Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124365221
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6124365221.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E.,

nar. XX.XX.XXXX, F. G. XXXX/XX, XXX XX H., právne zast.: JUDr. Andrej Gara, Štefánikova 14, 811
05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX H.,
zast.: JUDr. Roman Henčel, advokát, G. Švéniho č. 8, 971 01 Prievidza, IČO: 51 007 746, o zaplatenie
128,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 128,15 eur spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo
sumy128,15eurod11.01.2025dozaplatenia,všetkovlehote15dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica domáha voči žalovanej
zaplatenia náhrady škody vo výške 128,15 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že žalobca
a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 13P/91/2019. Krajský súd Trenčín rozsudkom zo dňa 23.06.2022 zmenil

rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2555, ktorým upravil styk tak, že žalobca
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od
10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9:00 h. do 18:00 h. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná
maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým že žalobca
si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v H., J. K. J., pred kultúrnym domom,
prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým
neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je

povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Žalovaná
vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým
a rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak žalovaná zmarila do dnešného dňa viacero stykov žalobcu s
maloletým. Žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom a vytvára obštrukcie,
ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa
tvrdení žalovanej to údajné objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú.

2. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 20.08.2022 prevziať maloletého a za
účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú
o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej.
Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku, žalobcovi dané skutočnostinepreukázala a nedovolila mu vidieť dieťa, zo strany žalobcu bola privolaná hliadka príslušníkov
Policajného zboru.

3. Žalobca si uplatňuje predmetný nárok na náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná v
dôsledku vyššie uvedeného konania, a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z
H. L. H. a späť a nákladoch na ubytovanie. Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti - povinnosti
v zmysle súdneho rozhodnutia porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 zákona č. 401/1964
Zb. Občiansky zákonník, nakoľko „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví,namajetku,naprírodeaživotnomprostredí.“,čímvedomespôsobilaškodužalovanému,nakoľko
jej zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred
daný. Taktiež s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie je žalovaná povinná predchádzať vzniku
škody a omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 22.12.1987, sp. zn.: 1 Cz 63/87, rozhodnutie Krajského súdu Košice - okolie
zo dňa 20.8.2020, sp. zn.: 2Co/9/2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2003, sp. zn.:

25 Cdo 2289/2002, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 1 Cz 24/89. Vzhľadom na vyššie uvedené
má žalobca za to, že žalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá spočíva v
zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. L. H. a späť.

4. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska - F. G. XXXX/XX, XXX XX H., do miesta styku - M. E. H.,

K. J. XX, XXX XX H. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. L. H. 186 km a z H. L. H. 186 km.
V zmysle ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur a náhradu za spotrebované pohonné látky
vo výške 48,91 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom
preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 15.08.2022 do 21.08.2022). Pre vyčíslenie nároku na

náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestu za účelom realizácie styku použitie
zákona č. 283/2004 Z. z. o cestovných náhradách zodpovedá podľa žalobcu ustálenej súdnej praxi.

5. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že vyjadrenia žalobcu týkajúce sa marenia
stykov nesúvisia s predmetom tohto konania a žalovaná má za to, že žalobca tieto súdu uvádza účelovo

s cieľom navodiť dojem, že matka bráni žalobcovi v styku s maloletým synom. Žalovaná uviedla, že
tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, pričom nepravdivosť tvrdení žalobcu
bola žalovanou riadne preukázaná v konaní pred súdom. Maloletý syn je pravidelne vystavovaný
stresovým situáciám, ktoré sú spôsobené práve konaním žalobcu, kedy bez ohľadu na záujem a
požiadavky maloletého privoláva policajnú hliadku a žiada, aby žalovanú opustil na dlhšie časové

obdobie, čo spôsobuje u maloletého rozrušenie. Otec trvá na prespatí maloletého, čo nie je v súlade
s vykonateľným rozhodnutím. Žalovaná má za to, že v žiadnom prípade za zmarenie styku žalobcu s
maloletým nezodpovedá a teda nemôže byť zodpovedná ani za vznik škody, ktorej náhradu si žalobca v
konaní uplatňuje. Jednoznačne v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej
a vznikom škody. Žalovaná nesúhlasí s náhradou cestovných výdavkov. Takisto podľa jej názoru je

nesprávne uplatnený úrok z omeškania. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že strany sú stále manželia
anákladyžalovanéhonacestusúnáklady,ktorébymalibyťuhradenézospoločnéhomajetkuažalovaná
tak sama sebe škodu spôsobiť nemohla. Navyše zmluva o výpožičke je bezodplatný právny úkon a
pokiaľ k nej boli uzatvárané ďalšie dodatky, bolo tomu tak účelovo až po obrane žalovanej.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril vo vyjadrení a návrhu na pokračovanie v konaní, v ktorom
uviedol, že žalovaná dlhodobo, sústavne a účelovo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v
styku maloletého syna so žalobcom. Tvrdenie žalovanej, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravdivých
skutočnostiach a nesúvisí s predmetom konania je celkom klamlivé a nemožno sa s ním stotožniť.
Práve vďaka niekoľkoročnému, opakovanému konaniu žalovanej možno s poľutovaním konštatovať,

že neuskutočnenie predmetnej realizácie styku maloletého syna so žalobcom nie je ospravedlniteľnou
náhodnou okolnosťou, ale úmyslom žalovanej. Žalovaná svoju argumentáciu ohľadom odopretia
realizácie styku maloletého syna so žalobcom zakladá výlučne na nesúvisiacom a nepravdivom tvrdení,
že maloletý odmieta realizáciu styku.

7. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi ako žaloba, sms komunikácia medzi
žalobcom a žalovanou, trestné oznámenie, technický preukaz, doručenka preukazujúca doručenie
platobného rozkazu a žaloby s prílohami žalovanej, odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobcuk odporu, zmluva o výpožičke, čestné prehlásenie spolu s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Krajský súd Trenčín rozsudkom zo dňa 23.06.2022 zmenil rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č.
k.: 18P/54/2019-2555, ktorým upravil styk tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9:00
h. do 18:00 h. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom
včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného

pred kultúrnym domom v H., J. K. J., pred kultúrnym domom, prevezme a na tom istom mieste
maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom
čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s
maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia
šiel dňa 20.08.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred
príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy.

9. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmenou žaloby sa
rozumie návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Pod zmenou žaloby je
potrebné rozumieť i jej podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

13. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Súd má za to, obdobne ako už rozhodoval aj vo veci sp. zn. 8C/34/2022, potvrdené v merite sporu
Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 16Co/9/2023 a obdobne aj vo veci sp. zn. 8C/53/2024 potvrdené
KS TN 27Co/5/2025 či sp. zn. 8C/59/2024 potvrdené rozhodnutím KS TN 5Co/3/2025, že žalovaná
zavinene zmarila styk dieťaťa s otcom v rozhodný deň, keď bez objektívneho dôvodu odmietla dieťa

žalobcovi odovzdať. Nešlo teda o nesplnenie si prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, ktorú by
nesplnila vtedy, keď by existujúcu objektívnu okolnosť včas neoznámila, ale naopak, išlo o priame
porušenie povinnosti styk umožniť podľa právoplatného rozhodnutia súdu, teda žalovaná zodpovedá za
škodu podľa § 420 ods.1 OZ.

15. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.

16. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti na strane žalovanej súd mal za preukázané, že dňa

20.08.2022 sa otec maloletého v súlade s vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Prievidza
18P/54/2019-2555 dostavil do miesta bydliska maloletého, kde si ho mal od matky prevziať. Matka
maloletého bola podľa predmetného rozhodnutia povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas
a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Súd má vzhľadom na predložené dôkazy za to, že
matka si nesplnila takto uloženú povinnosť. Súčasťou uložených povinností matky je totiž aj riadna

príprava maloletého na styk, čím sa rozumie nie len fyzická príprava (zabezpečenie oblečenia a
pod.), ale aj psychická príprava maloletého. Povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť
po psychickej stránke znamená povinnosť matky aktívne maloletého k stretávaniu s otcom motivovať,
a to vrátane režimového nastavenia maloletého na dodržiavanie termínov stretnutia určených súdomči využitia odborného psychologického poradenstva. Jej súčasťou je tiež povinnosť zdržať sa pred
maloletým akéhokoľvek konania, či vyjadrení, ktoré by mohli maloletého od stretnutia s otcom odradiť.
Z predmetného rozhodnutia okresného súdu ako aj vyjadrení účastníkov v tomto konaní je zrejmé,

že medzi nimi prebieha v otázke starostlivosti o maloletého dlhodobý konflikt, cez ktorý sa ani jedna
strana nevie preniesť. Z vykonaného dokazovanie okresného súdu vyplýva, že napriek týmto konfliktom
má otec s maloletým vytvorený pozitívny vzťah, ktorý chce naďalej rozvíjať. Súd je toho názoru, že
vzhľadom na nízky vek maloletého a na jeho v zásade pozitívny vzťah k otcovi, bolo v silách a
možnostiach matky dostatočne maloletého pripraviť na styk tak, aby sa tento mohol riadne uskutočniť.

Neuskutočnenie styku nie je v danom prípade možné pripisovať iba odmietaniu maloletého tak, ako
sa to snaží prezentovať žalovaná. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby využila pomoc
kolízneho opatrovníka pri motivácii maloletého dieťaťa na prípravu styku s otcom, podotýkajúc, že pri
Úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny D. pôsobí aj odborník z oblasti psychológie, u ktorého sa matka
mohla dožadovať odbornej pomoci čo sa týka otázky ako riadne a včas motivovať tak maloleté dieťa na
styk s otcom. Okrem iného matke nič nebránilo aj v tom, aby kontaktovala či súkromného psychológa a

požiadala ho o pomoc v otázke riadnej a včasnej prípravy maloletého dieťaťa na styk s otcom, aby dieťa
pokojne prijalo a pozitívne vnímalo skutočnosť, že je určený čas, kedy bude dieťa v starostlivosti otca.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že matka súdu nepreukázala splnenie svojej povinnosti
pripraviť dieťa riadne a včas na styk s otcom, ba naopak bolo preukázané porušenie povinnosti žalovanej
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi takýto styk umožniť. Žalovaná bez existencie

objektívneho dôvodu neumožnila žalobcovi realizáciu styku s jeho maloletým synom, tvrdiac, že syn
tento styk odmieta. Súd má za to, že takýto argument žalobkyne nie je objektívnou prekážkou, ktorá by
bránila uskutočneniu styku, navyše s ohľadom na vek dieťaťa, ktoré nevie dostatočne vyjadriť svoju vôľu
v otázke stretávania sa s otcom. Takisto mal súd preukázané, že žalovaná bezprostredne pred tým, ako
sa mal podľa rozhodnutia súdu styk otca s maloletým synom uskutočniť, nekomunikovala so žalobcom

v dostatočnej miere, vôbec mu nenavrhovala akékoľvek alternatívne riešenia v čase, keď sa žalobca
na styk s maloletým už dostavil, napríklad umožniť žalobcovi za jej účasti stretnúť sa s maloletým pred
jej domom alebo po dohode na inom vhodnom mieste. Žalovaná žalobcovi dopredu neoznámila, aby z
určitého dôvodu za maloletým neprišiel, nakoľko dôvodný argument na to ani neexistoval. Pred súdom
bolo preukázané, že žalovaná styk žalobcovi s maloletým vo vyššie uvedenom čase neumožnila vôbec

a v konaní nepreukázala, že by sa oň aspoň pokúsila.

17. V danom smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/3/2025, podľa
ktorého odvolací súd považoval pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
za významné, že žalovaná v prípade styku, ktorý mal byť realizovaný žalobcovi včas neoznámila, že

jeho styk s maloletým sa uskutočniť nemôže z objektívnych dôvodov, pričom za takéto dôvody nemožno
považovať odmietnutie styku so žalobcom zo strany maloletého. Neuskutočnenie styku nie je v danom
prípade možné pripisovať iba odmietavému postoju u maloletého tak, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná
v konaní nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo splnenie si súdom uloženej povinnosti
maloletého syna na styk s otcom /žalobcom/ riadne pripraviť, teda nepreukázala, že by vyvinula

akékoľvek opatrenia smerujúce k upokojeniu maloletého, k pozitívnej motivácii maloletého a k riadnemu
odovzdaniu maloletého na styk tak, aby sa predišlo vzniku škody. Pokiaľ ide o otázku vzniku škody, v
konaní bolo preukázané, že žalobca absolvoval za účelom styku so synom cestu osobným motorovým
vozidlom zo svojho bydliska /H./ do miesta bydliska maloletého /H./. Stretnutie sa však nezrealizovalo,
nakoľko žalobcovi nebol umožnený styk s maloletým a žalovaná neodovzdala maloletého na styk

so žalobcom. V danej veci bolo preukázané porušenie povinnosti žalovanej maloletého syna na styk
so žalobcom riadne a včas pripraviť a styk so žalobcom umožniť. Žalovaná zavinene zmarila styk
maloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi /otcovi/ a
zároveň žalovaná nesplnila ani prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. O splnení
prevenčnej povinnosti by bolo možné uvažovať vtedy, ak by žalovaná existujúcu objektívnu okolnosť

žalobcovi včas oznámila a ten by tak nemusel zbytočne absolvovať cestu do miesta bydliska maloletého,
čo nebolo preukázané.

18. Čo sa týka vzniku škody žalovaná v konaní namietala, že žalobca sa do miesta bydliska maloletého
za účelom jeho prevzatia dostavil na motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, pričom uvedené

užíval na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 24.09.2021 uzavretej na dobu neurčitú, ktorá je bezplatným
právnym úkonom, a preto žalobcovi nevznikol nárok na paušálnu náhradu cestovných nákladov. Súd
aj v danom smere opätovne poukazuje na rozhodnutie Ks Tn sp. zn. 5Co/3/2025, kedy odvolací súd
s týmto konštatovaním žalovanej nesúhlasil a uviedol, že podľa právnej teórie bezodplatnosti zmluvyo výpožičke neodporuje, ak si zmluvné strany v súvislosti s opotrebovaním vypožičanej veci dohodli
určitú náhradu /porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 2369/2003/. Súd v danom smere
má potom za to, že nie je relevantná ani obrana žalovanej, že žalobca nie je vlastníkom predmetného

motorového vozidla, nakoľko podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorého
vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady bez ohľadu na to, či je použité vlastné motorové vozidlo
alebo prenajaté /porovnaj R12/1990/. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol po dohode s
požičiavateľom povinný uhrádzať všetky technické prehliadky, vymieňať opotrebované časti, udržiavať
vozidlo v technickom stave a v súvislosti s tým uhrádzať všetky náklady spojené s technickou údržbou a

mobilitou motorového vozidla, kedy vypožičiavateľ znáša cestovné náhrady za používanie predmetného
vozidla výlučne sám, čo vyplýva z čl. II bod 5 zmluvy o výpožičke (ochrana pred poškodením, zničením
s povinnosťou užívať predmet výpožičky riadne a v súlade s účelom) a takisto aj z čestného prehlásenia
zo dňa 02.12.2024. K otázke amortizácie čo sa týka argumentácie ohľadom výpožičky vozidla súd
dodáva, že okrem iného v zmysle rozhodnutia NS SR R 12/1990 nie je zákonnou podmienkou, aby
na vyplácanie náhrad muselo ísť o vlastné vozidlo. Súd takisto poukazuje na rozhodnutie NS ČR

sp. zn. 28Cdo/2369/2003, podľa ktorého i keď zmluva o výpožičke je bezplatná, nie je vylúčená
dohoda o určitej náhrade za opotrebovanie vypožičanej veci, pričom v prípade ak si zmluvné strany
dohodnú náhradu za opotrebovanie veci, ich dohoda má prednosť. V konaní žalovaná účinne nepoprela
tvrdenia žalobcu, že žalobca sa podieľa na poplatkoch na vypožičanom aute ako poistenie vozidla,
opravy, údržby, opotrebenie vozidla, výmena oleja či rôzne ďalšie poplatky a náklady, nakoľko je zrejmé,

že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a práve základná náhrada zohľadňuje amortizáciu,
PZP, havarijné poistenie, údržbu či rôzne opravy vozidla, ktoré poplatky sa podľa názoru súdu logicky
zvyšujú počtom najazdených kilometrov, ktoré musí žalobca vynaložiť za účelom domáhania sa stykov
s vlastným synom, ktoré sa nerealizujú z dôvodov ako na to poukazuje súd vyššie. Pokiaľ navrhovala
žalovaná vykonať dokazovanie dopytom na terajšieho zamestnávateľa žalobcu, či predmetné vozidlo

užíva so súhlasom zamestnávateľa súkromné motorové vozidlo okrem iného aj na služobné účely s
tým, že paušálne náhrady na servis, výmenu pneumatík, možno časti PHM by mu mal refundovať
zamestnávateľ, súd predmetný návrh zamietol a dôkaz nevykonal, nakoľko žalobca poprel, že by
v rozhodnom čase nerealizácie styku s maloletým bol zamestnaný v Kooperativa a.s.. Žalovaná na
výzvu súdu nepreukázala kde bol v rozhodnom čase žalobca zamestnaný a teda na aký subjekt

by sa mal súd obrátiť a s akou konkrétnou otázkou. Nakoľko súd nedisponoval riadnou špecifikáciou
návrhu na vykonanie dôkazu, kedy nebolo zrejmé aký subjekt by mal súd dopytovať, preto súd takýto
návrh ako neúplný a vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti ako nehospodárny a s prihliadnutím na
sudcovskú koncentráciu konania ako nie včas uplatnený (návrh prednesený až na prvom pojednávaní)
nevykonal. Správnosť argumentácie žalobcu v súvislosti s právnou otázkou výpožičky vozidla potvrdil

Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutiach sp. zn. 27Co/5/2025, 5Co/3/2025, 27Co/3/2025, 27Co/11/2025,
11Co/12/2025, 8co/18/2025, 8Co/2/2025 či 17Co/22/2025 a 27Co/5/2025.

19. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko nemajú medzi
sebou vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak súd mal preukázané, že žalobca užíval

osobné vozidlo v zmysle zmluvy o výpožičke (zmluva o predaji vozidla je platnou, v konaní nebol
preukázaný opak a žalovaná daný právny úkon nenapadla a nedomáhala sa relatívnej neplatnosti),
ktorá vec v zmysle § 143 OZ slúži na osobnú potrebu žalobcu (v rámci toho aj za účelom umožnenia
stykov s maloletým) a v zmysle § 143 OZ je vyňatá z režimu BSM. V zmysle rozhodnutia NS SR
3Cdo/113/1993 (R71/1994) ak zmluvu o vypožičaní motorového vozidla uzavrel len jeden z manželov,

nejde o taký úkon, ktorý by sa týkal veci spoločnej obidvom manželom. Z tejto zmluvy je povinný plniť
len ten z manželov, ktorý zmluvu uzavrel.

20. Súd mal potom na základe vyššie uvedených skutočností za to, že škoda vznikla žalobcovi tým,
že zbytočne vynaložil náklady na cestu zo svojho bydliska /F. G. XXXX/XX, H./ do bydliska maloletého

v H., a to za účelom uskutočnenia styku, ktorý mu nakoniec nebol umožnený. Zo žaloby vyplýva, že
cestu uskutočnil žalobca vlastným/ vypožičaným motorovým vozidlom, čo považuje súd vzhľadom na
vzdialenosť, plánovaný začiatok styku s maloletým v obedných hodinách za účelné. Výška cestovného
bola určená v súlade so zákonom č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vo výške 79,24 eur a 48,91
eur. / cesta H. - F. G. do miesta styku H., K. J. N. XX a späť predstavuje vzdialenosť 372 km (napr. O. ).

V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si žalobca
nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur ( v zmysle Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí
arodinyč.143/2019Z.z.)anáhraduzaspotrebovanépohonnéhmotyvovýške48,91eur,čosúduriadne
preukázal odôvodnením vychádzajúcim z priemerných cien pohonných látok v SR podľa Štatistickéhoúradu Slovenskej republiky na prepočet ceny benzínu natural 95 oktánový od 15.08.2022 do 21.08.2022.
Pri spotrebe vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272
litrov, čo v prepočte na aktuálne vtedy ceny benzínu tvorí sumu 48,91 eur, čo v konaní nebolo sporným a

súd mu priznal takto uplatnenú náhradu ako náhradu účelne vynaloženú v súvislosti so stykom dieťaťa.
Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa zákona č.283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú reprezentuje okrem iného
aj rozhodnutie R 12/90, či rozsudok KS Košice sp. zn.20Co/9/2020 zo dňa 26.11.2020.

21. K príčinnej súvislosti a zavineniu žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná porušením svojej
povinnosti uloženej jej rozhodnutím Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019, a to riadne maloletého
na styk pripraviť /pričom žalovaná bola s touto povinnosťou uzrozumená, keďže jej bolo rozhodnutie
riadne doručené/, zavinila vznik škody žalobcu, ktorý zbytočne vynaložil cestovné náklady. Žalobca
vynaložil tieto náklady výlučne za účelom kontaktu s maloletým, pričom tento cieľ bol konaním žalovanej
zmarený.

22. Podľa § 517 ods.2 OZ v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. patrí žalobcovi úrok
z omeškania v uplatnenej výške 8,15 % ročne zo sumy 128,15 Eur od 11.01.2025, t. j. odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej, ktorý dátum vyplýva z predloženej doručenky (s čím
sa stotožnil aj KS TN v rozhodnutí sp. zn. 5Co/3/2025). Ide o nárok na náhradu škody, kde čas plnenia

nie je určený zákonom a ani súdnym rozhodnutím, žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody
až doručením žaloby, preto sa dostala do omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. V zmysle zásady úspechu a rozhodovacej praxe KS TN vo veciach ako napr. sp. zn. 16Co/9/2023,
17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023, 17Co/66/2023 atď. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania, nakoľko je na úvahe žalobcu akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že sa
domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže mu byť pripočítaná na škodu. Súd priznal
rozsah náhrady trov žalobcovi voči žalovanej vo výške 100 % aj s ohľadom na nepatrný neúspech v

konaní po pripustenej zmene v časti úroku z omeškania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.