Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6T/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010101
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725010101.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 10.06.2025 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F.

j e v i n n ý, ž e

dňa12.02.2024včaseokolo07:45hod.viedolakovodičosobnémotorovévozidlozn.VWTouareg,ev.č.
E. XXXXX po ceste III. triedy, č. 2693 v smere od miestnej časti Holcov Majer obce Očová, okres Zvolen
na obec Vígľaš, pričom v 2,78 km pri prejazde pravotočivou zákrutou neprispôsobil napriek vlastným
miestnym znalostiam rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, následkom
čoho dostal s vozidlom bočný šmyk smerom vľavo a zadná časť vozidla sa dostala do protismernej časti

vozovky, kde v tom čase viedol G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H. XXX, J. K. ako vodič osobné
motorové vozidlo zn. Ford Focus C-MAX, ev.č. B. XXXXX v smere jazdy od obce Vígľaš do miestnej
časti Holcov Majer obce Očová, ktorý na vytvorenú prekážku nemal možnosť zareagovať tak, aby sa
vyhol zrážke a G. H. prednou časťou osobného motorového vozidla zn. Ford Focus C-MAX, ev. č. B.
XXXXX narazil do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla zn. VW Touareg, ev.č. E. XXXXX,
čím v dôsledku zrážky osobných motorových vozidiel spôsobil poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. H. XXX, J. K. zranenia a to impresívnu zlomeninu tela 3. hrudníkového stavca, sériovú
zlomeninu 3., 4., 5. a 6. rebra vľavo, subchondrálnu neúplnú zlomeninu vonkajšieho kondylu píšťaly

vpravo, veľkú tržnú ranu na hlave v čelovo-temennej oblasti vľavo a tržnú ranu na pravom kolene s
dobou liečenia 3 mesiace a zároveň porušil povinnosť ustanovenú mu v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke v platnom znení,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Tr. zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e :podľa§157ods.2Tr.zákonaspoužitím§36písm.j),písm.l) Tr.zákona,§38ods.2Tr.zákona,na trest

odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 14 ( štrnásť ) mesiacov.

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á peňažný trest vo výške 500.- Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona, suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, súd u k l a d á pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, súd u k l a d á obžalovanému, aby v skúšobnej dobe podľa svojich

schopností nahradil poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H. XXX, škodu vo výške
9.373.- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť poškodenému
G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H. XXX, škodu vo výške 9.373,- Eur ( škoda na vozidle 2.223,-

eur, bolestné 7.150,- eur ).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, súd o d k a z u j e poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. H. XXX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen, podal pod č. 1 Pv 485/24/6611-10 dňa 28.02.2025 obžalobu na
obžalovaného A. B., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2025 na základe vyhlásenia obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, samosudca
za súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry, obhajcu a poškodeného, splnomocnenca poškodeného
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo ochranných opatreniach.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku listinné dôkazy
záznam dopravnej nehody spolu s fotodokumentáciou č. l. 87-111, evidenčné karty vozidiel č. l . 116-117,

uplatnený nárok poškodeného č. l. 197-200, Lustrácie CDB, CESDAP, DSČ, GP, RT. Podľa § 268 ods.
2 Trestného poriadku súd čítal Odborné vyjadrenie č. 33/2024 Ing. Mikuláša Chlebničana č. l. 58-72,
Odborné vyjadrenie č. 036/2024 Júliusa Marcelyho č. l. 75-84, Odborné vyjadrenie č. 18/2024 Ing.
Mikuláša Chlebničana č .l. 139-163, Odborné vyjadrenie spol. Znalecká lekárska organizácia s. r. o. č .l.
164-177.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že sa poškodenému ospravedlňuje, je mu to veľmi ľúto.

Na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že oľutovanie prijal a uviedol, že necíti žiadnu nenávisť.
Bola mu uhradená škoda vo výške 476,- eur zo strany obžalovaného. Zo strany poisťovne nedostal

žiadnu úhradu. Dedukciou zo súm, ktoré dávajú dokopy tú sumu, tak vie, že to bolo za úhradu mobilného
telefónu, odťah vozidla a zvyšok momentálne nevedel uviesť. V čase dopravnej nehody nemal
bezpečnostný pás a to vzhľadom na jeho diagnózu. Počas prípravného konania nebol s obžalovaným
v kontakte ohľadne náhrady škody. Vzhľadom k tým zraneniam, ktoré mu vznikli bol asi 4 alebo 5
mesiacov obmedzený na pohybe, odkázaný na pomoc manželky. Prvé 2 mesiace pri hygienických

potrebách. Bol obmedzený na kontakte s rodinou, nemohol sa stretávať so synom a nevestou, ktoráv tom čase bola tehotná, kedy potrebovala pomoc. Ďalej vplyvom na diagnózu stiffmen syndróm došlo
k výraznému zhoršeniu symptómov, keďže sprievodnou diagnózou tohto ochorenia sú psychické
úzkosti. Došlo k ich zhoršeniu, ktoré pretrvávajú. Keď sa vrátil z nemocnice, tak pátral po tom, či je škoda

vôbec nahlásená. Z internetu zistil podľa ŠPZ poisťovňu, kde má motorové vozidlo povinné zmluvné
poistenie, kontaktoval poisťovňu a zisťoval, či je škodová udalosť nahlásená. Nebola. Až po prvom
vypočutí na oddelení dopravnej polícii získal kontakt a kontaktoval ho, že sa chce stretnúť, aby udalosť
nahlásili. Dohodli sa, že sa stretnú v určitý deň, keď mal byť obžalovaný vypočutý na polícii. Nestalo sa
to, tak udalosť nahlásil sám. Odvtedy sa nekontaktovali. Nevyčíta mu to. Každý si musí pomôcť sám.

Ďalší kontakt bol až po podaní obžaloby, po uzavretí vyšetrovania. Kontaktoval ho vtedy obvinený, že
sa chce stretnúť. Stretnutie prebehlo vo firme, ktorá ho zastupuje Ulianko & Partners v prítomnosti p.
L.. Na stretnutí sa mu obžalovaný vtedy ospravedlnil, že ho to veľmi mrzí a témou bolo vyjasnenie si
nemajetkovej ujmy.

Z nich súd zistil, že obžalovaný pred predmetným trestným stíhaním sa dopustil troch priestupkov.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ nebol súdom potrestaný.

OP vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného a jeho postoj ku
spáchaniu skutku, ku ktorému sa doznal a úprimne oľutoval, navrhol uznať vinu z trestného činu

v zmysle podanej obžaloby. Čo sa týka uloženého trestu, ten navrhol uložiť podľa § 157 ods. 2, §
36 písm. j) a l) , § 38 ods. 2, § 46, § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona a to podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 14 mesiacov, pričom na
zvážení súdu ponechal uloženie aj peňažného trestu. Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti poukázal na
samotné okolnosti skutku, postoj obžalovaného k tomuto skutku a v neposlednom rade aj vyhlásenie

poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorý ospravedlnenie obžalovaného prijal a rovnako tak aj
samotnú evidenčnú kartu obžalovaného a preto výmeru tohto druhu trestu ponechal na zvážení
konajúceho súdu. Čo sa týka náhrady škody uplatnenej poškodeným, tu navrhol postupovať podľa §
50 ods. 2 a § 287 ods. 1 Tr. poriadku, pričom žiadal poškodenému priznať škodu na vozidle vo výške
2.223,- eur, bolestné vo výške 7.150,- eur a vo zvyšku uplatneného nároku navrhol postupovať podľa

§ 288 ods. 2 Tr. poriadku, nakoľko mal za to, že uplatnená zložka náhrady škody a to trovy právneho
zastúpenia nemá priamu súvislosť s predmetným trestným činom.

Obhajca vo svojej záverečnej reči uviedol, že svoju záverečnú reč rozviedol do troch častí. Najprv sa

vyjadril k predmetnému skutku, kde bolo jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, ako je to uvedené
v obžalobe. Avšak do pozornosti súdu dal dôležitú okolnosť, ktorá podľa ich názoru radikálne ovplyvnila
výšku bolestného, dĺžku PN resp. obmedzenia na zdraví, nakoľko poškodený aj na hlavnom pojednávaní
uviedol, že nemal bezpečnostný pás v čase nehody. Je síce pravdou, že predložil potvrdenie od
lekára, že tento pás mať nemusí, avšak do pozornosti súdu dal určitú mieru spoluúčasti, nakoľko

nepripútaním sa bezpečnostným pásom sa určite zhoršila situácia samotného poškodeného, ktorý
bol mimochodom už pred nehodou na invalidnom dôchodku, kde poukázal aj na fakt, že jeho klient
nemohol vedieť, nakoľko ide o nedbanlivostný trestný čin, že poškodený pás nemá, resp. že disponuje
akýmkoľvek oprávnením tento bezpečnostný pás nepoužívať. Preto by bola veľmi zaujímavá otázka,
k akým zraneniam by došlo, ak by bol poškodený pripútaný bezpečnostným pásom. Čo sa týka osoby

jehoklienta,tupoukázalnajehoodpisRT,pričompoukázal, žesajednáoosobunetrestanú,ktorádosiaľ
nebola nikdy ani vyšetrovaná a tento nemal nikdy žiadny problém so zákonom. O uvedenom svedčí aj
odpis z priestupkového spisu, ktorý obsahuje len 3 zápisy, ktoré vôbec nie sú závažného charakteru.
Na dokreslenie osoby klienta dal do pozornosti aj predložený pracovný posudok zamestnávateľa, takže
jeho klient je osobou zamestnanou, ide o svedomitého občana, platiteľa daní, ktorý je vzorom pre

ostatných zamestnancov spoločnosti, v ktorej pracuje a na svoj výkon povolania potrebuje vodičské
oprávnenie, nakoľko spoločnosť, v ktorej je zamestnaný sa zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou
a teda jeho klient musí byť mobilný, aby zabezpečoval rôzne úlohy, ktoré mu zamestnávateľ určí. K
záverečnému návrhu uviedol, že otázka viny bola jasne zodpovedaná a to vyhlásením klienta, ktorý
sa ku skutku kladenému mu za vinu priznal a tento oľutoval. V súlade s zásadou generálnej ako aj

individuálnej prevencie pri trestaní, žiadal súd, aby čo sa týka výšky trestu, ukladal trest na dolnej hranici,
alternatívne zvážil tento mimoriadne znížiť, vzhľadom na okolnosti prípadu a individualizáciu tejto veci.
Čo sa týka zákazu činnosti navrhol, aby súd zvážil, resp. použil inú alternatívu, nakoľko zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu pre jeho klienta a jeho rodinu by bol likvidačný a znamenal byjehoprepusteniezozamestnania.Namietal výškuškodytak,akojeprezentovanápoškodeným,rovnako
výšku nemajetkovej ujmy, ktorá je nedôvodná a pre klienta likvidačná a žiadal súd, aby klienta zaviazal
len k náhrade škody, ktorá je riadne v tomto konaní preukázaná, za ktorú považoval škodu na vozidle

a bolestné tak, ako bolo určené. Pokiaľ sa týka uhradenej čiastky 476,- eur, v tomto bola zaplatená škoda
za mobilný telefón vo výške 140,- eur, 100,- eur odťah a 236,- eur veci, ktoré mal oblečené na sebe.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa chce ospravedlniť, je mu to veľmi ľúto, že p. H.

skomplikoval život, takisto aj sebe. Avšak žiadal súd o primeraný a nelikvidačný trest.

Poškodený pri svojej záverečnej reči uviedol, že nemá čo uviesť.

Splnomocnenec poškodeného pri svojej záverečnej reči uviedol, že zotrvávajú na uplatnených nárokoch

tak, ako boli uplatnené aj v prípravnom konaní a to v uvedenej výške s výnimkou čiastočnej úhrady vo
výške 476,- eur, ktorú však nevedel ku ktorému nároku pričítať a preto to ponechal na zvážení súdu. Čo
sa týka uplatnených nárokov zo strany poškodeného, mal za to, že dôvodnosť týchto nárokov bola zo
strany poškodeného plne odôvodnená a podložená a to či už vo vzťahu k náhrade bolestného, ktoré bolo
objektivizované odborným vyjadrením znalca. Potom vo vzťahu k náhrade škody vzniknutej na vozidle,

ktoré bolo taktiež objektivizované odborným vyjadrením. Čo sa týka náhrady vzniknutej nemajetkovej
ujmy, mal za to, že táto dostatočným spôsobom vyplýva, či už z odborného vyjadrenia č. 40/2024,
ako aj z iných skutočností uvedených poškodeným v priebehu trestného konania, keďže týmto náhlym
a invazívnym zásahom v podobe spôsobenej dopravnej nehody došlo k výraznému obmedzeniu jeho
obvykléhoživotapodobuminimálne 3-4mesiacov,kdenegatívnedôsledkydopravnejnehodynazdraví

poškodeného pretrvávajú až do dnešného dňa. Poškodený bol minimálne po dobu 4 mesiacov odkázaný
na opateru iných ľudí. Bola znížená výrazným spôsobom kvalita jeho života, zasiahnuté do jeho
osobného, súkromného života v tom smere, že sa nemohol stretávať s najbližšími, nemohol vykonávať
činnosti, ktoré bežne vykonával. Mal tiež pokazené prežívanie veľkonočných sviatkov, pociťoval výraznú
bolesť a diskomfort, musel užívať silné analgetiká, podstupovať rôzne ošetrenia a iné invazívne zásahy,

kde všetko toto uvedené sa navyše podpísalo aj na jeho už predtým diagnostikovanej poruche zdravia
stiffmen syndróm, s čím v súčasnosti vznikajú poškodenému ďalšie komplikácie. Je nepochybné, že
negatívny zážitok zo spôsobenej dopravnej nehody ho ovplyvňuje v súčasnosti aj po psychickej stránke,
čo sa prejavuje aj v tom, že sa snaží vyhýbať šoférovaniu, resp. pri šoférovaní vedeniu motorového
vozidla pociťuje diskomfort oproti predchádzajúcemu stavu. Podľa ich názoru teda je uplatnený nárok na

uhradenie nemajetkovej ujmy plne zdôvodnený, kedy je nespochybniteľné, že k vzniku došlo v priamej
príčinnej súvislosti, ktorá bola spôsobená obžalovaným, i keď vo forme nedbanlivostného zavinenia.
Podľa ich názoru, preto súd by mal rozhodnúť o tomto nároku tak, že prizná uplatnený nárok vo výške
5.000,- eur. Súčasne v tejto súvislosti poukázal aj na zásadu legitímnych očakávaní na nedávnu
rozhodovaciu prax súdov, okrem iného aj Okresného súdu Zvolen, kedy v obdobnom prípade rozsudkom

sp.zn. 5T/35/2024zodňa27.01.2025,ktorýbolpotvrdenýuznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystrici
sp. zn. 5To/21/2025 zo dňa 25.03.2025, nadobudol právoplatnosť a týmto rozsudkom boli v obdobnom
prípade dopravnej nehody poškodení zrazeným chodcom, ktorí utrpeli obdobné zranenia priznané
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy a to vo výške 10.000,- eur pri ťažkom poškodení zdravia, kedy
obmedzenie spôsobu života trvalo po dobu 9 mesiacov a druhému poškodenému nemajetkovú ujmu

vo výške 3.000,- eur, ktorý bol na spôsobe života obmedzený po dobu 4 týždňov. Čo sa týka nároku
na úhradu trov právneho zastúpenia, tu nesúhlasil s názorom OP, že tento nie je podložený a žiadnym
spôsobom odôvodnený a v príčinnej súvislosti. Kedy medzi náklady resp. škodu spôsobenú v súvislosti
s dopravnou nehodou a s tým spojeným vedeným trestným konaním je potrebné zahŕňať aj náklady na
právne zastúpenie poškodeného v prípade, ak je poškodenému priznaná aspoň časť nároku na náhradu

škody. Čo sa týka viny, k tomu sa poškodený nemá oprávnenie vyjadrovať, avšak vo vzťahu k vyjadreniu
ľútosti obžalovaného, toto navrhol prijať, avšak poškodeného mierne zamrzelo, že od predmetného
stretnutia ohľadom náhrady škody zo dňa 31.10.2024 už obžalovaný ani jeho obhajca poškodeného
viac nekontaktovali.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.Podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu,
má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia

slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu
spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 3 000 000 eur páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest
uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom
na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona, zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest
nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej

sadzby.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej

neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom

odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojim konaním po objektívnej aj
subjektívnej stránke naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.Uvedené konanie obžalovaného mal súd za preukázané nielen priznaním sa samotného obžalovaného,
ale aj vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, najmä výpoveďou poškodeného G. H..

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone ( § 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona ).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).

Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený
Trestným zákonom. Obžalovanému poľahčuje okolnosť to, že pred spáchaní skutku viedol riadny život
(§36písm.j)Tr.zákona), priznaniasakuskutkuajehooľutovanie(§36písm.l)Tr.zákona).Priťažujúce
okolnosti súd u obžalovaného nevzhliadol. U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich

okolností nad priťažujúcimi.

Súd pri ukladaní druhu trestu vychádzal najmä zo skutočnosti ohľadom závažnosti spáchaného
trestného činu a jeho následku. Súd konštatuje, že sa v tomto prípade jedná o prečin ublíženie na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prihliadal pri ukladaní druhu trestu a je toho záveru,
že na potrestanie páchateľa, ako aj na ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov nie je
u obžalovaného nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Za spáchaný trestný čin mohol súd obžalovanému ukladať trest v základnej sadzbe jeden rok až päť
rokov. Keď súd prihliadol na hore uvedené skutočnosti ( najmä na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine a doposiaľ viedol riadne život, poškodenému sa opakovane ospravedlnil a poškodený jeho
ospravedlnenie prijal ) uložil mu trest odňatia slobody na samej dolnej hranici 12 mesiacov podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Takýto trest súd u obžalovaného považoval za

dostatočný a primeraný, hoci je to trest uložený na dolnej hranici základnej trestnej sadzby. Súd
zvažoval, či obžalovanému ukladať aj trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke, keďže skutok spáchal ako vodič osobného motorového vozidla, avšak vzhľadom na
osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol trestaný, opakovane sa za svoj skutok ospravedlnil a ktorý
vodičské oprávnenie potrebuje pre výkon svojho povolania a takto uložený trest by nezasiahol len jeho,

ale celú jeho rodinu. Súd sa tu stotožnil s názorom obhajoby a uložil mu namiesto toho iný trest a to
peňažný trest vo výške 500,- eur s tým, že suma peňažného trestu pripadá štátu a pre prípad, že by
výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri
mesiace.

S poukazom na vyššie uvedené, súd takto uložený trest považoval za trest uložený zákonne, za trest
primeraný okolnostiam spáchaných skutkov, ich následkom, ako i osobe obžalovaného a napokon súd
ho považuje aj za spravodlivý.
Súčasne v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku, súd zaviazal obžalovaného zaplatiť
poškodenému škodu vo výške 9.373,- eur, ktorá pozostáva zo škody na vozidle vo výške 2.223,-

eur a z bolestného vo výške 7.150,- eur, pričom tieto sumy vyplývajú z odborných vyjadrení, ktoré sú
súčasťou spisu.

Súčasne však súd poškodeného so zvyškom jeho nároku nad priznanú sumu 9.373,- eur odkázal podľa
§ 288 ods. 2 Tr. poriadku na civilné konanie. Súd poukazuje na to, že v priebehu trestného konania

obžalovaný uhradil čiastku 476,- eur za poškodený mobilný telefón vo výške 140,- eur, vynaložené
náklady na odťah vozidla 100,- eur a 236,- eur za oblečenie, ktoré mal poškodený na sebe. Pokiaľ si
poškodený uplatňoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur, súd nepopiera to, že poškodený má
nárok aj na uhradenie nemajetkovej ujmy, avšak dokazovanie, ktoré prebehlo v rámci trestného konanianebolo dostatočné na to, aby súd mohol rozhodnúť o výške tejto škody, keďže podľa názoru súdu
v danej veci by bolo potrebné dokazovanie doplniť a to najmä výsluchom manželky poškodeného, syna
poškodeného, či nevesty poškodeného. Na zváženie by bola aj otázka, či by bolo potrebné vykonať

znalecké dokazovanie ohľadne skutočnosti, aké zranenia by poškodený utrpel v prípade, že by bol
pripútaný bezpečnostným pásom. Pokiaľ sa týka nároku na úhradu trov právneho zastúpenia tu sa
súd stotožnil s názorom prokurátora, že uplatnená škoda za trovy právneho zastúpenia nemá priamu
súvislosť s predmetným trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len

v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to
v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrok je nesprávny alebo že chýba