorými je zem

a plocha okolo VOK; trávnatá plocha pri budove elektrickej rozvodne a plocha za údržbárskou dielňou
(neďaleko budovy elektrickej rozvodne), ktorú tvorí trávnatý povrch.

19) Nakoľko žalobca zhromažďoval nebezpečný odpad na viacerých plochách a miestach v rámci areálu
bol povinný každú jednu z nich zabezpečiť v súlade so Zákonom odpadoch. V prípade žalobcu nebola

takto zabezpečená ani jedna z plôch na ktorých je NO zhromažďovaný, čo správny orgán vyhodnotil
za obzvlášť závažné a nebezpečné, pretože kedykoľvek mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok do
životného prostredia a k jeho poškodeniu. Pri nakladaní s NO sa uplatňujú osobitné požiadavky v
porovnaní s ostatnými odpadmi a tie sa uplatňujú aj pri ich zhromažďovaní.

20) V kontexte uvedeného prvostupňový správny orgán dal ďalej do pozornosti rozhodnutie Okresného
úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-BR-OSZP-20196/004026-002 zo dňa
17.05.2016, ktorým bol žalobcovi udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. g) Zákona o odpadoch
na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadov pre 19 druhov odpadov kategórie
NO. Súhlas bol udelený do 17.05.2021. Predmetný súhlas upravoval spôsob nakladania s odpadmi,

a to nasledovne: ,,súhlas sa vzťahuje na dočasné uloženie a triedenie nebezpečných odpadov pred
ďalším nakladaním s nimi. Tuhé nebezpečné odpady sú zhromažďované v nepriepustných kontajneroch
uložených na podložkách, kvapalné nebezpečné odpady sú zhromažďované v nepriepustných
nádobách, tak aby nedošlo k úniku škodlivých látok do okolitého prostredia. Jednotlivé druhy
nebezpečných odpadov sú dočasne uložené na mieste na to určenom (sklad nebezpečných odpadov).

Zhromažďované nebezpečné odpady sú označené identifikačnými listami nebezpečných odpadov,
uvedené odpady sú zabezpečené pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom.“
V predmetnom súhlase ďalej správny orgán stanovil tri podmienky súhlasu, pričom podmienka 3.hovorí: ,,Pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi dodržiavať tiež predpisy platné pre chemické látky a
prípravky a výrobky s rovnakými nebezpečnými vlastnosťami.“

21) Z vyššie uvedeného podľa prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca bol predmetným
rozhodnutím oboznámený so spôsobom nakladania s nebezpečnými odpadmi a tiež mu boli, ako
pôvodcovi odpadov, známe podmienky udeleného súhlasu. Konanie žalobcu bolo teda nie len v rozpore
so Zákonom o odpadoch a s jeho vykonávacími vyhláškami, ale aj v rozpore s udeleným súhlasom.
Na základe uvedenej skutočnosti z pohľadu závažnosti spáchaného správneho deliktu nešlo podľa

názoru prvostupňového správneho orgánu o administratívny nedostatok, ale o zanedbanie povinností
na ktoré bol zo Zákona o odpadoch žalobca povinný a o ktorých mal vedomosť, t.j. jedná sa o aktívne
konanie žalobcu smerujúce k porušeniu príslušného právneho predpisu. Zanedbaním povinností zo
strany žalobcu došlo k ohrozeniu a možnosti poškodenia životného prostredia – kontamináciou pôdneho
prostredia a podzemných vôd v areáli žalobcu, ale i v blízkom okolí, čo Inšpektorát vyhodnotil ako
priťažujúcu okolnosť.

22) Ďalšou priťažujúcou okolnosťou, ktorá bola zohľadnená pri posudzovaní závažnosti a rozsahu
spáchaného správneho deliktu bol materiál, ktorý je súčasťou spisového materiálu k vypracovanému
Protokoluzkontroly.Ideomateriál,ktorýspracovaloOkresnériaditeľstvoPZvBrezne,odborporiadkovej
polície, Obvodné oddelenie PZ Pohorelá, registratúrna značka: FS 82. Tento materiál bol postúpený

Inšpektorátu listom ORPZ-BR-OPP4-139/2020-P zo dňa 30.06.2020 vo veci „Oznámenie priestupku“.
Z obsahu tohto listu a celého predloženého materiálu vyplynulo, že na základe oznámenia o priestupku
na úseku ochrany životného prostredia vykonal príslušník OOPZ Pohorelá obhliadku miesta priestupku,
z ktorej 29.06.2020 vyhotovil Zápisnicu obhliadky miesta priestupku s popisom zistení, pričom vyhotovil
aj fotodokumentáciu v počte 26 ks, dokumentujúcu protizákonný skutkový stav nakladania s odpadmi.

Z predmetného listu ďalej vyplynulo, že policajný orgán konštatoval, že došlo k porušeniu Zákona o
odpadoch a keďže nebol kompetentný príslušný skutok prejednávať a objasňovať, postúpil vec inšpekcii.
23) Poľahčujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že žalobca po kontrole vykonanej zo strany Inšpekcie
prijal konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a o prijatých opatreniach inšpekciu
aj písomne informoval. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podnikol reálne kroky k tomu, aby odstránil

vzniknutý protiprávny stav a splnil si povinnosti, ktoré mu ukladá Zákon o odpadoch v nadväznosti na
ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva, avšak tieto okolnosti nezbavujú
žalobcu zodpovednosti za protiprávny stav zistený kontrolou.

24) Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam prvostupňový správny orgán pristúpil k

uloženiupokuty12.000,-Eur,pričomjejvýškupovažovalzaprimeranúaúčinnúvovzťahukspáchanému
správnemu deliktu. Výška uloženej pokuty spĺňala nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu, pričom
správny orgán sa nemohol uspokojiť s uložením pokuty v nižšej sume, keďže postih v podobe uloženej
pokuty musí mať takú silu, aby ho odradil od nezákonného postupu aj v budúcnosti. Finančný postih v
podobe uloženej pokuty tak musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa, t.j. žalobcu, a teda musí v

sebe obsahovať aj zložku represívnu, aby mal tento postih aj zmysel.

25) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

26) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 43 960 012 24/7798/24/2024-22128/2024 zo
dňa 12.06.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica č.
4396301123/9587-44961/5 zo dňa 19.03.2024, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 12.000,-

Eur podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch potvrdil.

27) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v prvom rade zhrnul priebeh konania pred
prvostupňovým správnym orgánom, ako aj dôvody žalobcom podaného odvolania ku ktorým sa
podrobne vyjadril, pričom ich vyhodnotil ako neopodstatnené.

28) Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol pri nakladaní s odpadmi zodpovedný za dodržiavanie povinností,
ktorémuvyplývajúzoZákonaoodpadoch,vplnomrozsahuapredpísanýmspôsobom,tedaajzaplnenie
povinností pôvodcu odpadu vo vzťahu k odpadom, ktoré jeho činnosťou vznikajú, a teda aj za plneniepovinností, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a f) Zákona o odpadoch,
a ktorých porušenie bolo u žalobcu zistené.

29) Po preskúmaní prvostupňových administratívnych spisov vo veci výkonu kontroly, ako aj vo
veci správneho konania sa žalovaný plne stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu a
konštatoval, že tento riadne zistil a správne vyhodnotil skutkový stav veci a pri uložení pokuty postupoval
v súlade so Zákonom o odpadoch a Správnym poriadkom. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový
správny orgán rozhodol správne, keď uložil žalobcovi pokutu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona

o odpadoch vo výške 12.000,- Eur v súlade s absorpčnou zásadou za porušenie povinnosti, ktorá mu
vyplynulaakopôvodcoviodpaduzustanovenia§14ods.1písm.c)Zákonaoodpadochvnadväznostina
ustanovenie§8ods.2vyhl.MŽPSRč.371/2015Z.z.Tým,žeprvostupňovýsprávnyorgánjednoznačne
preukázal porušenie Zákona o odpadoch žalobcom, boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného
správneho deliktu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch pre uloženie pokuty podľa
ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch.

30) Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu za zistené porušenia Zákona
o odpadoch vo výške 12.000,- Eur zo zákonom stanoveného rozpätia od 1.200,- Eur do 120.000,- Eur
podľa ustanovenia § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch, t.j. pri dolnej hranici tohto zákonného rozpätia.
Vzhľadom na viacero zistených porušení Zákona o odpadoch uplatnil správny orgán prvého stupňa

pri určení výšky uloženej pokuty absorpčnú zásadu. Ako vyplynulo z prvostupňového rozhodnutia,
pri posudzovaní primeranosti výšky uloženej pokuty prvostupňový správny orgán, berúc do úvahy
závažnosť,rozsahačastrvaniaprotiprávnehokonania,postupovalpodľanázoružalovanéhosprávnepri
zohľadňovaní priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Žalovaný sa stotožnil s výškou uloženej pokuty a
považovaljuzaprimeranúadostatočnú,napĺňajúcupožiadavky,prektorésasankcievsprávnomkonaní

ukladajú, a to požiadavku represie, proporcionality, ale aj požiadavku preventívneho účelu s prognózou
budúceho pozitívneho správania odvolateľa.

31) Žalovaný uviedol, že každý právny poriadok obsahuje zákonné ustanovenia, ktoré upravujú situácie
v súvislosti s nedobrovoľným plnením povinností subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákonnej úpravy v

príslušnej oblasti. Takýmto neplnením si zákonných povinností subjektu dochádza k protiprávnemu
konaniu, a to z rôznych dôvodov, napr. z neznalosti svojich práv a povinností, nedbanlivostným alebo
úmyselným porušením práv a právom chránených záujmov a preto v systéme verejnej správy má
svoje opodstatnenie aj právna zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb. U právnických osôb
sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Cieľom vyvodzovania

administratívno-právnej zodpovednosti je zabezpečiť bezporuchovú správu verejných vecí. Správny
orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so
správnym poriadkom. Takéto protiprávne správanie subjektu podľa predpisov správneho práva spočíva
v porušovaní zákonom chráneného verejného záujmu a jeho právnym dôsledkom je oslabenie ochrany
verejného záujmu, a to v tomto prípade konkrétne ochrany životného prostredia. Nakoľko je daný iný

správny delikt obsiahnutý v zákonnej úprave a je postihnuteľný sankciou, zákonodarca počíta s určitou
mierou nebezpečnosti konania a zákonnou úpravou sa mu snaží zamedziť. Na druhej strane zákon
ukladásprávnemuorgánupovinnostinaúsekuochranyživotnéhoprostredia,ktorýmisamázamedzovať
takému konaniu, ktoré ohrozuje všeobecný záujem, konkrétne na úseku ochrany životného prostredia.
Keďže sankcia za správny delikt má plniť funkciu výchovnú, preventívnu, a súčasne aj represívnu,

je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Sankcia za správny
delikt ako taká nie je sama o sebe účelom správneho trestania. Ukladaním správnych sankcií sa v
podmienkach právneho štátu súčasne ako cieľ sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. Pokuta
musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho
správania dotknutého subjektu a má za cieľ pôsobiť výchovne na budúce konanie účastníka konania.

32) Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní postupu prvostupňového správneho orgánu má za to, že
prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v súlade so
Zákonomoodpadoch,pričompreskúmanímadministratívnehospisuprvostupňovéhosprávnehoorgánu
a odvolania nenašiel dôvod na vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Správna žaloba – žalobné body33) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Výlučne, pre prípad, že by sa
správny súd nemohol stotožniť s vyššie uvedeným žalobným návrhom, žalobca navrhol aby na základe

výsledkov vykonaného dokazovania, využijúc moderačné oprávnenie normované v § 198 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) rozsudkom upustil od uloženia
sankcie, za skutky ktoré boli predmetom správneho konania, alebo znížil jej výšku tak, aby táto bola
primeraná skutkom, za ktoré je voči žalobcovi vyvodzovaná administratívna zodpovednosť.

34) Žalobca má za to, že sa žalovaný s časťou jeho argumentácie vznesenou v odvolaní nevysporiadal
vôbec, a ďalšie jeho námietky a výhrady neboli žalovaným v rámci inštančného prieskumu rozhodnutia
orgánu nižšieho stupňa vyhodnotené správne. V kontexte uvedeného žalobca opätovne poukázal na
svoje argumenty uvedené v už podanom odvolaní, predstavujúce vecnú oporu aj pre aktuálnu petitórnu
požiadavku na kasáciu (či prípadne revíziu) napádaného rozhodnutia zo strany správneho súdu z
dôvodu jeho nezákonnosti.

35) V prvom rade poukázal žalobca na to, že v správnom konaní pred vydaním rozhodnutia
orgánu nižšieho stupňa bolo Inšpektorátom pod č. 4396301123/9587-44961/5 dňa 01.12.2023 vydané
rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 12.000,- Eur, a to navyše s iným obsahom, voči ktorému
podal žalobca včas odvolanie (v ktorom namietal okrem iného aj nesprávne doručenie rozhodnutia),

na podklade ktorého žalovaný listom č. 6042/24/2024-8954/2024 zo dňa 04.03.2024 (ďalej aj len ako
„Prípis“) po preskúmaní administratívneho spisu vrátil Inšpektorátu spis, bez rozhodnutia o odvolaní,
so záverom, že predmetné rozhodnutie nebolo doručené v súlade so zákonom a pokynom na
riadne doručenie rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca zdôraznil, že už v podanom
odvolaní opodstatnil záver podľa ktorého rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa nemôže obstáť ako

zákonné v dôsledku postupu Inšpektorátu v správnom konaní, ktorý vo veci, napriek existencii už
skôr vydaného rozhodnutia vo veci samej vydal ďalšie rozhodnutie, a to napriek skutočnosti, že mu
nadriadeným orgánom (obsahom Prípisu) bol mimo rozumných pochybností uložený pokyn doručiť skôr
vydanérozhodnutie Správnymporiadkompredpokladanýmspôsobom.Žalobcapovažovalodôvodnenie
žalovaného v napadnutom rozhodnutí nie len za mimoriadne prekvapujúce (keďže Inšpektorát celkom

zjavne nesplnil pokyn žalovaného týkajúci sa doručenia rozhodnutia), ale najmä neudržateľné a
nesprávne. Považuje totiž za nepochybné, že po tom čo správny orgán vydá akékoľvek rozhodnutie
(o to viac rozhodnutie vo veci samej napadnuté odvolaním ako tomu bolo v predmetnej veci, ktoré
doručil nesprávne a ktoré mu nadriadený orgán pokynom obsiahnutým v Prípise uložil povinnosť doručiť
zákonným spôsobom) je jeho povinnosťou takéto rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom doručiť

dotknutým osobám (arg. § 51 ods. 1 Správneho poriadku). Správny orgán po vydaní rozhodnutia vo
veci samej nie je oprávnený bez ďalšieho vydávať akékoľvek ďalšie rozhodnutia vo veci samej bez
tohto, aby prípadné skoršie rozhodnutia boli zákonom predpokladaným spôsobom zrušené. Žalobca je
presvedčený,žezáveronezákonnostirozhodnutiaorgánunižšiehostupňajenatoľkozrejmý,žehonieje
(a to ani) v kontexte dôvodenia žalovaného potrebné bližšie odôvodňovať. Bez vplyvu na uvedené aspoň

naokrajžalobcapoznamenal,žerozpornosťrozhodnutiaorgánunižšiehostupňaavdôsledkuaprobácie
tohto postupu žalovaným aj napádaného rozhodnutia so zákonom možno vyvodiť nielen (a) z ústavného
princípu zákonnosti (z ktorého vyplýva, že verejnú moc možno vykonávať iba v prípadoch, medziach a
spôsobmi, ktoré ustanoví zákon), ale aj (b) všeobecnej právnej zásady vyjadrenej maximou „ne bis in
inem“ aplikovateľnej aj na správne konanie alebo (c) v procesnej rovine existenciou prekážky začatej

veci (litispendecie). Žalobca je presvedčený, že už vyššie uvedené skutočnosti sú „per se“ spôsobilé
opodstatniť zrušenie napádaného rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa v zmysle §
191 ods. 1 písm. g) SSP.

36) Hoc odôvodnenie napádaného rozhodnutia obsahuje zdanlivo vyjadrenie žalovaného k jednotlivým

odvolacím námietkam žalobcu adresovaným vo v vzťahu ku konkrétnemu z deliktov, žalobca má
za to, že odôvodnenie žalovaného ním vytýkané nedostatky rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa
neodstraňuje, keďže v zásade len poukazuje na dotknuté ustanovenia aplikovateľnej legislatívy a
formuluje opačný záver prípadne konštatuje, že sa žalobca mýli bez adekvátneho odôvodnia. S ohľadom
nauvedenéŽalobcapoukázalnabody7až35podanéhoodvolania.Žalobcakonštatoval,žerozhodnutie

orgánu nižšieho stupňa v spojení s napádaným rozhodnutím nemôže obstáť, pretože (a) zistenie
skutkového bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (b) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, (c)je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a (d) vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

37) V ďalšom texte správnej žaloby poukázal žalobca na to, že z konštantných výstupov judikatúry
adresujúcich oblasť správneho trestania tiež plynie, že determinácia konkrétnej výšky sankcie ukladanej
v rámci vyvodzovania zodpovednosti za administratívny delikt, je výsledkom úvahy správneho orgánu,
ktorá však jednak musí byť komponovaná na platforme komplexu funkcií trestania porušenia predpisov
v oblasti verejnej správy a rešpektovať pritom (pokaľ existujú) kritériá, či hľadiská posudzovania plynúce

priamo z aplikovateľnej hmotnej úpravy, vychádzať z riadneho skutkového prieskumu rozhodujúcich
okolností, a napokon tiež vyhovovať pravidlám formálnej logiky a racionálneho diskurzu najmä v tom
zmysle, že jednotlivé premisy vzaté ako základ pre rozhodovanie správny orgán učiní explicitnými,
pričom tieto vo svojom súhrne na podklade predstavených úvah logicky vedú k prijatému záveru (tento
sa musí javiť ako nevyhnutný následok vyplývania z premís).

38) Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia plynie, že žalovaný správnosť výšky uloženej pokuty
opodstatnil argumentáciou, ktorou najprv (a) poukázal na správnosť záverov rozhodnutia orgánu
prvého stupňa (ktoré v podstate len cituje či parafrázuje), pričom následne (b) sa vyjadril k niektorým
odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k neprimeranosti a neudržateľnosti pokuty, ktoré bez bližšieho
odôvodnenia označil za neopodstatnené. Žalobca považoval za potrebné predovšetkým uviesť, že

dôvodenie žalovaného podľa jeho názoru nemôže obstáť, keďže ani Inšpektorát sa analýze jednotlivých
faktorov obligatórne vstupujúcich do úvah o individualizácii sankcie a ani pri nadväzujúcom kroku
vyvodzovania konkrétnych dôsledkov, ktoré so závermi vykonanej analýzy faktorov rozhodujúci orgán
vo vzťahu k primeranej výške sankcie referenčným rámcom jednotlivých funkcií správneho trestania
spája riadne nevenoval. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia sa v otázke výšky pokuty (obdobne

ako rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa) limituje výlučne na všeobecné a od okolností rozhodnutej veci
abstrahujúcich konštatovaniach.

39) Berúc na zreteľ vyššie uvedené ako aj chýbajúce prepojenie medzi úvahami správneho orgánu
(a aj žalovaného) o faktoroch ovplyvňujúcich výšku pokuty a výsledkom týchto úvah v podobe

individualizovanej výšky sankcie), v dôsledku ktorého by za použitia totožného odôvodnenia, aké bolo
napokon predstavené rozhodnutím orgánu nižšieho stupňa ako aj napádaného rozhodnutia, bolo možné
opodstatniť akúkoľvek a každú výšku pokuty v rámci zákonného rozpätia aplikovateľnej sadzby. Žalobca
uskutočnenú kvantifikáciu pokuty aj po oboznámení sa s odôvodnením napádaného rozhodnutia vníma
ako „prima facie“ arbitrárnu. S ohľadom na zásadu procesnej efektivity si žalobca namiesto opätovnej

repetície už uvádzaných výhrad dovolil správny súd odkázať na body 45 a nasledujúce odvolania.

40) Uvedené platí vo veci zavŕšenej napádaným rozhodnutím o to viac, pretože
a) Inšpektorát v zásade totožným dôvodením ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia orgánu nižšieho
stupňapredchádzajúcimirozhodnutiami opodstatňovalsankciuvýznamnevyššiu(vovýške30.000,-Eur

či 20.000,- Eur), pričom žalovaný Inšpektorátu (a) Kasačným rozhodnutím uložil povinnosť „pri vydaní
nového rozhodnutia stanoviť výšku uloženej pokuty s prihliadnutím na kritériá uvedené v ustanovení §
116 ods. 2 zákona o odpadoch, teda najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania“
a (b) Kasačným rozhodnutia uložil povinnosť „opätovne posúdi[ť] výšku ukladanej pokuty a túto aj
vyčerpávajúco odôvodn[iť] v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 Zákona o odpadoch“,

b) samotný žalovaný v napádanom rozhodnutí uviedol, že „(s)právny orgán prvého stupňa však
vykonanoukontrolounemoholobjektívneexaktnezistiťdĺžkutrvaniaprotiprávnehostavu,pretonemohol
vyhodnotiť závažnosť vo vzťahu k času trvania protiprávneho stavu“ – nie je tak vôbec zrejmé či správne
orgány pri ukladaní pokuty prihliadli, a ak áno v akom smere minimálne na dva z troch faktorov podľa
zákona determinujúcich výšku ukladanej pokuty, a to závažnosť a čas trvania protiprávneho konania.

41) Vo vzťahu k času trvania protiprávneho konania (akýkoľvek by mal mať dopad na výšku sankcie)
neobstojí podľa presvedčenia žalobcu ani poukaz na „Zápisnice obhliadky miesta priestupku vykonanej
dňa 29.6.2020 OOPR [sic] Pohorelá“ či fotodokumentáciu s ňou spojenú a to už len z dôvodu, že
táto obhliadka bola uskutočnená len krátko pred vykonaním obhliadky v správnom konaní, a teda nič

nehovorí o závažnosti ani čase protiprávneho konania. Nakoľko žalobca svoj záver o porušení pravidiel
trestania súbehu deliktov zo strany Inšpektorátu opodstatnil v bodoch 38 až 44 odvolania, a na svojom
stanovisku nemal dôvod čokoľvek meniť si týmto dovolil na vyššie označené dôvodenie obsiahnuté v
odvolaní súd odkázať. Bez vplyvu na generalitu vyššie uvedeného žalobca poukázal na to, že správneorgány v rozhodnutiach, ktorými mu bola pokuta uložená neuviedli dôvody na základe, ktorých by bolo
možné porozumieť dôvodu, pre ktorý považujú za najzávažnejší práve prvý z deliktov a akým spôsobom
a na základe akých úvah bola uložená pokuta individualizovaná práve vo vzťahu k tomuto deliktu.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

42) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.03.2025 ju navrhol ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

43) K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho doručenia rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu a existencii údajne dvoch prvostupňových rozhodnutí popri sebe, žalovaný uviedol, že
prvostupňový správny orgán vypracoval rozhodnutie č. 4396301123/9587-44961/5 s dátumom
vypracovania 01.12.2023, ktoré zaslal priamo žalobcovi, pričom opomenul skutočnosť, že žalobca mal
na predmetné konanie právneho zástupcu. Vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu bolo síce vydané, avšak nebolo oznámené spôsobom, ktorý upravujú ustanovenia Správneho
poriadku, a teda nespôsobilo právne účinky spojené so správnym doručením a oznámením
rozhodnutia. Právny zástupca žalobcu podal z procesnej opatrnosti voči tomuto nesprávne doručenému
rozhodnutiu odvolanie, a žalovaný ako odvolací orgán akceptoval jeho námietku uvedenú v tomto
odvolaní, a vrátil administratívny spis prvostupňovému správnemu orgánu za účelom doručenia

prvostupňového rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, čo preukazuje
list č. 6042/24/2024-8954/2024 zo dňa 04.03.2024 zaslaný prvostupňovému správnemu orgánu.
Prvostupňový správny orgán následne správne doručil odvolaním napadnuté rozhodnutie (rozhodnutie
č. 4396301123/9587-44961/5 s dátumom vydania 19.03.2024) v súlade s ustanovením § 25 ods.
5 Správneho poriadku. Takto doručené rozhodnutie je oznámené v súlade s ustanovením § 51

ods. 1 Správneho poriadku, a sú s ním spojené všetky procesnoprávne účinky. Žalovaný dodal, že
predchádzajúce rozhodnutie č. 4396301123/9587-44961/5 s dátumom vydania 01.12.2023 bolo síce
vydané, avšak nie je ho možné považovať za oznámené v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Správneho
poriadku, a teda nevyvoláva želané právne účinky, teda možno naň nazerať ako na neexistujúce
rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán nepostupoval

nezákonne, keď upravil dátum na napadnutom rozhodnutí, či zmenil určité údaje v novo vydanom
rozhodnutí, ktoré bolo doručené v súlade so zákonom. Nakoľko na prvé rozhodnutie, ktoré nebolo
doručené zákonným spôsobom, možno nazerať akoby neexistovalo, nemožno tvrdiť, že existujú popri
sebe dve prvostupňové rozhodnutia, s iným obsahom. Navyše žalovaný zároveň konštatoval, že v ich
písomnom vyhotovení sú len minimálne formálne rozdiely, pričom je toho názoru, že je prípustné, aby

vydané rozhodnutie, ktoré nie je oznámené v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Správneho poriadku,
správny orgán v prípade potreby upravil, nakoľko tieto úpravy nespôsobujú nezákonnosť správne
oznámeného napadnutého rozhodnutia.

44) K námietke žalobcu, že už v odvolacom konaní vytkol viaceré nedostatky prvostupňového

rozhodnutia, žalovaný zdôraznil, že v rámci správnej žaloby neboli tieto nedostatky nijak špecifikované či
priblížené. Žalovaný v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že žaloba nespĺňa základné náležitosti podľa
ustanovenia § 182 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, nakoľko z nej nie je zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Za
nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol

v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom odvolaní. Na
základeuvedenéhomožnokonštatovať,žepredmetnáčasťsprávnejžalobyjeprávneirelevantná,keďže
nespĺňa základné náležitosti obsahu správnej žaloby.

45) K výške uloženej pokuty žalovaný konštatoval, že sa k nej vyjadril už v rámci napádaného

rozhodnutia, pričom s výškou uloženej pokuty prvostupňovým správnym orgán sa stotožnil. Správny
orgán prvého stupňa uviedol rozsiahlo akými úvahami sa riadil pri určovaní výšky pokuty, pričom uviedol
poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti. Podľa názoru žalovaného sa prvostupňový správny orgán
vyčerpávajúco zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré je žiaduce zohľadniť pri ukladaní pokuty, pričom nie
je pravdou, že je odôvodnenie arbitrárne, tak ako to uvádza žalobca. Prvostupňový správny orgán vo

svojom rozhodnutí na stranách 20-22 poukazuje na všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli zohľadnené
pri určovaní výšky pokuty. Žalovaný považoval výšku uloženej pokuty za náležitú a riadne zdôvodnenú.
Výška sankcie je primeraná k povahe spáchaného skutku, zodpovedá závažnosti spáchaného deliktu,
pričom je zákonná, nevybočuje z medzí stanovených zákonom a je riadne odôvodnená. Výška uloženejsankcie je vecou voľnej úvahy, pričom z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Sžo/11/2013 vyplýva.: „Ak napríklad správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť,
že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci ustanoveného

rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty. Inak by bolo
takéto rozhodnutie nepreskúmateľné.“.

46) Žalobca sa k duplike žalovaného nevyjadril.

Relevantné zákonné ustanovenia

47) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

49) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“).

50) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51) Podľa § 191 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

52)Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

53) Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

54) Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné

protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

55) Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného

rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) pustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

56) Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/2015 o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon o odpadoch“), držiteľ odpadu je povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť
zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov.

57) Podľa § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný zhromažďovať oddelene
nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s

týmto zákonom a osobitnými predpismi.

58) Podľa § 14 ods. 1 písm. f) Zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu
o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi

59) Podľa § 117 ods. 1 Zákona o odpadoch, pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán
štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá
poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); § 15 ods. 2, 18; § 16 ods. 1, 2; § 16 ods.
4; § 16 ods. 8 písm. b); 16a ods. 1; § 17 ods. 1 písm. c), d), g), h), i), k), l), m); § 19 ods. 1 písm.
b), c), e), h), i); § 20 ods. 9; § 21 ods. 3 písm. b), c), e), h), j), o), p), q), r); § 26 ods. 2 písm. a), b); § 26

ods. 3, 4, 5, 6; § 27 ods. 4 písm. h); § 28 ods. 4 písm. h), i), k), n), o), p), s), t), ac), ad), ae); § 28 ods. 9
písm. a), b), c),d), f), g), h), i), j), k), ods. 10, 11; § 29 ods. 1 písm. d), e), f), g), h), i), m); § 30 ods. 6, 7; §
34 ods. 1 písm. l); § 38 ods. 1; § 39 ods. 4 písm. d), e); § 41 písm. a), b), c), d), m), n); § 44 ods. 8 písm.
f), g), h), j), k), l), n), o), u); § 44 ods. 12, 13, 14; § 46 ods. 2; § 50 ods. 4; § 51 písm. e), f), g), j); § 53 ods.
7, 8; § 54 ods. 1 písm. f), ods. 5; § 55 ods. 3, 4, 5; § 56 ods. 4, 5, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. h), i), j); § 61 ods.

2, 3, 6; § 62 ods. 2, 3, 4; § 64 ods. 2 písm. b), g), h); § 65 ods. 1 písm. e), f), o), p), q), r), s), v), w), x); §
67 ods. 1, 3, 4; § 74 ods. 1 písm. b); § 79 ods. 8, 10; § 81 ods. 2, 3, 4, 15, 25; § 82 ods. 3 písm. a), b); §
92 ods. 4; § 93 ods. 1; § 103 ods. 7, 13, 19, 20; § 125 ods. 5.

60) Podľa § 117 ods. 3 Zákona o odpadoch, pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán

štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá
poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6;
§ 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f); § 21 ods. 3 písm. i), k), s);
§ 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l); § 27 ods. 8,
12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab), af), ag),ah);

§ 28 ods. 5; § 28 ods. 9 písm. c); § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j),
k), l), o); § 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l),
m), n), o), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j),
k); § 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5;
§ 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44

ods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1,
2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59; § 61 ods. 1 písm.
a), b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65 ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l),
m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75 ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; §
77 ods. 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2, 3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8.

61) Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručenímpísomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je
dňom jeho oznámenia.

62) Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len „vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z.
z.“), nebezpečné odpady, ako aj sklad, v ktorom sa skladujú alebo zhromažďujú nebezpečné odpady, sa
musia označiť identifikačným listom nebezpečného odpadu, ktorého vzor je ustanovený v prílohe č. 7.

63) Podľa § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., plocha určená na zhromažďovanie nebezpečných
odpadov a skladovanie nebezpečných odpadov musí byť zabezpečená proti pôsobeniu škodlivých látok,
spevnená a nepriepustná a nebezpečné odpady musia byť zabezpečené pred pôsobením vonkajších
vplyvov.

64) Podľa § 8 ods. 3 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., počas zhromažďovania nebezpečných odpadov

a skladovania nebezpečných odpadov musí byť zabezpečené účinné zachytávanie znečisťujúcich
kvapalných látok.

65) Podľa § 8 ods. 6 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., nádoby, sudy a iné obaly, v ktorých sú nebezpečné
odpady zhromažďované a skladované, musia

a) byť odlíšené od zariadení nepoužívaných a neurčených na nakladanie s odpadmi, napríklad odlíšenie
tvarom, opisom alebo farebne,
b) zabezpečiť ochranu odpadov pred takými vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli spôsobiť vznik
nežiaducich reakcií v odpadoch, napríklad vznik požiaru, alebo výbuchu,
c) byť odolné proti mechanickému poškodeniu,

d) byť odolné proti chemickým vplyvom.

66) Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z.,
o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti (ďalej len „vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z.“), na účely
vedenia evidencií sa odpady zaraďujú podľa Katalógu odpadov.

67) Podľa § 1 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z., evidencie možno viesť v elektronickej podobe
alebo v listinnej podobe.

68) Podľa § 2 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z., evidenciu odpadov pre všetky kategórie odpadov

vedú držiteľ odpadu, sprostredkovateľ a obchodník podľa druhov alebo poddruhov bez obmedzenia
množstva na Evidenčnom liste odpadu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.

69) Podľa § 2 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z., ak sa v Evidenčnom liste odpadu uvádza
nebezpečný odpad, priradí sa ku každému druhu nebezpečného odpadu aj ypsilonový kód podľa

osobitného predpisu. Ak možno k jednému druhu nebezpečného odpadu priradiť viac ypsilonových
kódov, priradí sa ten ypsilonový kód, ktorý je rozhodujúci vzhľadom na nebezpečné vlastnosti odpadu.

70) Podľa § 2 ods. 3 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z., evidenčný list odpadu sa vypÍňa priebežne za
obdobie kalendárneho roka a uchováva sa v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe päť rokov.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

71) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2016
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný

podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 06.11.2025 v prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, ktorí argumentačne zotrvali na svojich doterajších
vyjadreniach a právnom posúdení veci, pričom právny zástupca žalobcu navrhol správnej žalobe
vyhovieť a zástupca žalovaného ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

72) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a)až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl.
SSP) a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

73) Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
ustanovení SSP posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými
právnymi predpismi, či bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj eventuálne procesné pochybenia
správneho orgánu, t.j. či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

74) Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia – ústredie č. 43 960 012 24/7798/24/2024-22128/2024 zo
dňa 12.06.2024), ktorým bol potvrdený výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
(rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská

Bystrica č. 4396301123/9587-44961/5 zo dňa 19.03.2024).

75) Žalobca v prvom rade namietal nesprávne doručenia prvostupňového rozhodnutia
v administratívnom konaní, konštatujúc existenciu dvoch prvostupňových rozhodnutí popri sebe.
V kontexte tejto žalobnej námietky správny súd poukazuje na to, že je pravdou, že prvostupňový

správny orgán v prejednávanej veci vypracoval i rozhodnutie s dátumom 01.12.2023, ktoré zaslal
priamo spoločnosti žalobcu, opomenujúc skutočnosť, že žalobca mal právne zastúpenie v konaní
pred prvostupňovým správnym orgánom. Z uvedeného dôvodu podal právny zástupca žalobcu
z procesnej opatrnosti voči tomuto nesprávne doručenému rozhodnutiu odvolanie, pričom žalovaný
jeho námietku ohľadom nesprávne doručeného rozhodnutia akceptoval a vrátil administratívny spis

prvostupňovému správnemu orgánu za účelom doručenia prvostupňového rozhodnutia v súlade
s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán následne právnemu
zástupcovi doručil prvostupňové rozhodnutie s dátumom vydania 19.03.2024. Toto rozhodnutie bolo
doručené v súlade s § 25 ods. 5 a § 51 ods. 1 Správneho poriadku. V kontexte s námietkou žalobcu
ohľadom existencie dvoch prvostupňových rozhodnutí správny súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu vydané dňa 01.12.2023 bolo síce vydané, avšak nemožno ho
považovať za oznámené v súlade s § 51 ods. 1 Správneho poriadku a teda nevyvolalo žiadne
právne účinky, tak ako na to opakovane poukázal žalovaný. Možno teda na neho nazerať ako na
neexistujúce rozhodnutie. Preto nemožno hovoriť o dvoch popri sebe existujúcich rozhodnutiach
s právnymi následkami vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za iné správne delikty kladené

mu za vinu.

76) Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť a neudržateľné
právne posúdenie veci vo vzťahu k jednotlivým deliktom, ktoré v rámci podanej správnej žaloby
bližšie nekonkretizoval, resp. ich špecifikoval odkazom na odvolacie námietky obsiahnuté v odvolaní

voči prvostupňovému rozhodnutiu, ani s touto námietkou žalobcu sa nemožno stotožniť. Správne
orgány spoľahlivo zistili a náležite ustálili skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotili so zachytením
výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení svojich rozhodnutí. Následne tento zistený skutkový stav
správne právne posúdili. Ich rozhodnutia sú v súlade s administratívnymi spismi a majú v ňom
oporu. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako

i prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého bol žalobca uznaný vinným zo spáchania iných
správnych deliktov kladených mu za vinu. Vo vzťahu k jednotlivým správnym deliktom žalobca v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal nasledovné skutočnosti:
1. Žalobca nesúhlasil s tým, že sa dopustil Deliktu 1, nakoľko napadnuté rozhodnutie neuvádza, aké
konkrétne nebezpečné odpady sa na každej konkrétnej vymedzenej ploche nachádzali alebo mali

nachádzať a tieto by boli určené na zhromažďovanie nebezpečných odpadov. Vymedzenie skutku je
podľa žalobcu nedostatočné aj vo vzťahu k fotodokumentácii vyhotovenej inšpekciou počas miestnej
obhliadky vykonanej dňa 16.07.2020. Žalobca spochybnil porušenie povinnosti držiteľa odpadu podľaustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 2 vyhl.
MŽP SR č. 371/2015 Z. z.
Správny súd po preskúmaní výroku prvostupňového rozhodnutia sa stotožnil s názorom žalovaného

obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí, že vo výroku uvedeného správneho deliktu je dostatočne
vymedzená skutková veta, keďže popisuje jednoznačne protiprávny skutok tak, aby nebol zameniteľný s
iným skutkom, keďže vo výroku sú identifikované plochy, ku ktorým sa správny delikt – nezabezpečenie
plôch, ktoré mal žalobca vyčlenené na zhromažďovanie nebezpečných odpadov vzťahuje. Pre
jednoznačné vymedzenie skutkovej vety nie je aj podľa názoru správneho súdu nevyhnutné, aby vo

výroku, ktorý sa týka Deliktu 1 bolo uvedené, aké konkrétne nebezpečné odpady sa na každej konkrétnej
vymedzenej ploche nachádzali alebo mali nachádzať. Vo výrokovej časti je jednoznačne určený aj čas,
kedy inšpekcia predmetné porušenie identifikovala, t.j. v deň vykonania miestnej obhliadky 16.07.2020,
pričom ako dôkaz zistených skutočností bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je prílohou č. 9
Protokolu z kontroly. K námietke žalobcu, ktorou spochybňuje porušenie povinnosti držiteľa odpadu
podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods.

2 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. správny súd poukazuje na to, že vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z.
v § 8 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, že „plocha určená na zhromažďovanie nebezpečných odpadov
a skladovanie nebezpečných odpadov musí byť zabezpečená proti pôsobeniu nebezpečných látok,
spevnená a nepriepustná a nebezpečné odpady musia byť zabezpečené pred pôsobením vonkajších
vplyvov“. Keďže mal správny súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že plochy na

zhromažďovanie odpadov nespĺňali požiadavky vykonávacieho predpisu, preto je súd toho názoru, že
žalobca porušil povinnosť, ktorá mu z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch vyplynula.
2. Žalobca taktiež nesúhlasil, že sa dopustil Deliktu 2. Uviedol, že mal na predmetnom mieste a pri
betónových blokoch dočasne umiestnený prírodný materiál v podobe pilín, ktoré podľa jeho názoru
nepredstavovali odpad, ale druhotný materiál použiteľný v ďalšej prevádzke, ktorý z prevádzkových

dôvodov dočasne umiestnil na tomto mieste. Skutočnosť, že sa medzi takto dočasne umiestnenými
pilinami nachádzali 2 vrecia, ktoré sa tam s najvyššou pravdepodobnosťou nachádzali v dôsledku
pôsobenia vetra, podľa názoru žalobcu nie je spôsobilé založiť jeho deliktuálnu zodpovednosť.
Z evidenčných listov odpadu (ďalej aj „ELO“) pre odpad kat. číslo 03 01 05 piliny, hobliny, odrezky,
odpadové rezivo alebo drevotrieskové/drevovláknité dosky, dyhy iné ako uvedené v 03 01 04, ktorých

povinnosť vypĺňania vyplýva žalobcovi ako držiteľovi odpadu z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f)
Zákona o odpadoch a ktoré boli žalobcom predložené počas kontroly aj podľa názoru správneho
súdu, rovnako ako podľa vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca piliny, ktoré vznikajú v procese
výroby považoval za odpad a nie za druhotný materiál ako to prezentuje. Preto jeho tvrdenie, že sa
nejedná odpad nemožno vyhodnotiť ako presvedčivé. Žalobca pre predmetný odpad viedol ELO, a tento

odpad bol za účelom jeho energetického zhodnotenia spaľovaný v dvoch kotloch na drevný odpad.
V prípade pilín, nachádzajúcich sa na mieste vymedzenom vo výroku napadnutého rozhodnutia, sa
podľa názoru správneho súdu jednalo o odpad, ktorý bol žalobca povinný zhromažďovať vytriedene
od ostatných odpadov. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali spochybňovania pôvodu odpadových
plastových obalov, správny súd zdôrazňuje, že žalobca ako pôvodca a držiteľ odpadu je zodpovedný za

vytriedené zhromažďovanie odpadov podľa druhov. Predmetné nevytriedene zhromažďované odpady
sa nachádzali v ohraničenom areáli žalobcu, takže argumentácia ohľadom pôsobenia vetra sa javí
správnemu súdu ako nepresvedčivá. I tieto námietky vyhodnotil správny súd ako neopodstatnené.
3. Vo vzťahu k správnemu Deliktu 3 žalobca namietal, že sa nestotožňuje so zisteným porušením,
lebo podľa jeho názoru nie je zrejmé, či sa akéhokoľvek zákonom zakázaného zmiešavania odpadov

dopustil a ani to, na základe akých skutkových poznatkov prvostupňový správny orgán k tomuto záveru
dospel. To, že bolo identifikovaných „cca. 9 ks 60 l plechových sudov“ a „cca. 7 ks 60 l plechových
sudov a jedno plastové vedro“ predstavujú nebezpečný poddruh odpadu kat. č. 15 01 10 podľa Katalógu
odpadov, nemá vo vykonanom dokazovaní žiadnu oporu, a inšpekcia žiadne zisťovanie nevykonala.
Skutková veta predmetného deliktu obsiahnutá vo výroku prvostupňového rozhodnutia neumožňuje

podľa presvedčenia žalobcu identifikovať ani len to, za aké konanie má byť žalobca sankcionovaný,
keďže neuvádza aké konkrétne nebezpečné odpady neboli zhromažďované oddelene podľa ich druhov.
K námietke žalobcu, ktorou spochybňoval správnosť zaradenia odpadu do kategórie „nebezpečný“
správny súd uvádza, že z Protokolu z kontroly vyplýva, že odpady, nachádzajúce sa v areáli
kontrolovaného subjektu, boli počas vykonania miestnej obhliadky identifikované za účasti oprávnených

zástupcov žalobcu, ktorí odpad, pochádzajúci z ich výrobného procesu zaradili pod príslušné kat.
čísla odpadu, pričom títo zástupcovia ústne identifikovali o aký druh a kategóriu odpadu sa jedná,
pri akej výrobnej činnosti vzniká, t.j. zaradili predmetné odpady pod kat. číslo odpadu a teda aj
pod príslušnú kategóriu odpadu „nebezpečný“. Skutočnosť či sa jedná o nebezpečný odpad aleboo ostatný odpad stanovuje pre konkrétny druh odpadu Katalóg odpadov. Predmetný odpad počas
miestnej obhliadky identifikoval katalógovým číslom odpadu sám žalobca. Vo výroku prvostupňového
rozhodnutia je uvedený skutok, ktorý napĺňa znaky protiprávneho konania v zmysle § 14 ods. 1 písm.

c) Zákona o odpadoch. Skutková veta, uvedená vo výroku prvostupňového rozhodnutia identifikuje
skutokjednoznačne,t.j.uvádza,akéodpadyanaakýchmiestachzhromažďovanianespĺňalipožiadavku
oddeleného zhromažďovania odpadov. Z uvedeného dôvodu správny súd i vyššie uvedenú námietku
rovnako ako žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú.
4. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že sa dopustil Deliktu 4, pretože ustanovenie § 6 vyhl. MŽP SR č

371/2015 Z.z. upravuje označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, nakoľko ustanovenie § 6
znie: „Označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi“, pričom prevádzka žalobcu nie je zariadením
na nakladanie s odpadmi; zariadením na nakladanie s odpadmi sa podľa jednotlivých odsekov
ustanovenia § 5 Zákona o odpadoch rozumejú len tam definované zariadenia na zber, zhodnocovanie,
zneškodňovanie odpadov alebo mobilné zariadenie, skládka odpadov a prekládková stanica; podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o odpadoch je nakladaním s odpadom „zber, preprava, zhodnocovanie

vrátane triedenia a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej
starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa“,
pričom nič z vyššie uvedených činností žalobca nevykonával. Preto ak žalobca s odpadom nenakladá
a neprevádzkuje zariadenie na nakladanie s odpadmi, objektívne nemôže ani porušiť povinnosť
nebezpečné odpady alebo sklad, v ktorom sa v rámci zariadenia na nakladanie s odpadmi tieto odpady

skladujú alebo zhromažďujú, označiť v zmysle vyhlášky. V kontexte s vyššie uvedenou námietkou
správny súd poukazuje na to, že podľa § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch je držiteľ odpadu povinný
„zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a
nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom.“ Na základe ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o odpadoch
„Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe.“ Ustanovenie § 6 ods. 3

vyhlášky MŽP SR č. 371/2015 Z. z. určuje že „Nebezpečné odpady, ako aj sklad, v ktorom sa skladujú
alebo zhromažďujú nebezpečné odpady, sa musia označiť identifikačným listom nebezpečného odpadu,
ktorého vzor je ustanovený v prílohe č. 7.“ Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že povinnosť
označovania nebezpečných odpadov ako aj skladov nebezpečných odpadov sa netýka len zariadení
na zber, zhodnocovanie, zneškodňovanie odpadov alebo mobilného zariadenia, skládky odpadov a

prekládkových staníc, ale aj všetkých držiteľov odpadu, ktorí odpad zhromažďujú a majú ho vo fyzickej
držbe. V čase vykonania kontroly a miestnej obhliadky bol žalobca držiteľom nebezpečných odpadov,
ktorý ich v kontrolovanej prevádzke zhromažďoval, a teda povinnosť označenia nebezpečných odpadov
a skladu nebezpečného odpadu tlačivom „Identifikačný list nebezpečného odpadu“ sa na neho bez
akýchkoľvek pochybností vzťahovala. Z uvedeného dôvodu sú vyššie opísané námietky žalobcu taktiež

irelevantné.
5. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom správneho Deliktu 5 správny súd konštatuje, že sa jedná
o obdobné námietky žalobcu ako boli námietky k správnemu Deliktu 1. V kontexte uvedeného správny
súd odkazuje na vyššie uvedené vysporiadanie sa danými námietkami, ktoré je obsiahnuté pri správnom
Delikte 1.

K námietke žalobcu, že sa na neho nevzťahujú povinnosti, uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 písm. c)
Zákona o odpadoch v spojitosti s ustanovením § 8 ods. 3 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. z dôvodu,
že odpady v prevádzke nezhromažďuje a ani neskladuje, správny súr rovnako ako v napadnutom
rozhodnutí žalovaný poukazuje na to, že Zákon o odpadoch v celom ustanovení § 14 určuje povinnosti
držiteľa odpadu, t.j. na držiteľa odpadu sa vzťahujú aj povinnosti, uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 písm.

c) zákona o odpadoch. Ako vyplýva z ustanovenia § 8 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z., toto ustanovenie
bližšie špecifikuje povinnosti pri zhromažďovaní odpadov, okrem iného aj zabezpečenie účinného
zachytávania znečisťujúcich kvapalných látok, a teda sa takto špecifikované povinnosti jednoznačne
vzťahujú aj na žalobcu, nakoľko tento zhromažďovanie odpadov, ktorých je držiteľom, vo svojom areáli
vykonáva.

6. Žalobca namietal i skutočnosť, že sa dopustil Deliktu 6 z obdobných dôvodov, ako uviedol k
Deliktu 1. Spochybňoval aj skutočnosť, že nezabezpečenie ochrany obalov, v ktorých sú nebezpečné
odpady zhromažďované a skladované, pred takými vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli spôsobiť vznik
nežiaducich reakcií v odpadoch zakladá porušenie povinnosti držiteľa podľa § 14 ods. 1 písm. c) Zákona
o odpadoch. Žalobca je toho názoru, že prvostupňovým správnym orgánom zistený stav skladovacích

priestorov nemožno kvalifikovať ako porušenie ustanovenia § 8 ods. 6 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z.
z. ktorý stanovuje požiadavky kladené na nádoby, sudy a iné obaly, v ktorých sú nebezpečné odpady
zhromažďované a skladované.Nakoľko námietky žalobcu v tomto bode sú obsahom rovnaké, ako námietky k Deliktu 1, správny
súd poukazuje na to, že Zákon o odpadoch v celom ustanovení § 14 určuje povinnosti držiteľa
odpadu, t.j. na držiteľa odpadu sa vzťahujú aj povinnosti, uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 písm. c)

Zákona o odpadoch. Ustanovenie § 8 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. bližšie špecifikuje povinnosti
pri zhromažďovaní a skladovaní odpadov, okrem iného aj povinnosť ochrany obalov, v ktorých sú
nebezpečné odpady zhromažďované a skladované, pred takými vonkajšími vplyvmi, ktoré by mohli
spôsobiť vznik nežiaducich reakcií v odpadoch, a teda sa takto špecifikované povinnosti jednoznačne
vzťahujú aj na žalobcu, nakoľko tento zhromažďovanie odpadov vo svojom areáli vykonáva. Nakoľko

ochrana obalov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné odpady, pred vonkajšími vplyvmi spočíva prioritne
v umiestňovaní obalov na také miesta zhromažďovania a skladovania, ktoré takýmto vplyvom zamedzia,
je nevyhnutné, aby sklady, prístrešky a miesta zhromažďovania spĺňali požiadavky podľa ustanovenia §
8 ods. 4 vyhl. MŽP SR č. 371/2015 Z. z. Preto je i táto námietka žalobcu podľa presvedčenia správneho
súdu neopodstatnená.
7. Pokiaľ bol žalobca toho presvedčenia, že záver prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého

je „betón“ odpadom, a v dôsledku toho tiež nadväzujúci záver, podľa ktorého mal mať vo vzťahu
k „betónu“ povinnosť v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o odpadoch v spojení
s vyhláškou o evidenčnej povinnosti, a teda sa dopustil Deliktu 7, nemusí byť správny, v každom
prípade však nebol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlený, správny súd konštatuje, že
k porušeniu povinnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o odpadoch v nadväznosti

na ustanovenie § 1 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z. došlo. Napriek skutočnosti, že odpadový
betón pochádzal z činnosti právneho predchodcu žalobcu, žalobca prebral po svojom predchodcovi
výrobnú prevádzku, ako aj celý areál prevádzky, bol oboznámený so stavom prevádzky a tiež so
skutočnosťou, aké „hnuteľné veci alebo látky“ sa na ňom nachádzajú. Po prevode vlastníctva výrobnej
prevádzky a areálu prevádzky z predchodcu na žalobcu sa tento stal aj držiteľom odpadu, ktorý sa v

areáli prevádzky nachádzal a týkajú sa ho všetky povinnosti držiteľa odpadu vyplývajúce zo Zákona
o odpadoch. Ako vyplýva z administratívneho spisu, sám žalobca v liste s názvom „Správa o splnení
opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin, o ktorých sme boli oboznámení protokolom č. 6/2021,
č. 5525/44-52021-9078/2021“ zo dňa 17.03.2021 uvádza pre oblasť nedostatku 1. Betón (uskladnenie,
triedenie, evidencia) nasledujúce skutočnosti: „Vedenie spoločnosti plánovalo betón ďalej použiť ako

materiál na spevňovanie plôch v areáli spoločnosti. Vo februári 2020 bola vystavená objednávka
na spoločnosť VOPEX-R na manipulovanie a zhodnotenie stavebného odpadu v areáli našej firmy.
Realizácia projektu bola mierne posunutá vzhľadom k vzniknutej pandemickej situácii. Začiatkom roka
2021 sme začali pracovať na recyklácii odpadového betónu a terénnych úpravách v areáli. Spoločnosť
VIPEX – R má potvrdenie o registrácii ako sprostredkovateľ a recykláciu vykonala spoločnosť ROLTA.

Potvrdenie o recyklácii od oprávnenej spoločnosti, registráciu spoločnosti VIPEX – R a objednávku
prikladáme v prílohách.“ Spoločnosť ROLTA, s.r.o., Brezno, IČO: 36 699 551 vydala odvolateľovi
dokument s názvom „Potvrdenie o recyklácii stavebného odpadu“ zo dňa 03.05.2021, v ktorom potvrdila
recykláciu stavebného odpadu mobilným zariadením na zhodnocovanie odpadov TEREX-PEGSON
Metrotrak v období: 06.04.2021 do 22.04.2021 v obci Polomka (závod spoločnosti myWood Polomka

Timber, s.r.o.) pre odpad kat. č. 17 01 01 Betón v množstve 5 194,60 t a odpad kat. č. 17 09 04 Zmiešané
odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 v množstve 704,60 ton.
I v tomto bode námietok sa správny súd stotožnil s názorom žalovaného obsiahnutom v napadnutom
rozhodnutí, že na základe vyššie uvedených skutočností sa v uvedenom prípade jedná preukázateľne o
odpad a nie o „druhotnú surovinu“. Z predložených dokladov je totiž zrejmé, že betón, nachádzajúci sa

v areáli žalobcu bol odpadom, a žalobca ako držiteľ odpadu bol povinný voči odpadovému betónu plniť
všetky povinnosti držiteľa odpadu, ako vyplývajú z ustanovenia § 14 Zákona o odpadoch, okrem iného
aj povinnosť podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o odpadoch v nadväznosti na ustanovenie
§ 1 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z., zaradiť odpad na účely evidencie podľa Katalógu odpadov.
Preto bola vyššie uvedená námietka žalobcu taktiež irelevantná.

8. Pokiaľ sa jedná o námietku k Deliktu 8, t.j. k porušeniu povinnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm.
f) Zákona o odpadoch v nadväznosti na ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z.,
konkrétne k námietkam žalobcu týkajúcim sa spochybňovaniu skutočností, že betón, nachádzajúci sa
v prevádzke žalobcu je odpadom, správny súd poukazuje na to, že sa k predmetnej námietke vyjadril
v rámci svojho stanoviska k námietkam ohľadom Deliktu 7 v tom zmysle, že odpad, vznikajúci pri

prestavbe výrobných hál, bol bez akýchkoľvek pochybností odpadom, a žalobca bol jeho držiteľom.
Žalobca ako držiteľ odpadu bol podľa presvedčenia správneho súdu povinný k odpadovému betónu
plniť všetky povinnosti držiteľa odpadu, ako mu vyplývajú z ustanovenia § 14 Zákona o odpadoch,
okrem iného povinnosť podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f) Zákona o odpadoch v nadväznosti naustanovenie § 1 ods. 2 a § 2 vyhl. MŽP SR č. 366/2015 Z. z., t.j. viesť a uchovávať evidenciu o druhoch
a množstve odpadu a nakladaní s ním.
K námietke žalobcu, týkajúcej sa vylúčenia súbehu Deliktu 7 s Deliktu 8 správny súd súhlasí s právnym

názorom žalovaného obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí, že povinnosť podľa ustanovenia § 14 ods.
1 písm. a) Zákona o odpadoch (Delikt 7) správne zaradiť odpadový betón podľa Katalógu odpadov je
samostatnou povinnosťou, ktorá žalobcovi voči odpadovému betónu zo Zákona o odpadoch vyplýva,
preto nemôže dôjsť ku konzumpcii tohto porušenia – nezaradenia odpadového betónu porušením
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch viesť evidenciu o tomto druhu odpadu.

Pokiaľ žalobca namietal ohľadom nevedenia evidencie odpadu pri výrobe šalovacích dielcov odpad kat.
č. 08 04 10 (odpadového lepidla) za rok 2019, správny súd poukazuje na to, že žalobca uviedol k dátumu
01.01.2020 v ELO ako vznik odpadu 270 t odpadu, pričom následne v priebehu ďalšieho polroka, do
konca kontrolovaného obdobia, t.j. 16.07.2020 nezaevidoval žiaden ďalší vznik odpadu kat. č. 08 04 10
napriek tomu, že odpad u neho vzniká priebežne. Žalobca za rok 2019 nepredložil pre odpad kat. č.
08 04 10 žiaden Evidenčný list odpadu, argumentujúc tým, že k prvej evidencii tohto odpadu došlo až

vtedy, keď zistil väčšie množstvo starého lepidla, a plánoval ho vyviesť. Týmto podľa názoru správneho
súdu v podstate potvrdil, že tento druh odpadu evidoval v rozpore s ustanovením § 1 ods. 2 a § 2 vyhl.
MŽP SR č. 366/2015 Z. z. a predmetný druh odpadu mu vznikol už v roku 2019. Z prílohy č. 1 k vyhl.
MŽP SR č. 366/2015 Z. z., časti „Spôsob vypĺňania tlačiva Evidenčný list odpadu“ vyplýva, že k prvej
evidencii odpadu nemôže dôjsť až vtedy, keď účastník konania zistí väčšie množstvo starého lepidla a

plánuje ho začať vyvážať, ale evidenciu o vzniku odpadu a nákladní s ním je povinný viesť priebežne
tak, ako odpad vzniká, ak ide o jednorazový vznik odpadu, alebo ak vzniká kontinuálne, zapisuje sa jeho
množstvo súhrnne, minimálne však raz za mesiac. Správny súd zdôrazňuje, že je pravdou, že údaje
o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa zapisujú do evidenčného listu odpadu rovnako pre nebezpečné
odpady i ostatné odpady, preto námietka žalobcu, že sa jedná o odpad kategórie „ostatný“ je vo vzťahu

k evidencii tohto druhu odpadu irelevantná.

77) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom arbitrárnosti a neprimeranosti uloženej pokuty, správny
súd konštatuje, že i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne orgány postupovali pri ukladaní
sankcie za spáchané iné správne delikty zákonné, uložený druh sankcie dostatočným spôsobom

zdôvodnili. Pri určení výšky uloženej pokuty vychádzali orgány verejnej správy správne zo zásad a
kritérií obsiahnutých v ustanovení § 116 ods. 2 Zákona o odpadoch, pričom hodnotili najmä závažnosť,
rozsah a čas trvania protiprávneho konania ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Výška uloženej
pokuty bola dostatočne odôvodnená s prihliadnutím na zásady a kritériá obsiahnuté v zákone. Orgány
verejnej správy pri ukladaní pokuty správne uplatnili tzv. absorbčnú zásadu a žalobcovi bola uložená

pokuta za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt, t.j. správny delikt postihnuteľný podľa § 117 ods.
3 Zákona o odpadoch. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívneho
spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci
zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 12.000,- Eur, pričom spodná hranica sadzby bola
1.200,- Eur a horná hranica sadzby bola vo výške 120.000,- Eur. Z tohto rámca nijakým spôsobom

nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo zásad a
kritérií obsiahnutých v zákone. Správna úvaha pri ukladaní pokuty bola správna a pokuta spĺňa kritéria
preventívnej aj represívnej funkcie. Výška pokuty nie je neprimeraná povahe skutku. To, že by mala mať
pre žalobcu likvidačný charakter žalobca ani nenamietal. Na základe uvedeného správny súd zamietol
i návrh žalobcu na upustenie od uloženia sankcie, ktorá mu bola uložená prvostupňovým rozhodnutím

alebo na zníženie jej výšky, t.j. na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 SSP, keďže nevzhliadol dôvody
na jej aplikáciu, pričom správny súd poznamenáva, že žalobca navrhol uplatnenie sankčnej moderácie
bez akýchkoľvek skutkových a právnych tvrdení, či návrhu na vykonanie dokazovania.

78) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

79) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.