Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010162
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7823010162.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o návrhu
na zmenu formy výkonu ochranného psychiatrického liečenia, na neverejnom zasadnutí dňa 21. januára
2026, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.12.2025 sp.zn.
2Nt/19/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. z r u š u j enapadnuté uznesenie a ukladá súdu prvého stupňa,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd
I. podľa § 446 ods. 1 Tr.por. návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom
C., D. XXX, t. č. v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, na zmenu formy výkonu

ochranného psychiatrického liečenia ústavného na ambulantné, zo dňa 01.10.2025, doplneného dňa
28.10.2025,ktorémubolouloženérozsudkomOkresnéhosúduTrebišov,sp.zn.1T/67/2022-137,zodňa
08.12.2022, právoplatným dňa 08.12.2022, v spojení s uznesením Okresného súdu Rožňava, sp. zn.:
2Nt/19/2023-86, zo dňa 13.06.2024, právoplatným dňa 10.07.2024, v spojení s uznesením Okresného
súdu Rožňava, sp. zn.: 2Nt/19/2023-86, zo dňa 10.04.2025, právoplatným dňa 21.05.2025, zamietol.
II. Podľa § 448 ods. 3 Tr.por.sa vo výkone ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou,

uloženého A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., D. XXX, t. č. v Psychiatrickej liečebni
Samuela Bluma v Plešivci, rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T/67/2022-137, zo dňa
08.12.2022, právoplatným dňa 08.12.2022, v spojení s uznesením Okresného súdu Rožňava, sp. zn.:
2Nt/19/2023-86, zo dňa 13.06.2024, právoplatným dňa 10.07.2024, v spojení s uznesením Okresného
súdu Rožňava, sp. zn.: 2Nt/19/2023-86, zo dňa 10.04.2025, právoplatným dňa 21.05.2025, bude
pokračovať.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie písomne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Vo vzťahu k podanému návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia z ústavnej formy
na ambulantnú formu, ktorý súd výrokom I. zamietol, uviedol, že na rozdiel od súdu ja naďalej
presvedčený o tom, že predmetný návrh bol (a je) dôvodný vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré sú

konkrétne uvedené v písomnom podaní zo dňa 1.10.2025 a v jeho doplnení zo dňa 28.10.2025. Je
síce pravda, že súd sa zmieňuje o týchto podaniach v odôvodnení napadnutého rozhodnutia , obáva
sa však, že na ich obsah nebral náležitý zreteľ pred vydaním napadnutého rozhodnutia, najmä pri
posudzovaní dôvodnosti / nedôvodnosti/ návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia. Myslí
si, že namietané pochybenie súdu naberá na intenzite aj preto, lebo v danom prípade predmetom
konania bolo rozhodovanie o podanom návrhu o zmene spôsobu výkonu ochranného psychiatrického

liečenia a preskúmanie toho, či dôvody ochranného liečenia trvajú. V jeho ponímaní nepochybne
ide o typ konania, ktorý má aj ústavný rozmer, pretože výkon ochrannej liečby (v danom prípadepsychiatrickej), zvlášť ústavnou formou, predstavuje veľmi vážny zásah do základných ľudských práv a
slobôd ktoréhokoľvek občana, čo podľa neho už samo o sebe indikuje potrebu náležite preskúmať, či od
posledného rozhodovania súdu nedošlo k takej zmene relevantných skutočností súvisiacich s povahou

choroby a liečebných možností, ktoré by nasvedčovali tomu, že je možné dosiahnuť účel ochrannej
liečby ambulantnou formou.
Nespochybňuje tú skutočnosť, že súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal dokazovanie
najmäzaúčelomzistenia,čidôvodyochrannéhoústavnéhopsychiatrickéholiečenianaďalejtrvajúalebo
či pominuli. Uvedené skutočnosti potvrdzuje napríklad správa Psychiatrickej liečebne S. Bluma v Plešivci

zo dňa 8.10.2025, na ktorú súd prihliadal pri rozhodovaní. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je
možné ďalej vyvodiť, že súd vychádzal aj z obsahu a záverov znaleckého posudku č. 67/2024, zo dňa
28.5.2024, ktorý vypracovala znalkyňa F. G. H. za účelom vyšetrenia jeho duševného stavu. Nenamieta
ani tú skutočnosť, že pre úplnosť a lepšiu objektivizáciu jeho aktuálneho duševného stavu súd si vyžiadal
odmenovanejznalkynedoplneniejejposlednéhoposudku,ktoréznalkyňadoručilasúdudňa15.12.2025
(teda v ten istý deň, kedy súd vydal napadnuté uznesenie).

Na strane druhej namietal, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, z ktorých súd
aktuálne vychádzal pri rozhodovaní, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu.
Nemohol sa vyjadriť (a ani jeho obhajca) najmä k vypracovanému doplneniu znaleckého posudku
znalkyne F. G. H., napriek tomu, že aj sám súd konštatuje na strane 4 uznesenia, že vychádzal

primárne zo znaleckého posudku a jeho doplnenia, ktorého záverom súd nemal dôvod neveriť a so
závermi ktorými sa v plnej miere stotožňuje. Ani sa nemohol o tom dozvedieť, že bolo vypracované
doplnenie znaleckého posudku, pretože doplnenie znaleckého posudku znalkyne bolo doručené súdu
dňa 15.12.2025, pričom súd napadnuté rozhodnutie vydal doslova obratom, ešte v deň doručenia
doplnenia posudku (t.j. 15.12.2025). Vychádzajúc z tejto nespornej skutočnosti je možné konštatovať,

že ani on a ani jeho obhajca sa nemohli dozvedieť o vypracovanom doplnení znaleckého posudku a na
jeho závery nemohli akokoľvek reagovať ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
Má za to, že súdu absolútne nič nebránilo v tom, aby jeho, alebo aspoň jeho obhajcu upovedomil o
tom, že bolo vypracované doplnenie k znaleckému posudku, eventuálne, aby mu doručil doplnenie
znaleckého posudku pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Platí to o to viac, že v predmetnej veci

bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie pre úplné objasnenie skutkového stavu.
Vyššie uvedené námietky považuje za opodstatnené bez ohľadu na to, že súd rozhodol od stola, čo
nemôže vylúčiť úplné a objektívne objasnenie aktuálneho skutkového stavu. V súvislosti so spôsobom
rozhodovania súd na strane 4 uznesenia vyslovuje záver, že na rozhodovanie v zmysle § 446 ods. 1
Tr.por. (pri rozhodovaní o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia z ústavnej formy na ambulantnú)

ani v zmysle § 448 Tr.por. ani nemôže nariaďovať verejné zasadnutie, pretože mu to Trestný poriadok
výslovne neustanovuje. Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení Trestného poriadku
podľa súdu nemožno prijať iný záver, ako ten, že pri uvedenom rozhodovaní nemôže predseda senátu
nariaďovať verejné zasadnutie, ale má povinnosť rozhodnúť tzv. od stola (ex cathedra).
Zároveň dodal, že jednou zo základných zásad trestného konania je aj právo obvineného (v zmysle

§ 10 ods. 11 Trestného poriadku ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj
obžalovaný a odsúdený) na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Trestného poriadku, ktoré obvinenému podľa
jeho presvedčenia plne prislúcha aj vo vykonávacom konaní ohľadne výkonu uloženého ochranného
opatrenia. Zmyslom tohto práva je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej
sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom

vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Nemôže byť sporným ani to, že právo na obhajobu
zaručuje nielen vnútroštátna právna úprava (viď napr. v Čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, ako aj v Čl. 40 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd), ale aj medzinárodná právna úprava, napr. Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (viď najmä článok 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) Dohovoru). Dal do
pozornosti článok 6 ods. 1 Dohovoru, z ktorého vyplýva, že „Každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom
čine, z ktorého je obvinený.“
Poukázal aj na čl. § 154c ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Zastávanázor,žezhorecitovanéhočlánku6ods.1Dohovorunevyplývajúžiadneobmedzeniavprípade
nariadenia hlavného pojednávania, verejného zasadnutia, prípadne iného podobného procesnéhoúkonu za účelom prerokovanie veci spravodlivo a verejne, aj za prítomnosti obvineného, z čoho je
možné vyvodiť, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zabezpečuje väčší rozsah
ústavných práv a slobôd, ako Trestný poriadok, preto v danom prípade Dohovor o ochrane ľudských

práv a základných slobôd má prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, teda aj pred Trestným poriadkom.
Predovšetkým z uvedených dôvodov príslušné ustanovenia Trestného poriadku, ktoré cituje súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nevylučujú to, aby súd vo veci nariadil verejné zasadnutie,
vychádzajúc primárne z príslušných článkov Dohovoru, ktorý nariadenie verejného zasadnutia vo
vykonávacom konaní explicitne (a ani implicitne) nevylučuje, ergo dovoľuje. Vydaným uznesením došlo

k porušeniu jeho práva na obhajobu, a v širšom kontexte aj jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušil a následne vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Krajský súd konštatuje, že výkon ochranného psychiatrického liečenia, zvlášť ústavnou formou, je

veľmi vážnym zásahom do základných ľudských práv a slobôd a preto je potrebné venovať náležitú
pozornosť skúmaniu splnenia zákonných podmienok nielen pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
ochranného liečenia ústavnou formou, jeho zmene, ale aj skúmaniu splnenia zákonných podmienok pri
rozhodovaní o prípadnom pokračovaní v takomto liečení. Nevenovanie náležitej pozornosti pri skúmaní
týchto podmienok a prípadné nezákonné rozhodnutie aj na základe nezákonného postupu by mohlo

viesť k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.

V nadväznosti na to krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že obvinený v zmysle §37 ods.3 Tr.
por. musí mať obhajcu v prípade rozhodovania o ochrannom liečení s výnimkou protialkoholického
a protitoxikomanického liečenia. Aj samotná táto skutočnosť svedčí o dôležitosti takéhoto konania.

V uvedenom prípade bol obvinenému príslušným súdom ustanovený obhajca. Ustanovenie obhajcu
však nie je len formálnou záležitosťou, ktorú v takýchto prípadoch vyžaduje Trestný poriadok.
Ustanovenieobhajcujezárukouzabezpečeniaprávobvinenémuprirozhodovaníčiužonariadení,alebo
v tomto konkrétnom prípade o zmene, resp. pokračovaní, či nepokračovaní v ústavnej liečbe. A tieto
práva si obvinený môže uplatňovať práve prostredníctvom obhajcu. Neumožnenie uplatňovania týchto

zákonom priznaných práv obhajcovi znamená, že proces rozhodovania v takejto veci nebol zákonný.
Nezákonný proces nemôže viesť ku zákonnému rozhodnutiu.

Krajský súd sa po preskúmaní spisu, vrátane sťažnosti obvineného prostredníctvom obhajcu proti
napadnutému uzneseniu, v plnom rozsahu stotožňuje s jeho námietkou v tej časti, v ktorej namieta

nedoručenie doplnku znaleckého posudku obvinenému, resp. obhajcovi. V ďalšom konaní po vrátení
veci bude potrebné toto pochybenie napraviť.
Nedoručením doplnku znaleckého posudku bolo totiž zabránené obvinenému, resp. obhajcovi v podaní
možného vyjadrenia sa k tomuto dôkazu a možným ďalším návrhom na vykonanie dokazovania za
účelom objektívneho a zákonného rozhodnutia vo veci. Toto pochybenie je ešte dôležitejšie v prípadoch,

keď sa nerozhoduje na verejnom zasadnutí, ale na zasadnutí neverejnom, keď súd rozhoduje ex
cathedra (tzv. od stola). Takýmto konaním prvostupňového súdu došlo k porušeniu práva obvineného
na obhajobu.
Ak došlo k nedoručeniu obvinenému a obhajcovi podstatného dôkazu, na základe ktorého prvostupňový
súd rozhodol a ku ktorému sa obvinený ani obhajca nemohli vyjadriť, tak to znamená závažné porušenie

práva obvineného na obhajobu, na základe čoho je nutné považovať postup prvostupňového súdu za
nesprávny a napadnuté uznesenie za nezákonné a takéto uznesenie bolo nevyhnutné zrušiť.

V súvislosti s námietkou odsúdeného ohľadne nevykonania verejného zasadnutia pri rozhodovaní
o pokračovaní ochranného psychiatrického liečenia, resp. zmene liečenia sa nadriadený krajský súd

s touto námietkou nestotožňuje a poukazuje na nasledujúce ustanovenia Trestného poriadku a na
nasledujúce skutočnosti.Podľa § 446 ods. 1 Tr. por. o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu
ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode
je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh

prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu na
výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich
pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok,
rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

Podľa § 446 ods.2 Tr. por. predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene
ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to
jeho zdravotný stav umožňuje.

Podľa §448 ods.3 Tr. por. predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení
ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného

liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 2, inak rozhodne, že
vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.

Podľa § 291 Tr. por. na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Tr. por. na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané,

že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
Podľa § 10 ods. 6 Tr. por. predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z
jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.

S poukázaním na vyššie uvedené ustanovenia je zrejmé, že Trestný poriadok výslovne neustanovuje,

že pri rozhodovaní podľa § 446 Tr. por., resp. § 448 Tr. por. rozhoduje predseda senátu na verejnom
zasadnutí. Preto nepostupoval prvostupňový súd nezákonne, ak rozhodol v uvedenom prípade
takzvane od stola (ex cathedra).
Pre úplnosť nadriadený krajský súd upriamuje pozornosť na niektoré konkrétne ustanovenia Trestného
poriadku v súvislosti s ochranným liečením, ktoré výslovne vyžadujú rozhodovanie na verejnom

zasadnutí. Jedná sa o zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia podľa §446 Tr. por. pokračovanie
v ochrannom liečení (po skončení výkonu trestu) podľa §446a Tr. por., alebo predĺženie ochranného
liečenia podľa §446c Tr. por..

Krajský súd sa však nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že pri takomto rozhodovaní zákon

ani neumožňuje súdu nariadiť vo veci verejné zasadnutie.
Krajský súd konštatuje, že Trestný poriadok síce neukladá súdu vykonať dokazovanie a rozhodnúť
na verejnom zasadnutí, na základe čoho súdy spravidla rozhodujú na neverejnom zasadnutí, ale
v prípade potreby vykonať dôkazy na verejnom zasadnutí je možné vykonať dokazovanie aj na verejnom
zasadnutí.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie bude potrebné po vrátení veci zaslať doplnok znaleckého
posudkuobvinenémua obhajcovianáslednevoveciopätovnevovecizákonnerozhodnúť.Podmienkou
zákonného rozhodnutia bude vysporiadať sa aj s prípadnými námietkami a návrhmi obvineného, resp.
obhajcu.

S poukázaním na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.