Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100077
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcov: 1/ A. A., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, XXX XX C. D. E., 2/ Občianske združenie Naša
Planéta, so sídlom: Mojín 53, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 52 371 158, obaja právne zast.: soukeník –
štrpka s. r. o., so sídlom: Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862
711, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Nám.
Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ POWER BATTERY, s. r.
o., so sídlom: Majerská cesta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 335 009, právne zast.: Mgr. Marek

Mariak, advokát, so sídlom: Raková 234, 023 51 Raková, 2/ VVZ Kontrol, s. r. o., so sídlom: Padlých
hrdinov 24, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 46 889 370, právne zast.: Nomus s. r. o.,
so sídlom: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 489 750, 3/ Mesto
Banská Bystrica, so sídlom: Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271,
4/ F. G. H., F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: I. J. XX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BB-OOP3-2023/039704-008 zo dňa 28.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-

BB-OOP3-2023/039704-008 zo dňa 28.11.2023 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica,
odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2023/007844-022 zo dňa 19.06.2023 z r u š
u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. Dňa 19.06.2023 bolo vydané Okresným úradom Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné
prostredie (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. OU-BB-OSZP3-2023/007844-022 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán rozhodol podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej ako „zákon o odpadoch“ alebo „zákon č. 79/2015 Z. z.“) tak, že udelil súhlas na prevádzkovanie
zariadenianazberodpadovpreďalšiehoúčastníkakonania1/.Súhlassavzťahovalnazberkonkrétneho
odpadu určeného podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z.
z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vyhláška č. 365/2015Z. z.“). Miestom nakladania s odpadmi boli určené priestory na I. K. XX L. A. A.. Súhlas bol udelený
na dobu určitú, a to do 31.05.2028. V prvostupňovom rozhodnutí bol určený spôsob prevádzkovania
zariadenia na zber odpadov, technické požiadavky prevádzky zariadenia, bezpečnostné opatrenia pri

prevádzke zariadenia a spôsob ukončenia činnosti zariadenia.

2. V prvostupňovom rozhodnutí boli taktiež uvedené podmienky súhlasu, ktoré zneli nasledovne:
- orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka
konania v zmysle § 114 zákona o odpadoch vydané rozhodnutie zmeniť, resp. zrušiť;

- zmeny v spôsobe nakladania s odpadmi je potrebné oznámiť na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
starostlivosti o životné prostredie, pri vzniku a tvorbe nových druhov odpadov je potrebné požiadať o
zmenu tohto rozhodnutia;
- platnosť súhlasu sa predĺži, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre vydanie súhlasu a ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy
odpadového hospodárstva najneskôr 3 mesiace pred skončením platnosti súhlasu;

- pri ukončení činnosti prevádzky spoločnosti zabezpečiť zhodnotenie/zneškodnenie všetkých
zhromažďovaných odpadov v prevádzke spoločnosti;
- dodržať podmienky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. OU-BB-
OSZP3-2022/021130-029 zo dňa 10.10.2022 v rozsahu: (i) zabezpečiť, aby odpady neznečisťovali a
neznižovali kvalitu povrchových a podzemných vôd lokality, (ii) zabezpečiť zachytávajúce nádoby na

zber batérií s dvojitým dnom, zabezpečiť opatrenia voči unikaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia počas
prepravy aj prevádzky a (iii) pri manipulačnej činnosti s odpadom obmedziť hlučnosť na najnižšiu možnú
mieru;
- dodržať opatrenia pre zmiernenie nepriaznivých vplyvov činností, ktoré sú uvedené v zámere v kapitole
IV.10 predloženého v rámci zisťovacieho konania, t. j. konkrétne technické opatrenia.

3.Prvostupňovýorgánvosvojomrozhodnutínazáverodôvodneniauviedol,ževzhľadomnaskutočnosť,
že v danom prípade dôjde aj k nakladaniu s nebezpečným odpadom, tak existuje pri prevádzke
tohto zariadenia riziko ohrozenia povrchových vôd a podzemných vôd, preto boli v rozhodnutí zo
zisťovacieho konania stanovené eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, ktoré preklopil aj Okresný

úrad Banská Bystrica do podmienok udeleného súhlasu. Z dôvodu sledovania priebehu nakladania s
odpadmi prvostupňový orgán uložil ďalšiemu účastníkovi konania 1/ podmienky v súlade so zákonom
o odpadoch, ktoré zabezpečujú ochranu životného prostredia ako aj v nadväznosti na rozhodnutie zo
zisťovacieho konania č. OU-BB-OSZP3-2022/021130-029 zo dňa 10.10.2022 a ním uložené podmienky.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie.

4. Dňa 28.11.2023 bolo Okresným úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako
„žalovaný“ alebo „odvolací orgán“) vydané rozhodnutie č. OU-BB-OOP3-2023/039704-008 (ďalej ako
„napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcov proti
prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcov

5. Žalobcovia vo včas podanej správnej žalobe v prvom rade uviedli, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný nesprávne posúdil

možnosť prevodu práv a povinností z rozhodnutí zo zisťovacieho konania na ďalšieho účastníka konania
1/, nakoľko takúto zmenu v osobe navrhovateľa/žiadateľa zákon o odpadoch a ani zákon č. 17/1992 Zb.
o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o životnom prostredí“ alebo „zákon
č. 17/1992 Zb.“) neumožňujú. Žalobcovia ešte v tejto súvislosti uviedli, že v zákone o odpadoch a ani
v zákone o životnom prostredí sa nenachádza ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť možnosť

primeraného použitia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“), zákona
č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vodný zákon“ alebo
„zákon č. 364/2004 Z. z.“) alebo iného zákona umožňujúceho prevod práv a povinností z vydaného

rozhodnutia na predmetné (povoľovacie/zisťovacie) konanie.

6. Žalobcovia v podanej správnej žalobe ďalej uviedli, že v správnom konaní došlo k vadám, ktoré
mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúcehoprvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k uvedeným vadám žalobcovia poukázali na to, že v
administratívnom konaní namietali aj otázku platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení, a to z dôvodu jej
možného antedatovania. Z rozhodnutia žalovaného mali žalobcovia za preukázané, že žalovaný si o

vyššie uvedenej otázke antedatovania zmluvy o postúpení neurobil ani vlastný úsudok v zmysle § 40
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“) a ani konanie neprerušil a nepožiadal o vyriešenie
tejto predbežnej otázky príslušný súd v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Takéto konanie
žalovaného má za následok vadu konania, čím došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia vo veci

samej a zároveň k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Namietané vady konania
podľa názoru žalobcov predstavuje aj neštandardný postup orgánov verejnej správy pri oznamovaní
jednotlivých skutočností a doručovanie príslušných rozhodnutí v priebehu konania. Ak ďalší účastník
konania 2/ postúpil práva a povinnosti z rozhodnutí zo zisťovacieho konania na ďalšieho účastníka
konania 1/, prestal byť účastníkom správneho konania, a preto by sa mu jednotlivé písomnosti v
administratívnom konaní nemali ďalej doručovať, takže žalobcom nebolo zrejmé, v akých právach a

povinnostiach by mal byť ďalší účastník konania 2/ predmetným povoľovacím konaním ďalej dotknutý.
Pre žalobcov preto zostalo otázne, prečo sa s ďalším účastníkom konania 2/ konalo v administratívnom
konaní a prečo sa mu doručovali písomnosti. Ďalšou vadou konania bolo podľa názoru žalobcov to,
že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzali z nezákonných podkladov.
Jedným z podkladov vedúcich k vydaniu týchto rozhodnutí bolo, okrem iného, aj záväzné stanovisko

od príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo vydané pod č. OU-
BB-OSZP3-2023-018190-002 zo dňa 06.03.2023, v ktorom príslušný orgán skonštatoval, že nezistil
skutočnostivrozporesozákonomoživotnomprostredíavydanýmrozhodnutímzozisťovaciehokonania
a potvrdil súlad návrhu na vydanie zmeny rozhodnutia, ktorým bol vydaný súhlas podľa zákona o
odpadoch a v súlade so zákonom o životnom prostredí. Žalobcovia tým mali za preukázané, že Okresný

úrad Banská Bystrica mal v danej procesnej situácii dvojaké postavenie, teda jednak vystupoval ako
samotný konajúci správny orgán v povoľovacom konaní a zároveň ako dotknutý orgán v zmysle § 38
ods. 4 zákona o životnom prostredí. Uvedené stanovisko zo zisťovacieho konania teda vydal Okresný
úrad Banská Bystrica sám sebe, čím vlastne prejudikoval výsledok samotného povoľovacieho konania.
Takáto procesná situácia sa prieči zásadám dobrej verejnej správy a zaťažila predmetné povoľovacie

konanie takou vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí.

7. Ďalšou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcov, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce
pre riadne posúdenie veci. Žalobcovia nedostatočné zistenie skutkového stavu videli v prvom rade v
tom, že súlad navrhovanej činnosti s Územným plánom mesta Banská Bystrica nebol v správnom konaní

náležite preskúmaný. Žalobcovia mali za to, že navrhovaná činnosť nebola v rámci zisťovacieho konania
a ani v rámci povoľovacieho konania v súlade s Územným plánom mesta Banská Bystrica. Vo funkčnej
ploche PZ01 sa podľa územného plánu za neprípustné funkcie využitia dotknutého územia považujú
jednak zariadenia pre nakladanie s odpadmi ako aj všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi
vplyvmi na životné prostredie priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie územia ako mestského

prostredia občianskej vybavenosti a nezávadnej výroby a služieb. Z hľadiska dlhodobej koncepcie
územného plánu predstavuje toto územie priestorovú rezervu, nakoľko urbanistické rozvojové zámery
predpokladajú postupné obmedzovanie výrobno-skladových funkcií v prospech zariadení vybavenia.
Nedostatočné zistenie skutkového stavu bolo podľa názoru žalobcov aj v otázke predložených
certifikátov, prehlásení a technických listov výrobkov, nádob a fólií a prevádzkových poriadkov.

Rozhodnutie žalovaného bolo podľa žalobcov nepresvedčivé, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo
k overeniu existujúceho stavu prevádzky na mieste samom. Žalobcovia mali za preukázané, že pre
náležité zistenie skutkového stavu bolo potrebné, aby orgány verejnej správy dôsledne vyhodnotili
vhodnosť všetkých certifikátov, prehlásení a technických listov, pričom skutočnosť, že sa jedná o
existujúcu prevádzku neodôvodňovalo to, aby príslušné orgány od takéhoto posudzovania upustili.

Posúdenie vhodnosti týchto predmetov, vzhľadom na navrhovanú činnosť, by mal vykonať práve
povoľujúci orgán, resp. ak súhlasí s predloženými predmetmi a ich materiálom, mal by takúto skutočnosť
riadne odôvodniť s odkazom na vykonané dokazovanie, čo sa však v danom prípade nestalo.

8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo podľa názoru žalobcov nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Hoci sa žalovaný (po formálnej stránke) vyjadril ku všetkým
odvolacím dôvodom, žalobcovia mali za to, že nie je zrejmé, z akých dôkazov pri svojich jednotlivých
posúdeniach vychádzal. Pre žalobcov nebolo zrejmé, z akých dôkazov príslušný správny orgán
vychádzal pri posudzovaní súladu navrhovanej činnosti s územným plánom mesta, teda, či reálneskúmal obsah územného plánu a aplikoval ho na daný skutkový stav, alebo si zaobstaral zo strany mesta
Banská Bystrica potrebnú územnoplánovaciu informáciu.

9. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie.

Vyjadrenia k podanej správnej žalobe

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že sa v plnej miere pridržiava právnych
názorov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s
poukazom na prevod práv a povinností z rozhodnutí zo zisťovacieho konania uviedol, že to, že zákon
o odpadoch, resp. zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon EIA“ alebo „zákon o
posudzovaní vplyvov“ alebo „zákon č. 24/2006 Z. z.“) nemajú priamo zadefinovaný postup, ktorý by

bolo možné aplikovať pri prevode práv a povinností z jedného navrhovateľa na iného, neznamená bez
ďalšieho, že nie je možné aplikovať iné zákony, ako napr. uplatniť zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „zákon č. 40/1964 Zb.“).
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v zisťovacom konaní bola posúdená navrhovaná činnosť
vo vzťahu k ovplyvneniu životného prostredia ako aj zdravia ľudí, týka sa tých istých pozemkov a

objektov, v ktorých bude činnosť vykonávaná, prevádzkovateľ bude nakladať s odpadmi rovnakého
druhu ako boli posúdené v zisťovacom konaní, akurát došlo pri povoľovacom konaní k prevodu práv
a povinností z navrhovateľa v čase zisťovacieho konania. Postúpením prevodu práv a povinností z
rozhodnutia zo zisťovacieho konania došlo k právnemu nástupníctvu vo vzťahu k osobe navrhovateľa
a rozhodnutie je záväzné aj pre osobu nového navrhovateľa, t. j. žiadateľa, ktorý vystupuje ako právny

nástupca pôvodného navrhovateľa. K namietanému nesprávnemu postupu pri posudzovaní otázky
platnostizmluvyopostúpení,žalovanýpoukázalnaodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia,kdeuviedol,
na základe čoho považoval postúpenie práv a povinností z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré
bolo doložené do prvostupňového konania, za dostatočný podklad pre rozhodnutie. Žalovaný mal za
to, že bolo postačujúce postúpenie práv a povinností z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, nemusel

preto vyhodnocovať doplnené doklady od žiadateľa, teda zmluvu o postúpení práv predloženú až do
odvolacieho konania. K námietke týkajúcej sa oznamovania jednotlivých skutočností a doručovania
príslušnýchrozhodnutívpriebehukonania,žalovanýpoukázalnasvojeúvahyvnapadnutomrozhodnutí,
pričom doplnil, že to, že niekomu boli priznané väčšie práva a povinnosti, ako by mu mali byť priznané,
nepredstavuje takú vadu v konaní, ako keby s ním konané nebolo a malo byť. S ohľadom na uvedené

žalovaný vyhodnotil ako správne, že prvostupňový orgán konal aj s ďalším účastníkom konania 2/
naďalej, keďže vychádzal z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, hoci z predloženého postúpenia práv a
povinnostísnímkonaťnemusel,keďžejehoprávaapovinnostíužbolipostúpené.Knámietke,ževydané
rozhodnutia vychádzali z nezákonných podkladov, keďže záväzné stanovisko vydal ten istý orgán, ktorý
je povoľujúcim orgánom, a to Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie,

žalovaný podotkol, že pôsobnosť tohto orgánu je rozdielna vo vzťahu k jednotlivým zákonom. Preto nie
je v danom prípade v rozpore so zákonom, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o
životné prostredie, vystupoval ako orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a vydal záväzné
stanovisko, pričom pôsobil aj ako orgán odpadového hospodárstva, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie
ako príslušný povoľujúci orgán. Žalovaný k námietke nepreskúmavania súladu navrhovanej činnosti s

Územným plánom mesta Banská Bystrica uviedol, že nemusel sám vykonávať šetrenie, t. j. preskúmať
súlad navrhovanej činnosti s Územným plánom mesta Banská Bystrica, resp. zabezpečiť si k tejto
otázke stanovisko, resp. vyjadrenie kompetentného orgánu. Táto povinnosť mu nevyplývala na jednej
strane zo zákona o odpadoch, na druhej strane mesto Banská Bystrica bolo celý čas účastníkom
povoľovacieho konania, takže ak by bola činnosť v rozpore s Územným plánom mesta Banská Bystrica,

tak na uvedené by určite upozornilo mesto Banská Bystrica ako ďalší účastník konania 3/ a nesúhlasilo
by s vydaním rozhodnutia a vznieslo by do konania námietky. V danom prípade síce ide o vydanie
nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber
odpadov, preto žalovaný podotkol, že túto činnosť žiadateľ vykonáva už dlhšiu dobu, a preto ak by
vykonával činnosť v rozpore s územným plánom, tak by sa na uvedené konanie prišlo a riešili by to

príslušné orgány. K otázke predložených certifikátov, prehlásení, technických listov výrobkov, nádob, fólií
a prevádzkových poriadkov, žalovaný uviedol, že nemôže spochybňovať predložené podklady, pretože
je potrebné ich vnímať ako skutočnosti odborného, resp. vecného charakteru, teda sú to skutočnosti
známe správnemu orgánu z jeho úradnej moci. Tieto podklady rozhodnutia sú predložené priamood výrobcov, ktorí majú svoje výrobky pravidelne kontrolované, k čomu získali predmetné certifikáty
a vyhlásenia, že spĺňajú kritériá na ne kladené. K uvedenému žalovaný ešte dodal, že mu nie je
zrejmé, aké nové skutočnosti by zistil na mieste prevádzky, keďže nemá možnosti technické, ani

odborné, aby mohol overiť, či predmety spĺňajú požiadavky na ne kladené, ak by nevychádzal iba z
predložených certifikátov. Takýmto postupom by nastal stav, že by došlo k spochybňovaniu spoločností,
ktoré majú oprávnenie na certifikáciu. Nie je v kompetencii správnych orgánov predložené podklady
nijakým spôsobom preskúšavať, či zodpovedajú svojim parametrom kladeným na ten-ktorý výrobok. K
napádanej nepreskúmateľnosti vydaného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia je správna úvaha dostatočná, dokonca žalovaný v odôvodnení doplnil svoje právne závery
a vyhodnotil nielen odvolacie dôvody žalobcov, ale aj ich námietky v priebehu prvostupňového konania.
Žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť.

11. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k podanej v správnej žalobe uviedol, že konanie žalobcov
považuje za účelové s cieľom vytvoriť prieťahy v konaní a oddialiť právoplatnosť napadnutého

rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Čo sa týka právneho posúdenia veci, tak sa ďalší
účastník konania 1/ plne stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí.
Zákon o posudzovaní vplyvov neobsahuje ustanovenia, ktoré by obmedzovali možnosť prevodu práv
a povinností z rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Mal za to, že žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal s namietanou neplatnosťou zmluvy o postúpení práv a povinností, keď uviedol, že práva

a povinnosti z rozhodnutí zo zisťovacieho konania mohli prejsť na iný subjekt, pričom svoje tvrdenia v
napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. Otázka platnosti zmluvy o postúpení nie je sporná,
nakoľko ani samotní žalobcovia neboli v konaní schopní hodnoverným spôsobom poprieť platnosť tejto
zmluvy. V plnom rozsahu sa stotožnil aj s názorom žalovaného, podľa ktorého nedošlo k porušeniu práva
na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, keďže bolo akceptované zo strany príslušného správneho

orgánu aj doplnenie vyjadrenia podané po určenej lehote. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1/
vydané rozhodnutia vychádzali zo zákonných podkladov, pričom zdôraznil, že na vydanie záväzného
stanoviska bol príslušný Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a aj
samotné ministerstvo v priebehu administratívneho konania uviedlo, že nie je príslušné na vydanie
záväzného stanoviska v povoľovacom konaní v prejednávanej veci. Ďalší účastník konania 1/ nesúhlasil

s tvrdením žalobcov, že nedošlo k preskúmaniu súladu navrhovanej činnosti s Územným plánom
mesta Banská Bystrica, keďže mesto Banská Bystrica vystupovalo v tomto konaní ako ďalší účastník
konania 3/, pričom, ak by išlo o činnosť, ktorá by nebola v súlade s územným plánom mesta, tak by
túto skutočnosť mesto Banská Bystrica určite namietalo, čo sa však nestalo. K namietanému zisteniu
skutkového stavu v otázke predložených certifikátov, prehlásení a technických listov výrobkov, nádob,

fólií a prevádzkových poriadkov, sa ďalší účastník konania 1/ stotožnil s názorom žalovaného, že
žalovanýmoholvychádzaťlenzpredloženýchcertifikátovapožiadaviekkladenýchtechnickýminormami
na ich vlastnosti, a ak tieto výroky uvedené spĺňali, tak nemohol konať inak a súhlas musel vydať. Vyjadril
nesúhlas aj s tvrdeniami žalobcov, že by žalovaný napadnuté rozhodnutie nedostatočným spôsobom
odôvodnil, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo podľa jeho názoru zrozumiteľné a

dostatočne odôvodnené. Navrhol podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že sa plne stotožnil s
argumentáciou žalovaného obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí. K právnemu posúdeniu veci uviedol,
že zákon o posudzovaní vplyvov neobsahuje také ustanovenia, ktoré by mali limitovať postúpenie

práv a povinností z rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Navrhovaná činnosť nie je teda činnosť,
ktorá sa viaže výlučne na osobu navrhovateľa, s čím sa stotožnil aj samotný žalovaný. Podľa jeho
názoru zmena v subjekte navrhovateľa preto bez ďalšieho nemá opodstatnenie vo vzťahu k vydaniu
súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa zákona o odpadoch. Dané závery
správne implementoval i samotný žalovaný. Ďalší účastník konania 2/ považoval domnienky žalobcov

o akomsi antedatovaní zmluvy o postúpení práv za účelové. Pokiaľ sa žalobcovia domnievali, že
zmluva o postúpení práv mala byť akokoľvek modifikovaná, bolo ich povinnosťou nielen tvrdiť, ale aj
preukázať, v čom videli údajne nesprávnosti a modifikácie v dotknutom dokumente. Zdôraznil, že tieto
tvrdenia žalobcov sa nezakladajú na pravde. Taktiež zdôraznil, že žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal aj s uvedenou námietkou žalobcov, keď uviedol, že práva a povinnosti z rozhodnutí zo

zisťovacieho konania mohli prejsť na iný subjekt, čo bolo aj dostatočne a adekvátne odôvodnené. K
namietaným neštandardným postupom správnych orgánov, ďalší účastník konania 2/ poukázal na to,
že všetky vyjadrenia podané v priebehu administratívneho konania boli zo strany príslušných orgánov
akceptované, a preto podľa jeho názoru ide o nedôvodnú námietku. Čo sa týka okruhu účastníkovsprávneho konania, tak uviedol, že v prípade vydania súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber
odpadov má aj on nepochybne postavenie ďalšieho účastníka konania, i keď postúpil práva a povinnosti
z rozhodnutí zo zisťovacieho konania, a preto príslušné orgány postupovali správne, keď v súlade

so zásadou súčinnosti mu umožnili chrániť svoje právom chránené záujmy. Čo sa týka namietanej
nezákonnosti podkladov, považoval za potrebné uviesť, že pôsobnosť i príslušnosť Okresného úradu
Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie na vydanie záväzného stanoviska je daná
priamou platnou a účinnou právnou úpravou. K preskúmaniu súladu navrhovanej činnosti s Územným
plánom mesta Banská Bystrica ďalší účastník konania 2/ uviedol, že podľa jeho názoru ďalší účastník

konania 1/ splnil všetky zákonné podmienky na udelenie súhlasu podľa zákona o odpadoch a predložil
všetky požadované dokumenty. Taktiež uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne
vysporiadal s námietkami žalobcov ohľadom predložených certifikátov, vyhlásení a technických listov
výrobkov, nádob, fólií a prevádzkových poriadkov. Na záver svojho podania dodal, že žalovaný sa
rozsiahlym spôsobom zaoberal všetkými námietkami vznesenými v konaní, a preto vydané rozhodnutia
v administratívnom konaní nemožno považovať za nepreskúmateľné, a to ani pre nezrozumiteľnosť a

ani pre nedostatok dôvodov. Navrhol podanú správu žalobu zamietnuť.

Replika žalobcov

13. Žalobcovia sa v prvom rade vyjadrili k prevodu práv a povinností z ďalšieho účastníka konania

2/ na ďalšieho účastníka konania 1/. Pre žalobcov z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že
žalovaný mal za preukázané, že k postúpeniu práv a povinností mohlo dôjsť, nakoľko uvedené umožňuje
Občiansky zákonník ako lex generalis, ktorý sa má aplikovať vtedy, ak niektoré otázky nemožno riešiť
cez lex specialis (ako napr. zákon o odpadoch alebo zákon o životnom prostredí). S uvedeným názorom
žalobcovia nesúhlasili a považovali ho za nesprávny. Občiansky zákonník je právnym predpisom lex

generalis, avšak len vo vzťahu ku všetkým ostatným právnym predpisom z oblasti súkromného práva.
Pre odvetvia patriace do systému verejného práva je na rozdiel od súkromného práva charakteristické,
že sa medzi subjektmi týchto právnych vzťahov uplatňuje princíp nadriadenosti a podriadenosti
vyplývajúci z toho, že jeden subjekt disponuje verejnou donucovacou mocou voči inému subjektu. K
takýmto právnym odvetviam patrí najmä ústavné právo, správne a finančné právo. Zákon o odpadoch

a zákon o životnom prostredí patria do oblasti správneho práva (t. j. systému verejného práva), a preto
sa na ne nemôže aplikovať Občiansky zákonník ako lex generalis. Z jednotlivých ustanovení zákona o
odpadoch a zákona o životnom prostredí vyplýva, že prevod práv a povinností z rozhodnutí vydaných
v zisťovacom a/alebo povoľovacom konaní nie je možný. Čo sa týka samotnej zmluvy o postúpení, tak
žalobcovia vyjadrili názor, že zmluva o postúpení je v spojení s § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka

neplatná, a to s prihliadnutím na to, že predmet zmluvy o postúpení (teda prevod práv a povinnosti
z rozhodnutí zo zisťovacieho konania) bol už v čase jej uzavretia nemožný. Žalobcovia ešte v tejto
súvislosti uviedli, že žalovaný nepostupoval správne, ak si o otázke antedatovania zmluvy o postúpení
neurobil ani vlastný úsudok v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku a ani konanie neprerušil a
nepožiadal o vyriešenie tejto predbežnej otázky príslušný súd v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku.

14. Žalobcovia ďalej uviedli, že ak mal žalovaný za preukázané, že v prvostupňovom konaní nebolo
žalobcom v súlade so Správnym poriadkom umožnené nahliadnuť do spisu, tak išlo o odopretie práva
porušením ich zákonných práv, čo nie je možné dodatočne validovať v odvolacom konaní, a preto
je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. Žalobcovia poukázali na to, že ak ďalší účastník

konania 2/ postúpil (platne) práva a povinnosti z rozhodnutí zo zisťovacieho konania na ďalšieho
účastníka konania 1/, tak prestal byť účastníkom správneho konania, a preto sa mu jednotlivé písomnosti
nemali ďalej doručovať, čiže tvrdenie, že sa ďalšiemu účastníkovi konania 2/ v administratívnom
konaní priznalo viac práv než sa v skutočnosti malo, nie je relevantné. Žalobcovia zotrvali na tom,
že záväzné stanovisko predstavovalo nezákonný podklad v konaní. Aj keď zákon o odpadoch, resp.

zákon o životnom prostredí neupravujú konkurenciu dotknutého orgánu s orgánom verejnej správy
rozhodujúcim vo veci samej, nie je prípustné, aby mal ten istý orgán dvojaké postavenie, a to ako
dotknutý orgán a súčasne ako príslušný správny orgán konajúci vo veci. Takáto procesná situácia
sa prieči zásadám dobrej verejnej správy. Na záväzné stanovisko nemal prvostupňový orgán a ani
žalovaný v rámci predmetného povoľovacieho konania podľa názoru žalobcov ani prihliadať. Žalobcovia

poukázali opätovne na to, že podľa ich názoru súlad navrhovanej činnosti nebol vyhodnotený ani v
rámci zisťovacieho konania a ani v samotnom povoľovacom konaní. Mali za preukázané, že posúdenie
vhodnosti použitých predmetov (nádob, fólií, atď.) by vzhľadom na navrhovanú činnosť mal vykonať
práve povoľujúci orgán, resp. ak súhlasí s predloženými certifikátmi a materiálmi daných predmetov,mal by túto skutočnosť riadne odôvodniť s odkazom na vykonané dokazovanie, čo sa však nestalo. Na
záver svojho vyjadrenia žalobcovia uviedli, že z napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, z akých dôkazov
príslušný orgán vychádzal pri posúdení súladu navrhovanej činnosti s územným plánom mesta alebo pri

posúdení vhodnosti predložených nádob a fólií, certifikátov, prehlásení a technických listov. Podľa ich
názoru je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné aj pre jeho logickú nezrozumiteľnosť, keďže otázka
možnosti prevodu práv a povinností z rozhodnutí zo zisťovacieho konania nebola subsumovaná pod
nijaké hmotnoprávne ustanovenie.

Dupliky

15. Žalovaný zotrval na svojich názoroch a vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj
vo vyjadrení k podanej správnej žalobe.

16. Ďalší účastník konania 1/ k prevodu práv a povinností uviedol, že nie je chybou, ak správny

orgán postupoval podľa všeobecných princípov súkromného práva, keďže prevod práv a povinností z
rozhodnutí nie je osobitne upravený v zákone o posudzovaní vplyvov a ani v zákone o odpadoch, pričom
v prípade predmetného prevodu ide o úkon medzi dvoma súkromnými subjektmi. Nevidel žiadny dôvod
na vyslovenie neplatnosti zmluvy o postúpení v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň
dodal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami

žalobcov o údajnej neplatnosti zmluvy o postúpení. Podľa jeho názoru bolo žalobcom umožnené
nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku každému podkladu rozhodnutia, pričom nedošlo k zásahu do práv
žalobcov, ktorý by mal zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru žalovaný
postupoval správne, keď na záväzné stanovisko doložené do administratívneho konania prihliadal,
pričom konaním príslušného orgánu nebol prejudikovaný výsledok povoľovacieho konania. K súladu

navrhovanej činnosti s Územným plánom mesta Banská Bystrica považoval za potrebné ešte uviesť,
že povinnosť posudzovať súlad navrhovanej činnosti v povoľovacom konaní nevyplýva pre žalovaného
zo zákona o odpadoch ani z jeho vykonávacej vyhlášky. V rámci namietaného nedostatočného zistenia
skutkového stavu k otázke predložených podkladov, ďalší účastník konania 1/ uviedol, že podklady
sú predložené priamo od výrobcov, ktorých výrobky sú pravidelne kontrolované, k čomu dostávajú

požadované certifikáty a vyhlásenia, že dané produkty spĺňajú požadované podmienky. Nie je tak úlohou
príslušných správnych orgánov posudzovať, resp. spochybňovať dané podklady tak, ako sa v tomto
konaní snažia navodiť žalobcovia. Na záver dodal, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami
v administratívnom konaní.

17. Ďalší účastník konania 2/ k prevodu práv a povinností uviedol, že nie je chybou, ak správny
orgán postupoval podľa všeobecných princípov súkromného práva, nakoľko prevod práv a povinností z
rozhodnutí zo zisťovacieho konania nie je zakázaný a ani osobitne upravený v zákone o posudzovaní
vplyvovaanivzákoneoodpadoch,pričomvprípadezmluvyopostúpeníideoprávnyúkonmedzidvoma
súkromnými subjektmi. Považoval tento prevod práv a povinností za možný a v súlade so zákonom,

a preto nevidel dôvod na neplatnosť zmluvy o postúpení podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Otázka platnosti zmluvy o postúpení nie je podľa jeho názoru nijako sporná. Ďalej uviedol, že
správneorgányprihliadlinavšetkyvyjadreniapodanéžalobcamipourčenejlehoteavkonaníbolotaktiež
žalobcom umožnené nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku každému jednému podkladu rozhodnutia.
Čo sa týka záväzného stanoviska, tak pôsobnosť a príslušnosť Okresného úradu Banská Bystrica,

odbor starostlivosti o životné prostredie na vydanie záväzného stanoviska je daná priamo platnou a
účinnou právnou úpravou. Čo sa týka súladu navrhovanej činnosti s územným plánom mesta, tak
uvedená podmienka sa vzťahuje na zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov a nie na
povoľovacie konanie podľa zákona o odpadoch. Navrhovaná činnosť je v súlade s Územným plánom
mesta Banská Bystrica, o čom nemožno mať pochybnosti. Tento súlad je potvrdený nie len dlhodobou

prevádzkou, ale aj účasťou mesta Banská Bystrica ako ďalšieho účastníka konania v tomto súdnom
konaní. K spochybňovaniu predložených podkladov uviedol, že každý výrobok má požadovaný certifikát,
teda splnil podmienky požadované zákonom a nie je činnosťou žalovaného spochybňovať platnosť
vydaných certifikátov. Rozhodnutie žalovaného podľa jeho názoru nemožno v žiadnom prípade vnímať
ako nedostatočne odôvodnené.

Ďalšie podania18. Žalobcovia dňa 16.10.2024 doručili súdu ďalšie podanie, v ktorom sa vyjadrili k duplikám. Zdôraznili,
že Okresný úrad Banská Bystrica vydaním záväzného stanoviska prejudikoval samotné rozhodnutie
v povoľovacom konaní, a preto je napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové

rozhodnutie, v tejto časti nezákonné, keďže vychádza z nezákonného podkladu. Zmluvou o postúpení
nemohlo dôjsť k prevodu práv a povinností z rozhodnutí zo zisťovacieho konania, a preto vydané
rozhodnutia v administratívnom konaní vychádzajú v tejto časti z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobcovia zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach a názoroch.

19. Žalobcovia následne dňa 03.10.2025 doručili súdu podanie, v ktorom oznámili vydanie rozhodnutia
kasačného súdu o zrušení rozhodnutia okresného úradu v zisťovacom konaní vo vzťahu k
navrhovanej činnosti žalovaného v súdnom spore vedenom v súvisiacej veci. V predmetnom
podaní oznámili, že v súvisiacej veci prejednávanej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. BB-74S/16/2023 vo vzťahu k tým istým stranám sporu a za účasti tých istých účastníkov,
predmetom ktorej bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.01.2023, č. OU-

BB-OOP3-2023/008201-003, bolo vydané dňa 22.08.2025 Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2Svk/8/2025 rozhodnutie, ktorým kasačný súd zmenil
rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2024, č. k. BB-74S/16/2023-239 tak,
že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica ako žalovaného zo dňa 27.01.2023, č. OU-BB-
OOP3-2023/008201-003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z právneho hľadiska predstavuje

rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní nevyhnutný právny predpoklad pre začatie a priebeh
akéhokoľvek nasledujúceho konania správneho orgánu týkajúceho sa posudzovanej činnosti. Zistenie,
že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, preskúmavané v súvisiacom konaní, bolo rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, deklaruje
žalobcami tvrdenú skutočnosť, že pri jeho vydávaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu

žalovaného pri jeho vydávaní. Zrušenie rozhodnutia vydaného žalovaným v zisťovacom konaní má
právne účinky ex tunc, teda považuje sa za nezákonné od počiatku jeho vydania a nikdy nenadobudlo
právoplatnosť. Skutočnosť, že kasačný súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,spochybňujelegalituceléhonadväzujúcehoprocesuapostupužalovaného,
teda celého na toto rozhodnutie nadväzujúceho reťazca úkonov a rozhodnutí žalovaného, vrátane

prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, ktoré sú preskúmavané v tomto súdnom
konaní. Z uvedeného dôvodu je prezumpcia správnosti rozhodnutia žalovaného preskúmavaného v
tomto súdnom konaní vážne narušená. Žalobcovia spolu s týmto podaním predložili aj poukazované
rozhodnutie kasačného súdu.

Pojednávanie konané dňa 08.10.2025

20. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 08.10.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §

108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Prítomní účastníci konania sa vyjadrili na pojednávaní
v zhode s ich písomnými vyjadreniami a podaniami. Predmetné pojednávanie súd odročil z dôvodu, že
uznal za dôvodný návrh na odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu ďalších účastníkov
konania 1/ a 2/, keďže sa nestihol oboznámiť s podaním žalobcov zo dňa 03.10.2025, ktoré mu bolo

súdom zaslané dňa 06.10.2025, v ktorom žalobcovia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/8/2025, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného zo
zisťovacieho konania, pričom predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie žalovaného
z povoľovacieho konania, teda právny zástupca ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ sa chcel oboznámiť
s týmto rozhodnutím a vyjadriť sa k nemu, čo súd vyhodnotil ako relevantný dôvod na odročenie

pojednávania, pričom súd mu určil lehotu na vyjadrenie.

Ďalšie podania

21. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ doručili súdu dňa 15.10.2025 podanie, v ktorom uviedli, že zrušenie

rozhodnutia v zisťovacom konaní nie je dôvodom na zrušenie povoľovacieho rozhodnutia. Možnosti
zrušenia rozhodnutia vydaného podľa zákona o odpadoch sú upravené v jeho § 114 ods. 1 písm. b). V
týchto taxatívne vymenovaných dôvodoch nie je uvedená možnosť zrušiť rozhodnutie vydané podľa §
97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch (povoľovacie rozhodnutie) pre zrušenie rozhodnutia vydaného vzisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov (akým je rozhodnutie zo zisťovacieho konania).
Tvrdenia žalobcov o spochybnení legality sú zavádzajúce, nakoľko v čase vydania povoľovacieho
rozhodnutia boli splnené všetky zákonné dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia, takže nie je možné

mať pochybnosti o akomkoľvek spochybnení legality. Opačne, teda zrušenie povoľovacieho rozhodnutia
bezzákonnýchdôvodovbyzasahovalododobromyseľnenadobudnutýchprávnavýkončinnostiatakéto
zrušenie by bolo likvidačné pre podnikateľskú činnosť ďalšieho účastníka konania 1/.

22. Žalobcovia doručili súdu dňa 04.11.2025 podanie, v ktorom reagovali na ostatné vyjadrenie ďalších

účastníkov konania 1/ a 2/. Podľa názoru žalobcov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa
zákona EIA predstavuje právny predpoklad pre vydanie rozhodnutia v povoľovacom konaní podľa
zákona o odpadoch a neskoršie zrušenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podmieňuje
legalitu rozhodnutia vydaného v povoľovacom konaní. Nemožno akceptovať žiadny právny názor,
ktorý popiera väzbu medzi zisťovacím procesom podľa § 29 zákona EIA a povoľovacím konaním
podľa § 97 zákona o odpadoch, keďže by to v konečnom dôsledku negovalo základný cieľ právnej

úpravy environmentálnej oblasti, a to zabezpečiť ochranu životného prostredia ako ústavnej hodnoty a
verejného záujmu pri výkone verejnej správy. Žalobcovia poukázali aj na kauzu M. N. proti Slovenskej
inšpekcii životného prostredia verejne známu aj ako „spor o pezinskú skládku“. Vyvrcholením tejto kauzy
bolo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 15.01.2013, sp. zn. C-416/10, v ktorom bolo
judikované, že procesná vada v ktorejkoľvek up-streamfaze, ktorou je nepochybne aj zisťovacie konanie

a vydanie záväzného stanoviska, „kontaminuje“ zákonnosť celého reťazca na seba nadväzujúcich
správnych konaní, vrátane zákonnosti finálneho povolenia na prevádzku na nakladanie s odpadmi. Hoci
sa právny rámec finálneho povolenia medzi rokmi 2013 a súčasnosťou zmenil, princíp kauzality zostal
nezmenený, a preto je daná možnosť analogického použitia tohto prípadu. Žalobcovia dodali, že ak bolo
rozhodnutie v zisťovacom konaní zrušené súdom z akéhokoľvek dôvodu, následne orgán vydávajúci

rozhodnutie v povoľovacom konaní konal na základe neexistujúceho alebo nezákonného predpokladu,
čo robí celý proces nezákonným.

23. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ doručili dňa 05.11.2025 súdu svoje doplňujúce vyjadrenie. Uviedli, že
v čase vydania rozhodnutia v povoľovacom konaní nebolo zrušené rozhodnutie v zisťovacom konaní a v

momente, kedy žalovaný rozhodoval, konal v súlade s právnym stavom, ktorý vtedy platil. Žalovaný teda
nepochybilanemožnomuspätnevyčítať,ževychádzalzpodkladu,ktorýažneskôrNajvyššísprávnysúd
Slovenskej republiky rozsudkom zrušil. Je kľúčové, aby správny súd citlivo dbal na zásadu právnej istoty
a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Postup súdu, ktorým by spätne odobral takto vydané
povolenie by bol v zrejmom rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých

práv. Skutočnosť, že hoci zisťovacie a povoľovacie konanie na seba môžu vecne nadväzovať, nie sú
procesne previazané v tom zmysle, že by zrušenie rozhodnutia v zisťovacom konaní automaticky malo
spôsobovať neplatnosť či nesprávnosti rozhodnutia vydaného v povoľovacom konaní. Uvedené tvrdenie
je navyše potvrdené skutočnosťou, že žiaden osobitný právny predpis nestanovuje právnu fikciu alebo
iný obdobný dôsledok, podľa ktorého by zrušenie rozhodnutia v zisťovacom konaní ex lege rušilo alebo

spochybňovalo neskoršie rozhodnutie vydané v rámci povoľovacieho konania.

24. Dňa 15.12.2025 bolo zo strany ďalšieho účastníka konania 2/ doručené súdu podanie, v ktorom
oznámil, že bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov
č. OU-BB-OOP3-2025/002177-023 zo dňa 27.11.2025, ktorým došlo k zrušeniu prvostupňového

rozhodnutia, a to v rámci zisťovacieho konania vedeného na Okresnom úrade Banská Bystrica.
Predmetné rozhodnutie okresného úradu bolo priložené. Na druhý deň, teda dňa 16.12.2025 o
17:20 hod. bol zo strany ďalšieho účastníka konania 2/ doručený správnemu súdu e-mail, v ktorom
bolo opätovne predložené súdu uvedené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, pričom v
predmetnom e-maily ďalší účastník konania 2/ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň

17.12.2025, a to za účelom riadneho oboznámenia sa súdu s obsahom predloženého rozhodnutia a
jeho možného náležitého zohľadnenia pri ďalšom procesnom postupe.

Pojednávanie konané dňa 17.12.2025

25. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec opätovne prejednal na
nariadenom pojednávaní dňa 17.12.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v
súlade s § 108 ods. 2 SSP. Prítomní účastníci konania sa pridržali svojich tvrdení uvedených v písomným
podaniach. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ navrhol pojednávanie odročiť, keďže neboloboznámený s rozhodnutím, ktoré bolo do spisu doložené, pričom išlo o rozhodnutie Okresného úradu
Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3-2025/002177-023 zo dňa 27.11.2025.
Správny súd pojednávanie prerušil za účelom umožnenia oboznámenia sa právneho zástupcu ďalšieho

účastníka konania 1/ s obsahom predmetného rozhodnutia okresného úradu, ktoré mu krátkou
cestou doručil. Správny súd následne podaným návrhom na odročenie pojednávania nevyhovel a
na pojednávaní rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Konanie pred správnym súdom

26. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán rozhodol tak, že podľa § 97 ods. 1
písm. d) zákona o odpadoch udelil súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov pre ďalšieho
účastníka konania 1/. Miestom nakladania s odpadmi boli priestory na I. K. XX L. A. A.. Prvostupňový

orgán vo výroku svojho rozhodnutia zadefinoval odpady podľa vyhlášky č. 365/2015 Z. z., spôsob
prevádzkovaniazariadenianazberodpadov,technicképožiadavkyprevádzkyzariadenia,bezpečnostné
opatrenia pri prevádzke zariadenia, spôsob ukončenia činnosti zariadenia, ako aj podmienky súhlasu a
čas platnosti súhlasu. Voči predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci boli vo svojej podstate rozhodnutia
správnych orgánov, ktorými bol ďalšiemu účastníkovi konania 1/ udelený súhlas na prevádzkovanie
zariadenia na zber odpadov, a to spolu s určenými podmienkami.

28. Správny súd v Banskej Bystrici podanej správnej žalobe vyhovel na pojednávaní konanom dňa
17.12.2025 (viď bod. 25 tohto rozsudku), pričom v ďalšej časti tohto rozhodnutia bude uvedené
odôvodnenie.

Relevantné zákonné ustanovenia

29. Podľa § 29 ods. 12 zákona EIA v znení účinnom pre prejednávanú vec; rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť
predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k

navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nemá posudzovať podľa tohto zákona.

30. Podľa § 38 ods. 6 zákona EIA účinného v čase pre prejednávanú vec; rozhodnutie povoľujúceho
orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacom

konaní alebo v záverečnom stanovisku.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

31. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

rozsudkom sp. zn. 2Svk/8/2025 zo dňa 22.08.2025 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská
Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3-2023/008201-003 zo dňa 27.01.2023 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Teda bolo zrušené rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodnutia v rámci povoľovacieho konania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto
súdnom konaní. Taktiež je potrebné uviesť, že dňa 27.11.2025 bolo vydané rozhodnutie Okresného

úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3-2025/002177-023, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č.
OU-BB-OSZP3-2022/021130-029 zo dňa 10.10.2022 a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v priebehu tohto súdneho konania, kde
je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie z povoľovacieho konania, bolo zrušené rozhodnutie

(prvostupňové aj odvolacie) zo zisťovacieho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v rámci
povoľovacieho konania.32. Správny súd sa v prvom rade musel zaoberať otázkou, či možno v tomto súdnom konaní, kde
je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie z povoľovacieho konania, zohľadniť skutočnosť, že v
priebehu tohto súdneho konania došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zisťovacieho konania. V prípade, že

by súd dospel k záveru, že takúto skutočnosť možno zohľadniť, tak bolo potrebné vysporiadať sa s tým,
aký vplyv má táto skutočnosť na predmetné súdne konanie.

33. Na zodpovedanie uvedených otázok je potrebné nahliadnuť do právnej teórie, kde je uvedené,
že ak sú právne podmienky dosiahnutia určitého vecného cieľa alebo viacerých cieľov obsiahnuté v

súbore súvisiacich úkonov správnych orgánov a tieto orgány posudzujú právne otázky týkajúce sa týchto
cieľov v po sebe časovo a vecne nadväzujúcich postupoch či konaniach z rôznych hľadísk, rozlišuje
doktrína základné druhy väzieb vo vnútri postupnosti takýchto úkonov správnych orgánov, a to reťazenie
a subsumpciu. Pri subsumpcii je navonok vydávaný jediný finálny úkon. Ten subsumuje podmieňujúci
úkon či úkony, ktoré sami o sebe nesmerujú voči adresátovi finálneho úkonu. Podmieňujúce úkony
zaväzujú primárne iba správny orgán príslušný na vydanie finálneho úkonu, takže sami o sebe nie

sú rozhodnutiami správneho orgánu. Ak je nadväzujúcim (finálnym) úkonom rozhodnutie správneho
orgánu, možno v konaní o žalobe proti tomuto finálnemu rozhodnutiu preskúmať aj zákonnosť
subsumovaných úkonov, a to za stanovených špecifických podmienok (súd preskúma zákonnosť
subsumovaného úkonu k žalobnej námietke, ak ním sám nie je viazaný a ak neumožňuje Správny
súdny poriadok žalobcovi napadnúť taký úkon samostatnou žalobou v správnom súdnictve). Oproti

tomu pri reťazení sú jednotlivé úkony správneho orgánu vydávané samostatne a postupne a adresátovi
(adresátom) sú samostatne oznamované. Spravidla až po nadobudnutí právoplatnosti podmieňujúceho
úkonu (ak ide o úkon, ktorý podľa svojej povahy nadobúda právoplatnosť) nasleduje konanie alebo
postup smerujúci k vydaniu nadväzujúceho úkonu.

34. V danom prípade nepochybne ide o reťazenie. Pri tomto reťazení boli jednotlivé úkony
správneho orgánu vydávané samostatne a boli postupne adresátom oznamované. Až po
nadobudnutí právoplatnosti podmieňujúceho úkonu nasledovalo konanie a postup smerujúci k
vydaniu nadväzujúceho úkonu. Teda rozhodnutie zo zisťovacieho konania predstavuje podmieňujúce
rozhodnutie a rozhodnutie z povoľovacieho konania predstavuje podmienené rozhodnutie.

35. Pri reťazení nemožno v rámci konania o žalobe proti nadväzujúcemu úkonu preskúmavať
podmieňujúci úkon, ak ho možno napadnúť samostatnou žalobou. Súdna ochrana sa teda zameriava
na každý jednotlivý z takto reťazených úkonov správneho orgánu samostatne, a to so všetkými
s tým spojenými dôsledkami. Tým kľúčovým je, že proti každému z reťazených úkonov smerujú

v rámci relatívne samostatných žalôb aj relatívne samostatné žalobné body. Ak nie je žalobou
napadnutý podmieňujúci akt, tak možnosti na napadnutie takého aktu pred správnymi súdmi sa
nenávratne uzatvoria. Podmieňujúci úkon však možno podľa okolností pre nezákonnosť zrušiť či
zmeniť aj inak, typicky na základe mimoriadnych opravných prostriedkov alebo dozorových prostriedkov,
avšak v každom prípade už mimo rámca systému súdnej ochrany. Nenávratne sa tak (iba ak by

došlo k spomínanému zrušeniu či zmene podmieňujúceho úkonu cestou mimoriadnych opravných
či dozorových prostriedkov) presadí prezumpcia správnosti, ak ide o úkon správneho orgánu, ktorý
disponujetoutoprezumpciousprávnosti.Akktomudôjde,nemožnovžalobeprotiúkonupodmienenému
účinne uplatňovať argumentáciu nezákonnosti podmieňujúceho (podkladového) úkonu (samozrejme
opäť s výnimkou zrušenia či zmeny podmieňujúceho úkonu cestou mimoriadnych opravných či

dozorových prostriedkov).

36. Vzťahom podmieňujúceho a podmieneného úkonu a dôsledkami zrušenia prvého z vymenovaných
úkonov (podmieňujúceho) v konaní o preskúmaní toho druhého (podmieneného) sa zaoberal Najvyšší
správny súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 6As/211/2017 zo dňa 22.10.2019 (prípad: Peklo na

Čertovine), ktorý v bode 35 tohto uznesenia uviedol, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby
nezákonnosť podmieňujúceho aktu autoritatívne zistená rozhodnutím o jeho zrušení alebo zmene v
príslušnom konaní mohla byť k riadne uplatnenej žalobnej námietke žalobcu zohľadnená v konaní
o žalobe proti podmienenému aktu aj pri ich reťazení. Podľa názoru tohto súdu žalobca však
môže dosiahnuť zrušenie podmieneného rozhodnutia iba v prípade, že podmieňujúce rozhodnutie

bolo predtým zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť buď súdom v správnom súdnictve alebo
správnymi orgánmi v konaní o mimoriadnych alebo dozorových prostriedkoch. Súd ešte dodal, že môže
zohľadniť iba takú nezákonnosť podmieňujúceho rozhodnutia, ktorej dôvod bol daný už v čase vydania
podmieneného rozhodnutia, ale ktorá ešte nebola autoritatívne zistená.37. Podľa názoru správneho súdu žalobca môže dosiahnuť zrušenie podmieneného rozhodnutia v
prípade, že podmieňujúce rozhodnutie bolo predtým zrušené súdom v rámci správneho súdnictva. V

danom prípade však nejde o prelomenie viazanosti súdu skutkovým a právnym stavom ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia, keďže súd zohľadní iba takú nezákonnosť podmieňujúceho rozhodnutia,
ktorej dôvod bol daný už v čase vydania podmieneného rozhodnutia, ale ktorý ešte nebol autoritatívne
zistený. Uvedené možno na danú situáciu aplikovať tak, že dôvody nezákonnosti rozhodnutia zo
zisťovacieho konania existovali už v čase jeho vydania, avšak až neskôr boli súdom (kasačným)

autoritatívne zistené, a preto na ne pri súdnom prieskume rozhodnutia z povoľovacieho konania
nemožno neprihliadnuť. Správny súd teda kladne zodpovedal na prvú položenú otázku, a to, či je možné
vrámcikonaniaoprieskumezákonnostirozhodnutiazpovoľovaciehokonaniaprihliadnuťnaskutočnosť,
že došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zisťovacieho konania.

38. Správny súd uvádza, že opačný prístup, teda, že na úkon orgánu verejnej moci by sa hľadelo, aj

napriek jeho zrušeniu či zmene pre nezákonnosť, ako na zákonný, by zakladal právnu fikciu zákonnosti
nezákonného aktu. Vzhľadom na zásadu viazanosti orgánov verejnej správy zákonom by takýto výklad
bol úplne nežiadúci. Vytváral by totiž ochranu pre právne vzťahy založené nezákonným aktom orgánu
verejnej moci bez ohľadu na to, že orgán, ktorý úkon urobil, nepostupoval na základe zákona a v jeho
medziach, teda postupoval v rozpore so zákonom, čo nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Správny

súd ešte považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
č. k. 6Afs/292/2018-39 zo dňa 28.01.2025, kde bolo uvedené, že žalobca je v konaní pred príslušným
správnym súdom (pozn. súdu: v Českej republike ide o krajské súdy) oprávnený namietať, že žalobou
napadnuté podmienené rozhodnutie je založené na nezákonnom podmieňujúcom (podkladovom)
rozhodnutí, ktoré bolo v konaní pred súdom alebo správnym orgánom zrušené alebo zmenené, pričom

žalobnú námietku možno uplatniť aj po uplynutí žalobnej lehoty, pokiaľ k zmene alebo zrušeniu
podmieňujúceho rozhodnutia došlo až po tom, čo žalobná lehota uplynula. Správny súd sa s uvedeným
názorom stotožnil a považuje za potrebné uviesť, že dňa 03.10.2025 mu bolo doručené podanie zo
strany právneho zástupcu žalobcov, v ktorom bolo uvedené, že zo strany kasačného súdu došlo k
zrušeniu rozhodnutia zo zisťovacieho konania a žalobcovia v tejto súvislosti argumentovali námietkami

vo vzťahu k navrhovanému zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia z povoľovacieho konania v tomto
súdnom konaní. Na základe uvedeného možno nepochybne akceptovať žalobné námietky žalobcov
skrz zrušenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo vzťahu k súdnemu prieskumu rozhodnutia z
povoľovacieho konania. Požiadavka na riadne uplatnenie žalobného bodu (v zákonnej lehote) by v tejto
situácii predstavovala prehnaný formalizmus, keďže žalobcovia v lehote na podanie správnej žaloby

nemohli predvídať výsledok iného súdneho konania. Preto postačuje, ak žalobcovia v tomto súdnom
konaní informovali správny súd o záveroch konania pred kasačným súdom, kde bolo predmetom
prieskumu rozhodnutie zo zisťovacieho konania.

39. Obiter dictum treba dodať, že pri zohľadnení vznesenej námietky žalobcami v priebehu súdneho

konania, týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania pri súdnom prieskume rozhodnutia
z povoľovacieho konania, je potrebné zo strany správneho súdu ešte uviesť, že hmotné právo sa
musí nejakým spôsobom premietnuť v procesnom práve. Hmotné a procesné vzťahy vlastne fungujú
relatívne nezávisle od seba, keďže upravujú v istom ohľade odlišné situácie. Hoci miera oddelenia
hmotného a procesného práva je v práve verejnom menšia ako v súkromnom, pretože častejšie ako

v práve súkromnom je vznik či zánik verejného hmotného práva derivátom procesného pôsobenia
orgánu verejnej moci, téza o relatívnom oddelení hmotných a procesných vzťahov platí vo všeobecnej
rovine aj v práve verejnom. Žiadúcim javom samozrejme je, aby procesné právne vzťahy zodpovedali
hmotnoprávnym vzťahom, teda, aby práva a povinnosti založené procesnými vzťahmi zodpovedali
právam a povinnostiam založenými hmotnoprávnymi vzťahmi. Ak však, napríklad kvôli dôkaznej núdzi,

neaktivite účastníka konania alebo nezákonnému postupu orgánov verejnej moci procesnoprávny vzťah
tomuhmotnoprávnemunezodpovedá,malbyvzťahprocesnoprávnymaťprednosťpredhmotnoprávnym
vzťahom, pretože je záväzne určený príslušným orgánom a je v prípade potreby aj vymožiteľný. Práve
preto je nevyhnutné vo sfére správneho súdnictva námietku žalobcov ohľadne zrušenia podmieňujúceho
rozhodnutia správneho orgánu zohľadniť aj v súdnom konaní o prieskume rozhodnutia podmieneného.

Uvedené predstavuje doplnenie zo strany súdu k prvej ním (súdom) položenej otázke, či možno v tomto
súdnom konaní zohľadniť aj zrušenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania.40. Ďalej však je potrebné zaoberať sa druhou otázkou, a to, aký vplyv má zrušenie rozhodnutia
zo zisťovacieho konania na súdny prieskum rozhodnutia z povoľovacieho konania. Podľa názoru
správneho súdu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa zákona EIA predstavuje nevyhnutný

právny podklad pre začatie konania a následne aj pre vydanie rozhodnutia v rámci povoľovacieho
konania podľa zákona o odpadoch. Nemožno akceptovať právny názor, ktorý popiera väzbu medzi
zisťovacím procesom podľa § 29 zákona EIA a povoľovacím konaním podľa § 97 zákona o odpadoch.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 29 ods. 12 zákona EIA, v ktorom je uvedené, že
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho

konania k navrhovanej činnosti, ak sa navrhovaná činnosť nemá posudzovať podľa zákona EIA.
Zároveň je potrebné poukázať na § 38 ods. 6 zákona EIA, podľa ktorého rozhodnutie povoľujúceho
orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacom
konaní alebo v záverečnom stanovisku. Teda možno uviesť, že podmienky určené v záväznom
stanovisku zo zisťovacieho konania alebo podmienky v rozhodnutí zo zisťovacieho konania sa musia
preniesť do povolenia. Teda, ak vo fáze zisťovacieho konania orgán stanoví určité opatrenia na

zmiernenie, minimalizáciu, kompenzáciu vplyvov na životné prostredie, tak tieto opatrenia musia byť
záväzne súčasťou povoľujúceho rozhodnutia. Z uvedených zákonných ustanovení a ich výkladu podľa
názoru súdu jednoznačne vyplýva, že bez platného rozhodnutia zo zisťovacieho konania nemôže
začať povoľovacie konanie, resp. nemôže byť vydané rozhodnutie v rámci povoľovacieho konania.
Analogickým výkladom uvedených záverov možno konštatovať, že ak bolo rozhodnutie zo zisťovacieho

konania zrušené, tak všetky podmienky, ktoré boli v ňom stanovené, strácajú záväznosť. To nepochybne
ovplyvní aj ďalšie povoľovacie konania, ktoré by sa na tieto podmienky odvolávali, resp. ich prevzali. Z
toho možno vyvodiť záväznosť podmienok zo zisťovacieho konania na následné povoľovacie konanie.
Možno konštatovať, že zrušenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania má determinujúci účinok na ďalší
vývoj povoľovacích konaní. Na základe uvedeného možno vyvodiť odpoveď na druhú položenú otázku,

a to, aký vplyv má zrušenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania na následne vydané rozhodnutie v
povoľovacom konaní. Odpoveďou súdu je to, že ten vplyv je tak závažný, že zo strany správneho
súdu bolo nevyhnutné pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia vydaného v povoľovacom konaní
(prvostupňového aj druhostupňového), ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní.

41. V priebehu súdneho konania bolo zo strany ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ poukazované na
princíp právnej istoty (v čase vydania povoľujúceho rozhodnutia bolo platné zisťovacie rozhodnutie). K
uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť, že zisťovacie konanie poskytuje navrhovateľovi a
povoľovaciemu orgánu jasné východiská toho, či aplikácia zákona EIA bude potrebná v kontexte plnenia
požadovaných kritérií a podmienok. Takto sa zvyšuje právna istota už v skorom štádiu konania, čo

pomáha plánovaniu a príprave príslušnej dokumentácie. V tomto je naplnený princíp predvídateľnosti.
V kontexte uvedeného predstavuje práve princíp právnej istoty to, že v prípade zrušenia rozhodnutia zo
zisťovacieho konania bude zrušené aj rozhodnutie z povoľovacieho konania, teda nové rozhodnutie zo
zisťovacieho konania bude korešpondovať s novým rozhodnutím z povoľovacieho konania.

42. Záverom teda možno konštatovať, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania bolo súdom (kasačným)
zrušené pre nezákonnosť, pričom dôvody jeho nezákonnosti existovali už v čase jeho vydania.
Podmienené rozhodnutie žalovaného z povoľovacieho konania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu
v tomto súdnom konaní, s ohľadom na zrušenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania a s ohľadom na
determinujúci účinok medzi zisťovacím a povoľovacím konaním, nemôže obstáť. Na základe uvedeného

správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
(povoľujúci orgán) za základ napadnutého rozhodnutia (právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho
konania spolu s podmienkami tam uvedenými) je už v súčasnosti v rozpore s administratívnymi spismi,
resp. už v nich nemá oporu (došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zisťovacieho konania).

43. Správny súd sa považuje za potrebné v tomto rozhodnutí vysporiadať aj s tým, prečo neodročil
pojednávanie nariadené na deň 17.12.2025. Dňa 15.12.2025 bolo zo strany ďalšieho účastníka konania
2/ doručené elektronicky podanie, v ktorom ďalší účastník konania 2/ predložil súdu rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OOP3-2025/002177-023 zo dňa 27.11.2022, pričom e-

mailom zo dňa 16.12.2025 o 17:20 hod. opätovne súdu doručil predmetné rozhodnutie a požiadal súd
o odročenie pojednávania nariadeného na deň 17.12.2025, a to za účelom riadneho oboznámenia
sa súdu s obsahom predloženého rozhodnutia a jeho možného náležitého zohľadnenia pri ďalšom
procesnom postupe. K uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutieokresného úradu bolo súdu predložené 2 dni pred pojednávaním (15.12.2025), čo súdu postačovalo
na dôkladné oboznámenie sa s predmetným rozhodnutím a s jeho možným náležitým zohľadnením pri
ďalšom procesnom postupe, a preto žiadosť ďalšieho účastníka konania 2/ (zo dňa 16.12.2025 o 17:20

hod.) o odročenie nariadeného termínu pojednávania (17.12.2025) bola nedôvodná, keďže dôvody na
odročenie pojednávania uvedené ďalším účastníkom konania 2/ neexistovali. Správny súd o tom nemal
ako skôr informovať ďalšieho účastníka konania 2/ ako žiadateľa odročenia pojednávania, preto súd
o jeho žiadosti rozhodol priamo na pojednávaní. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ na
pojednávaníkonanomdňa17.12.2025požiadaloodročenietohtopojednávania,keďžepotom,čosudca

spravodajca prítomných účastníkov konania oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise
za zápisnicou z pojednávania konaného dňa 08.10.2025, právny zástupca ďalšieho účastníka konania
1/ uviedol, že nie je oboznámený s podaním ďalšieho účastníka konania 2/ zo dňa 15.12.2025, v ktorom
bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OOP3-2025/002177-023 zo
dňa 27.11.2025. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ priamo na pojednávaní konanom dňa
17.12.2025 požiadal o odročenie tohto pojednávania za účelom jeho oboznámenia sa s predmetným

rozhodnutím príslušného správneho orgánu. K uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť,
že s predmetnou žiadosťou právneho zástupu ďalšieho účastníka konania 1/ sa vysporiadal tak, že
predmetné podanie ďalšieho účastníka konania 2/ zo dňa 15.12.2025 právnemu zástupcovi ďalšieho
účastníka konania 1/ krátkou cestou doručil, pojednávanie prerušil na hodinu a pol (od 11:30 hod. do
13:00 hod.), a to za účelom umožnenia právnemu zástupcovi ďalšieho účastníka konania 1/ oboznámiť

sa s predmetným rozhodnutím okresného úradu. K uvedenému ešte považuje správny súd za potrebné
dodať, že sám právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ na tomto pojednávaní uviedol, že
na oboznámenie sa s týmto rozhodnutím by potreboval aspoň hodinu, čo mu súd poskytol, a preto
pojednávanie neodročoval, o čom bolo rozhodnuté na pojednávaní. S ohľadom na uvedené skutočnosti
správny súd dospel k záveru, že umožnil právnemu zástupcovi ďalšieho účastníka konania 1/ oboznámiť

sa s obsahom predmetného rozhodnutia a následne sa k nemu vyjadriť. Zároveň správny súd uvádza,
že ďalší účastník konania 1/ v priebehu celého súdneho konania aj tak tvrdil, že zrušenie rozhodnutia
zo zisťovacieho konania (prvostupňového či odvolacieho) nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia
zpovoľovaciehokonania.Nadrámecuvedenéhopovažujesúdzapotrebnéuviesťpodstatnéskutočnosti
k predmetnému rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica. Ako už bolo v tomto rozhodnutí

uvedené, tak zo strany Najvyššieho správneho súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Svk/8/2025 zo dňa 22.08.2025) došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného zo
zisťovacieho konania (rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor oprávnených prostriedkov
č. OU-BB-OOP3-2023/008201-003 zo dňa 27.01.2023), teda zo strany kasačného súdu došlo k zrušeniu
rozhodnutia odvolacieho orgánu zo zisťovacieho konania. Pred pojednávaním konaným dňa 17.12.2025

bolo súdu oznámené, že došlo k vydaniu predmetného rozhodnutia správneho orgánu (rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3-2025/002177-023
zo dňa 27.11.2025), ktorým v rámci zisťovacieho konania došlo zo strany odvolacieho orgánu k
zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. V predmetnom rozhodnutí odvolacieho orgánu, ktorým došlo
k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania, bolo zo strany odvolacieho

orgánu uvedené, že zo strany kasačného súdu boli zistené pochybenia v zisťovacom konaní, resp.
nedostatočné dokazovanie, preto odvolací orgán zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, aby sa tento
prvostupňový orgán s uvedenými nedostatkami v intenciách rozhodnutia kasačného súdu vysporiadal.
To znamená, že doložením príslušného rozhodnutia správneho orgánu dva dni pred pojednávaním do
tohto súdneho konania nedošlo k žiadnej zmene skutkového a ani právneho stavu prejednávanej veci,

keďže správny súd a aj všetci účastníci tohto súdneho konania mali vedomosť o zrušení (odvolacieho
- druhostupňového) rozhodnutia zo zisťovacieho konania, takže zrušenie prvostupňového rozhodnutia
zo strany odvolacieho orgánu nemá akýkoľvek vplyv na predmetné súdne konanie.

44. Správny súd sa s ďalšími žalobnými námietkami nevysporiadával v rámci tohto rozhodnutia, keďže

došlo k zrušeniu vydaných rozhodnutí v administratívnom konaní, teda bude sa vecou opätovne
zaoberať príslušný správny orgán, a preto sú ďalšie žalobné námietky irelevantné, keďže správny súd
nemôže prejudikovať rozhodnutia, pretože súdu v súčasnosti nie je zrejmé, či a v akom rozsahu budú
vydané rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bude predchádzať povoľovaciemu konaniu.

45. Žalobcovia boli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd priznal voči
žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP,
keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobcom v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácievýšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

46. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal podľa §
169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú, sankcionovateľnú, v
súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie im
ostatných trov konania.

47. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.