Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 31, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125209298.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/
X, E., zastúpenej právnym zástupcom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36836460, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H.
XXX/XX, E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, I. XXX/XX,
J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať:
- do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc.
č. XXX/X,
- a na priľahlé pozemky parciel registra „C“ s parc. č. XXX/X, s parc. č. XXX/X a s parc. č.
XXX/X,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., obec Červeník,

okres Hlohovec.

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti žalovaného na procesných úkonoch
trestného konania, civilného konania alebo správneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to

len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného pri týchto úkonoch.

III. Neodkladné opatrenie podľa výrokov I. a II. nariaďuje na obdobie 2 rokov od doručenia
tohto uznesenia žalovanému.

IV. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VI. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení
žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody

alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie
zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VII. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 5.12.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 5.12.2025, sa domáhala

žalobkyňa vydania uznesenia, ktorým by súd 1.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému
povinnosť nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcelyregistra „C“ s parc. č. XXX/X, ako aj na priľahlé pozemky parciel registra „C“ s parc. č. XXX/X, parc. č.
XXX/X a s parc. č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č.
XXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) E., obec E., okres K.; 2.) nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov; 3.) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; 4.) poučil žalovaného
podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Pre prípad, že to bude súd považovať za
nevyhnutné, navrhla žalobkyňa časové ohraničenie účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia na
dobu minimálne 2 roky.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že strany konania boli
partnermi, v minulosti žili v zahraničí, kde sa im narodili dve deti. Zo zahraničia sa vrátili žiť na
Slovensko v auguste 2024, nasťahovali sa do obce E., kedy sa začala výrazne zhoršovať kvalita života
žalobkyne a spoločných detí v dôsledku správania žalovaného, ktorý vykazoval náhle zmeny nálad
najmä pre vysokú pravdepodobnosť užívania omamných látok žalovaným. Tento sa začal správať v

domácnosti agresívne, vulgárne, začali sa objavovať nedôvodné žiarlivostné scény a iné neprimerané
správanie. V lete v roku 2025 prerástlo správanie žalovaného do fyzických útokov voči žalobkyni.
Počas slávnostného obeda v ich domácnosti dňa 8.6.2025 pri príležitosti prvého svätého prijímania
detí, začal žalovaný po odchode ostatných členov rodiny žalobkyni vulgárne nadávať, nakoľko pustila
spoločné deti k susedovi do bazéna. Žalovaný následne zobral pekáč z pečeného prasaťa, a hodil ho po

žalobkyni, čím jej rozťal koleno. Žalovaný tiež uviedol, že ak sa to ešte zopakuje, tak ju zabije. Následne
žalovaný požadoval od žalobkyne, aby zavolala spomínanému susedovi, aby prišiel na férovku. Keďže
žalobkyňa z pochopiteľných dôvodov danú požiadavku neuposlúchla, žalovaný žalobkyňu niekoľkokrát
udrel päsťou do oblasti tváre, čím jej spôsobil monokle, a zároveň jej roztrhal blúzku, ktorú mala
na sebe. Ďalší brutálnejší fyzický útok v domácnosti strán sa odohral v polovici októbra 2025, kedy

žalobkyni prišla prvá výplata z novej roboty, pričom, keď sa o tom žalovaný dozvedel, požadoval, aby
mu žalobkyňa zaslala na účet 450,- eur, čo žalobkyňa odmietla, na čo zareagoval žalovaný fyzickým
napadnutím žalobkyne tým spôsobom, že ju niekoľkokrát päsťami udrel do tváre, pričom ju ťahal za
vlasy. Žalovaný s útokom prestal, až keď sa dostavil ich spoločný syn. O predmetných dvoch útokoch je
v súčasnosti vedené priestupkové konanie na OOPZ Leopoldov pod č. ORPZ-TT-OPP8-2025/017704, v

rámci ktorého žalobkyňa uvedené skutky bližšie opísala počas svojho výsluchu dňa 3.12.2025. Posledný
útok žalovaného voči žalobkyni sa odohral dňa 28.11.2025, kedy si žalobkyňa chcela presťahovať veci
do rodinného domu na adrese C. L. XXX/X, E., ktorého je toho času žalobkyňa jedinou nájomníčkou.
Nakoľko mal však žalovaný kľúče od domu, žalobkyňa sa do domu nevedela dostať. Keď požiadala
žalovaného, aby jej kľúče vydal, tento to odmietol. Keďže musela ísť žalobkyňa ešte do K., žalovaný jej

uviedol, že pôjde s ňou. Po príchode do domu, z ktorého sa žalobkyňa sťahovala, ju žalovaný na dvore
zhodil na zem, po ktorej ju ťahal, a zároveň ju udieral do hlavy. Žalovaný sa tiež žalobkyni vyhrážal, že
pokiaľzistí,žehoudávanapolíciiaktorípolicajtisújej„kamaráti“,takichvystrieľa,aajcelúrodinu.Počas
útoku žalovaný žalobkyni vulgárne nadával, kričal na ňu a bol výrazne agresívny. V dôsledku posledného
útoku žalovaného na žalobkyňu, ako aj z dôvodu iného neprimeraného správania žalovaného, podal

otec žalovaného – D. G. trestné oznámenie. Ako z priloženého úradného záznamu OOPZ Leopoldov
zo dňa 1.12.2025 vyplýva, D. G. podal trestné oznámenie na základe opísaného útoku žalovaného voči
žalobkyni (nesprávne uvedený dátum 30.11.), ako aj z dôvodu, že žalovaný sa vyhrážal žalobkyni,
ich deťom, ako aj jemu samotnému, že ich zabije, konkrétne, že ich postrieľa, a nakoniec zastrelí aj
seba. D. G. v rámci oznámenia tiež potvrdil, že má vedomosť, že žalovaný žalobkyňu napadol už aj v

minulosti, ako aj to, že je žalovaný pravdepodobne užívateľom drog. V súvislosti s osobou žalovaného
považovala žalobkyňa za potrebné uviesť, čo vyplýva aj z úradného záznamu polície, že žalovaný bol
pravdepodobne držiteľom viacerých omamných látok, pričom tieto v minulosti už v domácnosti našiel aj
maloletý syn strán, konkrétne išlo o vrecúško so zelenou sušinou, ktoré odovzdala žalobkyňa na polícii
dňa 12.11.2025. Z úradného záznamu polície tiež vyplýva, že medzi vecami žalovaného bola políciou

nájdená rozfajčená cigareta s marihuanou, množstvo malých uzatvárateľných vreciek so zvyškami bielej
kryštalickej látky, ďalšia sušina a aj malá prenosná váha. Okrem omamných látok spozorovali príslušníci
policajného zboru (ďalej aj ako len „PZ“) u žalovaného aj obal na zbraň, vyskakovací nôž a mačetu,
ktorú mal žalovaný odloženú v aute, čo potvrdzuje potencionalitu nebezpečnosti žalovaného vo vzťahu
k žalobkyni. Proti osobe žalovaného bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
písm. c) Trestného zákona v súvislosti s vyššie opísaným skutkom zo dňa 28.11.2025. Proti žalovanému
bolo tiež využité oprávnenie polície podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore, a teda žalovanýbol dňa 1.12.2025 vykázaný zo spoločného obydlia strán, nakoľko bolo možné zo strany žalovaného
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne.

3. Žalobkyňa dodala, že žila so žalovaným v spoločnej domácnosti na adrese ich trvalého pobytu, pričom
práve cez víkend, kedy došlo k poslednému útoku žalovaného na žalobkyňu, sa strany sťahovali do
inej nehnuteľnosti, konkrétne do predmetného rodinného domu so súp. č. XXX, zapísaného na LV č.
XXX pre kat. úz. E. , okres Hlohovec, ktorého výlučným nájomcom je žalobkyňa. Žalovaný sa dlhodobo
opakovane dopúšťal rôznych verbálnych, fyzických a iných útokov voči žalobkyni, mal plnú kontrolu

nad fungovaním domácnosti a nad tým, čo mohli a nemohli členovia domácnosti robiť. Žalovaný tiež
žalobkyni vyčítal, že pracuje, dorába si školu. Žalovaný tiež v domácnosti odpájal internet, čím zhoršoval
kvalitu života žalobkyne, zakázal ísť deťom k starým rodičom na prázdniny, hoci na tom boli dohodnutí.
Keď zakázal deťom miništrovať, nútil ich k práci zjavne neprimeranej ich veku. Žalobkyňa nikdy nemohla
žalovanému oponovať aj z dôvodu, že mala zo žalovaného strach.

4. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu videla žalobkyňa v existencii nebezpečenstva
bezprostredne jej hroziacej ujmy, spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaným voči
nej, ktoré boli osvedčené aj políciou. Na základe skúseností so správaním žalovaného, jeho vyhrážok
voči žalobkyni a jeho doterajšieho konania hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma - obava, že žalovaný naplní
svoje vyhrážky voči žalobkyni, resp. sa dopustí ďalších verbálnych a fyzických atakov voči jej osobe, a

bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať, pričom toto konanie negatívne
ovplyvňuje život žalobkyne, pretože sa bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie
a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že by mal byť žalovaný aktuálne vykázaný zo spoločného
obydlia, prípadne aj vo výkone väzby, sa obávala žalobkyňa jeho prípadného konania po tom, čo
bude z väzby prepustený, resp. dôjde k ukončeniu lehoty vykázania z obydlia. Na základe uvedených

skutočností nepovažovala žalobkyňa navrhovaný zásah do práv žalovaného neodkladným opatrením za
akokoľvek neprimeraný, nakoľko žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym ani užívacím
právom k nehnuteľnosti, do ktorej mu má byť neodkladným opatrením zakázané vstupovať. Žalobkyňa
mala za to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno upraviť pomery strán bez
potreby začatia konania vo veci samej.

5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila žalobkyňa potvrdenie o zaistení veci zo
dňa 12.11.2025, vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len „OR PZ
v Trnave“), odborom poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ Leopoldov (ďalej aj ako len „OO
PZ Leopoldov“), úradný záznam OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov zo

dňa 1.12.2025, uznesenie OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov o vznesení
obvinenia ČVS: ORP-170/X-LP-TT-2025 zo dňa 2.12.2025, záznam - dodatok o podaní oznámenia OR
PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov zo dňa 3.12.2025, nájomnú zmluvu zo dňa
1.10.2025, informatívny výpis z LV č. XXX pre kat. úz. E., potvrdenie OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej
polície, OO PZ Leopoldov o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 1.12.2025 a dva zvukovoobrazové

záznamy.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnúintegritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

14. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

15. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov
ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako

len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

18. Podľa § 27a ods. 1, 2 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „zákon o Policajnom zbore“) (1) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo

domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň

vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (9) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím
14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania

zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o
čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne
ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť znehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov

(spravidla pomerov strán konania), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného

opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril
nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola
neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa

spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový aprávny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo
spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného

opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby,
na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného
opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu
a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej
z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná

z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

30. Žalobkyňa sa domáhala v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. f) a písm. h) CSP, keďže navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do

predmetného rodinného domu a na priľahlé pozemky, a zároveň sa domáhala žalobkyňa ochrany svojej
telesnej a duševnej integrity aj mimo domova druhým petitom návrhu neodkladného opatrenia vo forme
uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu než 10 metrov.

31. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je chrániť fyzickú

a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre
nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným
spôsobom osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním
žalovaného ohrozená. Pod pojmom integrita treba pritom rozumieť celistvosť, neporušenosť, osobnú
istotu a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka

dochádza pôsobením násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor
má násilník v domácom prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.

32. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. E. a z nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2025 vyplýva, že žalobkyňa
je výlučnou nájomníčkou rodinného domu so súp. č. XXX v kat. úz. E. na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej s vlastníkom predmetného rodinného domu.33. V čase vydania tohto rozhodnutia nemal žalovaný v predmetnom rodinnom dome nahlásený trvalý
ani prechodný pobyt.

34. Z úradného záznamu vydaného OR PZ v Trnave, odborom poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov zo
dňa 1.12.2025, vyplýva, že žalovaný dňa 30.11.2025 vo večerných hodinách na adrese trvalého pobytu
sa mal vyhrážať žalobkyni, ich deťom a otcovi žalovaného, že ich zabije tak, že ich postrieľa, a nakoniec
zastrelí aj seba. Uvedené vyhrážky datovala žalobkyňa na deň 28.11.2025 (a nie 30.11.2025). Týmto
vyhrážkam mala predchádzať slovná výmena názorov medzi žalovaným a žalobkyňou, na čo mal

žalovaný chytiť žalobkyňu za vlasy, hodiť ju o zem a následne ju udrieť do hlavy. Počas výjazdu
príslušníkov PZ do rodinného domu na adrese H. XXX/XX, E., ktorého vlastníkom je D. G., v ktorom
dome sa nachádzal aj jeho syn F. G. (žalovaný). Príslušníci polície spozorovali u žalovaného striedanie
agresívneho správania s plačom, bol po celý čas nervózny, mal súžené zrenice a triasol sa. Príslušníci
polície našli v dome pár vrecúšok zelenej sušiny, plastové vrecúška v pootvorenej krabičky od zmrzliny
e so zvyškami bieleho prášku, v aute mu našli 70cm mačetu, na opasku mal puzdro od strelnej zbrane,

a mal pri sebe vyskakovací nôž. Žalobkyňa bola v posledných dňoch viackrát na OO PZ v Leopoldove,
pričom príslušníkom PZ oznámila, že bola žalovaným fyzicky napadnutá a opakovane priniesla cv
uzatvárateľnom plastovom vrecku sušinu v neznámom množstve. Zo záznamu OO PO Leopoldov zo
dňa 3.12.2025 - dodatku o podaní oznámenia o priestupku, vyplývajú aj ďalšie útoky žalovaného voči
osobe žalobkyne, a to na základe oznámenia žalobkyne,

35. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č. 1062865, vydaného dňa 1.12.2025 OR PZ
v Trnave, odborom poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov, je nepochybné, že žalovaný bol vykázaný
z rodinného domu na adrese C. L. XXX/X, E. na dobu 14 dní odo dňa 1.12.2025. Ako adresu na
doručovanie písomnosti uviedol žalovaný: H. XXX/XX, E..

36. Poverený príslušník OR PZ v Trnave, odboru poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov uznesením
ČVS: ORP-1707/X-LP-TT-2025 zo dňa 2.12.2025 vzniesol obvinenie proti osobe žalovaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 písm. c) Trestného zákona , nakoľko bol dostatočne odôvodnené záver, že obvinený žalovaný

sa mal dňa 28.11.2025 v nezistenom čase vo večerných hodinách v obci E. na ul. H. pred rodinným
rodom v popisným č. 101/39 vyhrážať žalobkyni slovami, že ju, ich deti a otca žalovaného zastrelí,
následne zastrelí aj seba samého, čo u žalobkyne ako jeho družky vzbudilo dôvodnú obavu o jej život,
zdravie, pričom po týchto vyhrážkach prišlo k fyzickému napadnutiu zo strany obvineného žalovaného
tým spôsobom, že mal chytiť žalobkyňu za vlasy, hodiť ju o zem, a následne ju mal na zemi udrieť

neznámym spôsobom do oblasti hlavy.

37. Z potvrdenia OR PZ v Trnave, odboru poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov zo dňa 12.11.2025
je zrejmé, že v daný deň zaistil policajt veci prinesené žalobkyňou, a to 1ks uzatvárateľné priesvitné
igelitové vrecúško so zelenou sušinou v neznámom množstve.

38. Z odpovede na lustráciu v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj ako len „ZVJS“) súd
zistil, že žalovaný sa od 1.12.2025 nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 108Tp/53/2025.

39. Na dvoch zvukovoobrazových záznamov, ktoré pripojila žalobkyňa k návrhu, ktoré uložil súd na
CD-nosič (v prílohovej obálke na č. l. 22 súdneho spisu), sú zachytené agresívne a vulgárne nadávky
muža, totožnosť ktorého nie je možné zistiť priamo zo záznamov, keďže súd nepozná hlasový prejav
žalovaného, pričom na záznamoch nie je zachytený obraz žiadnej osoby, ale iba interiér domu. Z obsahu
nahrávok je však nepochybné, že muž na nich prejavoval nespokojnosť so skoršími odchodmi inej

osoby do práce, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný agresívne a vulgárne
reagoval na jej oznámenie, že bude musieť žalobkyňa chodievať skôr do práce.

40. Súd ustálil, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
ňou a žalovaným. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, z lustrácii v Registri obyvateľov SR

(REGO) a v ZVJS mal súd za osvedčené, že žalovaný sa dopustil v nedávnej minulosti voči
žalobkyni agresívnych, vulgárnych slovných aj fyzických útokov. Žalobkyňa jednoznačne osvedčila
nebezpečenstvo ďalšieho ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného, proti
ktorému bolo aj vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania, keďže sa vyhrážal žalobkyni,spoločným deťom aj vlastnému otcovi zastrelením, následne žalobkyňu chytil za vlasy, ťahal ju po zemi,
udrel ju do hlavy. Žalovaný bol už v prípravnom trestnom konaní vzatý do väzby, ktorého väzba trvá
doposiaľ. Žalovaný bol navyše dňa 1.12.2025 aj políciou vykázaný zo spoločného obydlia na adrese C.

L. XXX/X, E. postupom podľa § 27a ods. 6 zákona o Policajnom zbore.

41. Doterajšie správanie žalovaného, pre ktoré bol aj vzatý do väzby v prípravnom konaní, ktorá
väzba trvá dodnes, vzbudzuje u žalobkyne dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a osvedčuje potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia vo forme zákazu približovania sa. Pre zákaz približovania sa k

osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované
menej závažné správanie sa povinnej osoby (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/113/2021 z 1.7.2021). V danom prípade sa žalovaný mal dopustiť takého konania zasahujúceho
do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktoré má intenzitu trestnej činnosti. Ohrozenie alebo
narušenie telesnej či duševnej integrity u človeka vyplýva z pôsobenia násilia. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,

ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia,napriektomumôžebyťnajhoršouformounásilia(rozhodnutieNSSRsp.zn.5MCdo10/2012).

42. Pokiaľ ide o existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, napriek tomu, že žalovaný sa v súčasnosti
nachádza vo väzbe, považuje súd za potrebné dodať, že väzba v rámci trestného konania je len

inštitútom zabezpečovacím, trvajúcim nevyhnutnú dobu, nie je trestom (sankciou) ukladaným na vopred
určenú a časovo ohraničenú dobu. Obvinený žalovaný môže byť z väzby kedykoľvek prepustený, pričom
jedôvodnéočakávať(existujetakáhrozba),žetentobudeopakovaťsvojeagresívnekonanievovzťahuk
žalobkyni.Ajsamotnévzatiežalovanéhodoväzbysvedčíomimoriadnejintenziteagresívnehosprávania
žalovaného voči žalobkyni, kedy zabráneniu páchaniu ďalšej protiprávnej činnosti žalovaného bolo

možné a zároveň nutné zabezpečiť krajným zabezpečovacím inštitútom využívaným v rámci trestného
konania, najviac zasahujúcim osobnú slobodu osoby, ktorým bolo jeho vzatie do väzby v prípravnom
konaní. Z uvedených dôvodov nie je dôvodné a opodstatnené domnievať sa, že žalovaný sa nedopustí
v budúcnosti ďalšieho obdobného agresívneho správania voči žalobkyni, ani že opakovane nezasiahne
do jej telesnej alebo duševnej integrity. V súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia podľa ust.

§ 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP aj počas trvania väzby žalovaného poukazuje konajúci súd na iné
rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 14Co/4/2021 z 29.1.2021, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/5/2022 z 26.1.2022
a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/33/2025 z 23.9.2025. Vzatie žalovaného do väzby
tak nijako neznižuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným ani existenciu

bezprostredne hroziacej ujmy na zdraví a živote žalobkyne.

43. Žalobkyňa tak dostatočne osvedčila konajúcemu súdu, že žalovaný svojím agresívnym správaním
narúšal jej telesnú a duševnú integritu, a že žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný bude v tomto
správaní pokračovať, v danom prípade bezprostredne po prepustení z väzby. Žalobkyňa pritom

osvedčila aj naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov subjektov tohto konania a preto, s poukazom na
uvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúduzavrel,žežalobkyňadostatočnýmspôsobom
osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému nevstupovať do predmetného rodinného
domu a na predmetné priľahlé pozemky, ktorých žalovaný nie je ani výlučným vlastníkom, ani

spoluvlastníkom, ani nemá k nim zriadené ani vecné právo doživotného bývania a užívania predmetných
nehnuteľností, ani nie je jeho nájomcom, preto tomuto návrhu súd vyhovel postupom podľa § 328 ods.
1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

44. Žalobkyňa sa taktiež domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h)

CSP uložením povinnosti žalovanému neodkladným opatrením nepribližovať sa k nej na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je chrániť fyzickú a duševnú integritu
osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedenéhoneodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčiť,
že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

45. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného
opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka
incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod., čo žalobkyňa ako
navrhovateľka neodkladného opatrenia urobila. Z predložených listinných dokladov, predovšetkým
z vykázania z obydlia políciou, z uznesenia o vznesení obvinenia pre prečin vyhrážania, ako aj zo

samotného vzatia do väzby obvineného žalovaného, ktorá väzby doposiaľ trvá, aj z presvedčivých
a podrobných vyjadrení žalobkyne, mal súd za dostatočne osvedčené, že žalobkyňa má dôvodný strach
o svoju telesnú a duševnú integritu, keďže sa jej žalovaný vyhrážal zastrelením a bezprostredne na to
ju aj fyzicky atakoval.

46. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 11 OZ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť podrobený
mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom medzi
základnéľudsképráva (čl.16ÚstavySR,čl.3Dohovoru).Keďžežalobkyňaužpriblíženiesažalovaného
k jej osobe považuje za výrazný zásah do svojej vlastnej integrity, vzhľadom na existujúce (osvedčené)
skutočnosti skoršieho agresívneho správania zo strany žalovaného a takéto priblíženie si neželá

žalobkyňa z dôvodnej obavy o vlastný život a zdravie, samotné osvedčenie týchto skutočností považoval
súd za dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ktorá zaručí ochranu jej integrity,
najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie vstupovania na (do) nehnuteľnosti
z dôvodu existujúceho predchádzajúceho zásahu do integrity žalobkyne (ohrozenia) preukázaného

vykázaním žalovaného z nehnuteľností, ktoré užíval. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje
na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu
vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade obmedzenia vstupovania do
(na) nehnuteľností. Súd tak vyhovel žalobkyni i v tejto časti návrhu v jeho prevažnej časti (II. výrok),
keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov zaručí ochranu jej integrity,

pričom ho obmedzil stanovením výnimiek zo zákazu priblíženia, aby neodkladným opatrením nedošlo
k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.

47. Pri určovaní rozsahu, v ktorom uloží súd žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni,
aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita

nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadol súd na prípadné súdne, trestné a správne konanie,
z ktorého dôvodu vymedzil súd výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, kedy bude
umožnené stretnutie sa žalobkyne so žalovaným na procesných úkonoch v konaní pred súdom,
orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom, kde je ochrana integrity žalobkyne
zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, príslušníkov ZVJS SR, resp. príslušníkov PZ ZR. Súd

nemohol nezohľadniť v budúcnosti predpokladané ďalšie prípadné súdne a trestné konania alebo
správne konania, v ktorých nastanú situácie, kedy oba subjekty sa stretnú pri uskutočňovaní procesných
úkonov súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo správneho orgánu.

48. Trvanie oboch neodkladných opatrení obmedzil súd časovým obdobím 2 roky od vydania

tohto uznesenia (výrok III.) v súlade s návrhom žalobkyne, nakoľko uloženín povinnosti žalovanému
nevstupovať do predmetného rodinného domu, ku ktorému nedisponuje žiadnym vlastníckym ani
užívacím právom, v ktorom nemá ani nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, nebudú obmedzené jeho
práva, a zároveň ide o dobu, počas ktorej je možný predpoklad trvalého usporiadania faktických vzťahov
medzi subjektami konania. Nakoľko trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokmi I. a II. tohto

uznesenia je časovo obmedzené, zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP), a preto
neuložil súd žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).

49. Výrokom IV. tohto uznesenia zamietol súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
prevyšujúcejčastidruhéhopetitunavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,keďžežalobkyňasadomáhala

absolútneho zákazu priblíženia žalovaného na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, teda bez výnimky.

50. V súlade s ust. § 337 CSP poučil súd žalovaného o možnosti podania návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia (V. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobkyni v pozícii žalovanejo náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovanému vznikla výkonom neodkladného opatrenia, ak
neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (VI. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia

nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa
neskôr preukázali ako nepravdivé.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného
osobitnéhozreteľaprevýnimočnénepriznanienáhradytrovkonaniapodľa§257CSP,podľa§255ods.1
a 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení), úspešnej žalobkyni,
ktorá mala v konaní o neodkladnom opatrení neúspech iba v nepatrnom rozsahu (vymedzením výnimiek

konajúcim súdom, na ktoré sa nebude vzťahovať zákaz priblíženia), priznal súd nárok proti žalovanému
na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (VII. výrok), o výške ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).