Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Pc/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201405
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX/XX, F. G., proti osobe oprávnenej na výživné: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, I., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky A. B. voči synovi H. B., určenú rozhodnutím
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/134/2016-55 zo dňa 22.11.2016 a to ku dňu 01.09.2024.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia jej vyživovacej povinnosti voči synovi H.
a zároveň požadovala o vrátenie peňazí od doby, kedy je syn zamestnaný. V návrhu uviedla, že
po rozvode manželstva bola zaviazaná platením výživného na syna sumou 30,- eur mesačne. Syn
ju nekontaktuje, neprejavuje o ňu záujem, pracuje a jeho príjem je vyšší ako príjem navrhovateľky.
Navrhovateľka je na invalidnom dôchodku a nezvláda uhrádzať výživné.

2. Oprávnený na výživné k návrhu uviedol, že síce pracuje, ale zároveň študuje dennou formou, takže

vyživovacia povinnosť rodiča naďalej trvá. Jeho mesačné výdavky presahujú príjmy.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom osoby oprávnenej na výživné, oboznámením sa s písomným
vyjadrením navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, dokladmi o príjme a výdavkoch osoby
oprávnenej na výživné, pracovnou zmluvou, správou zamestnávateľa osoby oprávnenej na výživné,
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/134/2016 a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil tento skutočný stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/134/2016 - 55 zo dňa 22.11.2016 bolo
manželstvo H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX rozvedené. Na čas po rozvode bol
mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením
výživného po 30,- eur mesačne. Zároveň bolo upravené stretávanie matky s maloletým synom prvú
nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2017.

5. Navrhovateľka sa pojednávaní zo zdravotných dôvodov nezúčastnila. V písomnom vyjadrení žiadala
zrušiť jej vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý je zárobkovo činný.6. Oprávnený- H. B. vo výpovedi uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s jeho otcom, ktorý uhrádza
všetky výdavky spojené s bývaním a stravou v domácnosti. Ukončil J. D. K. L. F. C.. Naďalej študuje
dennou formou štúdia na vysokej škole. Od pondelka do štvrtka robí seminárne práce, v piatok a sobotu

má online vyučovanie. Popri štúdiu pracuje na strednej škole ako A. D. F.. Jeho mesačné výdavky
prevyšujú mesačný príjem a špecifikoval ich nasledovne: úver použitý na kúpu motorového vozidla -
300,- eur, vysoká škola – 80,- eur, poistenie auta- 30,- eur, cestovné do práce- 200,- eur, strava- 150,-
eur, starostlivosť o domáce zviera- 40,- eur, ošatenie- 50,- eur, servis auta- 100,- eur, hygiena- 50,- eur,
paušál- 50,- eur. V týchto nákladoch nie sú zahrnuté výdavky na bývanie, energie, voľný čas a lieky.

Potvrdil, že navrhovateľka si v minulosti voči nemu vyživovaciu povinnosť riadne neplnila, ale posledné
dva roky výživné uhrádza, aj keď nie v čase splatnosti určenom súdnym rozhodnutím. K ich vzájomnému
kontaktu uviedol, že on je v zamestnaní od siedmej do pätnástej hodiny a keď ho matka telefonicky
kontaktovala o 13.00 hod, nemohol s ňou rozprávať, lebo sa musel venovať žiakom. Keďže počas týždňa
musí ráno vstávať o štvrtej, chce si aspoň cez víkend trochu dlhšie pospať, ale matka mu vyvolávala
o ôsmej s výčitkou, že prečo nedvíha. Preto sa rozhodol, že už s ňou nebude komunikovať.

7. Podľa potvrdenia F. K. M., M. N. F. je H. B. v akademickom roku 2025/2026 študentom X. H. v M. roku
I. K. v dennej forme v študijnom programe O. C. C..
8. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom- J. K., P. C. XX, C. a zamestnancom- H.
B. vyplýva, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 01.09.2024 ako A. D. F.. Dohodnutý pracovný čas

predstavuje 37,5 hodín týždenne a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.08.2025.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.06.2025 sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na
trvaní pracovného pomeru do 31.08.2026. Podľa mzdového listu dosiahol H. B. za rok 2025 priemernú
mesačnú čistú mzdu vo výške 921,51 eur. Priemerná mesačná mzda za obdobie od 09/2024 do 08/2025
činila 937,57 eur.

9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo potvrdené, že navrhovateľka A. B. je poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 461,80 eur, z ktorého je jej vykonávaná zrážka v sume 21,34 eur.

10. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky na zrušenie jej
vyživovacej povinnosti voči synovi je dôvodný. V zmysle všeobecnej premisy vyživovacia povinnosť

rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorej časové ohraničenie je viazané do doby, pokiaľ
nie sú deti schopné samostatne sa živiť. Hmotnoprávnou podmienkou zániku vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu je teda nadobudnutie objektívnej schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Dieťa je schopné
samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Táto schopnosť nie je
viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti, dokonca ani

na ukončenie určitého stupňa vzdelania. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje
sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, lebo jej posúdenie je závislé na
tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu,
kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky

schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo
všetky predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce. Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do
pracovného pomeru nastúpi. Pre dosiahnutie schopnosti sa samostatne živiť sa vyžaduje ukončenie
stredoškolského, alebo aj vysokoškolského štúdia (I. a II. stupeň) a získaním kvalifikačnýchpredpokladov pre výkon povolania, čo predpokladá riadne ukončenie štúdia predpísanou záverečnou
skúškou. Existujú však výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne
neskôr alebo nezanikne nikdy. Pri určovaní zániku vyživovacej povinnosti do úvahy neprichádza

akékoľvek zovšeobecňovanie, ale naopak je potrebné zohľadniť individuálne skutkové okolnosti
každého prípadu jednotlivo. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, 4Cdo/188/2021, 25.07.2023)

15. Oprávnený ukončil stredoškolské vzdelanie a od 01.09.2024 sa riadne zamestnal na základe
pracovnej zmluvy. Prácu vykonáva počas pracovného týždňa v rozsahu 37,5 hodín týždenne. Síce

pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou, ale forma štúdia mu umožňuje riadne pracovať
a dosahovať pravidelný príjem. Ukončením štúdia oprávnený získal všetky predpoklady, aby sa uplatnil
na trhu práce. V súdnom konaní bolo preukázané, že oprávnený na výživné sa zamestnal na pracovnú
zmluvu, nemá zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone práce, jeho príjem z pracovného
pomeru má trvalý, nie len príležitostný charakter, preto súd dospel k záveru, že je objektívne schopný si
sám svoje potreby uspokojovať, teda nadobudol objektívne schopnosť sám sa živiť.

16. Súd pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, zohľadňuje nielen výšku jeho zárobku,
ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť z vlastných príjmov svoje opodstatnené
životné náklady. Podľa správy zamestnávateľa pracovný pomer H. B. trvá od 01.09.2024 a toho času je
dohodnutý na dobu určitú, do 31.08.2026. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie roku 2025

predstavoval sumu 921,51 eur ( v predchádzajúcom období - 937,57 eur), z ktorej je možné zabezpečiť
opodstatnené životné náklady.

17. V danom prípade tak došlo k naplneniu zákonom stanovených podmienok pre zrušenie vyživovacej
povinnosti, preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči synovi a to ku dňu začiatku jeho

pracovného pomeru, teda ku dňu 01.09.2024.

18. Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti ( požadované vrátenie výživného spätne) súd ako
predčasný zamietol. Požadovať vrátenie vyplateného výživného je možné až potom, čo súd právoplatne
rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove

prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.