Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201438
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201438.1

Uznesenie

SprávnysúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,XXXXXD.,
právne zastúpeného JUDr. Michalom Hargašom, advokátom, so sídlom Sasinkova 9, 811 08 Bratislava,
IČO: 42 267 153 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný
inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 821 28 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. E./XXXX-X zo dňa 28.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.10.2019, sa žalobca
domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave č. E./XXXX-
X zo dňa 28.09.2018 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva

policajného zboru v Bratislave V, Okresného dopravného inšpektorátu č. F./D. zo dňa 17.12.2014 (ďalej
ako „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež, aby sú zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Prvostupňové

rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2015. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu
odvolanie, ktoré žalovaný vybavil opatrením č. E./XXXX-X zo dňa 11.08.2015. Proti uvedenému
opatreniu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k.
2S/60/2015-76 zo dňa 28.03.2018 tak, že opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3. Žalovaný dňa 28.09.2018 rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
napadnutým rozhodnutím. Žalobca v žalobe tvrdí, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené

a dozvedel sa o ňom až nahliadnutím do administratívneho spisu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 22.08.2019. Poukázal na to, že v administratívnom spise sa nenachádza doručenka,
ktorá by preukazovala doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi a v spise sa nenachádza ani
vrátená nedoručená zásielka. Napriek tomu je na napadnutom rozhodnutí vyznačená právoplatnosť dňa
12.10.2018. Žalovaný dňa 29.10.2018 podal žiadosť o reklamáciu nedodania doručenky vzťahujúcej sa
k zásielke do vlastných rúk, č. G. adresovanej osobe: A. B., H., C. XX, I. XXX, XXX XX D., podanej

na pošte Bratislava I dňa 04.10.2018. Výsledkom reklamačného konania bolo vyhodnotenie reklamácie
poštovým podnikom ako neopodstatnenej s odôvodnením, že reklamovaná zásielka adresovaná pre:
A. B., C. XX, I. XXX, XXX XX D., bola dodaná dňa 12.10.2018, zásielku prevzal adresát osobne.
Žalobca namietal, že žalovaný formuloval reklamáciu nesprávne, keďže sa v nej namietal iba absenciu
doručenky, nenamietal doručenie zásielky. Žalobca uviedol, že Správny poriadok nepripúšťa náhradné
preukázanie doručenia napr. reklamačným výsledkom konania alebo prípisom odvolacieho orgánu

s poukazom na § 24 Správneho poriadku. Žalobca ďalej poukázal na tom, že žalovaný pri doručovaní
napadnutého rozhodnutia ako adresáta nesprávne uviedol subjekt „A. B., C. XX, I. XXX, XXX XX D.“,keďže trvalé bydlisko žalobcu je na C. XX J. D. K. I. XXX, XXX XX D. je poštový priečinok evidovaný na
právnickú osobu L. M. B. so sídlom C. XX, D.. Žalobca opísal priebeh doručovania zásielok do poštového
priečinka. Zásielka teda bola podľa názoru žalobcu zrejme doručená L. M. B., ale ako zásielka bez

doručenkyavzhľadomnaabsenciudoručenkyniejemožnézistiť,čobolojejskutočnýmobsahom.Podľa
žalobcu teda žalovaný doručoval domnelé rozhodnutie nesprávnemu subjektu do poštového priečinka
občianskeho združenia. Keďže žalovaný má prístup do registra obyvateľov, mal mať vedomosť o tom,
že rozhodnutie treba doručovať na adresu trvalého pobytu žalobcu a nie do priečinka právnickej osoby.
4. Vzhľadom na procesné pochybenia v doručovaní považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za

zmätočné, neplatné a neúčinné, pričom nenadobudlo ani právoplatnosť ani vykonateľnosť. Žiadal preto
súd, aby napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), f) a g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2020 uviedol, že žiada, aby súd žalobu odmietol
podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú. K tvrdeniam žalobcu
uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené riadne dňa 12.10.2018, čím nadobudlo

právoplatnosť. Je pravdou, že sa v administratívnom spise nenachádza doručenka preukazujúca
doručenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však na základe podacieho čísla uvedeného v podacom
hárku vzťahujúcom sa k doručovaniu úradnej zásielky, obsahujúcej napadnuté rozhodnutie, žalobcovi
dňa 29.10.2018 preveril v čase o 12:51 hod. prostredníctvom internetového portálu Slovenskej pošty
umožňujúceho sledovanie pohybu zásielok skutočnosť, či úradná zásielka evidovaná pod č. G.

bola doručená žalobcovi. Na základe preverenia žalovaný zistil, že úradná zásielka bola žalobcovi
doručená dňa 12.10.2018. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podaním zo dňa 11.09.2018 informoval
žalovaného o vypovedaní plnej moci predchádzajúcemu právnemu zástupcovi a o tom, že si výslovne
žiada, aby mu rozhodnutia a písomnosti do vlastných rúk boli doručované na adresu: A. B., C. XX, I..
XXX, XXX XX D.. Vzhľadom na to považuje námietky žalobcu týkajúce sa doručovania napadnutého

rozhodnutia za účelové a bezpredmetné. Žalovaný je presvedčený, že pri doručovaní postupoval
v súlade so Správnym poriadkom. Žalovaný poukázal aj na vybavenie podnetu žalobcu Krajskou
prokuratúrou Bratislava (E. XXX/XX/XXXX) resp. Generálnou prokuratúrou SR – netrestným odborom
(J. N. XX/XX/XXX), z ktorých jednoznačne vyplýva, že uvedený podnet bol odložený resp. opakovane
odložený ako nedôvodný. Žalovaný je presvedčený, že žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené

dňa 12.10.2018 a posledný deň lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.01.2019 (pozn. správne
12.12.2018), pričom poukázal na to, že zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby podľa ustanovenia
§ 181 ods. 4 SSP nemožno odpustiť.
6. Žalovaný uviedol, že trvá na podanom rozhodnutí, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti podľa § 46 a 47 Správneho poriadku. Žalovaný sa

v napadnutom rozhodnutí zaoberal obsahom podaného odvolania, ako aj jeho doplnením, argumenty
žalovaného vychádzajú z administratívneho spisu a riadne zistenému skutkovému stavu zodpovedá
aj právne posúdenie veci. Bola dodržaná aj lehota na prejednanie priestupku podľa § 20 zákona o
priestupkoch
7. Podľa ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“) „Sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.“

9. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").“
10. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola
podaná oneskorene.“

11. Podľa ustanovenia § 141 zákona č. 9/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie
podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“
12. Podľa § 51 zákona o priestupkoch „Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.“

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „Správny poriadok“) „Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa
doručujúdovlastnýchrúkadresátovialeboosobe,ktorásapreukážejehosplnomocnenímnapreberanie
zásielok.“14. Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku „Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do
poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu
na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá

zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch
sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch
dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.
15. Správny súd v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj
SprávnysúdvBratislave.Podľa§3ods.1zákonaosprávnychsúdochsprávnesúdyzačalisvojučinnosť
01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do
samosudcovskéhooddelenia14Saanáslednevdôsledkupersonálnychzmienobsadeniasúdusudcami

bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
16. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené procesné podmienky pre meritórne
prerokovanie veci a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná oneskorene.
17. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Bratislava V rozhodnutím, č. F./D. zo dňa 17.12.2014 uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku

podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch
mu uložilo sankciu, a to pokutu vo výške 100 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu jeden mesiac. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o
priestupku vydal žalovaný opatrenie č. E./XXXX-X zo dňa 11.08.2015, ktorým žalobcovi oznámil, že už
opatrením zo dňa 19.02.2015 bol žalobca upovedomený, že odvolanie bolo posúdené ako oneskorene

podané a že na základe doplnenia odvolania zo dňa 18.05.2015 dospel k záveru, že doplnené
odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa §
60 Správneho poriadku. Opatrenie zo dňa 11.08.2015 bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/60/2016-76 zo dňa 28.03.2018 na základe žaloby prokurátora zrušené a vec bola vrátená
žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný následne o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu

rozhodol napadnutým rozhodnutím.
18. Žalobca bol pôvodne v administratívnom konaní zastúpený právnym zástupcom – advokátskou
kanceláriou Consilior Iuris, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, na základe
plnomocenstva zo dňa 12.05.2015. Prostredníctvom elektronických prostriedkov pôvodný právny
zástupca dňa 11.09.2018 oznámil žalovanému, že žalobca mu vypovedal plnú moc. Ako prílohu priložil

kópiu oznámenia o vypovedaní plnej moci klientom zo dňa 11.09.2018, z obsahu ktorého vyplýva, že
žalobca pôvodnému právnemu zástupcovi doručil dňa 11.09.2018 vypovedanie plnej moci. Zároveň dňa
11.09.2018 samotný žalobca prostredníctvom elektronických prostriedkov informoval žalovaného, že
týmto odvoláva v plnom rozsahu plnú moc udelenú advokátskej kancelárii Consilior Iuris, s. r. o. na
zastupovanie v priestupkovom konaní, sp. zn. F./D. a v nadväzujúcom konaní, sp. zn. E. a od tohto

momentu bude vykonávať všetky úkony výlučne sám. Zároveň uviedol, že žalovaný má rozhodnutia
a iné písomnosti doručovať žalobcovi na korešpondenčnú adresu do vlastných rúk a uviedol adresu: A.
B., C. XX, I. XXX, XXX XX D..
19. Žalovaný následne doručoval napadnuté rozhodnutie o odvolaní žalobcovi na adresu uvedenú
žalobcom ako adresu pre doručovanie písomností, vrátane písomností doručovaných do vlastných rúk:

A. B., C. XX, I. XXX, XXX XX D.. Na základe reklamácie nedodania doručenky zo dňa 29.10.2018,
podanej žalovaným, Slovenská pošta, a. s. v odpovedi č. C. zo dňa 15.11.2018 uviedla, že reklamáciu
posúdila a táto bola vyhodnotená ako nedôvodná. V rámci reklamačného konania bolo zistené, že
reklamovaná zásielka adresovaná adresátovi: A. B., C. XX, I. XXX, XXX XX D. bola dodaná dňa
12.10.2018 a zásielku si prevzal adresát osobne.

20. Slovenská pošta, a. s. na základe dopytu správneho súdu v liste označenom ako „Poskytnutie
informácií“ zo dňa 08.01.2025 uviedla, že žalobcovi bol v zmysle obchodných podmienok –PODAJ/
DODAJ ŠPECIÁL zriadený poštový priečinok dňa 06.09.2019 na pošte D. X, O. I. XX, s obdobím
používania od 06.09.2019 do súčasnosti a so službou k poštovému priečinku: Oznámenie o uložení
zásielok – email: B. od 06.09.2019 do súčasnosti. Keďže Slovenská pošta, a. s. poskytuje Info

služby o tom, kedy a komu bola zásielka dodaná do troch rokov odo dňa dodania zásielky, ak ide
o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady, informáciu o poštovej
zásielke s podacím číslom G. podanej dňa 04.10.2018 nevedela správnemu súdu poskytnúť. Uvedené
poskytnutie informácií bolo zaslané na vyjadrenie účastníkom konania. Žalobca vo vyjadrení zo dňa07.04.2025 uviedol, že Slovenské pošta označila reklamáciu žalovaného za neodôvodnenú, a platí
argumentácia žalobcu o procesnej zmätočnosti pri vydávaní a doručovaní žalovaných rozhodnutí
a písomností v tomto konaní. Namietal doplňujúce dokazovanie zo strany súdu ako neprípustné pre

overovanie procesných postupov, ktoré majú byť zaznamenané v žurnalizovanom administratívnom
spise a namietal „ohýbanie“ skutkového stavu.
21. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 uvádza, že ak nie je v tomto alebo v inom zákone
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Keďže doručovanie písomností nie je v zákone priestupkoch osobitne upravené, je potrebné postupovať

podľa ustanovení § 24 a nasl. Správneho poriadku. Podľa ustanovenia § 25 ods. 4 Správneho
poriadku si fyzická osoba ako adresát písomností v správnom konaní môže vyhradiť doručovanie
zásielok do poštového priečinku (P.O.BOX). V prípade, ak si fyzická osoba vyhradí tento spôsob
doručovania písomností, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu
na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Dátum príchodu zásielky sa považuje za
dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto

lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z ustanovenia § 25 ods. 4
Správneho poriadku vyplýva, že pošta nekontaktuje adresáta, ani ho neupovedomuje o uložení zásielky
do poštového priečinku, iba mu vloží do poštového priečinku oznam na predpísanom tlačive. Správny
súd zdôrazňuje, že pokiaľ si fyzická osoba vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, nesie
aj ona zodpovednosť za realizáciu doručovania písomností podľa Správneho poriadku, majúc na zreteli

zásadu, že každý si má svoje práva strážiť sám (vigilantibus iuria). Zákonnú možnosť vyhradiť si
doručovanie zásielok do poštového priečinku je potrebné chápať ako nástroj, ktorý má doručovanie
zjednodušiť, nie skomplikovať. Aj adresát písomnosti v takomto prípade nesie zodpovedajúcu mieru
zodpovednosti za jej riadne doručenie. Služba dodávania zásielok prostredníctvom poštového priečinku
predstavuje pre adresáta určitý užívateľský komfort, ak sa v dôsledku napríklad veľkého množstva

doručovaných zásielok alebo obmedzenej prítomnosti v mieste doručovania rozhodne zabezpečiť
doručovaniezásielokprostredníctvomtejtoslužby.Medzipovinnostiužívateľaslužbydodávaniazásielok
prostredníctvom poštového priečinku patrí aj povinnosť zaistiť vyberanie poštového priečinku tak, aby
bol adresát oboznámený s obsahom tam uložených zásielok. Ak si písomnosť preberá v súlade s §
25 ods. 4 Správneho poriadku fyzická osoba, ktorá si vyhradila doručovanie do poštového priečinku,

nevzťahuje sa na ňu doručovanie do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd
poukazuje tiež na skutočnosť, že ustanovenie § 25 ods. 4 Správneho poriadku neuvádza, do akého
poštového priečinku je možné vyhradiť si doručovanie zásielok. Inak povedané, zákon neuvádza, že
musí ísť o poštový priečinok, ktorý bol zriadený na základe žiadosti fyzickej osoby (adresáta písomnosti)
ako žiadateľa o využívanie tohto špeciálneho spôsobu dodávania zásielok. Pokiaľ teda žalobca tvrdí,

že poštový priečinok bol zriadený pre inú právnickú osobu – L. M. B., F. L., je potrebné poukázať
na to, že žalobca si musel byť v čase, keď doručil žalovanému oznámenie o tom, že si vyhradzuje
doručovanie zásielok do tohto poštového priečinku vedomý, v prospech akej osoby bola služba týkajúca
sa špeciálneho spôsobu dodávania zásielok do poštového priečinku I. XXX zriadená a zároveň, že má
k tomuto poštovému priečinku prístup, keďže z verejne dostupných informácií vyplýva, že minimálne od

roku 2011 je jediným štatutárnym zástupcom tejto právnickej osoby, ktorou je L. M. B., F. L., so sídlom C.
XXXX/XX, XXX XX D. (adresa totožná s adresou miesta trvalého pobytu žalobcu), IČO: XX XXX XXX.
Žalobca nakoniec sám v žalobe uvádza, že zásielka bola s najväčšou pravdepodobnosťou doručená
L. M. B..
22. Správny súd podporne poukazuje aj na skutočnosť, že v administratívnom spise sa nachádza

písomnosť žalovaného – Vyjadrenie v odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku –
upovedomenie č. E./XXXX-X zo dňa 31.07.2018, adresovaná žalobcovi na adresu „A. B., C. XX, I.
XXX, XXX XX D.“. K uvedenému vyjadreniu prislúcha doručenka, z ktorej vyplýva, že zásielka bola
podaná ako doporučená, do vlastných rúk a adresát zásielku prevzal dňa 10.08.2018, čo potvrdil svojim
podpisom na doručenke. Doručovanie vo vzťahu k tejto zásielke žalobca nenamietal. Na doručenke

sa nachádza pečiatka „výhrada odnášky, splnomocnenec“. Výhrada odnášky znamená, že si adresát
vyhradil odnášanie zásielok z pošty a uskutočňuje sa v prípade, ak adresát urobil vyhlásenie, že si
bude zásielky z pošty odnášať sám alebo prostredníctvom inej ním splnomocnenej osoby. Správny súd
poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období v rámci elektronickej komunikácie so
žalovaným uvádzal v závere e-mailov adresu „A. B., C. XX, I. XXX, XXX XX D.“.

23. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ak si samotný účastník konania
vyhradil doručovanie písomností do poštového priečinku a/alebo mal zriadenú službu „výhrada
odnášky“, je potrebné ťažkosti s doručovaním s tým súvisiace pripísať na vrub tohto účastníka. Podľa
názoru správneho súdu nie je akceptovateľné, aby účastník administratívneho konania vyhradenímsi doručovania zásielok do poštového priečinku, ktorý nebol zriadený v jeho prospech, alebo svojim
konanímvovzťahukpoštevpodobezriadeniaslužby„výhradaodnášky“,zmarildoručovaniepísomností
odorgánovverejnejsprávy.Účastníkadministratívnehokonaniabysitýmtospôsobommoholnazáklade

vlastnéhorozhodnutiaspätne„vyberať“,ktorápísomnosťmuboladoručenáaktorámudoručenánebola,
čím by mohol účinne mariť riadne doručovanie písomností. Správny súd pokladá za legitímne, ak právna
úprava vytvára tlak na účastníka konania, aby uvádzal takú adresu na doručovanie, ktorá zaručuje
spoľahlivé doručovanie písomností a snaží sa eliminovať možnosť marenia výkonu verejnej správy
vyhýbaním sa doručovaniu písomností.

24. Žalobca tiež v žalobe uvádza, že žalovaný si bol vedomý, že v administratívnom spise absentuje
doručenka vo vzťahu k doručovaniu napadnutého rozhodnutia a že žalovaný pochybil, keď reklamáciu
voči poštovému podniku formuloval tak, že namietal iba absenciu doručenky, ale nenamietal doručenie
zásielky dňa 12.10.2018. Podľa názoru žalobcu tak vybavenie reklamácie nemožno akceptovať ako
náhradu doručenky ani dodatočné potvrdenie doručenia žalobcovi ako fyzickej osobe. Na tomto
miesto považuje správny súd za podstatné zaujať stanovisko k dvom skutočnostiam. Prvou je

preukázanie samotného doručenia a druhou ustálenie, ktorý moment sa považuje za moment doručenia
písomnosti žalobcovi, okrem iného aj za účelom ustálenia momentu oznámenia rozhodnutia žalobcovi
a v nadväznosti na to ustálenia lehoty na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu.
25. Pokiaľ ide o preukázanie samotného doručenia písomnosti adresátovi, správny súd nespochybňuje
požiadavku, aby bolo doručované riadne, keďže v opačnom prípade by účastníci konania mohli byť

výrazným spôsobom dotknutí na svojich právach, vrátane prístupu k súdu. Na druhej strane však podľa
správneho súdu nie je možné bezvýhradne prijať žalobcov prístup, ktorý sa javí ako formalistický a
účelový. Riadne doručenie písomnosti v praxi znamená, že sa písomnosť pošle alebo odovzdá tomu,
komujeurčená(adresátovi)aexistujedôkazotom,žetátoosobapísomnosťprevzala.Správnyporiadok
nestanovuje, že dôkazom o riadnom doručení písomnosti je výlučne doručenka. Doručenka je jedným,

ale nie jediným z dôkazných prostriedkov, ktorými sa preukazuje skutočnosť, či došlo alebo nedošlo
k doručeniu písomnosti, hoci ide o dôkazný prostriedok najobvyklejší. Avšak v prípade jej absencie je
namieste zvážiť, či záver, že k riadnemu doručeniu písomnosti došlo, nie je možné spoľahlivo vyvodiť
z iných dôkazných prostriedkov. V administratívnom spise sa nachádza podací hárok, z ktorého vyplýva,
že pod podacím číslom G. bola od odosielateľa Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave,

Krajského dopravného inšpektorátu, odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií,
Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a evidencií vozidiel dňa 04.10.2018 podaná na poštovú
prepravu úradná zásielka na adresu: A. B., C. XX, XXX XX D.. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením
žalobcu uvedeným v žalobe, že nie je jasné, komu žalovaný zásielku doručoval. Žalovaný bezprostredne
v nadväznosti na doručovanie napadnutého rozhodnutia reklamoval u pošty nedodanie doručenky,

pričom pošta v odpovedi č. C. zo dňa 15.11.2018 uviedla, v rámci reklamačného konania bolo zistené, že
reklamovaná zásielka č. G., adresovaná adresátovi: A. B., C. XX, I. XXX, XXX XX D., bola dodaná dňa
12.10.2018 a zásielku si prevzal adresát osobne. Okrem toho si žalovaný overil doručovanie zásielky
prostredníctvom služby „sledovanie zásielky“, z ktorého vyplynulo, že zásielka s podacím číslom G. bola
dňa 07.10.2018 uložená do poštového priečinku na pošte D. X a dňa 12.10.2018 bola vydaná adresátovi.

Uvedené dôkazy, nachádzajúce sa v administratívnom spise, považuje správny súd za dostatočné na
preukázanie doručenia zásielky adresátovi, ktorým bol žalobca.
26. V otázke ustálenie okamihu doručenia písomnosti správny súd poukazuje na znenie ustanovenia
§ 25 ods. 4 posledná veta Správneho poriadku, podľa ktorého „Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť
do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát

o uložení nedozvedel“. V predmetnej veci bola podľa údajov vyplývajúcich z administratívneho spisu
zásielka uložená do poštového priečinku dňa 07.10.2018. Keďže podľa údajov uvedených tak vo
výpise zo služby „sledovanie zásielky“, ako aj z vybavenia reklamácie vyplýva, že zásielka bola
vydaná adresátovi dňa 12.10.2018, je zrejmé, že zásielka bola vyzdvihnutá až po uplynutí troch
dní odo dňa jej uloženia do poštového priečinka. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ide o prípad

konkurencie náhradného doručenia a reálneho doručenia. Správnemu súdu je známe, že Veľkému
senátu Najvyššieho správneho súdu SR bola postúpená vec, ktorá sa týka konkurencie účinkov
doručenia fikciou a neskorším skutočným prevzatím písomnosti (uznesenie Najvyššieho správneho
súdu SR, sp. zn. 7Ssk/75/2024 zo dňa 25.09.2024). V tejto veci nebolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia
rozhodnuté. Hoci vo veci postúpenej Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR ide o sociálnu

vec,kdesavadministratívnomkonanípodľazákonaosociálnompoisteníneuplatňujeSprávnyporiadok,
napriek tomu je možné zvážiť postup podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, keďže ide o súdne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v tejto veci.
Správny súd však dospel k záveru, že z tohto dôvodu nie je potrebné súdne konanie prerušiť, pretožebez ohľadu na odpoveď, ktorú by Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR dal na otázku prednosti
prikonkurenciinaplnenejfikciedoručeniaaneskoršiehofyzickéhodoručenia,jepotrebnépodanúžalobu
považovať za oneskorene podanú. Žaloba bola doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.10.2019,

teda viac ako rok od uplynutia troch dní odo dňa uloženia zásielky do poštového priečinku, ako aj
od faktického prevzatia zásielky adresátom. Inak povedaná, či by bol považovaný za deň oznámenia
rozhodnutia deň 10.10.2018 alebo deň 12.10.2018, žalobu podanú 22.10.2019 je potrebné považovať
za podanú oneskorene, keďže podľa ustanovenia § 181 ods. 1 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP fyzická
osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej

správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vychádzajúc
z citovaného zákonného ustanovenia posledným dňom na podanie správnej žaloby bol najneskôr deň
12.12.2018. Keďže žalobca podal správnu žalobu dňa 22.10.2019, žaloba bol podaná po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty na jej podanie, a preto je potrebné ju podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP
odmietnuť ako oneskorene podanú.
27. Žalobca spochybňoval riadne doručenie a nadobudnutie právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Ak by to tak bolo, bola by správna žaloba podaná predčasne, keďže správne súdy preskúmavajú
právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy (§ 7 písm. a) SSP). Túto otázku však nebolo potrebné
osobitne riešiť, pretože správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi riadne
doručené.
28. Žalobca tiež spochybňoval, či obsahom doručovanej zásielky bolo napadnuté rozhodnutie. Správny

súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/27/2011 zo dňa 02.08.2011, v ktorom
najvyšší súd konštatoval, že „Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za
pravdivé, ak nie je dokázaný opak. V danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na
doručenke zodpovedajú skutočnému stavu. Otvorením doporučenej zásielky zo súdu účastník koná s
vedomím, že ak absentuje jej obsah, tak je na ňom dôkazné bremeno preukázať opak. Racionálnym

postupom by bolo neodkladné oznámenie tejto skutočnosti doručovateľovi a súčasne oznámenie
súdu.“ V administratívnom spise sa nachádza podací hárok, z ktorého je zrejmé, že zo strany
žalovaného bola dňa 04.10.2018 podaná na poštovú prepravu úradná zásielka adresovaná žalobcovi. Z
reklamačného konania vyplynulo, že reklamovaná adresovaná žalobcovi, bola dodaná dňa 12.10.2018
a zásielku si prevzal adresát osobne. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rozhodnom čase žalovaný

inú písomnosť žalobcovi nezasielal. Správny súd na základe uvedených skutočností neidentifikoval
žiadnu okolnosť, ktorá by dôvodne spochybňovala, že obsahom zásielky podanej žalovaným na poštovú
prepravu dňa 04.10.2018, adresovanej žalobcovi, bolo práve napadnuté rozhodnutie.
29. Žalobca namietal aj vyžiadanie si informácii od pošty správnym súdom. Tu správny súd poukazuje
na to, že správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia alebo na rozhodnutie vo veci a môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak
to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci (§ 119 druhá veta SSP a § 121 ods. 2 SSP).
Vyžiadané informácie považoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie, keďže žalobca celú žalobnú
argumentáciu postavil na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo riadne doručené a zároveň
bolo potrebné ustáliť, či bola žaloba podaná včas. Správny súd overil, či žalobca v rozhodnom čase

mal zriadenú službu doručovania zásielok do poštového priečinku. Keďže sa uvedené nepotvrdilo,
javí sa ako pravdepodobné, že žalobca v čase, keď si vyhradil doručovanie zásielok do poštového
priečinku, vedel, že ako fyzická osoba nemá zriadenú túto službu a že si vyhradil doručovanie zásielok
po poštového priečinku inej právnickej osoby, ku ktorej však mal prístup. Javí sa ako nepravdepodobné,
že by došlo k neúmyselnému omylu zo strany žalobcu, kedy by namiesto čísla poštového priečinku,

zriadenéhovprospechnehoakofyzickejosoby,uviedolčíslopoštovéhopriečinkuzriadenéhovprospech
právnickej osoby.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola
podaná oneskorene, a preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.
31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z

účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§

443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom v rozhodnom čase).Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2
písm. c/ SSP a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).