Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011025
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., a sudkýň

JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, písm. b/, ods.
3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany a JUDr. Mareka
Šabíka opatrovníka maloletej poškodenej C. B., proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/44/2025
zo dňa 29.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, písmeno f/, odsek 2 Trestného poriadku, z r
u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a náhrade škody.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
A. B. D. E. F. G. H. I. J. K. D., narodenému XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici,
trvale bytom I. XXX, toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

u k l a d á :

podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36
písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného
zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287odsek1Trestnéhoporiadkujeobžalovanýpovinnýuhradiťpoškodenejmal.C.B.,narodenej
XX.X.XXXX, bytom I. XXX zastúpenej opatrovníkom JUDr. Marekom Šabíkom, advokátom, spôsobenú
nemajetkovú ujmu v sume 7 000 (sedemtisíc) eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len
obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1,

písm./, písm. b/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného mesiaca od roku XXXX do XX.XX.XXXX, v spoločnej domácnosti na adrese I.
XXX najmä pod vplyvom alkoholických nápojov a omamných a psychotropných látok sa neprimeranýmspôsobom správal k poškodenej K. L. a ich spoločnej maloletej dcére A.B. (XXXX) tým, že poškodenej
K. L. každý deň vulgárne nadával, slovne a fyzicky ju napádal, ponižoval ju, že je zlá matka, škaredá
a tučná, rozbíjal riad a rôzne predmety, keď mu nepriniesla jedlo do postele hádzal po nej taniere s

jedlom, pravidelne ju fackoval po tvári, pričom raz jej dal takú facku, že na ucho nepočula dva dni,
bezdôvodne ju škrtil, kopal ju do hlavy na zemi, kde spávala v detskej izbe, nútil poškodenú stávať
o 04.00 hod ráno, budil ju v noci zo spánku, že sa má s ním rozprávať, trestal ju análnym sexom
zato, že nemali pravidelne sex so slovami, "že on ju naučí poslúchať na slovo", vyhrážal sa jej zabitím,
mieril na ňu viackrát plynovou pištoľou, pričom sa jeho neprimerané správanie začalo stupňovať od

roku XXXX, kedy v presne nezistený deň v lete roku XXXX, keď sa poškodená vrátila s maloletou C.
B. od svojej matky, ju začal upodozrievať, že bola u nejakého iného muža a zobral do ruky sekeru
a plynovú pištoľ, načo poškodená aj s maloletou C. B. bola nútená sa pred ním ukryť v zadnej časti
domu, kde udieral sekerou do uzamknutých dverí a vyhrážal sa "že ak zavolajú políciu, tak on si to
odsedí a keď sa vráti, tak vyzabíja poškodenú, maloletú a celú jej rodinu" a po prekonaní uzamknutých
dverí, obvinený pristúpil k poškodenej a priložil jej k hlave plynovú pištoľ so slovami "že mala zostať

tam odkiaľ prišla, lebo ju zabije", načo ho maloletá C., ktorú držala poškodená K. L. na rukách ho
slovne presviedčala, aby nestrieľal, následkom čoho poškodená K. L. pociťovala zvýšený stres, obavu
a napätie pri zvýšenej poplachovej reakcií so psychovegetatívnymi ťažkosťami, došlo k poškodeniu jej
psychického zdravia v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa u nej rozvinula po opustení
spoločnej domácnosti odo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa u nej prejavuje zvýšenou intrapsychickou tenziou,

úzkosťou, pocitmi strachu, nočnými morami, flash-backmi, zvýšenou poplachovou reakciou, taktiež sa
neprimeraným spôsobom správal aj k maloletej C. B. tak, že jej každý deň vulgárne nadával, hovoril jej,
že je retardovaná, debil, fyzicky na ňu útočil, búchal ju po zadku, po chrbte, po krížoch, po hlave odzadu
až tak, že sa sťažovala starým rodičom, že ju bolí chrbát, nesmela sa hrať hlučnejšie a ani plakať, lebo od
neho dostávala facky, pričom v bližšie nezistený deň v roku XXXX sa stalo, že maloletá vyliala nechtiac

vodu na nohu obvineného a on jej zato vylial pivo z plechovky na hlavu, následkom čoho u maloletej
C. došlo k zhoršeniu jej psychického stavu v zmysle pocitov strachu, obáv o seba a matku, čo viedlo
k vzniku enurézy (nočné pomočovanie), nočným morám, ku zmenám správania a súčasne došlo tak k
poškodeniu jej psychického zdravia v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy-desivé sny, flashbacky
a poruchy správania a emócií, preukázateľne od opustenia spoločnej domácnosti.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr.
zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú maloletú C. B., zastúpenú opatrovníkom JUDr. Marekom Šabíkom
s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania

skutku, ktorý mu je kladený za vinu a vzhľadom na kladné odpovede na všetky položené otázky v zmysle
§ 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. súd I. stupňa prijal toto vyhlásenie
po súhlasnom stanovisku prokurátorky a dokazovanie vykonával len ohľadom skutočností týkajúcich sa
trestu a náhrade škody.
Súd I. stupňa poukázal na osobu obžalovaného, na správy ohľadom maloletej poškodenej vzhľadom

k prebiehajúcemu konaniu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej poškodenej, na odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že obžalovaný
bol 1-krát odsúdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/6/2004 zo dňa 03.03.2008,
právoplatným v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/13/2008 zo dňa
20.10.2010, kde bol obžalovaný odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov so zaradením
na výkon tohto trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny, pričom z výkonu tohto trestu bol dňa
07.03.2016 podmienečne prepustený a bola mu uložená skúšobná doba v trvaní 7 rokov, v ktorej sa dňa
08.06.2023 osvedčil, pričom toto odsúdenie bolo dňa 26.09.2025 právoplatne zahladené. Zároveň súd
I. stupňa poukázal aj na výpis z evidencie priestupkov, kde konštatoval, že obžalovaný nemá evidovaný

žiadny priestupok, pričom vyhrážanie sa policajtom s kušou, ktoré sa malo odohrať dňa 15.08.2014,
bolo postúpené na priestupkové konanie.
Keďže obžalovaný bol vo väzbe, súd I. stupňa skúmal aj správanie a vystupovanie obžalovaného počas
väzby a zistil, že obžalovaný raz porušil povinnosť plniť pokyny a príkazy príslušníka ZVJS, avšakmu bolo upustené od uloženia disciplinárneho trestu a 1-krát bol disciplinárne odmenený za dlhodobý
a aktívny prístup v rámci činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti a za aktívnu účasť na činnostiach.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní oboznámil závery znaleckého posudku MUDr. Ľubice

Slováčikovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorých vyplýva, že
u obžalovaného boli diagnostikované zmiešaná porucha osobnosti s disociálnymi narcistickými črtami
a adaptačné poruchy, ktoré boli v čase skúmania kompenzované a nemali vplyv na jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti a na chápanie trestného stíhania, pričom u obžalovaného nebola zistená žiadna
závislosť a z uvedeného nebolo navrhované ani uloženie ochranného liečenia.

Na hlavnom pojednávaní súd I. stupňa oboznámil závery znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD.,
znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, psychológia sexuality, pričom uvedeného
znalca vypočul aj na hlavnom pojednávaní a z jeho výpovede vyplynulo, že osobnosť obžalovaného
je nevyrovnaná, paranoidná, disociálna, podozrievavá, nevrlá, nevraživá, konfliktná a hoci agresivita
nepatrí do jeho osobnostnej výbavy, táto sa u neho ľahko aktivuje v prípade frustrácie jeho potrieb.
Prejavy agresie sú u neho viac pravdepodobné pri alkoholovej opojenosti. Znalec uzavrel, že hoci

recidívu u obžalovaného so 100 % platnosťou nemožno vylúčiť, s poukazom na do určitej miery priaznivú
prognózu resocializácie možno u neho predpokladať relatívne priaznivú prognózu vo vzťahu možnej
recidíve.
Súd I. stupňa ďalej poukázal na to, že pri § 208 ods. 3 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba
7 až 15 rokov. Pri ukladaní trestu skúmal, či nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie

trestu pri osobe obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 39
ods. 1 Tr. zák. Po preskúmaní zákonných predpokladov uvedených v § 39 Tr. zák. sa nestotožnil
s názorom prokurátora uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Obžalovaný sa
ku spáchaniu skutku priznal, svoje konanie oľutoval a prejavil snahu polepšiť sa. Pri jeho osobe súd
I. stupňa zistil len existenciu poľahčujúcich okolností, pričom upriamil pozornosť na to, že správanie

a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, pričom upriamil
pozornosť na skutočnosť, že bol aj disciplinárne odmenený. Opätovne poukázal na to, že agresivita
nepatrí do osobnostnej výbavy obžalovaného a riziko sociálneho zlyhania a recidívy má pozitívnu
prognózu. Vzhľadom na skutočnosť, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 dáva súdu výslovne
možnosť pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní znížiť odňatia slobody o 1/3-inu pod dolnú hranicu

zákonom stanovenej trestnej sadzby, ak sú súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. zák. Všetky tieto okolnosti podľa názoru súdu I. stupňa umožňovali
zmierniť tvrdosť zákona a aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., pričom obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v §
34 ods. 4 Tr. zák.

Čo sa týkalo zaradenia obžalovaného na výkon trestu, súd I. stupňa dospel k záveru, že náprava
obžalovaného bude dosiahnutá v minimálnom stupni stráženia, a to aj napriek tomu, že obžalovaný bol
v posledných 10-tiich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pretože z výkonu
trestu bol podmienečne prepustený dňa 07.03.2016 a v rámci 7-ročnej skúšobnej doby sa
osvedčil a toto odsúdenie bolo zahladené.

Súd I. stupňa konštatoval, že obžalovanému nebolo potrebné uložiť ochranné liečenie, pričom poukázal
na závery znalkyne z odboru psychiatria MUDr. Ľubice Slováčikovej.
O uplatnenom nároku na náhradu škody maloletej C. B., zastúpenej opatrovníkom JUDr. Marekom
Šabíkom,súdI.stupňarozhodoltak,žemaloletúpoškodenúsjejuplatnenýmnárokomnanáhraduškody
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na civilný proces. Poukázal na znenie § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017

Z. z. o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov a mal za to, že ide o nárok maloletého
dieťaťa, ktorého otcom je stále obžalovaný, ktorý má na toto dieťa určené výživné a u ktorého sa
predpokladá dlhoročný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Priznanie odškodnenia by bolo
podľa názoru súdu I. stupňa len formálne, a to z toho dôvodu, že by bolo jednak fakticky nevymožiteľné
a obžalovanému by znemožňovalo platiť výživné na jeho dcéru. V neposlednom rade súd I. stupňa

vyslovil svoj názor, že podľa § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov nemajetkovú
ujmu môže uplatňovať zárobkovo činná osoba, ktorou maloletá nie je.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra
čo do výroku o treste, ako aj opatrovník poškodenej JUDr. Marek Šabík voči výroku o náhrade škody.

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na rozsudok súdu I. stupňa, ako
aj na skutočnosti uvádzané v tomto rozsudku súdom I. stupňa. Konštatoval, že pokiaľ ide o použitie
ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák., takýto postup prichádza do úvahy vtedy, ak sa má za to, že použitiezákonnej trestnej sadzby, vzhľadom na pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu, by bolo pre neho
neprimerane prísne, za súčasného predpokladu, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

V danom prípade ide o závažnú trestnú činnosť, spáchanú na blízkych osobách a žijúcich v spoločnej
domácnosti s obžalovaným, ktorí jeho neadekvátne správanie pociťovali ako psychické a fyzické
utrpenie a súčasne týmto konaním došlo k porušeniu ich psychického zdravia, pričom prokurátor
poukázal na znalecké dokazovanie.
Čo sa týka osoby obžalovaného, tu prokurátor poukázal na to, že obžalovaný počas celého priebehu

prípravného konania popieral spáchanie skutku, pričom okrem vyhlásenia o vine, ani len okrajovo
nezdôvodnil zmenu svojho postoja, pričom konštatoval, že je možné sa dôvodne domnievať, že tak
urobil v dôsledku dôkaznej situácie svedčiacej v jeho neprospech. Prokurátor poukázal aj na odpis
z registra trestov, z ktorého vyplýva, že vo veci odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 5T/6/2004 zo dňa 03.03.2008, kde bol uznaný vinným za spolupáchateľstvom spáchaný
trestný čin vraždy a aj napriek tomu, že toto odsúdenie mu bolo zahladené, na toto odsúdenie bolo

potrebné prihliadnuť predovšetkým na závažnosť trestného činu, na skutočnosť, že konania sa dopustil
voči svojmu maloletému dieťaťu a tiež na samotnú intenzitu jeho konania a následky, pričom upriamil
pozornosť na to, že obe poškodené trpia post traumatickou stresovou poruchou. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, podľa názoru prokurátora, neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por.

a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby rozhodol Krajský súd v Nitre sám tak, že obžalovanému uloží
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Opatrovník maloletej poškodenej vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu I. stupňa o uplatnenom nároku

nanáhraduškody,keďsúdI.stupňarozhodolvzmysle§288ods.1Tr.por.aodkázaljunacivilnýproces.
Poukázal na znenie ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por., ako aj na ustanovenia zákona č. 274/2017 Z. z.
o obetiach trestných činov. Maloletá poškodená si uplatnila morálnu škodu vo výške 7.000,- eur, ktorá
bola vypočítaná ako 10-násobok sumy mesačnej minimálnej mzdy, platnej na obdobie kalendárneho
roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Zo skutkovej vety vyplýva, že trestný čin bol dokonaný

v roku 2023. V roku 2023 bola minimálna mzda 700,- eur, čo 10-násobok predstavuje 7.000,- eur.
Súd I. stupňa uviedol, že obžalovaný má voči maloletej dcére výživné, predpokladá sa u neho dlhoročný
trest odňatia slobody, a preto priznanie odškodnenia by bolo len formálne, fakticky nevymožiteľné
a znemožnilo by mu platiť výživné na dcéru. Uvedenú argumentáciu považovali za nelogickú
a v rozpore s právami poškodenej. Súd pri svojom rozhodovaní nemôže predpokladať majetkové

pomery obžalovaného. Obžalovaný môže disponovať úsporami, ktoré by celý nárok uspokojili a ak by
takéto úspory nemal, vymáhanie nároku prostredníctvom súdneho exekútora sa uspokojuje v poradí,
pričom výživné je prednostnou pohľadávkou. Súd I. stupňa uviedol, že zákon o obetiach trestných činov
môže uplatňovať zárobkovo činná osoba, ktorou maloletá nie je. S takouto argumentáciou sa maloletá
poškodená absolútne nestotožnila. Ak je niekto obeťou násilného trestného činu, nie je podstatný jeho

zárobkový a majetkový status, ale podstatné je to, či daná osoba bola obeťou takéhoto trestného činu.
Vzhľadom na uvedené navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/,
písm. d/, ods. 3 Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť maloletej
poškodenej morálnu škodu vo výške 7.000,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora poukázala na písomné
dôvody podaného odvolania, ktoré nechcela žiadnym spôsobom zmeniť, ani doplniť a v konečnom
návrhu vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol uložený neprimerane mierny trest a neboli splnené
podmienky na použitie § 39 ods. 5 Tr. por., navrhla, aby bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v petite
písomne podaného odvolania.

Opatrovník poškodenej JUDr. Marek Šabík taktiež poukázal na písomné odôvodnenie podaného
odvolania a vyslovil názor, že o nároku na náhradu škody maloletého poškodeného nesmie byť
rozhodnuté v jeho neprospech naproti dospelému poškodenému. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa a aby o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol odvolací súd sám tak, že

obžalovanému uloží povinnosť nahradiť morálnu škodu vo výške 7.000,- eur. Splnomocnená zástupkyňa
poškodenej sa vo svojom vyjadrení priklonila k vyjadreniu prokurátorky na verejnom zasadnutí, ako aj
v prednesenom konečnom návrhu.Obhajkyňa obžalovaného sa pred odvolacím súdom vyjadrila, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu I. stupňa, ktoré bolo náležite odôvodnené a zistený skutkový stav bol premietnutý aj
do výroku o vine a treste. Obžalovaný sa priznal, svoj čin úprimne oľutoval a trest, ktorý mu bol uložený,

považovala za zákonný a správny a na základe toho navrhla odvolanie prokurátorky ako nedôvodné
zamietnuť a čo sa týkalo nároku poškodenej, navrhla ju odkázať na civilný proces.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora vyjadril v tom, že do vzťahu s poškodenou vstupoval
z úprimnej lásky a život, ktorý si budovali, sa na začiatku niesol v láske a porozumení. Časom sa však

menili ich hodnoty a názory na život v ich vzťahu a žiaľ, uskutočnili sa aj situácie, ktoré neustál. Veľmi
ho to mrzí, že sa v tom období k situáciám a hádkam nepostavil inak. Najviac ho však mrzí to, že tým
trpela aj ich dcéra. Dlho sa nevedel s tým vysporiadať, že pre ich konflikty a nezhody nebude vídať svoju
dcéru a v tomto tlaku často nezvládol svoje emócie. Jeho najväčšou chybou bolo zotrvávať vo vzťahu,
ktorý dlhodobo nefungoval. Počas väzby vyhľadal aj pomoc, ktorá mu bola poskytnutá, chodí na terapie,
ktoré mu pomáhajú byť kľudnejší v rôznych situáciách. Svoj život a seba vníma úplne inak, v čom mu

pomohla aj jeho družka, vďaka ktorej vie, ako má fungovať zdravý a vyrovnaný vzťah. Vyslovil úprimnú
ľútosť nad tým, že jeho predošlý život taký nebol. Na základe situácie, ktorá medzi ním a poškodenou L.
vznikla, sa pevne rozhodol vzdať sa svojej dcérky a už ich nekontaktovať. Dozvedel sa, že dcéra chodí
na umeleckú školu a vyslovil nad tým hrdosť, nakoľko ju k tomu viedol a chcel by ju aj na diaľku podporiť.
V konečnom návrhu obžalovaný poukázal na návrh svojej obhajkyne a navrhol odvolania podľa § 319

Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami –
prokurátorom a maloletou poškodenou zastúpenou opatrovníkom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste a náhrade škody, proti ktorým

odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolania sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa s odvolacími
námietkami prokurátora a zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa urobil
vyhlásenie o vine, súd I. stupňa vzhľadom na vyjadrenie prokurátora toto vyhlásenie prijal a dokazovanie
vykonával len ohľadom druhu a výmery trestu, prípadného uloženia ochranného liečenia a uplatneného
nároku na náhradu škody maloletej poškodenej C. B. zastúpenej opatrovníkom.

Súd I. stupňa správne prihliadal na osobu obžalovaného, keď v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. zisťoval
existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. Aj odvolací súd bol
toho názoru, že v prípade obžalovaného je možné prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36
písm. l/, písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne

oľutoval a že svojím vyhlásením napomáhal súdu v tom, že nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom
viny. Ani odvolací súd pri osobe obžalovaného nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v §
37 Tr. zák.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného použil zmierňovacie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v ods. 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov. Ak súd pri vyhlásenío vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnenej podmienky, na mimoriadne zníženie trestu podľa ods.
1 alebo ods. 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3.

Odvolací súd sa plne stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, uvádzanými tak v písomných
dôvodoch podaného odvolania, ako aj vo vyjadrení sa intervenujúcej prokurátorky krajskej prokuratúry
na verejnom zasadnutí. Aj keď obžalovaný urobil pred súdom I. stupňa vyhlásenie, že je vinný,
neznamená to, že automaticky sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že pri vyhlásení obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, súd môže

uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na
uvedenýpostup.Vtomtosmerepovažovalzapotrebnéupriamiťpozornosťnaspôsobspáchaniatrestnej
činnosti, keď obžalovaný voči poškodeným používal násilie. Aj keď súd I. stupňa v písomných dôvodoch
napadnutého rozsudku poukázal na správanie a vystupovanie sa obžalovaného počas výkonu väzby
a na závery znaleckého dokazovania tak znalkyňou MUDr. Ľubicou Slováčikovou a znalcom MUDr.

Róbertom Máthé, PhD., podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné pristúpiť k zmierneniu trestu pri
osobe obžalovaného v zmysle citovaného ustanovenia, a to predovšetkým vzhľadom na dĺžku páchania
trestnej činnosti a jeho závažnosť, spôsob páchania (aj so zbraňou, pretože sekera a plynová pištoľ sú
v zmysle Trestného zákona považované za zbraň). Poškodené boli dennodenne vystavované stresovým
situáciám, pričom obžalovaný sa dopúšťal hrubého a necitlivého správania sa nielen voči svojej družke

ale aj voči maloletej dcére, pričom voči družke sa dopúšťal aj fyzických útokov. Odvolací súd poukazuje
na následky konania obžalovaného, kde v dôsledku konania poškodené utrpeli psychickú ujmu. Maloletá
poškodená – dcéra má poruchy správania a emócií.
Na základe uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a keďže mal
splnené všetky podmienky na to, aby mohol rozhodnúť sám, uložil obžalovanému trest odňatia slobody

vo výmere 7 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri § 208 ods. 3
Tr. zák., za zistených dvoch poľahčujúcich okolností, a to uvedených v § 36 písm. l/, n/ Tr. zák.

Čo sa týka zaradenia obžalovaného na výkon uvedeného trestu, odvolací súd sa nestotožnil s názorom
prokurátora uvádzaným v podanom odvolaní. Na odsúdenie, ktoré je uvedené v odpise z registra trestov,

pri skúmaní zaradenia obžalovaného na výkon uloženého trestu nie je možné prihliadať, a to z toho
dôvodu, že bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T/6/2004 zo dňa 09.09.2025
zahladené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody maloletou poškodenou, zastúpenou opatrovníkom,
tu sa odvolací súd plne stotožnil s názorom opatrovníka. Obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/,
písm. d/ Tr. zák., pričom ide o trestný čin uvedený v § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov. Z uvedeného ustanovenia má obeť tohto násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie

odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške 10-násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy,
platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ako vyplýva zo
spisovéhomateriálu,opatrovníkmaloletejpoškodenejvprípravnomkonanípredvyšetrovateľomuviedol,
že maloletá poškodená si v zmysle zákona o obetiach trestných činov uplatnila výšku škody 7.000,- eur
ako 10-násobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo

k spáchaniu trestného činu, pričom poukázal na minimálnu mzdu v roku 2023, a to v sume 700,- eur.

Podľa § 12 odsek 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov
pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia,
trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo

trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie
odškodneniazaspôsobenúnemajetkovúujmuvovýškedesaťnásobkusumymesačnejminimálnejmzdy
platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

Obžalovaný bol uznaný vinným z konania, ktoré malo pokračovať od presne nezisteného mesiaca

od roku XXXX do XX.XX.XXXX, pričom opatrovník maloletej poškodenej požadoval nemajetkovú
ujmu za obdobie, ktoré bolo ukončené v roku 2023. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu maloletej poškodenej C. B. zastúpenejopatrovníkom v sume 7.000,- eur tak, ako si ju uplatnila riadne a včas do konca vyšetrovania a ako ju
uplatnil opatrovník aj na začiatku konania pred súdom I. stupňa.

Nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu I. stupňa, že nebolo možné uložiť obžalovanému povinnosť
uhradiť nemajetkovú ujmu maloletej poškodenej z dôvodu, že jej jej otec, ktorý má uloženú vyživovaciu
povinnosť a ani z dôvodu, že maloletá nie je zárobkovo činná. Uvedené argumenty nevychádzajú zo
žiadnych zákonných ustanovení a stavali tak do nerovného postavenia maloletú poškodenú k dospelým
poškodeným.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
v napadnutom rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.