Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100420
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100420.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73, Prešov, za účasti: Správa a údržba ciest Prešovského
samosprávneho kraja, IČO: 37 936 859, so sídlom Jesenná 2689/14, Prešov, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. OŽP/2716/4/2025/Uhl zo dňa 29.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) 24.07.2025
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŽP/2716/4/2025/Uhl zo

dňa 29.05.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol žiadateľovi (Správa a údržba ciest
Prešovského samosprávneho kraja – ďalší účastník konania) udelený súhlas na výrub 2 ks drevín agát
biely, 1 ks dreviny lipa veľkolistá, 1 ks dreviny pagaštan konský a 1 ks dreviny orech kráľovský rastúcich
na pozemkoch parc. č. CKN 3295/1 a 14835/234 k. ú. A. a na pozemkoch parc. č. CKN 3295/2 a 3295/3
k. ú. A.. Zároveň boli určené bližšie podmienky vykonania výrubu podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“)

a uložená povinnosť zabezpečenia náhradnej výsadby podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z..

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa§185anasl.zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
aj „SSP“). Návrh odôvodnil poukazom na princíp prevencie a predbežnej opatrnosti vyplývajúce z § 13
zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992

Zb.“). Uviedol, že bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí trvalé poškodenie životného
prostredia v rozpore s verejným záujmom podľa § 3 zákona č. 17/1992 Zb., ktoré spočíva v nezákonnom
umožnení zničenia ekostabilizačných funkcií drevín určených na výrub a to z nelegitímneho dôvodu.
Výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde nezvratne k výrubu drevín, ktoré sú osobitnou zložkou
životného prostredia a v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty.
Poukázal na to, že zásada predbežnej opatrnosti prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia

hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Z uvedeného normatívu, teda podľa
žalobcu priamo vyplýva, že vychádzajúc z tejto zásady je vždy nutné priznať odkladný účinok správnej
žalobe, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so
zákonom a žaloba smeruje k tomu, aby bolo tejto hrozbe zabránené. Žalobca zároveň poukázal na to,
že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí nielen závažná ujma na životnom prostredí (výrub drevín
a realizácia náhradnej výsadby, ktorá nebude plniť zákonom určené ekologické funkcie), ale aj taký

faktický stav, že náprava bude značne sťažená až nemožná. V danom prípade nebola cestná zeleň,
ktorá má byť náhradnou výsadbou projektovaná ako cestná zeleň podľa technických podkladov TP035-vegetačné úpravy ciest, ale podľa štandardov mestskej zelene, čo nie je funkčne správne. Náhradná
výsadba tak nebude plniť dostatočne funkcie cestnej zelene napriek tomu, že ide fakticky o cestnú zeleň
vysadenú pri telese samotnej cesty. Uviedol, že v konkrétnej veci už bolo vydané právoplatné stavebné

povolenie na realizáciu stavby, ktorej realizácia je dôvodom na povolenie výrubu predmetných drevín.
Žalobca zároveň poukázal na rozhodovaciu prax správnych orgánov, ktoré v konaniach o udelenie
súhlasu s výrubom stromov po zrušení ich rozhodnutia správnym súdom a vrátení veci na ďalšie konanie
rozhodli tak, že konanie zastavili s odôvodnením, že odpadol predmet konania, nakoľko stromy boli
fakticky vyrúbané. Žalobca vyjadril názor, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe tak bude

zároveň zabezpečené rešpektovanie právneho názoru správneho súdu v administratívnom konaní po
zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.12.2025, uviedol, že
predmetné dreviny sú v kolízii realizácie stavby „III/3440 Prešov – most cez Sekčov (ul. Solivarská)“
a nenachádzajú sa v cestnom ochrannom pásme, pretože rastú na pozemkoch v správe žiadateľa

a vlastníctve mesta Prešov v zastavanom území mesta Prešov. Územný plán mesta Prešov definuje
predmetné pozemky na ul. Solivarská ako RL G.2 Plochy urbanistickej zelene. Žalovaný na základe
posúdenia všetkých skutočností konštatoval zhoršený zdravotný stav drevín, zápoj okolitých drevín,
drevokaznéhubynabázekmeňov,dutiny,tlakovévetveniearastdrevínvblízkostimiestnejkomunikácie.
Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osobitne nevyjadril.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu

tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku

okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu

reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého
prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nielen tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smerenepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

Uvedené platí rovnako aj pri žalobe zainteresovanej verejnosti vo vzťahu k závažnej ujme na životnom
prostredí.

10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ SSP,
ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného

charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce
konanieosprávnejžalobe)advepodmienkysúhmotnoprávnehocharakteru(existenciahrozbyzávažnej
ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s
verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, nesplnenie
ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k

nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj
s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto
prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k

preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním

predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov.
Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom
predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm.
a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi
dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

13. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozí závažná a zároveň nezvratná ujma na životnom prostredí spočívajúca
vo výrube predmetných drevín, ktoré sú osobitnou zložkou životného prostredia a v rámci krajiny vo
všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Je však nevyhnutné konštatovať, že návrh na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe je pomerne všeobecný, vychádza z poukazov na zákonné
zásady ochrany životného prostredia, predovšetkým zásadu prevencie. Z jeho obsahu však nevyplýva,
akým konkrétnym spôsobom výrub predmetných drevín závažným spôsobom zasiahne do priaznivého
životného prostredia v danej lokalite. Súd z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia
zistil, že dreviny, ktorých výrub bol týmto rozhodnutím povolený sa nachádzajú v blízkosti miestnej

komunikácie (avšak nie v jej ochrannom pásme). K udeleniu súhlasu s ich výrubom došlo z dôvodu
vydania povolenia na stavbu „III/3440 Prešov – most cez Sekčov (ul. Solivarská)“. Dotknuté územie je
prakticky jestvujúce zastavané územie slúžiace na dopravné využitie, teda nejedná sa o novú stavbu.
Cesta a jej aktuálne technické možnosti nespĺňajú dopravné požiadavky. Z dôvodu jej rekonštrukcie je
odstránenie predmetných stromov nevyhnutné. Zároveň súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil,

že sa jedná o stromy so zhoršeným zdravotným stavom (drevokazné huby, dutiny, tlakové vetvenie,
zápoj okolitých drevín). Žiadateľovi o súhlas s výrubom predmetných drevín bola zároveň napadnutým
rozhodnutím uložená povinnosť zabezpečiť primeranú náhradnú výsadbu. Vychádzajúc zo zistených
skutočností, súd nemá zo strany žalobcu za preukázané, že bezodkladným výkonom napadnutého
rozhodnutia dôjde k závažnej ujme na životnom prostredí tak ako to pre priznanie odkladného účinku

vyžaduje ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Túto skutočnosť podľa názoru súdu nepreukazuje ani
poukaz žalobcu na nezvratnosť výkonu rozhodnutia, teda že po výrube predmetných stromov nebude
možné už tento stav zvrátiť. Napadnutým rozhodnutím boli totiž žiadateľovi o súhlas s výrubom stromov
uložené povinnosti v súvislosti s realizáciou náhradnej výsadby. Súd tak vychádzajúc z uvedených
skutočností nemal za preukázané, že bezodkladným výkonom rozhodnutia dôjde k závažnej ujme na

životnom prostredí. Záverom súd poukazuje aj na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý bol žalovaným
udelený súhlas s výrubom stromov bol jednak ich zlý zdravotný stav a zároveň aj rekonštrukcia miestnej
komunikácie. Rekonštrukcia miestnej komunikácie bola, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu,
povolená z dôvodu ochrany a zabezpečenia verejného záujmu na bezpečnosti a plynulosti cestnejpremávky, ochrany chodcov a zlepšenie dopravnej situácie v predmetnej lokalite. Zlý zdravotný stav
predmetných drevín predstavuje hrozbu pre bezpečnosť jednak dopravy, ale osôb pohybujúcich sa
v ich blízkosti. Zároveň tieto dreviny tvoria prekážku realizácie vyššie uvedenej stavby. Z uvedeného

je nevyhnutné dospieť k záveru, že aj keby súd považoval preukázanie hrozby na životnom prostredí
za dostatočné, priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom na realizácii
rekonštrukcie miestnej komunikácie (záujem na bezpečnosti, plynulosti dopravy, ochrana života
a zdravia osôb). Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že nepriznal odkladný účinok správnej žalobe,
nakoľko by jeho priznanie bolo v rozpore s verejným záujmom.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).