Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100966
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100966.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, v zastúpení advokátskou kanceláriou Tkáč
& Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti : 1/ ATS
plus a.s., so sídlom Trnavská cesta 6/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 801 372, v zastúpení InLaw, s.r.o.,

so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 716 979, 2/ A. B. C., D. XXXX/XX, XXX XX
E., 3/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 811 08 Bratislava, 4/ F. B., G. XXXX/XX, XXX
XX H., 5/ MACHO consulting, s.r.o., so sídlom Exnárova 28, 821 03 Bratislava, IČO : 45 940 665,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2025/415063-003 zo dňa
05.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 03.07.2025 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2025/415063-003 zo dňa 05.05.2025 (ďalej
len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č.j.: OU-BA-OSZP3-2024/100681-016 zo
dňa 18.11.2024 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím, Okresný
úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia vydal povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách

a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 66 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, na uskutočnenie vodných stavieb, ktoré sú súčasťou hlavnej stavby „Polyfunkčný dom na
Lúke“, stavebné objekty : SO 06.1 Spoločná prípojka kanalizácie,, SO 06.2 Retenčná nádrž, SO 06.3
Splašková kanalizácia areálová, SO 06.4 Dažďová kanalizácia areálová, SO 06.5 Dažďová kanalizácia
– parkoviská a spevnené plochy ORL, ktoré budú umiestnené na pozemkoch registra KN „C“ parcelné

č. XXXX/XX, XXXX v k.ú. F., pre stavebníka ATS plus, a.s., Trnavská cesta 6/A, 821 08 Bratislava, IČO:
36 801 372. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalobca súčasne s podaním žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe

odkladný účinok. Návrh na jeho priznanie žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne
následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí,pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca návrh na priznanie
odkladného účinku odvodnil s poukazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že

hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť
pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k odkladnému účinku žalobca poukázal na princíp prevencie a princíp
predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany podľa žalobcu, nevyhnutné prepojiť s
inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. zákona č. 162/2015

Z. z. (prípadne i odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 446 a 447 SSP), resp. s inštitútom
dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle ustanovenia § 362 a
nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“. Táto
ujma však nesmie byť nepatrná. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí
životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť,

no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej
žalobca v návrhu poukázal na to, že aj keď princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi blízko k
princípu prevencie, pretože oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku, nemožno si ich
však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa už raz
preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy

alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané, a to
z dôvodu vyššie zmienenej vedeckej neistoty resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a škodlivého následku
nie je úplne preukázaný, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z vyššie zvedeného
potom vyplýva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo
forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia. Žalobca mal ďalej

za to, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim
faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach
životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez
priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. Žalobca ďalej uviedol,
že nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného

prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty.

II.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním

doručeným správnemu súdu dňa 05.09.2025, pričom administratívny spis bol súdu doručený dňa
14.11.2025. Žalovaný s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil, pričom
svoj návrh bližšie nešpecifikoval.

III.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril ďalší účastník v 1/ rade, ATS plus
a.s. písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.10.2025. Ďalší účastník mal za to, že
nie sú naplnené dôvody predpokladané v ustanovení § 185 a nasl. SSP. Podľa ďalšieho účastníka
z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nevyplýva žiaden zákonný dôvod pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že
hrozí závažná ujma, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy na životnom
prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí hrozí v
prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy na
životnom prostredí, t.j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne tvrdeného

nezvratného zásahu na životnom prostredí. Ďalší účastník ďalej uviedol, že žalobca neuviedol ani
skutočnostipreukazujúce,žepriznanieodkladnéhoúčinkunebudevrozporesverejnýmzáujmom. Ďalší
účastník ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť.
Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne

nešpecifikoval a správnemu súdu neosvedčil, mal za to, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie
je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanieodkladného účinku správnej žaloby. Na základe uvedených skutočností ďalší účastník navrhol, aby súd
návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

IV.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis

neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

V.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť

žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.10. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené
hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

11. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom

alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný
nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho
očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný
nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne
k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť (unesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020).

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod
pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom,

že hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby reálnu existenciu
tvrdenej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká
závažná ujma na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani
nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, t. j. nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí.

Tvrdený nezvratný zásah do životného prostredia je len teoretický a žalobca ho na dané okolnosti
predmetu konania nijako nekonkretizoval. Len odkaz na § 185 písm. a) SSP v spojení s § 13 zákona o
životnom prostredí ako aj na všeobecné tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu
rozhodnutia prvého stupňa, bez prepojenia na skutkové okolnosti prípadu, je na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nepostačujúci.

13. Zároveň možno konštatovať, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným
záujmom.

14. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej
žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu
dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil,
nemožno takémuto návrhu vyhovieť. Preto správny súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí na

životnom prostredí závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré
by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že poukaz na hypotetické následky nepredstavuje dôvod

na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že
preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 364/2017 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného

účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžks/17/2018zodňa30.05.2018.Vzhľadomnadôkazné
bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by
mohol správny súd vyhodnotiť. Ako už súd vyššie uviedol, nie je vecou správneho súdu, aby sám za

žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. V súvislosti s aplikáciou inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe je potrebné mať
na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnymspôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných
rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 185 SSP.

17. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie postupom podľa § 188 SSP zamietol.

18.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.