Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20Sa/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200334
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpenej spoločnosťou kaduc & partneri s.r.o.,
so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2022/10503/JH zo dňa 07.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpenej spoločnosťou kaduc & partneri s.r.o.,

so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2022/10503/JH zo dňa 07.09.2022, takto

r o z h o d o l:

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 08.02.2022 podala žalobkyňa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava žiadosť
o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím číslo TTl/OPPNKŤZPaPČ/

SOC/2022/52310-4 zo dňa 09.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti
žalobkyne a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nepriznal. Prvostupňový správny
orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava číslo TT1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2022/52419 zo dňa 03.05.2022, podľa ktorého mierafunkčnejporuchyžalobkyneje50%,čímsapovažujezafyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím,
avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, peňažný príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla nebol navrhnutý, pretože žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené

podmienky na poskytnutie toto príspevku.
2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom uviedla, že nesúhlasí so záverom prvostupňového rozhodnutia, že nemá nárok na príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla. Poukázala na to, že vykonáva pracovnú činnosť v Charite v Trnave,
kde ju 4x do týždňa musí sprevádzať tretia osoba, väčšinou jej matka. Poukázala tiež na komplexný

posudok, v ktorom sa uvádza, že cestu prostriedkami verejnej hromadnej dopravy nemôže vykonávať
sama, ale len v prítomnosti sprevádzajúcej osoby. Bola toho názoru, že najefektívnejším dopravným
prostriedkom, ktorý by jej zabezpečoval aktivity, je osobné motorové vozidlo.
3. Napadnutým rozhodnutím číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2022/10503/JH zo dňa 07.09.2022
žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
uviedol, že v rámci odvolacieho konania preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, boli opätovne

zhodnotené dôkazy a zároveň i potreby žalobkyne pri posudzovaní zdravotného postihnutia i
sociálnych dôsledkov v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Uviedol,
že dokazovanie bolo doplnené lekárskym posudkom vydaným dňa 14.08.2022 číslo UPS/US1/
SSVOPPKPC1/SOC/2022/10647 i vypracovaným stanoviskom sociálneho pracovníka Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2022/10647, č. z. 2022/153923

zo dňa 19.08.2022, ktoré potvrdilo platnosť komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu
číslo TT1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2022/52419zo dňa 03.05.2022 vydaného v zmysle § 15 zákona o
peňažných príspevkoch. Žalobkyni bola stanovená miera funkčnej poruchy 50%, podľa § 2 ods. 3
zákona o peňažných príspevkoch je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a z tohto dôvodu jej peňažný

príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol navrhnutý.
4. Posudkový lekár Ústredia, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vydal na základe všetkých
lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii lekársky posudok, v ktorom určil mieru
funkčnej poruchy žalobkyne 50%, za najzávažnejší druh zdravotného postihnutia považoval podľa
prílohy č. 3, IV.3.a/3), ,, Duševné poruchy a poruchy správania. Mentálna retardácia, ľahká mentálna

retardácia, dolné pásmo IQ 50 - 56“, k zákonu o peňažných príspevkoch, a preto sa podľa názoru
posudkového lekára žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
5. Nezávislý posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že žalobkyňa je 35-ročná žena, ktorá
trpí duševným postihnutím na úrovni debilitas, čo je ľahká mentálna retardácia. Má skoliózu hrudno-
driekovej chrbtice. Je orientovaná správne má spomalené psychomotorické tempo. Chôdzu zvláda

samostatne bez kompenzačných pomôcok. Nie sú zdokumentované žiadne obmedzenia pohyblivosti na
horných a dolných končatinách, poruchy úchopu. Nie sú zdokumentované zmyslové poruchy a poruchy
kontinencie. Psychiatrickým vyšetrením nie je u žalobkyne zdokumentovaná duševná porucha s často
sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného, nepredvídateľného správania ani liečba pre tieto
problémy. Posudkový lekár v závere skonštatoval, že na základe uvedených skutočností žalobkyňa nie

jeodkázanánaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlom,pretoženemápostihnutieuvedené
v § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch.
6. Žalobkyňa podľa nezávislého posudkového lekára nemá v predloženej spisovej dokumentácii
zdokumentovanú ťažkú poruchu mobility, ktorá by jej neumožňovala premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať

sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaný uviedol,
že z objektívneho zhodnotenia ťažkého zdravotného postihnutia posudkovým lekárom vyplýva, že
žalobkyňa nie je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol ani v
rámci odvolacieho konania navrhnutý ako vhodná forma kompenzácie.

7. Záverom žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania bola preskúmaná zákonnosť postupu
prvostupňového orgánu ako aj zákonnosť a vecná správnosť rozhodnutia, vec bola posúdená nielen
zo stránky právnej, ale i skutkovej. Preskúmanie zákonnosti postupu spočíva v posúdení toho, či
prvostupňový orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä
však,čináležítezistilskutkovýstavveci.Keďžepodľanázoružalovanéhoniesúznámetakéskutočnosti,

ktoré by podmienili zmenu v posudkovom závere ústredia a v platnosti zostal prvostupňový komplexný
posudok, nie je možné odvolaniu vyhovieť.

file_0.jpgfile_1.wmf

II.
Žaloba

8. Správnou žalobou zo dňa 23.11.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 24.11.2022,
sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Žalobu odôvodnila tým, že sa nestotožnila s rozhodnutím žalovaného. Tvrdila, že
napadnutým rozhodnutím žalovaného jej bolo upreté právo na kompenzáciu sociálneho dôsledku jej
ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla

tým, že žalovaný nedostatočne zohľadnil jej zdravotný stav a potreby a následne nesprávne vyhodnotil
otázku odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čím podľa
jej názoru žalovaný porušil zásadu materiálnej pravdy, ktorá je jednou zo základných požiadaviek
správneho konania. K žalobe pripojila svoje vyjadrenie matka žalobkyne, v ktorom poukázala na
problémy spojené s cestovaním žalobkyne prostriedkami mestskej hromadnej dopravy.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2022 zopakoval priebeh administratívneho

konania a uviedol totožné argumenty ako v napadnutom rozhodnutí. Poznamenal, že peňažné príspevky
na kompenzáciu sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami. Znamená to, že na ich priznanie
neexistuje právny nárok, dôvod uplatnenia a priznania nároku sa posudzuje na základe konania, ktoré
začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, a len za splnenia všetkých zákonom stanovených
podmienok možno fyzickej osobe s ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu poskytnúť. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/19/2016, ktorý považoval k predmetnej veci
uviesť, že podmienky priznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov upravuje
zákon o peňažných príspevkoch, nakoľko sa jedná o fakultatívnu dávku, správny orgán túto môže,
ale nie je povinný priznať – nie je na ňu teda právny nárok. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o tejto
dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto aj v prípade splnenia všetkých podmienok, uvedených

v zákone, nárok na jej priznanie nevzniká. Zároveň uviedol, že v rámci každého odvolacieho konania,
ktoré je zákonným právom občana, sa preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu ako
aj zákonnosť a vecná správnosť rozhodnutia, vec sa pritom posudzuje nielen zo stránky právnej,
ale i skutkovej. Preskúmanie zákonnosti postupu spočívalo v posúdení toho, či prvostupňový orgán
postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä však, či náležite

zistil skutkový stav veci.
10. Žalovaný tvrdil, že taktiež preveril, či prvostupňový orgán na správne zistený skutkový stav správne
použil platné hmotnoprávne predpisy. Sám odvolací orgán však nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý
zistil orgán prvého stupňa, a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré mu neboli známe. Konštatoval, že po
zhodnotení dôkazov nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Námietky uvedené v odvolaní i v žalobe podľa

názoru žalovaného nemajú oporu v platných právnych predpisoch, preto ich nebolo možné v odvolacom
konaní zohľadniť. V nadväznosti na uvedené uviedol, že pri hodnotení dôkazov správny orgán hodnotil
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Bol toho názoru, že hodnotiaca
úvaha správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebola ľubovoľná, svojvoľná, ale
správny orgán vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, a v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol všetky podstatné výsledky, ktoré vyplynuli zo správneho konania. Mal za to, že
skutočnosť, že vo výsledku odvolacieho konania nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne, nie je možné
automaticky považovať rozhodnutie ako upretie práva na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia žalobkyne, a tým nedostatočne zohľadnený jej zdravotný stav a potreby, ako
uvádza v žalobe, s následným nesprávnym vyhodnotením otázky odkázanosti na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, čím bola odvolacím orgánom porušená zásada materiálnej pravdy, ktorá
je jednou zo základných požiadaviek správneho konania, ako uvádza v podanej žalobe.
11. Záverom žalovaný uviedol, že posudkový lekár odvolacieho orgánu posúdil zdravotný stav žalobkyne
a dospel k záveru, že je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie jeodkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla nebol navrhnutý ako vhodná forma kompenzácie. Tvrdil, že vyjadrovať
sa k posúdeniu zdravotného stavu a posúdeniu odkázanosti na individuálnu prepravu, hodnotiť a

spochybňovať postup posudkového lekára bez odborných kvalifikačných predpokladov, resp. bez
predložených vypracovaných posudkov lekárov s kvalifikačnými predpokladmi požadovaných zákonom
o peňažných príspevkoch, vychádza z neodborného pohľadu na danú vec a žalovaný považoval
uvedené za neopodstatnené. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.
12. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.03.2023 zotrvala na podanej žalobe.

IV.
Konanie na správnom súde

13. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými

bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná.

15. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05.11.2025, nakoľko ani jeden z účastníkov
nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods.
4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo
zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

V.
Právne posúdenie

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa§202ods.2vetaprváSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

20. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

22. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch, posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti
stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.24. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom

základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
dovozidlaverejnejhromadnejdopravyosôb,udržaťsavňompočasjazdyavystupovaťzvozidlaverejnej
hromadnej dopravy osôb,
b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

25. Podľa § 15 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, nový posudok podľa odseku 1 sa z dôvodu
určenia miery funkčnej poruchy nevypracúva, ak sa na základe opätovného posúdenia zdravotného
stavu zistí, že miera funkčnej poruchy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia, nižšia

alebo rovnaká ako v komplexnom posudku z posledného posúdenia a je naďalej najmenej 50 %.

26. Podľa § 34 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu

osobného motorového vozidla.

27. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, podkladom na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

28.Predmetompreskúmaniajerozhodnutiežalovaného,ktorýmvspojenísprvostupňovýmrozhodnutím
nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Žalobkyňa mala za to,
že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Predpokladom priznania peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla je, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, je podľa komplexného posudku odkázaná

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou ostala otázka, či je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.

29. Zákon č. 447/2008 Z. z. v § 14 ods. 6 upravuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy
zvieračov. Hoci zákon bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia, pri duševných poruchách
však upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné
alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutímniejeschopnánarovnakomzákladesostatnýmifyzickýmiosobamiapri

rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, čo
ju robí odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Navyše zo systematického
výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) cit. zák. je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť
také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav
fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava

osobným motorovým vozidlom nevyhnutná.

30. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 08.02.2022 žiadosť o poskytnutie
peňažnéhopríspevkunakúpuosobnéhomotorovéhovozidla.Prvostupňovýorgánvydaldňa03.05.2022
komplexný posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % podľa prílohy č. 3/IV.3.a.3

k zák. č. 447/2008 Z. z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďalej z posudku vyplýva, že sociálnou posudkovou činnosťou bolo zistené, že žalobkyňa je slobodná,
je poberateľkou invalidného dôchodku. Býva v spoločnej domácnosti spolu s matkou. Má strach z
cudzích ľudí, z cudzieho prostredia. Chodí vypomáhať do Charity v Trnave ako dobrovoľníčka. Je
to práca na dohodu a vypomáha podľa potreby formou dobrovoľníckej činnosti na spôsob práce v

chránenej dielni. Je to práca rôznorodá, pomáha kresliť, vyfarbovať a pod. Matka jej pomáha pri všetkých
úkonoch sebaobsluhy, nedokáže sa sama osprchovať, umyť vlasy, ostrihať nechty. Má narušenú jemnú
motoriku, písať nepíše, väčšinou len číta text. Prácu v charite vykonáva ako dobrovoľníčka, bez
pravidelnej frekvencie a bez finančného príjmu. Posudkový lekár konštatoval, že nemá žiadne pohybovéobmedzenie, chôdza je samostatná v norme. Je schopná prepravy verejnou hromadnou dopravou.
Nemá závažné poruchy kontinencie, ani správania, pri sprevádzaní potrebuje sprievod. Nie je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Nespĺňa zákonom stanovenú podmienku na

poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky.
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky jej preto
nenavrhol poskytnúť. Z lekárskeho posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu zo dňa
25.03.2022 (ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku zo dňa 03.05.2022) vyplýva,
okrem skutočností citovaných v komplexnom posudku, že stav žalobkyne od posledného posúdenia

je bez podstatných zmien. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav
žalobkyne opätovne posúdený. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa
14.08.2022 miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 %, podľa ods. IV. - bod 3. - písm. a./3. , podľa
prílohy č. 3 zákona 447/2008 Z. z. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej je
v posudku uvedené, že žalobkyňa je 35 ročná žena, trpí duševným postihnutím na úrovni debilitas,
čo je ľahká mentálna retardácia. Má skoliózu hrudno-driekovej chrbtice. Je orientovaná správne, má

spomalené psychomotorické tempo. Chôdzu zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok. Nie
sú zdokumentované žiadne obmedzenia pohyblivosti na horných a dolných končatinách ani poruchy
úchopu. Nie sú zdokumentované zmyslové poruchy a poruchy kontinencie u žalobkyne. Psychiatrickým
vyšetrením nie je u žalobkyne zdokumentovaná duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného, nepredvídateľného správania, ani liečba pre tieto problémy. Na základe

týchto skutočností nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo nemá
postihnutie, uvedené v § 14, ods. 6. písm. a., b., c. v zákone č. 447/2008 Z. z. Podkladom pre posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne boli lekársky nález E. E. F., všeobecného lekára, zo dňa 19.10.2021,
lekárska správa z Neurologického vyšetrenia (E. G. G.) zo dňa 18.01.2022 a správa z psychologického
vyšetrenia zo dňa 21.12.2021.

31. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.11.2020
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 05.06.2020 bol žalobkyni odňatý príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.Podkladompretotorozhodnutiebolokomplexnýposudokzodňa05.10.2020vydanýžalovaným,

podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 %, podľa prílohy č. 3, časti IV., bodu 3. - písm.
a/3 zákona 447/2008 Z. z., preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, lebo nemá postihnutie, uvedené v § 14, ods. 6, písm. a, b, c) a nespĺňa podmienky uvedené
v § 38, ods. 9, písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.

32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol pred vydaním napadnutého
rozhodnutia opakovane posúdený. Posudkový lekár odvolacieho orgánu, pritom dospel k rovnakému
posudkovému záveru, ako posudkový lekár prvostupňového orgánu, a to aj čo sa týka miery funkčnej
poruchy žalobkyne, aj čo sa týka záveru, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom. Zároveň bolo konštatované, že stav žalobkyne od posledného posúdenia (v roku
2020) sa podstatne nezmenil (viď predchádzajúci odsek). Boli pritom zohľadnené všetky lekárske správy
žalobkyne predložené v administratívnom konaní. Posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že v
zdravotnej dokumentácii žalobkyne nie je zdokumentovaná duševná porucha s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného, nepredvídateľného správania, ani liečba pre tieto problémy.

Zo správy z psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 21.12.2021 síce vyplýva, že žalobkyňa
nadmerne úľakovo reaguje na nečakané podnety, avšak tento nález ani iné nálezy nepopisujú žiadne
iné konkrétnejšie situácie ani ich intenzitu. Rovnako tak neuvádzajú dôsledky týchto situácií na vnútorné
prežívanie žalobkyne, najmä či je natoľko závažné, že nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými
fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb v zmysle §
14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. Z lekárskych nálezov ošetrujúcich lekárov žalobkyne
teda nebolo preukázané, že by sprievodné javy duševnej poruchy žalobkyne mali takú intenzitu a
vplyv na jej vnútorné prežívanie, aby vo svojom dôsledku spôsobovali až degradáciu jej prirodzenej
dôstojnosti. Žalobkyňa je síce odkázaná na sprievodcu, to však automaticky neznamená, že je odkázaná

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

33. Pokiaľ ide o problémy spojené s cestovaním žalobkyne prostriedkami mestskej hromadnej dopravy,
ktoré boli popísané vo vyhlásení matky žalobkyne pripojenom k žalobe, k tomu súd uvádza, ženepochybuje o tom, že žalobkyňa sa nachádza v neľahkej situácii, avšak tieto skutočnosti nevyvracajú
závery posudkových lekárov o tom, že u žalobkyne (zatiaľ) nie je zdokumentovaná duševná porucha
s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani

liečba pre tieto problémy.

34. Žalobkyňa v priebehu konania založila do spisu novšiu lekársku správu z roku 2024, súd na ňu však
nemohol prihliadnuť, nakoľko je z obdobia po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom pre súd je
rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení

úč. do 30.06.2023). Žalovaný teda nemal túto lekársku správu v čase vydania napadnutého rozhodnutia
k dispozícii, takže pokiaľ túto pri rozhodovaní nezohľadnil, nemôže ísť o vadu napadnutého rozhodnutia.

35. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti
napadnutéhorozhodnutia. Správnysúdtedadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretojuzamietol

podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
36. Na záver správny súd dáva žalobkyni do pozornosti, že rozhodnutím žalovaného a súdu nie je
dotknuté jej právo podať novú žiadosť o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, a
to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej

náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).