Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121207041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k.s., so
sídlomŽižkova4D,04001Košice–mestskáčasťJuh,IČO:47372176,správcaúpadcuEKOTRIMs.r.o.
v konkurze, so sídlom Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211, zastúpeného
Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47

238 836, proti žalovanému: VH - FB EURO, s.r.o., so sídlom Hlavní 329/78, 352 01 Aš, Česká republika,
IČO: 291 13 466, zasupenému JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského
13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice z 15. marca 2024, č. k. 32Cbi/11/2021–136, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 15. marca 2024 č. k.
32Cbi/11/2021-136.

II. Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomzamietolžalobuažalovanémupriznalprotižalobcovinároknanáhradu
trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti
voči konkurzným veriteľom právnych úkonov úpadcu – bezhotovostných úhrad faktúr č. 19222001,
19222002,19222004a19222006auloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť7.700,56eurdovšeobecnej

konkurznej podstaty úpadcu.

2. Súd prvej inštancie považoval za nesporné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu uznesením
zverejneným v OV č. 171/2020 dňa 04.09.2020 (uznesenie na Okresnom súde Košice I sp. zn.
26K/6/2020),uplynutiehmotnoprávnejlehotynapodaniežalobydňom05.09.2021(§57ZKR),existenciu
obchodnoprávneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, pričom žalovaný bol veriteľom úpadcu a

bezhotovostnúúhradusumy7.700,56eurúpadcomnazákladefaktúrvystavenýchžalovanýmzadodaný
tovar, a to dňa 15.07.2019 (VS: 19222001), dňa 21.08.2019 (VS: 19222002), dňa 06.08.2019 (VS:
19222004) a dňa 05.09.2019 (VS: 19222006). Spornou medzi stranami sporu podľa súdu prvej inštancie
bola otázka, či dané úkony (bezhotovostné úhrady jednotlivých faktúr) sú odporovateľnými právnymi
úkonmi.

3. Dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v účtovnej závierke zostavenej k 30.04.2019 za obdobie
od 01/2019 - 04/2019 uviedol úpadca v časti PASÍVA záporné vlastné imanie (-75.533,- eur) a v riadnejúčtovnej závierke za rok 2019 (k 31.12.2019) uviedol v časti PASÍVA vlastné imanie v zápornej hodnote
(-200.801,- eur), pričom oproti predchádzajúcemu bezprostrednému obdobiu (k 31.12.2018) došlo k
zmenšeniu jeho hodnoty (k 31.12.2018 bola hodnota vlastného imania úpadcu 1.608,- eur), čo sa

odrazilo aj na celkovom výsledku hospodárenia úpadcu. Z účtovných závierok úpadcu zostavených
dňa 16.11.2021 ku dňu 31.07.2019, ku dňu 31.08.2019 a ku dňu 30.09.2019 súd prvej inštancie ďalej
zistil, že v časti PASÍVA je uvedené záporné vlastné imanie s klesajúcou tendenciou, čo sa odzrkadlilo
aj na celkovom výsledku hospodárenia úpadcu (výsledok hospodárenia - strata). Do konkurzného
konania úpadcu si prihlásili pohľadávky viacerí veritelia, ktorých splatnosť vznikla vyhlásením konkurzu

na majetok úpadcu. Napokon z výpisov bankového účtu úpadcu za rok 2019 súd prvej inštancie zistil, že
úpadca, okrem faktúr vystavených žalovaným, bezhotovostne uhrádzal aj iné faktúry vystavené tretími
osobami (FINEKOL s.r.o., IHT NY s.r.o., Východoslovenská energetika a.s. a iné).

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 14 ods. 1, § 23 ods. 1, § 57 ods. 1 až 4, §

59 ods. 1, 3, 4, § 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) a § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Uviedol, že žaloba bola podaná v lehote (dňa 04.09.2021 doručená súdu) a týka sa právnych úkonov
vykonaných v období 1 roka, resp. 5 rokov do začatia konkurzného konania. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na znaky odporovateľných právnych úkonov (všeobecná skutková podstata odporovateľnosti

právneho úkonu a osobitné podstaty odporovateľných právnych úkonoch /zvýhodňujúci právny úkon
ukracujúci právny úkon/) a uviedol, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že úhrady jednotlivých faktúr
vystavených žalovaným sú právne úkony, ktorými úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti
ostatným svojim veriteľom a taktiež nepreukázal ani splnenie podmienky ukrátenia uspokojenia niektorej
prihlásenej pohľadávky. Ba práve naopak, žalovaný (a iní úpadcovi veritelia) vykonával voči úpadcovi

svoj záväzok spočívajúci v dodaní tovaru za protiplnenie, pričom obaja účastníci zmluvného vzťahu
svoje vzájomné záväzky plnili v rámci výkonu svojej bežnej podnikateľskej aktivity. Samotná úhrada
kúpnej ceny s následným ukrátením uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka
(§ 57 ods. 4 ZKR) nezakladá zvýhodnenie alebo ukrátenie veriteľa (§ 59 a § 60 ZKR), a to aj napriek
zásade pari passu, na ktorú zásadu poukázal žalobca (rôzne osoby alebo veci sú alebo majú byť

riešené rovným dielom a teda, že všetkým veriteľom úpadcu sa má zaručiť rovnocenný prístup, rovnaké
postavenie nielen v čase konkurzného konania, ale aj pred ním). Zo zákonnej definície nie je možné
konštatovať, že všetkými právnymi úkonmi daného charakteru (bezhotovostné úhrady vyplývajúce z
bežného obchodného vzťahu) urobenými počas jedného roka do začatia konkurzného konania musí
úpadca svojich veriteľov (obchodných partnerov) pomerne uspokojovať. Zákon ustanovuje, že musí

ísť o neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa. Rovnosť veriteľom v tomto kontexte je potrebné vnímať
ako rovnosť príležitostí a nie ako rovnosť výsledku. Rovnosť veriteľov je v tom, že každý veriteľ má
právo na plnenie aj počas jedného roka do začatia konkurzného konania. Uvedené sa vzťahuje aj
na ukracujúce právne úkony urobené počas lehoty piatich rokov pred začatím konkurzného konania
úpadcu. Z peňažných transakcií úpadcu vykonaných na jeho podnikateľskom účte vyplýva, že úpadca

peňažné plnenie zasielal aj iným svojím veriteľom (obchodným partnerom) a teda v danom čase jeho
obchodní partneri (aj žalovaný) z konania úpadcu nemali možnosť vydedukovať znaky jeho úpadku,
platobnej neschopnosti. Žalovaný tak nemal dôvod domnievať sa, že úhrada kúpnej ceny za ním dodaný
tovar je jeho neodôvodneným zvýhodnením oproti iným obchodným partnerom. V úpadcovom majetku
zostalo plnenie (tovar), čiže k zmenšeniu jeho majetku týmito právnymi úkonmi nedošlo.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal jeho zmenu a vyhovenie
podanej žalobe, respektíve jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V podanom odvolaní poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP
a uviedol, že úpadca v čase, keď bol úpadca v úpadku, neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa

oproti iným svojim veriteľom s rovnakým hmotnoprávnym postavením, keď poskytol žalovanému vyššie
percentuálne uspokojenie, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania
veriteľov. Prihliadnuc na pomer zisteného majetku úpadcu k výške zistených pohľadávok by určite
nebola pohľadávka žalovaného uspokojená v takej miere, ako mu poskytol úpadca predmetnýmiúhradami. Žalobca má za to, že predloženými prihláškami jednoznačne preukázal, že v čase vykonania
odporovaných právnych úkonov mal úpadca ďalšie splatné záväzky, ktoré neuspokojil ani len čiastočne.
Poukázal na skutočnosť, že konkurzný veriteľ ENVI – PAK, a.s. si prihlásil do konkurzu pohľadávku vo

výške 9.894,13 eur, splatnú od 01.09.2017, ktorá úpadcom nebola uhradené ani čiastočne.

7. Napokon žalobca poukázal na veci s totožným predmetom konania (vedené na Okresnom súde
Košice I sp. zn. 26Cbi/7/2021, 26Cbi/8/2021, 26Cbi/9/2021, 26Cbi/11/2021), kde bolo právoplatne

konštatované, že jednotlivé právne úkony sú voči konkurzným veriteľom úpadcu EKOTRIM s.r.o.
neúčinnéasúdzaviazaljednotlivýchžalovanýchvrátiťdopodstatypeňažnúnáhradu.Súdprvejinštancie
tak rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty bez toho, aby toto primerane odôvodnil.

8. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované

vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne
závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP).
Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd

uvádza:

12. Hoci žalobca v odvolaní poukázal aj na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolanie
žalobcu je vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu obsahovo prázdne, nakoľko žalobca v odvolaní

neuvádza, aký z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie nevykonal. Súd prvej inštancie vykonal všetky
navrhnuté dôkazy. Nie je úlohou odvolacieho súdu a s ohľadom na dodržanie zásady rovnosti strán
sporu ani z vlastnej iniciatívy nemôže dopĺňať nedostatočnú odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto
smere. Súd prvej inštancie súčasne z vykonaných dôkazov správne zistil rozhodné skutkové okolnosti.
Preto odvolací súd z týchto vychádzal pri preskúmaní právnych záverov súdu prvej inštancie.

13. Žalobca v konaní tvrdil, že bezhotovostné úhrady faktúr sú právnymi úkonmi, ktorými dlžník inak
neodôvodnene zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok,
než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov. Argumentoval, že

prihliadnuc na pomer zisteného majetku dlžníka k výške zistených pohľadávok by neboli pohľadávky
žalovaného uspokojené v takej miere, ako mu ju poskytol úpadca. Tým bola podľa žalobcu naplnená
skutková podstata zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa § 59 ZKR. Zároveň týmito úkonmi došlo k
zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka, z ktorej budú uspokojovaní veritelia, čím bola podľa žalobcu
naplnená aj skutková podstata ukracujúcich právnych úkonov podľa § 60 ZKR.

14. Pre úspešnosť v spore o určenie neúčinnosti zvýhodňujúcich právnych úkonov (§ 59 ZKR) bol
žalobca povinný podať žalobu v prekluzívnej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu (čo bolosprávne súdom prvej inštancie posúdené ako splnené), a preukázať, že (i) ide o právne úkony, ktorými
dlžník ukrátil uspokojenie dlžníkových veriteľov (§ 57 ods. 4 ZKR), (ii) predmetné právne úkony spôsobili
úpadok, alebo boli urobené počas úpadku dlžníka (§ 59 ods. 3 ZKR), (iii) ide o právne úkony vymedzené

v§59ods.1,2ZKRaleboúkony,ktorýmidlžníkinakneodôvodnenezvýhodnilsebaalebosvojhoveriteľa
oproti iným svojim veriteľom (§ 59 ods. 1, 2 ZKR).

15. Pokiaľ ide o to, či šlo v prípade predmetných odporovaných úkonov o zvýhodňujúce právne úkony

(§ 59 ods. 1, 2 ZKR), súd prvej inštancie správne uzavrel, že úhrady jednotlivých faktúr nie sú úkonmi,
ktorými by úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným svojim veriteľom, keďže šlo
o plnenie v rámci výkonu bežnej podnikateľskej aktivity, pričom úpadca nemusel dodržať pravidlo
pomerného uspokojenia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Platby dlžníka v jednoročnej
lehote pred začatím konkurzného konania rôznym jeho veriteľom nie je možné paušalizovať všetky ako
odporovateľné právne úkony, je potrebné preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu, či došlo v

danom prípade k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

16. Žalobca (ako osoba nesúca dôkazné bremeno) nepreukázal, že by úpadca zvýhodnil žalovaného
oproti ostatným veriteľom úpadcu neodôvodnene. Vykonanie úhrad faktúr malo svoj relevantný dôvod -

odplata za predaj tovaru či poskytnuté služby ako súčasť podnikania úpadcu. Šlo teda o výkon riadnej
podnikateľskej činnosti, preto ich nemožno považovať za úkony neodôvodnene zvýhodnené, ktoré sú
podmienkou úspechu odporovateľnosti úkonu podľa § 59 ods. 1 ZKR. Odvolací súd dodáva, že je takmer
nemožné, aby v období pred vyhlásením konkurzu v časovom horizonte (kedy je možné napadnúť
právne úkony odporovateľnosti), dlžník neplnil vôbec záväzky z dodávateľsko-odberateľských vzťahov,

resp. „strážil“ ich uspokojovanie tak, aby všetci veritelia boli uspokojovaní pomerne (viď rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/23/2023).

17. K skutkovej podstate ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR odvolací súd udáva, že tento má

subjektívnu povahu, t. j. k odporovateľnosti sa vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o takomto úmysle dlžníka (s výnimkou osoby spriaznenej s dlžníkom podľa § 60 ods. 2
ZKR, ktorá ale nie je v tomto spore daná). Žalobcom však v konaní neboli produkované žiadne dôkazy,
ktoré by uvedené preukazovali. Preto v danom prípade nešlo v prípade predmetných odporovaných
právnych úkonov o ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZKR.

18. Napokon pokiaľ ide o rozhodnutia súdu prvej inštancie v obdobných veciach (napr. 26Cbi/7/2021,
26Cbi/8/2021, 26Cbi/9/2021 a 26Cbi/11/2021), odvolací súd uvádza, že skutočne prebiehajú (resp.
už aj skončili) obdobné súdne spory iniciované žalobcom (nie len spory citované žalobcom v jeho

odvolaní), avšak nie všetky boli skončené s procesným úspechom žalobcu. Žalobca nemôže legitímne
očakávať, že mu bude vyhovené v akejkoľvek jeho ďalšej žalobe o určenie neúčinnosti iného právneho
úkonu úpadcu, nakoľko takýto paušálny záver by mohol vychádzať iba z toho, že vo všetkých veciach
ide o zhodný skutkový stav veci. Odvolací súd dodáva, že v obdobných veciach, ktoré sa viedli na
KrajskomsúdevKošiciach(sp.zn.2CoKR/15/2023,3CoKR/11/2023,3CoKR/23/2023,3CoKR/28/2023,

3CoKR/31/2024, 3CoKR/34/2023, 3CoKR/42/2023 a 4CoKR/23/2023), odvolací súd rozhoduje jednotne
a v neprospech žalobcu, čo už musí byť žalobcovi známe. Odvolací súd preto, poznajúc svoju
rozhodovaciu činnosť, rozhodol aj v tomto odvolacom konaní s ohľadom na princíp predvídateľnosti
a právnej istoty strán.

19. Odvolací súd tak uzatvára, že žalobcom deklarované odvolacie dôvody nie sú naplnené. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca.21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).