Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Juraj Štorcel, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/58/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101821
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101821.3
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom:
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2024/283508-002 zo
dňa 14.10.2024, o ďalšom opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
10.11.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd opakovaný návrh žalobcu zo dňa 10.11.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 12.12.2024 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca podaním zo dňa 10.11.2025 podal opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku
k správnej žalobe zo dňa 12.12.2024 (ďalej len „návrh“) – jedná sa o žalobu zo dňa 12.12.2024
(ďalej len „žaloba“). Žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OSZP3-2024/283508-002 zo dňa 14.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka
č. 17114/3324/2023/371-KO zo dňa 12.09.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v správnom konaní o vydanie
súhlasu na výrub 13 ks stromov podľa zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení
neskoršíchpredpisovrastúcichnapozemkochC-KNparc.č.XXXX/X,XXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/
X a E-KN parc. č. XXXX/XXX, XXXX v k. ú. A..
2. Žalobca v opakovanom návrhu poukázal na to, že žalobu podával ako procesný subjekt
zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 v spojení s § 42 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Ďalej žalobca poukázal na
závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19Svs/7/2024 zo dňa
30.04.2025, podľa ktorých je zainteresovaná verejnosť osobitným procesným subjektom a predmetom
takejto žaloby je ochrana zákonnosti v oblasti životného prostredia ako takej.
3. Žalobca namietol predchádzajúce rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorými došlo k zamietnutiu ním
podaných návrhov na priznanie odkladného účinku žalobe, pričom tieto rozhodnutia považoval
za šablónovité a mal za to, že sa nejednalo o individuálne vypracované rozhodnutia. Žalobca
namietol nesprávny výklad § 185 SSP zo strany správneho súdu a požiadal, aby správny súd
rozhodoval na základe skutočného obsahu právnych noriem, a teda, aby vo vzťahu k všeobecnému
normatívu upravujúceho odkladný účinok žaloby (§ 185 SSP) uplatňoval materiálny korektív vyplývajúci
z teleologického výkladu tohto ustanovenia.4. Správny súd je podľa žalobcu povinný v prípade žaloby na ochranu životného prostredia uplatniť aj
zásadu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí). Podľa § 13 zákona o životnom prostredí sa uplatňuje
zásada predbežnej opatrnosti spočívajúca v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť
v tom, či nepriaznivý jav pre životné prostredie nastane, je nutné predpokladať, že nastane, alebo ešte
inak–voveciachživotnéhoprostrediajepovinnosťvyhodnocovaťneistotutýkajúcusaotázky,činastanú
právne či reálne nepriaznivé následky pre životné prostredie, právnou fikciou prezumujúcou poškodenie
životného prostredia, ktorému je potrebné predísť.
5. Žalovaný sa k opakovanému návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby v stanovenej lehote
nevyjadril.
II.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
8. Podľa § 186 ods.1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
III.
10.Podľa§185písm.a)SSPmožnopriznaťodkladnýúčinoksprávnejžalobelenvýnimočne,akžalobca
hodnoverne osvedčí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
inými právnymi následkami mu hrozí aspoň jeden z nasledujúcich následkov: 1. závažná ujma, značná
hospodárska alebo finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, iný závažný nenapraviteľný
následok. Súčasne platí, že priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom.
Odkladný účinok je výnimočný inštitút, ktorý dočasne pozastavuje všetky účinky napadnutého aktu
a bráni jeho použitiu ako podkladu pre nadväzujúce rozhodnutia, preto sú požiadavky na tvrdenia
a osvedčenie mimoriadne prísne. Dôkazne bremeno nesie výlučne žalobca.
11. Správny súd skúmal, či žalobca v preskúmavanej veci osvedčil niektorý zo zákonných dôvodov
a zároveň preukázal, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. Súd
prihliadol na obsah správneho spisu, podania účastníkov a pripojené listiny. V rámci individuálneho
posúdenia veci, aj so zreteľom na postavenie žalobcu ako subjektu zainteresovanej verejnosti dospel k
záveru, že hmotnoprávne predpoklady pre priznanie odkladného účinku splnené neboli.
12. Žalobca svoj opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku koncipoval spôsobom, kedy sa
samotnémunávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,resp.preukázaniusplneniapodmienoknapriznanie
odkladného účinku žaloby venoval len v minimálnej miere. Je pre správny súd v prípade rozhodovania
o odkladnom účinku irelevantné, (i) aká mediálna kampaň je / bola voči žalobcovi, resp. jeho zástupcovi
vedená, (ii) aké úkony vykonali voči žalobcovi, resp. jeho zástupcovi ním menovaní politici alebo (iii)
aké vzdelanie nadobudli pracovníci príslušných orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu bolo
vyhodnotiť výlučne to, či žalobca osvedčil predpoklady na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na
priznanie odkladného účinku žaloby.13. Správny súd opakovane žalobcovi podčiarkuje, že postavenie žalobcu ako zainteresovanej
verejnosti nemení rozloženie dôkazného bremena; aj takýto subjekt musí uviesť konkrétne,
verifikovateľné skutočnosti a priložiť dôkazy, ktoré umožnia správnemu súdu urobiť záver o
bezprostrednej hrozbe kvalifikovaného následku. Priznanie odkladného účinku by za daného
skutkového stavu, t. j. bez toho, aby žalobca osvedčil potrebu takéhoto zásahu, znamenalo neprimeranú
preferenciu dočasnosti pred právnou istotou, s možným zásahom do práv tretích osôb a do riadneho
výkonu verejnej správy. Bolo tak povinnosťou žalobcu ako subjektu zainteresovanej verejnosti, aby
svoj návrh odôvodnil dostatočne tak, aby bolo správnemu zrejmé, že sú splnené podmienky na
priznanieodkladnéhoúčinkužaloby.Lenvšeobecnýodkaznaopakujúcisaprincíppredbežnejopatrnosti
nepostačuje – je potrebné, aby žalobca individuálne uviedol, na základe akých konkrétnych skutočností
sú splnené predpoklady na nariadenie odkladného účinku žaloby. Len všeobecné tvrdenia a právne
odkazy nepostačujú na osvedčenie tvrdenej hrozby.
14. Zároveň považuje správny súd za absolútne neprofesionálne, ak žalobca uvádza, že „tvrdí, že
správni sudcovia v snahe byť ochotnou slúžkou vládnej moci účelovo vykladajú normy.“ Správny súd
prízvukuje, že základom akejkoľvek komunikácie (a to najmä vo vzťahu k súdom) je, aby účastník
konania, žalobcu a jeho právneho zástupcu nevnímajúc, komunikoval slušne a nepoužíval slovné
spojenia, ktoré sú na hranici vulgárnosti a korektnosti. Žalobcom používaná komunikácia je na hranici
slušnosti a skĺza k urážlivému jazyku, ktorý je v zdvorilej úradnej komunikácii nevhodný a neprijateľný.
Správny súd pripomína žalobcovi, že je povinnosťou účastníka konania komunikovať so súdom
profesionálne a na požadovanej odbornej úrovni.
15.SprávnysúdkdanémuanalogickypoukazujenauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. I. ÚS 717/2024 zo dňa 19.12.2024, ktorý „upriamuje pozornosť sťažovateľa na to, že zdvorilá úradná
komunikácia je vyjadrením profesionality a vzájomného rešpektu všetkých subjektov zúčastnených na
konaní a umožňuje pestovať vzájomnú dôveru, že tieto sa navzájom s úctou počúvajú. Ak sa v úradnom
styku komunikuje bez emócií, osobných útokov či agresie, vytvárajú sa tým zdravé predpoklady, aby
sa všetci mohli sústrediť na podstatu sporu a racionálne hodnotenie všetkých okolností prípadu, čo
v konečnom dôsledku nevyhnutne prispieva k spravodlivému rozhodnutiu. Aj názory, ktorými účastník
konaniaalebojehoprávnyzástupcanesúhlasiasrozhodnutiamisúdov,sadajúformulovaťvecne,slušne
a zdvorilo a nestrácajú pritom na svojej presvedčivosti. Nemožno privoliť, aby sa novou normou slušnej
úradnej komunikácie stali útočné prejavy, ktorých primárnou úlohou nie je zdôrazniť fakty, ale vyvolať
negatívne a pohŕdavé emócie k názorom iných. Ústavný súd sa aj týmto spôsobom dôrazne hlási k
tomu, že mieni dbať na presadzovanie rešpektu medzi všetkými subjektmi zúčastnenými na konaní.
Zdôrazňuje pritom, že zdvorilá úradná komunikácia je nepochybne implicitnou náležitosťou ústavnej
sťažnosti“ Správny súd sa so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky v plnej miere stotožňuje
a podčiarkuje, že zdvorilá úradná komunikácia je nepochybne náležitosťou aj návrhu na priznanie
odkladného účinku žaloby.
16. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii
hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a)
SSP).
17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom
pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
18. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a)
SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný
a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.