Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205845
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, proti žalovanému Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
48 113 671, zast. Advokátska kancelária FABIAN, s.r.o., so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad,
IČO: 52 821 544, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 66,20 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 330
EUR a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

13Csp/92/2024 (ďalej aj ako „Základne konanie“) bol ako žalovaný v postavený spotrebiteľa úspešný.
Žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 662,03 EUR
s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu vyhovel a vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalobca (tam v procesnom postavení
žalovaného) vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok,
nepôvodnosť pohľadávky čo do jej dôvodu a výšky. Žalovaný na základe procesnej obrany žalobcu
vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Uznesením Okresného súdu Prešov č.

k. 13Csp/92/2023-85 zo dňa 30.novembra 2023 (ďalej aj ako „Uznesenie o zastavení“) bolo konanie
zastavené.

1.2. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom do 30. júna 2024 (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnil vo

výške 330 EUR.

1.3. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že za primeranú považuje sumu vo výške cca 50%
zo sumy, ktorá od neho bola nedôvodne požadovaná v Základnom konaní (uplatnená pohľadávka vovýške 662,03 EUR), pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediny
´m objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie vy´šky PFZ suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor
spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.7.2024 (vyjadrenie k žalobe), pričom
uviedol,žežalobcaažalovanýuzatvorilidňa7.3.2019Zmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX
(ďalej aj ako „Zmluva“) na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľsky´ úver v celkovej
čiastke 3.000 EUR (ďalej aj ako „Úver“).

2.1. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľsky
´ch úveroch a iny´ch úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektory´ch zákonov
vo svojom ustanovení § 9 ods. 2. Žalovany´ ako veriteľ pred ich uzatvorením posúdil s odbornou
starostlivosť schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa splácať splátky požadovaného Úveru a súčasne žiadne
z ustanovení Zmluvy neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvny´ch strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky) ako sa
mylne domnieva žalobca.

2.2. Základne konanie bolo zastavané Uznesením o zastavení. Týmto rozhodnutím teda nebolo
právoplatne rozhodnuté o nárokoch žalobcu (ani o dôvodnosti procesnej obrany žalobcu) a ani o

nárokoch žalovaného a teda nebolo priamo a ani nepriamo rozhodnuté o porušení spotrebiteľských práv
žalobcu ako spotrebiteľa

2.3. Právo na priznanie PFZ vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na

súde. To znamená, že bez toho, aby súd v rozhodnutí skonštatoval porušenie konkrétneho práva alebo
povinnosti ustanovenej Zákonom o cohrane spotrebiteľa a osobitny´mi predpismi, nemôže sa spotrebiteľ
bez takéhoto rozhodnutia s úspechom domôcť práva na PFZ.

2.4. Uznesenie o zastavení, ktorým Okresný súd Prešov zastavil Základne konanie na základe

dispozičného úkonu žalobcu – späťvzatia žaloby nemôže byť za žiadnych okolností považované za
rozhodnutie, ktorým by súd skonštatoval porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti ustanovenej
Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi.

3. Žalobca v replike uviedol, že výsledok Základného konania, v ktorom žalovaný uplatňoval pohľadávku

na zaplatenie sumy 662,03 EUR s príslušenstvom, bol taký, že táto suma nebola priznaná.

3.1. Sofistikovaný postup žalovaného, ktory´ skášajúc súdnu moc si uplatňuje nedôvodne pohľadávku, je
prejavom dôvodnosti žaloby na priznanie PFZ. Uvedené skutočnosti evidentne preukazujú, že žalobca
bol v Základnom konaní preukázateľne úspešný.

3.2. Vo vzťahu k vykladú § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Vo vzťahu k nároku na PFZ v prípade zastavenia
základného konania po späťvzatí žaloby poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 21.09.2022, č. k. II. .S
328/2022-41 a Uznesenie Najvyššieho s.du SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023.

3.3. Ďalej odkázal na argumentáciu v zmysle viacerých ním uvedených rozhodnutí všeobecných súdov
týkajúcich sa nároku na PFZ, predpokladov jeho vzniku a výšky PFZ.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že judikatúru uvádzanú žalobcom nespochybňuje, avšak opätovne

žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že vo všetkých žalobcom citovaných súdnych rozhodnutiach
konajúce súdy priznali PFZ až po tom, čo bolo konajúcim súdom judikované porušenie práva v dôsledku
ktorého sa konkrétny žalobca dovolával nároku na priznanie primerané finančné zadosťučinenie

4.1. Vo vzťahu Základnému konaniu nebolo doposiaľ zo strany akéhokoľvek súdu judikované, že

žalovany´ aky´mkoľvek spôsobom porušil žalobcovo konkrétne právo alebo povinnosť ustanovenú
Zákonom o ochrane spotrebiteľa a ani iny´mi osobitny´mi predpismi ty´kajúcich sa ochrany práv
spotrebiteľa, ba dokonca žalobca v tomto konaní ani len nepreukázal reálne porušenie svojho práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitny´mi predpismi4.2. Žalovany´ zároveň nesúhlasil s argumentáciou žalobcu ty´kajúcu sa vy´počtu PFZ. Žalovany´ má
za to, že žalobca pri vy´počte PFZ postupoval iracionálne nakoľko vypočítavať adekvátnu vy´šku PFZ z

vy´nosov žalovaného za rok 2023 uvedeny´ch na portály finstat.sk je absurdné.

5. V zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv.
drobný spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (platí fikcia o
nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom na § 151 ods. 1 CSP), tak súd nenariaďoval
pojednávanie na prejednanie tejto veci a určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.

6. Z písomných vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 13Csp/92/2023 súd zistil, že
Uznesením o zastavení súd rozhodol, že konanie zastavuje. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že
„1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica (v rámci upomínacieho konania o návrhu
na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol

o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 662,03 Eur s príslušenstvom. 2. Upomínací súd jeho návrhu
vyhovel a platobný rozkaz vydal, proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor s odôvodnením,
čím sa platobný rozkaz podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil, o čom upomínací súd žalobcu
upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol
pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku,

upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu. 3. Podaním zo dňa 6.10.2023,
urobeným a doručeným súdu elektronicky, zobral žalobca po vyjadrení žalovaného žalobu bez uvedenia
dôvodu späť v celom rozsahu.“

6.2. Skutočností ohľadom výsledku súdneho Konania 13Csp/92/2024, kontrakčného procesu Zmluvy

a výšky Úveru, medzi stranami zároveň ani neboli sporné.

6.3. Z pripojeného spisu a z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená dňa
7.3.2019 a Úver bol poskytnutý vo výške 3.000 EUR. Žalovaný sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
pohľadávky vo výške 662,03 EUR s príslušenstvom.

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-)
§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) 53 ods. 1 a 3

(-) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Súd aplikoval ustanovenia § 297 písm. b) CSP o drobnom spotrebiteľskom spore z dôvodu, že
skutkové tvrdenia strán neboli sporné (výsledok Základného konania), pričom zároveň ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci (či došlo k vzniku nároku na PFZ podľa § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa, a ak áno, tak v akej výške).

10. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Nového zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024

sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhaťochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

12. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné
zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie
práva alebo povinnosti zodpovedá.

13. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
najmä to, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti
(napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí

neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve a pod.).

14. Pod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi je nutné subsumovať aj prípady úspešnej obrany práv, ktoré je
výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol pozícií žalovaného.

15. Napokon za u´spesˇne´ uplatnenie pra´va alebo povinnosti podlˇa § 3 ods. 5 Za´kona o ochrane
spotrebitelˇa je potrebne´ povazˇovatˇ nielen situa´ciu, v ktorej bolo vydane´ rozhodnutie vo veci samej
v prospech spotrebitelˇa, ale aj situa´ciu, v ktorej dosˇlo k zastaveniu konania (na podklade spa¨tˇvzatia
zˇaloby) v do^sledku spra´vania doda´vatelˇa, ktory´ napravil porusˇenie pra´v spotrebitelˇa, na´pravy

ktore´hosaspotrebitelˇvkonani´vovecisamejdoma´hal,atedaspotrebitelˇbolvdanomkonani´fakticky
(z materia´lneho hlˇadiska) u´spesˇny´.

16. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium
primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.

17. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto
nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.

17.1. Dovolaci´ su´d je toho na´zoru, zˇe v okolnostiach prejedna´vanej veci je potrebne´ za u´spesˇne

´ uplatnenie pra´va podlˇa § 3 ods. 5 za´kona o ochrane spotrebitelˇa povazˇovatˇ u´spech v konani´
v materia´lnom, a nie vo forma´lnom zmysle. V pri´pade, ak do^jde k zastaveniu konania, v ktorom je
uplatnˇovane´ porusˇenie pra´va spotrebitelˇa, v do^sledku spra´vania doda´vatelˇa (zˇalovanej), ktory
´ uplatnene´ porusˇenie napravi´ predty´m, ako do^jde k merito´rnemu rozhodnutiu o nˇom, a teda
spotrebitelˇ v konecˇnom do^sledku fakticky (materia´lne) dosiahne vy´sledok, ktory´ zˇalobou sledoval,

je potrebne´ take´to uplatnenie pra´va povazˇovatˇ za u´spesˇne´ podlˇa § 3 ods. 5 za´kona o ochrane
spotrebitelˇa.Uvedeny´vy´kladjevsu´ladeajsozmyslomau´cˇelomfinancˇne´hozadosťučineniapodľa
citovaného ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovsˇetky´m odraditˇ doda
´vatelˇov od protipra´vneho konania vocˇi spotrebitelˇom. Mozˇno ho vsˇak cha´patˇ aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebitelˇov doma´hatˇ sa ochrany svojich pra´v proti doda´vatelˇom v pri´padoch,

kedy doda´vatelia ich pra´va hruby´m spo^sobom porusˇuju´. U´cˇelom financˇne´ho zadostˇucˇinenia
je dovr´sˇitˇ ochranu porusˇene´ho pra´va spotrebitelˇa ako slabsˇej strany v spotrebitelˇsky´ch zmluva
´ch spo^sobom, ktory´ pra´ve z tohto do^vodu vyzˇaduje poskytnutie vysˇsˇieho stupnˇa ochrany. V
okolnostiach prejedna´vanej veci je zrejme´, zˇe zˇalovana´ zaslala zˇalobcovi vy´povedˇ na´jomnej
zmluvyomylomvdo^sledkuchybyvsyste´me,kedˇzˇena´jomne´,preabsenciuu´hradyktore´hozmluvu

vypovedala, bolo v cˇase zaslania vy´povede uzˇ uhradene´. Nesˇlo si´ce o u´myselne´ porusˇenie
povinnosti, zˇalovana´ (ako doda´vatelˇ) vsˇak vzhlˇadom na to, zˇe v predmetnom spotrebitelˇskom
vztˇahu konala v ra´mci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikatelˇskej cˇinnosti, musi´ niestˇ
zodpovednostˇ za take´ho pochybenie, ktore´ privodilo spotrebitelˇovi ujmu. Dovolaci´ su´d teda na prvu´ pra´vnu ota´zku dovolatelˇa odpoveda´ nasledovne: za u´spesˇne´ uplatnenie pra´va alebo povinnosti
podlˇa § 3 ods. 5 za´kona o ochrane spotrebitelˇa je potrebne´ povazˇovatˇ nielen situa´ciu, v ktorej
bolo vydane´ rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebitelˇa, ale aj situa´ciu, v ktorej dosˇlo k

zastaveniu konania (na podklade spa¨tˇvzatia zˇaloby) v do^sledku spra´vania doda´vatelˇa, ktory´
napravil porusˇenie pra´v spotrebitelˇa, na´pravy ktore´ho sa spotrebitelˇ v konani´ vo veci samej doma
´hal, a teda spotrebitelˇ bol v danom konani´ fakticky (z materia´lneho hlˇadiska) u´spesˇny´. Kedˇzˇe
odvolaci´ su´d uvedenu´ pra´vnu ota´zku zodpovedal odlisˇne, dopustil sa vo vztˇahu k nej nespra´vneho
pra´vneho posu´denia (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25. apríla 2023).

17.2. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo
povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia

neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo
dňa 04. mája 2017).

17.3. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť

dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,

ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej

zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo

odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,

stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30. januára 2019).

17.4. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie
práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim

kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so
zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022,
sp. zn. 7 Cdo 92/2021).

18. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v Základnom konaní (k zastaveniu konania došlo na

podklade späťvzatia žaloby v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý reagoval na podaný dôvodný
odpor, ktorým napravil porušenie práv žalobcu) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie.19. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý

práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

20. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku

dôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v Základom konaní vedenom na tunajšom súde
pod spisovou značkou 13Csp/92/2024 (v jeho materiálnom zmysle), splnil zákonný predpoklad pre
uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa.

21. Súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 66,20 EUR (10 % zo sumy

pohľadávky vo výške 662,03 EUR, ktorú si v Základom konaní žalovaný neúspešne uplatnil voči
žalobcovi). Súd pri určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal teda aj z okolností
tohto konkrétneho prípadu (výška pohľadávky uplatnenej žalovaným v Základom konaní a celková výške
Úveru).

22. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup
by viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa
názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá
však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti

žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného
zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti
v Základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len
netvrdil.

23. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu
k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené
a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu

finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi,
ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného
zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.

24. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané

finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

25. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú
argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že sa pri určovaní výšky stotožnil s jeho námietkou, že
výška PFZ by nemala byť určovaná na základe výnosov žalovaného.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore
plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti
uplatneného nároku, a to nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky
spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné

je teda rozhodnutie o nároku na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej
výške (aplikovaný právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
475/2018 zo 4. februára 2021).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.