Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101703
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom
C. D. E. B. XX, XXX XX F., proti žalovanému: obec Pata, Hlohovecká 103, 925 53 Pata, v zastúpení
JUDr. Martin Hudák, advokát so sídlom Družstevná 31A, 926 01 Sereď, o preskúmanie zákonnosti
opatrenia žalovaného č. 661/2024/11.10.2024 zo dňa 22.10.2024 a fiktívneho rozhodnutia obce Pata
zo dňa 09.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd opatrenie starostu obce Pata č. 661/2024/11.10.2024 zo dňa 22.10.2024 a fiktívne rozhodnutie
obce Pata zo dňa 09.10.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a obci Pata na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalovanému bola ako povinnej osobe dňa 27.09.2024 doručená emailová žiadosť žalobkyne
o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „zák. č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon“), týkajúca sa ochrany finančných prostriedkov zo zdrojov

EÚ. Informácie žiadala žalobkyňa sprístupniť elektronicky v rozsahu zodpovedania otázok uvedených
pod bodom 1 až 7 žiadosti.

2. Po márnom uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia podala žalobkyňa odvolanie, žalovanému
doručené dňa 11.10.2024, ktorým napadla fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie obcou.

3. Obec Pata, v zastúpení starostom obce, listom č. 661/2024/11.10.2024 zo dňa 22.10.2024,

označeným ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám – odpoveď“ (ďalej ako „opatrenie“) zaslala žalobkyni rozpočet stavby PATA - Verejná
kanalizácia, vypracovaný spoločnosťou Hydrocoop. Zároveň uviedla, že zákon o slobodnom prístupe
k informáciám neslúži na vzájomné vysvetľovanie, odpovedanie a osočovanie povinných osôb.

II.

Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobkyne)4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí
žalovaného. Má za to, že bolo povinnosťou žalovaného zdôvodniť takmer 100%-ný rozdiel v zmluvách
za dielo a vysvetliť úmysel manipulačných a protizákonných krokov a postupov, ktoré verejní činitelia

praktizovali pri enormne predraženej zákazke v roku 2014 - 2015 v porovnaní so zákazkou z roku 2021.

5. Žalovaný nevydal rozhodnutie, preto podala žalobkyňa odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu,
ktorému žalovaný dodnes nevyhovel, resp. vyhovel len čiastočne v jednom bode žiadosti (bod 3), ktorý je
z pohľadu jej otázky najmenej podstatný. Na bod 1 písm. a), b), c), d), e), bod 2, -,4, 5, 6 nebola zo strany

žalovaného daná žiadna odpoveď, iba zdôvodnenie, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám
neslúži na vzájomné vysvetľovanie, odpovedanie a osočovanie.

6. Z dôvodu nesprístupnenia informácií došlo zo strany žalovaného k porušeniu práv žalobkyne.
Žalobkyňa zotrvala na svojej žiadosti o informácie a žiada, aby jej bolo vyhovené.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 23.03.2025 navrhol žalobu odmietnuť, prípadne zamietnuť.
Uviedol, že zo znenia otázok žalobkyne v jej žiadosti vyplýva, že informácie ktoré žalobkyňa od

žalovaného žiada spadajú pod výkladové stanoviská, rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská,
politické stanoviská, prognózy, výklady právnych predpisov a vytváranie názorov, teda spadajú do
oblasti, na ktoré sa v zmysle § 3 ods. 1 druhá veta zákona nevzťahuje právo na prístup k informáciám. Zo
znenia celej žiadosti žalobkyne vyplýva, že ide o prezentáciu názorov žalobkyne, o hodnotiace úsudky,
o stanoviská a názory, ku ktorým žiadala v žiadosti od žalovaného zaujať stanovisko, podať vysvetlenie

a názor žalovaného. Zmyslom práva na prístup k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je
poskytovanie hodnotiacich úsudkov povinného k hodnotiacim úsudkom žiadateľa, vysvetlení, stanovísk,
rozborov, prognóz, plánov a názorov. Za relevantnú považoval žalovaný len žiadosť pod bodom 3.
žiadosti, preto si splnil zákonnú povinnosť a požadovanú informáciu žalobkyni riadne poskytol.

8. Žalovaná sa v replike na vyjadrenie žalovaného s jeho názorom nestotožnila a zotrvala na
zodpovedaní predložených otázok.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

9. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)
a svoju činnosť začal od 01.06.2023.

10. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), po
oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté opatrenie žalovaného, ako
aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase jeho vydania (§ 135

ods. 1 SSP), vec prejednal a vyhlásil bez nariadenia pojednávania dňa 25.11.2025 (§ 107 ods. 2 SSP
v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

11. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania

ustanoví zákon.

12. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon
upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 1)

13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú kdispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,
politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

14. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo
iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

15. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z., informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme
zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe,

obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej,
obrazovej alebo audiovizuálnej podobe.

16. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou
poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

17. Podľa § 14 ods. 4. zák. č. 211/2000 Z. z., žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej
osobe príslušnej vo veci konať.

18. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa

odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje
inak.

19. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované

informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

20. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť

bola odložená ( § 14 ods. 3).

21. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade

považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).

22. Podľa 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej
informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia
lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie

vydala alebo mala vydať.

23. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí
žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní

rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

24. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú

informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia

tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

25. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.26. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

27. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd posúdil zákonnosť napadnutého fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby ako aj
opatrenia žalovaného v rozsahu žalobných bodov, vychádzajúc pritom zo zásadnej námietky žalobkyne,
ktorá namietala, že nesprístupnením požadovaných informácii (vydaním fiktívneho rozhodnutia) došlo
k porušeniu jej práv na slobodný prístup k informáciám.

29. Pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého opatrenia starostu obce v spojení s fiktívnym
prvostupňovým rozhodnutím obce sa súd zameral na posúdenie, či povinná osoba konala a rozhodla v
súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a na základe logického a rozumného
uváženia ustálila svoj právny záver.

30. Právo na informácie patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Predstavuje nástroj
kontroly nad činnosťou orgánov verejnej moci verejnosťou a prispieva k transparentnosti rozhodovacích
procesov.Jevybudovanénaprincípepublicityverejnejsprávy,pretopririešeníotázkyprístupuverejnosti
k informáciám o činnosti orgánov verejnej správy majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku

všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných
dôvodov vylúčené.

31. V Slovenskej republike je toto právo zakotvené v čl. 26 Ústavy SR, ktorý garantuje každému právo
na slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Praktickú realizáciu tohto ústavného

práva zabezpečuje zák. č. 211/2000 Z. z., ktorý v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah
slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona o slobode informácii).

32. V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba má povinnosť sprístupniť akúkoľvek informáciu, s ktorou

pracuje. Základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je,
že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii. Povinná osoba disponuje požadovanými
informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp.
ak sú predmetom jej činnosti.

33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa sa svojou emailovou žiadosťou
o sprístupnenie informácie, doručenou povinnej osobe – obci Pata dňa 27.09.2024, v záujme ochrany
finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ domáhala poskytnutia informácií, ktoré špecifikovala v bode 1 až
7 svojej žiadosti. Otázky sa týkali verejného obstarávania z rokov 2014 - 2015 na stavbu „Rekonštrukcia
kanalizácie obce Pata“. Obec Pata o žiadosti kvalifikovaným spôsobom nerozhodla, preto žalobkyňa

podala u žalovaného odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré bolo doručené dňa 11.10.2024 obci.
Starosta obce listom zo dňa 22.10.2024, č. 661/2024/11.10.2024 na odvolanie žalobkyne reagoval
tým, že žiadosti žalobkyne čiastočne vyhovel a zaslal jej rozpočet stavby Pata – Verejná kanalizácia,
vypracovaný spoločnosťou Hydrocoop. V ostatnej časti požadovaných informácii nevyhovel žiadosti
z dôvodu, že zákon č. 211/2000 Z. z. neslúži na vzájomné vysvetľovanie, odpovedanie a osočovanie

povinných osôb.34. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že povinná osoba – obec Pata na žiadosť žalobkyne
o poskytnutie informácií v lehote na vybavenie žiadosti (§ 17 ods. 1 zákona) žiadnym spôsobom
nereagovala, v dôsledku čoho došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.

35. Z § 18 ods. 1 zákona vyplýva, že ak povinná osoba poskytne žiadateľovi informácie v rozsahu
a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Podľa
§ 18 ods. 2 zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonnom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť žalobkyne bola

odložená, čo sa však v danom prípade nestalo. Tým, že povinná osoba zostala nečinná a informácie
neposkytla ani nevydala rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, predpokladá sa, že
vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie (tzv. fiktívne rozhodnutie). Účelom inštitútu
fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri
rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu
žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu

negatívneho rozhodnutia.

36. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 6Svk/2/2022
z 24.05.2022 bod 64, z ktorého vyplýva nasledovné: „V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza,
že inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby

svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, respektíve žalobu
na súd. Povinným osobám však zákon č. 211/2000 Z. z. neumožňuje zostať nečinný, naopak výslovne
im v § 18 ods. 2 ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácii vydať písomné rozhodnutie.
Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona
zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom

alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné). Zákon č. 211/2000 Z .z.
síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto
postup povinnej osoby nie je zákonom aprobovaný a je teda nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať
písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a
porušenie ústavného práva žiadateľa.“

37. V danej veci je zrejmé, že žalobkyňa podala proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie. Starosta obce
žiadosti žalobkyne o informáciu čiastočne vyhovel a poskytol jej informáciu, ktorú žiadala v bode 3 svojej
žiadosti, vo zvyšnej časti nesprístupnenia požadovaných informácií svoje dôvody odmietnutia uviedol
len v liste z 22.10.2024.

38. Postup žalovaného v konaní o žiadosti žalobkyne ako aj v konaní o odvolaní proti fiktívnemu
rozhodnutiu obce nie je súladný so zákonom. Nečinnosť obce ako povinnej osoby na žiadosť žalobkyne
o informácie je sama osebe porušením zákona, čoho dôsledkom je vydanie fiktívneho rozhodnutia.
O odvolaní, ktorým žalobkyňa fiktívne rozhodnutie napadla, nebolo odvolacím orgánom – starostom

obce rozhodnuté zákonným spôsobom. Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona upravuje spôsob rozhodnutia
odvolacieho orgánu o odvolaní. Odvolací orgán buď odvolanie zamietne a rozhodnutie povinnej osoby
potvrdí ako vecne správne, rozhodnutie zruší a vec vráti povinnej osobe na ďalšie konanie alebo
zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu. Vo všeobecnosti však musí
vydať rozhodnutie, ktoré musí obsahovať náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. V danej

veci však žalovaný nepostupoval v naznačenom smere, odvolanie posúdil ako žiadosť o informácie
a žalobkyni ako žiadateľke sprístupnil iba odpoveď na otázku č. 3, vo zvyšnej časti konštatoval,
že zákon o slobodnom prístupe k informáciám neslúži na vzájomne vysvetľovanie, odpovedanie
a osočovanie povinných osôb. Porušil tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ktorou je správne
konanie ovládané, ale o odvolaní nerozhodol formou rozhodnutia, teda zákonom predpokladaným

spôsobom.

39. List starostu obce, v ktorom v jeho dôvodoch nevyhovenia žiadosti žalobkyne konštatuje, že zákon
o slobodnom prístupe k informáciám neslúži na vzájomne vysvetľovanie, odpovedanie a osočovanie
povinných osôb, z pohľadu zákonných náležitostí rozhodnutia, vyžadovaných ustanovením § 47

správneho poriadku, neobstojí. Taktiež nemôže žalovaný konvalidovať nedostatok formy rozhodnutia
a dôvodov rozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií svojím vyjadrením
k žalobe. Hoci starosta obce čiastočne vyhovel žiadosti žalobkyne a poskytol jej časť požadovanejinformácie, súd pre procesnú čistotu konania zrušil okrem fiktívneho prvostupňového rozhodnutia aj
opatrenie starostu obce.

40. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že fiktívne rozhodnutie povinnej osoby
ako aj opatrenie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a je ich preto potrebné pre
nezákonnosť zrušiť.

41. V ďalšom konaní obec Pata ak povinná osoba konajúca v prvom stupni podľa zák. č. 211/2000 Z.

z. vyhodnotí požadované informácie v tom zmysle, či takými informáciami disponuje a či zo zákona
podliehajúsprístupneniu.Vprípade,akbydospelakzáveru,žepožadovanýmiinformáciaminedisponuje
a tieto žiadateľke nesprístupni, v novom rozhodnutí zrozumiteľne uvedie zákonný dôvod rozhodnutia
o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácií. Pokiaľ povinná osoba disponuje požadovanými
informáciami, je povinná informácie poskytnúť, v opačnom prípade uvedie zákonné dôvody v zmysle
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pre ktoré požadované informácie nie je možné sprístupniť.

V takom prípade bude potrebné rozhodnutie odôvodniť aj poukazom na príslušné ustanovenia zákona
č. 211/2000 Z. z., nepripúšťajúce sprístupnenie informácií, ako aj úvahou konajúcej povinnej osoby o ich
aplikácii na daný prípad.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP opatrenie

žalovaného a fiktívne rozhodnutie obce Pata zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude obec
Pata ako povinná osoba postupovať v súlade s vysloveným názorom súdu.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu účelne
vynaložených trov konania pred správnym súdom podľa § 167 ods. 1 SSP, o výške ktorých rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

44. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.