Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209629
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Gazdík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209629.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., proti
žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci domáhal, aby súd žalovanej
zakázal dočasne vstupovať do nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E., obec
E., D. G., a to na pozemky „C“ katastra nehnuteľností, parc. č. XXXX vo výmere 522 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. XXXX vo výmere 555 m2 – záhrada a do stavby súp. č. XXX postavenej na

pozemku parc. č. XXXX - rodinný dom (ďalej len „Nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. G./XX/XXXX (ďalej len „konanie vo veci
samej“).

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná sa mala v minulosti správať k žalobcovi, ako aj
ich spoločným maloletým deťom H., I. a B. hrubo a agresívne, vulgárne, mala ich citovo vydierať,

vyhrážať sa zabitím, resp. samovraždou, ako aj ohrozovať fyzický, psychický a mravný vývoj detí
nadmerným požívaním alkoholických nápojov. V dôsledku týchto okolností sa žalobca pred tromi rokmi
aj s deťmi odsťahoval z Nehnuteľností k svojej matke do bytu. Od roku 2022 tak Nehnuteľnosti
užíva už len žalovaná. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené. Žalobca tiež
odkázal na rozsudok tunajšieho súdu č. k. G./XX/XXXX – XXX, ktorým bolo (neprávoplatne) určené,
že vlastníkom oboch polovíc Nehnuteľností (teda v celosti) je žalobca. Žalovaná mala podľa neho

opakovane a dlhodobo ohrozovať telesnú a duševnú integritu žalobcu a spoločných detí. Žalobca okrem
iného podal na polícii trestné oznámenie pre páchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby,
ktorého sa mala dopustiť žalovaná. Ďalej uviedol, že žalovaná Nehnuteľnosti devastuje a bráni žalobcovi
v prístupe k nim. Žalobca ani deti tieto Nehnuteľnosti z tohto dôvodu neužívajú. Deti sa žalobkyne boja
a nechcú tam vôbec vstúpiť. Žalobca by sa rád do Nehnuteľností aj s deťmi opäť vrátil, čo považuje aj
za spravodlivé.

3. Žalobca k návrhu pripojil tieto dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX k Nehnuteľnostiam; rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. XX/XX/XXXX - XXX; rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. G./XX/XXXX –
XXX; upovedomenie ORPZ v Trnave o začatí trestného stíhania ČVS: D./X-XXX-XX-XXXX; potvrdenie
ORPZ v Trnave o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku č. D./XXXXXX a záznam o podaní
oznámenia o priestupku na ORPZ v Trnave č. D./XXXXXX.4. Po preskúmaní predmetného návrhu žalobcu vrátane ním predložených dôkazov dospel súd k záveru,
že tento návrh nie je dôvodný, a preto tomuto návrhu nemohol vyhovieť.

5. Súd danú vec právne posúdil nasledovne. Z tvrdení a skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu
najmä nevyplýva bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami, resp. vo vzťahu k maloletým
deťom strán v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca síce osvedčil určité základné
skutočnosti medzi stranami, a to napríklad, že je (spolu)vlastníkom Nehnuteľností, že tunajší súd
v konaní vo veci samej (neprávoplatne) určil, že žalobcovi prináleží aj druhá polovica Nehnuteľností

(predtým patriaca žalovanej), že žalovaná sa v minulosti dopúšťala hrubého a agresívneho správania
voči spoločným deťom jej a žalobcu, ako aj, že žalobca bol spolu s deťmi nútený odsťahovať sa
z Nehnuteľností do bytu svojej matky. Na druhej strane žalobca neosvedčil, že by sa on a deti aktuálne
(v čase podania návrhu) zdržiavali alebo pravidelne navštevovali miesto (Nehnuteľnosti), z ktorého
požaduježalovanúvykázať(zakázaťjejvstup).Právenaopak,žalobcavnávrhupotvrdzuje,ženadanom
mieste už tri roky býva výlučne žalovaná, keďže on s deťmi bol nútený sa odtiaľ odsťahovať. Uvádza,

že deti sa boja do Nehnuteľností vôbec vstúpiť. Žalobca samotný sa v Nehnuteľnostiach podľa svojich
tvrdení taktiež nezdržiava, z predloženého záznamu o podaní oznámenia o priestupku vyplynulo iba to,
že žalobca sa pri jednej príležitosti pokúšal vziať si odtiaľ matrac. Z toho plynie, že k faktickému kontaktu
(stretu) medzi žalovanou a žalobcom, resp. deťmi v priestoroch Nehnuteľností v zásade nedochádza (s
výnimkou vyššie uvedeného prípadu). S ohľadom na to v danom prípade nie je naplnená podmienka

bývania, zdržiavania sa alebo pravidelného navštevovania dotknutého miesta osobami, ktorých telesnú
integritu alebo duševnú integritu má údajne žalovaná svojím konaním ohrozovať. Z hľadiska dikcie §
325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku ide pritom o nutnú podmienku, aby súd mohol určitej
osobe nariadiť zákaz vstupu podľa daného ustanovenia.

6. Nadväzujúc na uvedené súd nemá za osvedčené, že by žalovaná aktuálne ohrozovala telesnú
alebo duševnú integritu žalobcu alebo detí. Keďže žalovaná so žalobcom a deťmi aktuálne nebýva
vspoločnejdomácnostivNehnuteľnostiach(bývatamibažalovaná)aichvzájomnýkontaktjeminimálny,
je len ťažko predstaviteľné, ako by ich žalovaná mohla reálne ohrozovať v ich telesnej a duševnej
integrite. Napokon, žalobca k tomu v návrhu produkoval len minimum tvrdení – skôr odkazuje na minulé

udalosti z čias spoločného života so žalovanou. Súd má daných udalostiach (incidentoch) vedomosť,
keďže konal a rozhodol aj spor medzi stranami vo veci samej, pričom práve negatívne (zanedbávajúce)
správanie žalovanej najmä voči deťom bolo v uvedenom konaní rozsiahlo pertraktované. Avšak je
potrebné poukázať na skutočnosť, že dané správanie žalovanej sa odohrávalo pred viacerými rokmi,
pričom v predmetnom konaní o nariadenia neodkladného opatrenia je z povahy veci potrebné skúmať

aktuálne pomery medzi stranami. V tomto smere však žalobca v návrhu neprodukuje žiadne tvrdenia
o akýchkoľvek aktuálnych skutkoch žalovanej, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako ohrozovanie
telesnej alebo duševnej integrity či už jeho samého alebo spoločných detí. Súd má za to, že ani
tvrdené bránenie v prístupe žalobcu do Nehnuteľností, resp. nevydanie vecí, ktoré sú výlučným
vlastníctvom žalobcu, nepredstavuje zásah (ohrozenie) do osobnej integrity žalobcu. V uvedenom

prípade ide skôr o spor o užívanie Nehnuteľností, resp. vecí žalobcu, a teda dotknuté sú (môžu byť)
skôr vecnoprávne oprávnenia žalobcu, nie však integrita jeho osoby ako osobnostná (nemateriálna)
stránka.Ztohtodôvoduanivyššieuvedenýzáznamopodaníoznámeniaopriestupkuaniupovedomenie
o začatí trestného stíhania neprispeli k osvedčeniu žalobcom tvrdeného ohrozenia. V prípade začatého
trestného stíhania na ORPZ Trnava pod ČVS: D./X-XXX-XX-XXXX, ktoré inicioval žalobca, navyše

ani nie je zrejmé, proti komu bolo dané stíhanie začaté a na základe akého skutku (skutkov). Bolo
by nesprávne a predčasné vyvodzovať z tejto skutočnosti záver, že žalovaná sa mala voči žalobcovi,
resp. deťom aktuálne dopustiť nejakého týrajúceho zaobchádzania, ktoré by odôvodňovalo nariadiť
žalobcom žiadané neodkladné opatrenie. Skrátka, žalobca nijako relevantne neosvedčil, že by žalovaná
v súčasnosti akokoľvek ohrozovala jeho osobnú integritu alebo osobnú integritu spoločných detí. Preto

má súd za to, že z tvrdení a skutočností uvádzaných žalobcom nevyplynula bezodkladná potreba úpravy
pomerov medzi stranami (resp. ich deťmi). Z týchto dôvodov nie je dôvodné, aby súd (aktuálne) nariadil
žiadané neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej zakázal vstup do Nehnuteľností.

7. Súd dodáva, že žiadané neodkladné opatrenie je vo vzťahu k žalovanej s ohľadom na vyššie

uvedené okolnosti aj neproporcionálne. Tá je až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
spoluvlastníčkou Nehnuteľností, a tak zatiaľ disponuje užívacím právom vo vzťahu k Nehnuteľnostiam.
Žalobca de facto navrhuje, aby súd žalovanej zakázal vstup do Nehnuteľností s cieľom, aby ich mohol
využívať on spolu s deťmi. Tvrdí, že popri žalovanej (kým tam žalovaná býva) ich užívať fakticky nemôže.K tomu treba poznamenať, že táto skutočnosť sama osebe nevedie k záveru o oprávnenosti návrhu
žalobcu. Samotná nekompatibilita žalobcu a žalovanej pri užívaní ich (zatiaľ) spoločných Nehnuteľností
nezakladá akýsi nárok žalobcu na „vystriedanie“ žalovanej vo výlučnom užívaní Nehnuteľností. Rovnako

ani skutočnosť, že (ako bolo preukázané v konaní vo veci samej) žalovaná morálne i právne zlyhala
ako matka vo vzťahu k svojím deťom, resp. že v minulosti trpela závislosťou od alkoholu. Tieto okolnosti
nemôžu viesť bez ďalšieho k tomu, že súd v súčasnosti zakáže žalovanej vstup do Nehnuteľností
s ohľadom na zabezpečenie bytovej potreby žalobcu a detí. Uvedené opatrenie by neprimerane prísne
zasahovalo do práv žalovanej ako aktuálnej spoluvlastníčky Nehnuteľností.

8. Na základe uvedených skutočností súd o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol v zmysle § 328 ods. 1 (časť za treťou čiarkou) Civilného sporového poriadku tak, že ho zamietol
ako vecne nedôvodný (výrok I.).

9. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd aplikoval ustanovenia § 251 a § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Žalovaná bola síce v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak keďže jej návrh
žalobcu doručovaný nebol, tak nebol dôvod na vykonanie akéhokoľvek úkonu z jej strany, a teda
žiadne trovy konania jej nevznikli ani vzniknúť nemohli. Súd jej preto taký nárok v súlade s princípom
racionálneho normotvorcu ani nepriznal (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.