Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120236074
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120236074.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zást. advokát JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti
žalovanej: A. B., C. XX, D., C. E., nar. X.XX.XXXX, zást. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla
Mudroňa 5, Žilina, IČO: 47 445 092, o 1 733,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č. k. 10Csp/43/2020 - 190 z 18. septembra 2023

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o 3 100 €, zamietavý výrok rozsudku Okresného súdu Michalovce č.
k. 10Csp/43/2020 – 190 z 18.9.2023 v rozsahu späťvzatia žaloby z r u š u j e a konanie v rozsahu

zrušenia z a s t a v u j e .

Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku vo zvyšku sčasti m e n í tak, že konanie o úroky
z omeškania prislúchajúce k istine 300 € z a s t a v u j e a vo zvyšku tento p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) napadnutým rozsudkom

v poradí ako druhým pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka zamietol jeho
žalobu proti dlžníkovi uplatnenú ako nárok na peňažné plnenie vo výške 4 833,23 € s príslušenstvom
odvodzované zo zmluvy z 19.11.2019 o postúpení pohľadávky banky ako postupcu, ktorá tejto vznikla
z dôvodu predčasného zosplatnenia dlhu žalovanej zo zmluvy z 8.6.2015 o poskytnutí spotrebiteľského
úveru Flexipôžička reg. č. 006026911040615 a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako nebankový subjekt splnenie zákonných podmienok pred
postúpením pohľadávky banky bez súhlasu klienta (§92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách)
v konaní preukazoval jednak (i) listom banky z 27.3.2017 označeným ako „tretia upomienka – pokus
o zmier“ žalovanej zasielaným poštou ako zásielka podacieho č. F., a jednak (ii) výzvou banky zo
16.5.2017 „na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“. List banky z 27.3.2017 podľa
obsahu posúdil ako upozornenie veriteľa spotrebiteľovi dané v zmysle §53 ods. 9 o. z., ale pre absenciu
dátumu na príslušnom poštovom podacom hárku v spise na č. l. 166 nemal preukázané ani len jej

podanie na poštovú prepravu.

3. Vec právne posúdil podľa §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý citoval a s poukazom
aj na právne závery najvyššieho súdu vyjadrené v jeho rozsudku z 28.3.2018 vo veci 7Cdo/26/2017uzavrel, že za výzvu banky v zmysle §92 ods. 8 ZoB nie je možné považovať výzvu na úhradu dlžnej
sumy, resp. ani upozornenie na zosplatnenie, pokiaľ v týchto listinách sa neodkazuje na postup podľa
§92 ods. 8 ZoB. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by banka pred postúpením

pohľadávky takúto výzvu žalovanej reálne doručila, pre absenciu dôkazu o existencii výzvy banky podľa
§92 ods. 8 ZoB nemal za splnené zákonné predpoklady postupiteľnosti žalobou uplatnenie peňažnej
pohľadávky na žalobcu (§39 o. z.) a tým ani jeho aktívnu vecnú legitimáciu ako postupníka v tomto
konaní a žalobu preto zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalovanej
v spore ustanovenou v §255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutia žaloby o 1 733,23 € s príslušenstvom, žalobca
podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel a z dôvodu žalovanou
vykonaných úhrad žalobu sčasti, v rozsahu istiny 3 100 € vzal späť.

5. Proti rozsudku namietal, že on splnenie zákonných podmienok pre riadne a platné postúpenie

bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ustanovené v §92 ods. 8 ZoB ako jednu z podmienok svojej
aktívnej legitimácie v spore o jej zaplatenie preukázal o. i. aj predložením výzvy banky z 27.3.2017 a
výzvu na plnenie zo 16.5.2017, pričom ich zasielanie žalovanej formou doporučenej poštovej zásielky
v konaní preukázal predloženým podacím hárkom a doručenkou. Pokiaľ uvedené súd nepovažoval za
splnenie predpokladov výzvy podľa uvedeného zákonného ustanovenia, s poukazom na judikatúru NS

SR, v zmysle ktorej za výzvu na plnenie pred postúpením podľa §92 ods. 8 ZoB možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky (8Cdo/169/2020), pričom ani nie je potrebné, aby v súvislosti so zosplatnením a postúpením
pohľadávky veriteľ realizoval dve samostatné výzvy, jednu podľa §53 ods. 9 o. z. a druhú podľa §92 ods.
8 ZoB (1Cdo/4/2020), namietal nesprávne právne posúdenie veci.

6. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby a navrhla, aby odvolací
súd zamietavý rozsudok vo zvyšku potvrdil. Vymenoval ďalšie dôvody neplatnosti zosplatnenia žalobou
uplatnenej peňažnej pohľadávky spôsobujúce neplatnosť jej postúpenia na žalobcu, ktoré neboli
predmetom pozornosti súdu prvej inštancie, a súhlasil aj s jeho závermi o absencii akéhokoľvek dôkazu

v konaní o doručení tzv. tretej upomienky z 27.3.2017 do dispozičnej sféry žalovanej. V súvislosti
s námietkou odvolateľa, že súd za výzvu podľa §92 ods. 8 ZoB mal považovať už upozornenie
spotrebiteľa podľa §53 ods. 9 o. z. z 23.7.2017, resp. výzvu podľa §565 zo 16.5.2017, odkázal na
právny názor NS SR vyjadrený v jeho rozsudku z 31.3.2022 vo veci 2Cdo/266/2020, v zmysle ktorého
ustanovenie §92 ods. 8, vety prvej ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že

jej klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku a že skrz spotrebiteľského charakteru
dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru zároveň aj
charakter výzvy v zmysle §92 ods. 8 ZoB.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací čiastočné späťvzatie žaloby o istinu 3 100 €, ku ktorému

došlo za procesnej situácie predpokladanej ustanovením §370 CSP, t. j. za súhlasu žalovanej a skôr,
než rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, pripustil, napadnutý rozsudok v rozsahu
späťvzatia zrušil a konanie v rozsahu zrušenia zastavil.

8. Vo zvyšku po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP ho preto
potvrdil.

10.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený1.10.2025o9.45hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 25.9.2025

boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.
3 za použitia §378 CSP).11. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorom odvolací súd dospel k záveru, že tento
nie je naplnený.

12. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená

žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný.
V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam,
dostatočne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc

z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi
odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku
súdu prvej inštancie, ako tieto zhora sú odvolacím súdom reprodukované, v celom rozsahu sa stotožnil
a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa preto obmedzil len na konštatovanie
ich správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení nadbytočne preto už nezopakoval.

14. Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkureagujúcnaodvolaciunámietkužalobcuodvolací
súd dopĺňa nasledovné.

15. Vecná legitimácia v sporovom súdnom konaní musí byť vždy nepochybne preukázaná. Na strane

žalobcu hovoríme o aktívnej vecnej legitimácii a rozumie sa ňou také jeho hmotnoprávne postavenie,
z ktorého tomuto vyplýva žalobou uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo tento
hmotnoprávny nárok takto si uplatňovať. Jej preskúmavanie je preto imanentnou súčasťou každého
sporového súdneho konania a súd ju skúma vždy, v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu, t. j. aj
v prípade, že ju žiadna zo sporových strán ani nenamieta (ex offo).

16. Vzhľadom na to, že žalobca ako nebankový subjekt je postupníkom, ktorý svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní odvodzoval od zmluvy z 19.11.2019 o postúpení bankovej pohľadávky, pričom
ustanovenie §92 ods. 8 ZoB ustanovuje zákonné predpoklady platnej cesie takejto pohľadávky z banky
na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne pristúpil k

posudzovaniu, či pred spornou cesiou banka literu tohto zákonného ustanovenia (ne)dodržala. Ustálená
rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutia NS SR vo veciach 1Cdo/147/2014,
7Cdo/26/2017, 1Obdo/92/2018, ale aj v ďalších), je pritom jednotná v závere, že v prípade, že k cesii
bankovej pohľadávky bez súhlasu klienta došlo bez dodržania zákonných predpokladov ustanovených
v §92 ods. 8 ZoB pre jej platné postúpenie, takáto cesia ako odporujúca zákonu v zmysle §525 ods. 2

o. z. je neprípustná a podľa §39 o. z. preto neplatná.

17. V zmysle §92 ods. 8, vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení k 19.11.2019, ako
ho citoval aj súd prvej inštancie, ak (i) napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky
jej klient (ii) je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, (iii) táto aj bez súhlasu klienta môže
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej, a to aj
nebankovej osobe. Z charakteru týchto podmienok vyplýva, že kumulatívne o. i. aj všetky tieto museli byť
splnené v čase cesie pohľadávky banky v danom prípade na žalobcu ako nebankový subjekt. Pretože
v danom prípade išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalovaná mala vykonávať v splátkach,

pričom v zmysle vymenovaných zákonných podmienok k platnému postúpeniu môže dôjsť len v prípade,
žepostupovanábankovápohľadávkajesplatná,nevyhnutnepodmienkouplatnostispornéhopostúpenia
pohľadávky banky proti žalovanej na žalobcu muselo byť jej predchádzajúce platné zosplatnenie.

18. Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky ad (i) (písomná výzva banky žalovanej ako klientovi

v omeškaní), uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že banka bez súhlasu klienta o. i.
aj na žalobcu ako na nebankový subjekt platne môže postúpiť svoju peňažnú pohľadávku len v rozsahu
zodpovedajúcom tomu jeho peňažnému záväzku, ktorého jej písomná výzva klientovi v omeškaní sa
týkala. Existenciu takejto písomnej výzvy banky žalobca v konaní tvrdil a preukazoval tak upozornenímz 27.3.2017, ako aj oznámením zo 16.5.2017 o zosplatnení úveru, t. j. v oboch prípadoch listinami
nespôsobilými potrebnú skutočnosť preukázať.

19. Písomné upozornenie banky z 27.3.2017 na uplatnenie jej práva dlh zosplatniť obsahujúce o. i. aj
výzvubankyklientovivomeškanínaplnenie,nevznikoltotižvrelevantnomčase,aleeštepredsamotným
zosplatnením následne postúpenej bankovejpohľadávky, a teda vznikol v čase, kedy žalovaná rozhodne
ešte nebola v omeškaní s peňažnou pohľadávkou v takom rozsahu, v akom táto ako už zosplatnená
následne bola postúpená na žalobcu. Z toho dôvodu pre účely posudzovania, či prostredníctvom listu

banky z 27.3.2017, (ne)bol dodržaný zákonný postup pre banku ustanovený v §92 ods. 8 ZoB, je
bezpredmetným, a to bez ohľadu na správne závery súdu prvej inštancie, že v konaní ani nebolo
preukázané, že tento jednostranný právny úkon veriteľa, ktorý podľa žalobcu bol obsahom zásielky č.
F., na poštovú prepravu vôbec bol podaný, a teda že vôbec sa dostal do sféry dispozície žalovanej ako
jeho adresáta.

20. Nevyhnutne potrebnou písomnou výzvou banky klientovi v omeškaní v zmysle §92 ods. 8 ZoB
nemohlo byť pritom ani samotné následné vyhlásenie zo 16.5.2017 o mimoriadnej splatnosti úveru.
Uvedenou problematikou výslovne sa zaoberal najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 27.10.2022 vo
veci 4Cdo/75/2020. V zmysle aj jeho záverov „prvým predpokladom pre platnú cesiu splatnej bankovej
pohľadávky alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva banky dlžníkovi v omeškaní“. Pri ďalšom

výklade §92 ods. 8 ZoB vecne pritom nadviazal na závery najvyššieho súdu vyslovené v jeho rozsudku
z 31.3.2022 vo veci 2Cdo/266/2020, keď rozvinul, že „obsah prvej vety tohto zákonného ustanovenia
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že klient je v omeškaní so splnením čo i len
časti svojho záväzku“ a že „skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru“ (v danom prípade listom banky zo 16.5.2017) „nemožno prisvedčiť

aj charakter výzvy v zmysle §92 ods. 8 ZoB“. Odvolací súd s takýmto výkladom §92 ods. 8 ZoB
plne sa stotožňuje a vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu ako priliehavý ho preto aplikoval aj
v posudzovanej sporovej veci. Z toho dôvodu v zmysle jeho záverov ani z preukázane doručeného
tohto jednostranného právneho úkonu bankového veriteľa zo 16.5.2017 žalovanej dňom 23.5.2017
nemožno preto vyvodiť jeho platnú písomnú výzvu klientovi v omeškaní, akú má na mysli ustanovenie

§92 ods. 8 ZoB. Žalobcom formulované opačné právne závery najvyššieho súdu o tejto otázke z ním
označených rozhodnutí NS SR z 27.1.2022, resp. z 25.5.2022 pritom ani nevyplývajú, najvyšší súd
problematikou výhradnosti písomnej výzvy banky podľa §92 ods. 8 ZoB v uvedených rozhodnutiach
sa ani nezaoberal. Urobil tak až vo svojej novšej judikatúre z 27.10.2022, resp. aj vo svojom rozsudku
vo veci 2Cdo/266/2020, a to spôsobom, ako je uvedené zhora. Ani tieto odvolacie námietky žalobcu

v odvolacom konaní preto neobstáli.

21. Už aj tento samotný dôvod bol dostatočným pre záver, že k predmetnému postúpeniu bankovej
pohľadávky bez súhlasu klienta na žalobcu došlo v rozpore s §92 ods. 8 ZoB a že toto preto ako
neprípustné (§525 ods. 2 o. z.) v zmysle §39 o. z. (minimálne) pre tento rozpor so zákonom je

absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý ako taký od počiatku nemal preto žiadne právne účinky.
Z tohto dôvodu v posudzovanej veci bol správny a zákonný záver súdu, že žalujúci nebankový subjekt
v danom spore od počiatku nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré v konaní proti žalovanej
uplatňoval (nebol aktívne vecne legitimovaným), keďže tento platne a účinne sa nestal veriteľom žalobou
uplatňovanej pôvodne bankovej peňažnej pohľadávky voči žalovanej, a to bez ohľadu na prípadnú

existenciu ďalších žalovanou zmienených dôvodov nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v spore. Súd
preto nepochybil, keď týmito ako bezpredmetnými v konaní sa nezaoberal.

22. Odvolací súd z týchto dôvodov postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom a späťvzatím žaloby zároveň nedotknutom rozsahu zamietavého

výroku potvrdil ako vecne správny.

23. Vzhľadom na to, že procesnými úkonmi žalobcu z 29.6.2020 a z 2.9.2020 v konaní došlo k späťvzatiu
žaloby nielen v rozsahu istiny 300 €, ale aj v rozsahu jej príslušenstva žalobcom vymedzeného ako
„prislúchajúce“ (v spise na č. l. 86 a č. l. 101), o žalobe v tomto rozsahu už nemalo byť rozhodované

meritórne. Pokiaľ súd žalobu aj v tomto rozsahu zamietol, ide o vadu týkajúcu sa procesných podmienok
(nedostatok žaloby). Odvolací súd v zmysle §380 ods. 2 CSP musel na túto vadu prihliadnuť, aj keď
nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená a meritórne rozhodnutie súdu v tomto rozsahu postupom podľa§388 CSP preto zmenil tak, že konanie zastavil aj v rozsahu zvyšnej časti tohto čiastočného späťvzatia
žaloby z 29.6., resp. z 2.9.2020.

24. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, pričom odvolací súd napadnutý rozsudok
sčasti aj menil a vo veci sčasti rozhodoval aj postupom podľa §370 CSP, postupom podľa § 396
ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj na súde prvej inštancie. Pretože žalobca
v posudzovanej veci nebol nositeľom žalobou uplatneného hmotnoprávneho oprávnenia, procesné
zavinenie na zastavení takto od počiatku nedôvodne vedeného konania bolo preto potrebné pripísať

na jeho vrub, a to bez ohľadu na to, čo bolo dôvodom, pre ktorý došlo k čiastočnému späťvzatiu
žaloby. Odvolací súd nárok na náhradu trov tak v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní v plnom rozsahu priznal preto v tomto spore plne úspešnej žalovanej (§255 ods. 1, §256 ods.
1 CSP); dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu §257 CSP v prospech neúspešného žalujúceho
nebankového subjektu na úkor úspešného spotrebiteľa v konaní nezistil, ich existenciu v konaní netvrdil
ani žalobca. O výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).