Uznesenie – Ostatné – Iné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425201575
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425201575.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. C. D. XXXX/X, E. F. a žalobcu v 2. rade: B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C.
D. XXXX/X, E. F., proti žalovanej: B. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. B. XXXX/XX, E. F., o náhradu
škody za spoločenské uplatnenie, o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu

Nové Zámky zo dňa 18. júna 2025 č. k. 15C/32/2025-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcov v 1. a v 2. rade odmietol. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodil s poukazom na § 129 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanie žalobcov
doručené súdu prvej inštancie dňa 23.04.2025, ktoré malo byť podľa obsahu žalobou o náhradu škody,
pričom k žalobe neboli priložené žiadne listinné dôkazy. Súd prvej inštancie z reg. „T“ zistil, že konanie
vedené pod sp. zn.: 3T/46/2024 bolo právoplatne skončené a pripojil do spisu trestný rozkaz sp. zn.:
3T/46/2024-422 zo dňa 04.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.09.2024.
Následne súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 15C/32/2025-7 zo dňa 30.04.2025 vyzval žalobcov v 1.

a v 2. rade, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie, ktoré bolo súdu doručené
dňa 23.04.2025, doplnili o: opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. skutočností, o ktoré opierajú svoje
nároky, a z ktorých vyplývajú ich nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na právny predpis na ktorý
sa odvolávajú tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, a čoho sa
žalobcovia domáhajú - mali by uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd
rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti), o dôkazy, na

ktoré sa žalobcovia odvolávajú a ktorých povaha to pripúšťa a ktorými preukazujú oprávnenosť a výšku
uplatneného nároku, okrem tých, ktoré nemôžu pripojiť bez svojej viny, ktoré je vhodné označiť. Súd
prvej inštancie zároveň poučil žalobcov, že opravené a doplnené podanie majú predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá zo strán obdržala
jeden rovnopis. Žalobcovia boli poučení o tom, že ak v lehote určenej súdom podanie neopravia alebo
nedoplnia, súd podanie odmietne; to neplatí ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§

129 ods. 3 CSP). Predmetné uznesenie bolo žalobcovi v 1. rade doručené dňa 02.06.2025, žalobca v
2. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

2. Žalobcovia v 1. a v 2. rade podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.06.2025 doplnili svoje
podanie a uviedli, že uplatnenú sumu požadujú za liečenie zranení a dĺžku liečenia, ktorých spôsob a
dĺžka vykazuje znaky ťažkej ujmy na zdraví - poruchy zdravia trvajúce dlhší čas (viď znalecký posudok

od B. J. J.). Žiadali, aby im žalovaná každému vyplatila sumu 4.000 eur (podľa § 228ods.1 Trestného
poriadku). Prílohou ich podania bol trestný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn.: 3T/46/2024-422 zo dňa04.09.2024. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj skutočnosť, že žalobcovia ani podaním
doručenýmdňa16.06.2025svojepodaniedoručenédňa23.04.2025požadovanýmspôsobomnedoplnili
a nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali oprávnenosť a výšku uplatneného nároku, súd

prvej inštancie ich podanie odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa ktorá uviedla, že
žalovaná im spôsobila ťažkú ujmu, preto je povinná im odškodnenie uhradiť. Dôvodila, že žalovaná
im svojím konaním spôsobila ťažkú ujmu na zdraví (viď. posudok od J. J.). Na následky zranenia boli

5 mesiacov pripútaní na lôžko. Za túto celú dobu žalovaná sa ich nespýtala, ako sa majú, úplne sa
odmlčala a už len z ľudského hľadiska to bolo nepochopiteľné. Zdôraznila, že pri výsluchu boli poučení,
že majú nárok na náhradu škody za liečenie a že si majú dať žiadosť na úhradu. Preto žiadala súd,
aby zaviazal žalovanú dodatočne im vyplatiť ich nárok. V závere uviedla, že na následky jej zranenia,
sa bude liečiť doživotne, preto žiadala sumu 4000 eur aj sebe aj synovi, čo predstavujú len čiastočné
výdavky, ku ktorým sa žalovaná aj sama zaviazala pred personálom v nemocnici, pritom uvedená suma

je len minimálna čo žiadajú.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom

odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) a CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 odsek 1 CSP písm. b), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy

veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

8. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

9. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhajú náhrady škody za
spoločenské uplatnenie z dôvodu, že žalovaná žalobcom na priechode pre chodcov nedala prednosť,

v dôsledku čoho došlo k zrážke motorového vozidla a chodcov – žalobcov v 1. a v 2. rade. Súd prvej
inštancie uznesením č. k. 15C/32/2025-7 zo dňa 30. apríla 2025 vyzval žalobcov v 1. a v 2. rade, aby
svoje podanie zo dňa 23.04.2025 doplnili o opísanie rozhodujúcich skutočností a o doplnenie dôkazov,
na ktoré sa odvolávajú. Na uvedené uznesenie žalobcovia v 1. a v 2. rade reagovali svojim podaním zo
dňa 16.06.2025, ktoré však súd prvej inštancie vyhodnotil ako neúplné, nakoľko žalobcovia nepredložili

žiadne dôkazy, ktorým by preukazovali oprávnenosť a výšku uplatňovaného nároku a preto rozhodol
napadnutým uznesením tak, že podanie žalobcov odmietol.

10.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieadospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvejinštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Z ust. § 129 ods. 3 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre odmietnutie podania je to, že
vady podania spôsobujú nemožnosť pokračovať v konaní. Treba pritom vždy dôsledne rozlišovať, či ide
o vady podania alebo či ide o nedôvodnosť žaloby. Súčasne treba mať vždy na zreteli, že nezákonné
odmietnutie podania je porušením práva na spravodlivý proces a ide o odvolací a dovolací dôvod, ale

tiež dôvod na podanie ústavnej sťažnosti.

12. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlavy (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konaniesúdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany,
a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 ods. 1
ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto
ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu ochranu
garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu
súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS

233/04, IV. ÚS 95/07).

13. Základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky
procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného
súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených
zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto

interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne
chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

14. Pravidlo, že súd posudzuje podanie podľa jeho obsahu, vyplýva zo zásady neformálnosti podania.
Podania v civilnom súdnom konaní nemajú v zásade predpísanú žiadnu formu. Súd vždy posúdi obsah

azmyselpodaniaauskutočnízáver,oakýúkonsaztohtohľadiskajedná.Priposudzovanípodaniapodľa
jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania,
jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii v podaní, použitým výrazovým prostriedkom
a celkovému zmyslu podania.

15. Medzi náležitosti žaloby patrí okrem iného aj pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností
a označenie dôkazov (§ 132 ods. 1 CSP). Absencia týchto náležitostí však nemôže byť dôvodom pre
odmietnutie podania v zmysle § 129 ods. 3 CSP, pretože tieto vady žaloby nespôsobujú nemožnosť
pokračovania v konaní. Ak žalobca v žalobe neopíše rozhodujúce skutočnosti a neuvedie dôkazy a tieto
neprodukuje ani v priebehu konania, má to za následok zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena a nie nemožnosť pokračovania v konaní. Okrem toho, žalobcovia v 1.
a v 2. rade v žalobe rozhodujúce skutočnosti opísali (žalobkyňa požadovala pre seba a pre svojho
syna /žalobca v 2. rade/ každému 4 000 eur titulom náhrady škody z dôvodu, že ich žalovaná zrazila
na priechode pre chodcov, za čo bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom, v konaní vedenom
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 3T/46/2024, pričom uvedené trestné konanie žalobkyňa

sama označila). Žalobkyňa nie je povinná žalobou uplatnený nárok právne kvalifikovať. V žalobe totiž
žalobkyňa celkom jednoznačne a zreteľne uviedla, že sa proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 4 000
eurpresebaasynazdôvodu,žedošlokichzrážkesvozidlom,ktorériadilažalovaná.Súdprvejinštancie
následne do spisu pripojil uvedený trestný rozkaz opatrený právoplatnosťou, z ktorého bolo zrejmé,
že žalovaná žalobcami tvrdené skutočnosti spáchala, za čo bola právoplatne odsúdená. Žalobcovia

v 1. a v 2. rade zároveň v podanej žalobe presne označili obe sporové strany menom, dátumom
narodenia a bydliskom. Za týchto okolností považuje odvolací súd za nadbytočné konanie súdu prvej
inštancie v tom smere, že žalobcov uznesením vyzval na opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom už
zo žalobného petitu bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú.

16. Súd prvej inštancie tým, že predmetné podanie žalobcov v 1. a v 2. rade odmietol, hoci pre
tento postup neboli splnené zákonné podmienky, porušil právo žalobcov na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, bude povinnosťou súdu prvej inštancie o žalobe opätovne rozhodnúť

a po právnej stránke bude potrebné, aby sa zaoberal, či žalobou uplatňovaný nárok na náhradu škody
má oporu v hmotnom práve, pričom zohľadní existujúcu judikatúru v súvislosti s určovaním jej výšky.
Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a aby z neho bolo možné zistiť, akými
závermi a myšlienkovými postupmi sa súd riadil ( § 220 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Záverom odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého
uznesenia nesprávne uviedol dĺžeň v priezvisku žalobkyne v 1. rade: A. B., pričom správne v zmysle
údajov vyplývajúcich z Registra obyvateľov SR má byť A. B.. Zároveň súd prvej inštancie v súlades údajmi vyplývajúcimi z Registra obyvateľov SR, pri žalovanom v 2. rade opomenul uviesť titul B. A.
B.. Súd prvej inštancie preto v novom rozhodnutí uvedie priezvisko žalobkyne v 1. rade a uvedenie
titulu žalobcu v 2. rade.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).