Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201848
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8622201848.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: PREMAKO a.s., so sídlom vo
VeľkýchKapušanoch,Maťovce,IČO:31677819,zastúpenémuAdvokátskoukanceláriouJUDr.Barbora
Holíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 162, IČO: 36 863 971, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 25. júla 2024 č.k.
10C/2/2023 – 244 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 30. januára 2025 č.k. 10C/2/2023 - 323

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným
v záhlaví vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol, že:

I. žalovaný je povinný bezodkladne po doručení tohto uznesenia natrvalo odstrániť betónové bariéry z
nakladacej rampy nachádzajúcej sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce umiestnenej na pozemkoch
parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060/1, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v

katastrálnom území A. B.,

II. žalovaný je povinný odo dňa doručenia tohto uznesenia strpieť užívanie nakladacej rampy a ostatných
prvkov železničnej infraštruktúry nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce, ktoré sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky a v správe ŽSR, umiestnených na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a č.
C-KN 2060/1, zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území A. B., železničnými podnikmi, s ktorými

má žalobca platne uzatvorenú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre, vrátane ich zmluvných
subdodávateľov, a to za účelom vykonávania nakládky, prekládky alebo vykládky tovarov v súvislosti
s vykonávaním dopravných služieb a dopravy na dráhach, až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej vedenej tunajším súdom pod sp.zn. 25C/128/2022,

III. žalobcovi priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

2. Dopĺňacím uznesením zo dňa 30. januára 2025 č.k. 10C/2/2023 - 323 doplnil uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 25.7.2024 č.k. 10C/2/2023-244 o výrok IV. v znení: „Poučuje
žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi o určenie, či tu právo je alebo nie je

podľa § 137 písm. c) CSP, alebo o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d), t.j. o určenie, že
zákonné vecné bremeno nevzniklo, resp. že právne účinky vyznačenia zákonného vecného bremenanenastali s tým, že následkom úspešnej žaloby je zrušenie tohto neodkladného opatrenia podľa § 337
ods. 3 CSP.“

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia), že:

3.1. žalobca bol zriadený na základe zákona č. 253/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky,
v zmysle § 1 ods. 2 ktorého železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú
záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností, podľa § 2 ods.

l písm. a) ktorého je základným predmetom činnosti železníc o.i. prevádzkovanie železničných
dráh podľa osobitného predpisu, výstavba, úpravy a údržba železničných dráh, prekládka tovarov,
prevažovanie koľajových vozidiel a zmena prepravnej úpravy prepravovaných tovarov pri zmene
rozchodu železníc, prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely výstavby, úprav a údržby železničných
dráh, poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných
služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe,

3.2. žalobca je v zmysle § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach v znení neskorších
predpisov manažérom infraštruktúry a prevádzkovateľom dráhy na základe Zmluvy č. 8/C300/2017 o
prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 v znení všetkých jej dodatkov, uzatvorenej s
vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy

a výstavby Slovenskej republiky, ktorej účinnosť bola dodatkom č. 14 predĺžená do 30.12.2022,

3.3. žalobca ako manažér infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry - dopravná cesta,
vykládková, nakládková a prekládková koľaj (vlečka), prístupová cesta k ŽI, elektrické káble, zariadenia
na rozvod elektrického prúdu, osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné, v

zmysle prílohy č. 12a písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach,

3.4. žalobca na základe zmlúv o prístupe k železničnej infraštruktúre uzavretých s jednotlivými
železničnými podnikmi poskytuje železničným podnikom prístup k železničnej infraštruktúre, pričom
niektoré zo železničných podnikov poskytujú služby vo verejnom záujme,

3.5. žalobca ako manažér infraštruktúry v súlade s § 38 ods.1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach má
podpísanú so spoločnosťou - Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., IČO: 35 914 921 Zmluvu č.
21/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre (ďalej iba „Zmluva o prístupe k ŽI“),

3.6. ZSSK Cargo, a.s. zabezpečuje o.i. prevádzkovanie dopravy na dráhe - celoštátne a regionálne
dráhy, za účelom prepravy nákladu (vecí) v nákladnej doprave, prevádzkovanie dopravy na dráhe
- vlečke (na základe jednotlivých licencií) a manipuláciu s tovarom, prekládka, nakládka, vykládka
vagónov,

3.7. žalobca je správcom majetku štátu - železničnej infraštruktúry nachádzajúcej sa v prekládkovej
stanici žst. Maťovce, slúžiace na nakládku, vykládku a prekládku tovaru a to: nakladacej rampy v dĺžke
596 m; koľaje č. 301 š; 302š; 303š; 304š; 306š; la; lb;2a;4a,

3.8. žalovaný je vlastníkom pozemku - parc. C-KN č. 5818/6 nachádzajúcom sa v kat. úz. A. B., druh

pozemku: ostatná plocha zapísanom na LV č. XXXX a pozemku parc. C-KN č. 2060/1, druh pozemku:
zastavaná plocha nachádzajúcom sa v kat. úz. A. B. zapísanom na LV č. XXXX, na ktorých s nachádza
nakladacia rampa, ktorá je súčasťou železničnej infraštruktúry,

3.9. žalobcovi od 1.2.2014 vzniklo v zmysle § 6a zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach k uvedeným

pozemkom zákonné vecné bremeno, obsahom ktorého je užívanie, výkon správy, údržby, opráv a
rekonštrukcie stavieb a zabezpečenie prístupu k nim, ktoré si dal žalobca zapísať - záznamom do
katastra nehnuteľností podaním dňa 25.10.2022,

3.10. na základe oznámenia ZSSK CARGO a následnej kontrole zamestnancami žalobcu žalobca zistil,

že žalovaný (a) dňa 15.11.2022 umiestnil na nakladaciu rampu betónové bariéry, ktorými zabránil/
znemožnil prístup prekládkovým mechanizmom na nakladaciu rampu subdodávateľom spoločnosti
ZSSK CARGO, a.s., (b) následne dňa 30.11.2022 žalovaný umiestnil tieto betónové bariéry aj na
druhú stranu nakladacej rampy, čím úplne znemožnil prístup k nakladacej rampe a k činnosti, ktoráje tam vykonávaná - prekládka tovaru, (c) žalovaný listom zo dňa 1.12.2022 zakázal zamestnancom
subdodávateľa ZSSK Cargo, a.s. vstup, prejazd a prechod cez parcelu č. 2060/1, na ktorej je umiestnená
predmetná nakladacia rampa,

3.11. opísaným konaním žalovaného došlo k bezprecedentnému obmedzeniu práv žalobcu
spočívajúcom v práve užívania nehnuteľností v zmysle §6a zákona č. 513/2009 Z.z o dráhach v znení
neskorších predpisov, k znemožneniu plnenia si povinností žalobcu stanovených zákonom č. 513/2009
Z.z. o dráhach - § 38 ods. l § 4 ods. 3, § 34 ods. 5 písm. b), ako aj k znemožneniu/porušeniu

riadneho plnenia záväzkov zo strany žalobcu, vyplývajúcich žalobcovi zo Zmluvy č. 21/2011 o prístupe
k železničnej infraštruktúre uzatvorenej so spoločnosťou ZSSK Cargo Slovakia, a.s., a to zabezpečenie
prístupu železničným podnikom k predmetnej časti železničnej infraštruktúry a obmedzenie výkonu práv
železničného podniku na používanie železničnej infraštruktúry za účelom realizácie dopravných služieb,

3.12. následkom takéhoto nezákonného obmedzenia a zásahu do práv žalobcu, je žalobca vystavený

nebezpečenstvu vzniku škody značného rozsahu nie len na železničnej infraštruktúre, ale aj z titulu
neplnenia si zmluvne dohodnutých záväzkov, a preto jediným efektívnym riešením tejto bezprecedentnej
situácie je nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

4. Súd vychádzal tiež z listinných dôkazov predložených žalobcom na osvedčenie tvrdení, ako i

z právneho názoru Krajského súdu v Košiciach v uznesení zo dňa 1.3.2024 č.k. 11Co/18/2024 -193,
ktorým s prihliadnutím na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze III. ÚS 570/2023-30
bolo zrušené uznesenie súdu zo dňa 14.11.2023 sp. zn. 10C/2/2023-128 o zamietnutí návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu,
že uznesenie neobsahovalo žiadne vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorý bez

akéhokoľvek vysvetlenia uviedol, že žalobca „nepreukázal, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti“,
a preto jeho návrh zamietol, opomenul zaoberať sa otázkou zrozumiteľnosti a vykonateľnosti výroku II.,
ktorého trvanie súd časovo limitoval do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 25C/128/2022 bez toho, aby v odôvodnení súd uviedol, čo je predmetom
označeného sporu. Z podania žalovaného zo dňa 4.6.2024 súd zistil, že v konaní sp.zn. 25C/128/2022

žalovaný podal návrh na zmenu žaloby a žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti parc. reg. C 2060/1,
5818/6 evidované na LV č. XXXX nie sú zaťažené vecným bremenom, pričom súdu predložil kúpnu
zmluvu medzi predávajúcim Ekometal spol.s r.o. a kupujúcim Premako zo dňa 13.9.1993, ako aj kúpnu
zmluvu medzi predávajúcim Ekometal a kupujúcim Premako zo dňa 30.6.1997, na základe ktorej
žalovaný preukazoval svoje vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, resp. stavbám.

5. Vec súd právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, §
328 ods. 3, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 391 ods. 2 CSP.

6. Dospel k záveru, že nakladacia rampa, ako aj ostatné zariadenie, ktoré tvoria súčasť prekládkovej

stanice ZSŤ Maťovce v zmysle prílohy č. 12a k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení zák. č. 259/2015 Z.z., boli a sú vo vlastníctve štátu a v správe žalobcu,
ich predaj bol (je) zo zákona zakázaný a že žalobca je v danom prípade aktívne vecne legitimovaným
subjektom, pričom ak žalovaný v obrane tvrdil, že vlastníkom nakladacej rampy je žalovaný na základe
kúpnopredajnej zmluvy z Mestom Veľké Kapušany, nikde z predmetnej zmluvy nie je zrejmé, že

predmetom kúpnej zmluvy bol aj predaj nakladacej rampy, či iných súčastí železničnej infraštruktúry.
Majúc za preukázané, že žalobca ako manažér infraštruktúry je správcom telesa nakladacia rampa,
že žalovaný dňa 15.11.2021 umiestnil na nakladaciu rampu betónové bariéry, ktorými zabránil prístup
prekládkovým mechanizmom na nakladaciu rampu a následne dňa 30.11.2022 žalovaný umiestnil tieto
betónové bariéry aj na druhú stranu nakladacej rampy, čím úplne znemožnil prístup k nakladacej rampe

a k činnosti, ktorá je tam vykonávaná t.j. k prekládke tovaru, súd uzavrel, že žalobca dostatočným
spôsobom osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy
pomerov. Dôvodil, že umiestnením betónových bariér na nakladaciu rampu zo strany žalovaného,
došlo k obmedzeniu práv žalobcu spočívajúcich v práve jej užívania, k znemožneniu plnenia si
povinností žalobcu stanovených zákonom i povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy č. 21/2011

o prístupe k železničnej infraštruktúre uzatvorenej so spoločnosťou ZSSK Cargo Slovakia a.s. a k
obmedzeniu výkonu práv železničného podniku za účelom realizácie dopravných služieb. Konštatoval,
že neodkladným opatrením sa zabráni vzniku škôd v dôsledku znemožnenia prístupu na nakladaciu
rampu zo strany žalovaného, ktorý ako povinná osoba nariadením neodkladného opatrenia nebudeobmedzený neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. Konštatoval, že nariadené neodkladné
opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán, lebo
na Okresnom súde Michalovce prebieha konanie sp. zn. 25C/128/2022, v ktorom PREMAKO a.s. ako

žalobcasavočižalovanémuŽelezniceSRdomáhaurčenia,čituprávojealebonieje.Dospejúckzáveru,
že petit navrhovaného neodkladného opatrenia je jasný, zrozumiteľný, určitý a presne formulovaný tak,
aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti neodkladného opatrenia, súd vyhovel návrhu
v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trov bude

rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP. Tvrdil, že žalobca neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ani pre záver, že je
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a sa súd prvej inštancie poskytol neodkladným opatrením ochranu

žalobcovmu právu, ktoré nie je nijako ohrozené, neodkladným opatrením súd neprimerane zasiahol do
vlastníckeho práva žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

7.1. Uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP žalovaný odôvodnil tvrdením,
že z napadnutého uznesenia nie sú zrejmé skutočnosti, na základe ktorých súd rozhodol o nariadení
neodkladnéhoopatrenia,apretojeuznesenienepreskúmateľnéaarbitrárne,nezrozumiteľné,zmätočné,
nevykonateľné, svojvoľné a neprimerané. Žalovaný v tejto súvislosti pripomenul závery Krajského súdu
v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa 1.3.2024 sp.zn. 11Co/18/2024, ktorý uložil prvoinštančnému

súdu po vrátení veci skúmať osobitne všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, každý jednotlivo vyhodnotiť z hľadiska, či tento predpoklad je splnený a potom ich skúmať
aj v ich vzájomnej súvislosti, či odôvodňujú nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, posúdiť
návrh žalobcu aj z hľadiska formulácie navrhovaného petitu, princípu proporcionality a skutočnosti,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania, a namietol, že

žalovaný v napadnutom uznesení opäť nenachádza vysvetlenie, akými vlastnými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil, prečo sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považuje ich za dostatočné pre splnenie
zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, najmä potreby bezodkladne upraviť pomery
a poskytnúť predbežnú ochranu. Takýto postup súdu žalovaný považuje za zásah do jeho práva na
spravodlivý proces. Žalovaný osobitne podčiarkol, že k otázke formulácie navrhovaného petitu súd prvej

inštancie bez ďalšieho vysvetlenia len v predposlednej vete bodu 55. odôvodnenia všeobecne uviedol,
že petit, ktorý sformuloval žalobca je jasný, zrozumiteľný, určitý a presne formulovaný tak, aby bola
splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Žalovaný v súvislosti s petitom
II. poukázal na neurčitosť subjektov, ktorých užívanie nakladacej rampy a ostatných prvkov železničnej
infraštruktúry nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce, má strpieť. Takto neurčito

formulovanú povinnosť uvedenú v petite II. nie je podľa názoru žalovaného objektívne možné splniť a ani
ju nie je možné podrobiť výkonu rozhodnutia, t.j. požiadavka materiálnej vykonateľnosti neodkladného
opatrenia splnená nie je. Žalovaný naďalej považuje petit II. za neurčitý a nezrozumiteľný aj z dôvodu,
že napadnuté uznesenie nezohľadňuje práva tretích osôb, s ktorými má žalovaný zmluvný vzťah a ktoré
sú týmto rozhodnutím dotknuté. Dodal, že žalovaný ani ku dnešnému dňu nemá vedomosť, s ktorými

železničnými podnikmi má žalobca platne uzatvorenú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre
a už vôbec nie o tom, kto je ich zmluvný subdodávateľ. Vyžadovať preukázanie platne uzatvorenej
zmluvy o prístupe k železničnej infraštruktúre, prípadne zmluvy preukazujúcej subdodávateľský vzťah,
od každej osoby nachádzajúcej sa v prekládkovej stanici je prakticky nemožné. Žalovaný nedisponuje
zoznamom takýchto zmluvných partnerov, vrátane ich zmluvných subdodávateľov (napriek tomu, že

o neho žalobcu žiadal – viď mail zo dňa 27.1.2023 priložený k odvolaniu žalovaného proti prvému
uzneseniu OS Michalovce zo dňa 11.1.2023). Žalobca ho však už v danom čase odkázal na webovú
stránku ŽSR, kde sa má nachádzať zoznam dopravcov, ktorí majú prístup na železničnú infraštruktúru,
najehozákladealežalovanýnevieidentifikovaťsubjekty,sktorýmimážalobcaplatneuzatvorenúzmluvu
o prístupe k železničnej infraštruktúre a už vôbec nie ich subdodávateľov. Súdu prvej inštancie žalovaný

vytkol aj správnosť posudzovania princípu proporcionality akcentujúc, že súd v tejto súvislosti v bode 54.
odôvodnenia nezrozumiteľne uviedol, že napadnutým uznesením nedôjde k obmedzeniu žalovaného
neprimeranýmspôsobom,nakoľkobetónovépanelysimôžeumiestniťajvinejčastisvojejnehnuteľnosti,
kde by nebránili žalobcovi v riadnom plnení si zákonom stanovených povinností, a v bode 55. tiež lenvšeobecne – opäť bez ďalšieho - konštatoval, že nezistil, že nariadením neodkladného opatrenia „došlo“
k nevyváženého zásahu do práv žalovaného. Uviedol, že odôvodenie princípu proporcionality vo vzťahu
k výroku II. návrhu v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne absentuje a vo vzťahu k výroku I.

nemohlo dôjsť k obmedzeniu žalovaného, ktorého by sa princíp proporcionality mal týkať, lebo betónové
bariéry, ktoré sa nachádzali na rampe, nebránili prístupu k nakladacej rampe a ani neobmedzovali
jej užívanie. Žalovaný označil napadnuté uznesenie za neprimerané vo vzťahu k subjektom, ktorými
užívanie nakladacej rampy a železničnej infraštruktúry je žalovaný povinný strpieť s tvrdením, že právo
má právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú stavby železničnej

dráhy v zmysle § 6a ods. 1 zákona o dráhach má len samotný vlastník tejto stavby a toto právo
sa nevzťahuje na manažéra infraštruktúry, ani na jeho zmluvných partnerov, či ich subdodávateľov,
navyše za situácie, keď žalobca ako sám uvádza nie je vlastníkom nakladacej rampy a skutočnosť, či je
vlastníkom nakladacej rampy Slovenská republika je sporná). Citoval znenie § 336 ods. 1 a § 337 ods.
1 CSP a namietol, že procesný postup podľa § 336 a 337 CSP sa na daný prípad nevzťahuje, „nakoľko
súdne konanie vo veci samej bolo začaté pred nariadením neodkladného opatrenia“.

7.2.Podľanázoružalovanéhojenaplnenýajodvolacídôvodpodľa§364ods.1písm.f)ah)CSP,pretože
súd prvej inštancie mal žalobcov návrh z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho
zamietnuť, lebo žalobca túto skutočnosť neosvedčil poukazom jedine na zmluvu platnú do 30.12.2022
a odkazom na jeho webovú stránku, pričom žalobca neosvedčil ani svoje tvrdenie, že žalovaný obmedzil

práva žalobcu znemožnením prístupu k nakladacej rampe a týmto konaním žalovaného mal byť žalobca
vystavený nebezpečenstvu vzniku škody značného rozsahu z titulu nemožnosti plniť si povinnosti voči
svojim zmluvným partnerom. Pre žalovaného je nepochopiteľné, ako mohol mať súd v čase vydania
napadnutého uznesenia v bode 54. za osvedčené, že sa betónové bariéry nachádzajú na takom mieste
ako ich opísal žalobca vo svojom návrhu a že úplne znemožňujú prístup k nakladacej rampe, resp.

obmedzujú/znemožňujú žalobcove práva. Tvrdil v tejto súvislosti, že žalobca k návrhu na nariadenie
nepriložil žiadnu fotodokumentáciu, ktorou by svoje tvrdenie preukázal a neurobil tak ani vo svojom
ostatnom podaní z 13.5.2024, ktorým trval na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Zdôraznil, že sám žalobca má na rampe desaťročia umiestnené betónové bariéry, a to niekoľkonásobne
väčšie ako betónové bariéry žalovaného, čo doložil fotografiami, ako i že žalovaný tieto bariéry v roku

2023 odstránil ako mu bolo nariadené a ani v roku 2023 a ani neskôr sa na rampe nenachádzali, čo
žalovanýpreukazujepriloženýmifotografiami,zktorýchjepodľanázoružalovanéhozrejmé,ženarampe
sa nachádzajú tak zariadenia žalovaného, resp. jeho obchodných partnerov (modrý bager, žltý bager),
ako aj zariadenia žalobcu, resp. jeho obchodných partnerov (zelené a modré zariadenie). Ako dôkaz
žalovaný predložil fotografie nakladacej rampy z 9.6.2023, 5.4.2024 a 1.8.2024.

8.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhotrvajúcvcelomrozsahunasvojichskoršíchvyjadreniach
a stanoviskách formulovaných v predložených písomných vyjadreniach, vyjadril nesúhlas s odvolacou
argumentáciou žalovaného. Navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Najmä zdôraznil, že
vlastníctvo k predmetnej nakladacej rampe nachádzajúcej sa v žst. Maťovce, ktorá je súčasťou

prekládkovej stanice a železničnej infraštruktúry (príloha č. 12a písm. b/ k zákonu č. 513/2009 Z.z.
o dráhach) je nepopierateľne v prospech Slovenskej republiky, Slovenská republika ako vlastník
železničnej infraštruktúry prostredníctvom Ministerstva Dopravy SR poverila správou svojho majetku
žalobcu, a to na základe Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 zo dňa
17.1.2017 v znení jej Dodatkov č. 1-16 (v zmysle Dodatku č. 14 do 31.12.2022) a pre nasledujúce

obdobie Rámcovou zmluvou o prevádzkovaní, rozvoji a modernizácii železničnej infraštruktúry na roky
2023-2032 v znení jej dodatkov. Všetky tieto skutočnosti sú všeobecne verejne známe a uvedené
Zmluvy sú verejne dostupné v Centrálnom registri zmlúv SR. Žalovaný má za to, že petit v predmetnom
uznesení je formulovaný jasne, zrozumiteľne ako aj dostatočne určito, aby ho bolo možné vykonať. Petit
uznesenia stanovuje dostatočne presne a určito uložené povinnosti ako aj okruh subjektov. Zoznam

zmluvných partnerov je taktiež zverejnený na internetových stránkach žalobcu, o čom bol žalovaný
informovaný. Žalobca má za to, že formulácia predmetného petitu je primeraná účelu, ktorý sa má
predmetným uznesením dosiahnuť, a to uložiť žalovanému povinnosť strpieť užívania nakladacej rampy
v ŽST Maťovce, v ktorej užívaní žalovaný vymedzeným subjektom neustále bráni rôznymi spôsobmi.
Podčiarkol, že žalobcovi sú opakovane doručované sťažnosti, že žalovaný bráni v prístupe k predmetnej

nakladacej rampe. V prílohe vyjadrenia žalobca predložil (i) výpisy z Centrálneho registra zmlúv SR, (ii)
list spoločnosti S-plus trade consulting, s.r.o. adresovaný žalovanému, ktorý bol žalobcovi zaslaný na
vedomie, o presunutí zariadenia NEUREO spoločnosti S-plus trade consulting, s.r.o. zamestnancami
žalovanéhoazablokovaníprístupunaprekládkovúrampunakladačomCatterpilar,(iii)fotodokumentáciuzo dňa 2.8.2024 a oznámenie Oblastného riaditeľstva Košice k situácii v prekládkovej stanici ŽST
Maťovce o neodstránení zábran v prístupe na nakladaciu rampu žalovaným. Z uvedenej dokumentácie
je podľa názoru žalobcu možné vidieť nielen neodstránenie betónových zábran, ale aj ako žalovaný

rôznymi spôsobmi blokuje prístup k nakladacej rampe, či už pomocou prepravných kontajnerov, ťažkej
techniky a pod.

9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na podanom odvolaní a na svojich skorších
písomných podaniach. Dodal, že s poukazom na § 329 ods. 2 CSP možno splnenie zákonných

predpokladov na vydanie neodkladného opatrenia posudzovať len podľa skutkového a právneho
stavu existujúceho v čase vydania uznesenia okresného súdu, a preto nie je možné prihliadnuť na
skutočnosti uvedené žalobcom v doplnení vyjadrenia, hoci ich žalobca bol povinný preukázať už v
čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k betónovým bariéram, ktoré by
sa mali nachádzať na rampe žalovaný uviedol, že na stave z času podania odvolania proti uzneseniu
sa nič nezmenilo a znovu tvrdil, že bariéry, ktoré sa v minulosti nachádzali na rampe a ktoré v danom

čase nebránili ani prístupu k nakladacej rampe a ani neobmedzovali jej užívanie odstránil v roku 2023,
teda odstránil ich tak, ako mu bolo nariadené prvým napadnutým uznesením, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie. Podľa názoru žalovaného (a) bariéry, ktoré mal zrejme žalobca na mysli, sa
nachádzajú asi 50 metrov od nakladacej rampy (ako vidno z priloženej fotografie), z ktorej tiež vidno, že
sa nachádzajú na pozemkoch, ktoré nie sú predmetom sporu, (b) fotografia s kontajnerom s označením

APL nie je pre spor vôbec relevantná, ide o pohľad z druhej strany nakladacej rampy (v smere z
Maťoviec do Veľkých Kapušian) a netýka sa pozemkov dotknutých sporom, (c) list spoločnosti S-PLUS
TRADE CONSULTING s.r.o. tiež nemôže byť relevantný ako dôkaz preukazujúci bráneniu prístupu na
nakladaciu rampu, (d) nakladač Catterpilar je stroj, ktorý žalovaný používa pri práci a v žiadnom ohľade
nemôže byť vyhodnotený ako zábrana vo vstupe a (e) žalovaný môže bez obmedzenia užívať rampu

na svoju podnikateľskú činnosť a robí tak pomocou strojov (napr. Catterpilar) alebo vysokozdvižných
vozíkov, prekladačov a pod.. Dodal, že na nakladacej rampe sa nachádzajú aktuálne stroje, s ktorými
sa prekladá a manipuluje. Na rampe sa napríklad už 2 roky nachádza aj bager spoločnosti ZSSK Cargo.
Taktiež opätovne zdôraznil, že do priestoru nakladacej rampy nie je možné povoliť vstup každej osobe
z dôvodu BOZP. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil na potrebu dodržiavania bezpečnosti pri práci a

pohybu v ochrannom pásme železnice a žeriavu nachádzajúcemu sa na nakladacej rampe. Vo vzťahu k
tvrdenémuobmedzeniu/znemožneniuprávžalobcu,kuktorýmdokladávyjadreniatretíchstrán,žalovaný
opätovne uviedol, že podľa § 6a ods. 1 zákona o dráhach, má právo zodpovedajúce vecnému bremenu
k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú stavby železničnej dráhy, len samotný vlastník tejto stavby, toto
právosanevzťahujenamanažérainfraštruktúry,aninajehozmluvnýchpartnerov,čiichsubdodávateľov,

navyše za situácie, keď žalobca ako sám uvádza nie je vlastníkom nakladacej rampy a tieto skutočnosti
sú predmetnom konania vedenom pod sp. zn. 25C/128/2022.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP ) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Uplatnenými odvolacími námietkami sa
žalovanému vecnú správnosť napadnutého uznesenia nepodarilo spochybniť.

11. Z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného
opatrenia, náležite v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred rozhodnutím o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či žalobcom tvrdené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v žalobcom navrhovanom znení, a či sú osvedčené.
Adekvátne uzavrel, že žalobca splnenie všetkých zákonných predpokladov pre jeho nariadenie osvedčil

a správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a preto
sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov. Poukazom
na obsah odvolacích námietok žalovaného dodáva, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne

také relevantné skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia
a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, než ako rozhodol súd
prvej inštancie, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a

predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch

prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená.

19. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho
nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď

len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením
neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany
sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či
ide o zásah primeraný.

20. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/91/2012). Podľa
právnej teórie (in Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,

strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (por. napr. Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

21. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania a jeho účelom bola potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v súvislosti s výkonom
práv žalobcu ako správcu majetku štátu - železničnej infraštruktúry, nachádzajúcej sa v prekládkovej
stanici žst. Maťovce, slúžiacej na nakládku, vykládku a prekládku tovaru a to: nakladacej rampy v
dĺžke 596 m; koľaje č. 301š; 302š; 303š; 304š; 306š; la; lb;2a;4a, pričom vlastníctvo k predmetnej

nakladacej rampe nachádzajúcej sa v žst. Maťovce, ktorá je súčasťou prekládkovej stanice a železničnej
infraštruktúry v zmysle prílohy č. 12a písm. b) k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach, je nepopierateľne v
prospechSlovenskejrepubliky,ktoráakovlastníkželezničnejinfraštruktúry(dopravnácesta,vykládková,
nakládková a prekládková koľaj /vlečka/, prístupová cesta k ŽI, elektrické káble, zariadenia narozvod elektrického prúdu, osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné)
prostredníctvom Ministerstva Dopravy SR poverila správou svojho majetku žalobcu, a to na základe
Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 zo dňa 17.1.2017 v znení jej

Dodatkov č. 1-16 (v zmysle Dodatku č. 14 do 31.12.2022) a pre nasledujúce obdobie Rámcovou
zmluvou o prevádzkovaní, rozvoji a modernizácii železničnej infraštruktúry na roky 2023-2032 v znení jej
dodatkov. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal ochrany svojho práva
užívať majetok ním spravovaný s tvrdením, že je ohrozené v návrhu opísaným protiprávnym konaním
žalovaného.

22. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že pred svojím
rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie splnenie
zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne vyhodnocoval na
základe návrhu žalobcu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, náležite a v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil

či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c)
či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať
podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky

neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného (povinnú osobu) neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

23. Vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd

nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,
odvolací súd, posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej
a listinné dôkazy predložené spolu s návrhom, náležite reflektujúc právny názor odvolacieho súdu

v jeho zrušujúcom uznesení, a preto v tomto smere neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že
súd sa dostatočne nevyporiadal s vadami vytýkanými odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd skúmal povahu právneho vzťahu žalobcu a žalovaného
pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a so všetkými námietkami
týkajúcimi sa procesných pochybení síce stručne, ale dostatočne vyporiadal.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie všetkých
základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na reálne okolnosti
posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých
dotknutýchsubjektov,t.j.takžalobcu,akoižalovaného,aadekvátneuzavrel,žerozhodujúceskutočnosti

tvrdené žalobcom o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia žalobca náležitým spôsobom osvedčil,
čo z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle
§ 185 a nasl. CSP. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

25. Súd prvej inštancie pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
náležite vychádzal z premisy, že:

25.1. na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať
všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej),
čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených
práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je preto povinný o návrhu

rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (§ 328 ods. 2 CSP), pričom25.2. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín
predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje,

25.3. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania súdu uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP),

25.4. v záujme rešpektovania práva na súdnu ochranu všetkým stranám súdneho konania je ochrana

žalovaného (žalovaných) zabezpečená (o.i.) zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (por.
m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/31/2012);

25.5. inými slovami, súd pri nariadení neodkladného opatrenia poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany aj za cenu, že skutkový
stav nie je náležite zistený, a teda že subjektívne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné,

26. Správne súd vychádzal z tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
v priebehu konania, že (i) žalobca je manažérom infraštruktúry a ako manažér infraštruktúry je
správcom telesa železničnej infraštruktúry - dopravná cesta, vykládková, nakládková a prekládková

koľaj (vlečka), prístupová cesta k Ž1, elektrické káble, zariadenia na rozvod elektrického prúdu,
osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné, v zmysle prílohy č. 12a písm.
b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, a že je prevádzkovateľom dráhy, a to na základe Zmluvy
č. 8/C300/2017 o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 v znení jej dodatkov,
ktorá bola uzatvorená s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská republika, ktorá je

aj vlastníkom označenej nakladacej rampy, (ii) označená nakladacia rampa je súčasťou prekládkovej
stanice žst. C., nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. A. B., a ani iných súčastí železničnej infraštruktúry, a to v zmysle prílohy 12a
písm. b) zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach, (iii) že žalobca poskytuje prístup k železničnej infraštruktúre
železničnýmpodnikomnazákladezmlúvoprístupekželezničnejinfraštruktúreuzavretýchsjednotlivými

železničnými podnikmi, pričom niektoré zo železničných podnikov poskytujú služby vo verejnom
záujme. So zreteľom na toto tvrdenie žalobcu, že mu prináleží právo užívať majetok ním spravovaný,
prvoinštančný súd správne uzavrel, že žalobca osvedčil, že ako manažér železničnej infraštruktúry je
správcom telesa železničnej infraštruktúry, o.i. nakladacej rampy, ktorá je súčasťou prekládkovej stanice
ŽST Maťovce, nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných

na LV č. XXXX, k.ú. A. B., a ani iných súčastí železničnej infraštruktúry tejto prekládkovej stanice.

27. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v názore, že žalobca predloženou Zmluvou č. 8/
C300/2017oprevádzkovaníželezničnejinfraštruktúrynaroky2017-2021vzneníjejdodatkov,ktorábola
uzatvorená s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská republika, dostačujúco osvedčil

svoje tvrdenie, že ako manažér infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry (vrátane
nakladacej rampy v prekládkovej stanici ŽST Maťovce) a že je prevádzkovateľom dráhy, ktorý poskytuje
prístup k železničnej infraštruktúre železničným podnikom na základe zmlúv o prístupe k železničnej
infraštruktúre uzavretých s jednotlivými železničnými podnikmi, pričom možno mať za osvedčené, že
nakladacia rampa ako aj ostatné zariadenia, ktoré tvoria súčasť prekládkovej stanice žst. Maťovce (v

zmysle prílohy č. 12a k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 259/2015 Z.z.), boli a sú vo vlastníctve štátu a v správe žalobcu, a ich predaj bol
(je) zo zákona zakázaný. Žalobca uvádza, že ide o železničnú infraštruktúru strategického významu.
Z obsahu súdneho spisu a z tvrdení sporových strán nevyplýva skutočnosť, že v posudzovanej veci sa
jedná o takú železničnú infraštruktúru, ktorá je v súkromnom vlastníctve a ktorá existuje len pre potreby

vlastníka infraštruktúry pre jeho vlastnú nákladnú dopravu, ani že by sa jednalo o miestnu a regionálnu
železničnú infraštruktúru, ktorá nemá žiadny strategický význam pre fungovanie železničného trhu, ktorá
by bola vyňatá z uplatňovania článkov 7, 8, 13 a kapitoly IV, resp. z uplatňovania článku 8 ods. 3
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný
európsky železničný priestor, ktorá bola transponovaná do zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorá bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 513/2009 Z.z. o dráhach,
v znení neskorších predpisov, a ktorá v článku 1 ods. 1 stanovuje (o.i.) pravidlá vzťahujúce sa na správu
železničnej infraštruktúry.28. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danej veci daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu ako správcu tohto majetku štátu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

pokiaľ sa návrhom žalobca ako správca železničnej infraštruktúry domáha ochrany svojho práva užívať
majetok, ktorý spravuje - nakladaciu rampu, ktorá je súčasťou prekládkovej stanice žst. Maťovce,
nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných na LV č. XXXX,
k.ú. A. B., a ani iných súčastí železničnej infraštruktúry v zmysle prílohy 12a písm. b) zák. č. 513/2009
Z.z. o dráhach, v znení neskorších predpisov.

29. Žalobca tvrdí, že žalovaný naďalej bráni v užívaní nakladacej rampy a ostatných súčastí železničnej
infraštruktúry žalobcovi a ostatným železničným podnikom. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu v obrane
nespochybňuje, namieta jeho neurčitosť, nevykonateľnosť a neprimeranosť. Predmetom prieskumu
odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, bolo v prvom posúdiť správnosť
výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie so zameraním na vykonateľnosť tohto výroku.

29.1. Žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) sa návrhom v časti (výroku II.) domáhal, aby
súd uložil povinnosť strpieť užívanie nakladacej rampy a ostatných prvkov železničnej infraštruktúry
nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce, železničnými podnikmi, s ktorými má žalobca
platneuzatvorenúzmluvuoprístupekželezničnejinfraštruktúre,vrátaneichzmluvnýchsubdodávateľov,

a to za účelom vykonávania nakládky, prekládky alebo vykládky tovarov v súvislosti s vykonávaním
dopravných služieb a dopravy na dráhach. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej súdom pod sp.zn. 25C/128/2022.

29.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým uznesením vyhovel tomuto návrhu v celom rozsahu, pričom

uzavrel, že žalobcom navrhovaný petit je určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Odvolací súd vyhodnotil
záver súdu, že žalobcom navrhovaný petit výroku II. rozhodnutia je určitý, zrozumiteľný a vykonateľný,
ako správny. Petit uznesenia stanovuje dostatočne presne a určito uložené povinnosti ako aj okruh
subjektov. Formulácia predmetného petitu je primeraná účelu, ktorý sa má predmetným uznesením
dosiahnuť, a to uložiť žalovanému povinnosť strpieť užívania nakladacej rampy v ŽST Maťovce, v ktorej

užívaní žalovaný vymedzeným subjektom bráni rôznymi spôsobmi.

29.3. Na tomto mieste odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané
dispozičným princípom, čo znamená, že žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) vo svojom
návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto vymedzením je súd v zásade

viazaný. Návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou (i) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V
ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok
jeho rozhodnutia. Zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze
toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu
určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (a teda vykonateľnosť)

výroku súdneho rozhodnutia. Presný a určitý petit je pre súd zároveň rámcom rozhodovania, z ktorého
nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (o taký prípad sa ale v
tejto veci nejedná).

29.4. Odvolací súd je v zhode so žalovaným v názore, že výrok navrhovaného rozhodnutia súdu (petit)

musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom
má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže prekročiť návrh strany a prisúdiť viac, než čoho sa domáhala,
ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strana domáhala a nemôže stranám sporu priznať iné práva
a uložiť iné povinnosti, než aké sú navrhované (zásada ne ultra petitum upravená v § 216 ods. 1 a
2 CSP, ktorá v civilnom spore platí aj pre rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia). Súdna prax sa v tejto súvislosti ustálila v názore, že ak žalobca (navrhovateľ neodkladného
opatrenia) označí presne, určite a zrozumiteľne spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej
skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho
rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd totiž rozhoduje, ako
bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu (navrhovateľa neodkladného

opatrenia) na výslovnú formuláciu znenia výroku nie je viazaný.

29.5. Pokiaľ je ale návrh výroku súdneho rozhodnutia (petit) nesprávny, t.j. ak vymedzenie práv a im
zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatietakého petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre
to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky zamýšľané žalobcom (navrhovateľom

neodkladného opatrenia). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu bráni jeho vecnému
prejednaniu a pokračovaniu v konaní (por. napr. II. ÚS 233/97, NS SR 7Cdo/122/2011, 3Cdo/221/2007).
Odvolací súd dospel k záveru, že o taký prípad sa v posudzovanej veci nejedná.

29.6. V danom prípade žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) ako pán sporu (dominus litis) vo

svojom návrhu žiadal uložiť povinnosť uvedenú vo výroku II. uznesenia s odôvodnením, že vlastníctvo
k predmetnej nakladacej rampe nachádzajúcej sa v žst. Maťovce, ktorá je súčasťou prekládkovej
stanice a železničnej infraštruktúry (príloha č. 12a písm. b/ k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach)
je nepopierateľne v prospech Slovenskej republiky, Slovenská republika ako vlastník železničnej
infraštruktúry prostredníctvom Ministerstva Dopravy SR poverila správou svojho majetku žalobcu, a to
na základe Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 zo dňa 17.1.2017 v

znení jej Dodatkov č. 1-16 (v zmysle Dodatku č. 14 do 31.12.2022) a pre nasledujúce obdobie Rámcovou
zmluvou o prevádzkovaní, rozvoji a modernizácii železničnej infraštruktúry na roky 2023-2032 v znení jej
dodatkov. Všetky tieto skutočnosti sú všeobecne verejne známe a uvedené Zmluvy sú verejne dostupné
v Centrálnom registri zmlúv SR.

29.7. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu navrhovateľom v konaní prednášané skutkové okolnosti
v spojení s takto vymedzeným petitom návrhu (výrok II.) nezakladajú vadu návrhu (neurčitosť a
nepresnosť), ktorá bránila jeho vecnému prejednaniu v tejto časti. So zreteľom na žalobcom v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutkové individualizované okolnosti je možné považovať
petit v znení výroku II. za postačujúci a vykonateľný, nakoľko obsahuje jasnú identifikáciu povinnosti

žalovaného nezameniteľným spôsobom vo vzťahu k nakladacej rampe nachádzajúcej sa na presne
označenom pozemku žalovaného a nevzbudzuje pochybnosti, akej konkrétnej povinnosti žalovaného
sa týka. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k žiadanej špecifikovanej nevymenoval jednotlivé železničné podniky
a ich subdodávateľov, s ktorými je žalobca v zmluvnom vzťahu, uvedené podľa názoru odvolacieho
súdu nie je nedostatkom vykonateľnosti rozhodnutia a nebránilo to súdu vecnému prejednaniu návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti.

29.8. Nakladacia rampa totiž slúži dopravcom v režime zákon o dráhach. Je zriadená pre umožnenie
manipulácie s nákladom, slúži k vykládke a nakládke tovaru (nákladu) bez ohľadu na to, kto a kedy
záujem o prístup k tomuto miestu prejavil. Povaha rampy je daná jej faktickým užitím a polohou. Je

k dispozícii pre účely manipulácie s nákladom a ako také vecne a fyzicky predurčuje sprístupnenie
nakladacej rampy pre tieto účely. Je nutné ju považovať za súčasť železničnej infraštruktúry. Povinnosť
umožniť užívanie nakladacej rampy a ostatných prvkov železničnej infraštruktúry dopravcom vyplýva
priamo zo zákona, z vymedzenia prípadov, kedy je nevyhnutné umožnenie prístupu k určitým objektom,
súvisiacim plochám a zariadeniam za účelom dopravy k týmto objektom a ich využitia, a to bez ďalších

verejnoprávnych či súkromnoprávnych podmienok prístupu, čo napokon plynie i z vyššie citovanej
Smernice, ktorá sa vzťahuje na používanie železničnej infraštruktúry na vnútroštátnu a medzinárodnú
železničnú dopravu (článok 1 ods. 2) a definuje „železničný podnik“ ako každý verejnoprávny
alebo súkromný podnik licencovaný podľa tejto smernice, ktorého hlavným predmetom činnosti je
poskytovanie služieb s cieľom zabezpečenia železničnej prepravy tovaru a/alebo osôb, pričom tento

podnik zabezpečuje trakciu; zahŕňa to aj podniky, ktoré zabezpečujú len trakciu (článok 3 ods. 1
Smernice). Podľa článku 13 ods. 1 Smernice manažér infraštruktúry poskytne všetkým železničným
podnikom na nediskriminačnom základe minimálny prístupový balík uvedený v prílohe II bode 1, t.j.
minimálny prístupový balík, ktorý obsahuje o.i. aj použitie železničnej infraštruktúry vrátane výhybiek
a odbočiek (písm.c/). Prevádzkovatelia servisných zariadení poskytnú nediskriminačným spôsobom

všetkým železničným podnikom prístup vrátane traťového prístupu k zariadeniam uvedeným v prílohe
II bode 2 a k službám poskytovaným v týchto zariadeniach (článok 13 ods. 2 Smernice).

29.9. V korelácii s uvedeným preto súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ vyložil povinnosť žalovaného
sprístupniť (umožniť užívanie) nakladacej rampy tak, že táto povinnosť plynie zo samotnej podstaty

nakladacej rampy a jej funkcie, a uloženú povinnosť nemožno vyhodnotiť ako rozpornú so zásadou
proporcionality, naviac, ak trvanie uloženej povinnosti je časovo obmedzené do skončenia iného
súdneho konania (v súlade s návrhom žalobcu). Dôvodom odmietnutia prístupu (užívania) nakladacej
rampy nemôže byť samotná skutočnosť, že žalobca a žalovaný majú spor o riešenie pravidiel prístupuk nakládkovým miestam, ktoré sú súčasťou staníc celoštátnej a regionálnej dráhy z hľadiska železničnej
infraštruktúry, t.j. ak majú spor o prístup k dopravnej (železničnej) infraštruktúre (a jej súčastí).

30. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s
námietkami žalovaného, pričom žalovanému poskytol zrozumiteľnú (i keď stručnú) odpoveď prečo
obrane žalovaného nevyhovel, ktorú založil na relevantnej právnej úprave. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že súd vo veci postupoval tak v súlade s
príslušnými ustanoveniami relevantných právnych predpisov, ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou.

Namietaným postupom a rozhodnutím súd prvej inštancie podľa posúdenia odvolacieho súdu neporušil
právo žalovaného na spravodlivý proces. V odôvodnení uznesenia súd akceptovateľným spôsobom
zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany,
uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje závery a prečo obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Jeho
úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické a právne akceptovateľné. Na tomto mieste odvolací
súd pripomína, že obsahom základného práva strany sporu na súdnu ochranu a spravodlivý proces

nepatrí právo strany dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu hodnotenia dôkazov alebo právo na
rozhodnutie v súlade s jej skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní, ani záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany sporu (por. napr. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS
329/04, III. ÚS 32/07).

31. Ako opodstatnené nemožno vyhodnotiť ani odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce
správnosť výroku I. uznesenia, pokiaľ v tomto smere žalovaný v odvolaní (iba) namietal, že sám žalobca
má na rampe desaťročia umiestnené betónové bariéry, a to niekoľkonásobne väčšie ako betónové
bariéry žalovaného, čo doložil fotografiami, ako i že žalovaný tieto bariéry v roku 2023 odstránil, a to
s ohľadom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Správnosť výroku IV. po obsahovej stránke
žalovaný v odvolaní nijako nespochybnil. Vo vzťahu k výroku IV. žalovaný v odvolaní v podstate iba
polemizuje s názorom odvolacieho súdu tvrdiac, že procesný postup podľa § 336 a 337 CSP sa na daný
prípad nevzťahuje, „nakoľko súdne konanie vo veci samej bolo začaté pred nariadením neodkladného
opatrenia“. Ani v tomto smere odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval

vintenciáchprávnehonázoruodvolaciehosúdunemôžeobstáť.Odvolacísúdvovzťahuktejtoodvolacej
námietke konštatuje, že postup súdu v zmysle § 336 a 337 CSP bol správny a v súlade s pokynom
odvolacieho súdu, so zreteľom na úsudok, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na plnenie
(nevyhnutne) obsahuje určenie práva alebo právneho vzťahu, ako predpokladu pre výrok na plnenie,
s ohľadom na skutkové okolnosti tejto prejednávanej veci je zrejmé, že sa s návrhom na plnenie

nevystačí a treba rozhodnúť o samej existencii práva alebo právneho vzťahu. Práve preto vznikla žaloba
určovacia žaloba ako doplnenie žaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť aj nepriamu ochranu
právnym pomerom tam, kde sú ohrozené. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia
plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku
vyriekol,žeurčitéprávočiprávnyvzťahexistujealeboneexistuje.Navrhovateľpodanímurčovacejžaloby

vyjadruje, že k ochrane práva potrebuje určenie – „danie mu istoty práva“. Konkrétny určovací petit, t.j.
to, čoho sa žalobca v konaní domáha, súvisí teda s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže odstrániť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v právnom vzťahu.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, vrátane výroku o trovách konania ako závislého výroku,
za vecne správne, a preto ho potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1CSP. Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Naopak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd
žalobcoviprotižalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahustým,že
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

34.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).