Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200742
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-8Sa/40/2022

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

BA-8Sa/40/2022

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2021 Sociálna poisťovňa,
ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) v zmysle § 65, § 82, § 293dq, § 293dr a § 82b
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“)
rozhodla, že žalobkyni od dátumu 7. februára 2017 bol priznaný starobný dôchodok v sume 277,40

EUR mesačne, druhým výrokom od 1. januára 2018 s poukazom na § 82 a § 293dx ZSP zvýšený na
sumu 284,70 EUR a tretím výrokom nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa § 82b ZSP
žalobkyni zanikol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že rozsudkom Krajského súdu
vBratislaveč.k.:8Sa/22/2020–57zodňa19.mája2021bolozrušenérozhodnutiegenerálnehoriaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. januára 2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie č. XX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra 2019 z dôvodu nezistenia riadneho
skutkového stavu veci. V pokračujúcom administratívnom konaní bolo doplnené dokazovanie listinnými
podkladmi dôležitými pre rozhodnutie vo veci ako sú pracovné zmluvy na pracovný pomer žalobkyne
so spoločnosťou ALVO s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, IČO: 35 871 318 (ďalej
len „ALVO s.r.o.“), overená fotokópia splnomocnenia, mzdové listiny, zápisnica z osobného stretnutia
so žalobkyňou, spísaná dňa 27.10.2021a iné. Správny orgán prvého stupňa v súčinnosti s Finančnou
správou zistil rozdiely vo vymeriavacích základoch a v súčinnosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou

boli získané informácie o preddavkoch na poistné za svojich zamestnancov spoločnosti ALVO s.r.o. za
rozhodné obdobie.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa v zákonnej
lehote odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný na
rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo

dňa 25. marca 2022, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne vo veci priznania starobného
dôchodku a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.
decembra 2021 potvrdil.

4. V odvolaní zo dňa 29.01.2022 žalobkyňa uviedla, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie považuje za nezákonné z dôvodu nezistenia riadneho skutkového stavu veci spočívajúce
v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na starobný dôchodok. Podľa názoru
žalobkyne zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli hodnotené vymeriavacie základy, ktoré
na účely dôchodkového poistenia boli vykázané spôsobom vyžadujúcim Sociálnou poisťovňou za
obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2007, teda
v čase, keď žalobkyňa bola zamestnankyňou spoločnosti ALVO s.r.o. s pravidelným príjmom, z ktorého

zamestnávateľ vypočítal a vykonal zrážky poistného na dôchodkové poistenie. Žalobkyňa informovala
o tom Sociálnu poisťovňu dokladmi, ktorými ako zamestnanec spoločnosti ALVO s.r.o. disponovala
(pracovné zmluvy, výplatné pásky).

5. Ku výške vymeriavacích základov Finančnej správy žalobkyňa poznamenala, že nakoľko Finančné

riaditeľstvo SR poskytuje Sociálnej poisťovni údaje o vymeriavacích základoch, ktoré fyzická osoba
dosiahla z činnosti samostatne zárobkovej osoby a preto výška je rozdielna s výškou, ako zistila Sociálna
poisťovňa na základe vydokladovania vymeriavacích základov na platenie poistného ako zamestnanca
obchodnej spoločnosti. Výška vymeriavacích základov na úhradu poistného na dôchodkové poistenie sa
spravujevýlučnezákonomč.461/2003Z.z.anemásúvissurčenímvýškypodľaFinančnéhoriaditeľstva

SR, pretože oni posudzujú SZČO. Navyše podľa názoru žalobkyne ako odvolateľky žiadne ustanovenie
zákona č. 461/2003 Z. z. nedovoľuje Sociálnej poisťovni porovnávať údaje získané od Finančnej správy
a na základe takto získaných údajov rozhodovať o nároku na starobný dôchodok, preto rozhodnutie
považuje za svojvoľné a v rozpore so ZSP.

6. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení poukázala na to, že zamestnávateľ, spoločnosť ALVO s.r.o. si splnil
zákonnú povinnosť zaslať Sociálnej poisťovni mesačné výkazy poistného s uvedením vymeriavacích
základov za obdobie 2010 - 2017, z ktorých sa odvádza poistné na dôchodkové poistenie ako aj
opravné mesačné výkazy za obdobie 2004 – 2009, pričom žalovaná nepovažuje dodatočne elektronicky
zaslané, následne zmenené a doplnené vymeriavacie základy za relevantné. Zákon o sociálnom

poistení však neustanovuje žalovanej tieto údaje, ktoré sú v jej informačnom systéme spochybňovať jej
relevantnosť. Do administratívneho konania boli predložené všetky potrebné doklady pre rozhodnutie
a na osobnom stretnutí so zástupcami žalovanej, z ktorého bola dňa 27.10.2021 spísaná zápisnica,
neboli zo strany zástupcov žalovanej spochybnené vymeriavacie základy uvedené vo výplatných
páskach, z ktorých zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážku poistného na dôchodkové poistenie.

Poukázala na ustanovenie § 141 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Za
zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na
poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské
poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je
povinný platiť zamestnanec.“

7. Na položené otázky na osobnom stretnutí ohľadom pravidelne zasielanej mzde žalobkyni od
zamestnávateľa do zápisnice odpovedala, že mzda jej bola zasielaná pravidelne a výplatné pásky
dostávala priebežne. Poukázala tiež na znenie § 60 ods. 1 ZSP, kedy obdobie dôchodkového poistenia
je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak

za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie
podľa zákona. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie,
podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Žalobkyňa poznamenala, že i keď zástupcovia žalovanej na osobnom stretnutí dňa 05.10.2021 sa pýtali
na doplnenie mzdových dekrétov ku pracovným zmluvám, následne si ich žalovaná nevyžiadala ani

dodatočne na potvrdenie vymeriavacích základov uvedených vo výplatnej páske. K otázke mzdových
listov na osobnom stretnutí žalobkyňa uviedla, že tieto mzdové listy získala od zamestnávateľa,
niektoré priebežne, vyžiadala si však všetky aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8Sa/22/2020 – 57 aby bolo možné Sociálnej poisťovni preukázať rozhodujúce skutočnostiku založeniu, trvaniu a skončeniu jej pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa ALVO s.r.o. Na
otázku zástupcov žalovanej na osobnom stretnutí, že prečo už v roku 2018 na vyžiadanie Sociálnej
poisťovne nepredložila výplatné pásky a mzdové listy, čo podľa jej mienky navodzuje dojem, že

Sociálna poisťovňa od nej ako zamestnanca obchodnej spoločnosti žiadala predložiť uvedené listiny,
podotkla, že žalovaná predloženie listín vyžiadala až listom zo dňa 20.08.2021 a to aj napriek tomu,
že v priebehu rokov 2018 a 2019 telefonicky viackrát žalovanú dotazovala, či pri rozhodovaní o výške
starobného dôchodku nie je potrebné predložiť nejaké relevantné doklady a údaje. Vtedy žalobkyni
bolo oznámené, že rozhodné skutočnosti sa zisťujú prostredníctvom zamestnávateľa a pokiaľ vzniknú

pochybnosti o rozhodných skutočnostiach potrebných k riadnemu preukázaniu skutkového stavu, tak
žalovaná písomne vyzve žalobkyňu na predloženie dokladov potrebných k rozhodovaniu o výške
starobného dôchodku. Nasledujúce otázky na osobnom stretnutí smerovali ku zamestnávateľovi, na čo
žalobkyňa uviedla, že ako zamestnanec nenesie ani nemôže niesť zodpovednosť za plnenie povinností
zamestnávateľa, ktorý v danom čase mal tri konateľky a každá zodpovedala za inú oblasť. Žalobkyňa
podotkla, že mala ako konateľka mala na starosti obchodnú politiku spoločnosti ALVO s.r.o.

8. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaná
prostredníctvomsvojhogenerálnehoriaditeľasvojímrozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa25.marca
2022 s poukazom na § 215 ods. 4 ZSP odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2021.

9. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila na tom základe, že s poukazom na žiadosť žalobkyne
o starobný dôchodok, ktorá bola spísaná dňa 27. júna 2018 v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava
a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 8Sa/22/2020 – 57 zo dňa 19. mája
2021 (ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX

X z 14.01.2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
z 24.09.2019 o výške starobného dôchodku a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie) s využitím ustanovení § 65, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP jej bol od 9. februára 2017 priznaný
starobný dôchodok v sume 277,40 EUR mesačne, od 1. januára 2018 valorizovaný na sumu 284,70
EUR mesačne s tým, že s poukazom na § 82b ZSP žalobkyni zanikol nárok na zvýšenie starobného

dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím sa realizoval vyššie
uvedený rozsudok krajského súdu.

10. Vo svojom odôvodnení žalovaná následne uviedla, že neskoršími rozhodnutiami č. XXX XXX XXXXX
X – I. – II. z 15. decembra 2021 bola žalobkyni suma starobného dôchodku zvýšená za získanie

ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti na základe
ustanovenia § 66 ods. 3 ZSP a v zmysle rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X – III. Z 15. decembra
2021 jej od 1. januára 2020 patrí starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku 384,80
EUR mesačne. Ďalšími rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X – IV. a V. z 15. decembra 2021 bol
zúčtovaný 13. dôchodok, pretože bol vyplatený vo vyššej sume ako jej patril. Ku rozporom ohľadom

vymeriavacích základov žalovaná zaujala stanovisko, že v súčinnosti s príslušným daňovým úradom
pôvodné mesačné výkazy spoločnosti ALVO s.r.o. v rokoch 2004 – 2007 číselne súhlasili s údajmi, ktoré
sú evidované daňovým úradom. Naopak nesúhlasia s údajmi, ktoré zaslala spoločnosť ALVO s.r.o za
svojich zamestnancov na opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového
poistenia zo 4. októbra 2021, ktoré boli žalovanej predložené v roku 2021. Ako príklad uviedla, že

predložené výplatné pásky nemohli byť vyhotovované priebežne, lebo na výplatných páskach bol už od
januára 2008 uvedený konverzný kurz pri zmene slovenskej koruny (SKK) a eurom (EUR) a oficiálne
bol stanovený až v júli 2008. Z tohto dôvodu má žalovaná pochybnosti o priebežnom vystavovaní
výplatných pások. Rovnako tak po preskúmaní finančnej situácie spoločnosti ALVO s.r.o. je z pohľadu
žalovanej nepravdepodobná výška potvrdených zárobkov (vymeriavacích základov), ktorá bola v danom

čase nadštandardná vzhľadom na to, že spoločnosť bola v nezanedbateľnej strate. Na základe vyššie
uvedeného žalovaná vyhodnotila, že okrem zistených rozdielov vo vykázaných údajoch medzi rokmi
2004 až 2007, výplatné pásky doložené dňa 7.10.2021 boli vyhotovované dodatočne a javia sa ako
nedôveryhodné a vykázané údaje v konaní o dôchodkovej dávke nebolo možno zhodnotiť ako spoľahlivo
preukázané.

11. Žalovaná ďalej uviedla, že pre nárok na starobný dôchodok bolo posudzované obdobie, keď
žalobkyňa bola u zamestnávateľa so štatútom zamestnanca, teda od 01.01.2024 do 31.03.2007 a od01.07.2007 do 08.02.2017 a bolo zhodnotené v plnom rozsahu, avšak pre určenie sumy starobného
dôchodku nebolo možné hodnotiť vymeriavacie základy pre pochybnosti o pravosti týchto údajov.

12. Žalobkyňa v zmysle druhostupňového rozhodnutia s poukazom na príslušné ustanovenia zákona
o sociálnom poistení dosiahla dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov, ku ktorým sa pripočítalo 72
kalendárnych mesiacov a ku 9. februáru 2017 získala 14 890 dní dôchodkového poistenia, t. j. 40
rokov a 290 dní (na účely výpočtu 40,7946 rokov). Na nárok na starobný dôchodok boli započítané
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia v období od 1984 do 2016 a vymeriavacie základy

dosiahnuté v tomto období sa vyrátali na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a údajov
v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. K námietke týkajúcej sa nezhodnotenia vymeriavacích
základov od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 doložených na výplatných
páskach a mzdových listov od zamestnávateľa ALVO, s.r.o. dňa 07.10.2021 a vykázaných opravným
evidenčným listom zo 4.10.2021 nebolo možné vyhovieť pre rozporuplnosť a nepravdepodobnosť
vykazovaných údajov ku už skôr potvrdeným údajom, teda žalovaná opravené údaje nepovažovala za

hodnoverné.

II. Žaloba a jej dôvody

13.Protirozhodnutiužalovanejč.XXXXXXXXXXXzodňa15.marca2022podalažalobkyňavzákonnej
lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“). Žaloba bola s poukazom na
uznesenie krajského súdu o odstraňovaní vád pod č. k.: 8Sa/40/2022 – 7 zo dňa 05.09.2022 doplnená
podaním zo dňa, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.10.2022 aj spoločne s prílohami. V doplnenom podaní
žalobkyňa namietla druhostupňové rozhodnutie žalovanej pre jej nezákonnosť z dôvodu nezistenia

riadneho skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná nesprávne aplikovala
právne normy, ktoré upravuje nárok na výšku starobného dôchodku tým, že nezhodnotila vymeriavacie
základy za sporné obdobie, keby bola žalobkyňa zamestnancom v spoločnosti ALVO, s.r.o., teda
od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017. Pracovné zmluvy ani mzdové listy
z uvedeného obdobia, ktoré vychádzajú z účtovníctva spoločnosti ALVO, s.r.o., Sociálna poisťovňa

nespochybnila ani údaje v nich uvedené. Zo strany žalovanej boli spochybnené len údaje na výplatných
páskach od januára do júna roku 2008 z dôvodu, že konverzný kurz prepočtu slovenskej koruny na
euro bol známy až od 8. júla 2008 a že tieto doklady neboli vyhotovované priebežne. Podľa názoru
žalobkyne to však svedčí len o tom, že výplatné pásky z toho obdobia jej neboli odovzdané načas ale
až oneskorene, keď bol známy už konverzný kurz na prepočet meny, ktorý mala obchodná spoločnosť

nastavená vo svojich mzdových softwaroch. Z toho však žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver,
že výplatné pásky z rokov 2004 – 2017 boli vyhotovované dodatočne a údaje v nich sú vykázané
účelovo.Dodala,žepripochybnostiachmohlaSociálnapoisťovňavykonaťkontrolunapreverenieúdajov
v účtovníctve, resp. objasniť sporné údaje a zistiť riadny skutkový stav. Kontrola nebola vykonaná,
namiesto toho Sociálna poisťovňa konštatovala nedôveryhodnosť údajov s tým, že pri nároku na výpočet

starobného dôchodku ich nemožno vyhodnotiť ako spoľahlivo preukázané.

14. Žalobkyňa ďalej namietla tvrdenie žalovanej, že pri nároku na starobný dôchodok jej boli započítané
všetky preukázané vymeriavacie základy dosiahnuté v období od 1984 do 2016 a to na základe
údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ako príklad uviedla výšku

vymeriavacích základov vedených u zamestnávateľa od roku 2010 do roku 2016, pričom v osobnom liste
dôchodkového poistenia žalovanej tieto vymeriavacie základy za uvedené roky absentujú. K opravnému
evidenčnému listu dôchodkového poistenia zo dňa 4. októbra 2021 sa nevie vyjadriť a relevantne
posúdiť, nakoľko ich nemá k dispozícii.

15. K tvrdeniu žalovanej, že v súčinnosti s Finančným riaditeľstvom SR (finančnou správou) bola
zistená rozdielna výška vymeriavacích základov, aká bola evidovaná Sociálnou poisťovňou, rovnako
ako vo svojom odvolaní počas administratívneho konania žalobkyňa ozrejmila, že tieto údaje pri výpočte
starobného dôchodku nemajú súvislosť, finančná správa eviduje iné vymeriavacie základy, ktoré fyzická
osoba dosiahla z činnosti samostatnej zárobkovej osoby a Sociálna poisťovňa eviduje vymeriavacie

základy, ktoré žalobkyňa dokladovala ako zamestnanec. Zopakovala, že konanie o výške starobného
dôchodku sa spravuje len zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a žiadne ustanovenie tohto zákona nedovoľuje porovnávať získané údaje od finančnej správy a nazáklade nich rozhodovať o výške priznania starobného dôchodku, obdobiach dôchodkového poistenia
a o výške vymeriavacích základoch.

16. K údajom získaných žalovanou v súčinnosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ohľadom údajov
verejného zdravotného poistenia, žalobkyňa uviedla, že vykázané údaje preukazujú len tú skutočnosť,
že zamestnávateľ žalobkyne si riadne nesplnil oznamovaciu a prihlasovaciu povinnosť vyplývajúcu zo
zákona o zdravotnom poistení, čo však rovnako nemá vplyv na konanie o výške starobného dôchodku
a táto skutočnosť nemôže byť žalobkyni na ťarchu, nakoľko za ňu nezodpovedá. Opätovne ako pri

súčinnosti s finančnou správou aj tu poukázala na svojvoľné rozhodovanie žalovanej, ktoré nemá oporu
v právnom predpise o sociálnom poistení.

17. V ďalšom odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovanej sa uvádza: „že na základe zistených
skutočností nemožno na účely platenia poistného považovať za spoľahlivo preukázané údaje dodatočne
elektronicky zaslané, následne zmenené a doplnené, týkajúce sa vymeriavacích základov, z ktorých

malo byť vo Vašom prípade v skúmanom období zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.“ (druhá
strana rozhodnutia). Žalobkyňa k tomuto tvrdeniu žalovanej zaujala stanovisko spôsobom, že na jej
výzvy zamestnávateľ ALVO, s.r.o. údaje a vymeriavacie základy za skúmané obdobie a opravné
vymeriavacie základy za roky 2004 až 2009. Žalovaná mala možnosť vykonať kontrolu za účelom
odstránenia pochybností a riadneho zistenia skutkového stavu veci, neurobila tak, len oznámila, že, že

údaje, ktoré sa nachádzajú v jej informačnom systéme, okrem iného dodatočne zaslané, nepovažuje
za relevantné, pretože údaje poskytnuté príslušným daňovým úradom nesúhlasia s údajmi spoločnosti
ALVO, s.r.o., ktoré boli uvedené na opravných mesačných výkazov v roku 2021. Žalobkyňa takéto
konanie namieta, nakoľko nemá oporu v zákone o sociálnom poistení.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne

18. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. Zopakovala závery z napadnutého rozhodnutia,
pridržiava sa skutkových aj právnych dôvodov uvedených rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X z 25. marca 2022 a trvá na správnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X z 13. decembra 2021. K rozporu vo vymeriavacích základov (vedených v osobnom liste
dôchodkového poistenia) oproti údajom, ktoré boli uvedené v informácii o zmenách stavu individuálneho

účtu ku dňu 16. marca 2022, žalovaná poznamenala, že rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie
o dôchodkovom nároku je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktorého obsah môže
meniť len zamestnávateľ a je akceptovaný len v prípade súladu s údajmi v informačnom systéme
jednotného výberu poistného (IS JVP) a tu nie je súlad vo vykázaných údajoch a z toho dôvodu
nie je súlad v údajoch vedených v informácii o zmenách individuálneho účtu poistenca, čo z názvu

vyplýva len jej informačný charakter s údajmi vedenými v osobnom liste dôchodkového poistenia,
ktorý je prílohou k rozhodnutiu o dôchodkovej dávke a obsahuje, na rozdiel od informácie o zmenách
v individuálnom účte poistenca, zhodnotené (preukázané) údaje pre nárok na dôchodok pre určenie
jeho sumy. Žalovaná v databáze IS JVS eviduje žalobkyňu s registráciou za sporné obdobie, t. j. od
01.01.2004do31.03.2007aod01.07.2007do08.02.2017.Zamestnávateľombolielektronickyzasielané

mesačné výkazy poistného a príspevkov: za obdobie od 07/2007 do 12/2008 s vymeriavacím základom
1 000 EUR mesačne s uvedeným rodným číslom žalobkyne (31.12.2017), za obdobie od 1/2009 do
9/2009 s vymeriavacím základom 1 000 EUR mesačne s uvedeným rodným číslom žalobkyne, pričom
ostatní zamestnanci mali nulové vymeriavacie základy (04.01.2018), za obdobie od 10/2009 do 12/2009
s vymeriavacím základom 2 200 EUR mesačne s uvedeným rodným číslom žalobkyne a rodným číslom

pána B. s vymeriavacím základom 1 585 EUR mesačne. Žalovaná podotýka, že uvedené údaje sa
nezhodujú s údajmi v opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo 4. októbra 2021 a z tohto
dôvodu nebolo možné hodnotiť na nárok a výšku sumy priznaného starobného dôchodku.

19. K námietky žalobkyne ohľadom nevykonanej kontroly vedenia účtovníctva v spoločnosti ALVO,

s.r.o. žalovaná uviedla, že ZSP jej neumožňuje vykonávať vnútornú kontrolu účtovných záznamov
obchodných spoločností, teda žiadnym spôsobom meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy
dôchodkového zabezpečenia/poistenia. Kontrolnú činnosť síce zákon priznáva vo vzťahu sociálneho
poistenia pobočke žalovanej (§ 178 ods. 1 písm. i/ ZSP) a ústrediu (§ 179 ods. 1 písm. n/ ZSP) alenie spôsobom a rozsahom ako si predstavuje žalobkyňa. Pokiaľ údaje nie sú zhodné s tými, čo vedie
Sociálna poisťovňa vo svojom informačnom systéme, nemožno ich akceptovať pre ich rozpornosť.
Z toho dôvodu žalovaná po osobnom prerokovaní so žalobkyňou vykonala ďalšie šetrenia na účelom

odstránenia nejasností prostredníctvom súčinnosti s Finančnou správou SR, príslušným daňovým
úradom, kde pri oboch subjektoch bol vykázaný nesúlad, resp. rozdiely vo vymeriavacích základoch
(opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia). Rovnako ako
vosvojomrozhodnutížalovanápoukázalanaskutočnosť,žezamestnávateľžalobkynebolvdanomčase
v nezanedbateľnej strate a preto je nepravdepodobná výška zárobkov žalobkyne, potvrdených v roku

2021 za roky 2004, 2007 až 2016. Navyše v databáze IS JVP počnúc rokom 2010 nie sú predložené
výkazy za pracovný pomer žalobkyne v spoločnosti ALVO, s.r.o.

20. K námietke žalobkyne ohľadom toho, že ZSP žalovanej neukladá možnosť zisťovať a vyhodnocovať
údaje s súčinnosti s Finančnou správou SR, zdravotnou poisťovňou alebo daňovým úradom, žalovaná
zaujala stanovisko, že ako správny orgán jej ustanovenie § 195 ods. 1 ZSP ukladá povinnosť postupovať

pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na tento účel si
obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie. Preto údaje, ktoré mala vo svojom informačnom systéme
a ktoré zaslal zamestnávateľ žalobkyne, bolo potrebné overiť ich hodnovernosť, za tým účelom aj
s inými subjektami, napr. na účel daňových povinností alebo pre účely zdravotného poistenia. Námietky
žalobkyne s ohľadom na vyššie uvedené, považuje žalovaná za nedôvodné.

21. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej nereagovala, nevyjadrila sa aj napriek riadne doručenej výzve
ako aj opätovnej výzve súdu.

IV. Relevantná právna úprava

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

26. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

27. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192.

28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.30.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

31. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

32. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

33. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá ZSP, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku
právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká
dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 60 ods. 1 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového

poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové
poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje
za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo

zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 %
účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

35. Podľa § 60 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2010, obdobie dôchodkového

poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového
poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové
poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť
platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

36. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zamestnávateľ je právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to
ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

37. Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická
osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

38.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

39. Podľa § 82 ZSP, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a
dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o

percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

40. Podľa § 82b ods. 1 ZSP, suma minimálneho dôchodku sa určuje podľa prílohy č. 4a.

41. Podľa § 82b ods. 2 ZSP, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného
po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena
c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o

vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobnéhodôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak
poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku

podľa osobitného predpisu,
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku programovým výberom,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia a

5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d/. poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého
bodu.

42. Podľa § 82b ods. 3 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je
obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na
určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a/. v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,

b/ pred 1. januárom 1993,
c/ v cudzine alebo
d/ v kalendárnom roku,
1/ v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2/ do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

43. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci

podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

44. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa

§ 137 ods. 4 SSP. Zároveň sa oboznámil s obsahom súdneho i administratívneho spisu žalovanej,
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, pretože nebol pri rozhodovaní
viazaný žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP.

45. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok.

46. Spornou otázkou medzi účastníkmi v konaní je určenie sumy dôchodku žalobkyne za žalobkyňou

tvrdené odpracované obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017
u zamestnávateľa, spoločnosti ALVO, s.r.o., pre rozpor s údajmi nachádzajúcimi sa v informačnom
systéme jednotného výberu poistného žalovanej (IS JVP) a vykonaným dokazovaním žalovanej.
Uvedený rozpor bol aj predmetom podania správnej žaloby žalobkyne, o ktorej rozhodol Krajský súdv Bratislave rozsudkom zo dňa 19.05.2021 pod č. k.: 8Sa/22/2020 – 57, ktorým rozhodnutie generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2020 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na

ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení krajský súd o. i. uviedol, že žalovaná nepostupovala podľa §
195 ods. 1 ZSP, teda riadne (presne a úplne) nezistila skutočný stav veci a prvostupňovému správnemu
orgánu uložil krajský súd riadne zistiť stav veci aj vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré vyplývali zo žiadosti
žalobkyne o starobný dôchodok, že počas doby trvania jej pracovného pomeru v spoločnosti ALVO,
s.r.o., v období od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 vykonávala súbežne ďalšie

zamestnania,vykonávalatiežčinnosťakoosobasamostatnezárobkovočinnáabolaaj„nezamestnaná“.

47. Správny súd zo súdneho ako aj z administratívneho spisu zistil, že po vrátení veci krajským súdom
späťnaďalšiekonanieapoprejednaníveciprvostupňovýsprávnyorgánonárokužalobkynenastarobný
dôchodok rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2021, ktorým od 09.02.2017 jej
priznal starobný dôchodok vo výške 277,40 eur mesačne, s poukazom na § 82 a § 293dx ZSP zvýšený

(valorizovaný) od 01.01.2018 na sumu 284,70 eur mesačne. Tretím výrokom prvostupňový správny
orgán uviedol, že nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa
§ 82b ZSP žalobkyni zanikol.

48. V prvom rade tunajší súd uvádza, že žalovaná v novom konaní po vrátení veci zrušujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/22/2020, v administratívnom konaní zavŕšenom
žalobou napadnutým rozhodnutím postupovala v súlade s právnym názorom a usmernením v rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/22/2020, náležite doplnila dokazovanie v úzkej spolupráci so
žalobkyňou a zistila skutočný stav veci.

49. Spornými boli dodatočne zaslané vymeriavacie základy na opravných mesačných výkazoch
a opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo strany zamestnávateľa žalobkyne zo dňa
04.10.2021. Žalovaná v rámci žalobou napadnutého rozhodnutia k dodatočne zaslaným dôkazom
žalobkyňou zo dňa 04.10.2021 uviedla na strane 2 a 3 rozhodnutia, že „Aj z poskytnutej súčinnosti
príslušným Daňovým úradom vyplýva, že pôvodné mesačné výkazy, predložené spoločnosťou ALVO,

s. r. o., Bratislava v rokoch 2004 až 2007 súhlasia s údajmi, ktoré sú Daňovým úradom v uvedených
rokoch evidované. Naopak nesúhlasia s údajmi, ktoré spoločnosť ALVO, s.r.o., Bratislava uviedla za
svojich zamestnancov na opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového
poistenia zo 4. októbra 2021, predložených v roku 2021.

50. Jedným z rozporov, ktorý spochybňuje relevanciu údajov doložených v roku 2021 je, že podľa Vášho
vyjadrenia v odvolaní, ako aj v úradnej zápisnici z 27. októbra 2021, predložené výplatné pásky Vám
boli zamestnávateľom ALVO, s.r.o. poskytované priebežne. Na výplatných páskach však bol uvedený
údaj o konverznom kurze už od januára 2008, pričom tento údaj bol známy až od 8. júla 2008. Uvedené
svedčí o tom, že predmetné doklady neboli vyhotovované priebežne.

51. Rovnako tak, po preskúmaní finančnej situácie spoločnosti ALVO, s. r. o., Bratislava, je
nepravdepodobná aj výška potvrdených zárobkov (vymeriavacích základov), pretože bola v uvedenom
čase nadštandardná, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť ALVO, s.r.o., Bratislava bola v tom čase
v nezanedbateľnej strate, nepravdepodobná.

52.Zuvedeného,okremzistenýchrozdielovvovykázanýchúdajochvrokoch2004-2007,oprotiúdajom,
predloženým v roku 2021, možno dôvodne predpokladať, že výplatné pásky doložené 7. októbra 2021
boli vyhotovované dodatočne a údaje sú v nich vykázané účelovo. Na tomto základe boli predmetné
dôkazy vyhodnotené ako nedôveryhodné a nebolo možné takto vykázané údaje v konaní o dôchodkovej

dávke zhodnotiť ako spoľahlivo preukázané.

53. Pre nárok na starobný dôchodok bolo obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 31.
marca 2007 a od 1. júla 2007 do 8. februára 2017, kedy ste pracovali u zamestnávateľa ALVO, s. r. o.,
Bratislava zhodnotené v plnom rozsahu, avšak pre určenie sumy dôchodku nebolo možné vymeriavacie

základy za uvedené obdobie, vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodných neohybností o pravosti týchto
údajov, hodnotiť.“54. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

55. Tunajší sú upozorňuje na to, že v priebehu celého správneho konania má účastník možnosť
predkladať a označovať dôkazy a rovnako Sociálna poisťovňa je povinná v každom štádiu správneho
konania zabezpečovať dôkazy, ktoré sú v prospech, ale i neprospech účastníka správneho konania (§
195, 196, 216 zákona č. 461/2003 Z.z). K predloženým dôkazom si žalovaná vyžiadala súčinnosť aj
Finančnej správy SR, ktorá potvrdila zistené rozdiely vo vymeriavacích základoch, čím sa potvrdili aj

pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Súčinnosť v administratívnom konaní si žalovaná zabezpečila aj od
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá síce neprispela k odstráneniu rozporov v predložených údajoch,
avšak svojím oznámením, že zamestnávateľ ALVO, s.r.o., u ktorého mala žalobkyňa majetkovú účasť
na základnom imaní spoločnosti a zároveň v období od 28. novembra 2003 do 1. apríla 2010 vykonávala
funkciu konateľky, resp. štatutárneho orgánu, riadne neodvádzala preddavky na zdravotné poistenie za
zamestnancov, len podporila vzniknuté dôvodné pochybnosti o vierohodnosti týchto dôkazov.

56. Zo súčinnosti poskytnutej príslušným Daňovým úradom vyplýva, že pôvodné mesačné výkazy
predložené spoločnosťou ALVO, s.r.o. v rokoch 2004 až 2007 na účely plnenia daňových povinností
sú v súlade s údajmi, ktoré mal Daňový úrad v uvedenom období evidované. Naopak, tieto údaje nie
sú v zhode s údajmi uvedenými v opravných mesačných výkazoch a v opravnom evidenčnom liste

dôchodkového poistenia, ktoré spoločnosť ALVO, s. r. o. predložila po 30. septembri 2021. V tejto
súvislosti súd taktiež uvádza, že spoločnosť ALVO, s.r.o., Bratislava, IČO: 35871318, bola ku dňu 30.
júla 2021 zrušená, dňa 29. septembra 2021 vymazaná z obchodného registra a od 7. februára 2019
nemala ustanoveného žiadneho konateľa.

57. Dokazovaním bolo taktiež zistené, že prihláška na registráciu pracovného pomeru žalobkyne v
spoločnosti ALVO, s.r.o., Bratislava za obdobie od 1. júla 2007 do 8. februára 2017 bola do informačného
systému žalovanej zaevidovaná až dňa 31. decembra 2017, teda v čase, keď žalobkyňa už v uvedenej
spoločnosti nebola v pracovnom pomere. Z oznámenia odboru poistného pobočky žalovanej v Bratislave
zároveň vyplýva, že prístupové oprávnenia na elektronické podávanie dokumentov v mene spoločnosti

ALVO, s.r.o., Bratislava mala výlučne žalobkyňa. Po 2. apríli 2010, keď bola žalobkyňa vymazaná z
funkcie konateľky spoločnosti ALVO, s. r. o., Bratislava, si táto obchodná spoločnosť prestala riadne
a v zákonom stanovených lehotách plniť oznamovacie a odvodové povinnosti zamestnávateľa a
nereagovala ani na výzvy žalovanej na doplnenie chýbajúcich výkazov.

58. Z údajov evidovaných v informačnom systéme JVP vyplýva, že ako posledné obdobie dôchodkového
poistenia žalobkyne v spoločnosti ALVO, s. r. o., Bratislava je zaznamenaný rok 2009, pričom od
roku 2010 už neboli predložené žiadne výkazy týkajúce sa pracovného pomeru žalobkyne v tejto
spoločnosti. Na základe všetkých týchto skutočností zistených v rámci doplneného dokazovania správny
orgán vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy ako nedôveryhodné, vykazujúce znaky dodatočnej a

účelovej manipulácie s údajmi o výške vymeriavacích základov, resp. dosahovaných príjmov. Z tohto
dôvodu žalovaná takéto údaje v konaní o dôchodkovej dávke správne nepovažovala za hodnoverný
dôkaz preukazujúci spoľahlivosť predmetných skutkových zistení, a to najmä pre ich rozporuplnosť a
nepravdepodobnosť v porovnaní s údajmi, ktoré boli v priebehu posudzovaného obdobia priebežne a
opakovane potvrdzované.

59. Ďalšou zo skutočností preukazujúcich rozpor údajov doložených v roku 2021, je údaj o konverznom
kurze nachádzajúci sa na výplatných páskach poskytnutých žalobkyňou a to už na páskach z mesiaca
január 2008. Pričom údaj o konverznom kurze bol známy až od 8. júla 2008, teda zrejme nebolo
možné aby výplatné pásky z pred 8. júla 2008 tento údaj obsahovali. Nemožno v tomto smere súhlasiť

s námietkou žalobkyne v správnej žalobe, že táto skutočnosť len preukazuje to, že jej výplatné
pásky neboli odovzdané načas, ale až oneskorene. Správny súd poukazuje na doplnené dokazovanie
vykonané Sociálnou poisťovňou a to konkrétne na vyjadrenie žalobkyne v úradnej zápisnici Sociálnej
poisťovne zo dňa 27.10.2021, kde žalobkyňa sama uviedla, že jej výplatné pásky boli poskytované
priebežne. Vzhľadom na čo nebolo možné prihliadnuť na žalobkyňou dodatočne predložené výplatné

pásky nakoľko bola úspešne spochybnená ich dôveryhodnosť.

60. Obdobia od 1. januára 2004 do 31. marca 2007 a od 1. júla 2007 do 8. februára 2017 preto nemožno
v prípade žalobkyne považovať za hodnoverne preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a z tohtodôvodu ich nie je možné zohľadniť pri posudzovaní nároku na dôchodok ani pri určení jeho výšky. Teda
žalovaná v rámci administratívneho konania vykonaným rozsiahlym dokazovaním dokázala spochybniť
pravosť žalobkyňou dodatočne predložených dôkazov.

61. K námietke žalobkyne, že spoločnosť ALVO, s.r.o. ako zamestnávateľ nevykázala riadne preddavky
na zdravotné poistenie, čo svedčí len o nesplnení povinnosti, pričom Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní
ovýškestarobnéhodôchodkujepovinnápostupovaťvsúladesozákonomč.461/2003Z.z.,správnysúd
uvádza, že žalovaná v súčinnosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako aj s Finančnou správou

SR zistila, že údaje, dodatočne elektronicky zaslané, zmenené a doplnené, týkajúce sa vymeriavacích
základovnekorešpondovalisúdajmiužskôrzaslanýmianiúdajmivedenýmivdatabázeISJVP.Pôvodné
mesačnévýkazyzaslanézamestnávateľomžalobkynevrokoch2004až2007súhlasiasúdajmi,ktorésú
evidovanédotyčnýmiorgánmi.Naprotitomudoplnenéazmenenéadodatočnezaslanéúdajenesúhlasia
s tým, čo je evidované v databáze a tento rozpor žalobkyňa nedokázala hodnoverne vysvetliť vo svojich
podaniach.VyplývatoajzoZápisnicezosobnéhostretnutiadňa27.októbra2021sožalobkyňou,vktorej

uviedla, že mzdy mala na starosti externá mzdárka, ktorá dostávala podklady. I keď žalobkyňa vedela
o rozdielnych hodnotách v zápočtových listoch (jeden predložený dňa 18.07.2018, druhý predložený
dňa 07.10.2018), Sociálnej poisťovni ich nepredložila.

62. Posledným riadne vedeným údajom v IP JVP dôchodkového poistenia žalobkyne v spoločnosti

ALVO, s.r.o. bol rok 2009, počnúc rokom 2010 zo strany zamestnávateľa neboli predložené žiadne
výkazy preukazujúce pracovný pomer žalobkyne u svojho zamestnávateľa a zároveň spoločnosť ALVO,
s.r.o. v danom čase vykazovala záporný hospodársky výsledok, čiže hospodárila v strate. V nadväznosti
na uvedené je logicky zrejmé, že žalovaná v rámci vykonaného dokazovania údaje, ktoré jej boli
predložené v roku 2021 (dodatočne elektronicky zaslané, zmenené a doplnené údaje, týkajúce sa

vymeriavacích základov) vyhodnotila ako nedôveryhodné, s čím sa správny súd stotožňuje. Zo strany
žalobkyne neboli predložené také dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom ozrejmili rozdielne údaje
predložené v riadnom období a potom predložené v roku 2021, ktoré boli zmenené a doplnené. Údaje
predložené v roku 2021 oprávnene vyvolávajú pochybnosť o hodnovernosti, sú v rozpore s údajmi,
ktoré sú uvedené v IP JVP ako aj údajmi evidovanými Finančnou správou SR, Všeobecnou zdravotnou

poisťovňou a príslušným daňovým úradom.

63. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného
skutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne
posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

64. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec

správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.
1 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 písm. c) SSP).V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 SSP).