Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124372376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124372376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D.
XX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom 034 92 Stankovany
549, IČO: 55962165, o zaplatenie sumy 7.287,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Csp/120/2024-142 zo dňa 25.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 7.287,60 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2024 do zaplatenia, úrok 396,65
eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 27 eur, všetko v mesačných splátkach vo výške 250
eur so splatnosťou k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek
mesačnou splátkou. Žalobcovi II. výrokom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.287,60
eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2024 do zaplatenia, úroku vo výške 396,65 eura
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 27 eur na tom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa
25.11.2019 zmluvu o úvere č. 1940829437, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, splatný
v 78-ich mesačných splátkach po 162,07 eura, pričom konečná splatnosť bola určená dňom 15.05.2026
a splátky boli splatné 15. deň v mesiaci. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, vyzval ho žalobca
dňa 04.05.2023 na splatenie dlžnej časti úveru. Z dôvodu neuhradenia dlhu vyhlásil ku dňu 31.05.2023

predčasnú splatnosť úveru.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola
skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca. Právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah založený
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný splácal úver riadne a včas do apríla 2020. Následne došlo k viacerým
omeškaniam, a preto bol písomne upozornený na oprávnenie veriteľa predčasne zosplatniť úver v lehote
nie kratšej ako 15 dní, a to výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 04.05.2023, ktorá bola dlžníkovi

doručená dňa 10.05.2023. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo dňa 31.05.2023, pričom úver bol
zosplatnený pre nezaplatenie splátky za mesiac február 2023 (nebola riadne a včas uhradená splátka
splatná dňa 15.02.2023).3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo
k zanedbaniu povinnosti pri skúmaní bonity žalovaného. Zároveň uviedol, že úver poskytnutý
žalovanému bol určený na splatenie už existujúceho úveru. Podľa § 7 ods. 24 ZoSÚ sa ustanovenia

odsekov 19 až 23 nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich
úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“). Keďže žalobca neporušil svoju
zákonnú povinnosť týkajúcu sa preverovania bonity žalovaného a konal s odbornou starostlivosťou, nie
sú splnené zákonné podmienky na uplatnenie § 7 ods. 1 ZoSÚ.

4. K námietke žalovaného o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neuvedenia konkrétnej mesačnej
splátky vo výzve na splatenie dlžnej časti úveru, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
a teda nesplnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, súd uviedol, že ustanovenia
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka podmieňujú právo veriteľa predčasne zosplatniť úver iba
kumulatívnym splnením dvoch podmienok: trojmesačné omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky
(ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva

v lehote nie kratšej ako 15 dní. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vo vzťahu k obsahu upozornenia vyžaduje
iba to, aby bol spotrebiteľ upozornený na zámer veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť peňažného
záväzku. Pri výzve na splatenie celej pohľadávky § 565 OZ nestanovuje prakticky žiadne obligatórne
náležitosti a jej obsah ponecháva na vôli veriteľa. Ak by upozornenie a výzva mali spĺňať aj ďalšie
obsahové kritéria, nepochybne by boli vymedzené v normatívnom texte zákona. Bez ohľadu na to, s

koľkými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní, má byť jeho prípadná úhrada vo výške jednej mesačnej
splátky započítaná práve na túto prvú splátku, čím sa má konzumovať právo veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru. Pri akceptovaní takéhoto výkladu je konkretizácia splátky, pre ktorú dochádza k
predčasnému zosplatneniu úveru, bez právneho významu. Spotrebiteľ totiž vôbec nemusí vedieť, ktorú
splátku uhrádza. Stačí mu bez ďalšieho zaplatiť sumu vo výške jednej mesačnej splátky. V tomto prípade

bol žalovaný v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v
omeškaní s viacerými splátkami. Preto ho žalobca informoval o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy
vo výške 965,87 eura. Na upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku. Vedome teda
nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. V tejto veci preto neobstojí
tvrdenie, že neoznačením konkrétnej splátky žalobca zmaril dlžníkovi možnosť vyhnúť sa predčasnému

zosplatneniu. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozsudok oprel o ustanovenia § 1 ods. 2, 6,
§ 7 ods. 1, 2, 4, 16, 20, 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 - 4, § 53
ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci
(§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Uviedol, že výzva na splatenie dlžnej časti úveru ako aj výzva na
úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie úveru) neobsahujú uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa a žalobca
si uplatnil nárok na základe zosplatnenia úveru, ktoré je neplatné, je potrebné zamietnuť žalobu v celom
rozsahu. Výzva podľa § 53 ods. 9 OZ musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s
ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej
splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Žalobca mu listom zo dňa 04.05.2023

oznámil, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti
vo výške 965,87 eura, zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od
doručenia výzvy, v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto
formulovaná výzva nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Z výzvy nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou

sa dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace.
Nemohlo preto dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Právny úkon je určitý len vtedy,
keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom
výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým žalobca zosplatnil celý úver, z ktorého
nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, je neurčitý právny úkon

a s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný právny úkon. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022,
5Cdo/2/2023, 6Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023. Žalobu je podľa neho potrebné zamietnuť ako celok,
pretože nie je možné priznať ani plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných splátok, a tos poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil svoj nárok
ako zosplatnený v celosti. Súd je totiž viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom zmena prípadných
skutkovýchtvrdenízostranyžalobcubypredstavovalazmenužaloby,ktorájevspotrebiteľskýchsporoch

neprípustná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021,
KrajskéhosúduvŽilinesp.zn.11CoCsp/12/2024,10CoCsp14/2023,6CoCsp/49/2021aKrajskéhosúdu
v Nitre sp. zn. 11CoCsp/2/2025.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že povinnosť uvádzať splátku, pre ktorú pristupuje veriteľ

k predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru, normatívna úprava neupravuje. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021
a 8CoCsp/5/2023. Žalovaný bol v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ho informoval o celkovej výške neuhradenej
dlžnej sumy (965,87 eura). Na toto upozornenie žalovaný nereagoval a neuhradil ani jednu splátku
(o ktorej výške musel mať vedomosť). Vedome nevynaložil žiadne úsilie k tomu, aby zabránil

predčasnej splatnosti úveru. Neoznačením konkrétnej splátky nezmaril dlžníkovi možnosť vyhnúť sa
predčasnému zosplatneniu. Jeho konaním nebol žalovaný vystavený negatívnym následkom, ktoré
spája s neoznačením splátky (absencia možnosti vyhnúť sa zosplatneniu). Predčasnému zosplatniu
sa vystavil sám svojou finančnou nedisciplinovanosťou (pred doručením upozornenia) a pasívnym
prístupom k svojmu dlhu (po doručení upozornenia). Rovnako neobstojí ani druhý právny názor

žalovaného, ktorý bezprostredne nadväzuje na údajne neplatné zosplatnenie úveru. Tvrdí, že ak by
súd vyhodnotil túto otázku v prospech neplatnosti, musel by žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Argumentácia žalovaného vychádza z mylného predpokladu, že inak by súd porušil zásadu ne ultra
petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP: „Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než
čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z

osobitného predpisu.“ V postupe, ktorého sa domáha žalovaný, absentuje akýkoľvek racionálny zmysel.
Odďaľuje sa tým efektívna ochrana práv sporových strán a zároveň núti k zbytočnému iniciovaniu
ďalších súdnych sporov. V skutočnosti poškodzuje dotknuté subjekty (finančne, časovo a pod.) a
neprimerane zvýhodňuje spotrebiteľa. Pri podaní novej žaloby navyše hrozí, že sa spotrebiteľ ubráni
námietkou premlčania (pričom uplynutie prevažnej časti premlčacej lehoty zapríčinila dĺžka súdneho

sporu). Požadovaný postup popiera aj základnú zásadu, že procesné právo sa spravidla prispôsobuje
právu hmotnému. Účelom civilného práva je totiž poskytovanie ochrany subjektívnym hmotným právam.
Je neprípustné, aby v situácii, keď je zrejmé, že žalobca má voči žalovanému nárok na určité peňažné
plnenie (splatné splátky úveru), mu súd neposkytol ochranu, ale pre domnelé procesné prekážky (princíp
neultrapetitum)žalobuvcelomrozsahuzamietol.Takýtovýkonjustíciepopieranielenjejfundamentálne

úlohy v materiálnom právnom štáte, ale aj účel civilného procesu, ktorým je spory riešiť (rozhodovať
ich), a nie vyhýbať sa tomu cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Cdo 35/2019, 9Cdo 7/2021). Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/36/2023
a Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2 zo dňa 13.3.2025. Záverom navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že mu je známe uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/123/2022, ktoré však bolo prekonané aktuálnou rozhodovacou činnosťou NS SR sp. zn.
5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 6Cdo/15/2023. S poukazom na uvedené rozhodnutia
zastáva názor, že vo výzve na úhradu pred zosplatnením musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou

splátkou je dlžník v omeškaní.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.

1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a žalobu zamietol.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.08.2024 domáhal zaplatenia
sumy 7.287,60 eura spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.11.2019

zmluvu o úvere s výškou úveru 10.000 eur, s dohodnutou dobou splatnosti 15.05.2026. Žalovaný sa
podľa zmluvy zaviazal splácať úver v 78-ich mesačných splátkach po 162,07 eura, pričom splátky boli
splatné k 15. dňu v mesiaci. Keďže žalovaný neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy riadne
a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Najskôr žalovaného lisom zo dňa04.05.2023 upozornil podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ku dňu 04.05.2023 je pohľadávka
banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 965,87 eura
a zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlhu, je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru

podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 31.05.2023 pristúpil právny predchodca žalobcu
k zosplatneniu úveru.

10. Súd prvej inštancie vyhodnotil zosplatnenie úveru ako platné. Konštatoval, že neuvedenie
konkrétnej mesačnej splátky vo výzve na splatenie dlžnej časti úveru, pre ktorú bola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, nespôsobuje neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. S uvedeným
záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože vychádzajúc z najnovšej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, je pre platný úkon zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už
vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie

poškodený (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 a sp.
zn. 6Cdo/15/2023, podľa ktorého neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na
zaplatenie neuhradenej splátky zmysle § 53 ods. 9 OZ, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru
v zmysle § 565 OZ). Takýto právny úkon je totiž neurčitý a s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka
pre jeho neurčitosť, aj neplatný právny úkon.

11. Keďže žalobca vo výzve zo dňa 04.05.2023 nešpecifikoval splátku, s ktorou bol dlžník v omeškaní a
pre ktorú následne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, bolo treba právny úkon zosplatnenia
posúdiť ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť.

12. Zohľadniac tiež aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR je potrebné žalobu zamietnuť ako celok,
pretože žalobcovi nie je možné priznať ani plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných
splátok, a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil
svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Žalobca totiž uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie
z predčasne zosplatneného úveru, a preto súd nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu

(plnenie jednotlivých mesačných splátok), než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom
návrhu. Súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho žalobca vymedzil v žalobe. Rámec žalobcom
vymedzeného petitu by súd prekročil, ak by priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol
vymedzený v žalobnom návrhu. Keďže zmena žaloby je v spotrebiteľských sporoch neprípustná (§
294 CSP), je žalobca v prípade nepreukázania zosplatnenia úveru, nútený podať žalobu o zaplatenie

nezaplatených dlžných splátok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ktorým bola
odmietnutá sťažnosť vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021).

13. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nie je vecne správne, a preto vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vec inak právne posúdil a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietol.

14. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, musela sa táto skutočnosť prejaviť
aj vo výroku o trovách konania. Náhrada trov podľa § 255 ods. 1 CSP patrí tej strane, ktorá bola v konaní

úspešná, t. j. v tomto prípade žalovanému. Odvolací súd mu s ohľadom na to v súlade s ustanovením §
396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP voči žalobcovi priznal náhradu trov, ktoré
mu vznikli pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom a dovolacom konaní. O výške trov rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).