Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010194
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010194.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej

veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa
14.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom mesto D., prechodne bytom E. E. X/XX, D., t.č.
vo väzbe v ÚVV Ilava,

je vinný, že

dňa 13.10.2024 v čase približne o 21:00 hodine v D., F. G. E. E. XX/XX, v ubytovni zvanej OSP, na
schodisku na prvom poschodí, si od poškodeného A. H. pýtal finančnú hotovosť z dôvodu splatenia
dlhu poškodeného priateľke obžalovaného A. E. vo výške 30,-€ v prítomnosti A. B. a A. H., pričom mu
bránil v odchode, kde mu však poškodený uviedol, že on osobne žiadne peniaze nedlhuje a finančnú
hotovosť pri sebe nemá, následne vyslovil obžalovaný že poškodený neodíde, kým mu nevráti peniaze,

bránil mu v opustení budovy po schodoch ku východu, následne pri dožadovaní sa zaplatenia dlhu,
obžalovaný telefón poškodeného zn. Motorola E4+ vzal z ruky poškodenému, poškodený uskutočňoval
telefonický hovor na hlasitý odposluch zo svojho mobilného telefónu zn. Motorola E4+, za účelom
zapožičania si finančnej hotovosti, od D. I. a J. K., obžalovaný vytiahol najmenej dvakrát a manipuloval
v blízkosti poškodeného pravou rukou s nožom s viditeľnou čepeľou, ktorý nôž poškodený vnímal
ako hrozbu rovnako ako prítomnosť A. B. a A. H., ktorí nijako nebránili konaniu obžalovaného a boli
v ich tesnej blízkosti, obžalovaný telefón poškodenému nevrátil, ale obžalovaný strhol z ramena
poškodeného aj látkovú kapsičku, čomu sa poškodený nebránil, obžalovaný prehľadal kapsičku, v ktorej

mal poškodený občiansky preukaz, hotovosť 6 €, kľúče od bytu a drobnosti, 6 € si obžalovaný ponechal
s tým, že poškodený mu má doniesť zvyšných 25 €, ponechal si aj kapsičku s obsahom za účelom
prinesenia peňazí, obžalovaný z kapsičky na výzvu poškodeného mu vrátil kľúče, aby mohol ísť domov
do bytu, privolaným taxíkom poškodený z miesta odišiel a týmto konaním sa obžalovaný A. B. ako od
poškodeného vynúteného zálohu za dlh zmocnil cudzej veci a to mobilného telefónu zn. Motorola 4+
s dvoma SIM kartami v presne nezistenej hodnote, textilnej kapsičky v nezistenej hodnote, hotovosti 6
€ a občianskeho preukazu na meno A. H., čím mu spôsobil škodu vo výške hotovosti 6,-€ a hodnoty

poškodenému odňatých vecí,

teda

hrozbou násilia nútil iného plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba nárok, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

čím spáchalzločin hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 191 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému A. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D., F. L. XXX/XX, škodu vo výške 6,-€.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. L. XXX/XX, so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného A. B. pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. bola podaná Okresnou
prokuratúrou Prievidza pod sp. zn. 2Pv 401/24/3307-61 na tunajší súd dňa 25.02.2025 obžaloba.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného A. H.,

svedkov A. C., A. A., D. I., A. B., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol prehratý zvukovo-obrazový
záznam na optickom disku z miesta a času skutku, ostatné listinné dôkazy uvedené nižšie a zistil tento
skutkový stav rozhodný pre vec samu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného stretol vo vchode na schodoch len

náhodou. Hneď ho žiadal, aby zaplatil dlh jeho priateľke A. E., ktorej poškodený dlhuje za sexuálne
služby. On sa však vykrúcal. Hádali sa a potom tam prišiel jeho brat A. a A. H.. On sa poškodenému
nevyhrážal, ani mu nehrozil nožom, ten mal v ruke neskôr a ide len o tik. Nevytrhol mu ani telefón, ten mu
podal poškodený, lebo si myslel, že pozná I., ktorému poškodený volal, aby si požičal peniaze. Telefón
mu vrátil, kapsičku mu dal poškodený dobrovoľne do zálohu. Nôž bol malý rybársky. V kapsičke mal

kľúče od bytu, ktoré poškodenému vrátil. On mu nevzal peniaze. O tri dni mu dal poškodený 25 eur, on
mu 5 eur odpustil, aby mal na taxík. Nevzal mu ani SIM karty, ani občiansky preukaz, lebo ten už skôr dal
poškodený niekomu do zálohu. On je slobodný bezdetný, jeho priateľka je A. E.. On robil brigádnicky.

Poškodený A. H. uviedol, že išiel za kamarátom A., mali ísť na sídlisko Sever, no ten meškal, tak išiel za

ním domov. Stretol obžalovaného, keď s A. odchádzali, ten začal pýtať peniaze, A. odišiel. Obžalovaný
chcel 30,-eur, no on mu hovoril, že to nie je jeho dlh, tento dlh už pýtal obžalovaný rok predtým, mal
sa týkať dievčaťa, ktoré on odprevádzal. Potom tam prišli aj ďalší dvaja, zatlačili ho na medziposchodie
do kúta, tie osoby na neho robili nátlak a obžalovaný pýtal peniaze, on zo strachu sa rozhodol peniaze
zohnať, volal kamarátom K. a I., dal nahlas telefón, no obžalovaný mu ho vzal a potom aj kapsičku.

Tam on mal 6 eur, dve SIM-karty jedna s kreditom a paušálovú a občiansky preukaz. Obžalovaný mal
až vtedy ako on telefonoval v ruke nôž, ruky držal spustené, nemanipuloval nožom očividne, on ho
sledoval periférne. Obžalovaný prehľadal kapsičku, on ho poprosil aby mu vrátil kľúče od bytu. Potom
mu povedal, že dlhuje len 25 eur, lebo obžalovaný si nechal tých 6. Poškodený chcel pre peniaze odísť
a tak mu obžalovaný zavolal taxi. Ako išli von, jeden z kamarátov obžalovaného mu jednu vrazil. Ešte

jeden z nich vravel, že keď príde tak dostane riadnu bitku no obžalovaný povedal, že bitku nedostane
keď donesie peniaze. On sa potom spojil s A. aj I., tí poznali obžalovaného, dohodli sa že mu donesie
peniaze a asi o dva dni v utorok sa stretli a on mu dal 30 eur, no obžalovaný vrátil prázdnu kapsičku a
reštartovaný telefón bez kariet. Keď chcel po ňom zvyšok, obžalovaný sľúbil, že sa vráti a donesie no
už neprišiel. On sa zdôveril I.. On nemal sex s E. poprel dlh no náhradu škody 30,-€ nežiada, aby tie

peniaze po ňom neskôr obžalovaný zas nechcel. Uviedol, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, skôr tendruhý čo tam bol, obžalovaný hovoril len niečo s tým, že neodíde odtiaľ, ostatní dvaja sa predvádzali
pred obžalovaným, ktorí chcel peniaze.

Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený bol u neho na návšteve, keď odchádzali,
svedok išiel popredu dole schodmi, stretol vtedy obžalovaného a poškodený sa tam zdržal. On potom
poškodeného čakal a neskôr potom mu volal poškodený že potrebuje na taxi a nejaké peniaze asi 30,-
€. Svedok nemal a potom sa stretli na sídlisku Sever a tam mu poškodený hovoril, že ho obžalovaný
ohrozoval. Že potrebuje vrátiť peniaze obžalovanému, že bol dlžný a nechal v záruke kapsičku.

Prečítaná bola časť jeho výpovede z prípravného konania, kde potvrdil, je pravdou, že mu poškodený
povedal, že dlhuje peniaze nejakej babe. Že sa tam bojí ísť naspäť, no za nejaké tri štyri dni sa mu
veci vrátili.

SvedokD.I.nahlavnompojednávaníuviedol,žePoškodenýodnehopýtal30,-€.Poškodenýtelefonoval,
ale bol pri hovore aj s obžalovaným, lebo ho počul, mali asi zapnutý hlasitý hovor. Potom si prišiel po

peniaze, no on mal len 10,-€. Poškodený mu povedal, že ho napadli aj vytiahli na neho nôž, tú osobu
poškodený nepoznal, on mu neveril, lebo bol moc pokojný. Potom cez facebooku zistil, že ide vlastne o
obžalovaného. Poškodený mu povedal, nechal obžalovanému kapsičku, kým zájde po peniaze, on sa
ho pýtal, prečo mu peniaze poškodený vracia, on sa vyhováral na nejakého kamaráta ktorý má dlhovať
peniaze nejakému dievčaťu, no podľa neho sa uhýbal a bolo mu jasné, že klame, že on nič nedlhuje.

On potom aj volal obžalovanému, ten povedal, že si má poškodený prísť pre veci, že mu to nemieni
opatrovať, no poškodený sa tam bál ísť, nech tam ide svedok. Bál sa prostredia, nie obžalovaného. On
išiel no obžalovaný tam už nebol. Nakoniec sa na druhý deň dohodli, že sa stretnú pri pošte. Obžalovaný
nosieval nožík. No vtedy u neho nevidel. Bol na bicykli mal sekerku a tú svedkovi dal. Obžalovaný veci
vrátil, poškodený mu dal peniaze on videl nejaké dve desať eurovky, no poškodený namietal, že chýba

pamäťová karta, obžalovaný povedal, že po ňu zájde a on išiel preč. Obžalovaný mal vrátiť kapsičku,
mobil a doklady. Poškodeného považuje za klamára.

Svedok A. B., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v bytovke, on zišiel po
schodoch v tom sa tam zjavil poškodený a ten sa rozprával s obžalovaným, on poškodeného nepoznal.

Počúval ich chvíľu, nik sa tam nevyhrážal, riešili dlh, obžalovaný sa pýtal, kedy mu dá peniaze,
poškodený tvrdil, že nič nedlhuje. Potom poškodený niekomu volal a dal do zálohy kapsičku. Na to sa
čítala časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uvádza, že potom, čo poškodený povedal, že dá
kapsičku do zálohy mu ju zobral obžalovaný rukou, uviedol, že nevie, či ju zobral či strhol. On žiaden nôž
nevidel. On išiel potom s bratom a H. von, poškodenému prišlo taxi. Taxi sa volalo z jeho telefónu. Na

otázku obžalovaného, keď bol na chodbe či tam padli vyhrážky uviedol, že možno jedna a to v znení, že
"kamarát, musíš mi dať peniaze teraz, lebo keď mi ich nedáš, možno už neodídeš". Poškodený povedal,
že mu ich dá, len musí ísť pre ne dole, obžalovaný povedal, že nepôjde preč, lebo sa už nevráti, preto
aj poškodený navrhol záloh.

Svedok obhajoby A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že má zlú skúsenosť s poškodeným, ten mal
ukradnúť nejaký telefón, k ktorom potom tvrdil, že ho predal svedkovi a narobil mu tým opletačky s
políciou. On pozná obžalovaného asi pol roka.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý zvukovo-obrazový záznam z CD nosiča č.l. 224 - záznam s

koncovkou 711, ktorý bol vydaný A. M. viď č.l. 223 (prehratý cez aplikáciu BS Player). Okrem iného
v čase 1:26:54 sa pýta obžalovaný poškodeného, kedy donesie peniaze A., 1:28:08 prichádza A. B.,
obžalovaný rukou bráni poškodenému odísť, 1:28:45 hovorí potom čo ho predíde a stojí mu v ceste
von, aby dal peniaze, lebo stadiaľ neodíde, o 1:29:00 príde odspodu aj A. H.. V čase 1:31:30 hovorí
poškodenému obžalovaný, že je jasné, že tam bude (v zmysle, že poškodený neopustí budovu), v čase

1:33:19 aj neskôr 1:34:48 vytiahne a manipuluje obžalovaný s nožom, otočený smerom k miestu, kde
je poškodený. V čase 1:35:26 vytrhne z ruky poškodeného mobilný telefón a v čase 1:36:06 mu zvlieka
kapsičku ktorú neskôr prehľadáva, pri odchode má obžalovaný aj dáždnik poškodeného.

Podľa potvrdenia vydaného podľa § 141 ods. 1 Tr. por. Bazárom Tekely Nováky na č.l. 278 bola určená

hodnota kapsičky na 10,-€ a mobilného telefónu Motorola E4+ s prasknutým displejom na 30,-€, podľa
spol. ELKO computers Prievidza s.r.o. hodnota SIM karty na paušál je 10.25-€, a podľa SIM karty Tesco
mobile s kreditom 5,-€ bola 5 + 10,-€, viď č.l. 280-282.Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 300 spáchal obžalovaný dňa 05.01.2024
priestupok proti pravidlám cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta 500,-€ a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na 16 mesiacov (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia).

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 307 a pripojených spisov bol obžalovaný dosiaľ sedemkrát súdne
trestaný.

Prvé tri odsúdenia obžalovaného (Okresný súd Prievidza sp. zn. 2T/40/14, 1T/65/14, 1T/90/15) sa týkajú

najmä majetkovej trestnej činnosti, napokon v uvedených veciach vykonal nepodmienečné tresty.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/79/17 z 28.06.2017 právoplatným toho istého dňa bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody na 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/92/17 z 08.08.2017, právoplatným dňa
26.08.2017 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k odsúdeniu vo veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/79/17.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/31/17 z 02.10.2017, právoplatným 02.10.2017 bol
odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody na 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia za spáchanie zločinu vydierania podľa vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. Trest vykonal dňa 03.10.2023.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/59/2024-119 z 27.06.2024 bol obžalovaný
odsúdený za spáchanie prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa §20 k § 212 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. na trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 18
mesiacov. Týmto trestným činom spôsobil so spolupáchateľmi škodu 811,20-€.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh obhajoby a prokurátorky na výsluch svedkyne A. E. a
návrh obhajoby na výsluch svedka B., pretože ide o dôkazy, ktoré nemajú už vzhľadom k vykonanému
dokazovaniu žiaden zásadný význam pre rozhodnutie o merite veci. Svedkyňu E. súd predvolával
na hlavné pojednávanie trikrát, ani raz sa jej nepodarilo predvolanie doručiť. Jej výpoveď mala byť

relevantná jedine k preukázaniu toho, či jej poškodený skutočne dlhoval peniaze. Je potrebné uviesť, že
malo ísť o peniaze za sexuálne služby, čo samo o sebe je informácia, ktorú by svedkyňa zrejme nemala
záujem potvrdzovať. Pokiaľ by bol uvedený dlh celkom vymyslenou súčasťou obrany obžalovaného,
zrejme by ani samotný poškodený nepotvrdzoval, že obžalovaný mal snahu dlh vymáhať už rok predtým,
nespomínal by okolnosti vzniku dlhu svedkovi I.. Poškodený pritom sám pripúšťal, že za skutočného

dlžníka (podľa jeho verzie) dlh uhradí. Rovnako by bolo nelogické, že nežiada náhradu škody vo
výške dlhu, keď by išlo o celkom vymyslenú pohľadávku s výhovorkou, že nechce, aby obžalovaný dlh
nevymáhal v budúcnosti. Inými slovami obžalovaného usvedčuje zo závažnej trestnej činnosti no trápi
ho postoj obžalovaného v budúcnosti k dlhu 30,-€. Preto má súd za to, že výsluch svedkyne E. by nič na
tom, že obžalovaný bol presvedčený, že vymáha reálnu pohľadávku nezmenil. Výsluch svedka B. (N.

B.), osoby, ktorá má mať zrejme občiansky prekaz poškodeného nemá tiež žiaden význam. Poškodený
ani v súčasnosti nemá občiansky preukaz, niet dôvod neveriť tomu, že o tento doklad prišiel v súvislosti
so skutkom a ten sa nie od neho dostal zrejme k svedkovi.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej

súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že skutok z hľadiska jednoty skutku totožný so skutom, pre
ktorý bola podaná obžaloba stal, avšak ten prebehol tak ako je popísané v skutkovej vete rozsudku a
čo je podstatné nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., ale napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.

a/ Trestného zákona.

Obžalovaného obrana spočívala v tom, že v podstate nijako násilne nevymáhal dlh, ktorý mal poškodený
u jeho priateľky A. E.. Tá sa mu mala zdôveriť, že poškodený jej dlhoval za sexuálne služby. Išlo o starýdlh, presahujúci rok, pričom obžalovaný nevedel poškodeného skontaktovať a v čase skutku sa s ním
stretol náhodou. Poškodený, keďže peniaze nemal, dal mu dobrovoľne do zálohu kapsičku, obžalovaný
sa mu nijako nevyhrážal, a nehrozil ani nožom. To, že je nôž na zábere kamery je len dôsledok toho, že

nôž zvykne nosiť a podvedome sa s ním zabávať tak, že ho vytiahne z vrecka pohrá sa s ním a potom
vloží naspäť. Poškodený nemal dôvod považovať to za hrozbu a ani nôž nevidel. Nijak poškodenému
nebránil v odchode.

Táto verzia bola vyvrátená dokazovaním, jedinou preukázanou skutočnosťou z nej považuje súd to,

že obžalovaný skutočne vymáhal dlh o ktorom si myslel, že existuje a dlžníkom je poškodený. Skutok
však prebehol inak a v podstatných okolnostiach napĺňal znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a/ Trestného zákona.

Z výpovede poškodeného, svedka A. B., kamerového záznamu, výpovede svedka I. a v zhodných

častiach aj samotného obžalovaného súd ustálil, že bez dôvodných pochybností sa stal skutok tak, ako
je popísaný v skutkovej vete rozsudku. Z dokazovania vyplynulo, že vskutku poškodený odchádzal z
bytovky so svedkom A., ten ale vychádzal skôr a zostal mimo deja. Poškodený stretol obžalovaného
na schodoch, pričom ten ihneď po ňom chcel zaplatenie dlhu, jednak zo záznamu, ako aj z výpovede
poškodeného, tiež brata obžalovaného A. B., vyplynulo, že vskutku obžalovaný vytvoril na poškodeného

tlak bránením mu v ceste aj vyslovením vety, že ten neodíde, kým mu nevráti peniaze. Čo je podstatné,
obžalovaný sa neocitol pri vymáhaní dlhu len s poškodeným, ale pridali sa k nemu aj jeho brat A.
B. a A. H.. Títo ako je zrejmé zo záznamu boli v tesnej blízkosti, najmä svedok H. aj sám bol
aktívny a oslovoval poškodeného, napokon pred budovou neskôr mal uštedriť poškodenému aj úder.
Tlak troch osôb, obžalovaný aktívne vymáhajúci dlh, ktorý podmienil odchod obžalovaného zaplatením

dlhu, neskôr vynútené hovory, kde poškodený zháňal peniaze, privlastnenie si telefónu poškodeného,
strhnutie kapsičky, jej prehľadávanie a privlastnenie si vecí ako zálohu či sčasti splatenia dlhu (hotovosť,
sim karty, občiansky preukaz), pričom najmenej dvakrát vytiahnutie noža z vrecka a manipulácia s ním,
hocnaúrovnipása,novtesnejblízkostipripoškodenom,sktorýmobžalovanýkomunikovaljetokonanie,
ktoré bez pochyby je hrubým nátlakom na poškodeného - teda hrozbou násilia a so zbraňou vynútenie

plniť povinnosť zo záväzku, na ktorej splnenie má inak tretia osoba (E.) nárok. Poškodený spolupracoval,
avšak len v dôsledku hrozby nožom a prítomnosti aj ďalších dvoch osôb A. B. a A. H., ktorí nijako
nebránili tomuto konaniu naopak predstavovali svojou prítomnosťou dôvodne podporu obžalovaného.
Súd je toho právneho názoru, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky zločinu lúpeže práve z dôvodu,
že obžalovaný vymáhal pohľadávku pre tretiu osobu, ktorú považoval za reálnu, čím sa tento skutok

odlišuje aj od "výpalníctva" (§190 Tr. zák. - kde sa vymáha plnenie bez právneho dôvodu, teda záväzok
či služba, ktorú si vymyslí sám páchateľ). Obžalovaný porušil záujem na ochrane slobody rozhodovania
s presahom na ochranu majetku. Konal v úmysle priamom.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení

§ 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj a spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 33a
ods. 1, 2, 3 Tr. zák. páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie
nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá

ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre zločin hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
a/ Trestného zákona je v zákonnom rozpätí 3-8 rokov odňatia slobody.

Z registra trestov a pripojených spisov však vyplýva, jednak to, že obžalovaný bol viackrát odsúdený
za úmyselnú trestnú činnosť, pričom odsúdenia nie sú zahladené / napr. Okresný súd Trenčín sp.
zn. 4T/92/17, Okresný súd Prievidza sp. zn. 1T/59/2024 - naviac v skúšobnej dobe/, no najmä to, žeopätovne spáchal zločin, pričom súd poukazuje na odsúdenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/79/17 a zločin vydierania podľa vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/31/17. Súd tak

prihliadol k priťažujúcim okolnostiam podľa § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. U obžalovaného
súd nezistil, žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Dolná hranica upravenej trestnej sadzby je tak 4 roky a 8
mesiacov odňatia slobody.

Práve v takejto výške súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. jeho nevyhnutnosť

je daná tým, že obžalovaný spáchal závažnú trestnú činnosť za použitia tentokrát hrozby násilia
opätovne a to napriek dvom skorším odsúdeniam za lúpež či vydieranie na nepodmienečné tresty.
Doterajšie tresty tak nemali žiaden pozitívny vplyv na jeho správanie a účel trestu sa tak javí mať len
represívnu funkciu a prevencia spočíva zrejme len v tom, že pokiaľ je vo výkone trestu, tak na slobode
nehrozí páchanie trestnej činnosti jeho osobou. Dôvod prečo súd uložil trest "len" na dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby je to, že obžalovaný neprekročil hranicu hrozby násilia, nemal v úmysle popri

vymožení pohľadávky poškodenému ešte "pridať" a fyzicky mu ublížiť. Tiež súd zohľadnil skutočnosť, že
skutok sa stal ako sa javí vďaka zhode náhod, že sa obžalovaný stretol s poškodeným náhodou a práve
v takej situácii, kde ostal poškodený z jeho pohľadu sám proti trom osobám so sťaženou možnosťou
sa im vynúť či im ujsť. Na vytvorení tejto situácie však obžalovaný nemal rovnako vplyv, poškodeného
úmyselne nevyhľadal. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

Súd poškodenému priznal len nárok na náhradu škody vo výške 6,-€, teda sumu, ktorú si obžalovaný
pri samom skutku ponechal, viac pokiaľ ide o hotovosť poškodený nepožadoval a súd jeho návrh

nie je oprávnený prekročiť. Ostatné nároky neboli riadne poškodeným vyčíslené, preto by rozsah
preukazovania týchto nárokov presiahol možnosti dokazovania na nariadenom hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.