Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011175
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124011175.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.07.2025, sp. zn. 33T/52/2024, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 8. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej
len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona v znení zákona č. 150/2025 Z. z. na tom skutkovom základe, že:
„po vzájomnej dohode s poškodenými C. D. a E. B. o dočasnom uložení hotovosti poškodených

na účet obžalovaného vedený v F. G. H. I. E. J., E., pobočka zahraničnej banky, IBAN: J. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do doby, pokým si poškodení na Slovensku nezaložia vlastné
bankové účty, na ktoré im mal obžalovaný následne dočasne uložené finančné prostriedky poukázať,
poškodená C. D. odovzdala obžalovanému finančnú hotovosť v celkovej výške 12.500,09- Eur, ktorú
obžalovaný vložil na svoj bankový účet dňa 07.03.2022 a poškodený E. B. odovzdal obžalovanému
finančnú hotovosť v celkovej výške 13.274,34- Eur, ktorú obžalovaný vložil na svoj bankový účet

dňa 14.03.2022, pričom obžalovaný potom, ako si poškodení založili bankové účty na Slovensku a
požiadaliobžalovanéhoovráteniezverenýchfinančnýchprostriedkov,tietozverenéfinančnéprostriedky
v plnej výške poškodeným nevrátil, čím spôsobil poškodenej C. D. škodu vo výške 12.500,09- Eur a
poškodenému E. B. škodu vo výške 13.274,34 Eur.“

Za to mu bol podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písmeno j/

Trestnéhozákonaanezistiacpriťažujúcu okolnosťpodľa§37Trestnéhozákona,§38odsek2Trestného
zákona,uloženýtestodňatiaslobodyvtrvaní6 mesiacov,výkonktoréhobolpodľa§49odsek1písmeno
a/ Trestného zákona podmienečne odložený a určená skúšobná doba 12 mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol zaviazaný nahradiť poškodenej C. D., spôsobenú škodu v
sume 9.943,09- Eur. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú odkázal so zvyškom jej nároku
na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný do výroku o vine, treste
a náhrade škody, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že od počiatku konzistentne
tvrdil, že poškodený mu nikdy fyzicky peniaze nedal, peniaze mu dala len poškodená, a to 6000
USD. Pokiaľ ide o potvrdenie z banky o vkladoch predloženej poškodenou, tieto im nikdy nedal
poškodená mu ich z izby ukradla po tom, ako došlo k hádke ohľadom peňazí na operáciu poškodeného.

Skutkové zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, namieta 4 výsluchy poškodenej, a
to zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 29.07.2022, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodenej zodňa 24.10.2022, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa 19.02.2024, kedy poškodená trikrát
po sebe potvrdzuje, že peniaze, ktoré si s otcom priniesli na Slovensko boli v celkovej výške 11 670
dolárov a 2200 eur, ktoré ona fyzicky obžalovanému odovzdala. Na výsluchu na hlavnom pojednávaní zo

dňa 26.02.2025 prvýkrát poškodená uvádzala existenciu otcových peňazí, aj to len čítaním listiny a nie
výpoveďou vlastnej pamäťovej stopy. Namietal nezákonnosť a nepoužiteľnosť výpovedí poškodeného
E. B., pretože pre jeho úmrtie ho nebolo možné znova vypočuť a konfrontovať s jeho výpoveďou
a výpoveďou poškodenej. Nebol riadnym spôsobom upovedomený o termíne výsluchov, nemal možnosť
zúčastniť sa výsluchu poškodeného a prostredníctvom obhajoby mu klásť otázky. Vzhľadom na

porušenie týchto procesných práv a zásady kontradiktórnosti nemožno prihliadať na tieto nezákonné
výsluchy ako na dôkaz použiteľný proti nemu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa rozhodnutie odôvodnil tým,
že spáchanie žalovaného skutku mal spoľahlivo preukázané z výpovedí poškodených a zdôraznil, že

problém s objemom poskytnutých peňazí obžalovanému poškodenými vznikol tým, že poškodená svoje
tvrdenia založila na potvrdeniach z banky, ktoré sú však potvrdeniami o vklade peňažných prostriedkov
nielen poškodenej a obžalovaného. Bolo preukázané, že obžalovaný vrátil poškodenej rodine zlato,
cennosti a šperky a taktiež prevzaté ukrajinské hrivny v celom rozsahu. Problém s identifikáciou výšky
odovzdaných peňazí obžalovanému vyplýva z toho, že poškodená svoje tvrdenia zakladá výlučne na

potvrdeniach z banky, pričom sama uvádzala rozporne s údajmi uvedenými v potvrdení z banky a
v rozpore so svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, že peniaze, ktoré odovzdala obžalovanému,
boli peniaze spoločné jej a jej otca. Závery súdu o zhodných výpovediach poškodených nemajú oporu
v dokazovaní. Navrhol, vzhľadom pre nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že podľa jeho názoru súd I. stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o právne
posúdenie skutku, zastáva názor, že tento mal byť právne posúdený aj ako spáchaný na chránenej
osobe, čo však nie je možné napraviť pre nepodanie odvolania v neprospech obžalovaného. Pokiaľ ide

o uložený trest, tento vzhľadom na uvedené považuje z hľadiska druhu aj výmery za uložený v súlade
so zákonom, preto odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné. Navrhol podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok

dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia

Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd I. stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného
a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pričom konanie
obžalovaného prekvalifikoval z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplynul úmysel obžalovaného

uviesť do omylu poškodených a následne aj pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I.stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom
I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na
základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Krajský súd sa stotožňuje a poukazuje

na záver súdu I. stupňa, že zavinenie obžalovaného je preukázané výpoveďou poškodenej C. D.
a poškodeného E. B., ktorí vypovedali jednoznačne, koľko finančných prostriedkov ktorý z nich zveril
obžalovanému, čo potvrdzujú aj potvrdenia a výpisy z účtu obžalovaného. Obžalovaný vidí rozpor
len vo výške odovzdaných peňazí. Krajský súd pripomína, že dohodu o vrátení spôsobom ako ju
realizoval obžalovaný, spomína iba on, poškodení o takejto dohode nič nehovoria, z čoho vyplýva,

že obžalovaný mal problém vrátiť im financie, ktoré mu zverili v celosti a zavádzal ich tým, že môže
posielať len po 500 eur, čím im spôsobil škodu na ich majetku a dopustil sa prečinu sprenevery podľa
§ 213 odsek 1 a 2 písmeno a / Trestného zákona. Pokiaľ obžalovaný napáda výpoveď svedka –
poškodeného, ktorý zomrel, krajský súd uvádza, že súd I. stupňa prečítal jeho výpoveď z prípravného
konania podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku, ktorý postup bol plne v súlade so
zákonom. A upozorňuje obžalovaného, že pri svojom výsluchu dňa 20.02.2024 v procesnom postavení

obvineného v prípravnom konaní vypovedal, že si obhajcu nezvolil a zastupovať sa bude sám. Zároveň
bol poučený podľa § 213 Trestného poriadku, k čomu uviedol, že nechce byť prítomný pri vyšetrovacích
úkonoch a klásť vypočúvaným svedkom otázky a nechce byť o tomto ani vyrozumený, preto krajský
súd považuje túto jeho námietku porušenia jeho práva na obhajobu za irelevantnú. Pokiaľ ide o ďalšiu
námietku obžalovaného týkajúcu sa vykonaných dôkazov, konkrétne podľa neho rozporných výpovedí

poškodenej,krajskýsúdpripomína,žesúdI.stupňanevykonaldôkazy,ktoréuvádzaodvolateľvosvojom
odvolaní, a to zápisnicu o trestnom oznámení, ako ani výsluch poškodenej zo dňa 24.10.2022, preto jeho
hodnotenia v nich uvádzaných skutočností sú absolútne bezpredmetné, pretože jednou zo základných
zásad trestného konania je, že súd smie prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané
(§ 2 odsek 19 Trestného poriadku). Poškodená vypovedala konzistentne v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní, žiadne rozpory neuvádzala, vypovedala pod prísahou a jej hodnovernosť nebola
ničím spochybnená.

Nadriadený súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu I. stupňa aj pokiaľ ide o nemožnosť aplikácie
§ 10 odsek 2 Trestného zákona, kedy vzhľadom na situáciu poškodených, za akej zverili úspory

obžalovanému, ako aj výšku spôsobenej škody, je závažnosť konania obžalovaného vyššia ako
nepatrná.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa
§ 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, a to z dôvodov uvedených v právnej vete

napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o vyjadrenie prokurátora, že skutok mal byť správne kvalifikovaný
ako spáchaný na chránenej osobe (osobe vyššieho veku – poškodeného E. B.), no dané už nebolo
možné z hľadiska absentujúceho odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného a zásady zákazu
reformatio in peius, krajský súd dopĺňa, že v zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR by
uvedený kvalifikačný znak musel byť vymedzený nielen v právnej vete, ale aj skutkovo.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 33a, 34 Trestného zákona. Správne u obžalovaného konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona a správne nezistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa §

37 Trestného zákona a postupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a uložil
mu trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov), výkon ktorého vzhľadom
na jeho doterajší život, podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 12 mesiacov. Takto uložený trest
obžalovanému súdom I. stupňa je zákonný a primeraný. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, súd
I. stupňa správne rozhodol, keď zaviazal obžalovaného na jej náhradu poškodenej v sume doposiaľ

nevrátených finančných prostriedkov a zároveň ju odkázal s nárokom poškodeného (zomrelého) na
civilný proces, z dôvodu neustálenia právneho nástupcu poškodeného, pričom by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a predĺžilo by ho.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až

e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste,
či náhrade škody odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech,
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny

opravný prostriedok.