Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 19SaZ/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101600
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Bielorusko, posledné miesto trvalého pobytu v
krajine pôvodu: Homeľ 246010, Bohdanovičova ul. č. 20/147, miesto prechodného pobytu v Slovenskej
republike: Tomášikova 28A, Bratislava, číslo cestovného dokladu: C., zastúpeného: Liga za ľudské
práva, občianske združenie,

so sídlom Michalská 372/9, Bratislava, Bratislava, IČO: 318 079 68, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6,
Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
D.: E./XXXX-X zo dňa 10.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Migračného úradu, číslo D.: E./XXXX-X zo dňa 10.09.2025 vo výroku 1), ktorým žalovaný neudelil
azyl a vo výroku 2), ktorým žalovaný neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., číslo cestovného

dokladu: C., a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 03.04.2025 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z politických
dôvodov.
2. Rozhodnutím číslo D.: E./XXXX-X zo dňa 10.09.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný
neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi
doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi
azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol

žalobcovi doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o
azyle. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal
o udelenie azylu, je obava žalobcu, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude uväznený, pričom
je jeho život ohrozený aj v súvislosti s jeho aktivitami počas protestov v roku 2020 proti výsledkom
prezidentských volieb a obava žalobcu o život z dôvodu povolania na základnú vojenskú službu.
3. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre poskytnutie azylu žalovaný dospel k záveru, že žalobca

nesplnil zákonné podmienky pre udelenie azylu. Uviedol, že krajinu pôvodu v roku 2021 opustil žalobca
z dôvodu štúdia a v čase svojho odchodu nečelil v krajine pôvodu žiadnym problémom zo strany štátu či
neštátnych pôvodcov. O tom, že Bielorusko neopustil pred bezprostredne hroziacim prenasledovanímalebo vážnym bezprávím podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že nepožiadal o udelenie azylu alebo
o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie SR. Žalovaný preto posudzoval
žalobcu z hľadiska postavenia utečenca „sur place“. Vo vzťahu k videám z protestov zdieľaných

žalobcom na sociálnych sieťach, žalovaný dospel k záveru, že ak aj žalobca zdieľal nejaké fotografie a
videázprotestov,tietoneboliverejnéanebolisprístupnenéširokémuokruhusledovateľov.Ksamotnému
účtu @.lwroos uviedol, že v súčasnosti nemá žalobca zverejnené žiadne fotky ani príspevky z protestov,
ktoré by potvrdzovali skutočnosť, že bol počas nich aktívny na sociálnej sietí Instagram.
4. K používaniu národných zakázaných symbolov žalobcom počas protestov uviedol, že bieloruské

orgány síce v posledných rokoch považujú vystavovanie týchto symbolov na verejnosti alebo počas
demonštrácií za priestupok a viacerí jednotlivci boli v tejto súvislosti krátkodobo zadržaní alebo
pokutovaní, ale vo väčšine prípadov išlo o administratívne delikty s nízkou intenzitou sankcií. Podľa
žalovaného nejde teda o také zásahy do základných práv, ktoré by dosahovali intenzitu odôvodňujúcu
udelenie medzinárodnej ochrany.
5. K tvrdeniu žalobcu, že sa obáva postihu za zverejnenie svojho hlasovacie lístka na stránke http://

partizan-results.eom/pollingStations/03-019-0059 v roku 2020 žalovaný uviedol, že samotní občania,
ktorí zdieľali svoj hlasovací lístok, nečelia žiadnym postihom. Postihovaní boli len zakladatelia platformy,
a to na základe toho, že sa dopustili administratívneho priestupku. Žalobca ani jeho rodina neboli nijako
konfrontovaní alebo postihnutí za zverejnenie svojho hlasovacieho lístka.
6. K roznášaniu novín „Čestné noviny“ žalobcom žalovaný uviedol, že žalobca nie je novinárom, do

médií nikdy nepísal, žiadne články nepublikoval, preto rozdávanie novín ako takých v čase, keď ešte
neboli vyhlásené za extrémistické, nemožno považovať za prejav vlastného politického postoja alebo
nezákonnej činnosti, a preto nemožno očakávať, že by mu za takúto aktivitu hrozil spätne nejaký
postih v krajine pôvodu. Obdobne vyhodnotil, že podpis žalobcu pod petíciu na zbieranie podpisov
troch prezidentských kandidátov, pričom pri podpise poskytol svoje osobné údaje ako meno priezvisko,

bydliskoačíslopasu,nepredstavuječin,ktorýbyvBieloruskuviedolkprenasledovaniualebodlhodobým
represívnym opatreniam zo strany štátnych orgánov.
7. Pokiaľ ide o obavu žalobcu z postihu za zbierku peňazí na nákup kvetov, ktoré potom rozdával
ženám zúčastneným na protestoch, žalovaný nepovažoval za preukázané, že žalobca sa na tejto aktivite
skutočne zúčastnil. Žalobcom predložené fotografie nepovažoval za dostatočný dôkaz.

8. Čo sa týka účasti žalobcu na protestoch v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí a pred bieloruským
veľvyslanectvom, žalovaný poukázal na to, že svoju účasť na protestoch v Bratislave žalobca nikdy
nezverejňoval na sociálnych sieťach ani nijakým spôsobom nezdieľal fotografie v online priestore.
Samotná účasť na proteste a identifikácia jeho osoby pred ambasádou F., ako aj na Hviezdoslavovom
námestí v Bratislave podľa žalovaného neznamená, že bude bezprostredne a automaticky viesť k

trestnému stíhaniu žalobcu. Aj z predloženého fotografického materiálu je podľa žalovaného zjavné, že
žalobca sa snaží v maximálnej možnej miere zachovať svoju anonymitu a nezviditeľňovať sa.
9. Aktivitu spočívajúcu vo finančnej podpore organizácie F. žalovaný vyhodnotil tak, že vzhľadom na to,
že žalobca prispieval na účet organizácie z územia SR a s dostatočným odstupom času od vyhlásenia
tejto organizácie Bieloruskom za extrémistickú organizáciu, jeho konanie by bolo možné hodnotiť ako

úmyselné konanie s cieľom vytvorenia si nevyhnutných podmienok, za ktorých by mu mohol byť udelený
štatút utečenca.
10. K povinnosti nástupu na vojenskú službu žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti povolanie do armády
nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Žalobca
povinnú vojenskú službu doposiaľ neabsolvoval, z profilu jeho osoby žiadnym spôsobom nevyplynul

zakorenený odpor k akejkoľvek brannej povinnosti a počas pohovoru nevzniesol žiadnu výhradu vo
svedomí, ktorá by mu bránila absolvovať povinnú vojenskú službu z dôvodu akéhokoľvek vnútorného
presvedčenia, spojeného s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením.
Výšku trestov za vyhýbanie sa vojenskej službe napriek sprísneniu možno považovať za primerané
a samy o sebe svojou mierou nepredstavujú perzekúciu. Podľa dostupných informácií sa Bielorusko

aktívne nezapája do vojny medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a doposiaľ neboli na B. vyslané žiadne
bieloruské jednotky s cieľom priameho zapojenia sa do rusko-ukrajinského konfliktu.
11. Žalovaný ďalej konštatoval, že keďže žalobca uviedol, že v júli 2026 mu končí platnosť jeho
bieloruského cestovného pasu, pričom bieloruské orgány zakázali obnovovanie pasov svojim občanom
mimo Bieloruska, teda na ambasádach, je zrejmé, že v prípade, ak by si žalobca chcel obnoviť svoj

pas, musel by sa podľa v súčasnosti platných nariadení vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Tým pádom
by mu potenciálne hrozili sankcie za vyhýbanie sa odvodovej povinnosti, resp. by mu hrozil výkon
základnej vojenskej služby, ktorá je v Bielorusku zo zákona povinná. Žalovaný uzavrel, že považuje
žiadosť žalobcu za účelovú, s cieľom dosiahnutia medzinárodnej ochrany ako prostriedku pre vyhnutiesa zákonnej povinnosti v podobe výkonu základnej vojenskej služby. Takýto dôvod jeho žiadosti preto
možno vyhodnotiť ako azylovo irelevantný.
12. V prípade žalobcu teda nebolo preukázané, že bol prenasledovaný z azylových dôvodov, resp. že

by mu tieto boli pripisované. Preto dôvody jeho žiadosti, v zmysle uvedeného, považoval žalovaný za
irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.
13. Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uzavrel, že nebolo preukázané, že by bol
žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska, vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle. Hoci Bielorusko stále uplatňuje trest smrti,

vážne bezprávie v podobe uloženie trestu smrti alebo jeho výkon možno v prípade žalobcu objektívne
vylúčiť. Nebolo tiež preukázané, že menovaný niekedy čelil vážnemu bezpráviu v podobe mučenia
alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Jediný eventuálny postih, ktorý by
mu v súčasnosti mohol hroziť, je sankcionovanie za nedostavenie sa k vojenskému odvodu, resp.
za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby, ale ani v takom prípade mu reálne nehrozia
drakonické tresty, ktoré by svojou povahou bolo možné považovať za vážne bezprávie v podobe

mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Žalobcovi nehrozí ani tretia
forma vážneho bezprávia, keďže na základe všeobecne dostupných informácií je zrejmé, že na území
Bieloruska v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným
právom, v ktorom by vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho
násilia. To znamená, že obyvatelia Bieloruska nie sú objektívne vystavení žiadnymi takým incidentom

vojenského charakteru, pri ktorých by mohlo dochádzať k ich ohrozeniam na základe neselektívneho
násilia.
14. V prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny resp.
podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, pretože žalobca nemá na území
SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou.

II. Správna žaloba
15. Správnou žalobou zo dňa 17.10.2025, podanou na poštovú prepravu dňa 17.10.2025 a doručenou
správnemu súdu dňa 20.10.2025, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca
tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi

spismi (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP).
16. Žalobca uviedol, že o medzinárodnú ochranu sa rozhodol požiadať z dôvodu politickej situácie
v Bielorusku, ktorá sa výrazne zhoršila po voľbách v roku 2020. Žalobca svoj strach z prenasledovania
v krajine pôvodu odôvodnil viacerými aktivitami, najmä účasťou na protestoch v krajine pôvodu a na
území Slovenskej republiky, zdieľaním videí a fotografií z protestov na sociálnych sieťach a podporou,

vrátane finančnej, aktivít a organizácii, ktoré sú v krajine pôvodu označované za extrémistické. Zároveň
poukázal na to, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by musel nastúpiť na vojenskú službu.
17. Vo vzťahu k účasti na protestoch v roku 2020 v krajine pôvodu uviedol, že bielorusky režim
pokračuje v prenasledovaní všetkých osôb, ktoré sa týchto protivládnych protestov zúčastnili, a to
bez ohľadu na profil účastníka protestu alebo mieru jeho zapojenia do protestu s poukazom na

správu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Situácia v oblasti ľudských práv v
Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich“ publikovanej dňa 25.03.2024, bod. 15.
a správu Amnesty International s názvom „BIELORUSKO: ĽUDSKOPRÁVNA KRÍZA BEZ KONCA NA
DOHĽADE“, publikovanú dňa 24.01.2025. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal tým, čo
skutočne hrozí žalobcovi v Bielorusku za účasť na protivládnych protestoch a sústredil sa na skutočnosť,

že fotografie a videa z protestov neboli sprístupnené širokému okruhu sledovateľov a poukázal na to, že
v súčasnosti už žalobca nemá verejne prístupne príspevky z protestov na svojom profile na Instagrame,
ktoré žalobca vymazal v obave pred represáliami. Uvedené však nesvedčí o tom, že bieloruský režim
nemá vedomosť o tom, že sa žalobca týchto protestov zúčastňoval, keďže režim disponuje systémami
na monitorovanie občanov (správa Freedom House s názvom „Kľúčové udalosti, 1.jún 2023 - 31. máj

2024“ a bod 16. správy Vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Situácia v oblasti ľudských
práv v Bielorusku pred prezidentskými voľbami v roku 2020 a po nich").
18. Po začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 sa žalobca zúčastňoval protestov aj na území
Slovenska, konkrétne pred bieloruskou ambasádou v Bratislave a na Hviezdoslavovom námestí.
Cieľom týchto zhromaždení bolo vyjadrenie podpory slobodnému Bielorusku a solidarity s Ukrajinou.

Žalobca ako dôkazy predložil do azylového konania dve fotografie a jedno video zo zhromaždení,
ktorých sa zúčastnil na Slovensku, pričom bieloruská ambasáda v Bratislave je monitorovaná kamerami
a jeho prítomnosť na proteste mohla byť zaznamenaná bieloruskými orgánmi. Hoci žalovaný tieto
aktivity vyhodnotil ako azylovo nerelevantné, pretože svoju účasť žalobca nezdieľal na sociálnychsieťach, žalobca trvá na tom, že tieto závery žalovaného nemajú oporu v administratívnom spise a sú
dokonca v priamom rozpore s predloženým dôkazom - príspevkom bieloruského vyšetrovacieho výboru
ministerstva vnútra, ktorý potvrdzuje trestné stíhanie osôb, ktoré sa zúčastnili protestov namierených

proti bieloruskému režimu v zahraničí. Opäť poukázal na to, že bieloruský režim má/môže mať vedomosť
o tom, ktoré osoby sa zúčastňujú na protestoch, a to bez ohľadu na to, či tieto osoby zverejnili fotky
alebo videá z protestov na internete alebo nie (správa Freedom House s názvom „Kľúčové udalosti, 1.
jún 2023 – 31. máj 2024“). V tejto súvislosti poukázal aj na skutkovo podobný prípad žiadateľky o azyl
z Bieloruska, ktorá sa zúčastňovala protestov v Bielorusku a po prezidentských voľbách v roku 2020

aj na území Slovenska a ktorý bol posudzovaný Najvyšším správnym súdom SR, rozsudok, sp. zn.
1Sak/10/2023 zo dňa 23.06.2023.
19. Žalobca považoval závery žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu za účasť na
protivládnych protestoch v Bielorusku a na Slovensku prenasledovanie za neudržateľné. Žalovaný si
nezaobstaral dostatok objektívnych informácií o tom, akým represiám čelia všetci účastníci protestov, a
to vrátane osôb, ktoré nie sú politicky exponované, pričom žalovaný nevenoval pozornosť tomu, akým

spôsobom bieloruský režim vyhľadáva a identifikuje účastníkov protestov.
20. K zverejneniu príspevku z protestu, ktorý natočil žalobca, na kanáli G., žalobca uviedol, že žalovaný
sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že na videu je zachytený aj hlas žalobcu, na
čo žalobca sám upozornil aj počas vstupného pohovoru. V kontexte technologický nástrojov, ktoré
bieloruský režim využíva na identifikáciu a následné prenasledovanie politicky „nepohodlných“ osôb nie

je možné vylúčiť, že režim má technické kapacity na to, aby vedel hlas videa stotožniť so žalobcom.
Záver žalovaného o tom, že nie je možné identifikovať účet osoby, ktorá video zverejnila anonymne je
v priamom rozpore s tým, čo tvrdia bieloruské orgány. Žalobca poukázal na oficiálne vyjadrenie H. I.,
vedúceho oddelenia vnútra Berezinského okresu v tlačovej správe zo dňa 07.02.2024, pričom praktiky
v ňom uvedené sú realizované v praxi. Žalobca uviedol dva prípady, v ktorých boli bieloruskí občania

trestne stíhaní a odsúdení za uverejnenie príspevkov na kanáli G. a G. live prostredníctvom tzv. botov,
teda spôsobom, akým to robil aj žalobca (to je dôvod, prečo názov jeho účtu nie je uvedený priamo pri
videu). Žalobca je preto presvedčený, že mu za zverejnenie videa z protivládnych protestov na kanáli
G. hrozí trestnoprávny postih.
21. Ďalším z dôvodov, pre ktorý sa žalobca rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie

doplnkovej ochrany bolo, že počas protivládnych protestov v Bielorusku distribuoval noviny s názvom
„Čestné noviny“, ktoré písali o ľuďoch, ktorí boli počas protestov nejakým spôsobom poškodení resp.
mučení. Žalobca odmietol názor žalovaného, že distribúcia týchto novín nebola prejavom politických
názorov žalobcu. Žalovaný nezohľadnil kontext – obsah novín a obdobie, v ktorom boli distribuované.
Žalobca noviny neroznášal kvôli zárobku, ale s cieľom šíriť informácie o represiách, ktoré Lukašenkov

režim pácha na jeho politických oponentoch. Žalobca poukázal aj na retroaktívnu aplikáciu anti-
extrémistických zákonov v Bielorusku a v tejto súvislosti na článok organizácie C. J. zo dňa 24.01.2023
s názvom „Retroaktívna sila protiextrémistickej legislatívy v Bielorusku: prečo môžu udeliť pokutu
alebo väzenie za príspevky (reposty) spred desiatich rokov.“ Uvedené žalobcove konanie môže byť
vyhodnotené ako administratívny priestupok, ale aj ako trestný čin založenia extrémistickej formácie

alebo účasť na nej podľa čl. 361-1 bieloruského trestného zákona.
22. Pre účely posúdenia opodstatnenosti žalobcových obáv z prenasledovanie je irelevantné, či jeho
politické aktivity budú klasifikovane ako trestné činy alebo „iba“ ako správne priestupky. Rozhodujúci je
podľa žalobcu ich diskriminačný charakter alebo diskriminačný spôsob ich výkonu. Vzhľadom na to, že
anti-extrémistická legislatíva Bieloruska je využívaná režimom účelovo, najmä na perzekúciu politických

oponentov, je tento diskriminačný charakter podľa žalobcu zjavný.
23. Žalobca ako ďalšiu z aktivít, ktorá opodstatňuje jeho strach z prenasledovania v krajine pôvodu,
uviedol vykonávanie finančnej zbierky cez internet na nákup červených kvetov, ktoré rozdával ženám
zúčastňujúcim sa zhromaždení proti násiliu páchaného na účastníkoch protestov. Pokiaľ žalovaný
žalobcovi vyčítal, že túto aktivitu dostatočne nepreukázal, žalobca zdôraznil, že žalovaný nezohľadnil

špecifický charakter azylového konania, pre ktoré je typická dôkazná núdza na strane žiadateľa o azyl.
Tá však nemôže byť kladená za vinu žiadateľom, a teda nemôže byť ani v prípade splnenie ostatných
zákonných podmienok dôvodom na neudelenie medzinárodnej ochrany, s poukazom na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sak/2/2025 zo dňa 14.04.2025. Keďže v administratívnom
spise sa nenachádzajú žiadne informácie, na základe ktorých by bolo možné žalobcove tvrdenia o

finančnej zbierke na nákup kvetov pre účastníčky protestov vyvrátiť, žalobca je presvedčený, že bolo
povinnosťou žalovaného aplikovať zásadu vlastnú azylovému konania - v pochybnostiach v prospech
žiadateľa. Vykonávanie zbierky nemohol preukázať, keďže jeho prístup na bankový účet v ruskej banke
Tinkoff bol zablokovaný zo strany Ruska.24. K finančnej podpore charitatívnej organizácie F. od marca 2023, ktorá bola v Bielorusku označená za
extrémistickú, žalobca uviedol, že za jej podporu mu hrozí uloženie trestu odňatia slobody až na 8 rokov,
pričompočasvstupnéhopohovorupoukázalnaprípadyminimálne64ľudí,ktorébolizarovnakúpodporu

odsúdení v minulosti a väčšina z nich poslala príspevky 1 až 2-krát. Žalobca podporil organizáciu
F. celkom 24-krát, čo preukázal potvrdeniami o bankových transakciách. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nespochybnil obavy žalobcu, že vďaka tejto podpore môže byť v Bielorusku trestne stíhaný,
takakosatodialoinýmosobám,avšaktútočinnosťvyhodnotilakoúmyselnékonaniescieľomvytvorenia
si podmienok do budúcnosti, za ktorých by mu mohol byť udelený štatút utečenca. Žalobcovu finančnú

podporu charitatívnej organizácie F. však nie je možné hodnotiť izolovane ako samostatnú aktivitu, ide
o ďalší prejav jeho politického nesúhlasu s K. režimom, ktorý zastáva dlhodobo a aktívne ho začal
prejavovať už pred samotnými prezidentskými voľbami v auguste 2020. Zároveň to nie je jediný prejav
jeho politického presvedčenia na území Slovenska. Ako žalobca uviedol počas vstupného pohovoru,
podpora organizácie F. je pre neho dôležitým prejavom solidarity a podpory ľudí, ktorí sú v podobnej
situácii ako on, ktorí museli odísť z územia Bieloruska, alebo boli v Bielorusku zadržaní a mučení so

strašnými zdravotnými následkami. V správaní žalobcu je možné identifikovať jasnú kontinuitu jeho
politických názorov a presvedčení, ktoré boli sformulované ešte v krajine pôvodu a ostali nezmenené
aj po príchode na územie Slovenska. V spôsobe, akým žalovaný v napadnutom rozhodnutí posúdil
žalobcove aktivity vyvíjané na území SR, žalobca videl zjavné logické rozpory. Na strane jednej žalovaný
tvrdí, že žalobca sa snaží finančnou podporu organizácie F. účelovo vytvoril priaznivé podmienky na

získanie azylu. Na strane druhej však účasť žalobcu na protestoch v Bratislave vyhodnotil tak, že podľa
jeho názoru sa žalobca snažil minimalizovať svoju identifikáciu, keďže na fotkách a videách z týchto
zhromaždení nie je priamo identifikovateľný a zároveň tieto nikde verejne nezdieľal. V tomto smere ide
o nesprávne právne posúdenie.
25. K odôvodneniu neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobca uviedol, že žalovaný zamieňa inštitút

azylu s inštitútom doplnkovej ochrany. V prípade, že by žalobcovi naozaj hrozili drakonické tresty za
nedostavenie sa na vojenský odvod alebo za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby, tieto
tresty by mohli byť považované za prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle ako relevantný
dôvod pre udelenie azylu. Naopak, ak ma žalovaný k dispozícii informácie o tom, že bieloruskí väzni
sú vystavení vo väzeniach mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, výška

ich uložených trestov nie je podstatná na posúdenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Relevantným je iba posúdenie existencie vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle.
26. Žalobca na záver uviedol, že žalovaný v priebehu celého administratívneho konania pristupoval
ku žalobcovej žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany formalistický a s cieľom
neudeliť mu medzinárodnú ochranu za každých okolností. Jednotlivé dôvody žalobcovej žiadosti a

predložené dôkazy posudzoval vždy izolovane a nie vo vzájomnej súvislosti. Tento pohľad spôsobil, že
žalovaný nezohľadnil celkovú ľudsko-právnu situáciu v Bielorusku a represie, ktorým čelia bez výnimky
všetci bieloruskí občania, ktorí nesúhlasia so súčasným autoritárskym režimom a svoj názor akýmkoľvek
spôsobom verejne komunikovali. Politickí oponenti, akým je aj žalobca, sú v Bielorusku systematicky
vystatovaní vážnemu porušovaniu ich ľudských práv. Bieloruský režim využíva celé spektrum nástrojov

na potlačenie akýchkoľvek prejavov nesúhlasu s totalitným režimom, od policajného obťažovania až
po väznenie politických oponentov, ktorým sú ukladané neprimerane prísne a dlhé tresty. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí opakovane poukazoval na to, že žalobca opustil krajinu pôvodu výlučne
za účelom štúdia. Táto interpretácia nezohľadňuje kontext, za akých okolností bol žalobca nútený
Bieloruskoopustiť,celkovúpoliticko-spoločenskúsituáciuvkrajinepôvoduanajmäpodmienky,zaakých

žalobca dostal možnosť študovať na území Slovenska. Žalobcovi bolo priznané vládne štipendium v
rámci rozvojovej spolupráce na jazykovú a odbornú prípravu pred vysokoškolským štúdiom. V čase
vrcholiacich represálií v Bielorusku išlo teda zo strany SR o politické gesto solidarity, ktorým Slovensko
uznalo, že bieloruskí študenti sú v núdzi. Odmieta preto zjednodušujúce tvrdenia žalovaného, že krajinu
opustil z vlastnej vôle, z dôvodu štúdia na vysokej škole na území SR a nie z dôvodu jeho politických

aktivít, za ktoré by bol určitým spôsobom postihovaný. V čase odchodu z Bieloruska sa žalobcov život
v krajine pôvodu stal neznesiteľným, a to najmä preto, že žil v neustálom strachu, že bieloruský režim
ho bude trestať za to, že slobodne vyjadril svoj nesúhlas s tým, ako je spravovaná jeho krajina. Napriek
svojmu strachu žalobca nepožiadal o udelenie azylu ihneď po príchode na Slovensko, keďže tu získal
legálny pobyt a teda vedel, že najbližšie obdobie nebude nútený do Bieloruska cestovať. Okrem toho

však úprimne veril, že dôjde v krajine pôvodu k zásadným politicko-spoločenským zmenám, ktoré mu
umožnia v budúcnosti vrátiť sa do krajiny. Po zverejnení výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku
na začiatku roka 2025 však túto nadej stratil a rozhodol sa požiadať na území SR o udelene azylu alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany.27. Žalobca odmieta opakujúce sa argumenty žalovaného založené na tom, že žalobca je len „bežným“
občanom Bieloruska, o ktorého bieloruské štátne orgány nemajú záujem. Všetky vyššie uvedené
aktivity robia zo žalobcu „politického aktivistu“ s vysoko rizikovým profilom, na ktorý sa bieloruský

režimom špeciálne zameriava. Žalovaný nezohľadnil špecifický charakter azylového konania, ktorým je
prospektívne posudzovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu. Do pozornosti dal aj skutočnosť,
že od 01.01.2025 do 31.08.2025 žalovaný vydal celkom 13 prvostupňových rozhodnutí v prípade
žiadateľovo azyl z Bieloruska. Ani jedno z rozhodnutí nebolo negatívne a vo všetkých prípadoch bola
žiadateľom udelená najvyššia forma medzinárodnej ochrany – azyl.

III. Vyjadrenie žalovaného
28. Vo vyjadrení zo dňa 10.11.2025 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
29. Žalovaný poukázal na to, že v krajine pôvodu nebol žalobca členom politickej strany či organizácie,
nečelil problémom zo strany polície, armád alebo iných štátnych či neštátnych aktérov, nebol trestne
stíhaný ani väznený. Neabsolvoval povinnú vojenskú službu. Z krajiny odišiel legálne v roku 2021

s platným cestovným pasom na Slovensko na platné národné víza SR typu D. za účelom bakalárskeho
štúdia na B. L.. Aktuálne študuje v X. A. G. M. B. N. F.. Na štúdium mu bolo Ministerstvom školstva SR
v roku 2021 udelené štipendium. Žalobca teda opustil krajinu pôvodu výhradne za účelom štúdia.
30. Žalovaný zotrval na svojom závere o absencii prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu za účasť na
protestochvBieloruskuaSlovenskuaodmietolnámietkužalobcu,žeuvedenýzáverjeneudržateľnýaže

sinezaobstaraldostatokobjektívnychinformáciíotom,akýmrepresiámčeliavšetciúčastníciprotestov,a
to vrátane osôb, ktoré nie sú politicky exponované. Správy o krajine pôvodu špecifikujú osoby vystavené
represiám ako sú novinári, blogeri, zakladatelia, či majitelia médií, pričom obsah a rozsah aktivít žalobu
nie je možné identifikovať ako ich ekvivalent a vystupuje ako bežný občan. Žalovaný poukázal na
Správu o krajine pôvodu zo dňa 20.02.2024, v ktorej Švédska migračná agentúra uvádza: “že väčšina

jednotlivcov z veľkého počtu zatknutých v priamej súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2020 a po
tomto roku bola pomerne rýchlo prepustená, bez toho, aby sa začalo formálne správne alebo trestné
konanie. V marci 2021 šéf bieloruskej kriminálnej polície uviedol, že bolo identifikovaných vyše 80 osôb
voči, ktorým by mohlo začať trestné stíhanie. V posledných rokoch došlo k stovkám zatknutí, aj keď sa
počet prípadov zmenšil, stále k nim dochádza. V roku 2023 pokračovali rozsiahle represie voči vládnym

kritikom v Bielorusku, pričom za mrežami pre politicky motivované obvinenia skončilo takmer 1500
ľudí, vrátane obhajcov ľudských práv, novinárov, právnikov, opozičných politikov, pracovníkov kultúry,
odborárovaaktivistov.Medzioktóbrom2022aseptembra2023boloodsúdenýchzapolitickymotivované
trestné čin viac ako 400 ľudí a ďalších 3300 čelilo politicky motivovaným administratívnym obvineniam.“
Informácie zo Správy o krajine pôvodu dostupné v administratívnom spise podľa žalovaného spĺňajú

kritériá objektívnosti, presnosti, aktuálnosti a transparentnosti podľa metodiky Európskej agentúry pre
azyl EUAA COI Report Methodology, 2023.
31. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu k zverejnenému videu z protivládnych protestov na
kanáli G., za ktoré mu má hroziť trestnoprávny postih vzhľadom na to, že tieto kanály boli uznané
za extrémistické a teroristické, a že žalobcovi hrozia drakonicky vysoké tresty odňatia slobody. Podľa

žalovaného je zrejmé, že na videu, ktoré je anonymizované, nie je možné žalobcu jednoznačne
identifikovať. Námietku žalobcu, že štát disponuje prostriedkami, ktoré ho môžu identifikovať iba
podľa hlasu na videu a tým ho vystaviť prenasledovaniu, považuje žalovaný za nedôvodnú a účelovú
a je presvedčený, že žalobca vníma obavy z prenasledovania selektívne: sám preexponováva riziko
vlastného prenasledovania aj keď nie je vizuálne identifikovateľný a zároveň bagatelizuje riziko, ktorému

vystavil iné osoby tým, že ich tváre zverejnil vo videu v strete s políciou, a zverejnil na kanáli G., hoci sám
opakovane uvádza, že štát môže identifikovať tieto osoby ako protirežimové a mohli by sa stať obeťou
represie. Takéto selektívne posudzovanie rizika poukazuje na nereálne subjektívne vnímanie hrozieb
uvádzaných žalobcom relevantných pre azylové konanie.
32.Žalovanýpoukázalnakonkrétnevyjadreniažalobcu,ktoréuviedolpočaspohovorovazktorýchpodľa

žalovaného vyplýva, že účasť žalobcu na protestoch nemala vplyv na jeho účasť na vzdelávaní, hoci v
pohovore pri žiadosti o azyl a uvádzaní dôvodov prenasledovania v krajine pôvodu, sa snažil navodiť
dojem, že jeho vzdelávanie v Bielorusku je nejakou formou obmedzované. Žalovaný mal za to, že z
uvedeného kontextu faktov a vyjadrení žalobu je možné pozorovať, že vyjadrenia žalobcu sú postavené
na vlastných interpretáciách, vykresľujúcich negatívny kontext jeho situácie v Bielorusku, ktorý nie vždy

reflektuje skutočnosť.
33. K obávam žalobcu z prenasledovania z dôvodu finančnej podpory organizácie F. žalovaný uviedol,
že vzhľadom na časový a dôvodový rámec sa tieto javia ako účelovo vyjadrené. Zo zistených skutočností
vyplýva, že žalobca krajinu opustil bez akýchkoľvek obmedzení či prenasledovania z dôvodu politickejaktivity, výlučne za účelom štúdia, na ktoré mu bolo poskytnuté štipendium. Žalovaný je presvedčený, že
žalobcom deklarovaná solidarita postavená na spolupatričnosti k prenasledovaným obetiam by sa podľa
žalovaného prejavila pravdepodobne skôr po dramatických okolnostiach a po odchode z krajiny, nie až

s časovým posunom približne 2 roky, od obdobia, keď poskytovanie podpory BYSOL bolo z dôvodu
jej extrémistického zaradenia v pozornosti štátnych orgánov. V auguste 2023 podpísal prezident K.
dekrét, ktorý štátnym bezpečnostným orgánom poskytuje plný prístup k bankovým operáciám občanov
podozrivých z neoprávnených platieb a ktorý nadobudol účinnosť v marci 2024. Uvedený dekrét teda
zakladá právny podklad pre sledovanie platieb, avšak vzťahuje sa na účet občana vedený v Bielorusku

a konkrétne platby po marci 2024, čo nie je prípad žalobcu. V administratívnom spise sú doložené platby
žalobcu na účel BYSOL v mesiaci marec 03/2023 08/2023, 09/2023, pričom žalovaný uvádza, že ide
o účet v slovenskej Tatrabanke.
34. K obavám žalobcu súvisiacim s prenasledovaním z dôvodu odmietania nástupu na výkon povinnej
vojenskej služby žalovaný uvádza, že z profilu žalobcu nevyplynul odpor k brannej povinnosti a rovnako
nevzniesol výhradu vo svedomí, ktorá by mu bránila absolvovať povinnú vojenskú službu z dôvodu

vnútorného presvedčenia viažuceho sa na rasu, národnosť, náboženstvo alebo politické presvedčenie,
S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Sak/9/2022 zo dňa 28.40.2022.
V takto definovanom kontexte hodnotil žalovaný vyjadrenia žalobcu o opakovaných výzvach štátnych
orgánov adresovaných jeho rodičom, ktoré sa týkajú jeho aktuálneho pobytu a ignorovanie predvolania
na základnú vojenskú službu zo dňa 04.04.2023. Žalovaný vníma konanie vojenskej komisie ako

štandardný administratívny postup uplatňovaný paušálne na osoby podliehajúce povinnej brannej
povinnosti a nie je zrejmé, na základe čoho by postup vojenskej komisie voči žalobcovi mohol byť
podmienený údajne hodnotením aktivít žalobcu ako nepriateľského správania. K obavám žalobcu, že
bude nasadený do vojny na Ukrajine a proti O., žalovaný uvádza, že presvedčenie žalobcu o nasadení
do možnej vojenskej operácie je neopodstatnené. Správa o krajine pôvodu (COI) neuvádza účasť

bieloruských jednotiek v priamom zapojení v rusko-ukrajinskom konflikte.
35. Po posúdení všetkých skutočností predložených žalobcom žalovaný dospel k záveru, že neboli
preukázané azylovo relevantné dôvody pre udelenie azylu. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný
dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Žalovaný si
zabezpečil v konaní dostatok podkladov pre rozhodnutie a všetky zistené skutočnosti hodnotil podľa §

32 ods. 1 Správneho poriadku, t. j. jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaného
dokazovania žalovaný dospel k záveru, že žiadosť o udelenie azylu je vedená snahou vyhnúť sa
zákonnej povinnosti výkonu základnej vojenskej služby, čo nie je možné považovať za azylovo
relevantný dôvod.
36. Na základe individuálneho posúdenia dôvodov menovaného nebolo preukázané, že by bol v prípade

návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle,
a preto neboli splnené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.
Žalovaný dospel k záveru, že jediným potenciálnym postihom, ktorý by žalobcovi hrozil, je sankcia za
nedostavenie sa k vojenskému odvodu a nenastúpenie na výkon vojenskej služby. Z vyjadrení žalobcu
vyplýva, že sa nedostavil k odvodovej povinnosti a nevyužil možnosť písomného vysvetlenia dlhšej

neprítomnosti v krajine, ani následné posúdenie komisiou, ktoré by mu mohlo umožniť odklad výkonu.
Správa o krajine pôvodu uvádza zákonné možnosti odkladu a podľa čl. 32 zákona môže odvedenec
požiadať o jednorazový odklad na účely ukončenia vysokoškolského štúdia. Žalobca nepreukázal, že
by sa pokúsil využiť tieto zákonné možnosti. V konaní nebolo preukázané, že by odvodová povinnosť
predstavovala neprimeraný zásah voči jeho osobe alebo že by bola reakciou na jeho účasť na protestoch

v roku 2020 či na údajné nepriateľské aktivity.
IV. Replika
37. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.12.2025 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na všetkých žalobných
bodoch, ako sú uvedené v správnej žalobe.
38. K vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zopakoval svoj záver, že

žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu prenasledovanie za účasť na protestoch v F. a na Slovensku, pretože
podľajehonázoružalobcavystupujeibaako„bežnýobčan“.Žalovanýpritomúčelovopoukázalnasprávy
o krajine pôvodu, ktoré popisujú prenasledovanie účastníkov protivládnych protestov s exponovanými
profilmi. Tieto správy však nevylučujú, že represiám musia čeliť aj bežní občania, ktorí sa protestov
zúčastnili alebo iným spôsobom vyjadrili svoj nesúhlas s bieloruským režimom. V správnej žalobe

žalobcapoukázalnaobjektívneinformácieokrajinepôvodu(správaVysokéhokomisáraOSNpreľudské
práva z marca 2024, správa H. P. z januára 2025, webstránky organizácie N.), ktoré priamo potvrdzujú,
že v Bielorusku čelia represiám všetci účastníci protivládnych protestov, a to vrátane osôb, ktoré nie sú
politicky exponované. Žalovaný tieto správy prehliadol. Žalobca odmieta názor, že je „bežným občanom“Bieloruska s profilom, o ktorý bieloruské orgány nemajú záujem. Vzhľadom na aktivity, ktoré uviedol
v žalobe aj v administratívnom konaní, je možné žalobcu považovať za politického aktivistu s vysoko
rizikovým profilom, na ktorý sa bieloruský režimom špeciálne zameriava. Prenasledovanie, ktorým čelia

aktivisti v Bielorusku pritom potvrdzujú aj tie správy o krajine pôvodu, na ktoré selektívne poukázal
žalovaný.
39. Žalobca vyjadril obavu, že za zverejnenie videa na sociálnej sieti Telegram, na kanáli G. Live
môže byť v Bielorusku trestne stíhaný. Žalovaný považuje námietku, že bieloruský režim disponuje
prostriedkami, ktoré môžu žalobcu identifikovať podľa hlasu za nedôvodnú a účelovú, tento názor však

nikde bližšie nevysvetlil. Žalobca poukázal na to, že identifikácia hlasu žalobcu je len jeden zo spôsobov,
akým by mohol byť spojený s videom. V správnej žalobe žalobca poukázal na oficiálne vyjadrenie H. I.,
vedúceho oddelenia vnútra Berezinskeho okresu zo dňa 07.02.2024, v ktorom sa okrem iného uvádza,
že už len samotné prihlásenie sa na kanály Telegramu, diskusné chaty alebo stránky na sociálnych
sieťach, ktorých obsah bol označený za extrémistický, môže mať veľmi nepríjemné dôsledky, keďže
orgány činné v trestnom konaní neustále monitorujú informačný priestor a elektronická stopa ostáva.

Nejde pritom ani len o zverejnenie videa, z ktorého je rozpoznateľný hlas osôb. Cieľom zverejnenia videa
na kanáli G. Live žalobcom dňa 10.08.2020 nebolo vystaviť nebezpečenstvu osoby, ktoré boli na videu
zachytené, ale prispieť ku zmene režimu, ktorá sa v tom čase javila ako možná.
40. V bode 9. vyjadrenia žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu o tom, že získal slovenské
vládne štipendium cez program Q. H., ktoré je udeľované študentom, ktorí nemôžu pokračovať v

štúdiu v Bielorusku. Žalovaný uviedol: „Nie je zrejmé, z čoho vychádza tvrdenie žalobcu, že nemôže
pokračovať v štúdiu v Bielorusku. Samotné štipendium poskytnuté SR žalobcovi nie je takto definované.“
Uvedené tvrdenie žalobcu vychádza priamo z povahy vládneho štipendia, ktoré bolo udeľované ako
mimoriadna pomoc pre občanov Bieloruska v čase, keď v krajine prebiehali masové protivládne protesty
a dochádzalo k prenasledovaniu všetkých, ktorí nesúhlasili s K. režimom. Už v správnej žalobe žalobca

poukázal na dokument s názvom „ZAMERANIE DVOJSTRANNEJ ROZVOJOVEJ SPOLUPRÁCE SR
NA ROK 2021" zverejnený na webovej stránke O., ktorého obsah potvrdzuje vyjadrenie žalobcu. Kvôli
represiám, ktorým čelil žalobca v krajine pôvodu nebolo pre neho za žiadnych okolností bezpečné aby v
Bielorusku zotrval a pokračoval tam v štúdiu na vysokej škole. V tom čase sa mu naskytla príležitosť ako
odísť z Bieloruska práve v podobe vládnych štipendií SR určených pre bieloruských študentov čeliacich

prenasledovaniu. Ako uviedol počas vstupného pohovoru, o možnosť štúdia na Slovensku požiadal ešte
v čase svojho štúdia na strednej škole v roku 2020, teda v čase demonštrácií. Vo vzťahu k finančnej
podpore organizácie F. žalobca uviedol, že dôvodom, pre ktorý žalovaný vyhodnotil finančnú podporu
organizácie F. ako azylovo irelevantnú bolo, že túto finančnú podporu organizácie F. vyhodnotil ako
úmyselné konanie s cieľom vytvorenia si podmienok do budúcnosti, za ktorých by mu mohol byť udelený

štatút utečenca. Na žiadnom mieste však neuvádza, že žalobcove platby vďaka tomuto dekrétu „sú
bezpečné" keďže boli realizované až po marci 2024 a z účtu v slovenskej Tatrabanke. Uvedené sa teda
javí ako dodatočné odôvodňovanie rozhodnutia žalovaného.
41. Zo správy o krajine pôvodu zo dňa 13.06.2025, D. E.- XXXX/XXXXXX-XXX vyplýva, že bieloruský
režim prenasledoval aj tých občanov, ktorí finančne podporovali organizáciu BYSOL pred prijatím

dekrétu, na ktorý odkazuje žalovaný. Poukázal na to, že všetky platby v prospech organizácie F.
preukázal potvrdeniami o platbách, ktoré boli realizované po marci 2024.
42. K odôvodneniu žalovaného k neposkytnutiu doplnkovej ochrany poukázal na to, že vo vyjadrení
k žalobe žalovaný na rozdiel od napadnutého rozhodnutia, argumentoval, že žalobca sa nepokúsil využiť
zákonné možnosti odkladu výkonu vojenskej služby, a preto považoval záver o neposkytnutí doplnkovej

ochrany za zákonný. Žalobca považuje túto úvahu žalovaného za irelevantnú. Ak má žalovaný k
dispozícii informácie o tom, že bieloruskí väzni sú vystavení vo väzeniach mučeniu alebo neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, výška ich uložených trestov alebo nevyužitie možnosti
vyhnúť sa uloženiu sankcie nie je podstatná na posúdenie podmienok na poskytnutie doplnkovej
ochrany. Relevantným je iba posúdenie existencie vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 2 zákona

o azyle.
V. Duplika

43. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.12.2025 uviedol, že vo vyjadrení k žalobe sú uvedené všetky
relevantné skutkové a právne okolnosti potrebné na posúdenie veci. Vyjadrenie k správnej žalobe zo

17.10.2025 považuje žalovaný za úplné a komplexné, preto k vyjadreniu žalobcu nepredkladá ďalšie
vyjadrenie. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a zotrváva na
návrhu, aby správny súd žalobu zamietol.
VI. Konanie na správnom súde44. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“

45. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“
46. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“
47. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom

rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“
48. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.“
49. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“

50. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a
deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného
pasu alebo iného dokladu totožnosti.“
51. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“
52. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,akskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v

nich nemá oporu.“
53. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v časti
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca ani žalovaný sa nevyjadrili k nariadeniu pojednávania
a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu
v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.01.2026 (§ 137
ods. 4 SSP).

VII. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
54. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o
udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie
doplnkovej ochrany.“
55. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie

a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve
[Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky)
c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,

d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných
ľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným
spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.
f) vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“56. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje
inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do
tohto štátu.“
57. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky podľa § 8.“
58. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky podľa § 13a.“
59. Podľa § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“
60. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle „Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo
a zohľadní pritom

a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,

d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo
vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol
uplatniť svoje štátne občianstvo.“
61. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle „Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo

pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,
b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa
iných chýbajúcich náležitostí,
c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi

sa jeho prípadu,
d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po
vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo
v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o
poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich

medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.“
62. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle „Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa

týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.“
63. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle „Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1
písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to
neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.“
64. Podľa § 52 ods. 1 zákona o azyle „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok,

ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou
a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.“
65. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.“

VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom
66. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa §
10, §13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi

podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa
§ 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je v časti dôvodná.
67. Na úvod správny súd poukazuje na skutočnosť, že „Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické
tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššiehosprávneho súdu z 26.2.2008, č . j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27. 3. 2008, č . j . 4 AZS 103/2007 -
63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne
rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia

v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015)
68. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým neudelil žalobcovi azyl podľa §
13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a)
a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b)

a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa §
13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu, orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP).
69. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný vykonal v administratívnom konaní
dokazovanie najmä (i) výsluchom žalobcu a (ii) obsahom správ o krajine jeho pôvodu, obsahujúcich opis

politicko-spoločenskejsituácievBieloruskusozameranímnadôvody,prektoréžalobcažiadaloudelenie
azylu. Žalovaný získal informácie o krajine pôvodu žalobcu od Odboru dokumentaristiky a zahraničnej
spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý vypracoval Polytematické
správy o krajine: Bielorusko Ref. No.: MU-ODZS-2024/000517-008 zo dňa 20.08.2024, Ref. No.: MU-
ODZS-2024/000517-016 zo dňa 17.12.2024, Ref. No.: MU-ODZS-2025/000250-008 zo dňa 13.06.2025,

Ref. No.: MU-ODZS-2024/000517-006 zo dňa 26.04.2024, a Ref. No.: MU-ODZS-2025/000250-014 zo
dňa 17.07.2025.
70. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalobca prišiel na územie Slovenskej republiky dňa
04.07.2021 za účelom vysokoškolského štúdia. Do zápisnice o podaní vysvetlenia žalobca uviedol,
že krajinu pôvodu opustil dňa 03.07.2021. Pricestoval na slovenské národné víza a po ukončení

jazykovej a odbornej prípravy pred vysokoškolským štúdiom, na ktorú mu bolo poskytnuté vládne
štipendium (Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o priznaní vládneho štipendia
na vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike č. 2021/9350:1-A1530 zo dňa 04.01.2021), požiadal
o povolenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel vysokoškolského štúdia.
Študoval dva roky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a následne na

Ekonomickej univerzite v Bratislave. V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 03.04.2025 je uvedené,
že žalobca o udelenie azylu požiadal z politických dôvodov, keďže v krajine pôvodu podporoval ľudsko-
právnu organizáciu F., ktorá je v súčasnosti v krajine pôvodu považovaná za extrémistickú organizáciu.
Mnohojehokamarátovbolozatknutýchzaverejnévyjadrovaniepolitickýchnázorov.Žalobcazazúčastnil
protestov pred a po prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2020 a podporoval B., čo je v Bielorusku

považované za neprijateľné. Pri návrate do Bieloruska mu hrozí uväznenie a jeho život by bol ohrozený.
Navyše by musel nastúpiť na vojenskú službu. V rámci vstupného pohovoru dňa 29.04.2025 žalobca
uviedol, že o azyl žiada z dôvodu politickej situácie v Bielorusku a z dôvodu nedodržiavania ľudských
práv, pričom človek sa nemá možnosť brániť proti čomukoľvek, čo urobí štát. Situácia v Bielorusku sa
zhoršila po voľbách v roku 2020. Žalobca v rámci pohovoru uviedol, že jeho obavy z prenasledovania

súvisia s nasledujúcimi aktivitami žalobcu:
- účasť na protestoch v Bielorusku v roku 2020 pred aj po prezidentských voľbách
- aktivity na sociálnych sieťach v roku 2020, kde uverejňoval svoje fotografie z účasti na protestoch
(sociálna sieť Instagram, meno @Lwroos); žalobca uviedol, že jeho kamaráta po nájdení obdobných
videí a fotografii v telefóne polícia zadržiavala 5 dní na policajnej stanici, kde ho mučili

- zverejnenie fotografie jeho volebného lístka na internetovej stránke https://partizan-results.com/,
z ktorej bolo zrejmé, ako žalobca hlasoval v prezidentských voľbách v roku 2020 (hrozba trestného
stíhania za trestný čin zasahovania do volieb alebo účasti na činnosti extrémistických organizácií)
- roznášanie a rozdávanie novín „Čestné noviny“ počas protestov v Bielorusku
- účasť na zbierke na červené kvety, rozdávané ženám, ktoré sa zúčastnili pochodu proti násiliu

páchaného na protestujúcich, prijímanie finančných prostriedkov na tento účel na osobný účet žalobcu
z Bieloruska aj zo zahraničia (aktivita môže byť vyhodnotená ako trestný čin – prijímanie finančných
prostriedkov zo zahraničia na nepriateľské činnosti)
- účasť na protestoch v auguste a septembri 2020 s historickou vlajkou Bieloruska, považovanou
bieloruskou vládou za symbol nepriateľov bieloruského národa

- podpis na účel kandidatúry troch kandidátov v prezidentských voľbách (Babaryko, Tsichanovskaia
a Tsepkalo)
- vyhotovovanie video záznamov z protestov a ich zdieľanie na kanále G.-účasťnaprotestochnaSlovenskupozačatívojnynaUkrajinepredbieloruskouambasádouvBratislave
a na ďalších protestoch na vyjadrenie podpory slobodnému F. a solidarity s Ukrajinou
-finančnápodporaorganizácieF.odmarca2023,považovanejvBieloruskuzaextrémistickúorganizáciu

- vedenie administratívneho konania proti žalobcovi z dôvodu nenastúpenia na vojenskú službu (žalobca
uviedol, že výkon vojenskej služby v Bielorusku je proti jeho hodnotám a odmieta sa zúčastniť vojny na
Ukrajine na strane Ruska).
71. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu tým, že neboli preukázané
opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov uvedených v § 8

zákona o azyle, a to ani z pohľadu jeho posúdenia ako utečenca „sur place“. Žalovaný uviedol,
že v krajine pôvodu žalobcu nedošlo počas neprítomnosti žalobcu vo vzťahu k nemu a k jeho
charakteristikám k takým udalostiam alebo podstatným zmenám, ktoré by boli azylovo relevantné
pre posúdenie jeho osoby ako utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov (ďalej len
„Dohovor“) resp. § 8 zákona o azyle.
72. Správny súd v prvom rade poukazuje na rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi

žiadateľa o azyl (žalobcu) a žalovaného v konaní o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Bremeno
tvrdenia zaťažuje žiadateľa, ktorý má uviesť dôvody pre priznanie medzinárodnej ochrany. Dôkazné
bremeno je následne rozložené medzi žalobcu a žalovaného, pričom nie je povinnosťou žiadateľa
o azyl, aby prenasledovanie preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou dôveryhodnou
výpoveďou.Jepovinnosťoužalovaného,abyvpochybnostiachzaobstaralvšetkydostupnédôkazy,ktoré

vierohodnosť výpovede žiadateľa o azyl potvrdzujú alebo vyvracajú. Za náležité zistenie reálií o krajine
pôvodutedazodpovedásprávnyorgánazatýmtoúčelomjepovinnýzabezpečiťsprávyokrajinepôvodu,
ktoré majú byť dôveryhodné, vyvážené, overené z rôznych zdrojov, transparentné a aktuálne a zároveň
relevantné pre vec, teda majú sa týkať otázok, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci.
73. V administratívnom spise sa nachádza päť polytematických správ o krajine pôvodu, ktoré podľa

názoru správneho súdu obsahujú dostatok relevantných informácií o krajine pôvodu žalobcu vo
vzťahu k dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu. Avšak závery, ku ktorým žalovaný
v napadnutom rozhodnutí dospel, nekorešpondujú so zistenými informáciami o krajine pôvodu. Zároveň
je potrebné žalovanému vytknúť, že jednotlivé dôvody pre udelenie azylu uvádzané žalobcom a dôkazy
vyhodnocoval jednotlivo, ale už nie dostatočne vo vzájomnej súvislosti. Javí sa, že jednotlivé aktivity

žalobcu skúmal žalovaný izolovane, každú z nich jednotlivo vyhodnocoval vo vzťahu k splneniu dôvodov
pre udelenie azylu a v záveroch žalovaného absentuje komplexnosť vyhodnotenia tvrdení žalobcu a
vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach a kontinuite.
74. Záver žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu prenasledovanie či vážna ujmy
kvôli jeho predchádzajúcej účasti na pred a po volebných protestoch v súvislosti s prezidentskými

voľbami v roku 2020 a účasti na protestoch na Slovensku, sa opiera o konštatovanie, že žalobca v čase,
keď sa zdržiaval na území krajiny pôvodu, nemal žiadne problémy kvôli týmto aktivitám s orgánmi
verejnej moci v krajine pôvodu. Žalovaný nespochybňoval, že žalobca sa uvedených protestov zúčastnil,
ale dospel k záveru, že z tohto dôvodu nemôže mať v krajine pôvodu strach z prenasledovania.
Z podkladov pre rozhodnutie zároveň žalovaný vyvodil, že pozornosť štátnych orgánov krajiny pôvodu

je sústredená na opozičných politikov, novinárov, blogerov a zakladateľov či majiteľov médií, nie však
na bežných občanov. Uvedený záver nezodpovedá zisteniam resp. informáciám, ktoré vyplývajú zo
zabezpečených podkladov, konkrétne napríklad z Polytematickej správy o krajine pôvodu Ref. No.:
MU-ODZS-2024/000517-008 zo dňa 20.08.2024, v ktorej je uvedené: „Úradníci uviedli, že vypátrali
účastníkov zhromaždení v Poľsku, Litve, Belgicku, Gruzínsku, Českej republike, USA a ďalších

krajinách, ktoré sa konali 25. marca pri príležitosti výročia prvého vyhlásenie Bieloruska za nezávislý štát
v roku 1918. Bieloruská opozícia oslavuje toto výročie každý rok.“ (C.)...“Bielorusi mimo krajiny hlásili
prípady obťažovania, sledovania a zastrašovania zo strany osôb podozrivých zo spojenia s K. režimom.
Polícia násilne zadržiavala a väznila členov opozície, občianskych aktivistov, novinárov a bežných
občanov,ktorísapokúšaliorganizovaťalebozúčastňovaťsanapolitickýchpodujatiach,zhromaždeniach

alebo protestoch...V mnohých prípadoch súdy odsúdili účastníkov pokojných protestov na dlhé tresty
odňatia slobody na základe obvinenia z trestného činu, keďže úrady často tvrdili, že demonštranti
boli násilní alebo ohrozovali verejný poriadok.“ (C.). Na základe uvedených skutočností nemožno bez
pochybností dospieť k záveru, že obavy žalobcu z konania orgánov verejnej moci v krajine pôvodu,
ktoré môžu spĺňať charakteristiku prenasledovania podľa zákona o azyle, sú neodôvodnené. Záver

žalovaného, že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov
kvôli jeho účasti na protestoch tak v krajine pôvodu, ako aj na Slovensku, v spojení s ďalšími aktivitami
žalobcu, ktoré svedčia o jeho dlhodobom politickom presvedčení vo vzťahu k politickému režimu v
krajine pôvodu, nemajú oporu v informáciách o krajine pôvodu, ktoré žalovaný v konaní zabezpečil.Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v tejto časti v rozpore
s administratívnymi spismi. Skutočnosť, že žalobca nemal v čase odchodu z krajiny pôvodu problémy
s orgánmi verejnej moci v krajine pôvodu bez ďalšieho neznamená, že by tomu bolo tak aj v súčasnosti,

keďže situácia v krajine pôvodu sa od roku 2021 zmenila. Hoci skutočnosť, že režim v krajine pôvodu
žiadateľaoazylbybolomožnéoznačiťzaautoritárskyanedemokratický,samaosebeniejeautomaticky
dôvodom pre udelenie medzinárodnej ochrany občanom krajiny pôvodu, je potrebné posúdiť azylový
príbeh žalobcu v kontexte relevantných a aktuálnych informácií o situácii v krajine pôvodu.
75. Vo vzťahu k obavám z prenasledovanie pre zdieľanie videí a fotografií na sociálnej sieti a zakázanom

kanále G., ako aj k zverejneniu fotografie volebného lístka na stránke partizan-results.com žalovaný
dospel k záveru, že videá/fotografie žalobca buď odstránil alebo sú tam zverejnené anonymne, neboli
verejne dostupné a zachytávali priebeh a atmosféru protestov, nie samotného žalobcu a jeho účasť
na nich resp. z účasti na protestoch na Slovensku fotografie žalobca nezverejňoval a podľa názoru
žalovaného sa žalobca snažil v maximálnej možnej miere zachovať si svoju anonymitu a nezviditeľňovať
sa. Na základ uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobcovi nehrozí postih zo strany štátnych orgánov

v krajine pôvodu resp. jeho konanie môže byť kvalifikované iba ako administratívny priestupok. Uvedené
závery žalovaného nekorešpondujú so zisteniami, ktoré vyplývajú zo zabezpečených podkladov,
konkrétne z Polytematickej správy o krajine pôvodu Ref. No.: MU-ODZS-2024/000517-008 zo dňa
20.08.2024, v ktorej je okrem iného uvedené: „OHCHR vo februári 2023 informoval, že úrady naďalej
aktívne vyhľadávajú a stíhajú jednotlivcov, ktorí sa zúčastnili na protestoch v roku 2020. Poukazujú

na to, že úrady vo veľkej miere využívajú softvér na rozpoznávanie tváre a umelú inteligenciu na
identifikáciu jednotlivcov z videozáznamov a tiež na mapovanie a identifikovanie aktivity jednotlivcov
napríklad na sociálnych médiách (Správa švédskej imigračnej agentúry zverejnená 24.02.2024). Úrady
aktívne monitorujú aktivitu používateľov internetu na sociálnych médiách, aby našli dôkazy o účasti na
protestoch alebo inom nesúhlase. Zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré sa považujú za

„extrémistické“ viedlo k obvineniam z trestného činu, pričom bežní používatelia internetu boli niekedy
odsúdení na viac ako rok väzenia. (Správa Freedom House pokrývajúca obdobie za rok 2023).
Bieloruský vyšetrovací výbor uviedol, že posledné razie a zadržania boli zamerané na aktivistov, ktorí
kritizovali bieloruské úrady v zahraničí a zhromaždili sa pri príležitosti výročia nezávislosti Bieloruska.
Úrady začali trestné stíhanie pre obvinenia zo „zosnovania extrémistickej skupiny“ a „diskreditácie

Bieloruska“, čo sú trestné činy, za ktoré môže byť trest odňatia slobody až na sedem rokov (článok
spravodajského portálu Associated Press (AP) zo dňa 16.05.2024).“ Uvedené informácie sú v rozpore
so závermi žalovaného jednak, že štátne orgány krajiny pôvodu žalobcu zameriavajú svoju pozornosť
iba na novinárov, blogerov, zakladateľov médií či politických oponentov, teda nie na bežných občanov
a jednak, že za uvedené konanie hrozí žalobcovi nanajvyš postih za administratívny delikt. Aj v tejto časti

teda je možné konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi.
76. Žalobca ako dôvod obavy pred prenasledovaním v krajine pôvodu uviedol aj finančnú podporu
organizácie F. od marca 2023, na bankový účet ktorej zaslal 24 peňažných príspevkov. Žalovaný
nespochybňoval, že uvedenú organizáciu žalobca finančne podporoval, avšak vyhodnotil toto konanie

ako účelové s cieľom vytvorenia si nevyhnutných podmienok pre priznanie statusu utečenca, pretože
žalobca začal uvedenú organizáciu podporovať až v roku 2023 z územia SR a s dostatočným časovým
odstupom od času vyhlásenia organizácie za extrémistickú organizáciu. V tejto časti nie je zrejmé,
na základe čoho žalovaný považoval za preukázaný úmysel žalobcu vytvoriť si práve týmto konaním
účelový predpoklad pre priznanie statusu utečenca. Podľa ustanovenia § 19a ods. 1 písm. d) zákona

o azyle žalovaný pri posúdení žiadosti o azyl zohľadní, či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal
činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie
medzinárodnej ochrany. Žalovaný však v predmetnej veci iba vo vzťahu k jednej parciálnej aktivite
žalobcu uviedol, že jej cieľom bolo vytvorenie podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
pričom absentuje podrobnejšie a logické zdôvodnenie, na základe akých dôkazov a úvah dospel

žalovaný k záveru o úmysle a jedinom alebo hlavnom cieli žalobcu práve týmto konaním vytvoriť
podmienky pre priznanie medzinárodnej ochrany, a to najmä v kontexte ostatných aktivít žalobcu, ktoré
realizoval od roku 2020 v krajine pôvodu a aj následne po opustení krajiny pôvodu na území Slovenskej
republiky. Logicky nevyznieva ani záver naznačujúci akési zníženie rizikovosti tohto konania žalobcu
v súvislosti s časovým odstupom od vyhlásenia organizácie F. v krajine pôvodu za extrémistickú.

77. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom uvádzané aktivity, ako organizácia zbierky na červené
kvety, roznášanie novín Čestné správy“, účasť na protestoch s historickou vlajkou F. či podpis na účel
kandidatúry troch kandidátov v prezidentských voľbách, pri ktorých žalovaný buď spochybňoval ich
preukázanie alebo zľahčoval postavenie žalobcu vo vzťahu k možným postihom zo strany orgánovverejnej moci krajiny pôvodu za ich vykonávanie, správny súd poukazuje na dôkazný štandard pri
posudzovaní opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním v azylovom konaní. Správny orgán je
povinný vziať do úvahy všetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému

zaobchádzaniu, ktorého sa žiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny
orgán vyhodnotiť, či je naplnený štandard opodstatneného strachu (napríklad rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 1Sak/10/2023 zo dňa 23.06.2023). Správny orgán preto musí dôsledne
vyhodnotiť celkový kontext situácie žiadateľa a na tomto základe vyhodnotiť individuálny profil žiadateľa
vo vzťahu k možnému prenasledovaniu v budúcnosti v prípade návratu do krajiny pôvodu.

78. Správny súd uvádza, že aktivity, ktorými žalobca odôvodňoval svoju žiadosť o azyl a ich vykonávanie
žalobcom bolo v podstatnej časti preukázané, je potrebné vnímať ako prejavy žalobcovho politického
presvedčenia. Žalobca deklaroval obavu z prenasledovania z dôvodu verejnej prezentácie svojho
politického presvedčenia (nie príslušnosti k sociálnej skupine, ako uvádza žalovaný na základe
ojedinelého vyjadrenia žalobcu v rámci vstupného pohovoru). Ide o jeden z azylových dôvodov podľa
zákona o azyle a Dohovoru a čl. 10 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady

2011/95/EÚ z 13.12.2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb
bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov
alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany. Subjektívny strach
žalobcu pramení z prenasledovania ostatných „bežných“ účastníkov protivládnych protestov resp.
iným spôsobom vyjadrujúcich svoj politický názor, čo môže naplniť kritérium opodstatnenosti strachu

z prenasledovania. Práve opodstatnený strach pred prenasledovaním predstavuje kľúčový prvok
definície utečenca v zmysle Dohovoru, nakoľko strach ako subjektívny prvok bol doplnený o kvalifikáciu
„opodstatnený“.VzmyslePríručkyopostupochakritériáchpriposudzovanístatusuutečenca(Handbook
on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie
dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov

vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do
krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale
relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo zástancom obdobných politických názorov
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sak/10/2023 zo dňa 23.06.2023). Či žalobcove
aktivity sú postačujúce na odôvodnenie opodstatneného strachu z prenasledovania musí byť dôsledne

posúdenésohľadomnakonkrétneokolnosti.Malobysabraťdoúvahynajmäto,čisaotakýchtokrokoch
mohli dozvedieť orgány krajiny pôvodu (v anglickom origináli „whether such actions may have come to
the notice of the authorities of the person's country of origin“ ) a ako ich tieto orgány pravdepodobne
budú vnímať (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sak/10/2023).
79. Vzhľadom na množstvo a charakter aktivít, deklarujúcich politické názory žalobcu počas dlhšieho

obdobia a obsah správ o krajine pôvodu, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, nie je možné
vylúčiť, že bieloruské štátne orgány majú vedomosť o opozičných politických názoroch žalobcu a o jeho
aktivitách a že žalobcovi by hrozilo v prípade návratu do krajiny pôvodu konanie alebo realizácia súbehu
rôznych opatrení, ktoré spĺňajú charakteristiku prenasledovania podľa Dohovoru a zákona o azyle.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na obdobný prípad žiadateľky o azyl z Bieloruska, ktorá sa

zúčastňovala protestov v Bielorusku a po prezidentských voľbách v roku 2020 aj na území Slovenska,
posudzovaný Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (viď. rozsudok sp. zn. 1Sak/10/2023 zo
dňa23.06.2023).Správnysúdtaktiežvtejtosúvislostipovažujezapotrebnépoukázaťnazásadu„benefit
of the doubt“, podľa ktorej v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu.

80. Kontext žalobcovej veci dokresľujú aj okolnosti opustenia krajiny pôvodu a príchod žalobcu na
Slovensko. Podľa správneho súdu sa žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nedostatočne
zaoberal charakterom poskytnutého štipendia žalobcovi, ako aj všetkými súvislosťami s tým spájanými.
Z administratívneho spisu nie je možné vyvodiť záver žalovaného, že žalobca prišiel študovať na
slovenskú univerzitu za podmienok porovnateľných s inými študentami z tretích krajín a že jeho odchod

z krajiny pôvodu súvisí výlučne s vysokoškolským štúdiom v zahraničí. Žalovaný sa pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia nezaoberal žalobcom prezentovanými dôvodmi pre rozhodnutie študovať
mimo krajiny pôvodu v súvislosti s poskytovaním vládnych štipendií, z ktorých jedno bolo priznané aj
žalobcovivsúladesozákonomč.332/2015Z.z.orozvojovejspolupráciaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a na základe vládou schválenej pomoci na podporu bieloruskej

občianskej spoločnosti a občanov, ktorí sa stali obeťami represálií zahŕňajúcej poskytnutie štipendií pre
bieloruských študentov prostredníctvom programu vládnych štipendií. Aj v tomto aspekte posúdenia
veci žalovaným možno konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise.81. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že výkon vojenskej služby nemožno bez ďalšieho
považovať za prenasledovanie. Žalovaný sa však sústredil vo svojich záveroch len na skutočnosť, že
v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal odpor k výkonu akejkoľvek brannej povinnosti ani

nevzniesol námietku výhrady vo svedomí, ktorá by mu bránila absolvovať povinnú vojenskú službu
z dôvodu vnútorného presvedčenia z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca však v tejto súvislosti
v rámci vstupného pohovoru uviedol, že nastúpenie na vojenskú službu v tejto situácii je proti jeho
hodnotám a politickej pozícii. Uviedol tiež, že Bielorusko podporuje Rusko a žalobca je proti vojne
na Ukrajine, a preto by jeho aktivity mohli byť vyhodnotené ako nepriateľské správanie. Ak teda

žalobca v priebehu administratívneho konania uviedol, že nesúhlasí s výkonom vojenskej služby pre
nesúhlas so zahraničnou politikou krajiny pôvodu, pričom v konaní bolo preukázané, že príslušné orgány
opakovane kontaktovali rodičov žalobcu v súvislosti s odvodovou povinnosťou, je namieste, aby sa
žalovaný zaoberal tým, či žalobcovi v tejto súvislosti nehrozí konkrétny postih a či tento postih nemôže
predstavovaťprenasledovaniečivážnuujmu.Administratívnyspisneobsahujeinformácieotom,čiaaké
tresty sú v krajine pôvodu ukladané osobám, ktoré v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine odmietajú

vojenskú službu alebo sa jej vyhýbajú a ako je s týmito osobami zaobchádzané.
82. Správny súd pre úplnosť uvádza, že skutočnosť, že žalobca nepodal žiadosť o poskytnutie
medzinárodnej ochrany bezprostredne po vstupe na územie Slovenskej republiky, by nemala byť
vyhodnocovanávneprospechžalobcu.Časpodaniažiadostiomedzinárodnúochranubynemalbyťsám
o sebe posúdený v neprospech žiadateľa a správny orgán by takúto žiadosť nemal a priori posudzovať

ako účelovú. Žalobca uviedol viacero dôvodov, pre ktoré podal žiadosť až v roku 2025, žalovaný však
zameral iba na dôvody v neprospech žalobcu, a to blížiace sa skončenie platnosti cestovného pasu
žalobcu a povinnosť nastúpiť na vojenskú službu v prípade návratu do krajiny pôvodu. Správny súd tiež
zdôrazňuje, že existencia predchádzajúceho prenasledovania nie je podmienkou pre udelenie azylu,
ktorú by vyžadoval Dohovor či zákon o azyle.

83. Správny súd sa zaoberal aj námietkami žalobcu smerujúcimi proti výroku o neposkytnutí doplnkovej
ochrany žalobcovi. Žalobca tvrdí, že žalovaný si pri odôvodnení neposkytnutia doplnkovej ochrany
žalobcovizamieňainštitútazylu sinštitútomdoplnkovejochrany.Žalovanýspájaldôvodypreposkytnutie
doplnkovej ochrany iba s možným uložením trestu za nedostavenie sa na vojenský odvod alebo
za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby. Správny súd uvádza, že zmyslom a účelom

doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej
republiky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo
neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyl) požadovať
ich vycestovanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/77/2010 zo dňa 01.12.2011). Poskytnutie
doplnkovej ochrany sa viaže k objektívnym okolnostiam v krajine pôvodu, ktoré zakladajú reálne

nebezpečenstvo vážneho bezprávia pre ktoré by bolo neúnosné, neprimerané alebo nežiaduce
vyžadovať návrat do krajiny pôvodu. „Reálne nebezpečenstvo (vážneho bezprávia)“ sa v porovnaní s
„opodstatnenými obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritériá, ktoré sú nezávislé od
subjektívnej kategórie strachu.
84. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa opomenul zaoberať tou časťou

správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise, v ktorých sú k dispozícii informácie svedčiace o tom,
žeosobyväznenévkrajinepôvodužalobcu(najmäpokiaľideopolitickýchväzňov,vrátanetých,ktoríboli
uväznení v súvislosti s účasťou na protestoch a na aktivitách, ktoré sú orgánmi verejnej moci v krajine
pôvodu považované za nepriateľské voči režimu) sú vystavené vo väzeniach mučeniu, izolácii a iným
formám zlého zaobchádzania (polytematická správa o krajine Bielorusko zo dňa 26.06.2024). Nie je tiež

zrozumiteľné, ako na základe obsahu administratívneho spisu žalovaný dospel k záveru, že žalobca by
mohol byť stíhaný nanajvyš za nedostavenie sa na vojenský odvod resp. za nenastúpenie na výkon
základnej vojenskej služby. Avšak či už by žalobcovi hrozilo uloženie trestu odňatia slobody v dôsledku
jeho viacerých aktivít vykonávaných v Bielorusku alebo na Slovensku alebo v dôsledku nedostavenia sa
k vojenskému odvodu, respektíve za nenastúpenie na výkon základnej vojenskej služby, v posudzovaní

splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany je potrebné zamerať pozornosť v prvom rade
na posúdenie, či žalobcovi v prípade, ak by bol v Bielorusku trestne stíhaný a prípadne aj odsúdený na
trest odňatia slobody, hrozí v tejto súvislosti mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.
V tejto časti žalovaný vec nesprávne právne posúdil.
85. Vzhľadom na žalobcom vyslovené obavy z prenasledovania v krajine pôvodu z politických dôvodov,

vrátaneobávzozatknutiaamučeniazostranyštátnychorgánovkrajinypôvodu,budepotrebnévďalšom
konaní posúdiť tieto tvrdenia v súvislosti s objektívne zistenou situáciou v krajine pôvodu za použitia
štandardu dokazovania pri posudzovaní opodstatneného strachu z prenasledovania. Žalovaný podľavlastnej úvahy, aj s ohľadom na časový odstup a neúplnosť informácií, môže doplniť dokazovanie o
aktuálne informácie o krajine pôvodu (viď napr. záver bodu 81. odôvodnenia).
86. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi, či žalobcom uvádzané dôvody nie sú dôvodmi pre

udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania a sympatizovania s určitými politickými
názormi. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu, opätovne
vyhodnotí splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Za týmto účelom bude vychádzať z
dostatku potrebných informácií o krajine pôvodu žalobcu a preskúmateľným spôsobom, z ktorého bude
logicky odvoditeľný záver, ku ktorému dospel, odôvodní rozhodnutie o udelení alebo neudelení azylu

resp. o poskytnutí alebo neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.
87. Z obsahu žaloby sa javí, že žalobca podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu v celom jeho
rozsahu. Žalovaný vo výroku 3) rozhodol o neudelení azylu žalobcovi na účel zlúčenia rodiny podľa §
13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a vo výroku 4) rozhodol o neposkytnutí doplnkovej
ochrany žalobcovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
Žalobca k uvedenej časti napadnutého rozhodnutia neuviedol v správnej žalobe žiadnu argumentáciu

a ani z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalobca spĺňa
podmienky pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Správny
súd preto v tejto časti posúdil žalobu ako nedôvodnú a zamietol ju. Formulácia petitu sa nejaví natoľko
jednoznačná, aby bolo bezpochyby zrejmé, čo žalobca napadá rozhodnutia v celom rozsahu alebo iba
v časti. V žalobe je vhodné jednoznačne vymedziť, v akom rozsahu žalobca napadnuté rozhodnutie

napáda a v prípade, že ho nežiada preskúmať v celom rozsahu, presne vymedziť požadovaný rozsah
súdneho prieskumu.
88. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru o potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie podľa § 220 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie. Žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu a svoje závery riadne

odôvodní.
89. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
90. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal

právo na ich náhradu v plnom rozsahu 50%. Žalobca bol úspešný vo vzťahu k výrokom 1) o neudelení
azylu a 2) neposkytnutí doplnkovej ochrany. Správny súd preto považoval za správne znížiť mieru
rozsahu nároku na náhradu trov konania voči žalovanému na polovicu tak, ako je uvedené vo výroku III.
tohto rozsudku. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).