Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124011529
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124011529.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Mateja Čintalu a JUDr. Martina Baločka, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B. a spol., pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 208 ods.1 písm. a), písm.
b), písm. c), ods.3 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2025, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 9.9.2025, sp. zn. 1T/32/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaných A. B.,
nar.XX.X.XXXXvoC.aD.B.,nar.XX.X.XXXXvE.D.F.spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry
Košice II, sp. zn. 1 Pv 547/23 zo dňa 17.4.2024 pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) , písm. b), písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s

poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

A. B., ako teta a súdom ustanovený opatrovník zdravotne ťažko postihnutého a na invalidný vozík
odkázaného poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, spoločne so svojím manželom D. B., v mieste ich
spoločného pobytu v chatrči bez popisného čísla v záhradkárskej oblasti na ulici I. C. J. a na iných

miestach v Košiciach, od presne nezistenej doby v roku 2016, kedy sa obvinená stala opatrovníkom
poškodeného, do 08.11.2023 opakovane nútili poškodeného G. H. k žobrote na rôznych miestach pred
obchodnými centrami a kostolmi v Košiciach, pričom sa poškodenému vyhrážali, že ak nebude žobrať,
tak ho zbijú, čo sa v priebehu uvedeného obdobia aj dialo, keď poškodený odmietol ísť žobrať, obvinení
ho bili nohou od stoličky po rukách a hlave, kopali ho do oblasti brucha a tváre, taktiež všetky vyžobrané
peniaze mu vždy zobrali, počas doby keď musel žobrať, nemohol ísť na toaletu, odopierali mu riadnu

stravu, mohol jesť iba zvyšky jedla čo ostali, spať mohol iba bez paplóna na posteli, kde nebol matrac,
zatvárali ho do chatrče a počas tej doby mu brali jeho invalidný vozík, aby nemohol ujsť, a taktiež mu
obvinená odopierala nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, ošatenie a hygienu, nakoľko za celé obdobie
od roku 2016 do 08.11.2023 v prípade zdravotných problémov nemohol navštíviť lekára, z finančných
prostriedkov, ktoré na poškodeného poberala, mu nekupovala žiadne ošatenie, obliekal sa iba tým, čo
našiel v kontajneri na ulici alebo tým čo mu dali ľudia, čím poškodenému spôsobovali dlhodobé fyzické

a psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného G. H., nar. X.XX.XXXX v J., trvale bytom J. - I. s
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie v neprospech oboch obžalovaných prokurátor.V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym
právnym záverom, keď oboch obžalovaných oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por.
Konštatovaný právny záver súdu považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného posúdenia

všetkých dôkazov a skutkového stavu veci.
V rozpore s názorom súdu zastáva stanovisko, že dôkazy vykonané v prípravnom konaní, ako aj v
konaní pred súdom, tvoria logickú, ničím nerušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale usvedčujú z jeho
spáchania obžalovaných A. B. a D. B. a zároveň vylučujú možnosť akéhokoľvek iného skutkového a

právneho záveru.
Obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď poškodeného G. H., ktorý vo
svojej výpovedi z prípravného konania podrobne popísal konanie obžalovaných voči nemu, čím u neho
vyvolali strach a stres a spôsobovali mu fyzické a psychické utrpenie. Takéto konanie obžalovaných
pociťoval poškodený ako príkorie, dôsledkom ktorého bol u neho diagnostikovaný syndróm týranej
osoby, čo bolo objektivizované znaleckým posudkom č. XX/XXXX z odboru psychológie, odvetvie

klinická psychológia dospelých znalca PhDr. G. K., PhD. Konanie obžalovaných, ako ho popisoval
poškodený znalcovi v rámci vyšetrenia, podľa záverov znalca jednoznačne spôsobovalo poškodenému
fyzické aj psychické utrpenie počas mnohých rokov, ktoré poškodený pociťoval ako ťažké príkorie
vzhľadom na opakované neprimerane agresívne úkony z ich strany, ktoré nemali tendenciu miznúť a
úkony javili známky až neľudského zaobchádzania.

Zo záverov znaleckého posudku PhDr. G. K., PhD. okrem iného vyplýva, že poškodený napriek
intelektovým a osobnostným limitom je schopný objektívne vnímať javy a vonkajšie podnety. Tendencie
k agravácii neboli zaznamenané, dej popisuje v zásade tak, ako sa udial, vrátane správania sa
opatrovníkov k nemu. Vzhľadom na uvedené prokurátor hodnotí výpoveď poškodeného z prípravného
konania ako vierohodnú a použiteľnú v trestnom konaní.

Výpoveď poškodeného korešponduje s ďalšími vykonanými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou svedka
L. D. M. (príslušníka PZ), ktorý v podstatnej miere zhodne s výpoveďou poškodeného z prípravného
konania opísal spolužitie poškodeného s obžalovanými, o ktorom mal sprostredkované informácie
priamo od poškodeného. Svedok M. vypovedal aj o skutočnostiach, ktoré vnímal priamo svojimi
zmyslami, a to jednak konanie obžalovaných, keď oslovil poškodeného počas žobrania pred nákupným

centrom, kedy ho obžalovaní vyháňali od poškodeného preč, že sa s ním nemá čo rozprávať, a tohto aj
vzaliprečarozsiahlopopísalneľudsképodmienky,vktorýchnašielpoškodenéhovchatrčinauliciI.C.J..
V ďalšom prokurátor dal do pozornosti výpoveď svedka I. F., svedkyne J. B., H. D. a C. J..
K samotnému výsluchu poškodeného z prípravného konania konštatoval, že tento procesný úkon bol
vykonanývštádiupozačatítrestnéhostíhaniavsúladesTrestnýmporiadkom.Vtejtosúvislostipoukázal

na ustanovenie § 199 ods. 5 Tr. por., v zmysle ktorého policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania
vykonávať všetky úkony podľa Trestného poriadku. Naviac výsluch svedka — poškodeného G. H. ako
obzvlášť zraniteľnej osoby bol vykonaný v súlade s ustanovením § 134 ods. 4, ods. 5 Tr. por., účinného v
čase jeho konania s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu za prítomnosti
psychológa tak, aby sa nemusel opakovať, aby sa zabránilo tzv. druhotnej viktimizácii obete, a to

zdravotne ťažko postihnutého a na invalidný vozík odkázaného poškodeného G. H., ktorý je naviac
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, teda závislého od pomoci iných osôb.
Zároveň ku skutočnostiam, ktoré vo svojich výpovediach uvádzal samotný poškodený v konaní pred
súdom, kde k rozporom s jeho výpoveďou z prípravného konania poškodený opakovane uvádzal, že
to, čo vypovedal v prípravnom konaní, nie je pravda, nakoľko bol nafetovaný, považuje za tendenčné

a účelové.
S poukázaním na vyššie konštatované skutočnosti odvolaciemu súdu navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok zrušiť z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a vrátiť vec Mestskému súdu Košice na
nové prejednanie a rozhodnutie.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadrili obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu tak, že
plne sa stotožňujú s názorom mestského súdu uvedenom v odvodnení rozsudku na str. 12, kde súd
konštatuje, že sa plne stotožňuje s argumentáciou uvedenou v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v
Košiciach, kde uviedol, že obžaloba obsahuje konkrétne špecifické konanie obžalovaných – napr. mali
poškodeného biť nohou od stoličky, kopali ho do oblasti brucha a tváre, ktoré však v rámci dokazovania

v konaní pred súdom žiadnym spôsobom z dôkazných prostriedkov nevyplynulo.
Prokurátor sa v odvolaní odvoláva aj na znalecký posudok znalca PhDr. G. K., PhD. ktorý vo
svojom znaleckom posudku a na pojednávaní vyjadril názor, že ich konanie jednoznačne spôsobovalo
poškodenému fyzické a psychické utrpenie počas mnohých rokov...K tomu dali do pozornosti znalecký posudok znalkyne MUDr. N. z odboru psychiatrie a jej výpoveď
na hlavnom pojednávaní dňa 2.9.2024, kde uviedla že u poškodeného nebola zistená posttraumatická
stresová porucha.

Znalec D. G. K., D. na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že aj v čase, keď boli vo väzbe, videl
poškodeného G. H. žobrať.
V tejto súvislosti poukázali na to, že poškodený žobre doposiaľ, pričom s ním nie sú v žiadnom styku,
nie to aby ho ešte nútili žobrať, alebo na neho nejakou formou vplývali.
Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací Krajský súd v Košiciach odvolaním prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice II napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. 1T 32/2024 zo dňa 9.9.2025
potvrdil a odvolanie prokurátora ako nedôvodne zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora

nie je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na
obžalovaných A. B. a D. B. obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 547/23/8803 príslušnému súdu pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b),

písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Obžalovaná A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku. Uviedla, že
poškodenéhovychovali,vroku2016imbolzverenýdostarostlivosti.Opoškodenéhosastarala,ostravu,
ošatenie, hygienu. Keď bolo treba, išli k lekárovi. Žili v domácnosti s jednou kuchyňou, pieckou, sú tam

dve stoličky, poškodený spal na gauči, mal vankúš, paplón. Poškodený chodil žobrať, ale oni ho nenútili,
sám chcel.
Obžalovaný D. B. na hlavnom pojednávaní využil zákonné právo odmietnuť vypovedať.
Poškodený G. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti
obžalovanými. Uviedol, že obžalovaní ho nenútili žobrať, sám chodil dobrovoľne. Polovicu vyžobraných

peňazídalobžalovanejadruhúpolovicusinechávalnakávuacigarety.Peniazeodovzdávaldobrovoľne,
obžalovaní mu ich nebrali. Dávali na neho pozor, aby ho nikto neukradol. Je zbavený svojprávnosti, preto
musí mať zástupcu vždy pri sebe. Obžalovaná sa o neho starala, dávala mu jesť aj šatstvo. Kupovala
mu hygienické potreby, žiletky. V prípravnom konaní za prítomnosti psychológa vypovedal inak, pretože
fetoval. Mal prístup k vozíku, keď bol doma, akurát keď pratali skrine a prekladali postele, bol vozík

vonku. K usvedčujúcej výpovedi z prípravného konania uviedol, že počas výpovede bol sfetovaný.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne J.
B. – dcéry obžalovaných, ktorá o. i uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bol poškodený týraný.
Poškodený žobral od mlada, chcel to sám, aby mal na kávu, cigarety a toluén. Obžalovaní s ním chodili
len preto, aby neutiekol a nefetoval.

Svedok I. F. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje v Lidli, obžalovaných pozná z videnia, chodili tam
nakupovať. Registroval poškodeného, ako nakupoval spolu s obžalovanými a žobral vonku. On ho
odtiaľ vyháňal, lebo tam nemohol žobrať. Nevidel, či poškodený odovzdával peniaze obžalovaným. S
poškodeným sa nerozprával.

Z výpovede svedka Ing. D. M. – policajta, na hlavnom pojednávaní vyplýva, že je príslušníkom PZ
a prvýkrát videl poškodeného pred O. na M. P. I., pričom ho mal nájsť z dôvodu, že bolo evidované
oznámenie ohľadom týrania poškodeného. Poškodeného našli, stotožnili a vyťažovali ho k podnetu. Keď
k nemu prišli, nevedel, že sú policajti, tak pýtal od nich peniaze.
Podľa § 263 ods.1 Tr. por. so súhlasom procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkyne J. B. a

svedkyneH.D.,ktorésakuskutkunevedelibližšievyjadriť.Svedkynelenpotvrdili,ževidelipoškodeného
žobrať.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. M. N. z odboru zdravotníctva a farmácie-
odvetvie psychiatria k znaleckému posudku č.XX/XXXX, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že
poškodeného vyšetrovala vo februári 2024, ako je to uvedené v znaleckom posudku. Vzhľadom na

svoje vyšetrenia a všetky dostupné informácie, ktoré mala, zistila, že poškodený trpí organickým
psychosyndrómom. Takisto tam bola zistená od detstva ľahká duševná zaostalosť. V dokumentácii
je popisovaná aj nestabilná porucha osobnosti. Tento stav je chronický. Známky zníženého intelektu
aj poškodenia mozgu sú dlhodobého chronického charakteru, boli prítomné v minulosti, takisto aj vsúčasnosti. Prognóza je dosť nepriaznivá, vzhľadom aj na jeho zdravotný telesný stav, aj následkom
svojho celého životného príbehu a podmienok, v ktorých vyrastal. Sám popísal, ako ho nejaká rodina
Q. zobrala do Belgicka, kde ho nútili žobrať. Takisto sa potom prihlásili iní opatrovníci. Na to samotné

vyšetrenie bol privezený príbuznými, ktorí sú vlastne dcéra obžalovaných. Poškodený u nej poprel, že by
ho niekto týral a nútil žobrať. Priznal síce, že chodil žobrať, ale že to bolo z jeho vlastnej vôle, že má také
stavy, kedy mu prepína, že nevie, čo rozpráva. Sám sa vyjadril, aby tá jeho príbuzná sesternica bola jeho
opatrovateľka. Na základe samotného vyšetrenia aj spisovej dokumentácie v tom čase nepozorovala u
poškodeného prejavy posttraumatickej stresovej poruchy.

Poškodený priznal, že je príležitostným konzumentom alkoholu, resp. toluénu. Klinický stav nenapĺňa
kritéria pre závislosť na návykových látkach, prejavy závislosti ani iné poškodenia organizmu neboli
pozorované ani na vyšetrení.
Z výsluchu znalca PhDr. G. K., PhD. - z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že poruchy pamäte sa u poškodeného nevyskytujú a nebol zistený ani sklon k
vypĺňaniu tzv. pamäťových dier vlastným vymysleným materiálom. Osobnostná štruktúra je formovaná

nezrelo vzhľadom na to, do akých podmienok sa narodil a v akých vyrastal. Napriek intelektovým a
osobnostným limitom je poškodený schopný objektívne vnímať javy a vonkajšie podnety. Tendencie
k agravácii neboli zaznamenané, dej popisuje v zásade tak, ako sa udial, vrátane správania sa
opatrovníkov k nemu. Nemá sklon zahmlievať, na položené otázky reagoval ochotne, tak ako sa udalosti
stali, nebolo zistené, že by sa snažil informácie tajiť, zakrývať, či nasilu modifikovať, ani podávať sociálne

žiaduce odpovede, či javiť sa v lepšom svetle.

Krajský súd ďalej zistil, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku pred odôvodnením konkrétnymi
skutočnosťami v tomto konkrétnom prípade dostatočne a jasne venoval objektívnej stránke žalovaného
trestného činu aj vo všeobecnosti, keď uviedol, že za týranie podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné

považovať také konanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje určitým stupňom hrubosti, bezohľadnosti a
trvaním, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pociťovanie prejavov správania sa inej
osoby ako ťažké príkorie je bezpochyby kategóriou subjektívnou a pre záver, že o takéto prežívanie,
resp. vnímanie správania sa inej osoby sa jedná, sa táto subjektívna kategória musí prejaviť aj
navonok. Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona sa

dopustí páchateľ, ktorý týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove,
spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b)

bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c)
nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d)
vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v

prístupekmajetku,ktorýmáprávoužívať.Zdikciecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žezákon
síce demonštratívne [pod písm. a) až e)] uvádza rôzne formy konania, ktorými páchateľ môže naplniť
skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podstatou konania páchateľa
a to bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne uvedených foriem sa ho dopustí, však vždy musí byť
týranie blízkej osoby alebo osoby, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické

utrpeniealebopsychickéutrpenie.Podľaustálenejsúdnejpraxepodpojmom„týraosobu“vzmysle§208
Trestného zákona treba rozumieť zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo zverenou osobou, ktorým
páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a
bezohľadnosti; také konanie sa vyznačuje určitou mierou trvalosti prípadne aj sústavnosti, pričom sa
nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie,

ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako
ťažké príkorie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tz 31/2005 ).
Správne poukázal prvostupňový súd aj na nevyhnutnosť skúmania časových súvislostí, keď uviedol,
že dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu
(to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde
o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude "dlhší čas" kratší, ako pri trestnom čine s nižšou
trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť náhodnú.
Trestnosť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e) Trestnéhozákona predpokladá vyššiu mieru trvalosti konania páchateľa a zároveň intenzity jeho konania. Použitie
kvalifikovanej skutkovej podstaty ods. 3 písm. d) tohto ustanovenia Trestného zákona aplikáciou § 138
písm. b) Trestného zákona predpokladá dlhé konanie sprevádzané intenzívnymi prejavmi správania

páchateľa v každej časovej etape trvania jeho protiprávneho konania.

Krajský súd po preskúmaní spisu ďalej zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavných pojednávaniach
všetky dôkazy zákonným spôsobom, ktoré boli nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu
a následne po ich zákonnom vyhodnotení dospel ku správnym skutkovým záverom a následne aj ku

správnemu právnemu záveru, keď na základe vykonaného dokazovania oslobodil obžalovaných spod
obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.

Krajský súd sa stotožňuje s takýmto rozhodnutím, pričom považuje za potrebné uviesť
k oslobodzujúcemu rozhodnutiu nasledujúce skutočnosti.

Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj
nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom
sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru,
pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine

obžalovaných, keďže nie je možné ani jednoznačne konštatovať, že sa stal skutok, uvedený v obžalobe
prokurátora.
Ako už bolo konštatované prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, tak krajský súd už vo veci
rozhodoval, a to uznesením sp. zn. 4To/4/2025 zo dňa 27.01.2025, keď napadnutý pôvodný odsudzujúci
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol. Krajský súd v zrušujúcom uznesení okrem iného poukázal na skutočnosť, že prokurátor podal
obžalobunazákladejednéhopriamehousvedčujúcehodôkazu,ktorývšaknebolvykonanývprípravnom
konaní kontradiktórnym spôsobom.

Krajský súd k tomu poznamenáva, že obžaloba v trestnej veci síce môže byť opretá aj o výpovede

svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred
oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich
vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania "vo veci" podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, avšak ak
je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom,
o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je

nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia, a tak zachovať právo obvineného na
obhajobu (právo na kontradiktórny postup).

V uvedenom prípade je poškodený jediným a usvedčujúcim priamym svedkom, ktorý však nebol
vypočutý v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom a na hlavnom pojednávaní pri vypočutí

kontradiktórnym spôsobom poprel spáchanie trestnej činnosti obžalovanými, na základe čoho neexistuje
žiadny priamy dôkaz proti obžalovaným. Pokiaľ prokurátor poukazuje na túto nekontradiktórnym
spôsobom vykonanú výpoveď poškodeného z prípravného konania, tak krajský súd k tejto výpovedi
navyše uvádza, že je nepoužiteľná, ako dôkaz aj z toho dôvodu, že podľa samotnej výpovede
poškodeného na hlavnom pojednávaní, mal byť v čase výsluchu nafetovaný, skutočnosť ktorá nebola

vyvrátená dokazovaním a naviac bol vypočutý bez ustanoveného opatrovníka, a to aj napriek tomu, že
sa jednalo o osobu, ktorá bola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené poznamenáva, že pri absencii usvedčujúceho priameho
dôkazu nie je vylúčené uznanie viny aj na základe nepriamych dôkazov, ale len za predpokladu, že tvoria

vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto
len jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne
a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej
skutočnosti, že z nich možno dovodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R
38/1970 a R 38/1968).

Je zjavné, že v uvedenom prípade nejde o takýto prípad.

Pokiaľ prokurátor poukazuje na svedeckú výpoveď I. F., tak z tejto svedeckej výpovede nevyplývajú
žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd vyvodiť záver o naplnení znakov skutkovejpodstaty žalovaného trestného činu. Samotný fakt, že videl poškodeného žobrať a že tam boli aj
obžalovaní, vzhľadom na svedeckú výpoveď poškodeného a obranu obžalovanej, že sám poškodený
chcel ísť žobrať, nie je bez ďalšieho žiadnym usvedčujúcim dôkazom.

Takýmto dôkazom nie je ani svedecká výpoveď policajta L. D. M., ktorý mal nájsť poškodeného za
účelom jeho „vyťaženia“, pretože obsah takejto výpovede tohto svedka - policajta o skutočnostiach, ktoré
sa dozvedel od poškodeného pri jeho „vyťažovaní“ bez zákonného poučenia, je z procesného hľadiska
nepoužiteľný.
Pokiaľ prokurátor poukazuje na znalecký posudok znalca PhDr. G. K., PhD. tak k tomu je potrebné

uviesť,žeznaleckýposudokbolvypracovanýnazákladepôvodnejvýpovedepoškodeného,ktorúneskôr
poškodený zmenil a na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti obžalovaných voči jeho
osobe. Jedná sa o jeden z nepriamych dôkazov, ktorý nemá väčšiu dôkaznú hodnotu, ako iné dôkazy,
a preto aj tento dôkaz musí súd vyhodnocovať v súhrnne s iným v tejto veci vykonanými dôkazmi, či už
priamymi, alebo nepriamymi. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na výsluch znalkyne G. M. N.
z odvetvia psychiatrie s tým, že nezistila u poškodeného prejavy posttraumatickej stresovej poruchy.

Pokiaľ prokurátor poukazuje v odvolaní na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, na ktorom
poukázal na vierohodnosť a použiteľnosť výpovede poškodeného z prípravného konania, tak krajský
súd k tomuto tvrdeniu prokurátora považuje za potrebné uviesť, že znalec nie je oprávnený vyjadrovať
sa k vierohodnosti, či nevierohodnosti výpovede svedka, pretože sa jedná o právnu otázku, riešenie
ktorej je v kompetencii súdu a nie znalca, a preto jeho vyjadrenie ku dôveryhodnosti, či použiteľnosti

výpovede je pre súd bezpredmetné a nemá pre súd žiadny dôkazný význam.
Pokiaľ prokurátor poukazuje na svedecké výpovede J. B., H. D. a C. J., tak ani z týchto svedeckých
výpovedí nevyplýva, aby usvedčovali obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti, keďže samotné
žobranie poškodeného, ku ktorému sa aj sám poškodený priznal, bez ďalších dôkazov ešte neznamená
trestnú činnosť obžalovaných (svedkyne J. B., H. D.) a v súvislosti so svedeckou výpoveďou C. J. sa

jednáovýpoveďzpočutiabeztoho,abybolasvedkomtrestnejčinnostiabezpodporypravdivostiobsahu
výpovede ďalšími priamymi a nepriamymi dôkazmi.
Krajský súd tiež zastáva názor, že ak obžalovaní mali biť nohou od stoličky po rukách a hlave, kopať
do oblasti brucha a tváre poškodeného podľa skutkovej vety obžaloby, tak takéto konanie by malo
nejaké následky na zdraví poškodeného vo forme zranení, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie,

avšak zo spisu nevyplývajú žiadne lekárske správy o ošetrení poškodeného. Taktiež v prípade takéhoto
konania – opísaného v skutkovej vete, krajský súd predpokladá, že v prípade kontaktu poškodeného so
svedkami by sa poškodený aspoň niektorému posťažoval pri žobraní na správanie obžalovaných, avšak
z použiteľných svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní nevyplýva, aby sa niekomu poškodený
sťažoval.

Krajský súd záverom konštatuje, že v uvedenom prípade neexistuje súhrn priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver o vine obžalovaných a súčasne tieto dôkazy by vylučovali
možnosť iného záveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu -
absenciu priamych, či súhrnu nepriamych dôkaz aj krajský súd dospel k záveru, že prokurátor neuniesol
dôkaznébremeno,keďženepreukázal,abyobžalovanísvojímkonanímnaplniliznakyskutkovejpodstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 3

písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
a preto postupoval správne prvostupňový súd, ak podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaných
spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.
Správne postupoval prvostupňový súd, ak následne obligatórne po oslobodení obžalovaných spod
obžaloby odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.