Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 81Cb/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425210580
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radim Hudec
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1425210580.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Lakeside Office 1, a. s., so sídlom Tomášikova
64, 831 04 Bratislava, IČO: 35 889 063, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: GINO FOOD & BEVERAGE CORPORATION
s. r. o., so sídlom Pribinova 18, 811 09 Bratislava, IČO: 46 591 265, o návrhu na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných vecí odmieta.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Mestský súd Bratislava IV dňa 10.11.2025, postúpeným Mestskému
súdu Bratislava III dňa 12.11.2025 ako súdu kauzálne príslušnému, žiadal navrhovateľ vykonanie

súpisu hnuteľných vecí osobou poverenou súdom v zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nachádzajúcich sa v priestoroch v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 03.09.2019.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 03.09.2019 Zmluvu o nájme nebytových
priestorov, v znení neskorších dodatkov (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bol nájom priestorov, tak
ako sú definované v Zmluve, nachádzajúcich sa na prízemí v administratívnej budove Lakeside Park na

TomášikovejulicivBratislave.VkatastrinehnuteľnostíjebudovaLakesideParkevidovanáakostavbaso
súpisným č. XXXXX postavená na pozemku XXXXX/XXX a XXXXX/XXX, zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie Nové Mesto. Vlastníkom stavby a prenajímateľom je navrhovateľ. Odporca
ako nájomca bol v zmysle Zmluvy povinný uhrádzať nájomné a ďalšie platby vyplývajúce zo Zmluvy.
Nájomca sa však dostal do omeškania s platbami a doteraz neuhradil viacero faktúr, a to napríklad:
- faktúra č. 600220334, splatná dňa 16.07.2022, na úhradu základného nájomného (okrem iného), za

obdobie júl 2022, ktorej zložka nájomné je vo výške 7.088,24 EUR,
-faktúrač.600220362,splatnádňa16.08.2022,naúhradunájomného(okreminého),zaobdobieaugust
2022, ktorej zložka nájomné je vo výške 7.088,24 EUR,
- faktúra č. 600220391, splatná dňa 20.09.2022, na úhradu nájomného (okrem iného), za obdobie
september 2022, ktorej zložka nájomné je vo výške 7.088,24 EUR,
- faktúra č. 2500856, splatná dňa 15.09.2025, na úhradu nájomného (okrem iného), za obdobie

01.09.2025 - 30.09.2025, ktorej zložka nájomné je vo výške 8.500,28 EUR,
- faktúra č. 2501096, splatná dňa 15.11.2025 na úhradu nájomného (okrem iného), za obdobie
01.11.2025 - 30.11.2025, ktorej zložka nájomné je vo výške 8.500,28 EUR.

V súvislosti s užívaním Priestorov dlží odporca navrhovateľovi celkovo sumu 190.937,09 EUR.
2.1.Navrhovateľknávrhupripojiltietolistinnédôkazy:Zmluvuonájmenebytovýchpriestorovuzatvorenú

medzi navrhovateľom a odporcom dňa 03.09.2019 (č. l. 6-27), výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Nové Mesto, obec: Bratislava-mestská časť Nové Mesto, okres: Bratislava III zo dňa07.11.2025 (č. l. 28-29), faktúry č. 2500856, č. 2501096, č. 600220334, č. 600220391, č. 600220362 (č.
l. 30-34), tabuľku s rozpisom uhradených a neuhradených faktúr (č. l. 35).

3. Záložné právo, na ktoré odkazuje ustanovenie § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzniká zo
zákona a jeho účelom je právna ochrana prenajímateľa pri uspokojovaní nárokov na úhradu nájomného
a jeho príslušenstva. Predpokladom jeho vzniku je súčasné splnenie týchto podmienok: a) medzi
prenajímateľom a nájomcom existuje nájomný pomer, b) predmetom nájmu je nehnuteľnosť, c) na
nehnuteľnosti sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom záložného práva. Medzi

prenajímateľom a nájomcom musí teda primárne existovať nájomný pomer, pričom pre vznik záložného
práva nie je dôležité, na základe akého právneho titulu nájomný pomer vznikol (napr. nájomná zmluva,
zákon). Predmetom nájmu musí byť nehnuteľnosť. Hnuteľné veci, ku ktorým vznikne záložné právo
podľa § 672 Občianskeho zákonníka, sa musia nachádzať na nehnuteľnosti (vrátane bytu a nebytového
priestoru) a musia patriť nájomcovi, alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, zároveň
nesmú byť vylúčené z výkonu rozhodnutia. Inštitút súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 Občianskeho

zákonníka je špecifický zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ako reakcia prenajímateľa
na neplnenie zmluvných povinností nájomcu. Súd považuje za potrebné uviesť, že žiaden procesný
predpis Civilný sporový poriadok a ani Civilný mimosporový poriadok explicitne neupravuje konanie
o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, avšak toto konanie má svojou povahou najbližšie k
zjednodušených skráteným konaniam, v ktorých súd bez zbytočného odkladu rozhoduje na základe

osvedčenia údajov uvedených v návrhu, teda ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie
o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nie je predmetom osobitných konaní upravených podľa
Civilného mimosporového poriadku, preto nie je dôvod aplikovať „niektoré ustanovenia o neodkladných
a iných opatreniach súdu“ v zmysle tretej časti Civilného mimosporového poriadku, a je nutné
aplikovať všeobecné ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktoré sú upravené v Civilnom sporovom

poriadku, podľa ktorého je potrebné aj postupovať. V danom prípade sa podľa Civilného sporového
poriadku postupuje v dôsledku analogickej podobnosti konania o nariadení neodkladného opatrenia,
nie v dôsledku posúdenia predmetu konania z povahy jeho charakteru sporového alebo nesporového
konania.Návrhnavykonaniesúpisuhnuteľnýchvecíniejepriamonávrhomnanariadenieneodkladného
opatrenia, je mu iba svojou povahou blízke. Preto sa ustanovenia týkajúce sa návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aplikujú iba analogicky, a to v zmysle čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku
per analogiam a o veci rozhodol podľa procesných ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd voči rozhodnutiu pripustil možnosť podania opravného
prostriedku, pretože proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle

ustanovenia § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolanie prípustné, potom je analogicky
prípustné aj voči uzneseniu, ktorým súd poveril súdneho exekútora súpisom hnuteľných vecí, resp.
ktorým návrh zamietol.

4. Vychádzajúc z návrhu navrhovateľa a obsahu listín tvoriacich súčasť spisového materiálu súd dospel

k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na vyhovenie návrhu navrhovateľa.

5. Podľa § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“)
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. (ods. 1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (ods. 2)

6. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,
ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

7. Podľa § 132 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí

podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (ods. 1) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. (ods. 2)8. Medzi osobitné podstatné náležitosti každého návrhu, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je žalobný návrh, tzv. petit. Petit označuje záverečnú časť žaloby alebo iného podania
na súd, v ktorej žalobca navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Žalobný petit návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia musí byť presný, jasný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne vedel,
o čom má rozhodnúť, keďže súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú
navrhované. Pokiaľ je petit požadovaného neodkladného opatrenia nesprávny, t. j. vymedzenie práv
a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,
resp. úplne chýba, prevzatie takého petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by

rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky sú teda nevyhnutné pre výsledok konania, a pre
to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať navrhovateľom zamýšľané účinky.

9. Súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2018, sp.
zn. 8Cdo/38/2017, v zmysle ktorého „Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného
opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a

aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia“.

10. Súd má po preskúmaní návrhu a k nemu priložených dôkazov za to, že návrh navrhovateľa
neobsahuje všetky požadované náležitosti a absentuje presný, jasný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu,
pretože navrhovateľ v návrhu riadne nešpecifikoval priestory, v ktorých sa majú hnuteľné veci odporcu

nachádzať. Navrhovateľ v návrhu vymedzil priestory, resp. predmet nájmu iba odkazom na Zmluvu, čo
je v zmysle § 132 ods. 2 v spojení s § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku neprípustné. V návrhu
neopísal, ktoré priestory majú byť v zmysle Zmluvy predmetom prenájmu a kde konkrétne sa majú
hnuteľné veci, ktoré požaduje spísať, nachádzať, teda v ktorých konkrétnych prenajatých priestoroch je
možné vykonať ich súpis. Súd si nemôže sám z predložených dôkazov vyhľadávať skutkové tvrdenia,

ktoré mali byť uvedené v návrhu. Súd zároveň ani nevie z predložených dôkazov zistiť, v ktorých
priestoroch sa hnuteľné veci odporcu nachádzajú, pretože navrhovateľ neuviedol v návrhu ohľadom
toho žiadne bližšie skutkové tvrdenia a k Zmluve nepriložil neskôr uzatvorené dodatky k Zmluve, na
ktoré sa v návrhu odvolával. Zároveň navrhovateľ v návrhu uvádza, že predmetom prenájmu bol nájom
priestorov, ktoré sa majú nachádzať na prízemí administratívnej budovy Lakeside Park na Tomášikovej

ulici v Bratislave, v petite návrhu však požaduje vykonať súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v
priestoroch v zmysle Zmluvy. Z predloženej Zmluvy, bez neskôr uzatvorených dodatkov, súd zistil, že
priestory sú v článku 1.1. Zmluvy definované ako: „Vymedzený priestor umiestnený na prvom (1) a
zároveň druhom (2) nadzemnom podlaží Budovy s Prenajímanou plochou osemsto dvadsať metrov
štvorcových (820 m2) (vrátane galérie) ako sú vyznačené v Prílohe „C“ (Plán priestorov). V Priestoroch

je zakomponovaná galéria s plochou osemdesiat štvorcových metrov (80 m2). V Prenajímanej ploche
je už zahrnutá aj galéria, t. j. priestor na prvom (1) nadzemnom podlaží Budovy + galéria na druhom
(2) nadzemnom podlaží tvoria spolu celkovú Prenajímanú plochu Priestorov 820 m2.“ Priestory teda
zahŕňajú aj druhé nadzemné podlažie administratívnej budovy Lakeside Park na Tomášikovej ulici v
Bratislave. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa a z predložených dôkazov nie je zrejmé, ktoré priestory

boli predmetom prenájmu a v ktorých konkrétnych priestoroch sa má súpis hnuteľných vecí patriacich
odporcovi vykonať, či iba na prízemí, ako navrhovateľ uvádza v texte návrhu, alebo aj na druhom
nadzemnom podlaží, ako to vyplýva z predloženej Zmluvy a navrhovateľ požaduje v petite návrhu.
Navrhovateľ, hoci sa v návrhu odvoláva na znenie Zmluvy v znení neskorších dodatkov, dodatky k
Zmluve k svojmu návrhu v rozpore s § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku nepriložil. Nie je tak

vôbec zrejmé, čo bolo predmetom týchto dodatkov k Zmluve ani kedy boli uzatvorené, či je predmetom
prenájmu po uzatvorení dodatkov k Zmluve iba prízemie alebo aj druhé nadzemné podlažie budovy
Lakeside Park na Tomášikovej ulici v Bratislave, či nájom stále trvá a pod., keďže súd nepozná obsah
dodatkov uzatvorených k Zmluve. Návrh preto neobsahuje všetky požadované náležitosti a petit návrhu
nie je pre uvedené rozpory vykonateľný. Nepredloženie všetkých listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva

a neuvedenie jasného, určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu návrhu predstavuje takú vadu
návrhu, pre ktorú nemožno ďalej vec prejednať a rozhodnúť o nej.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na § 327 Civilného sporového poriadku súd návrh na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí odmietol, keďže neobsahuje predpísané náležitosti, neboli priložené

všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, navrhovaný petit je v rozpore s obsahom návrhu a k
nemu priloženými dôkazmi a je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, pričom ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní.12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
14. Odporca bol v predmetnom konaní o vykonanie súpisu hnuteľných vecí úspešný v plnom rozsahu, v
dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%. Nakoľko
odporcovi zo súdneho spisu však žiadne trovy konania nevyplývajú, súd odporcovi nárok na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.