Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku · Judgement

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200796
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824200796.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovaný: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 3600545101,
zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, prvý odsek, v časti, v znení:

„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím
s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Ia. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

II.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávŽiadostioposkytnutienajľahšejpôžičkyč.3600545101,
zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, druhý odsek, v časti, v znení:
„ Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č.
3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, tretí odsek, v časti, v znení: „ Svojím podpisom
prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených
termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola
oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby

splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov
bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z
iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č.
3600545101, zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, piaty odsek, v časti, v znení:
„Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom

zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia
návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku
od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na
adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby
Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a
informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym
spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia
kvalitymneposkytovanýchslužiebaponukyslužiebaproduktovtýchtospoločnostípatriacichdoskupiny
s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov
od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia

súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer
Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

V.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávŽiadostioposkytnutienajľahšejpôžičkyč.3600545101,
zo dňa 16.10.2012, v časti VIII. Klient, posledný odsek, v časti – posledná veta, v znení:
„ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s:

(a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,
(b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou,
(c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Va. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.4.2024 domáhal rozhodnutia v zmysle výroku
tohto rozsudku a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 som dňa 16.10.2012 uzavrel Zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky č. 3600545101 (ďalej len „Zmluva“). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa
01.01.2018 rozdelením, pričom jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s.,

so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená
medzi žalobcom a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú
predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala údaje žalobcu. Žalobcova „zmluvná voľnosť“ bola
obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako
aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez

možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole
neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3.
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII.
Klient, prvý odsek, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,

prevzalsomich,súhlasímsnimi,nemámknimžiadnevýhradyazaväzujemsaichdodržiavať.“Uvedenázmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou
podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné

bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke
oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné,
pretože si tým žalobca zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti
s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, druhý odsek, v časti, v

znení:„Prehlasujem,žesúhlasímsoZmluvnoupokutouaSankčnýmúrokomprislúchajúcimSpoločnosti
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ Zmluvnú pokutu a sankčný úrok
si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednal. Tie boli včlenené malým písmom do
textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom ich nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani
prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami

uplatňovať voči žalobcovi akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy si nemohol ani
predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient,
tretí odsek, v časti, v znení:„ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj

záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky
podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať
zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne.
Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie
vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi
hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej
škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak
nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do
úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát
judikovali aj súdy SR. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. v znení

účinnom od 1.5.2014. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient,
piaty odsek, v časti, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu
na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po
dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas
najskôrpojednomrokuodudeleniasúhlasupreprípad,žeZmluvanevznikneatopísomnýmoznámením

doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.
Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve
(ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.)
a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva,

zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich
do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na
dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom
roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným
na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem

dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ Predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním
jehoosobnýchúdajovtretejosobe,sospracovanímjehoosobnýchúdajovpodobu10rokov(ajpozániku
zmluvného vzťahu), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou
podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.

Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Klient, posledný odsek, v časti
– posledná veta, v znení: „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s: (a)
OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou
a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvnýchpodmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“
Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou

zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša
dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a
to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v
otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a
prevzatia formulára. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem

svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39
OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. V súvislosti
s označenými neprijateľnými zmluvnými podmienkami žalobca poukázal aj na rozhodnutia súdov a vo
vzťahu k posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, a k procesnej
stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná,
poukázal aj na odbornú literatúru.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že s tvrdením žalobcu o akomsi prenášaní dôkazného bremena
na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou nemožno súhlasiť.
Napadnuté zmluvné ust. predstavuje štandardné a v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné
ustanovenie, v tomto prípade riadne uvedené v zmluve. Žalovaný nijak žalobcovi nebránila sa so

zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaný
zmluvu podpisoval v dobrej viere v záujem žalobcu zmluvu v danom znení podpísať (žiaľ, skutočnosť,
či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaný nedokáže ovplyvniť, dané
je jednoducho vecou podpisujúceho klienta – za pomoci použitia argumentu ad absurdum by sme
inak mohli dospieť k tomu, že žalovaný by mal byť zodpovedný za to, či si klient zmluvu prečíta

celú alebo nie, či ju prečíta s porozumením alebo nie, prípadne či len nepredstiera záujem o danú
zmluvu; má banka nútiť klienta, aby zmluvnú dokumentáciu pred zamestnancom banky či iným svedkom
prečítal nahlas a výslovne potvrdil a najmä preukázal porozumenie jej obsahu? – samozrejme, ide
o nezmysel). Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená
to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Poukázal na tzv.

priemerného spotrebiteľa, ktorým je v judikatúre Súdneho dvora EÚ len osoba kritická v jej správaní
sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne
ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby) [Napríklad, obozretný spotrebiteľ
neuverí tomu, že veľkosť (rozmer) reklamovaného (propagovaného) označenia na balení tovaru je
totožná s jeho skutočnou veľkosťou. Rovnako priemerný spotrebiteľ nebude prisudzovať tovarom

označovaným ako „dermatologicky testované“ liečebné účinky, ktoré tovar ani nemôže mať.]. Ak aj
priemerný spotrebiteľ nie je vždy primerane správne informovaný, predpokladá sa, že je informovaný
aspoň priemerne (averagely informed). Ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa,
ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až
ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti. Je však potrebné si uvedomiť, že ak spotrebiteľovi vadili niektoré

zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na
posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal uzavierať (prípadne sa pred podpisom iniciatívne: i) klásť
otázky a ii) žiadať „dovysvetliť“ skutočný význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel). Ak
však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť
obsahu predloženého návrhu zmluvy (prípadne dokonca bez toho, že by si návrh zmluvy prečítal), tak

takéhoto spotrebiteľa nemožno považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne
informovaného, všímavého a obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EU a rovnako aj právo
SR. Možnosť uplatňovať si voči dlžníkovi zmluvnú pokutu je upravená priamo v ust. § 544 OZ. Rovnako
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky je zakotvená priamo v ust. § 121 ods. 3 OZ a v ust. § 9a
ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. Napadnuté zmluvné dojednanie nehovorí nič o výške týchto nákladov,

výlučne o možnosti si ich uplatniť. Napadnutá zmluvná podmienka je neutrálna a nezakladá žiadnu
nerovnováhu v právach a povinnostiach. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 8Csp/109/2023, rovnako na rozhodnutia sp. zn. 5Csp/4/2022 Okresného súdu Prešov
a sp. zn. 9Csp/8/2022 Okresného súdu Okresný súd Bardejov a poukázala na odlišnosti prejednávanej
veci s uvedenými konaniami, v ktorých došlo k vyhláseniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ ide

o dohodu o zrážkach zo mzdy, ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka,
pri ktorého výkone zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (napr.
podľa Exekučného poriadku). Právnym poriadkom aprobovaný a v Občianskom zákonníku explicitne
zakotvený zabezpečovací inštitút už podľa svojej povahy ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnoupodmienkou (zabezpečovací inštitút zabezpečuje akcesoricky povinnosti z hlavného záväzkového
vzťahu – zabezpečovací inštitút preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou). Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom zabezpečenie záväzku

spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník
ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali. ,,Zakázané“ spôsoby zabezpečenia vo
vzťahu k Úverovej zmluve boli v čase uzavretia zmluvy výslovne špecifikované v ustanovení § 53 ods.
7 Občianskeho zákonníka (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti). V tejto konkrétnej situácii
žalovaný k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ani nepristúpil. Okrem toho, po ostatnej novele zákona

o ochrane spotrebiteľa (z. č. 250/2007 Z. z.; novela vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.) už žalovaný
ani neplánuje k realizácii tejto dohody pristúpiť. Dohodu o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy
totiž ,,zakázala“ (resp. prísne obmedzila) predmetná ostatná novela zákona o ochrane spotrebiteľa s
účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaný bez ďalšieho rešpektuje a v súlade so zákonom odstraňuje
tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. Ak tento inštitút zákonodarca ,,zakázal“ od 01.05.2014
(nie však absolútne, v podstate jeho použitie ,,len“ sprísnil), znamená to, že do tohto dátumu zakázaný

nebol (a určite nemohol byť a ani nemôže byť označený za neprijateľnú podmienku len ,,z titulu svojej
prítomnosti“ v spotrebiteľskom vzťahu, navyše, ak je priamo zakotvený a zreteľne viditeľný v zmluve).
Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách. Nielen zákon o
ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť takéto informácie o klientoch
utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením,

zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaný tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim
písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Pre preukázanie vyššie
uvedených tvrdení poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 29C 368/2012 (obdobne
bolo pritom rozhodnuté aj v konaní č. 17Co 38/2012 vedenom pred Krajským súdom Banská Bystrica).
Dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna

prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje
10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta
uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v

prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie
osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. V
tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 42 ods. 1 zákona o bankách, z ktorého je zrejmé, že banka
má povinnosť, minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný
používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa jej osvedčila praxou. Dohodnutý účel spracúvania

osobných údajov vyplýva priamo z § 93a ods. 3 zákona o bankách, ktoré stanovuje prípady, pri
ktorých je banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta. Spracúvanie osobných
údajov na účel interného výkazníctva je preto podľa názoru žalovaného plne legitímne. Poukázala na
nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, zo záverov ktorého vyplýva,
že súd nemôže vysloviť neprijateľnosť a tým neplatnosť zmluvnej podmienky, ktorá je vyjadrením

zákonnej povinnosti dodávateľa. Poukázala tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v zo dňa
21.03.2013, RWE Vertrieb, C-92/11 (bod 26), tiež rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C 34/13 Kušaniová v. SMART CAPITAL, a.s. zo dňa 10.09.2014. Pri určení neprijateľnosti viacerých
zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde
o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú

súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť
zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo. Ak tak urobí, rozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom
konaniaazvyšujeodmenuadvokátazastupujúcehospotrebiteľa?Samozrejmenie.Rovnakojepotrebné
odmietnuť prípadné žalobcovo tvrdenie, že mohol podať viacero samostatných žalôb a ak by o nich súd
rozhodol vo viacerých samostatných konaniach, tak v každom z nich by musel samostatne rozhodnúť aj

o náhrade trov konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať,
tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán)
a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly
Okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo bolo by

potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Poukázala
na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009. Na
podporu tvrdenia, že určenie neprijateľných zmluvných podmienok nepredstavuje samostatný predmetkonania poukázala na Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/3/2022 zo dňa 04.10.2022.
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení z 21.8.2024 uviedol, že praktický význam žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, ktoré formulovalo oblasť ochrany spotrebiteľa ako
samostatnú politiku vlastnú EÚ, ako celku. Ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov
EÚ. Poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, tiež na čl. 38 Charty základných práv EÚ.
Je potrebné skúmať konanie dodávateľa, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s

odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaný
a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenia boli dojednané individuálne.
Žalovaný však nijakým spôsobom nepreukázala, že so mnou bol vedený kontraktačný proces vo
vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním
zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju

zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa §
3 ods. 5 zákona č. 108/2024 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou
podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si
zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi

ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami, čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom, t.j.

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní
jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem nemožnosti dovolávať sa súdnej ochrany vychádzajúc z
domnienky, že si zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený
a vyslovil s nimi súhlas. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/18/2020, z 25.05.2020. Vo vzťahu priamo k žalovanému žalobca
poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/32/2020-47 zo dňa 11.05.2020. Žalobca
poukázal na množstvo ďalších rozhodnutí súdov, kde bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená
za neprijateľnú vo vzťahu k iným dodávateľom. Zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa,

ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. V konkrétnom prípade ide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé omeškanie, aj v
prípade 1 centu. Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi
na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške
súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta

je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovaným jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/47/2020-113 z 22.06.2021 a ďalšie rozhodnutia
súdov. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podsunutá žalobcovi na podpis spoločne so spotrebiteľskou
zmluvou. Dodávateľ konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď žalobcovi podsunul na
podpis takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa

ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Pri
uzatváraní Dohody bolo potrebné rešpektovať pravidlá kontraktačného procesu vyplývajúce z noriem
spotrebiteľského práva. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech
spotrebiteľa. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k dohode o zrážkach

zo mzdy, jej neprijateľnosť nespočíva v tom, že by išlo o inštitút, ktorý právna úprava nepozná. Za
neprijateľnúzmluvnúpodmienkutrebapovažovaťtakú,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 OZ). Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú
zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho

osobnými údajmi po dobu 10 rokov po doručení návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva
vôbec nevznikne, tak tento súhlas ďalej trvá. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu
v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno
za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, naktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka
spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1

OZ). O zmluvnej podmienke týkajúcej sa spracovania osobných údajov, v jej rôznych variantoch, už bolo
všeobecnými súdmi SR rozhodované, pričom žalobca na niektoré z nich poukázal. O neprijateľnosti
obdobnej zmluvnej podmienky a priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného, spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 11Co/33/2017 zo
dňa 12.09.2017. Žalobu o určenie obdobnej zmluvnej podmienky a priamo vo vzťahu k žalovanému síce

zamietol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 20Co/349/2014 zo dňa 11.11.2016, pričom uznesením
Krajský súd v Prešove sp. zn. 24Co/43/2017 zo dňa 27.3.2018, tento rozsudok zrušil, vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je zrejmé, že takýmto postupom môže ľahko dôjsť
k zneužitiu chránených informácii a citlivých údajov, pričom vopred daný a individuálne nevyjednaný
súhlas spotrebiteľa, ktorý o takýchto následkoch preukázateľne nebol poučený, nie je možné považovať
za prijateľný. Zároveň žalovaný nestanovuje rozsah osobných údajov, s ktorými nakladá a ich poskytuje

neurčitému okruhu neidentifikovaných subjektov. Súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou
podmienkou, navyše bez možnosti ho odmietnuť, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý
a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorých sa tento výslovne zákonom o
ochrane osobných údajov požaduje. Predmetná zmluvná podmienka obsiahnutá je koncipovaná svojím
rozsahom širšie ako len rámec obchodného tajomstva podľa zákona o bankách, avšak v zásade na

nakladanie s osobnými údajmi (bez určenia rozsahu) na účel odlišný ako len bankové tajomstvo.
Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že som žalobou uplatnila viaceré samostatné veci (nároky).
Bolo by zaujímavé vedieť, ako by žalovaný, pri tejto svojej umelej konštrukcii transformovania viacerých
vecí (nárokov) na jednu vec (nárok) postupoval, ak by súd určil za neprijateľnú len jednu zmluvnú
podmienku a žalobu o určenie zvyšných zmluvných podmienok by zamietol. Žalovaný vychádza z

názoru, že pri určení odmeny za úkony právnej služby, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že konanie
o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok, je jedným konaním, s jedným nárokom. Je
nelogické a nespravodlivé, aby veriteľ pri viacnásobnom porušení spotrebiteľského práva, znášal za
každé porušenie spotrebiteľského práva tým menšiu náhradu trov za každé porušenie spotrebiteľského
práva, v čím väčšom počte sa porušení práva dopustí. Tomu zodpovedá aj prevažujúca súdna prax.

Poukázal na rozhodnutia, v ktorých súdy rozhodovali o náhrade trov konania v rámci konania o merite
veci, za každú vec už samostatným výrokom, napr. na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn.
8Csp/97/2022, z 27.9.2022; sp. zn. 9Csp/17/2021, z 15.4.2021; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023;
sp. zn. 24Csp/2/2023, z 29.9.2023; rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 21Csp/23/2022, zo
7.10.2022; rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19Csp/93/2021, z 25.1.2023. Poukázal aj na

rozhodnutia Okresného súdu Prešov o výške trov konania pri spojení viacerých určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok, v zmysle § 13 ods. 3 AT, napr. uznesenia sp. zn. 7Csp/18/2022, z 9.11.2023;
sp. zn. 11Csp/152/2022, z 26.5.2023; sp. zn. 18Csp/154/2022, z 25.9.2023; sp. zn. 19Csp/148/2020,
z 18.7.2023; sp. zn. 20Csp/93/2023, z 20.12.2023; sp. zn. 29Csp/36/2021, z 28.7.2023. Rovnako
rozhodnutia ďalších okresných súdov. Osobitne poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.

zn.16CoCsp/13/2022, z 27.3.2023. Názory žalovaného na náhradu trov konania za veci o určovanie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, sú aj v rozpore s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Poukázal k
tomu na bod 5. rozsudku Súdneho dvora EÚ, v spojených veciach C-224/19 a C-259/19 a na body 1. a
2. rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-385/20, tiež na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn.
22CoCsp/43/2023, zo dňa 25. 04. 2024.

5. Žalovaný vo vyjadrení z 19.11.2024 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na vyjadrení zo dňa 20.06.2024.
Ďalej upozornil, že v konaní môže byť podľa ich zistení prekážka „res iudicata“, nakoľko vo veci už
bola v minulosti podaná žaloba o zaplatenie 11Csp/171/2017 s rovnakým predmetom konania (žalobca
VÚB, a.s., následne Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154),

v ktorom bola žaloba zamietnutá. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova
prejednať,tvoríneodstrániteľnúvadukonaniaajejexistencia(zistenie)vediekzastaveniukonania.Preto
v prípade, ak by Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 360054510 už bola predmetom súdnej kontroly
okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, bolo by
potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Poukázala

na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/57/2019 z 25.06.2020, uznesenie Krajského
súduvKošiciach,sp.zn.2CoCsp/24/2021z08.04.2021.Akoprílohuvyjadreniazaslalaplatobnúhistóriu,
z ktorej je zrejmé, že žalobca neuhradil ani istinu v zmysle Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č.360054510 zo dňa 16.10.2012. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom súdu navrhuje,
aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení z 20.11.2024 uviedol, že pokiaľ by žaloba, ktorá bola zamietnutá bola skutočne
podaná, predmetom vedeného súdneho sporu v konaní 11Csp 171/2017 bolo teda uplatňovanie nároku
na plnenie t. j. zaplatenie samotného úroku ako aj príslušenstva. Predmetom tohto súdneho konania je
však iná právna skutočnosť t. j. vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok z konkrétnej úverovej

zmluvy, čo je diametrálne odlišné a v rámci posudzovania relevantné ako iný predmet konania. V
dôsledku toho nie sú teda splnené zákonné podmienky pre prijatie záveru, že sa jedná o res iudicata.
Žalobca záverom poznamenáva, že predmetné vyjadrenie žalovaného je účelové, neodôvodnené,
zbytočne zaťažujúce druhého účastníka konania, ako aj samotný procesný súd, o to viac, že je
vyhotovené kvalifikovanou osobou, jeho právnym zástupcom.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohou žaloby, a to Zmluvou o poskytnutí najľahšej
pôžičky č. 3600545101, ďalej vyjadrením žalovaného z 4.6.2024, vyjadrením žalovaného z 20.6.2024,
vyjadrením žalobcu z 21.8.2024, vyjadrením žalovaného z 19.11.2024 s prílohami, a to uznesením
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 z 26.7.20218 a prehľadom splátok a úhrad
k zmluve č. 7114041, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017

a z neho rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 z 18.4.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2018, písomným podaním žalobcu zo dňa 20.11.2024, prednesmi
právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, IČO:35 923 130 a

žalobca ako klient uzatvorili dňa 16.10.2012 zmluvu o pôžičke č.3600545101, pričom výška pôžičky
predstavovala sumu 1500,- eur, ktorú mal žalobca uhradiť v 60 splátkach a celková čiastka pôžičky
predstavovala sumu 2806,80 eur, výška mesačnej splátky s poistením sumu 48,14 eur a ročná úroková
sadzba 32 %. RPMN bola uvedená vo výške 32%.

9. Zmluvné podmienky od bodu V. až po IX boli písané drobným, takmer nečitateľným písmom. Zo
žalovaným predloženého Prehľadu splátok a úhrad k zmluve (v podaní z 19.11.2024) je zrejmé, že
žalobca uhradil celkovo k zmluve do 11.3.2014 sumu 770,24 eur.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11Csp/171/2017 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu

Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/171/2017 z 18.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2018,
súd konanie v časti o zaplatenie sumy 729,76 eur spolu s úrokom z omeškania zastavil a žalobu žalobcu
v prevyšujúcej časti zamietol. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Z pripojeného spisu ďalej
vyplynulo, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou domáhal od žalovaného
(žalobcu v prejednávanom prípade) zaplatenia sumy 1.426,10 eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca

spoločnosť Consumer Finance Holding. a.s. a žalovaný (žalobca v tejto veci) ako klient uzavreli dňa
16.10.2012 zmluvu č. 3600545101 ( tiež č. 7114041) o poskytnutí pôžičky vo výške 1.500,00 eur, pričom
klient sa zaviazal tento úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 46,78 eur. Medzi zmluvnými
stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32,00 %. RPMN bola 32,00 % a Priemerná hodnota
RPMN bola 45,60 %. Zo spisu ďalej vyplynulo, že žalobca uhradil k predmetnej zmluve žalobca uhradil

k zmluve do podania žaloby sumu 770,24 eur, dňa 19.02.2018 sumu 129,76 eur a dňa 08.09.2017 sumu
600,00 eur. Z rozsudku je zrejmé, že súd poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur považoval za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže úhrady žalovaného (tu žalobcu) boli v sume 770,24 eur a po podaní žaloby
uhradil ešte sumu 729,76 eur, čo, súd žalobu čo do zvyšku zamietol a konanie v časti o zaplatenie
sumy 729,76 eur zastavil.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej
žalobe, ako aj na jednotlivých vyjadreniach.

12. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že v súlade

s doterajšími vyjadreniami považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku môže byť považovaná iba taká, ktorá predstavuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napadnuté zmluvné podmienky toto kritérium
nespĺňajú a niektoré z nich sú aj priamo právnym poriadkom aprobované, napríklad podmienky vsúvislosti so zrážkami zo mzdy alebo v súvislosti so zmluvnou pokutou. Napadnuté zmluvné podmienky
nezhoršujú postavenie spotrebiteľa a žalovaný namieta aj spôsob uplatnenia trov konania, ktoré si
uplatnil právny zástupca žalobcu, pričom má za to, že predmet konania je v danom prípade iba jeden

a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Žalovanému je známe, že existujú rozhodnutia, ktoré akceptujú takto
uplatnený nárok na náhradu trov konania, ale sú aj súdy, ktoré to neakceptujú, preto nie je jednoznačne
daná súdna prax. Žalovaný žiada, aby súd nahliadal na vec ako na jeden predmet konania, a to na
čiastočnú neplatnosť zmluvy a neakceptoval uplatnenie trov podľa žaloby.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018

spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods.
c) a d) CSP.

16. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

18.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

24. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.26. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

29. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny

vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., IČO:35 923 130 a žalobca ako klient uzatvorili dňa 16.10.2012 zmluvu

o pôžičke č.3600545101 (uvádza sa tiež č.7114041), pričom výška pôžičky predstavovala sumu 1500,-
eur, ktorú mal žalobca uhradiť v 60 splátkach a celková čiastka pôžičky predstavovala sumu 2806,80
eur, výška mesačnej splátky s poistením sumu 48,14 eur a ročná úroková sadzba 32 %. RPMN bolauvedená vo výške 32%. Zároveň z formulára zmluvy vyplynulo, že zmluvné podmienky od bodu V. až
po IX zmluvy boli písané drobným, takmer nečitateľným písmom.

33. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., zanikol a jeho právnym nástupcom sa
stal žalovaný. Uvedené je zrejmé z výpisu z obchodného registra žalovaného, tým je daná aj pasívna
vecná legitimácia žalovaného, čo nakoniec ani nebolo žalovaným rozporované.

34. Na uvedenom nemení nič ani prípadné postúpenie pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa.

Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu
na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje
do základného záväzkového vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého
obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom
pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Predmetom postúpenia môže byť len určitá
pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, ..( Najvyšší súd SR v

rozhodnutí sp.zn. 3Obdo/7/2009 zo dňa 14. októbra 2010). Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená
medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným (jeho právnym predchodcom –univerzálna sukcesia)
ako dodávateľom, na čom nič nemení ani postúpenie pohľadávky, ktorého dôsledok nepredpokladá
zánik hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Bol to práve žalovaný, ktorý koncipoval
celú zmluvu o úvere vrátane neprijateľných zmluvných podmienok, a preto musí znášať aj následok

žalobného efektu, a teda je pasívne vecne legitimovaným (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 11CoCsp/18/2023 z 14. 03. 2024).

35. Žalobca sa žalobou domáhal určenia konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v zmluve tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní žaloby a po vykonanom

dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ním
uvádzané podmienky sú neprijateľné. Všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané,
boli zakomponované do zmluvy na vopred pripravenom tlačive, pričom ich obsah žalobca nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd následne pristúpil k podrobnému preskúmaniu žalobcom označených
zmluvných podmienok, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

36. Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku

znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

37. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

38. V zmysle § 137 písm. c) a písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu.

39. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žaloby upravené v
ust. § 137 písm. c), písm. d) CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137
CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia

ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť,
že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatnenéhonároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

40. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019,sp.zn.
6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec
týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp.
vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §137
ods.1písm.c)Civilnéhosporovéhoporiadku.Ideoosobitnýdruhžalobypatriacejspotrebiteľoviscieľom

domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá
má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,§ 3
ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavýprávnyzáujem.Spotrebiteľmátedaprávo,abyjehoprávnepostavenienebolospochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza

aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa
spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn.
C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť
alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl.3 ods.
1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007
Z.z.. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že právo súdu
vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti
CSPzachované,alenarozdielodrozhodnutiavydanéhovkonanípodľa§301anasl.CSPlensúčinkami

inter partes.

41. V súvislosti s prípadnými námietkami ohľadne uplynutia doby od uzavretia zmluvy v roku 2012 do
podania žaloby, prípadne ohľadne momentu od jeho splatenia, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa

dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej
legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie
dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba
vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v

spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového

právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

42. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.

6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnejpodmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

43. Pred samotným skúmaním nekalosti zmluvnej podmienky, musí súd skúmať, či nejde o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

44. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny.

45. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku
spotrebiteľskejzmluvyakodvojstrannéhoprávnehoúkonupridojednávaníktoréhoadresátponukyalebo
návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak
nebudúdanépodmienkyamožnosťspotrebiteľazmeniťnávrhzmluvnejpodmienky,t.j.zmeniťjejobsah,

atýmvparciálnejčastipredložiťdodávateľovinovýnávrh,nebudemožnézažiadnychokolnostíhovoriťo
priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa
v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať
relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).

46. V tomto smere žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy,

čo nepochybne vyplýva zo samotného zmluvného formulára. Ide o vopred preformulované tlačivo, do
ktorého boli dopĺňané údaje týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa, jeho osobné údaje a základné údaje
o výške úveru, počte splátok, úrokovej sadzbe a ďalšie. Časť formulára týkajúca sa v tomto konaní
skúmaných podmienok, bola vopred naformulovaná.

47. Následne súd pristúpil ku skúmaniu, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

48. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzugyi Lízing

49. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

50. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia skúmanej zmluvy demonštratívny

výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súdu tak nič nebráni, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods.
1Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ako spotrebitelia a ako slabšia strana sporu, nemala možnosťparticipovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne sú z hľadiska informovanosti a vyjednávace
pozície slabšou stranou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/19/2021).

51. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom
absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z
praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu

prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu
založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním

existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa..“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

52. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny

znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a) značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a

náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia,
ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej
nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej
neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Ako príklad možno
uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom v prípade alternatívneho

dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská komisia“):898
Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje
jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené atribúty
bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými

podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene

podmienok, ak súčasne iná? zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní; b) značná nerovnováha v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy
vychádzajúc pritom z jednostrannej kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské

zmluvy. V tomto prípade ide o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu
zákonného režimu a účelu právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve
uvedené odchýlenie sa od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad
so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej

náhrade škody v podobe zmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na
náhradu škody v tomto prípade zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec
zákona dohodnúť. V tejto situácii práve táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku zakladajúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príkladmožno uviesť dohodu o tom, že aj po zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane
dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48
ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od

zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy, a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek
dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od
úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

53. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)z
21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou

spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.

54. Vo vzťahu k veľkosti písma zmluvného formulára, najmä v časti V. až IX. zmluvy, ktorú žalovaný zvolil,
na ktoré je rovnako nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti, či neprijateľnosti
zmluvnej podmienky súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia.: Podľa rozsudku Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 z 31.8.2017: „Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane
(rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom,
veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať
za platné a za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah
nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom

tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a
na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.“ V praxi sa zásada poctivosti prejavuje
okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné
dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, než okolitý

text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. (porovnaj
Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Podľa NS SR sp. zn.
1Cdo/320/2013: Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale
aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania

spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných
podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových
podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu,
že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné,
aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia

absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania,
vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.“

55. Vzhľadom na uvedené, žalobcom označené zmluvné podmienky sú neprijateľné ako celok už len
z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom takmer nečitateľné, veľkosť písma sa

pohybuje na úrovni medzi 1 mm až najviac 1,5 mm (veľké písmená, číslovky). Pritom podľa § 1b
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté
vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9
mm. Toto kritérium spĺňajú nanajvýš nadpisy jednotlivých článkov zmluvy (čl. V. až IX. zmluvy)

56. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné
ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov:

57. Pokiaľ ide o prvú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, prvý odsek, ktorej neprijateľnosti

sa domáhal žalobca, a to v znení „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ súd
uvádza, že táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov akoneprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka a súd nevidí dôvod na odklon
od uvedených rozhodnutí. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy, žalobca v tomto právnom
úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v

nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností
snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia
úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie
nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu

jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto
zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym
orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať
súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo
vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ

už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov
súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka tak bola neprijateľná podľa generálnej klauzuly
vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak v čase uzatváranie skúmanej zmluvy
podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008
v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje i

ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021 z 13.12.2021, obdobne napríklad rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp.zn.5Csp/4/2022 zo dňa 17.02.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov
sp.zn. 8Csp/109/2023 z 20. 02. 2024).

58. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, druhý odsek, ktorej neprijateľnosti
sa domáhal žalobca a to v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom
prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ aj túto
súd považuje za neprijateľnú.

59. Táto zmluvná podmienka spolu s inými podmienkami boli včlenené malým písmom do textu
úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovaného, pričom žalobca ich ako spotrebiteľ
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na neurčitosť daného
zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných

úrokov. Uvedená zmluvná podmienka žalovanému umožňovala uplatňovať proti spotrebiteľovi v
zásade akékoľvek peňažné plnenia. Vzhľadom na uvedené, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto
dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Súd poukazuje, že aj táto
zmluvná podmienka bola opakovane súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú. V predmetnej zmluvnej

podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady
spojenésjejuplatnením.Nákladyuvedenédemonštratívnevpredmetnejzmluvnejpodmienkeumožňuje
navyšovanie dlhu spotrebiteľa o ďalšie náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu
s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti

ustanoveniu Občianskeho zákonníka.

60. V zmysle tohto zmluvného ustanovenia je zmluvná pokuta len jednostranná a týmto ustanovením
sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola
dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho

vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností
veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania,
v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie (porovnaj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn.18CoCsp/47/2020 z 22. 06. 2021). Zmluvné ustanovenie je preto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa.

61. Zmluvná pokuta a sankčný úrok, resp. ich ďalšie náležitosti, boli v skutočnosti zakomponované
aj do všeobecných obchodných podmienok (čo je zrejmé z pripojeného spisu sp.zn. 11Csp/171/2017)na vopred pripravenom tlačive, teda dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne
nedojednal. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne
nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej

zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov
sp. zn 5Csp/4/2022 zo dňa 17.02.2023, rozsudok Okresného súdu Prešov 18Csp/85/2023 zo dňa
29.1.2024,vyššie cit. Nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS
3512/2011).

62. Pokiaľ ide o tretiu zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, tretí odsek, ktorej neprijateľnosti
sa domáhal žalobca, a to v znení : „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade,
ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej
lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho
zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej
pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške

Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva
súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“
Súd dospel k záveru, že aj táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Ako uviedol žalobca predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto
zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa,

pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku
priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy
totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy
na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody

o zrážkach zo mzdy do zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti
spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007
Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ

bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Súd poukazuje, že táto zmluvná
podmienka bola opakovaní v desiatkach prípadov vyhlásená súdmi za neprijateľnú.

63. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa§ 551 Občianskeho zákonníka, avšak
nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu

podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.37. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým
podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia,
treba pripomenúť, že túto výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

64. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná
podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto

podmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadu
na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú
odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok
RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

65. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky F. A. vo veci C-598/21 cit.
„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu súdu
prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho práva,
ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia
podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi

zmluvnými stranami. ..... Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia vnútroštátneho
práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi stranami, čo
by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13.
Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody§ 565 Občianskehozákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej pohľadávky za
nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka
odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá predčasné splatenie

zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným právom na rodinný dom
spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy o úvere zabezpečenom
rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto ustanovenie, nemožno
považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán zo strany
vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci konania podľa článku 267

ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má
iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)71. Za týchto podmienok
sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru
neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13.
Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice93/13.“

66. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda o
zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.

67. Predmetná zmluva o úvere a jej súčasť v časti VIII. Klient, tretí odsek, boli uzavreté na formulárovom
tlačive predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy, fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď
ničím nebolo preukázané, že by žalobca mal možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť

a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva
možnosť žalobcu ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp.
inak ovplyvniť jej dojednanie.

68. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom

dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané,
že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola
individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. V čase uzavretia
zmluvy o úvere síce právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj

v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V
tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v časti VIII. s množstvom

ďalších zmluvných podmienok (vrátane posudzovaných v tejto veci), je zakomponovaná do ostatného,
s dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že
ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného
významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými

mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami.

69. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

70. Spotrebiteľ podpisom predmetnej formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť

sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho
subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly
a bez možnosti, aby spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom
uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti.Tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

71. Nakoľko dohodou o zrážkach zo mzdy mohol žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa bez zásahu
súdnej moci vymôcť plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.3600545101, na ktoré by inak

nemal nárok, súd musel vyhovieť žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neprijateľnosti označenej
zmluvnej podmienky. Uvedené je potrebné posudzovať aj v kontexte rozhodnutia tunajšieho súdu
o žalobe na plnenie zo zmluvy č.3600545101 zo dňa 16.10.2012 v konaní sp.zn. 11Csp/171/2017,
v ktorom bola žaloba dodávateľa zamietnutá práve z dôvodu, že súd považoval úver za bezúročný a bez
poplatkov.

72. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými stranami vo forme
zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je žalobca ako
spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom dodávateľom, bez

možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné považovať za
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods.
1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.

73. Pokiaľ ide o štvrtú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, piaty odsek, ktorej neprijateľnosti
sa domáhal žalobca, a to v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu
na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po
dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas
najskôrpojednomrokuodudeleniasúhlasupreprípad,žeZmluvanevznikneatopísomnýmoznámením

zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich
do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu
10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu:
Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť

tohto súhlasu.“ súd túto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú.

74. Klient v predformulovanej zmluve súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno konštatovať, že
za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať zmluvné
ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré
dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov
(VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný
súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh

neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej je potrebné uviesť,
že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov od po uhradení všetkých záväzkov. Uvedená doba
je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť spracované iba na
nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov nie je možné hodnotiť
ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Súd teda zdôrazňuje, že nejde len o dobu, na

ktorú je udelený súhlas so spracovaním osobných údajov, ale dôvodom neprijateľnosti takejto zmluvnej
podmienky je aj široký okruh subjektov, ktorým ich žalovaný na základe tohto zmluvného ustanovenia,
mohol poskytnúť.75. V zmluve chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov
vo vzťahu k osobným údajom klienta. Dlžník –žalobca nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku
ovplyvniť, pričom táto zmluvná podmienka už bola právoplatne judikovaná ako neprijateľná (porov. napr.

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/33/2017 z 12.9.2017).

76. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky bola všeobecnými súdmi opakovane vyslovená
(okrem už vyššie cit. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/33/2017, pozri tiež rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Csp/70/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.

zn. Prešov sp. zn.1CoCSp/23/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 11Csp/101/2022-128 z
2.decembra 2022v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/9/2023 – 184 z 25.
októbra 2023, rozsudok Okresného súdu Svidník, č. k. 5Csp/74/2020-203 z 20. mája 2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/2/2023 – 284 z 9. januára 2024, rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp/4/2022 a iné).

77. Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú
podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ po doručení návrhu zmluvy udeliť veriteľovi široko koncipovaný
súhlas, na základe ktorého môže nakladať s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov. Ukladanie
takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Takýto súhlas dosiahnutý
formulárovopredloženouzmluvnoupodmienkounemožnozažiadnychokolnostípovažovaťzanáležitýa

individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných
údajov požaduje (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoCsp/24/2023 z 25. 04. 2024).

78. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov vo viacerých rozhodnutiach
ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

79. Pokiaľ ide o piatu zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, posledný odsek, ktorej
neprijateľnosti sa domáhal žalobca, a to v znení:“ „ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som
sa oboznámil s: (a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou
úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom

Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený
a prevzal som ho.“ aj túto súd považoval za neprijateľnú.

80. Pokiaľ ide o túto zmluvnú podmienku aj táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Tátozmluvnápodmienkabolatiežopakovane

súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. Pre túto
neprijateľnú podmienku platí to, čo pre prvú neprijateľnú podmienku.

81. Zo strany všeobecných súdov boli obdobné podmienky vyhlásené za neprijateľná v zmysle ust. §
53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. Žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil

s vymenovanými listinami a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, cenníkom
a ďalšími listinami na spotrebiteľa. Rovnako aj v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal
bližšie nešpecifikované návrhy, zaviazal sa ich dodržiavať a zároveň potvrdil ich prevzatie. Aj tu
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri

uplatňovaníjehopráv,resp.môžeuspotrebiteľavyvolaťdojem,žesanemôžedovolávaťsúdnejochrany,
keďže platí domnienka, že si tieto listiny a zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo
vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov, ktoré sa zaviazal dodržiavať a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná

podľa ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktoré za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

82. Súd opätovne zdôrazňuje, že dôvod neprijateľnosti všetkých zmluvných podmienok je daný aj s
poukazom na použitú veľkosť písma, ktoré nedosahujú minimálnu výšku určenú zákonom a sú ťažko
čitateľné voľným okom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súdžalobe vyhovel a vyhlásil žalobcom uvádzané zmluvné podmienky za neprijateľné zmluvné podmienky
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

83. Čo sa týka námietky prekážky veci rozsúdenej zo strany žalovaného v súvislosti s už právoplatne
skončeným konaní vedeným na tunajšom súde pod sp.zn. 11Csp/171/2017, súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.5Cdo 120/2009 z 13. októbra 2009, v ktorom
dovolací súd vyslovil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy ak sa má v novom konaní
prejednávať tá istá (totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok

alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu
konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ
určitý skutkový dej teda skutok bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo
neúplne, respektíve inak. Súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 42/2008,
z 29. apríla 2008, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v

novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi avšak novo uplatnený nárok
sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Nárok uplatnený žalobcom
v tomto konaní nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. V konaní sp.zn. 11Csp/171/2017 sa právny
nástupca žalovaného ako žalobca domáhal proti žalobcovi zaplatenia sumy 1426,10 eur s prísl., teda
jednalo sa o žalobu na plnenie (§ 137 písm. a) CSP). V tomto konaní je skutkovým tvrdením žalobcu, že

zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, pričom
ide o určovaciu žalobu. Rovnako uvedené platí aj vtedy ak žalobca uplatní svoj nárok žalobou po zániku
záväzkového právneho vzťahu, keďže sa pri neprijateľných zmluvných podmienkach nejedná o nárok z
právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok,
ktorý vyplýva priamo zo zákona (rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019).

84. Nie je možné akceptovať zovšeobecňujúci záver, že ak sa raz koná pred súdom medzi
rovnakými účastníkmi úverovej zmluvy ohľadom úverovej zmluvy, potom akékoľvek ďalšie iné konanie
automaticky predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok
je v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v

EÚ. Obdobný záver vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 15Co/13/2018, kde v bode 25
odôvodneniauvádza:„Odvolaciunámietku,týkajúcusaprekážkykonaniaresiudicatapovažujeodvolací
súd za nedôvodnú, pretože predmetom tohto konania je určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti
revolvingového úveru, ktoré neboli judikované v konaní sp.zn. 14C/172/2016, ktorého predmetom
bolo zaplatenie sumy 538,68 eur s príslušenstvom. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva

vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý
nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol

uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009,sp.zn.
5Cdo/120/2009).“(porovnajrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.25CoCsp/9/2024z06.06.2024).
Súd v súvislosti s námietkou existencie prekážky veci rozsúdenej poukazuje obdobne aj na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/128/2018 z 26. 03. 2019: „Kým v konaní sp. zn. 18Ro/421/2014
sa žalovaný domáhal vydania platobného rozkazu o uloženie povinnosti zaplatenia sumy 2070,94 eura

s príslušenstvom, v prejednávanom spore sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Podmienka totožnosti predmetu konania teda nebola splnená.“

85. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov sporovými
stranami predloženými, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) aj v spotrebiteľskej veci.

86. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

87. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.88. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

89. V prejednávanej veci bolo uplatnených päť samostatných nárokov, a to nárok na určenie
piatich neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ohľadne
posúdenia každého nároku na určenie neprijateľnej podmienky z toho istého záväzkového vzťahu ako

samostatného súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16CoCsp/13/2022 z 27.
03. 2023. Zákonodarca k ust. § 255 CSP poukazuje na to, že pri právach so samostatným skutkovým
základom treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by
mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu, a v ktorom zase nie. Trovy potom
treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený
nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť

alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba,
v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i
neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech
vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva
so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa

budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej strane sporu. Žalobca žiadal rozhodnúť o trovách konania vo
vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Keďže žalobca bol v celom rozsahu vo všetkých
uplatnených nárokoch úspešný, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov tak, ako si to žalobca
v žalobe uplatnil, teda spôsobom, ktorý je možné považovať za akceptovateľný.

90. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/43/2023 z 25. 04. 2024,
ktorým súd v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pri
uplatnení trov konania obdobne, ako v prejednávanej veci potvrdil rozsudok vo výrokoch Ia., IIa., IIIa.
a Iva, týkajúcich sa trov konania, cit.: „Pokiaľ žalovaný namietal štiepenie priznaných trov právneho
zastúpenia po každom výroku neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že

v prípade, ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku
samostatne. Napríklad, ak žalobca žaluje o vydanie veci a súčasne o náhradu škody, pričom je so
svojím nárokom na vydanie veci plne úspešný a s nárokom na náhradu škody čiastočne úspešný,
možno mu priznať plnú náhradu trov konania za plný úspech s nárokom na vydanie veci a čiastočnú

(pomernú) náhradu trov konania za čiastočný úspech s nárokom na náhradu škody. Súd teda aj
o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. Ak sa teda žalobou
uplatňujú viaceré práva (objektívna kumulácia), potom sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky
a každý procesný nárok je v prípade objektívnej kumulácie vymedzený samostatným petitom a na
neho sa vzťahujúcimi rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto

spore ide práve o tento prípad. Tu prichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne
ohľadne každého uplatneného nároku, pretože v prejednávanom spore išlo o uplatnenie viacerých
nárokov zo samostatným skutkovým základom jednou žalobou (objektívna kumulácia). Žalobca žiadal
určiť neprijateľnosť viacero zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom každú neprijateľnú
zmluvnú podmienku podložil samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov nepovažoval

odvolací súd odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné.“

91. Rovnako v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalovaného ďalšie rozhodnutia, ktorými bol
akceptovaný spôsob uplatnenia si trov žalobcom samostatne vo vzťahu ku každému nároku, napr.:
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19CoCsp/24/2021 z 16. 12. 2021, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/17/2023 z 17. 10. 2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
11CoCsp/18/2023 z 14. 03. 2024).

92. Žalobca bol v súdnom konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu ohľadne každého
uplatneného nároku, nakoľko súd jeho žalobe a všetkým uplatneným nárokom vyhovel, preto žalobcovi

súd priznal proti žalovanému ohľadne každého nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

93. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 5, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… , Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, December 20, 2024