Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101328
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101328.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01
Snina, IČO: 17 077 265, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského
21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 811 02 Bratislava, za účasti: Poľovnícka spoločnosť
Kremienok, so sídlom Povina 315, 023 33 Povina, IČO: 50 106 783, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 13582/2025-6.1, č. záznamu 36922/2025 zo dňa 04.07.2025, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
04.09.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 04.09.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 13582/2025-6.1, č. záznamu 36922/2025 zo dňa 04.07.2025 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný v bode A. povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1
písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) na usmrtenie troch jedincov chráneného živočícha druhu
medveď hnedý v katastrálnych územiach A. B., B. C. D., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia
vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025, a to

vo vymedzených zónach podľa mapových príloh napadnutého rozhodnutia. V bode B. napadnutého
rozhodnutia povolil žalovaný výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona
o ochrane prírody a krajiny na držanie a prepravu troch jedincov chráneného živočícha druhu medveď
hnedý usmrtených v súlade s bodom A. výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej v napadnutom
rozhodnutí podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil žiadateľovi podmienky
vykonávania činnosti. Žalovaný tiež stanovil platnosť napadnutého rozhodnutia do 31.12.2025.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe napadnutého rozhodnutia
mohlo dôjsť k usmrteniu troch jedincov medveďa hnedého, čím mohla Slovenskej republike vzniknúť
značná hospodárska a finančná škoda, ako aj priama škoda na životnom prostredí, vyjadrená

spoločenskou hodnotou druhu v hodnote 7 500,00 eur. Zároveň bola opodstatnená obava, že na
podklade napadnutého rozhodnutia mohlo dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa
hnedého, osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu NATURA 2000, keďže žalovaný povolil
odstrel medveďov v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu, a to bez predchádzajúceho
primeraného hodnotenia vplyvov realizácie výnimky na sústavu území európskeho významu podľa § 28
zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca poukázal tiež na kumulatívny vplyv doterajších rozhodnutí

žalovaného, ktorý na základe ustanovenia § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny
povolil od dňa 24.10.2024 odstrel najmenej 255 jedincov medveďa hnedého. Ku dňu podania žalobypodľa informácií žalobcu nedošlo k usmrteniu jedincov medveďa hnedého na podklade napadnutého
rozhodnutia. Zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany, bol nezvratný, preto
bolo namieste uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňala k tomu, aby sa

zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha tomuto
nezvratnému následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Potreba priznania
odkladného účinku správnej žalobe bola podľa žalobcu daná aj tým, že súd pravdepodobne nerozhodne
o žalobe do 31.12.2025, kedy zanikala platnosť napadnutého rozhodnutia. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Žalovaný nepreukázal,

že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme ochrany života, zdravia a majetku. Samotný fakt,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade vyhlásenej mimoriadnej situácie, nepreukazoval
nevyhnutnú potrebu udelenia výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Žalovaný v rozhodnutí
neosvedčil, že aktuálna situácia bola natoľko vážna, že si vyžadovala povolenie výnimky na odstrel
troch jedincov medveďa hnedého. Nebolo preto možné tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
vo verejnom záujme.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej aj len „návrh“)
vyjadril v podaní zo dňa 14.11.2025, doručenom správnemu súdu dňa 20.11.2025, konštatujúc, že ho
navrhuje zamietnuť, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia, a ktoré by akýmkoľvek spôsobom

odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Návrh neobsahoval dostatočné
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Žalobca ani žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval,
v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca len
všeobecne vyjadroval hypotetickú možnosť vzniku bližšie nešpecifikovanej závažnej ujmy. Napadnuté
rozhodnutie sa týkalo obmedzeného počtu jedincov medveďa hnedého, a to troch, čo predstavovalo,

vzhľadom na celkovú populáciu medveďa hnedého na Slovensku, pomerne zanedbateľný podiel.
Z Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku vyplývalo, že bol v priaznivom stave a jeho
populácia bola dlhodobo vyrovnaná. Spoločenská hodnota troch jedincov medveďa hnedého nemohla
byť považovaná za významnejšiu alebo závažnejšiu ako hodnota ľudského života a zdravia. Každé
povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého bolo posudzované individuálne na základe konkrétnych

okolností prípadu, vrátane lokality, správania jedinca a miery ohrozenia verejnej bezpečnosti. Pokiaľ išlo
o mimoriadnu situáciu, tá bola vyhlásená práve v dôsledku priameho rizika ohrozenia života a zdravia
miestnych obyvateľov a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobovali problémové
jedince medveďa hnedého.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.9. Správny súd prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba
v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný

účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je
zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba
prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto

o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie
smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“)

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa
vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.

Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania

pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto
rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo
opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia
sú vylúčené.

11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
Vznik závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim.

Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“,
ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku priznaného správnej žalobe (ďalej len „inštitút odkladného
účinku“) teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu
riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).

Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

13. Správny súd, majúc na pamäti na vyššie uvedené právne normy a k nim vzťahujúce sa zásady,
s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej právnej veci skúmal, či sú splnené
zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd sa pritom stotožnil

s tvrdením žalobcu, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma
na životnom prostredí. Napadnutým rozhodnutím udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť
k usmrteniu troch jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý, v prípade jej realizácie má totiž
jednoznačne nezvrátiteľný charakter a skutočne môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom
prostredí. Správny súd preto hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí ako predpokladu pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe mal za preukázanú.14. Keďže správny súd hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí ako predpokladu pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe mal za preukázanú, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to
podmienky, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že vláda Slovenskej
republiky uznesením č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025 vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona
č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) z dôvodu
nežiadúceho výskytu medveďa hnedého vo viacerých konkrétnych okresoch. Mimoriadna situácia

bola vyhlásená v dôsledku priameho rizika ohrozenia života a zdravia miestnych obyvateľov a vzniku
škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobujú problémové jedince medveďa hnedého. Účelom
zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred
následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie
pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie
sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo

činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa § 3 ods.
2 písm. d) zákona o civilnej ochrane mimoriadnou udalosťou je stav, ktorý je vyhodnotený ako riziko
ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd
na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna
situácia. Pre úplnosť možno dodať, že vyhlásenie mimoriadnej situácie neznamená automatické

oslabenie ochrany prírody, ale v čase jej vyhlásenia verejný záujem na ochrane života a zdravia
prevažuje nad ekologickým záujmom.

16. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bola vládou Slovenskej republiky vyhodnotená situácia v
príslušnom okrese Kysucké Nové Mesto ako stav, kedy je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu života,

zdravia a majetku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako opatrenia na ochranu verejného záujmu. Správny súd
vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval splnenie druhej podmienky pre priznanie odkladného účinku,
teda toho, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, za preukázané.

17. Keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku

správnej žalobe, a to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným
záujmom, správny súd nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).