Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124208728
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124208728.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Košiciach, Palárikova 9, zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Bajzova 2, proti žalovaným: 1. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, Lomnická 9, 2. E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, Lomnická 9, 3. C. B., nar. X.X.XXXX, bytom v Košiciach, Palárikova 9,

v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti uzneseniu Mestského
súdu Košice zo dňa 5.3.2025 č.k. 67C/16/2024-174 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia
zastavil konanie, priznal žalobcovi voči žalovaným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
uznesenia. Nariadil prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta a.s., so sídlom v Banskej Bystrici vrátiť
žalobcovi alikvotnú časť súdneho poplatku vo výške 80,- eur najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného súdneho rozhodnutia.

2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa
6.5.2024 domáhal voči žalovaným vypratania nehnuteľnosti, bližšie popísanej v petite žalobného návrhu
– bytu.

3. Podaním zo dňa 29.11.2024 zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť, priznať

náhradu trov konania a vrátiť súdny poplatok. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 31.10.2024
žalovaní dobrovoľne odišli z bytu a byt vypratali. Uviedol, že žalovaní sa vysťahovali natrvalo, nakoľko
si so sebou zobrali všetky veci a v súčasnosti sa zdržiavajú na adrese A. X G. H.. Za takýchto
okolností žaloba stratila opodstatnenie. Súčasne uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko
k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu správania žalovaných, ktorí zavinili zastavenie konania a preto
uplatňoval náhradu trov konania.

4. Žalovaní sa k späťvzatiu žaloby vyjadrili podaním zo dňa 3.3.2025, v ktorom okrem iného uviedli,
že predmetný byt opustili nedobrovoľne. So späťvzatím žaloby nesúhlasili. Tiež uviedli, že zo strany
právneho zástupcu žalobcu došlo k porušeniu ich práv, ku klamaniu súdu, podvodu a hrubému porušeniu
BSM a následných rodinných vzťahov. Navrhli, aby došlo k úprave ich majetkovo právnych vzťahov
a rodinných vzťahov a odmietli nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca nezdokladoval svoj majetkový

stav,vydallenčestnévyhlásenievsúvislostisuvedenímúdajovsúdu.Uviedli,ževočižalobcoviuplatňujú
náhradu škody vo výške hodnoty hmotného a nehmotného majetku. Navrhli, aby súd zvážil podanietrestného oznámenia za podvod a klamanie súdu vo veci odpustenia trov konania a zamlčanie reálneho
majetkového stavu a príjmu zo strany žalobcu. Žalovaná je držiteľkou ZŤP a tiež uviedla, že upovedomí
SAK o protizákonných praktikách právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná v 3. rade predložila súdu

lekársky nález zo dňa 31.7.2024, z ktorého vyplynulo, že trpí zmiešanou úzkostnou a depresívnou
poruchou. Z predloženého psychologického vyšetrenia zo dňa 24.9.2024 vyplynulo, že u nej možno
badať oslabenú vizuálnu a slovno-logickú pamäť, prítomné psychosomatické napätie, anxieta, pokles
záujmov a sociálne stiahnutie.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 145, § 146 ods. 1,2 C.s.p. konanie zastavil vzhľadom na
dispozitívnyúkonžalobcu,ktorýmvzalžalobuvcelomrozsahuspäť.Stanoviskožalovanýchkspäťvzatiu
žaloby nepožadoval, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie
sporu v zmysle § 168 C.s.p., resp. pred začatím pojednávania. Tiež uviedol, že v danom prípade
nejde o usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva
z právneho predpisu, ako sa nesprávne domnievajú žalovaní, keďže ide v zásade o štandardnú žalobu

na uloženie povinnosti v zmysle § 137 písm. a/ C.s.p.

6. Pokiaľ ide o trovy konania, s poukazom na § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi
priznal voči žalovaným právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. K späťvzatiu žaloby v danom prípade došlo v dôsledku správania sa žalovaných, ktorí vo
svojom vyjadrení výslovne potvrdili, že opustili byť, ktorého vypratania sa žalobca voči nim domáhal.
Z procesného hľadiska tak platí, že žalovaní zavinili zastavenie konania, keďže žalobca zobral žalobu
späť z dôvodu plnenia žalovaných po začatí konania. Žalobcovi možno prisvedčiť, že v danom štádiu
konania stratila jeho žaloba z týchto dôvodov opodstatnenie. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovaným.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nevzhliadol dôvod aplikáciou ust. § 257 C.s.p.
nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

9. Pokiaľ žalovaná v 3. rade predložila súdu lekársku dokumentáciu o svojom psychickom stave, táto
skutočnosť sama o sebe nepostačuje na to, aby súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v 3.
rade nepriznal. Pokiaľ ide o ostatných žalovaných, títo neuviedli žiadne relevantné dôvody v súvislosti
s aplikáciou ust. § 257 C.s.p.

10. Pokiaľ žalovaní sa domnievajú, že súd má usporiadať ich rodinné a majetkovoprávne vzťahy,
ukladať pokuty, zaviazať žalobcu k náhrade škody, prípadne podávať trestné oznámenia a informovať
SAK o praktikách právneho zástupcu žalobcu, ide o vyjadrenia, ktoré nemožno považovať za právne
relevantné v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania. Navyše ide o pomerne zmätočné vyjadrenia,
ktoré sa javia ničím nepodložené a z hľadiska rozhodovania o trovách konania nejde o právne významné

skutočnosti. Preto sa týmito vyjadreniami ani v ďalšom súd prvej inštancie nezaoberal.

11. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. a vzhľadom
na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, rozhodol o vrátení alikvotnej časti
súdneho poplatku vo výške 80,00 eur, ktorý bude žalobcovi vrátený cestou prevádzkovateľa systému,

ktorým je Slovenská pošta a.s.

12. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade a podľa
obsahu odvolania odvolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie zmenil tak, že konanie nezastaví, resp.
neprizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania vytkli súdu prvej inštancie,

že pri zastavení konania a rozhodovaní o trovách konania sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami,
významnými pre jeho rozhodnutie. Napadnutým uznesením boli porušené ústavou garantované práva
žalovaných. Vo všeobecnosti poukázali na princíp nestrannosti sudcu, ktorý je základom riadneho
výkonu sudcovskej funkcie. Vytkli súdu prvej inštancie, že neakceptoval nesúhlas žalovaných so
späťvzatím žaloby. Vo všeobecnosti poukázali na to, že žalovaní nemusia so späťvzatím žaloby

súhlasiť, pričom môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod., ak z ich povahy vyplýva,
že sú žalovanými odôvodnene považované za také závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore
a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu domáhaťtohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Uviedli, že políciu volali prvýkrát, keď dňa
18.12.2023 v čase okolo 17,20 hod. v byte na Palárikovej č. 9 v Košiciach žalobca napadol dcéru
žalovanej takým spôsobom, že v kuchyni ju udrel do ľavého ramena, čím jej spôsobil zranenie,

a to pomliaždenie ľavého ramena. Incident sa začal tým, že žalobca začal žalovanú a jej dcéru
vyhadzovať z kuchyne so slovami „vypadni, chcem sa nažrať“, potom žalovanú vyhodil zo stoličky,
aby nebola prítomná v kuchyni a následne fyzicky napadol dcéru žalovanej. Tá zavolala hliadku, ktorá
následne dňa 19.12.2023 vykázala žalovaného z bytu a spoločných priestorov. Po vykázaní žalobcu
a následnom vrátení do obydlia, žalobca ďalej pokračoval v pomste. Žalovaní opustili predmetnú

nehnuteľnosť nedobrovoľne, čím došlo k úmyselnému porušeniu ich práv. Po odchode žalovanej v 3.
radežalobcavymenilzámkyvpivnici,vkombale,vbyte,nesprístupniljejautomobil,ktorýspadádoBSM.
Nedobrovoľným opustením predmetného bytu došlo k porušeniu práv žalovanej v 3. rade, ktorá je ťažko
zdravotne postihnutá. Konaním žalobcu došlo k tvrdému obmedzeniu práv žalovaných na nehnuteľnosti,
čo má už aj prvky trestného činu, s domácim násilím. Žalovanej vznikla morálna a finančná škoda
v hodnote 140.000,00 eur. Ide o predbežnú hodnotu nadobudnutého majetku z BSM, na ktorý má nárok

žalovaná v 3. rade. Žalobca podal súdu čestné vyhlásenie, že nevlastní majetok a nemá žiaden príjem.
Uviedol, že žalovaná má našetrených 18.000,00 eur. Ide o ďalší trestný čin žalobcu, klamanie súdu
a podvod, o ktorom má vedomosť aj jeho právny zástupca. S poukazom na § 256 ods. 2 C.s.p. má
žalovaná za to, že žalobca má v rámci separácie trov konania znášať trovy tohto konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

14. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto odvolací súd uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

15. Podľa ust. § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa ust. § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

17. Podľa ust. § 146 ods. 1 a 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu.

18. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo

konaniebezďalšiehoprejednaniavecizastavené,resp.sčastizastavené.Výnimkuzuvedenéhopravidla
predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas
žalovaného v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. alebo absencia súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 2 C.s.p.

19.Vzmysle§146ods.1C.s.p.,akdošlokspäťvzatiužalobyskôr,nežsazačalopredbežnéprejednanie

sporu alebo pojednávanie, súd žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu so späťvzatím žaloby
nevyzýva. Na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby alebo jej časti za daných okolností
neprihliada a konanie napriek takémuto nesúhlasu uznesením zastaví.

20. V danom prípade zobral žalobca žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti späť skôr, než

sa začalo predbežné prejednanie sporu v zmysle § 168 C.s.p. alebo pojednávanie, preto nesúhlas
žalovaných so späťvzatím žaloby bez ohľadu na dôvody nimi uvedené nemôže ovplyvniť rozhodnutie
súdu konanie zastaviť.

21. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ konanie zastavil z dôvodu dispozitívneho úkonu

žalobcu, ktorý zobral žalobu späť, pričom na nesúhlas žalovaných neprihliadal, nakoľko k späťvzatiu
žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, alebo pojednávanie.22. K odvolacej námietke žalovaných, že v danom prípade bol súhlas žalovaných potrebný, nakoľko
spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu, je potrebné
uviesť, že táto námietka neobstojí. Ustanovenie § 146 ods. 2 C.s.p. sa vzťahuje najmä na konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 149 Občianskeho zákonníka), konanie
o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka), hospodárenie
so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), zrušenie práva spoločného nájmu bytu
a s tým súvisiaci nárok na bytovú náhradu (§ 705 a § 712a Občianskeho zákonníka) a pod. Konanie
o vypratanie nehnuteľností, teda o splnenie povinností, nie je takýmto konaním, preto sa ust. § 146 ods.

2 C.s.p. na daný prípad nevzťahuje.

23. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý

z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho
trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa
procesného výsledku.

25. Správne súd prvej inštancie v danom prípade ustálil, že z procesného hľadiska zavinili zastavenie

konania žalovaní tým, že sa z predmetného bytu vysťahovali a tento dobrovoľne opustili, pričom si
so sebou zobrali aj všetky osobné veci. Z tohto pohľadu je preto ďalšie vedenie konania o vypratanie
nehnuteľností bezpredmetné. Nič na tom nemení stanovisko žalovaných, ktorí tvrdia, že predmetný byt
vypratalibeztoho,abysastotožnilisdôvodnosťoužaloby.Nietpochýbotom,žežalovanísúpresvedčení
o svojom práve predmetný byt užívať, avšak za situácie, keď sa z predmetného bytu dobrovoľne

vysťahovali, niet pochýb o tom, že ďalšie vedenie konania nie je opodstatnené. Preto možno ustáliť,
že z procesného hľadiska to boli žalovaní, ktorí zavinili, že došlo k zastaveniu konania. Preto správne
rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ ustálil, že žalobcovi vznikol voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania.

26. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov

konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti

prípadu.Tentodôvodjedanýcharakteromkonaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

28. Súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci vyporiadal aj s prípadnou aplikáciou ust. § 257 C.s.p.

na daný prípad, vychádzajúc z argumentácie žalovaných, ktorí síce s poukazom na § 257 C.s.p. sú
presvedčení o tom, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, avšak v priebehu konania neuviedli
žiadne také dôvody, ktoré by boli relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách konania.

29. K tvrdeniam žalovanej v treťom rade, že má psychické problémy, že je držiteľkou ZŤP je potrebné

uviesť, že žalovaná v treťom rade dostatočným spôsobom svoje osobné, majetkové a sociálne pomery
nepreukázala, keď žiadnym spôsobom nezdokladovala, z akých dôvodov nie je schopná uhradiť
trovy konania žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalovaná v treťom rade trpí psychickými problémami,
nepostačuje bez toho, aby osobná, majetková a finančná situácia žalovanej v treťom rade bola náležitým
spôsobom preukázaná pre záver súdu aplikáciou ust. § 157 C.s.p. nepriznať žalobcovi náhradu trov

konania.

30. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody uvedené žalovanými týkajúce sa skutočností, že súd má sám usporiadať
rodinné a majetkové vzťahy strán sporu, uložiť žalobcovi pokuty, zaviazať žalobcu na náhradu škody,prípadne podať trestné oznámenie a informovať SAK o praktikách právneho zástupcu žalobcu, tieto
s rozhodovaním o trovách konania nemajú žiaden súvis. K týmto dôvodom je potrebné uviesť, že sa
týkajú nárokov žalobcu a žalovanej v treťom rade v súvislosti s vyporiadaním BSM a táto otázka nie

je predmetom tohto konania. V danom prípade neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mali
viesť súd k potrebe podať trestné oznámenie na žalobcu, prípadne informovať SAK o konaní právneho
zástupcu žalobcu.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. C.s.p. potvrdil uznesenie, vrátane výroku

o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ako vecne správne.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol
v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).