Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010222
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125010222.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., a sudkýň

JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 38T/18/2025 zo
dňa 19.09.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom E. XXX/X, F. C.,

u k l a d á :

podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona
peňažný trest v sume 2 000 (dvetisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa 57 odsek 3 Trestného zákona sa ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákona,trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len
obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hodine viedol osobné motorové vozidlo značky G. H. s
evidenčnýmčíslomD.vobciF.C.poE.ulici,napriektomu,žemurozsudkomOkresnéhosúduvŽiarinad
Hronom sp. zn. 5T/8/2023 zo dňa 28.11.2023, právoplatným dňa 28.11.2023 bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky.Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák. nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v §

37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého obžalovaného zaradil
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil zároveň trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Aj keď obžalovaný popieral spáchanie konania, jeho vinu mal za preukázanú
v prvom rade na základe výpovedí policajtov I. J. K. a C. L., ktorí zhodne vypovedali, že vodičom
motorového vozidla, ktoré zastavili, bol obžalovaný.
Svedok C. L. vypovedal, že v rámci vykonávania hliadkovej činnosti v službe zbadali motorové vozidlo
G. H., ktoré náhle zmenilo smer jazdy bez znamenia, toto zastavili za pomoci svetelného výstražného

znamenia, z miesta šoféra vystúpil obžalovaný, ktorého oboznámili s dôvodom zastavenia, vyzvali
ho na predloženie dokladov a bol poučený o ďalšom postupe. Následne sa s nimi presunul na
oddelenie, kde s ním všetko spísali, o čom svedčí správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola
podpísaná obžalovaným. Svedok si nespomínal na všetky okolnosti, čo odôvodňoval aj odstupom času
amnožstvomzastavenýchvozidielprivýkonejehočinnosti,avšakvedel,ževozidlozastavilizdôvodu,že

nedalo znamenie o zmene smeru jazdy a jasne uviedol, že vodičom motorového vozidla, ktoré zastavili,
bol obžalovaný. Opakovane uviedol, že tento vystúpil zo strany vodiča a sám uviedol, že má uložený
trest zákazu činnosti, lebo spôsobil dopravnú nehodu. Na otázku, prečo jazdí, keď má zákaz činnosti,
obžalovaný uviedol, že musel zobrať bratranca alebo brata do práce.
Svedok I. J. K. vypovedal zhodne o zastavení motorového vozidla, skontrolovaní vodiča, o zistení, že

nemá vodičský preukaz, ako s nimi obžalovaný odišiel na oddelenie a spolupracoval. Jednoznačne
uviedol, že motorové vozidlo viezol obžalovaný vediac, že má zadržaný vodičský preukaz a uložený
zákaz činnosti.
Čo sa týkalo výpovedí svedkov A. B. staršieho a I. M., ktorý uvádzali, že vozidlo viedol svedok A. B.
starší a nie obžalovaný, tieto súd I. stupňa vyhodnotil ako nedôveryhodné, nakoľko svedok I. M. bol

v čase zastavenia policajnou hliadkou vo vozidle na mieste spolujazdca, avšak ako vyplýva zo záznamu
z vyšetrovacieho spisu, bolo zrejmé, že vlastníkom motorového vozidla bol síce I. M., avšak ho užíval
obžalovaný a dňa 06.11.2024 sa svedok vo vozidle nenachádzal, čo bolo v rozpore s tým, čo svedok
vypovedal na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že A. B. starší bol v ten deň pre neho v práci a vozidlo
šoféroval on. Rovnako súd I. stupňa vyhodnotil výpoveď svedka A. B. staršieho ako nedôveryhodnú

motivovanú snahou pomôcť svojmu synovi, nakoľko dvaja policajti, ktorí motorové vozidlo zastavili,
uviedli, že motorové vozidlo viedol obžalovaný, pretože vystúpil z miesta vodiča.
Súd I. stupňa dával do pozornosti, že obžalovaný skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby
podmienečne odloženého trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
dňa 28.11.2023 sp. zn. 5T/8/2023 vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do

29.11.2026.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd I. stupňa vysporiadal aj s námietkami obhajoby ohľadne
záznamu nachádzajúceho sa na č. l. 48, ktorý bol spísaný C. A. B., ktorý bol k obsahu tohto záznamu
vypočutý ako svedok a k nepoužiteľnosti tohto úradného záznamu. Súd I. stupňa uviedol, že v danom
prípade prebiehalo skrátené vyšetrovanie, kedy policajt požiadal telefonicky o vysvetlenie svedka I.

M., (ktorého súd I. stupňa následne aj vypočul na hlavnom pojednávaní) k okolnostiam vedenia jeho
motorového vozidla obžalovaným, pričom svedok pri svojom výsluchu uviedol, že bol riadne poučený
a obsah telefonátu premietnutý do záznamu, ktorého obsah si pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
nepamätal, ale odôvodnil to odstupom času. Súd I. stupňa zdôraznil, že daný úradný záznam ani
nepoužil ako dôkaz pre uznanie viny obžalovaného, k telefonátu, ktorého obsahom bolo podanie

vysvetlenia zo strany svedka, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, bol vypočutý svedok A. B.
a tieto dôkazy použil iba pre posúdenie dôveryhodnosti výpovede svedka I. M..
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd I. stupňa postupoval v zmysle § 34 Tr. zák., pričom pri osobe
obžalovanéhozistil,žejeslobodný,mátrvalýpobytnaadreseE.XXX/X,F.C.apracujevF.F.akoriadiaci
pracovník. Poukázal zároveň na odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že obžalovaný bol doposiaľ

6 krát súdne trestaný, pričom v 4 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 5T/8/2023 zo dňa 28.11.2023 za
spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokys podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 29.11.2026 a zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá vo výmere 3 roky. Súd I. stupňa upriamil pozornosť aj na skutočnosť,
že obžalovaný má v evidencii správnych deliktov a priestupkov 7 záznamov za priestupky na úseku

dopravy, pričom v evidenčnej karte vodiča má evidovaných 26 uložený blokových pokút. Pri osobe
obžalovaného súd I. stupňa zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak zistil len
existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. vzhľadom na uvádzané odsúdenie.
Súd I. stupňa konštatoval, že trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace považoval za primeraný, pričom
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby,

ukladal mu trest nepodmienečný a na výkon uloženého trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu obžalovanému sa
súd I. stupňa zaoberal aj možnosťou uloženia alternatívneho trestu, avšak dospel k záveru, že v prípade
obžalovaného by uloženie peňažného trestu alebo trestu povinnej práce bolo neprimerane mierne,
nakoľko obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a prejednávaného skutku sa dopustil počas
plynutia skúšobnej doby.

Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd I. stupňa
mu ukladal aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky, čo
považoval za primeranú dobu s poukazom na závažnosť spáchaného trestného činu ako aj na to, že mu
bol uložený trest zákazu činnosti v trvaní 3 rokov horeuvedeným rozsudkom.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote odvolaním napadol obžalovaný, pričom v písomnom odôvodnení
odvolania, ktoré zaslal obžalovaný sám, uviedol, že toto odvolanie podáva vo svoj prospech, a to proti
výrokom o vine, treste ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V písomných dôvodoch
podaného odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu
I. stupňa sa nemohol stotožniť, nakoľko ho považoval za neopodstatnený.

Poukázal na svoju výpoveď, ako aj na skutočnosť, že motorové vozidlo dňa XX.XX.XXXX neriadil on, ale
jeho otec a išiel pre pána I. M. do Tlmáč. Opakovane uviedol, že motorové vozidlo riadil jeho otec, on sa
nachádzal 10 až 15 metrov od vozidla, kde policajná hliadka stála pri ňom. Vystúpili von dvaja policajti
a vyzvali ho na predloženie vodičského a občianskeho preukazu, na čo sa ich spýtal, prečo im má dať
vodičské oprávnenie, keď auto nešoféroval. Občiansky preukaz im odovzdal a po chvíli im odpovedal, že

nemá oprávnenie a že má zadržaný vodičský preukaz. Dobrovoľne nastúpil do policajného motorového
vozidla na následne ho odviezli do M. I..
Túto jeho výpoveď mal za potvrdenú svedeckou výpoveďou A. B. staršieho, ktorý vo svojej výpovedi
potvrdil skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný a tiež potvrdil, že osobné motorové vozidlo riadil on. Tieto
skutočnosti mali byť potvrdené aj svedeckou výpoveďou svedka I. M., pričom obžalovaný poukázal na

jeho výpoveď.
Vo vzťahu k výpovedi príslušníkov policajného zboru C. L. a J. K. obžalovaný považoval za potrebné
uviesť, že obsah týchto výpovedí je potrebné vyhodnotiť ako nedôveryhodný, nakoľko títo svedkovia
vo svojich výpovediach nevedeli uviesť žiadne konkrétne okolnosti zásahu, ktorý vykonávali dňa
XX.XX.XXXX, najmä akým spôsobom zastavili motorové vozidlo, nevedeli uviesť dôvod, prečo ho

zastavili a rozporne sa vyjadrili aj k tomu, či keď prvýkrát zbadali motorové vozidlo, išli z ich pohľadu
v protismere alebo či išli za motorovým vozidlom, čo však považoval obžalovaný za najdôležitejšie,
nevedeli vo svojich výpovediach vysvetliť rozpor v tom, ako mohli zastaviť motorové vozidlo, ktoré aj
podľa ich vyjadrenia stálo mimo cesty. Uvedení svedkovia sa vo väčšej miere odvolávali iba na úradný
záznam, avšak tento úradný záznam, ktorý spísali, je podľa názoru obžalovaného v rozpore s tým, čo sa

dňa XX.XX.XXXX skutočne stalo, ale je aj v rozpore s výpoveďami uvedených príslušníkov policajného
zboru, či už v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní. Za nelogické považoval aj to, že
si nepamätali na konkrétne okolnosti služobného zákroku, avšak presne si pamätali, že vozidlo riadil
obžalovaný.
Za potrebné považoval vyjadriť sa aj k výpovedi C. A. B. na hlavnom pojednávaní, ktorý sa vyjadroval

k úradnému záznamu, čo vypracoval v predmetnej trestnej veci. K úradnému záznamu považoval za
potrebné uviesť, že vôbec nie je jasné, či bol vykonaný dňa 11.12.2024, teda pred začatím trestného
stíhaniaavzneseníobvinenia,alebopoňom.Zvyjadreniasvedkanahlavnompojednávanískôrvyplýva,
že telefonát s pánom I. M. prebehol pred začatím trestného stíhania, pretože svedok uviedol, že zisťoval,
či nedošlo aj k spáchaniu trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

Obžalovaný v závere podaného odvolania vyslovil názor, že jeho vina nebola preukázaná výpoveďami
svedkov vypočutých v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní a ani listinnými dôkazmi
zabezpečenými vo vyšetrovacom spise, práve naopak z výsluchov svedkov vyplýva, že sa žalovaného
skutku nedopustil.Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané podľa § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý o to požiadal.

Obhajca obžalovaného poukázal na písomné zdôvodnenie podaného odvolania, pričom skutočnosti

v ňom uvedené nechcel žiadnym spôsobom zmeniť. Podané odvolanie doplnil o skutočnosti týkajúce
sa osoby obžalovaného v tom smere, že obžalovaný je zamestnaný vo firme F. F., N. ako groupleader
s tým, že v tejto spoločnosti je zamestnaný odo dňa 01.02.2024, o čom predložil pracovnú zmluvu,
posudok zamestnávateľa a dohodu o mzde. Z posudku zamestnávateľa vyplynulo, že obžalovaný
dodržiava pracovné a bezpečnostné predpisy a pracovné úlohy realizuje v súlade s internými predpismi
technologickými postupmi a pokynmi nadriadených. Z dohody o mzde vyplynulo, že základná tarifná

mesačná mzda obžalovaného je 1300 eur za mesiac. Obhajca obžalovaného uviedol, že pokiaľ vie,
obžalovaný nemá vyživovaciu povinnosť, nemá žiadne podlžnosti ani exekúcie, býva v rodinnom dome,
na ktorý by mal mať hypotéku, ale nie vo veľmi vysokej sume. V konečnom návrhu navrhol rozhodnúť
tak, ako bolo uvedené v petite podaného odvolania.

Zástupca krajského prokurátora pred odvolacím súdom konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa považuje za zákonný, odôvodnený a správny vo všetkých jeho výrokoch a preto odvolanie
nepovažoval za dôvodné. Podľa jeho názoru neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
spochybňovanie výpovedí svedkov príslušníkov policajného zboru, ktorí jednoznačne vo svojich
výpovediach uviedli, že to bol obžalovaný, kto predmetné vozidlo riadil. Ak aj existujú určité menšie

nezrovnalosti medzi ich výpoveďami, je to odôvodnené tým, že podobných služobných zákrokov
vykonávajú nespočetné množstvo a preto si podrobnosti logicky pamätať nemôžu. V konečnom návrhu
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou –

obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ,ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd za potrebné považoval uviesť, že súd I. stupňa v predmetnej trestnej veci vykonal
rozsiahle dokazovanie zákonným spôsobom, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil tak samostatne,
ako aj v ich súhrne, čo sa odzrkadlilo v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku. Obžalovaný
namietal podaným odvolaním tak vinu, trest ako aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

V prvom rade odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že súd I. stupňa vykonával dokazovanie
zákonným spôsobom, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a preto nebolo možné uviesť, že by boli
konaním súdu I. stupňa porušené ustanovenia Tr. por. o vykonávaní dokazovania. Pokiaľ obžalovaný
namietal vinu, poukazujúc na jeho výpovede počas celého trestného konania, ako aj na výpovede
svedkov I. M. a A. B. staršieho, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa tieto výpovede správne vyhodnotil

poukazujúc na výpovede svedkov I. J. K. a C. L.. Uvedení svedkovia, príslušníci policajného zboru
v podstate zhodne popísali priebeh konania obžalovaného, spôsob zastavenia motorového vozidla, ako
aj skutočnosť, že zo strany vodiča zastaveného motorového vozidla vystúpil obžalovaný. Ani odvolací
súd nemal dôvod spochybňovať výpovede uvedených svedkov, ktorí boli riadne poučení podľa svojhoprocesného postavenia, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede. Súd
I. stupňa správne vyhodnotil listinný dôkaz, a to obžalovaným namietaný úradný záznam nachádzajúci
sa v spisovom materiáli na č.l. 48, pričom aj odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že samotný súd

I. stupňa pri uznaní viny obžalovaného z tohto úradného záznamu nevychádzal. Odvolací súd však
poukazuje na správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola na hlavnom pojednávaní pred
súdomI.stupňaoboznámenáazktorejvyplýva,žepríslušnícipolicajnéhozboruI.J.K.aC.C.L.zastavili
osobné motorové vozidlo značky G. H. v obci F. C., ktoré riadil obžalovaný, pričom bol zastavený,
kontrolovaný z dôvodu, že pri spozorovaní hliadky náhle zmenil smer jazdy, vozidlo zaparkoval bez

znamenia o smere jazdy, pričom pri kontrole predložil iba doklady od vozidla a uviedol, že vodičský
preukaz má zadržaný. Následnou lustráciou bolo zistené, že vodič má uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá do 28.11.2026. Uvedenú správu mal obžalovaný podpísať vlastnou rukou. Odvolací
súd po vyhodnotení všetkých skutočností tak dospel k záveru, že súd I. stupňa správne ustálil vinu
obžalovaného tak, ako je uvedená v skutku napadnutého rozsudku a že konanie obžalovaného správne
právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.,

pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
o zákaze činnosti, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/8/2023
zo dňa 28.11.2023, kde mu bol uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo
výmere 3 roky.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., pričom
správne zistil, že obžalovaný je slobodný, má trvalé bydlisko, na adrese ktorej sa zdržiava, je riadne
zamestnaný. Aj odvolací súd poukazuje na odpis z registra trestov, ako aj na výpis z evidencie správnych
deliktov a priestupkov a evidenčnú kartu vodiča. Súd I. stupňa správne poukázal na predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného, pričom ako z odpisu z registra trestu vyplýva, obžalovaný bol doposiaľ 6 krát

odsúdený, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v jednom prípade
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu a naposledy bol odsúdený už uvádzaným rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5T/8/2023 zo dňa 28.11.2023 za spáchanie prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do

29.11.2026 a súčasne aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov, Súd I. stupňa
správne zisťoval pri osobe obžalovaného existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
aj odvolací súd sa stotožnil s názorom, že pri osobe obžalovaného bolo možné prihliadnuť len na
existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že obžalovaný
bol už v minulosti odsúdený. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu konštatoval, že vzhľadom na ostatné

odsúdenie obžalovaného nebolo možné uložiť iný druh trestu ako trest nepodmienečný. Už súd I. stupňa
sa zaoberal možnosťou uloženia alternatívneho druhu trestu pri obžalovanom, avšak dospel k záveru,
že takýto druh trestu by bol v prípade obžalovaného neprimerane mierny. S uvedenou skutočnosťou
sa však nestotožnil odvolací súd. S poukazom na charakter trestnej činnosti a jej závažnosť, dospel
k tomu záveru, že v prípade obžalovaného bolo možné uloženie alternatívneho druhu trestu, pričom za

možnépovažovaluloženiepeňažnéhotrestu.Obžalovanýjestálezamestnanýspravidelnýmmesačným
príjmom a uloženie peňažného trestu vo výške 2000 eur považoval za správne a zákonné. Pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, odvolací súd uložil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Zároveň vyslovil, že v zmysle § 57
ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Čo sa týkalo uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dva roky,
tento druh trestu považoval odvolací súd za uložený zákonne a správne, nakoľko obžalovaný spáchal
trestný čin v súvislosti s vedením motorových vozidiel. Tak ako bol uložený súdom I. stupňa považoval
odvolací súd za postačujúci na to, aby si obžalovaný uvedomil následky svojho konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.