Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121469176
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6121469176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, právne zastúpený: Mgr.
Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 6.876,45 eur s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejov,č.k.SK-6Csp/93/2021-200
zo dňa 28.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok)
a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 13,34 % (II. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa v upomínacom konaní domáhal, aby
súd uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu sumu 4.336,85 eur s príslušenstvom.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 eur, pričom žalovaný sa v zmysle

zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa
zmluvných dokumentov. Keďže žalovaný meškal s plnením splátok úveru, žalobca ho upozornil na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a keďže na túto výzvu nereagoval, dňa 14.04.2020
vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalobca si voči žalovanému uplatnil istinu vo výške 4.300,85 eur,
kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 2.245,63 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 12,54
eur (od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti), kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 281,43 eur (od zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaného), zákonný úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.300,85 eur od 23.07.2021 do zaplatenia a poplatky vo
výške 36 eur. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz v súlade
s návrhom žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že je
nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom súdy sú povinné pri takomto type
zmlúv ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Keďže zmluva obsahuje takéto
neprijateľné zmluvné podmienky, v predmetnej veci nemal byť vydaný platobný rozkaz. Taktiež poukázal
na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), a preto je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.

2. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.10.2022 tak, že konanie
o zaplatenie sumy 240 eur zastavil (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu2.739,29 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.07.2021 do zaplatenia, a to v mesačných
splátkach po 50 eur (II. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 38,18 % (IV. výrok). Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že

predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí,
a to doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ) a z dôvodu neuvedenia všetkých predpokladov
použitých pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ). Zohľadnil platby žalovaného a zostávajúcu
časť istiny spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

Na základe odvolania žalobcu (proti výrokom III. a IV.) a žalovaného (proti výroku IV.) odvolací súd
rozhodnutím zo dňa 08.02.2024 rozsudok, okrem výrokov I. a II., zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nezohľadnil
aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré dospel k záveru, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd taktiež dal za úlohu súdu prvej inštancie skúmať splnenie
zákonných podmienok pred uzavretím zmluvy.

3. Po vrátení veci súd prvej inštancie skúmal splnenie zákonných podmienok pred uzavretím zmluvy
a konštatoval, že žalovaný (jeho právny predchodca) si nesplnil povinnosti v zmysle § 7 ods. 1
ZoSÚ, teda posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Žalobca na preukázanie splnenia svojich povinností predložil listiny označené ako dáta dopytu a výpis

z registra klientskych informácií. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nemal preukázaný príjem
žalovaného, hoci uvádza, že to overoval dopytom v Sociálnej poisťovni, avšak dôkaz o tom nepredložil.
Žalobca taktiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jeho právny predchodca skúmal pomery na strane
žalovaného, a to minimálne to, či zdieľa domácnosť s niekým iným, alebo žije sám, pričom z výsluchu
žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný má zo svojou družkou 4 maloleté deti, o ktoré sa

spoločne starajú. Právny predchodca žalobcu taktiež nezisťoval ani základné informácie o výdavkoch
žalovaného a nemal ich preukázané, ani vyhodnotené. Súd prvej inštancie má za to, že v danom prípade
išlo zo strany právneho predchodcu iba o formálne skúmanie bonity žalovaného, a to tak, aby mu úver
bol poskytnutý, pričom poukázal aj na to, že žalovanému bola 4x odmietnutá žiadosť o poskytnutie
splátkového úveru. Konanie právneho predchodcu, ako veriteľa, preto vyhodnotil ako hrubé porušenie

povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Na strane
veriteľa sa jedná o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti a takémuto konaniu nemožno
priznať súdnu ochranu. Dôsledkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ je podľa § 11
ods. 2 ZoSÚ strata oprávnenia právneho predchodcu žalobcu požadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a keďže v danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa

nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti, žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou
v tomto konaní, keďže nie je platná zmluva o postúpení pohľadávky, a preto súd prvej inštancie žalobu
zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu v konaní, pričom žalobca bol úspešný v sume
2.979,25euražalovanývsume3.896,66eur,keďžežalovanásumaspolupredstavovalavýšku6.875,91

eur, preto priznal pomerne úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcu
v rozsahu 13,34 %.

4.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca,atozdôvodovpodľa§365ods.1písm.f),h)ab)CSP.
Tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nedostatočne skúmal bonitu žalovaného nepovažuje za

správne a zákonné. Poukázal na to, že skúmal existujúce záväzky žiadateľa a výšku jeho príjmu, o čom
predložil doklady, a to žiadosť o úver, reporty zo Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových
informácií (SRBI). Taktiež poukázal na to, že v žiadosti o spotrebiteľský úver neuviedol žalovaný žiadne
vyživované dieťa, iba rodinný stav ženatý a že má vlastné bývanie. Žalobca rovnako namietal nesprávny
výrokotrováchkonaniaspoukazomnato,ževprvotnomrozhodnutímusúdprvejinštanciepriznalnárok

na náhradu trov konania v rozsahu 38,18 %, a to s poukazom na to, že pomer úspechu a neúspechu
strán sporu po vydaní tohto rozsudku nie je odlišný. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v zamietnutej časti v plnom rozsahu
vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Odvolací súd na základe § 382 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP) vyzval
strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 7 ods. 19, 20, 23 a 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.Žalovaný k tejto výzve súdu uviedol, že citované zákonné ustanovenia je potrebné aplikovať na
predmetnú vec. Opätovne poukázal na to, že žalobca neskúmal jeho bonitu s odbornou starostlivosťou.
K odvolaniu v časti trov konania uviedol, že súd prvej inštancie nepochybil a rozhodol správne, keďže

predmetom konania nebola iba istina, ale aj kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 2.245,63 eur
a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 12,54 eur a 281,43 eur, a preto hodnota sporu bola správne
ustálená na výške 6.876,45 eur, čo je súčet uplatnených súm. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR I. ÚS 387/2018 zo dňa 14.11.2018, z ktorého vyplýva, že základom pre určenie
tarifnej hodnoty predmetu sporu je nielen istina, ale aj jej príslušenstvo v rozsahu, v ktorom existovalo

v čase začatia súdneho sporu. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ), veriteľ podľa ‚ 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a
pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa§7ods.20,navýpočetukazovateľaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversapoužijú
tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť, 17ta)

c)výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 17 ods. 1, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne skúmal akým konkrétnym spôsobom
právny predchodca žalobcu postupoval pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru. Žalobca
sa vyjadril, že dostatočne skúmal bonitu žalovaného a dospel k správnemu záveru, že žalovaný bol
schopný splácať predmetný spotrebiteľský úver. Odkázal na predložené listiny, ktoré sú súčasťou spisu,
a to listinu označenú ako dáta dopytu a výpis z registra klientskych informácií. Odvolací súd k tomu

uvádza, že z dát dopytu (ktoré pravdepodobne žalobca označil ako výstup zo Sociálnej poisťovne)
nie je možné zistiť, aký konkrétny príjem mal žalovaný. Z tejto listiny vyplýva, že za posledný mesiac
pravdepodobne nemal žiaden príjem (X) a za predposledný mesiac mal mať vymeriavací základ od
všetkých zamestnávateľov aspoň 418 eur, pričom ale, ako už bolo uvedené, konkrétny príjem nie je
zrejmý.

Rovnako z výpisu z registra klientskych informácií nie je zrejmá finančná situácia žalovaného a z tejto
listiny vyplýva v podstate iba to, že žalovanému ako žiadateľovi bola 4x odmietnutá žiadosť o poskytnutie
úveru, 1x bola žiadosť odvolaná a zostatok úverov k 07/2013 mal predstavovať 5.900 eur. Odvolací
súd taktiež poznamenáva, že žalobca až v priebehu odvolacieho konania predložil žiadosť žalovaného
o spotrebiteľský úver, z ktorého vyplýva, že jeho čistý príjem pred uzavretím zmluvy bol 380 eur s tým,

že nemá iné príjmy a dôchodok a jeho zrážky, výživné a iné výdavky sú 0 eur.
Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie, za to, že žalobca takýmto nedostatočným a skutočne
iba formálnym zisťovaním bonity žalovaného hrubo porušil svoje povinnosti, a preto sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ a na základe totožného zákonnéhoustanoveniataktiežnebolprávnypredchodcažalobcuoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.
V súvislosti so skúmaním bonity žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou veriteľa je

nielen zistiť údaje o príjmoch a výdavkoch žiadateľa, ale tieto taktiež overiť a vyhodnotiť. V prejednávanej
veci žalobca vlastne iba konštatoval, že overoval príjem žalovaného a až v odvolacom konaní predložil
listinu, z ktorej vyplýva, že príjem žalovaného bol 380 eur mesačne, pričom z tejto žiadosti taktiež
vyplýva, že jeho výdavky sú v sume 0 eur, čo považuje odvolací súd za absurdné, keďže je nepochybné,
že žalovaný musel a musí mať minimálne základné výdavky na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie

a pod., a to aj s poukazom na to, že zo žiadosti vyplýva, že žalovaný je ženatý a má vlastné bývanie.
Odvolací súd taktiež poukazuje aj na to, že žalobca žiadnym spôsobom ani len nezisťoval a už vôbec
nepreveroval výdavky žalovaného, pričom ako odvolací súd uviedol vyššie, je nepochybné, že žalovaný
mal a má výdavky, ktoré sa dajú overiť dokladmi o úhrade energií, nájmu, cestovného, telefónu, daní,
poistenia atď. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že pri výške príjmu 380 eur mesačne, splátka
95,75 eur predstavuje značnú sumu (1/4 príjmu), preto nie je zrejmé ako žalobca túto skutočnosť

vyhodnotil. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že dôsledné skúmanie bonity je samozrejmé aj v záujme
samotného veriteľa, nakoľko pokiaľ tento skúma bonitu iba povrchne a formálne z dôvodu, aby poskytol
úver (odvolaciemu súdu je zrejmé, že poskytovanie úverov klientom je pre banku kľúčovou činnosťou)
a úver poskytne bez dostatočného skúmania a preverovania bonity klienta a dostane sa do situácie, že
klient úver nespláca, tak ako je to v tomto prípade, musí samozrejme znášať zákonné sankcie takéhoto

porušenia zákonných povinností, a to že úver nemôže zosplatniť a zároveň sa tento úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

9. Žalovaný teda neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, a tým porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, keďže

nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému. Minimálne
nedostatočne preveril príjem žalovaného a žiadnym spôsobom ani len nezisťoval náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť v zmysle § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ. Za danej situácie, teda že žalobca nedostatočným
spôsobom zistil bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov a už vôbec tieto skutočnosti

žiadnym spôsobom nepreveril, je dôvodné aplikovať na prejednávanú vec ustanovenie § 11 ods. 2 prvú
vetu zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorého veriteľ nemohol úver predčasne zosplatniť. Napriek
tomu však úver predčasne zosplatnil, čo súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v
rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu so zákonom (§ 11 ods. 2 veta
prvá zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na uvedený záver, preto súd posudzoval aj platnosť zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2023 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, a keďže v danom prípade konečná splatnosť úveru podľa
zmluvy mala nastať až 20.12.2025, čo znamená, že v čase, keď došlo k postúpeniu tejto pohľadávky
dňa 18.05.2023, ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a teda predmetom postúpenia pohľadávky
bol tzv. živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný, a preto je zmluva o postúpení pohľadávok v rozpore s

vyššie citovaným ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda je absolútne neplatná podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný, a
preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

10. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže nevzhliadol žiaden z namietaných odvolacích dôvodov.

11. Za správny považuje odvolací súd taktiež výrok o trovách konania. Pokiaľ žalobca argumentuje
výrokom o trovách konania v pôvodnom rozsudku, tak odvolací súd poukazuje na to, že tento výrok bol
odvolacím súdom zrušený. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca bol úspešný v časti konania

vo výške 2.979,25 eur (2.739,25 + 240 eur) a žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.897,20
eur (odvolací súd poznamenáva, že súd nesprávne uviedol celkovú žalovanú sumu vo výške 6.875,91
eur, keďže táto suma predstavuje 6.876,45 eur a pozostáva z istiny vo výške 4.300,85 + kapitalizovaný
zmluvný úrok vo výške 2.245,63 eur + kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 12,54 eur + 281,43
eur a poplatky vo výške 36 eur). Pri takomto závere predstavuje úspech žalobcu 43,33 % a úspech

žalovaného 56,67 %, čo predstavuje rozdiel 13,34 % v prospech žalovaného, tak ako to správne uviedol
súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu strán sporu podľa § 255 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny aj v časti trov konania.12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262 ods.
1 a 255 ods. 1 CSP a odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne

súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).