Rozsudok – Zmluvy Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366916
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:6123366916.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XXXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Karin Grabanovou, advokátkou so sídlom Komenského 5, 040
01 Košice, proti žalovanému E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX B., zast. advokátskou
kanceláriou LEGAL IURIS, s.r.o., so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, o zaplatenie
16.670 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.970 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške
2.500 eur a úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 18.650 eur od 22.12.2022 do 20.1.2023,

vo výške 7 % ročne zo sumy 9.950 eur od 21.01.2023 do 23.02.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 9.320 eur od 24.02.2023 do 23.03.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 8.320 eur od 24.03.2023 do 21.04.2023
vo výške 7 % ročne zo sumy 7.270 eur od 22.04.2023 do 23.05.2023
vo výške 7 % ročne zo sumy 7.070 eur od 24.05.2023 do 02.06.2023,
vo výške 7 % ročne zo sumy 6.970 eur od 03.06.2023 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 25.000 eur od 22.12.2022 do zaplatenia a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 14 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa

24.7.2023domáhalvočižalovanémupoúpravezaplateniasumyvovýške14.170eurspolusozmluvným
úrokomvovýške2.500euraúrokomzomeškaniavovýške7%ročnezosumy18.650eurod22.12.2022
do 20.1.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy 17.150 eur od 21.1.2023 do 23.2.2023, vo výške 7 % ročne
zo sumy 16.520 eur od 24.2.2023 do 23.3.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy 15.520 eur od 24.3.2023
do 21.4.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy 14.470 eur od 22.4.2023 do 23.5.2023, vo výške 7 % ročne
zo sumy 14.270 eur od 24.5.2023 do 2.6.2023, vo výške 7 % ročne zo sumy 14.170 eur od 3.6.2023 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 25.000 eur od 22.12.2022 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril Zmluvu o pôžičke dňa 21.10.2022,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom vo výške 25.000 eur žalovanému.Túto povinnosť si žalobca voči žalovanému splnil. O tejto skutočnosti okrem samotnej zmluvy s notársky
overenýmpodpisomžalovanéhosvedčíajto,žežalovanýdobrovoľnečasťposkytnutejpôžičkyžalobcovi
vrátil. V zmysle čl. II. bod 2) zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť predmet pôžičky spolu s

mesačným úrokom 5 % z celkovej sumy pôžičky najneskôr do 21.12.2022. Zároveň bol pre prípad
omeškania resp. nesplnenia povinnosti so žalovaným ako dlžníkom dohodnutý úrok z omeškania a
zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne z výšky pôžičky. Žalovaný vrátil žalobcovi len časť poskytnutej
pôžičky, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinností žalovaného v zmysle platne uzatvorenej Zmluvy
o pôžičke. Žalovaný vrátil žalobcovi 600 eur dňa 21.10.2022, 3.150 eur dňa 9.11.2022, 1.250 eur dňa

21.11.2022, 1.350 eur dňa 20.12.2022, 1.500 eur dňa 20.1.2023, 630 eur dňa 23.2.2023, 1.000 eur dňa
23.3.2023, 1.050 eur dňa 21.4.2023, 200 eur dňa 23.5.2023, 100 eur dňa 2.6.2023. Spolu žalovaný vrátil
žalobcovi (nie však v dohodnutom termíne) sumu 10.830 eur. Zostávajúca výška istiny tak predstavuje
sumu 14.170 eur. V zmysle čl. II bod 2) Zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť predmet pôžičky
spolu s mesačným úrokom 5 % z celkovej výšky pôžičky. Žalobca si preto uplatnil úrok zo sumy 25.000
eur za obdobie 2 mesiacov, mesačný úrok je 1.250 eur teda suma spolu 2.500 eur. Podľa čl. III. bod

3) Zmluvy o pôžičke patrí žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0.05 % denne z
výšky pôžičky, a to v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného podľa čl. II. bod 2) Zmluvy o pôžičke,
podľa ktorej bol žalovaný povinný vrátiť predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom 5 % z celkovej
sumy pôžičky najneskôr do 21.12.2022. Žalovaný si uvedenú povinnosť ani v jednej časti nesplnil.
Žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania zo sumy podľa jednotlivých úhrad. Do 21.12.2022,

teda do dátumu splatnosti poskytnutej pôžičky, bola uhradená suma vo výške 6.350 eur. Zostatok teda
predstavoval po splatnosti sumu 18.650 eur. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil
listinné dôkazy Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.10.2022 a výpis z účtu žalobcu za obdobie od 1.10.2022
do 26.6.2023.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 4.8.2023 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1258/2023,
proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom nepoprel uzavretie zmluvy o pôžičke, avšak tvrdil, že svoj
záväzok si splnil v celom rozsahu. Peniaze poukazoval pravidelne mesačne na účet žalobcu a zvyšok
uhradil v hotovosti k rukám žalobcu dňa 20.1.2023, o čom predložil videonahrávku, nakoľko žalobca mu
nevedel resp. nechcel dať potvrdenie o vrátení zvyšku pôžičky. Žalobu považuje za nedôvodnú, zároveň

si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ako dôkaz predložil videonahrávku na USB disku.

4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že tvrdenie žalovaného o splnení svojho záväzku v celej výške
k rukám žalovaného v hotovosti nie je pravdivé. Nie je pravdou, že by došlo k splneniu dlhu žalovaného
prijatím hotovostnej platby.

5. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu.

6. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach namietal vykonanie dôkazu prehratím videonahrávky

predloženej žalovaným s poukazom na § 187 ods. 1 CSP. Poukázal na skutočnosť, že obrazovo
– zvukový záznam, bol vyhotovený bez vedomia žalobcu a na jeho vyhotovenie žalobca vopred
nedal súhlas. Vyhotovením zvukovo – obrazového záznamu bez súhlasu osoby, ktorá je jasne
identifikovateľná,saautorzáznamudopustilprotiprávnehokonaniaazasiaholtýmdoosobnostnýchpráv
žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predložená nahrávka je získaná protiprávnym konaním

žalovaného, teda nedovoleným spôsobom, ktorým došlo k porušeniu zákona a k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu. Z obsahu nahrávky je pritom zrejmé, že ide o dôkaz predložený
žalovaným, ktorý nie je spôsobilý prispieť relevantne k objasneniu skutkového stavu veci (§
187 ods. 1 CSP a contrario). Predložený dôkaz získaný nezákonne nemôže prejsť prípadným testom
proporcionality. Poukázal na rozpornosť tvrdení žalovaného o dôvodoch vyhotovenia videozáznamu

a tiež na to, že pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu nebola jediná, ktorú žalovanému poskytol, je
však jediná, ktorá nebola žalobcovi riadne vrátená. Tvrdenie žalovaného o vrátení zvyšku pôžičky dňa
20.1.2023 nemôže byť pravdivé, nakoľko v ten istý deň žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 1.500
eur a ďalšie bezhotovostné splátky plnil až do 2.6.2023.

7. Žalovaný k námietke žalobcu k nevykonaniu dôkazu videonahrávkou uviedol, že žalobca súhlasil
s nahratím vrátenia pôžičky, nakoľko obe strany nemali pri sebe listinu a pero, kde by sa spísala úhrada
pôžičky.8. Okresný súd Rožňava rozsudkom z 26.4.2024 č. k. 11C/91/2023-96 žalobe vyhovel v celom rozsahu
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k. 11Co/129/2024-134 zo dňa 23.5.2025 zrušil rozsudok a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že úlohou súdu po
vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o nároku uplatnenom predmetnou žalobou, procesne správnym
postupom a správnou interpretáciou hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem dôkazne vyhodnotiť a
vziaťdoúvahyvšetkyrozhodujúceskutočnosti,ktorévyplynulizvykonanýchdôkazovazodpovedajúcich

nesporných tvrdení strán, pričom nesporné skutkové tvrdenia strán si osvojí ako zistený skutkový stav,
umožniťsporovýmstranámprocesnýpriestornauplatnenieeventuálneďalšíchprostriedkovprocesného
útoku a procesnej obrany a zabezpečiť si dostatočný a správny skutkový podklad pre posúdenie
dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a opodstatnenosti procesnej obrany žalovaného a rozhodne
tiež o nároku strán na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Súd rozhodnutie odvolacieho súdu doručil obom sporovým stranám a vo veci nariadil pojednávanie.

11.Žalobcazotrvalpripodanejžalobe.Trvalnasvojomtvrdení,žespornouskutočnosťoumedzistranami
sporu zostáva najmä otázka právneho dôvodu plnenia, ktorým bolo odovzdanie hotovosti žalobcovi
dňa 20.1.2023, ako aj samotná výška tejto finančnej čiastky. Žalobca navrhol vypočuť sporové strany,

opätovne prehrať videonahrávku a zároveň predložil ďalšie listinné dôkazy, konkrétne komunikáciu
medzi stranami prostredníctvom textových správ po dátume 20.1.2023.

12. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, ako ďalší dôkaz predložil komunikáciu Whatsapp zo dňa
19.1.2023, z ktorej vyplýva, že žalobca potvrdil, že 15 ostáva dlžoba v zmysle zmluvy o pôžičke medzi

žalobcom a žalovaným, ktorá je nesporná plus úrok z omeškania 1.500 eur, pričom sa dohodli na
zajtra. Žalovaný následne plnil 15.000 v aute žalobcu o čom svedčí video nahrávka a 1.500 eur zaplatil
prevodom na účet. Pôžička medzi žalobcom a žalovaným tak zanikla splnením dňa 20.1.2023.

13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, prehratím

videozáznamu na USB disku predloženým žalovaným a výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový
stav.

14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o vyhotovovaní videonahrávky. Potvrdil, že
na nahrávke je on, bolo to na parkovisku pred jeho bydliskom. Nebola to prvá pôžička, bolo viac pôžičiek

z jeho strany. Nevie, ktoré to boli peniaze, pretože žalovaný chodil na pôžičky ako na klavír. Suma 25.000
eur už bola veľká, tak už urobil papier, že podpíšu to u notára. Bolo viac kontraktov a sumy sa pohybovali
od 5.000 - 10.000 eur. Žalovaný posielal po 100, 250, 50 eur. Nikdy medzi nimi nebola sporná výška
pôžičky, predtým si dlžnú sumu nemusel nikdy vymáhať súdnou cestou. Žalobcu kontaktoval cez sms,
telefón mu nedvíhal, žiadal o vrátenie pôžičky. Žalovaný mu odpísal, že nemá peniaze, také to bolo

v rovine vysmievania sa. Doklady o vrátení nikdy nespisovali, bola medzi nimi vzájomná dôvera, ani
žalovaný to nepožadoval. Potvrdil, že podľa videonahrávky prevzal od žalovaného sumu spolu 7.000
eur. Z predloženej whatsapp komunikácie explicitne nevyplýva, že to plnenie hotovosti žalovaným bolo
plnenie na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ním a žalovaným. Nie je logickým ani prečo
žalovaný adresoval opakovane ospravedlňujúce správy žalobcovi za to, že je v omeškaní, že neplní, že

chce doplniť čas na poskytnutie plnenia a neustále sa ospravedlňoval. Raz prišiel na Južnú triedu, kde
malfirmu,sosvojimotcom,ktoréhovidelprvýkrát, predstavilsaakoB. F.stým,žebypotrebovalipožičať
10.000eur.Dalim10.000eurvhotovostiajzaprítomnostisvedkaaodvtedyjehootcanevidel,hocisľúbil,
že mu peniaze bude odovzdávať osobne. E. F. mu za neho nosil peniaze – napríklad tie v aute. Potom to
už len komplikoval E., že peniažky také, také, tu, tu a bral medzi tým aj nejaké dvojky, päťky bol z tohto

jeden veľký guláš. V neskoršej výpovedi, po zrušení prvostupňového rozsudku uviedol, že podľa jeho
poznámok mu vyrovnával otca. Zároveň o tom predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom
a otcom žalovaného B. F. zo dňa 23.1.2020. Tú pôžičku, ktorú mu vracal v aute bolo nejakých 7-7,5,
pričom to bolo za pôžičku, ktorú mal s jeho otcom. Vtedy založil svoje auto, Superb, lebo nemal peniaze,
od rodinného príslušníka mal požičané peniaze, ktoré musel vrátiť. Dostal sa do veľkej finančnej tiesne,

nakoľko on platil ako mu prišlo, preto už chcel nech to vráti. Potvrdil, že pôžička medzi ním a otcom
žalovaného bola splnená. Platil ju žalovaný. Konkretizoval, že v aute mu žalovaný odovzdal sumu 7.200
eur. Nikdy nenamietal uvedenie nesprávnej poznámky „B. F.“ pri platbách žalobcu v prospech jeho účtu.
Iné nesplatené pôžičky žalovaný voči žalobcovi nemá. Na listinnom dôkaze (screenshot – potvrdenieo platbách č.l. 191) nie je identifikovaný účet príjemcu, nie je identifikovaná akákoľvek platba, žalobca
a žalovaný mali medzi sebou dlhoročný vzťah na základe, ktoré fungovali medzi nimi pôžičky, čiže nie
je možné identifikovať, že to bolo plnenie na základe tejto zmluvy, ktorá je predmetom konania. Má

presné údaje ako dával peniaze a stále žalovanému vytýkal otca kedy začne otca splácať, ako ho bude
splácať, či ho vôbec bude splácať. Z nahrávky nevyplýva, že je to bolo plnenie na základe pôžičky,
ktorá je predmetom tohto konania. Nikdy nepoprel, že nejaké peniaze v hotovosti v aute boli prijaté od
žalovaného ale zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom tohto sporu nebola splnená. K výpisu 37 platieb
v prospech nejakého účtu – nie je identifikovaný účet príjemcu, nie je identifikovaná akákoľvek platba,

poukázal na to, že so žalovaným mali dlhoročný vzťah na základe, ktoré fungovali medzi nimi pôžičky,
absolútne nie je možné identifikovať, že to bolo plnenie na základe tejto zmluvy, ktorá je predmetom
konania.

15. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalobcom si požičiavali hore dole peniaze aj otcovi niečo
dal aj jemu. Reálne ale všetky peniaze vrátil. V aute žalobcovi odovzdal 15.000 eur. V aute mu dal 5.000

eur a potom ešte 10.000 eur. Potvrdil poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu aj jeho otcovi vo výške
10.000 eur. Nevie, či jeho otec peniaze vrátil. Odovzdávané peniaze však boli za jeho pôžičku, o ktorej
bola spísaná aj zmluva, nie za otcovu. Nahrávka bola vyhotovená niekedy v januári. K bezhotovostným
platbám po januári a odovzdaní peňazí v hotovosti uviedol, že tak boli vtedy dohodnutí so žalobcom,
žalobca chcel, aby mu poslal sumu na účet a zbytok aby mu doniesol v hotovosti, tak mu to doniesol.

K plneniam po 20. januári uviedol, že ešte nejaké doplatky tam ostali. K rozporu tvrdení uvedených
v odpore a ďalších vyjadreniach, že všetko uhradil uviedol, že on nepovedal, že hneď splatil celú túto.
Má za to, že žalobcovi vrátil všetko čo mu dal on osobne do ruky a naposledy sa dohodli, že donesie
15.000 eur a úrok mu pošle na účet a on mi vráti môj papier, lenže povedal, že on ten papier nemá
a že ho zabudol, lebo ide z Maďarska a preto si ho v aute nahral, že zajtra mi dá papier, lenže zajtra

sa už nestalo. Mal mu po splnení pôžičky vrátiť vyhotovenie zmluvy o pôžičke, aby ho žalobca potom
nemohol žalovať. Pýtal si ju predtým ako nastúpil do auta a keď povedal, že ju nemá tak si to nahral.
Za otca platil inú pôžičku, len kopíroval platby, preto je tam poznámka B. F., neuvedomil si to. Predtým
za otca platil niečo prevodom aj v hotovosti. Otec mu dal hotovosť a on to platil z účtu, otec nechodil
lebo mal už 75 rokov. Nemá vedomosť o tom, či otcova pôžička je splatená, nevie koľko tam ešte ostalo.

V smsmkovej komunikácii sa ospravedlňoval za otcovu pôžičku. Potvrdil, že od 23-teho sú už jeho tie
platby, ostal tam len ten variabilný symbol F. B.. Žalobca si odporuje vo svojich vyjadreniach, keď najprv
tvrdil, že pôžička medzi B. F. vo výške 10.000 eur bola splnená, avšak z listinného dôkazu vyplýva, že 37
odchádzajúcich platieb bolo vo výške 29.540 eur, čiže plnil aj za pána F. B. aj za seba. Na videonahrávke
žalobca potvrdzuje, že v úhrnnej výške sa mu plnilo 16.500 eur, nakoľko v rôznych minutážach žalovaný

hovorí „tu je päť“, „tu je ešte desiatka“, žalobca hovorí „je tu aj 7“, „dvanásť“. „a tri“, „dobre“, to znamená
v úhrnnej výške 15.000 plus ten úrok, ktorý požadoval z whatsapp komunikácie zo dňa 20.1.2023 mu bol
prevedený na účet. Žalovaný tak plnil 16.500 eur a teda zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným
zanikla splnením.

16. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom vyplýva, že jej predmetom je požičanie sumy 25.000 eur. Podľa čl. III. zmluvy sa strany dohodli,
že veriteľ prenechá predmet pôžičky dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. Podľa čl. II. zmluvy sa zmluvné
strany dohodli na vrátení dlhu s mesačným úrokom vo výške 5 % z výšky pôžičky najneskôr do
21.12.2022. V Čl. III zmluvy sa zmluvné strany dohodli v prípade nesplnenia povinnosti vrátiť pôžičku do

21.12.2022 na úroku z omeškania vo výške vypočítanej podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zároveň na zmluvnej pokute vo výške 0,05 % denne z výšky pôžičky.

17.Zvýpisuzúčtužalobcuzaobdobieod1.10.2022do26.6.2023vyplýva,žežalovanýuhradilžalobcovi
bezhotovostne dňa 21.10.2022 sumu 600 eur, dňa 9.11.2022 sumu 3.150 eur, dňa 21.11.2022 sumu

1.250 eur, dňa 20.12.2022 sumu 1.350 eur, dňa 20.1.2023 sumu 1.500 eur, dňa 23.2.2023 sumu 630
eur, dňa 23.3.2023 sumu 1.000 eur, dňa 21.4.2023 sumu 1.050 eur, dňa 23.5.2023 sumu 200 eur a dňa
2.6.2023 sumu 100 eur, tj. spolu 10.830 eur, pri každej platbe je uvedený správa pre príjemcu „F. B.“.

18. Na videonahrávke sú zachytené sporové strany sediace v motorovom vozidle, pričom dochádza

k odovzdaniu hotovosti zo strany žalovaného žalobcovi. Zo samotného záznamu ani z rozhovoru
zúčastnených osôb nie je možné zistiť presnú výšku sumy ani účel odovzdania.19. Zo screenshotu komunikácie medzi sporovými stranami (č.l. 147) vyplýva, že dňa 19.1.2023 žalobca
a žalovaný sa dohodli na deň 20.1.20233 o 14.00 hod. v KE na odovzdaní 15tis+ úrok 1.500 eur s tým,
že žalobca dňa 20.1.2023 o 11.00 hod žiadal o poslanie úroku na účet.

20. Z obsahu komunikácie medzi sporovými stranami realizovanej prostredníctvom textových správ
(č. l. 156 – 161), a to za bližšie neurčený deň a za obdobie od 21. 4. 2023 do 2. 6. 2023, vyplýva,
že žalovaný reagoval na opakované výzvy žalobcu na vrátenie poskytnutej pôžičky. V rámci tejto
komunikácie žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie dodatočného času na jej splatenie, vyjadroval

ľútosť nad vzniknutou situáciou, navrhoval osobné stretnutie za účelom vysvetlenia okolností prípadu a
zároveň navrhoval možnosť splácania dlhu formou splátok. Žalobca v uvedenom období trval na vrátení
požičaných finančných prostriedkov, pričom žalovaný sa mu opakovane ospravedlňoval za spôsobené
ťažkosti. Dňa 24. 4. 2023 žalobca zaslal žalovanému fotografiu zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 10.
2022 s textom „Idem za právnikom“. Dňa 2. 6. 2023 žalovaný na túto komunikáciu reagoval správou:
„Momentálne nemám, riešim to...“.

21. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.1.2020 (č.l. 184) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a B.
F. ako dlžníkom vyplýva, že jej predmetom je požičanie sumy 10.000 eur žalobcom B. F.. Podľa čl. III.
zmluvy sa strany dohodli, že veriteľ prenechá predmet pôžičky dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. Podľa
čl. II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na vrátení dlhu s mesačným úrokom vo výške 6 %

z výšky pôžičky najneskôr do 23.6.2020. V Čl. III zmluvy sa zmluvné strany dohodli v prípade nesplnenia
povinnosti vrátiť pôžičku do 23.6.2020 na úroku z omeškania vo výške vypočítanej podľa § 517 ods. 2
OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zároveň na zmluvnej pokute vo výške 0,05
% denne z výšky pôžičky.

22. Podľa screenshotu z mobilného telefónu (č.l. 191), bolo vykonaných 37 odchádzajúcich platieb
v sume 29.540 eur, nie zrejmé z akého účtu, na aký účet, obdobie vykonania platieb, ani ich účel, nie je
zrejmé ani o akú zobrazenú aplikáciu ide. Zároveň sú tu konkretizované štyri platby zo dňa 2.6.2023,
23.5.2023, 21.4.2023 a 23.3.2023 spolu v sume 2.350 eur. Súd na tomto mieste poznamenáva, že
potvrdenie o vykonaní týchto štyroch platieb je súčasťou spisu na č.l. 14 a 15.

23. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči konštatovala, že bolo preukázané uzavretie kontraktu
– písomnej zmluvy o pôžičke aj jej reálne poskytnutie na účet žalovaného. Žalovaný ako dlžník
nepreukázalsplneniezáväzkuriadneavčas,nahrávkaniejehodnovernýmdôkazomoplnenínazáklade
tejto konkrétnej zmluvy o pôžičke, nie je možné identifikovať ani sumu ani konkrétny účel hotovosti,

ktorá bola poskytnutá do rúk žalobcu. Nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník žiadal žalobcu
o vystavenie písomného potvrdenia o splatení dlhu s poukazom na § 569 OZ. Dlžník v prípade, že to
veriteľ neurobí má právo odoprieť plnenie. Mala za to, že žalovaný si vytvoril situáciu dôkaznej núdze,
pretože svojim konaním alebo opomenutím túto žiadosť veriteľovi neadresoval.

24. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
zmluvnývzťah–zmluvaopôžičke,peniazebolidlžníkomprevzaté,stýmžeichpostupnevracal,niektoré
cez účet, niektoré do rúk v hotovosti. Z videonahrávky presne vyplýva, v ktorých minútach akú sumu
prevzal žalobca z tej pôžičky. Jedná sa o sumu 15.000 eur plus úrok z omeškania 1.500 eur, ktorý
bol uhradený 20.1.2023. Na pôžičku 10.000 eur pre otca žalovaného bolo plnené 37 odchádzajúcimi

platbami v sume 29.540 eur, ktorá takmer 200 % prevyšuje pôvodnú pôžičku medzi pánom B. F.
a žalobcom. Logicky tak žalovaný platil nad rámec. To, že opomenul povinnosť ako dlžník vyžiadať si
potvrdenie o splnení dlhu súvisí z jeho pracovnou indispozíciou a nevedomosťou, preto si žalobcu nahral
týmto audiovizuálnym spôsobom. Bolo preukázané, že pôžička zanikla splnením.

25. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

27. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

28. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.29. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

31. Po prejednaní veci dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

32. Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených listinných dôkazov a zo skutkových tvrdení
sporových strán, mal súd za preukázané a medzi stranami nesporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 21.10.2022 Zmluvu o pôžičke. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 25.000 eur, ktoré mu boli odovzdané v deň podpisu zmluvy, pričom
žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku spolu s príslušenstvom najneskôr do 21.12.2022. Rovnako bolo

medzi stranami nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 10.830 eur, čo vyplýva z predloženého
prehľadu transakcií na účte žalobcu za obdobie od 1.10.2022 do 26.6.2023 (č. l. 15). Spornou zostala
otázka, či žalovaný splnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 v celom rozsahu dňa
20.1.2023, a to čiastočne v hotovosti do rúk žalobcu a čiastočne bezhotovostne v časti úroku na účet
žalobcu. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný navrhol vykonať dôkaz videonahrávkou uloženou

na USB nosiči. Žalobca namietal prípustnosť vykonania tohto dôkazu z dôvodu jeho údajného získania
nezákonným spôsobom. Z predložených dôkazov a tvrdení strán mal súd za to, že predmetná nahrávka
nebola získaná zákonným spôsobom. Po vykonaní testu proporcionality však dospel k záveru, že
tento dôkaz vykoná, keďže je spôsobilý prispieť k objasneniu rozhodujúcej skutkovej otázky, a to, či
došlo k splneniu dlhu. Súd zároveň nemal vedomosť o existencii iného zákonného dôkazu, ktorým

by bolo možné preukázať tvrdenia žalovaného o splnení záväzku, a mal za to, že zásah do práv
žalobcu nedosiahne takú intenzitu, ktorá by bola neprimeraná sledovanému cieľu. S týmto právnym
názorom sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Z vykonanej videonahrávky
nebolo medzi stranami sporné, že na nej vystupujú žalobca a žalovaný pri odovzdávaní peňažnej
hotovosti. Zo samotného obrazového záznamu ani z dialógu účastníkov však jednoznačne nevyplýva,

v akej konkrétnej výške bola hotovosť odovzdaná, a to napriek tomu, že v priebehu komunikácie
zaznievajú rôzne sumy. Rovnako z nahrávky nemožno jednoznačne určiť ani účel tohto plnenia. Tento
účel nevyplýva ani z iných vykonaných dôkazov. Súd preto pri ustálení účelu odovzdania hotovosti
dňa 20.1.2023 vychádzal z tvrdení strán a z ostatných vykonaných dôkazov a dospel k záveru, že
hotovosť bola odovzdaná za účelom splnenia pôžičky zo dňa 21.10.2022. Tento záver súd vyvodil

najmä z tvrdení žalovaného, ako aj z výpovede žalobcu, ktorý vo svojej prvej výpovedi uviedol, že nevie
presne určiť, ktorej pôžičky sa predmetné plnenie týkalo, keďže so žalovaným mal uzatvorených viacero
pôžičiek. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca takýmto spôsobom neúčinne poprel
tvrdenia žalovaného, keďže nepredložil vlastnú verziu skutkového deja. Až po rozhodnutí odvolacieho
súdu žalobca vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že hotovosť odovzdaná v aute mala byť určená na

splateniepôžičkyuzatvorenejsotcomžalovaného,pričomzároveňtvrdil,žetátopôžičkabolaužsplnená
žalovaným a na preukázanie tohto tvrdenia predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 23.1.2020. Toto neskoršie
tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobcovi nič nebránilo uviesť
tieto skutočnosti už pri svojej prvej výpovedi. Toto neskoršie tvrdenie žalobcu bolo vznesené až po
oboznámení sa s rozhodnutím odvolacieho súdu. Za týchto okolností súd vyhodnotil, že toto tvrdenie

žalobcu bolo účelové. Žalobcovi totiž nič nebránilo uviesť príslušné skutočnosti už pri svojej prvej
výpovedi, čím by umožnil súdu ich riadne posúdiť v kontexte celého sporu. Za tejto situácie súd pripisuje
vyššiu dôveru pôvodnej výpovedi žalobcu a predloženým nesporným dôkazom. Účelovosť jeho tvrdení
súd vidí aj v rozpore medzi jeho výpoveďami, keď najskôr uvádzal, že nevie, či mu žalovaný vracal
peniaze za svojho otca, pričom tvrdil, že mu otec žalovaného dlh dosiaľ nevrátil, a neskôr už tvrdil, že

peniaze odovzdávané v aute boli za účelom splnenia pôžičky otca žalovaného a pôžička medzi ním
a otcom žalovaného bola celkom splnená. Aj v prípade pochybností o presnom účele hotovostného
plnenia žalobca vo svojej prvej výpovedi nespochybnil, že išlo o vrátenie niektorej z pôžičiek medzi ním
a žalovaným. Súd preto dospel k záveru, že žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného,
podľa ktorého bola hotovosť odovzdaná titulom splnenia záväzku zo spornej pôžičky. Pokiaľ ide o výšku

hotovosti odovzdanej žalovaným žalobcovi, súd vychádzal z nesporných tvrdení strán, podľa ktorých
dňa 20.1.2023 došlo k hotovostnej úhrade vo výške 7.200 eur. V rozsahu presahujúcom uvedenú
sumu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce
poskytnutie ďalšieho plnenia v hotovosti. Za tejto situácie súd ustálil, že plnenie bolo preukázané výlučnev uvedenej výške, a to ako plnenie poskytnuté za účelom splnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa
21. 10. 2022.

33. Súd sa zaoberal procesnou obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že jeho záväzok zanikol splnením, a
to dňa 20.1.2023 odovzdaním hotovosti žalobcovi. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané,
že by došlo k splneniu dlhu v celom rozsahu, ako to žalovaný pôvodne uvádzal vo svojom odpore.
Naopak, z výpovede samotného žalovaného vyplynulo, že po splatnosti pôžičky a odovzdaní hotovosti
dňa 20.1.2023 existovali ešte nedoplatky, pričom výslovne uviedol, že nikdy netvrdil, že v aute došlo

k úplnému splateniu celej pôžičky. Týmto svojim vyjadrením sám spochybnil vlastné pôvodné tvrdenia
o zániku záväzku splnením. Závery súdu podporuje aj listinný dôkaz – výpis z účtu žalobcu, z ktorého
vyplýva, že žalovaný po dátume 20.1.2023 naďalej realizoval bezhotovostné platby na účet žalobcu, a to
až do 2.6.2023, v celkovej sume 2.980 eur. Žalovaný pritom uviedol, že tieto platby vykonával za seba,
nie za svojho otca. Zároveň potvrdil, že uvedené úhrady sa týkali jeho vlastnej pôžičky, a to aj napriek
tomu, že v správe pre adresáta bolo omylom uvedené meno jeho otca. Existenciu nesplneného záväzku

ďalej potvrdzuje aj predložená komunikácia medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom aplikácie
WhatsApp (č. l. 156 – 161), z ktorej vyplýva, že žalobca opakovane žiadal o vrátenie peňazí a žalovaný
žiadal o odklad splatnosti, resp. o možnosť splácania dlhu v splátkach. Následne žalobca žalovanému
zaslal fotografiu zmluvy o pôžičke zo dňa 21.10.2022 s poznámkou, že sa obráti na právnika. Na základe
uvedeného mal súd za preukázané, že záväzok žalovaného nezanikol splnením ku dňu 20.1.2023,

keďže nebol uhradený v celom rozsahu, a obranu žalovaného v tomto smere nepovažuje za dôvodnú.

34. Súd má za preukázané, že z vykonaných dôkazov, posudzovaných jednotlivo aj v ich vzájomnej
súvislosti, vyplýva čiastočná dôvodnosť žaloby. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.970 eur (t. j. rozdiel medzi požadovanou istinou vo výške 14.170

eur a sumou 7.200 eur, ktorá bola preukázateľne uhradená) ako istinu, spolu so zmluvným úrokom vo
výške2.500eur.Vprevyšujúcejčastiistinysúdžalobuzamietol,pretoženebolopreukázané,žežalovaný
nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu uplatnenom v tomto konaní na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.10.2022.

35. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré tvoria
príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ).

36.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

37. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

38. Podľa § 544 ods. 3 OZ ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

39. Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

40. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

41. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku omeškania žalovaného so
splnením jeho zmluvných povinností, pričom zmluvná pokuta bola medzi stranami platne a určite
dohodnutá, a to písomne aj čo do jej výšky. Žalovaný porušil svoju povinnosť vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, pričom medzi stranami nebola sporná ani samotná existencia

dojednania o zmluvnej pokute, ani jej celková výška. Zo zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta bola
dohodnutá pre prípad nevrátenia pôžičky do 21.12.2022. Keďže k vráteniu pôžičky v uvedenej lehote
nedošlo, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj dohodnutú zmluvnú pokutu. Súd sa
zároveň zaoberal otázkou primeranosti zmluvnej pokuty v zmysle § 545a OZ, podľa ktorého môže súdneprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. V prejednávanej veci však súd nezistil také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali jej moderáciu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá slobodne, vážne a určite, pričom jej
výška nezakladá zjavný nepomer medzi zabezpečovanou povinnosťou a sankciou za jej porušenie. Súd

vzal do úvahy najmä význam zabezpečovanej povinnosti, ktorou bola povinnosť vrátiť požičané peňažné
prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj rozsah porušenia tejto povinnosti žalovaným, ktorý sa dostal do
omeškania s vrátením celej dlžnej sumy. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní nielen sankčnú, ale aj
preventívnu a zabezpečovaciu funkciu a jej výška nie je v zjavnom nepomere k následkom porušenia
povinnosti. Za tejto situácie súd nepovažoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a

nenašiel dôvod na jej zníženie podľa § 545a OZ.

42. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

43.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Výška úroku je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
bankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu(podľaust.§3ods.1NariadeniaVlády
SR č. 87/1995). Na základe uvedeného vyplýva, že výška úroku z omeškania musí byť priznaná v súlade

s právnou úpravou účinnou v čase vzniku nároku. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške o 5 % vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania po zaplatení jednotlivých úhrad žalovaného tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto
rozsudku. Úrok z omeškania bol priznaný zo súm po zohľadnení jednotlivých platieb žalovaného vrátane
sumy 7.200 eur dňa 20.1.2023.

45. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni aplynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto

dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci

50. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to
podľa § 255, § 262 a § 396 CSP. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa úspešnosti strán v konaní.
Žalobca bol v konaní úspešný v časti 57 % (9.470 eur), žalovaný v časti 43 % (7.200 eur). Úspech
žalobcu tak predstavoval 14 %. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 14 %. V rámci trov konania rozhodoval súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri
zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho
konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní. Trovy konania na súde prvej inštancie
i odvolacieho konania, o ktorých rozhodol súd, tvoria jeden celok, a preto súd rozhodol o nich

jedným výrokom. V tejto časti výroku rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania, sú obsiahnuté
(aj keď výroková časť o trovách konania nie je diferencovaná) tak trovy konania vzniknuté
pred súdom prvej ako aj druhej inštancie. Súd tiež skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúcich v predmete sporu resp. okolnostiach na strane strán sporu, ktoréby odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Z predmetu sporu súd dôvody hodné
osobitného zreteľa nezistil, rovnako tak ani u strán sporu a ani strany sporu existenciu takýchto dôvodov
neuvádzali. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Rožňava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.