Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10T/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010247
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224010247.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,

narodenému XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C., stíhaného pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156
odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 3. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom XXX XX C.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 17.12.2022 v čase okolo 04:00 hod. na Poštovej ulici vo Svidníku na ceste pred barom Holičstvo
svojimi rukami sotil do poškodeného D. E., ktorý na to spadol na zem, pričom keď sa poškodený postavil,
tak ho opäť svojimi rukami sotil, dôsledkom čoho poškodený spadol na zem a tu ho ležiaceho na zemi
kopol niekde do dolnej časti tela, čím poškodenému D. E., narodenému XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXX/

XX takto spôsobil zranenia a to vykĺbenie ľavého lakťa, trojnásobnú zlomeninu ľavého členka s posunom
úlomkov s dobou liečenia spojenú s práceneschopnosťou minimálne 16 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa na mieste prístupnom
verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v súbehu s
prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek
2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a pri
zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dvoch) rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje skúšobnú dobu
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 4 písmeno k/ Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať

preukázateľne o zamestnanie a počas skúšobnej doby byť riadne zamestnaný.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukázaním na § 51 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona
súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze dostavovať sa počas skúšobnej doby
k probačnému a mediačnému úradníkovi pôsobiacemu na okresnom súde Slovenskej republiky v
mieste obvyklého pobytu obžalovaného, a to na výzvu a v termíne určenom probačným a mediačným

úradníkom.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX vo C.,
trvale bytom XXX XX C., povinnosť nahradiť poškodenému D. E., narodenému XX.XX.XXXX, bytom C.,
B. XXX/XX, škodu vo výške 3.439 Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX vo
C., trvale bytom XXX XX C., povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške
2.990,19 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Bardejov pod
číslom Pv XXX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B., narodeného
XX.XX.XXXX vo C. v procesnom postavení obvineného pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že „dňa
17.12.2022 v čase okolo 04:00 hod. na Poštovej ulici vo Svidníku na ceste pred barom Holičstvo svojimi

rukami sotil do poškodeného D. E., ktorý na to spadol na zem, pričom keď sa poškodený postavil, tak
ho opäť svojimi rukami sotil, dôsledkom čoho poškodený spadol na zem a tu ho ležiaceho na zemi
kopol niekde do dolnej časti tela, čím poškodenému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. B. XXX/XX
takto spôsobil zranenia a to vykĺbenie ľavého lakťa, trojnásobnú zlomeninu ľavého členka s posunom
úlomkov s dobou liečenia spojenú s práceneschopnosťou minimálne 16 týždňov“. Skutok prokurátor

právne posúdil, ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Na základe podanej obžaloby a obsahu dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, samosudca rozhodol
vo veci trestným rozkazom číslo konania XXX/XX/XXXX–XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti trestnému

rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor. Po podaní odporu samosudca uznesením číslo
konania XXX/XX/XXXX–XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, rozhodol o prijatí
obžaloby prokurátora a následne nariadil hlavné pojednávanie na prejednanie obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, súd umožnil obžalovanému po

zákonnom poučení o jeho procesných právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1
Trestného poriadku a obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Za účelom preukázania skutkových tvrdení obžaloby, súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka-poškodeného D. E., výsluchom svedkov G. B., H. E., G.

G., I. C., A. J., A. C. a čítaním výpovede svedkyne I. K. E. z prípravného konania postupom podľa § 263
odsek 1 Trestného poriadku. Ďalej súd postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné
dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu, ktorého neoddeliteľnú súčasť tvorí vyšetrovací spis Okresného
riaditeľstva Policajného zboru vo Svidníku ČVS:L./X-XXX-XX-XXXX, a to odborné vyjadrenie číslo XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracované znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdnelekárstvo, lekársku správu z vyšetrenia poškodeného a zápisnicu o obhliadke miesta činu vrátane
príslušnej fotodokumentácie.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho procesných právach vo
výpovedi pripustil slovnú hádku s poškodeným, ale poprel, aby poškodeného napadol a spôsobil mu
zranenia. Ku skutkovým tvrdenia obžaloby uviedol, že do Rock baru v meste Svidník prišiel v čase

okolo 22:30 hod. s priateľkou (svedkyňou) A. C.. V uvedenom bare bol prítomný aj poškodený D. E..
V bare sa obžalovaný a jeho priateľka-svedkyňa C. zabávali. Svedkyňa A. C. si dokonca prisadla aj
k poškodenému D. E. a spoločne si pripili alkoholom. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že v daný
večer obžalovaný, svedkyňa A. C. a poškodený D. E. požívali alkohol vo zvýšenej miere. Podľa tvrdení
obžalovaného, poškodený požíval tvrdý alkohol vo väčšom množstve a pod jeho vplyvom začal byť v
bare hlučný, nepríjemný a agresívny. Poškodený, ktorý sa pozná so svedkyňou A. C. z minulosti, začal

svedkyni C. vykrikovať rôzne nadávky a bol na svedkyňu nepríjemný. Pred záverečnou sa obžalovaný
spoločne so svedkyňou C., ako aj ostatní zákazníci, presunuli z baru na terasu. Na terase bol prítomný
aj poškodený E.. Poškodený bol, podľa obžalovaného, vulgárny a správal sa agresívne k svedkyni C..
Z uvedeného dôvodu sa obžalovaný a svedkyňa rozhodli z baru odísť.
Pri odchode z terasy obžalovaný po celý čas odstrkoval poškodeného, aby dal svedkyni C. pokoj. Vo

výpovedi obžalovaný bližšie opísal, že poškodeného odstrčil štyri alebo päťkrát. Strkal ho buď jednou
alebo oboma rukami a to smerom na hrudník alebo na ruky, pretože poškodený svoje ruky dvíhal.
Obžalovaný zopakoval, že do poškodeného strkal z dôvodu, aby dal poškodený pokoj svedkyni A. C.,
ktorá bola v tom čase priateľkou obžalovaného. Obžalovaný strkal do poškodeného aj z toho dôvodu,
že svedkyňa C. by sa poškodenému neubránila, keďže poškodený ju napádal slovne, dvíhal na ňu ruky

a rozmachoval sa. Po opustení terasy sa obžalovaný a svedkyňa C. zastavili na parkovisku pred barom.
V tom čase bol poškodený už dosť opitý, váľal sa po zemi a bol vulgárny. Pred terasou na parkovisku,
okrem obžalovaného, svedkyne A. C. a poškodeného D. E., boli prítomní aj svedkovia I. C., G. B., H.
E., A. J. a svedok G. G.. Na parkovisku boli prítomní aj iní zákazníci baru. Po upokojení situácie okolo
poškodeného, sa obžalovaný presunul k svedkovi G. B. a svedkyni H. E., s ktorými obžalovaný (ako

sám uviedol) nemá dobré vzájomné vzťahy. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že potom, ako začul
krik svedkyne A. J., otočil sa a videl, že A. C. plače a kričí. Pri svedkyni A. C. videl stáť svedka I. C.
a poškodeného D. E. s tým, že poškodený už ležal na zemi. V momente, keď obžalovaný videl, ako
svedkyňa A. C. plače, svedkyňa A. J. kričí, že zavolá políciu a poškodený E. je pokojný, rozhodol sa
obžalovaný odísť z miesta preč aj s A. C..

Podľa obžalovaného mal poškodeného napadnúť svedok I. C.. Svedok C. mal poškodeného udrieť
- zasadiť mu ranu a počas toho, ako poškodený ležal na zemi, mal svedok C. do poškodeného aj
kopať. Predtým, než svedok C. udrel poškodeného, tak poškodený napadol svedkyňu A. C.. Osobne
obžalovaný útok poškodeného na svedkyňu A. C. nevidel. Obžalovaný nevidel ani to, ako svedok C.
udrel poškodeného. O napadnutí poškodeného mal svedok C. obžalovanému napísať na sociálnej sieti,

mal mu napísať, že udrel poškodeného. Pomoc pre poškodeného mala, z toho čo obžalovaný vie
z počutia, privolať svedkyňa A. J.. Poškodenému sa obžalovaný snažil pomôcť, ale poškodený vrieskal.
Obžalovaný nepočul, aby sa poškodený sťažoval na nejaké zranenie.

Poškodený-svedok D. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že po príchode do

baru Holičstvo požil alkohol. V bare sa zhováral so svedkyňou A. J., ktorá je priateľkou jeho manželky.
Pri odchode z baru bol napadnutý. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že
poškodený nevedel, kto ho napadol. Osobu, ktorá ho napadla, zistil až následne. Výsledkom jeho
(vlastného) šetrenia bolo zistenie, že ho napadol obžalovaný A. B.. S odstupom času sa poškodený
na udalosť rozpamätal. Rozpamätal sa aj na to, že ho napadol konkrétne obžalovaný. Informácie

o udalosti zisťoval poškodený od tretej osoby menom J. M.. Menovaný J. M., ktorý poškodenému
poskytol informácie pri posudzovanej udalosti, ani v samotnom bare Holičstvo prítomný nebol. J. M.
poškodenému povedal, kto ho napadol a ukázal mu aj fotku obžalovaného. Od daného momentu
poškodený vedel, o koho sa jedná. Pri opise spôsobu napadnutia poškodený vypovedal, že obžalovaný
mu chytil ruku, ktorú potiahol, viackrát ho kopol a chcel na jeho hlave vykonať veľkú potrebu. To si

poškodený z udalosti pamätal. Kopať ho mal obžalovaný v stoji aj na zemi, keď spadol. Na zem spadol
poškodený následkom toho, že obžalovaný do neho drgal a kopal ho. Dôvod ani príčinu napadnutia
poškodený uviesť nevedel. Po útoku si poškodený pamätal aj to, že ako prvá prišla na miesto polícia,
pričom na ďalšie udalosti si nespomína zreteľne. Pri útoku mu boli spôsobené zranenia ruky a nohy.Ruku mal vykĺbenú a utrpel aj trojitú zlomeninu ľavej nohy. Doba jeho práceneschopnosti bola päť až
šesť mesiacov.
Pri posudzovaní výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní je potrebné poukázať na jeho v poradí

prvú výpoveď z prípravného konania dňa 20.02.2023. V danej výpovedi poškodený uviedol, že nevie,
kto ho napadol a nespomínal si ani na udalosti spojené s útokom na jeho osobu. Čo sa dialo pred barom,
na to si vôbec nespomínal, prebral sa až v nemocnici na veľké bolesti.

Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v zime roku 2022 bol pred

barom Holičstvo, a mimo terasy videl konflikt medzi obžalovaným a poškodeným D. E.. Obžalovaný
s poškodeným pred barom na seba kričali. Hádku sledovali svedok, jeho priateľka H. E., I. C. a G. G..
Spočiatku svedok videl len slovné napádanie, následne obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre
atenspadolnazem.Keďbolpoškodenýnazemi,takhoobžalovanýrazkopol,pravdepodobnedooblasti
rebier, ale s istotou to svedok nevedel uviesť. Ďalej svedok uviedol, že všetci (vrátane obžalovaného)
boli pod vplyvom alkoholu. Po útoku na poškodeného, začal obžalovaný vyrývať aj do svedka, avšak

jednalo sa len o slovné napádanie. Aby nedošlo k ďalšiemu konfliktu, tak svedka B. od obžalovaného
odťahoval svedok G. G.. Potom, ako svedka odtiahol G. G., tak svedok B. videl, ako poškodený leží
na zemi a svedkyňa H. E. sa snaží poškodeného dvihnúť zo zeme, ale nepodarilo sa jej to, keďže pri
pokuse o zodvihnutie sa poškodený sťažoval na bolesti nohy. Taktiež svedok udal, že počas toho, ako
poškodený ležal na zemi, tak obžalovaný si stiahol nohavice a naznačoval, že si ide sadnúť na tvár

poškodeného.
Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedka, boli na hlavnom pojednávaní čítané časti
jeho výpovede z prípravného konania. V prípravnom konaní svedok ku konfliktu medzi obžalovaným
a poškodeným, a spôsobu útoku na poškodeného pred barom Holičstvo udal, že potom, ako počul krik
a hádku medzi obžalovaným a poškodeným, otočil sa a videl, ako obžalovaný strčil do poškodeného,

ktorý na to spadol na zem, poškodený sa postavil a obžalovaný ho zase rukami strčil, a poškodený znova
spadol na zem. Na druhýkrát sa poškodený nestihol ani postaviť a obžalovaný ho raz kopol niekam do
dolnej časti, ale kam presne to nevedel. Svedok po prečítaní výpovede zotrval na svojich (pôvodných)
tvrdeniach uvedených v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania, teda na tom, že obžalovaný
do poškodeného len dvakrát strčil.

Ďalej boli čítané skoršie výpovede svedka z prípravného konania, ktorými boli odstraňované rozpory
týkajúce sa tvrdení svedka o tom, ako sa obžalovaný správal voči poškodenému vo chvíli, keď
obžalovaný ležal na zemi. Podľa výpovede svedka z prípravného konania mal obžalovaný potom, ako
sa skončil konflikt medzi obžalovaným a svedkom, ísť späť k poškodenému, ktorý stále ležal na zemi
a chcel ho (poškodeného) kopnúť do hlavy, no tesne pred jeho hlavou nohu zastavil, teda iba naznačil

kopnutie do hlavy. Potom si obžalovaný stiahol nohavice aj spodné prádlo a svoj holý zadok dal tesne
pred hlavu poškodeného. Svedok si myslel, že obžalovaný chcel na hlavu poškodeného vykonať veľkú
potrebu, no nakoniec to nespravil, obliekol sa a spolu s jeho priateľkou odišli preč. Svedok po prečítaní
výpovede trval na svojej výpovedi z prípravného konania a dodal, že obžalovaný z vrchu naznačil, akoby
chcel dupnúť na hlavu poškodeného. Videl, ako si obžalovaný stiahol nohavice a naznačoval sadnutie

na hlavu poškodeného, to, či chcel aj vykonať veľkú potrebu na hlavu poškodeného, to svedok nevedel
uviesť.
Taktiež svedok spresnil tvrdenia kto konkrétne, aké osoby pristúpili k poškodenému a snažili sa ho
postaviťzozeme,akoajto,naakébolestisapoškodenýprizodvihovanízozemesťažoval.Vprípravnom
konaní,vrozporestvrdeniamisvedkanahlavnompojednávaní,malisapoškodenéhopokúšaťzodvihnúť

zo zeme G. G. a H. E., teda nebola to len samotná H. E. s tým, že poškodený sa mal sťažovať na
bolesti ruky a nie nohy, ako to uviedol svedok na hlavnom pojednávaní. Po prečítaní výpovede svedok
uviedol, že prítomný bol aj svedok G. G., ktorý chcel pomôcť svedkyni E. zdvihnúť poškodeného zo
zeme. Poškodený sa sťažoval na bolesť ruky v momente, keď sa snažili G. G. a H. E. zodvihnúť ho
zozadu zo zeme. Pred začatím dvíhania zo zeme, poškodený už na zemi neležal, ale sedel.

Po vykonaní výsluchu svedka G. B., sa k dôkazu (obsahu výpovedi svedka) vyjadril obžalovaný, ktorý
poprel, aby naznačoval kopnutie do poškodeného, ale uviedol, že nepopiera, že naznačoval vykonanie
veľkej potreby na poškodeného.

Svedkyňa H. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že do baru Holičstvo prišla
pred záverečnou. Stála aj s ostatnými na terase a okolo nej prešiel obžalovaný aj so svojou priateľkou
(svedkyňou) A. C., obaja vyšli z terasy a za nimi šiel poškodený E.. Osoby, ktoré okolo nej prešli, viac
nesledovala. Svedkyňa stála chrbtom k východu z terasy. Potom, ako začula krik, ako po sebe navzájomnejaké osoby nadávajú, svedkyňa sa otočila a videla, ako poškodený ležal na zemi, obžalovaný stál
nad ním a kričal na neho, aby nenadával jeho priateľke. V ich bezprostrednej blízkosti bola prítomná aj
A. C., ktorá držala obžalovaného a kričala niečo v tom zmysle, aby nechal poškodeného. V momente,

keď sa svedkyňa otočila na krik, tak iné osoby, okrem obžalovaného a A. C., pri poškodenom neboli. Po
tomto kriku sa svedkyňa otočila naspäť a pokračovala v rozhovore so svedkom G. B.. Následne počula
svedkyňa viac kriku, preto povedala G. B., aby sa tam šli pozrieť. Keď pristúpili bližšie, svedkyňa videla,
že poškodený stále ležal na zemi a obžalovaný po ňom kričal. Prítomná bola aj G. J. (svedkyňa A. J.),
ktorá tam kričala, aby prestali, aby sa nebili, že pozná poškodeného. Prítomný bol aj G. G.. Následne

obžalovaný uprel pozornosť na svedkyňu a svedka G. B.. Obžalovaný si dovoľoval na svedkyňu aj
G. B., ale fyzicky im nič nespravil, len po nich kričal a nadával im. Snažil sa k ním dostať, aby ich
(ako svedkyňa uviedla) pravdepodobne fyzicky napadol, ale iní chlapci ho držali. Držať ho mal podľa
výpovede svedkyne svedok I. C.. Potom obžalovaný pristúpil späť k poškodenému a naznačoval, ako
keby chcel vykonať veľkú potrebu nad hlavou poškodeného. Ďalej svedkyňa obžalovaného a jeho
správanie (konanie) nevnímala, pretože sa snažila pomôcť poškodenému spoločne so svedkom G.

G.. Poškodeného svedkyňa a svedok G. G. dvíhali zo zeme popod pazuchy, ale poškodený kričal, že
ho bolí ruka a že ho bolí aj noha. Keď bol poškodený postavený, opieral sa o stenu a svedka G. G..
Vtedy k poškodenému pristúpil svedok I. C. a ten tiež fyzicky napadol poškodeného. Svedkyňa si na
hlavnom pojednávaní presne nepamätala, či svedok C. dal poškodenému facku alebo päsťou do tváre.
V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že svedok C. dal poškodenému v momente, keď ho postavili,

facku. Na svedka C. svedkyňa kričala, že čo robí, že poškodený má dosť. Keď prišiel po svedkyňu a G.
B. taxík, obaja z miesta incidentu odišli.
K udalostiam v bare Holičstvo kontaktovala svedkyňu E. cez sociálnu sieť „Messenger“ svedkyňa A.
C.. Svedkyňa A. C. jej písala, že si nič nepamätá a zisťovala od svedkyne, čo sa stalo. Svedkyňa
E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že svedkyni C. k udalostiam z baru odpísala, že obžalovaný

sa pobil s nejakým starým. Z výpovede svedkyne vyplýva, že A. C. kontaktovala svedkyňu E. aj
v priebehu vyšetrovania, ale svedkyňa jej neodpisovala. A. C. mala svedkyni napísať, že ničia A.
(obžalovanému) život, že obžalovaný je dobrý chlapec. V rámci komunikácie svedkyňa C. písala
svedkyni E. aj o poškodenom E., nadávala na neho a svedkyni taktiež uvádzala, že krivo vypovedala,
že by sa svedkyňa mala hanbiť. S inou osobou svedkyňa o udalostiach nekomunikovala.

Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že samotný útok na
poškodeného nevidel. Stál vonku pred barom Holičstvo a počul krik. Keď sa otočil, uvidel poškodeného,
ako leží na zemi a okolo neho stáli nejakí iní ľudia. Po pristúpení k poškodenému svedok videl, že
poškodený má bolesti a tento zároveň kričal od bolesti. Svedok sa snažil poškodeného zdvihnúť zo

zeme. Pri zdvíhaní poškodeného zo zeme mu niekto pomáhal, ale svedok si nevedel spomenúť, kto to
bol. V kruhu ľudí (osôb), ktorí boli pri poškodenom prítomní, sa nachádzal aj obžalovaný. Kto napadol
poškodeného, svedok nevidel. Vo výpovedi svedok uviedol, že v kruhu prítomných osôb prebiehala
nejaká hádka kvôli priateľke obžalovaného. Z osôb, ktoré boli prítomné, najprv ktosi privolal políciu
a neskôr aj rýchlu zdravotnú pomoc. Ďalej svedok uviedol, že v daný deň, respektíve večer poškodený,

ako aj obžalovaný, požívali v bare alkohol. V bare videl svedok poškodeného v čase pred samotným
incidentom, ako sa pohybuje okolo baru. Taktiež videl poškodeného stáť vo dverách v bare, ako niekomu
niečo kričí. Podľa názoru svedka, obžalovaný požil menej alkoholu ako poškodený. K správaniu sa
obžalovaného svedok uviedol aj to, že obžalovaný bol po incidente podráždenejší, dokonca svedok
videl, ako obžalovaný stojí nad poškodeným (ležiacom na zemi) a ako keby niečo poškodenému hovoril.

Dôvod incidentu mal svedkovi bezprostredne po incidente povedať samotný obžalovaný a neskôr mu
dôvod oznámila aj iná osoba. Tým dôvodom malo byť napadnutie priateľky obžalovaného poškodeným.

Svedkyňa A. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že medzi 16. a 17. decembrom
2023 prišla po 23:00 hod. do baru Holičstvo spoločne s obžalovaným A. B., ktorý bol v tom čase

jej priateľom (tvorili pár). Po príchode do baru svedkyňa spozorovala poškodeného D. E., s ktorým
mali v minulosti, pred približne devätnástimi rokmi, blízky vzťah, bol to svedkyne bývalý priateľ.
Z výpovede svedkyne vyplýva, že v bare začali svedkyňa aj obžalovaný popíjať alkohol. Popíjať alkohol
videla svedkyňa aj poškodeného, ktorému dokonca objednala drink a obaja sa po niekoľkých rokoch
aj porozprávali. Ďalej svedkyňa uviedla, že tesne pred záverečnou hodinou, približne okolo tretej

hodiny ráno, jej poškodený začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej zabitím. Vtedy mal obžalovaný
poškodenému pokojne dohovárať, aby svedkyni nenadával. S obžalovaným sa svedkyňa rozhodla, že
odídu z baru preč. Spoločne s nimi odchádzal aj svedok I. C..Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že si všetko pamätá do záverečnej hodiny, ale následne má v pamäti
len záblesky, ústrižky o ľuďoch, ktorí boli v bare.
Pri opise udalosti počas odchodu z baru svedkyňa vo výpovedi uviedla, že v priestore pred terasou sa

mohlo nachádzať približne tridsať ľudí. Pri niektorých sa pristavili a spoločne sa zhovárali. Následne si
svedkyňa pamätá len moment, ako padá na zem. Padala tvárou k zemi a na zem dopadla s vystretými
rukami. Príčinou jej pádu bolo to, že niekto do nej strčil, buď z boku alebo zozadu. Na zem svedkyňa
spadla v priestoroch pred terasou v blízkosti brány, ako sa vychádza z dvora, v ktorom sa nachádza bar.
Po páde sa svedkyňa obzrela, kde sa nachádza obžalovaný. Videla svedkyňu H. E., potom sa otočila

a uvidela svedka I. C. a poškodeného D. E.. Svedok C. a poškodený sa v stoji navzájom naťahovali.
Naťahovanie spočívalo podľa výpovede svedkyne v tom, že svedok C. a poškodený do seba strkali,
avšak nedošlo k žiadnej bitke ani k tomu, aby niektorí z menovaných spadol na zem.
Svedkyňa pri konfrontovaní s výpoveďou z prípravného konania ku konfliktu medzi svedkom C.
a poškodeným E. udala, že I. C. a poškodený sa medzi sebou aj zhovárali. Svedok I. C., ktorý stál
medzi svedkyňou a poškodeným, mal poškodenému dohovárať, aby svedkyňu nenapádal. Z udalosti

mala svedkyňa v pamäti ešte záblesk (ktorý uviedla aj na hlavnom pojednávaní), že sa pri nej nachádzal
obžalovaný a svedok C.. Poškodený mal podľa svedkyne strkať aj do iných ľudí, ktorých svedkyňa
nepozná. To, aby poškodený spadol na zem, svedkyňa nevidela a nevidela ani to, aby bol poškodený
na zemi.
Z výpovede svedkyne ďalej vyplýva, že ihneď na druhý deň po udalosti (incidente) si svedkyňa písala

so svedkom I. C. a svedkyňou H. E. o udalostiach (z baru) a o tom, čo sa stalo, pretože svedkyňa si
na udalosti veľmi nepamätala. Práve tým, že si s danými osobami svedkyňa písala a oni jej odpísali,
sa svedkyňa na niektoré udalosti mala rozpamätať. Konkrétne jej napísal I. C., že poškodenému „jednu
pustil“ a dôvodom toho, že mu „jednu pustil“ malo byť to, že poškodený svedkyňu udrel.
Svedkyňa vo výpovedi pred súdom ozrejmila, prečo si do záverečnej všetko pamätala a po záverečne

mala len záblesky pamäte. Počas záverečnej na terase baru popíjali (vrátane svedkyne) alkohol a počas
popíjania od určitého momentu mala svedkyňa už len záblesky pamäte. Množstvo alkoholu, ktoré v ten
večer svedkyňa skonzumovala, pri výpovedi nevedela uviesť, popíjali víno a na terase si dala aj nejaké
poldeci so známymi.
Vo výpovedi svedkyňa opísala aj vzťah s poškodeným, z ktorého má strach a ktorý sa jej mal v minulosti

aj viackrát vyhrážať zabitím, no nikdy to nenahlasovala. Poškodený sa s ich rozchodom stále nevyrovnal.

Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení ku skutkovým tvrdeniam obžaloby uviedol,
že približne okolo tretej hodiny ráno mal poškodený D. E. kričať a nadávať po osobách, ktoré sa
nachádzali pred barom Holičstvo. Svedok taktiež videl, ako sa obžalovaný a poškodený medzi sebou

naťahovali, videl ich vzájomné strkanie a osobne počul aj nadávky. Poškodený nadával aj svedkovi C.
a dokonca svedka udrel, dal mu facku, ktorú mu svedok vrátil.
Ďalej si svedok pamätal z udalosti z baru to, že poškodený bol na zemi a to, že na miesto došla sanitka.
Keď bol poškodený na zemi, tak obžalovaný sa nachádzal v blízkosti poškodeného. Po príchode sanitky
svedok pomáhal so zdvíhaním poškodeného zo zeme a s jeho nakladaním do sanitky. Z výpovede

svedka tiež vyplýva, že pred barom pri „strkanici“ medzi obžalovaným a poškodeným boli prítomné aj iné
osoby. Z prítomných osôb svedok vo svojej výpovedi menoval svedka G. G. ako aj svedkyňu A. C., do
ktorej poškodený strčil. Podľa vyjadrenia svedka, obžalovaný aj poškodený boli pod vplyvom alkoholu.
Poškodený sa mal pri chôdzi kývať zo strany na stranu, ale padať na zem ho svedok nevidel.
Pri popise udalosti pred barom svedok na hlavnom pojednávaní spresnil, že facku dostal od

poškodeného potom, ako poškodený vyšiel z baru. Po opustení baru sa poškodený motal medzi ľuďmi,
nadávalavykrikoval.Vtedyprišielpoškodenýajksvedkoviadalmufacku.FackumusvedokC.opätoval.
Keď poškodený od svedka odišiel, svedok videl, ako poškodený strčil do priateľky obžalovaného -
svedkyne A. C.. Až následne (postrčení do svedkyne C.) došlo k vzájomnému strkaniu, nadávaniu
a naťahovaniu sa medzi obžalovaným a poškodeným. Strkanie medzi obžalovaným a poškodeným

svedok sledoval s inými osobami vo vzdialenosti približne piatich metrov. Kto sa nachádzal pri
obžalovanom a poškodenom, keď títo do seba vzájomne strkali, svedok nevedel uviesť. K tomu, ako sa
poškodený ocitol na zemi, sa svedok nevedel vyjadriť, pretože si to nepamätal. Svedok si pamätal, že
videl poškodeného ležať na zemi a taktiež videl poškodeného sedieť na zemi opretého o stenu. To, ako
sa poškodený dostal k stene a bol o ňu opretý, svedok nevedel uviesť. Keď svedok videl poškodeného

prvýkrát ležať na zemi, tento ležal na zemi celým telom. Následne potom, keď už poškodený sedel
na zemi opretý o stenu, tak tento kričal, že ho bolí noha alebo ruka. V čase, keď poškodený sedel na
zemi, nachádzal sa pri ňom aj obžalovaný a priateľka obžalovaného (svedkyňa A. C.). Na správanie saobžalovaného počas toho, ako poškodený sedel na zemi (a obžalovaný pri ňom stál), si svedok nevedel
spomenúť.
V závere výpovede svedok uviedol, že pred udalosťou popíjal alkohol a bol pod jeho vplyvom, pričom

jasne si na všetko nepamätá, avšak na strkanie medzi obžalovaným a poškodeným, na facku od
poškodeného, na to ako poškodenému facku vrátil, aj na nakladanie poškodeného do sanitky s tým, že
s nakladaním poškodeného mal pomáhať aj svedok G. G., si svedok spomína jasne.
Po udalosti o tom, čo sa stalo, svedok komunikoval s obžalovaným. Záležitosti týkajúce sa incidentu,
rozoberalisobžalovanýmosobnepristretnutí.TaktiežoudalostiachkomunikovalsosvedkyňouA.C.ato

osobne,ataktiežsipísali.VzťahysobžalovanýmasvedkyňouC.opísalsvedokakodobréakamarátske.
Udalosti ich vzájomný vzťah nenarušili.

Svedkyňa A. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že bola na ceste domov
z klubu Holičstvo, v ktorom sa nachádzal aj poškodený, ktorého prezývajú „Kubo“. Z výpovede svedkyne
vyplýva, že v bare sa nachádzal aj obžalovaný. Obžalovaný a poškodený v bare medzi sebou konflikt

nemali a svedkyňa neuviedla, aby sa niektorý z nich správal v bare neprimerane.
K udalosti medzi obžalovaným a poškodeným svedkyňa bližšie uviedla, že z baru Holičstvo vyšla
svedkyňa A. C.. Poškodený, ktorému sa snažila svedkyňa zabezpečiť taxík na cestu domov (ale
neúspešne), šiel k svedkyni C. a niečo jej hovoril, čo konkrétne, svedkyňa nevedela uviesť. Do
svedkyne C. mal, podľa svedkyne J., poškodený rýpať. Vtedy poškodeného odstrčil obžalovaný, aby

dal poškodený svedkyni C. pokoj. Obžalovaný strčil do poškodeného v oblasti okolo ramien. Keď
obžalovaný do poškodeného strčil, poškodený spadol a hneď na to vstal, poškodený kričal a šiel smerom
k obžalovanému. Následne si svedkyňa obžalovaného a poškodeného nevšímala, keďže bola na ceste
domov. Avšak k poškodenému mal pribehnúť nejaký iný „chalan“ a ten chalan dal poškodenému päsťou
do tváre. Podľa svedkyne vo chvíli, keď obžalovaný strkal do poškodeného, bol pri nich prítomný

svedok I. C., svedkyňa A. C. a svedkyňa H. E.. Na iné osoby, ktoré boli prítomné, si svedkyňa bližšie
nespomínala. Ďalej svedkyňa uviedla, že po príchode domov pozerala cez okno v byte do areálu pred
barom Holičstvo, kde videla poškodeného opretého o múr.
Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní, bola čítaná časť jej
výpovede z prípravného konania, kde svedkyňa uviedla, že nevidela, ako presne došlo k bitke, nakoľko

došla neskôr, avšak videla, že obžalovaný (A.) niekoľkokrát strčil do poškodeného (E.), ktorý spadol na
zem. Potom mali k ním prísť aj ďalšie osoby a začal krik. Vtedy sa svedkyňa zľakla a utekala na policajnú
stanicu, aby to ohlásila, pretože nemala mobilný telefón. Na policajnej stanici jej nikto na zvonenie
neotváral, tak sa vrátila domov.
Po prečítaní výpovede svedkyňa zotrvala na tom, čo uviedla na hlavnom pojednávaní, že v čase, keď

bola na ceste domov, tak poškodený niečo vravel svedkyni C. a vtedy do neho strčil obžalovaný. Videla,
že poškodený na to spadol, no bližšie to nesledoval, pretože sa zľakla. Keď sa poškodený postavil, prišla
k nemu iná osoba (iný pán) a dala mu päsťou do tváre. Osoba, ktorá dala poškodenému päsťou do tváre,
sa nachádzala v blízkosti obžalovaného a poškodeného. Ďalej svedkyňa uviedla, že okrem svedkyne
C., svedka C. a svedkyne E., sa pri poškodenom a obžalovanom nachádzali aj dvaja chlapci. Kto presne

dal päsťou do tváre poškodenému, na to si už svedkyňa nepamätala. K úderu svedkyňa uviedla, že úder
zasadil poškodenému neznámy chlapec v momente, keď poškodený stál opretý o stenu. Či následne
poškodený spadol na zem, to svedkyňa nevedela uviesť. V tom momente svedkyňa počula krik, ktorý
tam nastal. Čo sa týka oznámenie incidentu na policajnej stanici, tak svedkyňa bola tou osobou, ktorá
osobneprivolalapolíciu,pozazvonenínazvončekpolicajnejstanicecelúudalosťoznámila.Zuvedeného

dôvodu prišla polícia k baru. Po ohlásení udalosti na polícii, šla svedkyňa domov. V závere výpovede
svedkyňa uviedla, že komunikovala o udalosti osobne aj cez aplikáciu Messenger so svedkyňami H.
E. a A. C..

Svedkyňa I. K. E., ako zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. sa vo svojej

výpovedi z prípravného konania vyjadrila len k nároku na náhradu škody. V súvislosti s úhradou nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému D. E., poistencovi Všeobecnej zdravotnej poisťovni
a.s., v súvislosti s ublížením na zdraví vznikli poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. náklady
v celkovej výške 2.990,19 Eur.

Zo znaleckého úkonu - odborného vyjadrenia číslo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného
MUDr. Martinom Kováčom, znalcom z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo súd
zistil, že predmetom znaleckého úkonu (okrem iného) bolo určenie, popis a mechanizmus vzniku
poranení a doba liečenia poranení poškodeného D. E., ktoré utrpel dňa 17.12.2022. Znalec v záverochpodaného odborného vyjadrenia konštatoval, že poškodený D. E. utrpel dňa 17.12.2022 vykĺbenie
ľavého lakťa a trojnásobnú zlomeninu ľavého členka (trimaleolárnej zlomeniny) s posunom úlomkov.
Z medicínskeho hľadiska sa v prípade vykĺbenia ľavého lakťa jednalo o poranenie stredne ťažké, pričom

k vyhojeniu poranenia dochádza za 28 až 30 dní s následnou rehabilitáciou. Pri trojnásobnej zlomenine
ľavého členka (trimaleolárnej zlomeniny) s posunom úlomkov ide o poranenie ťažké, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 16 až 18 týždňov. V súvislosti so vzniknutými zraneniami, ktoré utrpel
poškodený, znalec stanovil dobu liečenia spojenú s dobou práceneschopnosti v rozsahu 16 až 18
týždňov.

Pri mechanizme vzniku poranení znalec udal, že poranenia poškodeného a to vykĺbenie ľavého lakťa
a trojnásobná zlomenina ľavého členka s posunom úlomkov boli spôsobené tupými predmetmi o užšej
a širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti veľkou silou a prudkosťou, a mohlo sa
tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde poškodeného na zem pri posotení druhou osobou.
Zranenia poškodeného mali podľa záverov znaleckého úkonu príčinnú súvislosť s fyzickým útokom na
jeho zdravie, pričom vznikli priamo pri fyzickom útoku na jeho osobu. Pri posúdení, či k zraneniam, ktoré

utrpel poškodený, mohlo dôjsť aj iným spôsobom, najmä či si tieto zranenia mohol poškodený spôsobiť
sám, znalec konštatoval, že vzhľadom na rozsah a charakter zranení je možné ustáliť, že poranenia
si poškodený nespôsobil sám.
Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného spočívalo v tom, že poškodený v čase po úraze bol
hospitalizovaný v nemocnici, bol operovaný v celkovej anestézii, nemal úporné dlhotrvajúce bolesti,

horúčky a bol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, bol
obmedzovaný nemožnosťou úplnej manipulácie ľavou hornou končatinou, nemožnosťou samostatnej
chôdze iba pomocou bariel, bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 16 až 18 týždňov,
s klesajúcou intenzitou.

Z oboznámenej lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na chirurgickom oddelení M. A. N. O.
C. so sídlom P. C. bol dňa 17.12.2022 vyšetrený pacient D. E. (poškodený). Ošetrujúci lekár konštatoval
u pacienta v rámci diagnózy drvivé poranenie členka a vykĺbenie lakťového kĺbu. Predpokladanú dobu
liečeniaurčilošetrujúcilekárod42dnído60dní.Predpokladanúdobupráceneschopnostiurčilošetrujúci
lekár od 60 dní do 120 dní. Pri popise poranenia lekárska správa uvádza, že sa jedná o ťažký úraz.

Z písomného uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa XX.XX.XXXX
a z vyjadrenia zdravotnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s. si v súvislosti s posudzovaným trestným konaním uplatnila nárok na úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencovi D. E. v sume 2.990,19 Eur. Zdravotná starostlivosť,

ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila, bola poskytovaná poistencovi do 04.07.2023. Výška
liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 2.990,19 Eur je konečná.

Zo zápisnice z obhliadky miesta činu a príslušnej fotodokumentácie súd zistil opis miesta, kde malo dôjsť
k spáchaniu stíhaného činu. Dané miesto sa nachádza v meste Svidník na prejazdovej ceste medzi

budovou hotela Rubín a budovou prevádzky baru s názvom Mercy. Na prejazdovú cestu smerujúcu
k baru Holičstvo je prístup z ulice Poštovej. Na začiatku prejazdovej cesty smerom k baru Holičstvo, je
medzi Hotelom Rubín a barom Mercy posuvná vstupná brána, ktorá sa vsúva od Hotela Rubín.

Na hlavnom pojednávaní súd medzi listinnými dôkazmi oboznámil v listinnej podobe zabezpečenú

elektronickú komunikáciu zo sociálnej siete Messenger, ktorú v prípravnom konaní orgánom činným
v trestnom konaní dokladovala v listinnej podobe (fotokópie komunikácie) svedkyňa A. C.. Časť
elektronickej komunikácie predložil opakovane na hlavnom pojednávaní aj obžalovaný (č. l. 229- 239
súdneho spisu). Doložená elektronická komunikácia sa mala uskutočniť (prebehnúť) medzi osobami
(svedkami) A. C. a A. J., A. C. a H. E., a medzi A. C. a I. C.. Z obsahu komunikácie vyplýva, že

so svedkyňou A. C., ktorá komunikáciu dokladovala v prípravnom konaní, mali komunikovať osoby
vystupujúce na sociálnej siete pod prihlasovacím menom „ A.“, „H.“ a „I.“.
Pri hodnotení vykonaného dôkazu - elektronickej komunikácie, súd musel posúdiť zákonnosť a
prípustnosť predloženej komunikácie v trestnom konaní, respektíve musel posúdiť zákonnosť a
prípustnosť predložených elektronických komunikácii na sociálnej sieti, ktoré boli vyhotovené v listinnej

podobe svedkyňou A. C., ako aj samotným obžalovaným bez vedomia a súhlasu druhých osôb, s ktorými
svedkyňa A. C. komunikovala, teda bez súhlasu ostatných svedkov (A. J., H. E. a I. C., ak skutočne boli
druhými komunikujúcimi osobami).Súd poukazuje na to, že v trestnoprávnej teórii rámec toho, čo môže byť dôkazom v trestnom konaní,
možno nájsť v ustanovení § 119 odsek 3 Trestného poriadku, veta prvá, podľa ktorého za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov

podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

Vo všeobecnosti predpokladom prípustnosti dôkazu, ktorý plynie z ustanovenia § 119 odsek 3 Trestného
poriadku, je jeho získanie v súlade so zákonom, čo je v prípade súkromnej elektronickej komunikácie ako
dôkazu základným problémom. Je potrebné uviesť, že prejavy osobnej povahy, ktoré sa týkajú fyzickej

osoby či fyzických osôb, teda aj súkromná komunikácia na sociálnej sieti či súkromná korešpondencia,
podliehajú takzvanej zákonnej ochrane osobnosti, ktorej základné východiská pre vyhotovovanie
obrazových a zvukových snímok a záznamov fyzickej osoby sú zakotvené v ustanovení § 12 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa takéto záznamy môžu vyhotovovať jedine
so súhlasom dotknutej osoby. Ak takýto súhlas dosiahnutý nebude, je potrebné vyhotovený záznam
hodnotiť ako získaný nezákonne a síce ako dôkaz, ktorý s poukazom na ustanovenie § 119 odsek 3

Trestného poriadku nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.

Podľa článku 8 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Korešpondenciou v zmysle čl. 8 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (vyhlásená v Zbierke zákonov ako oznámenie pod číslom 209/1992 Zb.) treba na účely
trestného konania rozumieť právo na nerušenú a necenzurovanú komunikáciu s inými, uskutočňovanú
prostriedkami slúžiacimi na komunikáciu. V súlade s technickým pokrokom ide o akúkoľvek komunikáciu
vrátene komunikácie internetom (mail, chat, sociálne siete).

V danej veci súd považoval elektronickú komunikáciu, respektíve jednotlivé komunikácie získané zo
sociálnej sieti Messenger, ktoré boli vyhotovené v listinnej podobe svedkyňou A. C. a čiastočne,
opakovane a znova vyhotovené a dokladované v listinnej podobe aj samotným obžalovaným na
hlavnompojednávaní,zanezákonnýdôkaz,nakoľkovšetkystranyelektronickejkomunikácie,respektíve

všetky komunikujúce osoby nevyjadrili súhlas s vyhotovením listinného záznamu z komunikácie na
sociálnej sieti, ani s jej použitím v trestnom konaní. Komunikáciu na sociálnej sieti majúcu povahu
záznamov o korešpondencii medzi súkromnými osobami, ktoré zabezpečila jedna z komunikujúcich
osôb bez výslovného súhlasu druhej komunikujúcej osoby, je zásahom do práva tejto osoby na súkromie
(korešpondenciu), pritom táto osoba sama v rámci korešpondencie neporušila oprávnené záujmy inej

osoby chránené Trestným zákonom.

Aj keby súd pripustil zákonnosť oboznámenej elektronickej komunikácie, tak pre účely trestného konania
byzískanásúkromnákomunikácia(korešpondencia)nebola,vzhľadomnajejnejasnýobsah,použiteľná.
Z komunikácie priamo nevyplýva, že sa skutočne jedná o komunikáciu (komunikácie) medzi svedkami

A. C. a A. J., A. C. a H. E., a medzi A. C. a I. C. ani to, že skutočne so svedkyňou A. C. komunikovali
osoby a to svedkovia A. J., H. E. a I. C.. Nemožno vylúčiť ani tú možnosť, že pod účtami na sociálnej
sieti a prihlasovacími menami komunikujúcich osôb „A.“, „H.“ a „I.“ komunikovali a vystupovali v čase
komunikácie so svedkyňou A. C. iné osoby odlišne od vyššie menovaných osôb - svedkov. Na tejto
pochybnosti nič nemenia ani vyjadrenia svedkov H. E., A. J. a I. C. v ich výpovediach z prípravného

konania, či v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní, že bezprostredne po posudzovanej udalosti
(ku ktorej svedkovia vypovedali v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, a ktorá tvorí predmet
trestného konania) komunikovali osobne alebo písomne s obžalovaným či svedkyňou A. C..

Ako dôkaz navrhla strana obžaloby vykonať výsluch svedka J. M.. Na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 03.06.2025 prokurátor na výsluchu navrhovaného svedka netrval.

Po vykonaní dokazovania súd vyzval strany konania zúčastnené na hlavnom pojednávaní, či majú
návrhy na doplnenie dokazovania. Vyhlásenie strán konania, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania, bolo ich konečným prejavom o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia

dokazovania (NSSR 2Tdo/1/2014, R 116/2014). Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prokurátor
a obhajca obžalovaného nemali. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Po vyhlásení
dokazovania za skončené, súd udelil slovo na záverečné reči.Prokurátor v záverečnej reči navrhol, na základe vykonaného dokazovania, uznať obžalovaného za
vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby a uložiť mu úhrnný podmienečný trest odňatia
slobody v polovici trestnej sadzby podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona za súčasného určenia

primeranej skúšobnej doby. Obhajca v záverečnej veci poukázal na to, že sa na základe vykonaného
dokazovania nepodarilo bez dôvodných pochybností preukázať skutkové tvrdenia obžaloby ani to, že
skutok mal spáchať obžalovaný. Preto navrhol obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím

slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa§156odsek3písmenoc/Trestnéhozákonaodňatímslobodynadvarokyažpäťrokovsapáchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také

poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Pri hodnotení dôkazov vykonaných na preukázanie skutku, ktorého sa mal v zmysle podanej obžaloby
dopustiť obžalovaný, tieto hodnotil súd nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či
dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle platnej právnej úpravy (Trestného poriadku) môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je
uvedený v obžalobnom návrhu a tvorí predmet obžaloby, pričom nie je viazaný právnym posúdením
skutku v obžalobe. Skutok a jeho priebeh zahrňujúci protiprávne konanie páchateľa a následky takéhoto
konania, preskúmava súd na základe vykonaných dôkazov.

V posudzovanej trestnej veci skutkové tvrdenia uvedené v popise skutku obžaloby prokurátora, ktorého
sa mal dopustiť obžalovaný A. B., ako aj samotný priebeh skutku tak, ako je formulovaný obžalobou, boli
na základe vykonaného dokazovania preukázané v ich úplnej celosti, teda bol preukázaný celý priebeh
skutku, čo do konania obžalovaného a s jeho konaním spojenými následkami.

Z obsahu výpovede obžalovaného a poškodeného D. E. na hlavnom pojednávaní, ďalej z obsahu
výpovedí svedkov G. B., H. E., A. C., G. G., I. C. a A. J. na hlavnom pojednávaní, ako aj z nepriamych
listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a to zo zápisnice o obhliadke miesta
činu, príslušnej fotodokumentácie z obhliadky miesta činu a lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX,
bolo preukázané miesto a čas spáchania skutku. K posudzovanému skutku došlo v skorých ranných

hodinách dňa 17.12.2023. Pritom samotná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným nastala
v (exteriérových) priestoroch pred barom Holičstvo, konkrétne na príjazdovej ceste k baru Holičstvo
nachádzajúcej sa medzi budovou hotela Rubín a budovou prevádzky baru s názvom Mercy smerom
od Poštovej ulice v meste Svidník. K danej konfrontácii obžalovaného s poškodeným došlo v čase po
záverečnej hodine v bare Holičstvo okolo 04:00 hod. ráno.

Z výpovedí obžalovaného, svedkyne A. C. ako aj z výpovede A. J. na hlavnom pojednávaní vyplýva
zrejmápríčinavznikukonfliktumedzipoškodenýmaobžalovaným.Prvotnoupríčinoumalobyťsprávanie
sa poškodeného pred barom Holičstvo ku svedkyni A. C. v skorých ranných hodinách v čase pozáverečnej. Poškodený mal svedkyňu C. slovne (verbálne) napádať, čo tvrdili vo svojich výpovediach
svedkyňa A. C. a obžalovaný. Podľa výpovedi svedkyne A. J., poškodený do svedkyne C. slovne
rýpal. Neskôr mal poškodený okrem slovného napádania do svedkyne aj sotiť, čo tvrdil svedok I. C.

vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Sotenie do svedkyne C., ako dôvod konfliktu a útoku zo
strany obžalovaného, spomína vo svojej výpovedi aj svedok G. G., avšak svedkovi bola táto informácia
sprostredkovaná len z počutia. Svedkyňa H. E. videla, ako obžalovaný stojí nad ležiacim poškodeným
a kričí na poškodeného, aby ten nenadával jeho priateľke (svedkyni A. C.). Samotná svedkyňa A. C.
vo svojej výpovedi tvrdila, že niekto do nej zozadu alebo z boku sotil, následkom čoho spadla na zem,

avšak osobne nevidela, kto (konkrétne) do nej sotil. Motívom konania obžalovaného bola odplata ako
forma satisfakcie za napadnutie svedkyne C. poškodeným.

Z vykonaných priamych dôkazov preukazuje priebeh časti skutkových tvrdení uvedených v skutku
obžaloby a týkajúcich sa konania obžalovaného, spočívajúceho v opise spôsobu fyzického napádania
poškodeného obžalovaným, výpoveď svedka G. B. na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania.

Svedok G. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred barom Holičstvo pozoroval
konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Podľa jeho výpovede, obžalovaný mal poškodeného
napadnúť úderom päste do oblasti tváre, po tomto údere mal poškodený padnúť na zem a následne
mal do poškodeného obžalovaný kopnúť. Tento popis konania obžalovaného bol v rozpore s výpoveďou
svedka z prípravného konania. Pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi svedka B. na hlavnom

pojednávaní s jeho výpoveďou z prípravného konania, svedok po oboznámení s jeho predchádzajúcou
výpoveďou z prípravného konania, zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. V pôvodnej
výpovedi v prípravnom konaní popísal svedok B. napádanie poškodeného obžalovaným ako strkanie
a sácanie, po ktorom poškodený padol na zem. Konkrétne svedok v prípravnom konaní uviedol, že
obžalovaný strčil svojimi rukami do poškodeného, ktorý na to spadol na zem. Následne sa poškodený

postavil a obžalovaný do neho znova strčil rukami, a poškodený znova spadol na zem. Na druhýkrát sa
poškodený ani nestihol zo zeme postaviť a obžalovaný do neho raz kopol do dolnej časti tela. Svedok
rozpor vo výpovediach vysvetlil poukázaním na dlhší odstup času od incidentu a výslovne zotrval na
svojej výpovedi z prípravného konania.
Z ostatných vypočúvaných svedkov, napadnutie poškodeného obžalovaným nikto (v rozhodný deň a

v rozhodnom čase) priamo nevidel a nepozoroval.
Poškodený D. E. vo svojej výpovedi (na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní) udal, že
obžalovaný mu mal vykrútiť ľavú ruku a potiahnuť ňou. Taktiež mal obžalovaný do poškodeného, keď
poškodený ležal na zemi, viackrát kopať. O pravdivosti výpovede poškodeného, čo do opisu konania
obžalovaného, mal súd dôvodné pochybnosti. Poškodený sa mal na spôsob napadnutia a napádanie zo

stranyobžalovaného„rozpamätaťažpostupne“,pritomsamotnéhoútočníkat.j.osobu,ktoráhonapadla,
mala poškodenému po dvoch týždňoch od napadnutia ukázať iná osoba a to J. M.. Menovanú osobu
J. M. poškodený v priebehu prípravného konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní nespomenul
a jeho meno uviedol po prvýkrát až pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Z výpovede poškodeného D.
E. vyplýva, že osoba menom J. M. sa v rozhodný deň v bare Holičstvo, a ani v priestoroch pred barom,

nenachádzala. V prípravnom konaní poškodený pritom priznal a vyplýva to aj z výpovede svedkov A.
J., G. B., A. C. či I. C., že vo večerných hodinách dňa 16.12.2023 do ranných hodín dňa 17.12.2023
poškodený požíval alkohol, pričom požil väčšie množstvo alkoholu a vo svojich prvotných výpovediach
v prípravnom konaní si poškodený na incident (a udalosti okolo jeho napadnutia) nespomínal, teda si
(vôbec) nespomínal na to, kto a ako ho napadol. Preto výpoveď poškodeného, čo do opisu spôsobu

napadnutia jeho osoby zo strany obžalovaného, súd nepovažoval za dôveryhodnú.
Vzájomné strkanie a slovný konflikt medzi poškodeným a obžalovaným mal pozorovať aj svedok I. C.,
ale svedok priamo nevidel, aby poškodený spadol na zem zavinením či útokom zo strany obžalovaného.
Strkanie medzi poškodeným a obžalovaným vo svojej výpovedi opísala aj svedkyňa A. J., avšak podľa
jej výpovede, mala poškodeného napadnúť iná, jej neznáma osoba, odlišná od osoby obžalovaného.

Taktiež svedok G. G. napadnutie poškodeného obžalovaným (či inou osobou) nevidel.

Z výpovedí ostatných svedkov sa súd v predmetnej veci, čo do preukázania skutkových tvrdení
obžaloby, priklonil k výpovedi svedkyne H. E., ktorá síce nepozorovala a nevidela, kto a ako napadol
poškodeného, avšak pozorovala a popísala udalosti nasledujúce bezprostredne potom, teda po útoku.

Svedkyňa E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, kedy a v akom momente (chvíli)
spozorovala (uvidela), že poškodený leží na zemi a zároveň opísala správanie sa obžalovaného k osobe
poškodeného počas toho, ako sa poškodený nachádzal - ležal na zemi.Svedkyňa reagovala na krik, na ktorý sa otočila a v tej chvíli videla, ako poškodený leží na zemi, pritom
obžalovaný stál nad poškodeným a kričal na neho, aby nenadával jeho priateľke. V bezprostrednej
blízkosti obžalovaného a poškodeného bola prítomná aj svedkyňa A. C., ktorá držala obžalovaného

akričalaniečovtomzmysle,abyobžalovaný nechalpoškodeného.Vmomente,keďsasvedkyňaotočila
na krik, iné osoby okrem obžalovaného a A. C. sa pri poškodenom nenachádzali. Ďalej hodnoverne
a v zhode s výpoveďou z prípravného konania svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že potom,
ako podišla bližšie k miestu, kde ležal poškodený, videla, ako obžalovaný skáče a pohybuje sa okolo
poškodeného a naznačuje vykonanie veľkej potreby na hlavu poškodeného.

Popis konania a správania sa obžalovaného nad ležiacim poškodeným podal vo svojej výpovedi aj
svedok G. B. a to zhodne s popisom udalosti, ako ich uviedla svedkyňa H. E., pričom svedok B. na
hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný urobil nad poškodeným aj pohyb nohou, konkrétne pohyb
nohou nad hlavou poškodeného smerom zhora na dol. Obdobne tento pohyb popísala aj svedkyňa E.
vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Ďalej svedkovia B. aj E. vo svojich výpovediach na hlavnom
pojednávaní zhodne potvrdili, že obžalovaný sa po poškodenom následne zameral na svedka B., ale

k fyzickému konfliktu medzi svedkom B. a obžalovaným nedošlo. Svedkyňa E. aj svedok B. potvrdili, že
sa poškodený sťažoval na bolesť ruky, pričom svedkyňa sa spoločne so svedkom G. G. snažila postaviť
poškodeného zo zeme. Pri snahe postaviť poškodeného zo zeme, sa poškodený sťažoval na bolesť
ruky a bolesť nôh, respektíve nohy. Poškodený, pri snahe svedkov ho postaviť zo zeme, mal kričať od
bolesti, čo potvrdil vo výpovedi svedok G. G. aj svedkyňa H. E..

Poškodeného sa podľa výpovede svedka G. G. a svedkyne H. E. nepodarilo zo zeme postaviť úplne a
poškodený ostal opretý o stenu.

Svedkyňa E. vo svojej výpovedi opísala aj to, ako svedok I. C. pristúpil k poškodenému, ktorý bol opretý
o stenu a dal mu jednu facku. Sám svedok C. priznal, že dal poškodenému facku, ale urobil tak až

potom, ako on sám dostal ako prvý facku od poškodeného. Výpovede svedkov E. a C. sa nezhodujú
a odporujú si v čase, kedy mal dať (zasadiť) svedok C. facku poškodenému. Podľa svedkyne E., mal
dať svedok C. facku poškodenému v čase, keď mal poškodený stáť opretý o múr, svedok C. tvrdí, že
dal poškodenému facku predtým, než spozoroval poškodeného, ako ten leží na zemi. Svedkyňa J. vo
svojej výpovedi tvrdila, že úder zasadil poškodenému neznámy chlapec v momente, keď poškodený

stál opretý o stenu. Tvrdenie svedkyne J. nasvedčuje tomu, že facka od svedka C. bola poškodenému
zasadená až v čase po prvotnom útoku na osobu poškodeného.

Obžalovaný ako aj svedkyňa A. C. vo svojich výpovediach poukazovali na aktívnu účasť svedka C.
počas priebehu celého konfliktu (incidentu) medzi obžalovaným a poškodeným s tým, že práve svedok

C. bol práve tým, tou osobou, kto napadol poškodeného. Z dokazovania vyplýva, že svedok C. fyzicky
poškodeného napadol a to úderom ruky – fackou (keď dal facku poškodenému). Avšak k útoku vo forme
facky došlo podľa výpovede svedkyne E. až potom, ako sa poškodený ocitol celým telom na zemi, a až
po sťažnostiach poškodeného na bolesť ruky a nohy. S prihliadnutím na výpoveď svedkyne E. plynie,
že samotnej facke (útoku) od svedka C. predchádzalo spôsobenie zranení poškodenému, ktorý sa na

bolesti (ležiac na zemi) sťažoval ešte predtým, než mu bola uštedrená facka od svedka C..

V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia A. C., I. C. a svedkyňa A. J.. Výpovede menovaných
svedkov svedčiace v prospech obžalovaného, súd hodnotil s poukázaním na výpovede svedka G. B.,
svedkyne H. E. a závery vypracovaného znaleckého úkonu - odborného vyjadrenia číslo XXX/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX, ako nedôveryhodné.
PrihodnotenívýpovedísvedkovA.C.,I.C.asvedkyneA.J.akonedôveryhodných,jepotrebnépoukázať
tiež na to, že svedkyňa C. na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že si v bare Holičstvo jasne
pamätalaatedaajvnímalalenudalostidozáverečnejhodiny.Pozáverečnejhodinesisvedkyňaudalosti,
kvôli konzumácii alkoholu, pamätala len útržkovite, ako svedkyňa uviedla, mala „záblesky“ pamäte.

Navyše vo svojej výpovedi svedkyňa C. taktiež popisovala (pretrvávajúci) spor s poškodeným, s ktorým
mala v minulosti bližší partnerský vzťah, s ktorým sa podľa svedkyne poškodený po ich rozchode
ešte dostatočne nevyrovnal. Zároveň je potrebné vziať na zreteľ, že svedkyňa bola v rozhodnom čase
blízkou priateľkou obžalovaného, jeho partnerkou, preto aj jej náklonnosť k obžalovanému je potrebné
hodnotiť ako dôvod, pre ktorý by svedkyňa určite rozhodné skutočnosti mohla interpretovať v prospech

obžalovaného s cieľom zbaviť ho viny.
Svedok I. C. taktiež vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pripustil, že v rozhodný večer požíval
alkohol vo väčšej (zvýšenej) miere a zároveň poprel, aby poškodeného, okrem vrátenej facky, inak
fyzicky napadol. Dokonca mal svedok napomáhať pri nakladaní poškodeného do sanitky. Na všetkyudalosti týkajúce sa konfliktu v rozhodný deň si svedok nepamätal, pravdepodobne kvôli konzumácii
alkoholu. Svedkyňa A. J. opísala vo svojej výpovedi napadnutie poškodeného inou osobou, ktorú
nepoznalaavylúčila,abypoškodenéhonapadolobžalovanýalebosvedokC.,avšakjejvýpoveďtýkajúcu

sa opisu útoku na poškodeného, súd vyhodnotil ako nepravdivú v rozpore s výpoveďou svedka B.
a svedkyne E.. Výpoveď svedkyne J. nie je podľa súdu súdržná v opise priebehu udalosti. Svedkyňa
opisuje napadnutie poškodeného inou osobou najprv ako priamy účastník a pozorovateľ konfliktu
na ceste domov, kedy pozorovala strkanie medzi obžalovaným a poškodeným, následkom ktorého
poškodený spadol na zem, následne tvrdí, že ich konfliktu príliš nevenovala pozornosť a potom podáva

presný opis útoku iného neznámeho chlapca na osobu poškodeného. Pritom v prípravnom konaní
opis napadnutia poškodeného inou neznámou osobou potom, ako došlo k sácaniu medzi obžalovaným
a poškodeným, svedkyňa nepodala.

Ako dôveryhodné, ucelené a obsahovo logicky na seba nadväzujúce vyhodnotil súd výpovede svedkov
G. B. a H. E.. Navyše obaja svedkovia vo svojich výpovediach poukázali aj na snahu o ovplyvňovanie zo

strany svedkyne C. a zo strany obžalovaného. Snahu o nepriame ovplyvňovanie či zisťovanie informácií
o priebehu udalosti z rozhodného dňa, naznačuje aj obsah listinných dôkazov a to oboznámených
komunikácií (súkromných korešpondencií) na sociálnej sieti Messenger, ktoré iniciovala a viedla
svedkyňa C., údajne s komunikujúcimi osobami, a to svedkami E., C. a J.. Táto komunikácia je neúplná
a obsahovo neucelená, napriek tomu súd poukazuje na to, že komunikácia poskytuje určité nahliadnutie

na spôsob, akým mohli byť zo strany obžalovaného či zo strany osôb blízkych osobe obžalovaného
(svedkyne A. C.), zisťované informácie o priebehu udalostí týkajúcich sa konfliktu obžalovaného
a poškodeného. Komunikácia získaná zo sociálnej siete ako dôkaz v intenciách § 119 odsek 3 Trestného
poriadku je nezákonným dôkazom a pre účely trestného konania neprípustná a nepoužiteľná.

Rozhodného dňa 17.12.2023 poškodený utrpel zranenia, pre ktoré bol hospitalizovaný v M. A. N. O.
C. vo C. dňa XX.XX.XXXX. Zo záverov odborného vyjadrenia číslo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vpracovaného znalcom MUDr. Martinom Kováčom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo bolo preukázané, že poškodený, podľa zdravotnej dokumentácie, utrpel dňa 17.12.2023
vykĺbenie ľavého ramena a trojnásobnú zlomeninu ľavého členka (trimaleolárnej zlomeniny) s posunom

úlomkov. V prípade vykĺbeného ramena sa jednalo o stredne ťažké poranenia a v prípade trojnásobnej
zlomeniny ľavého členka o ťažké poranenie. Predpokladaná doba liečenia s práceneschopnosťou
takýchto poranení si pritom u poškodeného vyžadovala dobu v rozsahu 16 až 18 týždňov. Počas trvania
práceneschopnosti zranenia, ktoré utrpel poškodený, závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob jeho života.
Pri mechanizme vzniku poranení poškodeného, znalec v odbornom vyjadrení konštatoval, že poranenia

boli spôsobené tupými predmetmi o užšej a širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasti ramena
ľavej ruky a ľavého členka nohy veľkou silou a prudkosťou, a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri páde poškodeného na zem po sotení druhou osobou. Podľa záverov znalca,
poranenia si poškodený nespôsobil sám.
S poukázaním na závery odborného vyjadrenia a vzhľadom na spôsob, akým obžalovaný napadol v

rozhodný deň poškodeného (spôsob napadnutie opísal vo svojej výpovedi svedok G. B.), súd dospel
k záveru, že medzi konaním obžalovaného uvedeným v popise skutku obžaloby a medzi následkom,
ktorý predstavuje ujmu na zdraví poškodeného, existuje príčinný vzťah - príčinná súvislosť. Pretože
ujma na zdraví poškodeného je následkom aktívneho konania obžalovaného vo forme fyzického
útoku, keďže obžalovaný použil na spáchanie činu fyzické násilie proti telesnej integrite poškodeného.

Strkaním do hrudníka poškodeného s následným pádom poškodeného na zem a kopnutím do
poškodeného ležiaceho na zemi, obžalovaný spôsobil poškodenému poranenia /vykĺbenie ľavého
ramena a trojnásobnú zlomeninu ľavého členka (trimaleolárnej zlomeniny) s posunom úlomkov/
vyžadujúce si dobu liečenia v rozsahu 16 až 18 týždňov.

Spáchaným skutkom sa obžalovaný dopustil viacerých trestných činov, respektíve ním spáchaný skutok
napĺňa znaky skutkových podstát viacerých trestných činov, ktoré boli spáchané v jednočinnom súbehu.
Pri hodnotení skutku súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného napĺňa formálne znaky (základnej
aj kvalifikovanej skutkovej podstaty) trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3
písmeno c/ Trestného zákona a trestného činu výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného

zákona.

Obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil v prvom rade znaky základnej skutkovej podstaty
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, keď fyzickým napadnutíminého a to poškodeného, spôsobil poškodenému fyzické zranenia, pričom spôsobené zranenia
ako poškodenie zdravia iného, si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenia a liečenie, počas ktorého
poškodenému bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života. Následkom konania

obžalovaného bol vznik vážnej poruchy zdravia poškodeného trvajúcej dlhší čas, ktorá si vyžiadala
objektívne liečenie a práceneschopnosť poškodeného v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas
ktorých závažným spôsobom ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 odsek 4
Trestného zákona). V posudzovanej veci konaním obžalovaného bolo poškodenému spôsobené také
poškodenie zdravia, ktoré si z medicínskeho hľadiska v zmysle záverov vypracovaného znaleckého

úkonu (odborného vyjadrenia) vyžiadalo liečenie po dobu najmenej 16 týždňov.

Súd pri hodnotení znakov trestného činu ublíženie na zdraví s poukázaním na spôsobený následok
konania obžalovaného, ktorým bola ťažká ujma na zdraví poškodeného, dospel pri kvalifikácii činu
obžalovaného, pokiaľ sa jedná o jeho subjektívnu stránku, ako jedného zo znakov trestného činu,
v rámci kvalifikácie trestných činov k záveru, že svojím konaním obžalovaný chcel ublížiť na zdraví

poškodenému. Úmysel obžalovaného pritom nesmeroval bezprostredne k spôsobeniu ťažkej ujmy na
zdraví, teda jeho úmysel nesmeroval k takejto kvalite účinku (jeho konania), akou je ťažká ujma na zdraví
(k ťažkej ujme na zdraví).
Napriek tomu, že vzniknutým následkom konania obžalovaného bola ťažká ujma na zdraví
poškodeného, úmysel obžalovaného podľa súdu smeroval len k ublíženiu na zdraví poškodeného, ale

následkom jeho konania bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdravý.

Úmysel, ako ťažšia forma zavinenia, v sebe inkorporuje (zahŕňa) tak vedomostnú ako aj vôľovú zložku.
Úmysel priamy vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poruší alebo ohrozí záujem chránený Trestným
zákonom a zároveň ho aj chce porušiť či ohroziť. Hoci táto vedomostná zložka tu výslovne uvedená nie

je, predpokladá sa ale, že ak páchateľ niečo chce, musí o tom vedie. Nepriamy úmysel predpokladá,
že páchateľ má z hľadiska vedomosti predstavu aspoň o možnosti vzniku poruchy alebo ohrozenia
záujmu chráneného Trestným zákonom a vôľová zložka vyjadruje uzrozumenie páchateľa s možným
následkom.

V posudzovanej trestnej veci obžalovaný svojím konaním spôsobil porušenie záujmu chráneného
Trestným zákonom, ktorým je ochrana zdravia a teda spôsobil následok v podobe ujmy na zdraví, avšak
jeho úmysel, vzhľadom na spôsob vykonania činu – spôsob útoku na jednotlivé časti tela poškodeného
(sácanie do hrudnej oblasti poškodeného a následné kopnutie do poškodeného na zemi), nesmeroval
bezprostredne k takej kvalite účinku, akou je ťažká ujma na zdraví poškodeného. V danom prípade

úmysel obžalovaného smeroval len k ublíženiu na zdraví poškodeného (s motívom odplaty či ochrany
svedkyne A. C.), ale jeho následkom bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.

Pretože úmysel obžalovaného bezprostredne nesmeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ale
k ublíženiu na zdravý poškodeného, pričom následkom spáchaného činu bolo spôsobenie ťažkej ujmy

na zdravý, súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 156
odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.

V jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/
Trestného zákona sa obžalovaný svojím konaním dopustil aj trestného činu výtržníctva podľa § 364

odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, keďže na mieste verejnosti prístupnom na prístupovej ceste
k baru Holičstvo v meste Svidník, ktorá a napája na Poštovú ulicu, sa dopustil výtržnosti, keď fyzicky
napadol iného a to poškodeného. Obžalovaný svojím aktívnym konaním sácaním a kopnutím do
poškodeného,prekročilmorálnuhranicuslušnéhosprávaniasanaverejnosti.Fyzickynapadolnamieste
verejnosti prístupnom inú osobu (poškodeného) a tým sa dopustil výtržnosti spočívajúcej v násilnom

konaní. Miesto, na ktorom došlo k fyzickému napadnutiu inej osoby - poškodeného a to prístupová cesta
k baru Holičstvo v meste Svidník, bolo miestom, kam mal prístup široký okruh individuálne neurčených
ľudí a samotné konanie obžalovaného mali možnosť postrehnúť a pozorovať viaceré fyzické osoby
(ľudia), a konkrétne v predmetnej veci mali túto možnosť najmä viacerí návštevníci, zákazníci baru
Holičstvo. Súd podotýka, že v čase páchania činu, iné osoby nemuseli byť na mieste činu fyzicky

prítomné. Prístupnosťou konkrétneho miesta sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa činu.V predmetnej trestnej veci súd obligatórne preskúmal aj materiálnu stránku prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona.

Vzhľadom na spôsob vykonania činu obžalovaným, spočívajúcom v násilnom konaní obžalovaného a v
jeho aktívnom fyzickom útoku na telesnú integritu poškodeného, následky konania obžalovaného, keď
poškodenému bola konaním obžalovaného spôsobená vážnejšia ujma na zdraví vo forme ťažkej ujmy
na zdraví (s dobou liečenia spôsobených poranení najmenej 16 mesiacov), s prihliadnutím na okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, keď fyzickému útoku obžalovaného predchádzala slovná konfrontácia

medzi obžalovaný a poškodeným, s poukázaním na mieru zavinenia, keď obžalovaný konal vo forme
nepriameho úmyslu a pohnútku páchateľa, keď motívom konania obžalovaného mohla byť odplata za
nevhodnésprávaniesapoškodenéhoksvedkyniA.C.,závažnosťspáchanýchprečinovnebolanepatrná
(§ 10 odsek 2 Trestného zákona).

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol u obžalovaného na všeobecné zásady ukladania

sankcií podľa § 33a Trestného zákona, ako aj na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu, a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá

uplynula od spáchania trestného činu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, má súd prihliadnuť aj na
práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom ako aj osôb, ktoré boli dotknuté
škodlivým následkom trestného činu.

Na to, aby uložený trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať

jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie
(výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných
členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný. Rozsudkom
Okresného súdu Svidník spisová značka XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, bol odsúdený za prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona. Súdom bolo upustené od potrestania obžalovaného podľa § 98a Trestného zákona
a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník spisová značka

XX/XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,právoplatnýmdňaXX.XX.XXXX,bol obžalovanýodsúdenýzaprečin
porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva a prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva, a za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením skúšobnej doby v trvaní štrnásť mesiacov. Osvedčil

sa dňa 25.10.2021 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

V Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný vedených dvanásť záznamov z prejednania za
priestupok, z toho jeden záznam za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo

372/1990 Zb. o priestupkoch, sedem záznamov za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmen d/ zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch, tri záznamy za priestupky
proti verejnému poriadku podľa § 47 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch a jeden
záznam za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 zákona
číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu sa obžalovaný

dopustil dňa 22.03.2017, 23.12.2017 (v daný deň spáchal dva priestupky), 25.03.2018, 10.04.2018,
19.07.2018 a 29.11.2020. Priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa obžalovaný
dopustil dňa 19.07.2018, 25.03.2018, 23.12.2017 a 22.03.2017, spočívali v drobných ublíženiach na
zdravý spáchaných obdobným spôsobom a to vo fyzickom napadnutí inej osoby údermi zovretou päsťou
ruky do oblasti tváre, kopancami do oblasti celého tela (z toho trikrát napadol svojho otca G. B.). Za

priestupky bol obžalovaný sankcionovaný peňažnými pokutami.

VovypracovanejcharakteristikeMestomC.bolobžalovanýhodnotenývšeobecne.Prihlásenýktrvalému
pobytu je v meste C., adresa mesto C.. Mestským úradom C., respektíve komisiou na ochranuverejného poriadku, nebolo jeho správanie prejednávané ani mu neboli uložené opatrenia zo strany
mesta v postavení správneho orgánu. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka C. súd zistil, že
obžalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E.,

pracovisko C. vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie sú mu
vyplácané žiadne dávky. V evidencii nezamestnaných bol obžalovaný vedený v období od 01.02.2022
do 14.03.2022.

Z výpisu z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil u obžalovaného celkom štyri záznamy

o trestnom stíhaní, v troch prípadoch bola podaná obžaloba na súd, v jednom prípade došlo k spojeniu
veci na spoločné konanie. Posledný záznam sa týkal podania obžaloby v predmetnej trestnej veci
spisová značka XXX/XX/XXXX. Z výpisu z databázy súdov bolo zrejmé, že voči obžalovanému sa
(v čase rozhodovania súdu) vedie len predmetné trestné konanie XXX/XX/XXXX. V minulosti sa voči
obžalovanému viedli trestné konania na Okresnom súde Svidník spisová značka XX/XX/XXXX a spisová
značka XX/XXX/XXXX

Uobžalovanéhosúdvzhliadolpoľahčujúcuokolnosťato,ževiedolpredspáchanímtrestnéhočinuriadny
život (v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona). Ako priťažujúcu okolnosť súd vzhliadol skutočnosť,
že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona).
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 1:1. Na predchádzajúce odsúdenia

obžalovaného súd ako na priťažujúcu okolnosť neprihliadal, nakoľko sa v prípade predchádzajúcich
odsúdení na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom na povahu páchanej trestnej činnosti (útok na telesnú integritu a zdravie iného), spôsob
spáchania činu (agresívnym vystúpením voči poškodenému za použitia fyzického násilia) a jeho

následok (spôsobené zranenia poškodenému a ich závažnosť, doba liečenia poškodeného, sťaženie
spoločenského uplatnenia), súd obžalovanému za spáchané trestné činy ukladal trest odňatia slobody.
Súd prihliadol aj na to, že obžalovaný sa nesnažil ani o dosiahnutie urovnania s poškodeným nielen
finančného, ale ani morálneho, s cieľom ospravedlniť sa poškodenému za svoje protiprávne konanie.

Obžalovaný spáchal viac trestných činov, preto mu súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody. Pri ukladaní
úhrnného trestu súd vychádzal z absorbčnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41 odsek 1 Trestného
zákona a obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona,
teda podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na ten zbiehajúci sa trestný čin z nich
najprísnejšie trestný, teda za prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/

Trestného zákona.
Za prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, zákon v osobitnej časti stanovuje
trest odňatia slobody na 2 roky až 5 rokov.
Súd uložil obžalovanému za spáchané trestné činy úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8
mesiacov.Výkonuloženéhotrestusúdpodmienečneodložilzasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadu

nadobžalovanýmsurčenímskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniasprobačnýmdohľadomvtrvaní
3 rokov, pretože správanie sa obžalovaného na verejnosti počas skúšobnej doby je potrebné kontrolovať
a je potrebné na obžalovaného primerane pôsobiť, aby sa nedopúšťal trestnej činnosti. Ako súčasť
probačného dohľadu súd uložil obžalovanému primerané povinnosti spočívajúce v príkaze zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie a počas skúšobnej doby byť riadne

zamestnaný, a v príkaze dostavovať sa počas skúšobnej doby k probačnému a mediačnému úradníkovi
pôsobiacemu na okresnom súde Slovenskej republiky v mieste obvyklého pobytu obžalovaného, a to
na výzvu a v termíne určenom probačným a mediačným úradníkom. Tieto primerané povinnosti je
obžalovaný povinný dodržiavať počas skúšobnej doby.

V posudzovanej trestnej veci považoval súd, pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, charakteristiky a osoby obžalovaného, uložený trest odňatia slobody a jeho výšku
s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného s určením primeranej skúšobnej doby a s uložením primeraných povinností ako
súčasti probačného dohľadu u obžalovaného, za postačujúci. Konajúci súd si je vedomý následkov

protiprávneho konania obžalovaného, najmä toho, že poškodenému bola konaním obžalovaného
spôsobená ťažká ujma na zdraví, avšak pri uložení probačného dohľadu nad správaním obžalovaného
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spoločne s uložením primeraných
obmedzení obžalovanému ako súčasťou jeho probačného dohľadu, súd nepodmienečný trest odňatiaslobody nepovažoval za nevyhnutný pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu
obžalovaného,predocieleniepotrebyviesťhokvedeniuriadnehoživotavbudúcnosti,navyjadreniejeho
morálneho odsúdenia spoločnosťou, ako aj na odradenie iných od páchania trestnej činnosti. Vzhľadom

na skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, pričom svojím konaním útočil aj na zdravie
inej osoby, ktorej bola spáchaným činom spôsobená ťažká ujma na zdraví, neprichádzalo v danej veci
pre súd do úvahy ukladanie iného (alternatívneho) druhu trestu ako trestu odňatia slobody.

Poškodený D. E. a poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v prípravnom konaní uplatnili

nárok na náhradu škody, a špecifikovali rozsah a výšku spôsobenej škody.
Na to, aby súd mohol priznať v takzvanom adhéznom konaní poškodenému náhradu spôsobenej škody
v prípade vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, alebo poškodeného odkázať s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, je potrebné, aby si poškodený
uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená, že
poškodený si nielen uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody (ktorá bola poškodenému spôsobená

v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa), ale rozsah (výšku) uplatneného nároku aj riadne vyčíslil do
skončenia vyšetrovania.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená
ujma na zdraví. Do skončenia skráteného vyšetrovania si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo
výške 3.439 Eur, čo predstavuje náhradu za fyzickú bolesť vo výške stanovenej v odbornom vyjadrení

číslo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalcom MUDr. Martinom Kováčom z odboru zdravotníctvo
a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo. Celkový počet bodov pri zraneniach, ktoré poškodený utrpel, bol
ohodnotený znalcom v znaleckom úkone na 145 bodov. Pri určení výšky náhrady za bolesť, znalec
vychádzal z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť ohodnotila. V roku 2022 bola na určenie sumy
náhrady za bolesť platná hodnota jedného bodu rovnajúca sa sume 24,22 eura, pričom pri ohodnotení

bolesti, ktorú utrpel poškodený na 145 bodov, výška odškodnenia činila sumu 3.439 Eur. Výšku náhrady
za bolesť ustanovilo v zmysle § 5 odsek 4 zákona číslo 437/2004 Z. z. náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky opatrením
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Pretože poškodený D. E. si nárok na náhradu škody uplatnil do skončenia skráteného vyšetrovania, súd
o nároku poškodeného o náhrade škody rozhodol tak, že poškodenému D. E. priznal uplatnený nárok
na náhradu škody v rozsahu bolestného za spôsobené zranenia určené a vyčíslené znalcom podľa

bodového ohodnotenia v odbornom vyjadrení v sume 3.439 Eur.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si do skončenia skráteného vyšetrovania uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s ublížením
nazdravíichpoistencoviD.E..Výškuliečebnýchnákladovzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťvyčíslila

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. v celkovej sume 2.990,19 Eur.
Nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť si Všeobecná zdravotná poisťovňa
a.s. uplatnila postupom podľa § 9 odsek 7 písmeno c/ zákona číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
a o zmene a doplnení zákona číslo 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u
poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Pretože k ublíženiu na zdraví poškodeného D. E., ktorý je poistencom poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s. došlo zavineným protiprávnym konaním obžalovaného, súd poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. priznal náhradu škody v sume 2.990,19 Eur, ktorá predstavuje

celkovú výšku nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Výška nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť bola súdu riadne preukázaná a vyčíslená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti

niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.