Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202193
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225202193.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190,

o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 240,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2025 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 1.200,00 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3Csp/9/2024 o vydanie bezdôvodného obohatenia bola ako
žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v uplatňovanom nároku, rozsudkom Okresného súdu

Bardejov sp.zn. 3Csp/9/2024 zo 17.07.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp.zn.
27CoCsp/5/2025 z 27.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.08.2024 (ďalej len Základné konanie).
Súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 2.442,90 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.442,90 eura od 04.05.2024 do zaplatenia.
S poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. uviedla, že ako spotrebiteľka si
uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ) za porušenie jej spotrebiteľských práv,
ktoré bola nútená brániť v Základnom konaní. PFZ má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa obchodník

nedopúšťalrecidívy.Zároveňmáajfunkciurelutárnu,ktorápredstavujeobohateniespotrebiteľavovýške
priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako
spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý.
Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ len v symbolickej výške nemôže byť
ani primeraným, ani spravodlivým. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov
finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa

na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy,
tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej
strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech nasúde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním
PFZ v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby
mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa

nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať,
vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je
predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim
pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť.
Nakoľko je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená

hypotéza vyššie citovanej právnej normy. PFZ vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si uplatňuje vo
výške 1 200,-- eur, to je vo výške cca 50 % zo sumy, o ktorú sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom
v Základnom konaní, t.j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3Csp/9/2024 zo 17.07.2024, v
spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp.zn. 27CoCsp/5/2025 z 27.05.2025 a ich odôvodnení,
ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné

vychádzať, ako záväznej.

2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 08.09.2025 k žalobe uviedol, že neuznáva žalobkyňou
vznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný zdôrazňuje, že
žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie.

Žalovaný má za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden
relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného
zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá
dlžníkovi právna ochrana, keď sám je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si neplnil
záväzky, ku ktorým pristúpil. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto
ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné
zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj
iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať
ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných

finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie vydané v
konanívedenomOkresnýmsúdomBardejovsp.zn.27CoCsp/5/2025,vspojenísrozhodnutímKrajského

súdu v Prešove sp.zn. 27CoCsp/5/2025. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného
prípadu prípadne priznanie náhrady finančného zadosťučinenia za neprimerane. Vzhľadom na to, že
sa žaloba dotýka zmluvy o úvere č. 800502886 uzavretej dňa 28.05.2013, žalovaný predovšetkým
z opatrnosti vznáša námietku premlčania práva uplatneného žalobkyňou, a to bez uznania jeho
existencie. Zásada hospodárnosti konania vedie súd primárne k posúdeniu možného premlčania

žalobou uplatneného práva, pretože v prípade, že žalobou uplatnený nárok je skutočne premlčaný,
je zbytočné ďalej skúmať, či tento nárok je alebo nie je dôvodným. S poukazom na čl. 2 ods. 1,2
CSP požiadal súd, aby pri posudzovaní uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce
sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa
domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama porušila viacnásobne zmluvné

ustanovenia úverovej zmluvy. Žalovaný má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti
týkajúce sa záväzkovo – právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. S poukazom na čl. 5 CSP
uviedol, že priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch,
keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochranu, nie len jeho deklaráciu. Žalovaný je
ďalej toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy
medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu
vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu
nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu
škody. Priznanie žalobkyňou požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v týchprípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad.
Žalovaný žiadal súd, aby pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného práva posudzoval konkrétne
okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie

žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci
kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom Zmluvy,
bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na Zmluve ďalej prehlásila, že si Zmluvu
prečítala, že ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok.

Za spornú považuje aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa nijako
relevantne neodôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané
a čo teda považuje za primeranosť. § 3 ods. 5 ZoS je zákonným ustanovením s relatívne vágnou
hypotézou. Predpoklady priznania finančného zadosťučinenia sú nasledujúce: - porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej ZoS a osobitnými predpismi; - úspešné uplatnenie porušeného práva alebo
povinnosti; - primeranosť zadosťučinenia; - zodpovedná osoba. Všetky vyššie uvedené predpoklady

priznania finančného zadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne, t.j. nepostačuje naplnenie len
niektorých z nich, ale musia byť naplnené všetky súčasne. Vágnosť pojmu „primeranosť“ umožňuje
subjektívny výklad a v praxi spôsobuje aplikačné problémy. V zákone nie je bližšie konkretizované
podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom
predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako

prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom
vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok
ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho,
aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo – právneho vzťahu.
Dodávateľ spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo – právneho vzťahu a vo

väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ
neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich
obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne
sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobkyňu, ale skôr potrestať žalovaného za
protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a odradiť odporcu alebo akúkoľvek

tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). Sankčná
funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu
preventívnu. Nemožno však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže
byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia

primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských prácnych
vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj na spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade
nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi
súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane

súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný
úsudok. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na
okolnosti prípadu, pokiaľ však žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že sa úspešne domáhala svojich
spotrebiteľských práv, na druhej strane je potrebné uviesť, že to bola žalobkyňa, kto žiadala o úver.
S poukazom na vyššie uvedené, za daného stavu a s ohľadom na opakované ľahostajné konanie

žalobkyne, výška uplatneného finančného zadosťučinenia nezodpovedá svojmu účelu, teda pôsobiť
preventívnenapriečexistujúcichspotrebiteľskýchvzťahov.Vdanomprípadeniejepriznanímfinančného
zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia. Konanie žalobkyne formou žaloby na priznanie
finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam. Žalobkyňa sa teda mohla brániť primerane aj
iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.

3. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2025 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že
právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v základnom konaní je prílohou žaloby, pričom
jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou došlo k porušeniu noriem
spotrebiteľského práva, keďže sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Tvrdenia žalovaného o

neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu
príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. V zmysle rozhodnutia
vydaného v základnom konaní je evidentné, že na súde úspešne uplatnila porušenie svojich práv,
ako aj povinností žalovaného ustanovených týmto zákonom, resp. osobitnými predpismi, čím naplnilahypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo
výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade je v práve potrebné

uplatňovať doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa poukazujem naviac na formálno-systematický výklad (argumentum a rubrica), keďže
účelom a zmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona „Práva
spotrebiteľa“. Nadpis a pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou právneho predpisu, ktorým
zákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu obsahovo

súvisia. Vo vzťahu k výkladu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. V žiadnom prípade nemožno uloženie
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný následok
majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a dokonca
privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované porušenia vo výroku rozhodnutia súdu
je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovaného. V žiadnom prípade nemožno výsledok

základného konania vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením
takejto argumentácie žalovaného by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný
a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a
opakujúcemusaporušovaniuprávspotrebiteľov.Vsúvislostisnaznačenouargumentáciouocharaktere,

zmysle a účele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia dala do pozornosti rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia
práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je
potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.

Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by
boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj
iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal
recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1 200,- €
je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná.

Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky
ospravedlňuje. Uvedená výška je nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií
(pokút až do výšky 50 000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená
dodávateľoviuložiťNárodnábankaSlovenska.Vzhľadomnapermanentnýodmietavýpostojžalovaného

voči svojim pochybeniam je uplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne
plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú,
odradzujúcuarelutárnufunkciu,aleabymalatietofunkcieajreálne,čoPFZpriznanévsymbolickejvýške
nemôže spĺňať. Ďalším kritériom posudzovania primeranosti je aj recidíva porušovania spotrebiteľského
práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského

práva. Ak by sa analogicky použila terminológia trestného práva, tak súdy by mali pri úvahách o PFZ
zohľadňovať v neprospech dodávateľov v ich postupoch voči spotrebiteľom tzv. špeciálnu recidívu
dodávateľov, teda PFZ zvyšovať a nie znižovať. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista
známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom
trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa

nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. Jediným objektívnym
kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorú
dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva. Poukázala
pritom na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané
finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti

sosnahoudodávateľabezdôvodnesanaúkorspotrebiteľovobohatiť,uplatnená.Poukázalanarozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/31/2018 zo dňa 16.10.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/104/2017 zo dňa 29.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/23/2017
zo dňa 24.08.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/30/2018 zo dňa 28.06.2018.
Ďalej poukázala na aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/295/2014 zo dňa 24.09.2015 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/471/2015 zo dňa 28.06.2016 a v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktorým
bolo priznané PFZ vo výške 1.194,98 €, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený za
neprijateľný. Ďalej poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/98/2022 zo dňa25.01.2023. V skutkovo a právne obdobných veciach poukázala na najnovšie rozhodnutia, a to rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/22/2024–166 zo dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná výška
PFZ 1 500,- € a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/9/2024–138 zo dňa 28.11.2024,

ktorým bola priznaná výška PFZ 500,- €, t.j. viac ako 50 % zo sumy požadovanej dodávateľom
nedôvodnou žalobou v tzv. základnom konaní. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 22CoCsp/8/2023 zo dňa 30.03.2023, podľa ktorého „je primerané finančné zadosťučinenie v
neproporcionálne nízkej výške 100 eur. Odvolací súd preto považoval odvolanie žalobcov v tejto časti za
dôvodné“. Poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023,

ktorým bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/20/2020
zo dňa 23.09.2020, pričom v tomto konaní bola priznaná suma PFZ vo výške 3 000,- €. Z ďalších
novších rozhodnutí (z roku 2024), ktoré má k dispozícii poukázala príkladmo na: rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024, ktorým bola priznaná suma 1.862,23
€ (kde bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo vo výške 962,23 €), rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/9/2024–108 zo dňa 01.10.2024, ktorým bola priznaná suma 1.089,47

€ (bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo vo výške 189,47 €), rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/2/2024-150 zo dňa 27.06.2024, ktorým bola priznaná suma PFZ 2
000,- € (bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo 3 417,- €), rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 7CoCsp/18/2023–178 zo dňa 29.01.2024, ktorým bola priznaná suma 2.583,98 € (t.j.
100 % zo sumy vykonaných zrážok zo mzdy). Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie

novelizované ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy. Vo vzťahu
k argumentácii, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Z dikcie citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa a odôvodnenia dovolacieho súdu je zrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienku
vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra

legem žalovaného. Poukázala, že ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej
rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby aj majetkový charakter. Zároveň
uplatňovaním svojho legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život. Ak má
PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú
sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v

symbolickej výške nemôže spĺňať.

4.Žalovanývpodanídoručenomsúdudňa22.10.2025kvyjadreniužalobkyneuviedol,žemázato,žesa
dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich všetkých predošlých
podaní a vyjadrení, na ktorých trvá v celom rozsahu. Konanie žalobkyne formou žaloby na priznanie

finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam. Žalobkyňa sa teda mohla brániť primerane aj
iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania. Žalovaný považuje
vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného zadosťučinenia
vo výške špecifikovanej v žalobe za neprimerané. Žalovaný má za to, že domáhanie sa žalobkyne
primeraného finančného zadosťučinenia nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo

by vhodné ju priznať. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadné
priznanie náhrady finančného zadosťučinenia za neprimerané.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.12.2025, na ktoré riadne a včas predvolal právneho
zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, pričom na pojednávanie sa dostavil právny

zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, pričom žalovaný
podaním doručeným súdu dňa 08.12.2025 ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s vykonaním
pojednávania v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti
právneho zástupcu žalovaného, súd vec postupom podľa § 180 C.s.p. prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola v základnom
konaní úspešná, pričom tunajší súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 2.442,90 Eur. Žalobkyňa v súlade s § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pričom jeho výška sa odvíja od výšky

bezdôvodného obohatenia, vzhľadom k čomu v žalobe žiadali priznať sumu vo výške 1.200,00 Eur. Má
zato,ženavrhovanávýškajeprimeranáaplníajúčelprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavzhľadom
k recidíve žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľom.7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 3Csp/9/2024-30 zo dňa 17.07.2024, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.
27CoCsp/5/2025-74 zo dňa 27.05.2025, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Bardejov č.k. 3Csp/9/2024-30 zo dňa
17.07.2024 vo veci žalobkyne proti žalovanému o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.442,90 Eur, a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok tunajší súd rozhodol takto:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.442,90 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.442,90 eur od 04.05.2024 do zaplatenia, to
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia proti
žalovanémuvrozsahu100%,ovýškektorýchrozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutiasamostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

III. Vec v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok v y l u č u j e na samostatné konanie.“

9. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.05.2025 č.k. 27CoCsp/5/2025-74 o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3Csp/9/2024-30 zo dňa 17.07.2024 bolo
odmietnuté odvolanie a žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon

sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať v zmysle
aktuálne platného a účinného zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keďže k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo zmluvou zo dňa
28.05.2013, pričom podľa § 53 ods. 1 aktuálneho zákona o ochrane spotrebiteľa sa nároky z uvedenej

zmluvy posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024, t.j. podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenieochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto

práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady

nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

15. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde

Bardejov sp.zn. 3Csp/9/2024. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domohla uloženia
povinnosti žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 2.442,90 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.442,90 Eur od 04.05.2024 do zaplatenia, to všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 17.07.2024. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti

dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a od
spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok
nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.

16. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy

v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007
Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká

konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

17. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške
240,00 Eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný
ako dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky náležitosti v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni požadoval zaplatenie aj tej časti nároku,
ktorý vyplýval zo zmluvy o úvere, v ktorej pre absenciu jej obligatórnych náležitostí, je úver posúdený
ako bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa sa až následne súdnou cestou domohla vrátenia tejto
časti titulom bezdôvodného obohatenia. Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú

funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma 240,00 Eur
ako finančné zadosťučinenie, je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako
spotrebiteľa a súčasne popri judikovanej povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni
žalovaného sankcionuje tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných

nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Priznaná suma 240,00 Eur zodpovedá zákonom akcentovanej
ochrane spotrebiteľa a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania
v budúcnosti upustil. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3Csp/9/2024 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 27CoCsp/5/2025 bol dodávateľ označený za
účastníka zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel

žalobkyni formulovanú zmluvu, ktorú vopred sám pripravil. Dodávateľ ako subjekt podnikajúci v
oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú právnu úpravu poskytovania úverov, vrátane všetkých
náležitostí, ktoré zákon stanovuje, pričom ním vopred pripravená formulovaná zmluva neobsahuje
všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohla. Súd zohľadnil,že žalobkyňa sa v základnom konaní domohla voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 2.442,90 Eur a vzhľadom k uvedenej výške bezdôvodného obohatenia, súd považoval primerané
finančné zadosťučinenie za uvedené porušenie práv a povinnosti dodávateľom vo výške 240,00 Eur,

čo predstavuje zhruba 10 % výšky bezdôvodného obohatenia, za primerané. Vzhľadom na konkrétne
okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 240,00 Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane
spotrebiteľa a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti
upustil. Vzhľadom k uvedenému súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 240,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej časti

o zaplatenie sumy 960,00 Eur žalobu žalobkyne II. výrokom ako nedôvodnú zamietol.

18. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že k uplatneniu práva na primerané
finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa
dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde. Či došlo k úspešnému

uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde, vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu
vydaného vo veci samej. Vo veci Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3Csp/9/2024 rozsudkom zo
dňa 17.07.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 27CoCsp/5/2025 zo dňa
27.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 13.08.2024 sa žalobkyňa domohla voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia mala žalobkyňa v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.
3Csp/9/2024 zo dňa 17.07.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2024. Právoplatným ukončením
konania vo veci sp.zn. 3Csp/9/2024 Okresného súdu Bardejov (13.08.2024) bol naplnený predpoklad
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo
na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa

19.08.2025, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z
ustanovenia§101Občianskehozákonníka.Vzhľadomkuvedenémusúdžalovanýmvznesenúnámietku
premlčania posúdil ako nedôvodnú.

19. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

20.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní čo do základu nároku úspešná v plnom rozsahu, pričom
výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd
nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Žalobkyňa má
ústavné právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, rovnako tak má ústavné právo nechať
sa v uvedenom konaní zastupovať kvalifikovaným právnym zástupcom, pričom o náhrade trov konania

sa primárne rozhoduje podľa zásady úspechu v spore. Ak by žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu
zamietnutá, v zmysle zásady úspechu v spore by mal žalovaný, ktorý je taktiež zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom, právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa na základe výsledku základného
konania,vktoromsadomohlavočižalovanémuurčenianeprijateľnostiôsmichzmluvnýchpodmienok,sa
v tomto konaní domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom žalovaný napriek

ustálenejrozhodovacejčinnostisúdovoobdobnýchnárokochspotrebiteľovvočidodávateľom,uplatnený
nárok žalobkyne popieral i čo do základu v celom rozsahu, čo neodôvodňuje postup podľa § 257 C.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).