Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100771
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100771.1

Uznesenie

V právnej veci žalobcov: 1/ Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01 Snina, IČO: 17 077 265,
2/ WWF Slovensko, občianske združenie, so sídlom Medená 101/5, 811 02 Bratislava, IČO: 52 204 430,
3/ VIA IURIS, občianske združenie, so sídlom Komenského 482/21, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
00 631 213, všetci zastúpení: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01
Banská Bystrica, zapísaná v zozname SAK pod č. 1696, proti žalovanej: Vláda Slovenskej republiky,

Úrad Vlády Slovenskej republiky, Nám. Slobody č. 1, 813 70 Bratislava, za účasti: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 821 01 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti uznesenia žalovanej č. 182 z 2. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.05.2025
z a m i e t a .

II. Správny súd žalobu odmieta.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnuté uznesenie žalovanej

1. Žalovaná na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 02.04.2025 prijala uznesenie vlády Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „vláda SR“ alebo „vláda“) č. 182 z 2. apríla 2025 k návrhu na vyhlásenie
mimoriadnej situácie spôsobenej nežiaducim výskytom medveďa hnedého (Ursus arctos) vo vybraných
okresoch Slovenskej republiky (ďalej aj ako „SR“), číslo materiálu 10483/2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“), ktorým v bode A. schválila (A.1) návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona
č.42/1994Z.z.ocivilnejochraneobyvateľstvavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.42/1994

Z. z.“) z dôvodu nežiadúceho výskytu medveďa hnedého vo vybraných okresoch SR a (A.2.) mimoriadny
zásah do populácie medveďa hnedého na území SR v počte 350 jedincov na základe správy Štátnej
ochrany prírody SR. V bode B. uznesenia žalovaná vyhlásila (B.1.) podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z.
02.04.2025 od 14:00 hod. mimoriadnu situáciu pre spolu 55 tam vymedzených okresov SR. V bode
C. žalovaná uložila ministrovi vnútra (C.1.) zabezpečiť vyhlásenie mimoriadnej situácie tam uvedeným
spôsoboma(C.2.)prijaťopatrenianakoordináciuačinnosťorgánovkrízovéhoriadenia.Žalovanávbode

C. zároveň uložila podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia (C.3.) zabezpečiť vydávanie
rozhodnutí na povolenie výnimiek zo zákazov z druhovej ochrany na usmrtenie jedincov medveďa
hnedého priebežne a (C.4.) prijímať opatrenia, ktoré umožnia zrušiť mimoriadnu situáciu vyhlásenú v
bode B.1 v čo najkratšom čase priebežne. Posledným bodom D. žalovaná zrušila uznesenie vlády SR č.
177 z 20. marca 2024 k vyhláseniu mimoriadnej situácie spôsobenej výskytom synantropných jedincov
medveďa hnedého v zastavaných územiach miest a obcí a v ich bezprostrednom okolí.

II. Správna žaloba2. Žalobcovia sa všeobecnou správnou žalobou zainteresovanej verejnosti zo dňa 31.05.2025,
doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 01.06.2025, domáhali

preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia v celom rozsahu a navrhli, aby správny súd napadnuté
uznesenie zrušil. Zároveň v žalobe navrhli, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal žalobe odkladný
účinok.

3. Žalobcovia v žalobe označili ako ďalšieho účastníka konania Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), pretože predkladateľom materiálu, na podklade ktoré
bolo vydané napadnuté uznesenie, bol minister životného prostredia. Zároveň z dôvodu, že napadnuté
uznesenie bolo vydané na podklade správy Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej aj „ŠOP
SR“), ktorá je odbornou organizáciou ministerstva.

K aktívnej vecnej legitimácii žalobcov

4. Žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby z § 42 ods. 1 písm. a)
SSP, pričom poukázali na to, že napadnuté uznesenie síce nie je výsledkom administratívneho konania,
ale je opatrením vo veciach životného prostredia v súlade s ústavno-konformným a euro-konformným

výkladom relevantných právnych predpisov, ktorým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia, konkrétne záujem na zachovaní priaznivého stavu populácie medveďa hnedého v jeho
prirodzenom areáli, ako aj povinnosti vyplývajúce z európskeho práva v oblasti životného prostredia.
V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že napadnuté uznesenie sa týka zásahu do ochrany chráneného
živočíšneho druhu, medveďa hnedého, ktorý je chránený Smernicou Rady 92/43/EHS z 21.05.1992

o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej aj „smernica o biotopoch“),
Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť a zákonom č.
543/2002 Z. z. o ochrane a prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002
Z. z.) v spojení s vyhláškou ministerstva č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.

5. K postaveniu zainteresovanej verejnosti žalobcovia uviedli, že z nadačnej listiny v prípade žalobcu v 1.
rade a zo stanov v prípade žalobcov v 2. a 3. rade, ktoré priložili k žalobe, vyplýva, že spĺňajú pojmové
znaky zainteresovanej verejnosti, pretože účelom ich založenia, resp. cieľom je (okrem iného) ekológia,
podpora a ochrana prírody a životného prostredia.

6. Žalobcovia ďalej v súvislosti s ich aktívnou legitimáciou na podanie žaloby poukázali na to, že
hoci neboli účastníkmi administratívneho konania, keďže sa žiadne neuskutočnilo, musia mať ako
zainteresovaná verejnosť garantovaný prístup k spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa životného
prostredia, a to v zmysle čl. 44 ods. 1 a 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
čl. 47 Charty základných práv Európskej Únie (ďalej len „Charta“), ako aj podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Dohovoru

o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti
v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

7. Vo vzťahu k Aarhuskému dohovoru žalobcovia uviedli, že tento pristúpením Európskej únie k nemu
nadobudol povahu medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktorá má

v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Osobitne zdôraznili im vyplývajúce práva
z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, a to právo zainteresovanej verejnosti napadnúť na súde akékoľvek
rozhodnutia, úkony alebo opomenutia jednotlivcov alebo orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore
s vnútroštátnym právom či právom Európskej Únie v oblasti životného prostredia. K priamej aplikácii čl.
9 ods. 3 Aarhuského dohovoru žalobcovia poukázali na rozsudky Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej

len „SD EÚ“) vo veci Lesoochranárske zoskupenie VLK, č. C-240/09, ďalej vo veci Protect, č. C-664/15
a Puškár, č. C-73/15, v ktorých SD EÚ potvrdil, že právo Európskej Únie (ďalej len „právo EÚ“) vyžaduje,
aby vnútroštátne súdy vykladali svoje procesné pravidlá týkajúce sa prístupu k spravodlivosti v súlade
s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 47 Charty.

8. Na základe uvedeného žalobcovia uviedli, že správny súd by mal § 42 ods. 1 písm. a) SSP aplikovať
v súlade s euro-konformným výkladom v spojitosti s čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru a čl. 47 Charty
a žalobcom tak priznať aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.K spôsobilému predmetu súdneho prieskumu

9.Žalobcoviaďalejvžalobepoukázalinato,ženapadnutéuzneseniejespôsobilýmpredmetomsúdneho

prieskumu v správnom súdnom konaní v zmysle SSP, a že odmietnutie, resp. zamietnutie žaloby
z týchto dôvodov by predstavovalo denegatio iustitiae pre žalobcov, pretože napadnuté uznesenie nie je
preskúmateľné žiadnym iným riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Uznesenia vlády SR
nepreskúmava nikto, sú mimo akejkoľvek kontroly, podľa § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“) uznesenie vlády

nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a navyše nie je preskúmateľné
ani v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR.

10. Podľa názoru žalobcov je pre účely správneho súdneho konania potrebné napadnuté uznesenie
považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže ide o právny akt, ktorým sú alebo môžu byť
dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb v oblasti životného prostredia, keďže sa

ním schvaľuje návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z., schvaľuje sa
mimoriadny zásah do populácie medveďa hnedého na území SR v počte 350 jedincov, čo vytvára nátlak
na povoľujúce orgány ochrany prírody, aby skutočne vydali povolenie na udelenie výnimiek na usmrtenie
schváleného počtu jedincov medveďa hnedého, vyhlasuje sa ním mimoriadna situácia pre 55 okresov
SRaukladajúsanímpovinnostiministrovivnútraakoajministroviživotnéhoprostredia.Akoďalšídôvod,

pre ktorý je napadnuté uznesenie potrebné považovať za opatrenie v zmysle SSP, žalobcovia uviedli,
že ide o právny akt, ktorý je v rozpore s ustanoveniami práva EÚ týkajúcimi sa životného prostredia,
konkrétne so smernicou o biotopoch, a ktorý musí byť preskúmateľný súdom alebo iným nezávislým
orgánom v súlade s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

11. Poukazujúc na rozhodnutia SD EÚ vo veci C-873/19 a C-432/21 žalobcovia uviedli, že vylúčenie istej
právnej formy aktu zo súdneho prieskumu by znemožnilo účinné uplatňovanie práv priznaných čl. 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru, o ktorom zároveň tvrdia, že ide o osobitný predpis uvedený v § 1aa zákona č.
575/2001 Z. z., ktorý umožňuje preskúmateľnosť napadnutého uznesenia súdom. Z uvedeného dôvodu
žalobcovia tvrdia, že uznesenia vlády nie sú vylúčené z preskúmania súdmi absolútne.

12. Žalobcovia taktiež poukázali na skutočnosť, že napadnuté uznesenie je nelegislatívnym materiálom.
Zmienili,ženarokovaniežalovanejsauzneseniepredkladávsúladesMetodickýmpokynomnaprípravu
a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR a v súlade so smernicou na prípravu a predkladanie
materiálov na rokovanie vlády SR (schválenou Uznesením vlády SR č. 512 z 13.06.2001), pričom

zdôraznili, že žalovaná nedodržala postup pri príprave a schvaľovaní napadnutého uznesenia upravený
uvedenou smernicou, pretože sa neuskutočnilo pripomienkové konanie s verejnosťou, hoci tak čl. 10
uvedenej smernice ustanovuje.

Žalobné body k meritu veci

13. Ďalej žalobcovia namietali, že žalovaná v danej veci rozhodovala bez dostatočného zistenia
skutkového stavu veci, poukazujúc pritom na zmätočnosť a nedostatočnosť podkladu pre schválenie
zásahu do populácie medveďa hnedého, konkrétne listu ŠOP SR s označením „Dôvodová správa
k mimoriadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého na území Slovenskej republiky“ č. ŠOP

SR/430/2025 zo dňa 31.03.2025 (ďalej len „dôvodová správa“), o ktorom sa dozvedeli na základe
žiadosti o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa
názoru žalobcov sa dôvodová správa obmedzuje na všeobecné a neodôvodnené konštatovania, ktoré
nie sú zlučiteľné so zákonnými požiadavkami na udelenie výnimiek z ochrany medveďa hnedého ako
chráneného živočícha. Neuvádza lokality ani okolnosti, za ktorých došlo k nárastu útokov medveďom

hnedým a ich smrteľným následkom, ktoré sú dôvodom zásahu do populácie medveďa hnedého, bez
preukázania koreluje útoky medveďov s početnosťou jeho populácie a neposkytuje žiadne odôvodnenie
navrhovaného spôsobu riešenia spočívajúceho v usmrtení 350 jedincov medveďa hnedého v 55
okresoch citovaných v napadnutom uznesení.

14. V súvislosti so skutkovým stavom zisteným žalovanou, žalobcovia namietli aj jeho rozpor so
skutočnosťou, spočívajúci v tom, že výpočet 55 okresov, v ktorých bola napadnutým uznesením
vyhlásená mimoriadna situácia, a v ktorých by sa malo realizovať usmrtenie jedincov medveďa hnedého,
nevyplýva z dôvodovej správy ŠOP SR a nezodpovedá záznamom okresných úradov, v zmyslektorých nedošlo na území ich okresov k problémovým stretom a ani k žiadnym škodám v súvislosti
s výskytom medveďa hnedého. Jedná sa o záznamy 16 okresných úradov, ktoré získali žalobcovia
formou odpovedí na žiadosti o informácie, ktoré uviedli v žalobe, a na základe ktorých dospeli k záveru,

že najmenej na území 16 okresov z 55 uvedených v napadnutom uznesení je vyhlásená mimoriadna
situácia a schválený zásah do populácie medveďa hnedého nepodložene, a že žalovaná postupovala
pri identifikácii predmetných okresov svojvoľne.

15. Schválením zásahu do populácie medveďa hnedého podľa názoru žalobcov tiež žalovaná prekročila

svojekompetencieaobišlapostupuvedenýv§40ods.3písm.f)zákonač.543/2002Z.z.,podľaktorého
žalovaná nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení výnimky a o podobe konkrétneho zásahu do
populácie medveďa hnedého.

16. Žalobcovia taktiež tvrdia, že v napadnutom uznesení ako ani v dôvodovej správe ŠOP SR
nebolo preukázané splnenie podmienok pre schválenie zásahu do populácie medveďa hnedého

vychádzajúcich z § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. a čl. 16 smernice o biotopoch, poukazujúc
pritom na to, že ani vyhlásenie mimoriadnej situácie nezbavuje príslušné orgány povinnosti naplniť
pri vydávaní výnimky na usmrtenie jedincov chráneného druhu podmienky stanovené uvedenými
predpismi. V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že výnimky sa udeľujú z dôvodu výskytu konkrétneho
problému alebo situácie, ktoré je potrebné riešiť, a musia sa zakladať aspoň na jednej z možností

uvedených v čl. 16 písm. a) až d) alebo e) smernice o biotopoch, resp. v § 40 zákona č. 543/2002
Z. z. Zdôraznili, že k splneniu uvedenej podmienky nedošlo tým, že žalovaná napadnutým uznesením
riešila nedostatočne identifikovaný problém na podklade dôvodovej správy ŠOP SR, ktorá uvádza
zmätočnéanejednoznačnešpecifikovanédôvodyzásahudopopuláciemedveďahnedého,formalisticky
odkazuje na ohrozenie zdravia a bezpečnosti ľudí, bez ďalšieho uvádza hrozbu hospodárskych škôd

a neodôvodňuje naplnenie niektorej z možností podľa čl. 16 písm. a) až d) smernice o biotopoch.

17. Ďalšou podmienkou, na ktorej nesplnenie žalobcovia poukázali, je preukázanie neexistencie iných
ekonomicky a technicky realizovateľných alternatív, resp. neexistencie uspokojivej alternatívy, ktorú
podľa názoru žalobcov žalovaná vôbec neskúmala a nezaoberala sa tým, či existuje menej invazívna

alternatíva pre mimoriadny zásah do populácie medveďa hnedého v počte 350 jedincov.

18. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že pred udelením výnimky musí byť okrem už uvedených
kumulatívne naplnená aj podmienka preukázania, že výnimka nemá škodlivý vplyv na zachovanie
populácií dotknutého druhu v jeho prirodzenom prostredí. Podľa žalobcov žalovaná nenaplnila ani

túto podmienku. Žalobcovia tiež tvrdili, že v napadnutom uznesení absentuje identifikácia konkrétneho
problémového jedinca medveďa hnedého. Osobitne zdôraznili nevyhnutnosť naplnenia podmienky
nezameniteľnej identifikácie dotknutého jedinca a preukázania jeho synantropizácie pri vydávaní
výnimky na usmrtenie jedincov chráneného druhu. Žalobcovia sú toho názoru, že napadnuté uznesenie
nerešpektuje medzinárodné záväzky, jeho vydaniu nepredchádzalo skúmanie a splnenie troch testov

vyplývajúcich z čl. 16 smernice o biotopoch (t. j. splnenie troch vyššie uvedených podmienok pred
udelením výnimky), čím žalovaná nepreukázala dôvody potreby usmrtenia takého počtu jedincov
medveďa hnedého, ktorých odstrel vydaním napadnutého uznesenia schválila.

19. Napadnuté uznesenie žalobcovia napadli aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo

vzťahu k čl. 16 ods. 1 písm. e) smernice o biotopoch. Podľa žalobcov uplatnenie čl. 16 písm. e) smernice
o biotopoch je možné len vtedy, ak dôvod výnimky nemožno podradiť pod písmená a) až d) tohto článku
a nie je ho možné využiť na zavedenie regulovaného lovu ako takého. V prípade ŠOP SR deklarovaného
dôvodu zásahu do populácie medveďa hnedého, bolo pri udeľovaní výnimky podľa žalobcov potrebné
postupovať v zmysle čl. 16 písm. c) smernice o biotopoch.

Návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku

20. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobcovia odôvodnili hrozbou závažných
škôd na životnom prostredí a ohrozením priaznivého stavu populácie medveďa hnedého. Priznanie

odkladného účinku žalobe podľa žalobcov nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Dôvodili,
že na podklade napadnutého uznesenia môže dôjsť v relatívne krátkom čase k vydaniu výnimiek
vedúcich k neopodstatnenému usmrteniu až 350 jedincov medveďa hnedého, ktorý je prísne chráneným
druhom živočícha. Poukázali tiež na charakter a trvanie napadnutým uznesením vyhlásenej mimoriadnejsituácie na nevyhnutnú dobu, ktorý podľa názoru žalobcov môže viesť ministerstvo k vydávaniu výnimiek
v rýchlom tempe a k ich následnej rýchlej realizácii. Ako dôvod priznania odkladného účinku žalobe
tiež uviedli ekonomický rozmer usmrtenia 350 jedincov medveďa hnedého, keďže podľa vyhlášky

ministerstva č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., je spoločenská hodnota
medveďa hnedého 2 500 eur, čo by v prípade 350 jedincov predstavovalo sumu 875 000 eur.

III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

21. Žalovaná sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadrila podaním
zo dňa 12.09.2025. Žalovaná je názoru, že žaloba je neprípustná, pretože uznesenia vlády SR sú
vylúčené z preskúmania správnym súdom. V tejto súvislosti poukázala na § 7 písm. h) SSP, podľa
ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny,
personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje
osobitný predpis, s uvedením, že týmto osobitným predpisom je zákon č. 575/2001 Z. z., ktorý v § 1aa

ustanovuje, že uznesenia vlády nepodliehajú preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Žalovaná taktiež poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/16/2021 zo
dňa 17.01.2021, sp. zn. 2S/78/2021 zo dňa 16.04.2021 a sp. zn. 5S/86/2021 21.09.2021, v ktorých
krajský súd totožne dospel k záveru, že napadnuté uznesenia vlády SR nie sú spôsobilým predmetom
prieskumu správnym súdom, pretože ich zo súdneho prieskumu vylučuje § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z.

a právomoc na ich preskúmanie je Ústavou SR zverená Ústavnému súdu Slovenskej republiky v konaní
o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu podľa § 189 zákona č.
314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

22. Podľa žalovanej v danom súdnom konaní nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia z dôvodu,

že vláda SR nie je ústredným orgánom štátnej správy, ale vrcholným orgánom výkonnej moci, nie je
právnickou osobou, nemá v zmysle § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok spôsobilosť
mať práva a povinnosti a žiadny právny predpis žalovanej nepriznáva procesnú spôsobilosť. Poukázala
na súvisiace rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/16/2021 zo dňa 29.06.2021, sp. zn.
5S/86/2021 zo dňa 21.09.2021, v ktorých tento súd totožne vyslovil, že v týchto súdnych konaniach

nebola daná pasívna legitimácia žalovanej. Zároveň poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu, sp.
zn. 3Cdo/227/2019 zo dňa 28.11.2019, v ktorom bol konštatovaný nedostatok procesnej subjektivity
vlády SR, ako aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 31/99 zo dňa 17.03.1999, v ktorom ústavný
súd vyslovil, že vládu SR nemožno pokladať za ústredný orgán štátnej správy SR. Žalovaná tiež uviedla,
že Úrad vlády SR, ktorého postavenie upravuje zákona č. 575/2001 Z. z. nie je na základe tohto ani

iného právneho predpisu oprávnený zastupovať žalovanú v súdnych sporoch. Podľa názoru žalovanej
má byť žalovaným v 2. rade ministerstvo, ktoré žalobca v žalobe označil ako ďalšieho účastníka.

23. Na základe uvedeného žalovaná uzavrela, že správny súd by mal postupovať podľa § 98 ods. 1
písm. g) SSP tak, že uznesením žalobu pre jej neprípustnosť odmietne a v prípade, že by sa správny súd

nestotožnil s názorom žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia navrhla, aby správny
súd v súlade s § 99 písm. b) SSP konanie voči žalovanej zastavil pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaná uviedla, že
s jeho priznaním nesúhlasí, a je názoru, že na priznanie odkladného účinku žalobe nie sú splnené
podmienky v zmysle § 185 písm. a) SSP.

24. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.10.2025 k opätovnej výzve súdu na predloženie spisov okrem
predloženiapríslušnýchlistínuviedla,ženebolavecnýmgestorommateriálovtýkajúcichsanapadnutého
uznesenia, z toho dôvodu nedisponuje obsahovými – vecnými podkladmi k uzneseniu; má k dispozícii
len dokumenty, ktoré reflektujú proces schvaľovania.

25. Žalobcovia v replike z 30.10.2025 zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.
Nesúhlasili s názorom žalovanej, že napadnuté uznesenie je podľa § 7 písm. h) SSP vylúčené zo
súdneho prieskumu. Poukázali na to, že vláda SR formou napadnutého uznesenia rozhodla o zásahu,
ktorý v praxi predstavuje povolenie odstrelu 350 jedincov medveďa hnedého, a aj keď konania na

príslušnýchorgánochochranyprírodyakrajinymusiaešteprebehnúť,budúmaťskôrformálnycharakter,
keďže už vopred je zrejmé, že žiadosti o povolenie výnimky z ochrany chráneného druhu budú vybavené
kladne. Uviedli, že takéto uznesenie jednoznačne vyvoláva konkrétne právne účinky navonok, svojím
obsahom tak nie je len interným riadiacim aktom, čo by malo byť povahou uznesenia vlády, a je tedaneprípustné vylúčiť takýto akt z preskúmateľnosti správnym súdom s poukazom na § 3 ods. 1 písm.
c) SSP ako opatrenie všeobecnej povahy. Zdôraznili, že uznesenie vlády nie je preskúmateľné súdom
len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a v danom prípade je takýmto osobitným predpisom

Aarhuský dohovor, ktorý v čl. 9 ods. 3 garantuje prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti vo
veciach týkajúcich sa životného prostredia. Namietali, že odkazy na rozhodovaciu prax súdov, ktoré
použila žalovaná, neriešili totožnú situácia, keďže ani v jednom z odkazovaných rozhodnutí nebolo
predmetom prieskumu uznesenie, ktoré by sa týkalo oblasti práva životného prostredia a ktoré by
predstavovalo závažný zásah do práva na priaznivé životné prostredie.

26. Ďalej žalobcovia v replike uviedli k námietke žalovanej o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie,
že v zmysle § 180 SSP v spojení s § 32 ods. 2 SSP (a s poukazom aj na čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru,čl.47ChartyEÚ)ježalovanýmorgánverejnejsprávy,ktorývydalrozhodnutiealeboopatrenie,
a to nie len orgán verejnej správy, ale aj iné subjekty stanovené zákonom, čo je v danom prípade vláda
SR. K označeniu ministerstva za ďalšieho účastníka konania uviedli, že to bolo z dôvodu, že minister

životnéhoprostrediabolpredkladateľommateriálu, ažeideonezvyklúžalobu,ktoráreagujenanezvyklé
uznesenie vlády, a preto je do určitej miery neobvyklé aj označenie ďalšieho účastníka, ktorý môže byť
namietaným opatrením (uznesením vlády) priamo dotknutý na svojich právach. V závere uviedli, že na
podkladenapadnutéhouzneseniaužďalšíúčastníkkonaniadoposiaľvydalniekoľkodesiatokrozhodnutí
(ktoré žalobcovia získavajú len na základe žiadosti o informácie) a na základe nich povolil odstrel viac

ako 130 jedincov.

27. Ministerstvo sa vo vyjadrení z 10.11.2025 v podstate plne stotožnilo s vyjadrením žalovanej a navrhlo
správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietnuť, alternatívne ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť. K vymedzeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia žalobcom

(t. j. že bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, konkrétne na zachovaní priaznivého
stavu populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli) uviedlo, že napadnuté uznesenie bolo
vydané v súlade s verejným záujmom, a to v záujme zabezpečenia ochrany života a zdravia obyvateľov,
keďže ľudský život má jedinečnú hodnotu a jeho ochrana je nadradená akýmkoľvek ostatným činnostiam
a záujmom. Ministerstvo sa k aktívnej vecnej legitimácii žalobcov vyjadrilo v tom zmysle, že napadnuté

uznesenie nebolo vydané v administratívnom konaní (s poukazom na § 42 ods. 1 písm. a/ a § 3
ods. 1 písm. a/ SSP) nejde o individuálny správny akt ani o normatívny správny akt (nie je všeobecne
záväzné), ale ide o interný normatívny akt, ktorý je záväzný v zásade len pre adresátov vo vnútri
štátnej správy. Aj vzhľadom na § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. je zrejmé, že žiadny žalobca, a to ani v
postavení zainteresovanej verejnosti, nemôže pred správnym súdom napadnúť zákonnosť aktu, ktorý

už zo svojej podstaty nepodlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva, a preto nie je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcov v tomto prípade.

28. Ďalej malo ministerstvo za to, že v tejto právnej veci nie je daná ani pasívna vecná legitimácia vlády
SR a plne sa stotožnilo s vyjadrením žalovanej. Taktiež nesúhlasilo s tým, že napadnuté uznesenie je

podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením, pretože nespĺňa žiadny z jeho definičných znakov. Navyše
sa nestotožnilo s tým, že napadnutým uznesením sa schválil plošný odstrel 350 jedincov medveďa
hnedého na ploche 55 okresov na území Slovenska, ale uviedlo, že toto predstavuje právny rámec,
na základe ktorého počas trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie s nežiaducim výskytom medveďa
hnedého v 55 okresoch Slovenskej republiky je možné v predmetnom území za predpokladu splnenia

ďalších zákonných podmienok pristúpiť príslušným orgánom ochrany prírody k povoleniu výnimky podľa
§ 40 ods. 3 písm. f) v spojení s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., a z uvedených dôvodov nejde
o rozpor ani so smernicou o biotopoch. Odmietlo tvrdenia žalobcov o tlaku na naplnenie „kvóty“ na
usmrtenie, resp. plošný odstrel 350 jedincov medveďa hnedého a poukázal na to, že k 30.10.2025
bolo povolených výnimiek na usmrtenie 276 jedincov medveďa hnedého splatnosťou do 31.12.2025,

pričom reálne z toho došlo k usmrteniu 103 jedincov a celkovo boli ministerstvu doručené žiadosti
za usmrtenie až 586 jedincov medveďa hnedého. K namietanému porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru ministerstvo uviedlo, že má vedomosť okrem iného o podaní 29 správnych žalôb žalobcom
proti rozhodnutiam, ktorými ministerstvo povolilo výnimky na usmrtenie jedincov medveďa hnedého
a podávaním týchto žalôb jednoznačne dochádza k naplneniu práv vyplývajúcich z uvedeného článku

dohovoru.

29. Ministerstvo sa ďalej vyjadrilo ku konkrétnym žalobným bodom čo do merita veci v tom zmysle,
že rozhodnutia o povolení výnimiek z podmienok druhovej ochrany boli a sú vydávané výlučne nazáklade odborných podkladov a za splnenia zákonných podmienok, pričom identifikácia konkrétnych
problémových jedincov sa pre účely napadnutého uznesenia nevyžadovala, takáto identifikácia je
predmetom následného konania o povolení výnimky po zistení výskytu problémových jedincov v

konkrétnom území. Vyjadrovalo sa aj k údajom o dôvodnosti prijatia napadnutého uznesenia, k jeho
podkladom, k podmienkam pre schválenie zásahu do populácie medveďa hnedého. Napokon k
návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedlo, že v danom prípade
nedôjde k závažnej ujme na životnom prostredí a ani k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu
populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli, ale odstraňovanie jedincov medveďa hnedého

s pozmeneným správaním z populácie bude mať naopak pozitívny vplyv na stav jeho populácie,
resp. bude realizované v prospech zabezpečenia starostlivosti o predmetný druh. Ako aj, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe by v danom prípade bolo nespochybniteľne v rozpore s verejným
záujmom, pričom naopak odstránenie synantropných jedincov medveďa hnedého je realizované vo
verejnom záujme za účelom ochrany života a zdravia ľudí.

IV. Rozhodnutie správneho súdu o odkladnom účinku

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia odôvodnili návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe hrozbou závažných škôd na životnom prostredí a ohrozením priaznivého stavu
populácie medveďa hnedého tým, že na podklade napadnutého uznesenia môže dôjsť v relatívne

krátkom čase k vydaniu výnimiek vedúcich k neopodstatnenému usmrteniu až 350 jedincov medveďa
hnedého, ktorý je prísne chráneným druhom živočícha. Uviedli, že priznanie odkladného účinku žalobe
podľa nich nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Tiež uviedli ekonomický rozmer usmrtenia
350 jedincov medveďa hnedého, čo podľa vyhlášky ministerstva č. 170/2021 Z. z. predstavuje pre 350
jedincov sumu 875 000 eur.

31. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

32. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

33. Správny súd dáva do pozornosti, že základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe
je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem
reprezentovaný výrokom napadnutého rozhodnutia ukladajúceho povinnosť. Osvedčiť existenciu hrozby
závažnej ujmy v zmysle § 185 SSP je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Pri svojom rozhodovaní o takomto
návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa tiež zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy,
škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj

posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

34. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na § 185 SSP,
preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k
záveru, že tieto podmienky v danom konaní naplnené neboli.

35. Správny súd v prvom rade uvádza, že na základe napadnutého uznesenia nedochádza/ nemôže
dôjsť k zásahu do populácie medveďa hnedého, ale na základe neho (bod C.3.) sa má zabezpečiť
vydávanie rozhodnutí na povolenie výnimiek zo zákazov z druhovej ochrany na usmrtenie jedincov
medveďa hnedého, až na základe ktorých by bolo možné vykonať napr. odstrel takéhoto jedinca.

Z uvedeného vyplýva, že povolenie na usmrtenie jedincov medveďa hnedého nevyplýva priamo
z napadnutého uznesenia (nie je tam príčinná súvislosť medzi možnosťou usmrtiť jedinca medveďa
hnedého a napadnutým uznesením), ale to má byť realizované na základe osobitných rozhodnutí, ktoré
budú preskúmateľné správnym súdom. Z napadnutého uznesenia teda nevyplývala skutočná ani priamaobava odôvodňujúcu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Nie je preto splnená prvá podmienka
podľa § 185 ods. 1 SSP hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí.

36. Nakoľko žalobcovia neosvedčil hrozbu závažnej ujmy ako jedného z dvoch kumulatívnych
predpokladovprepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,správnysúdneposudzovalďalejotázku,
či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ako druhého predpokladu. Pre
úplnosť však správny súd uvádza, že žalobcovia sa so splnením tejto druhej podmienky nijako osobitne
nezaoberali, len všeobecne konštatovali, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa nich nie

je v rozpore so žiadnym verejným záujmom a takpovediac považovali ju za naplnenú už len z dôvodu,
že bola podľa nich splnená prvá podmienka, resp. že má ísť o akýsi zásah do životného prostredia.
Správny súd však dáva do pozornosti, že napadnutým uznesením bola vyhlásená mimoriadna situácia
podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z. z dôvodu priameho a aktuálneho rizika ohrozenia života, zdravia a
majetku obyvateľov v súvislosti s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého vo vybraných okresoch SR.
Vyhlásenie mimoriadnej situácie predstavuje právne relevantné zhodnotenie intenzity hrozby a súčasne

odráža ústavnú prioritu verejného záujmu na ochrane života a zdravia osôb (čl. 15 a čl. 40 Ústavy
Slovenskej republiky). V režime mimoriadnej situácie má verejný záujem na bezprostrednom odvrátení
hrozby ohrozenia obyvateľov prednostné postavenie pred ochranou ďalších chránených hodnôt, pokiaľ
ide o riziko aktuálne a konkrétne. Žalobcovia preto neosvedčili, že priznanie odkladného účinku by bolo
zlučiteľné s týmto verejným záujmom. Nepredložili také konkrétne skutočnosti alebo dôkazy, z ktorých by

vyplývalo, že pozastavenie účinkov rozhodnutia nebude mať dopad na schopnosť orgánov verejnej moci
účinne a včas reagovať na bezprostrednú hrozbu pre život a zdravie obyvateľov dotknutého územia. Za
danej situácie nemal súd za preukázané ani splnenie tejto druhej podmienky na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

37. Vzhľadom na to, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili
základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, či
iný zákonom definovaný nenapraviteľný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli
naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

38. Predmetná vec, ktorá napadla na tunajší súd dňa 01.06.2025, bola v súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S Správneho súdu v
Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“), ktorý vo veci rozhodoval v zložení zodpovedajúcom
platnému a účinnému rozvrhu práce s tým, že na podklade uznesenia predsedníčky správneho súdu
č. k. 4S/62/2025-73 z 26.09.2025 došlo k vylúčeniu sudcu JUDr. Lukáša Galla z prejednávania

a rozhodovania tejto veci a pomocou technických a programových prostriedkov bola náhodným výberom
vo veci učená ako nová členka senátu JUDr. Daniela Uhríková.

39. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie
napadnutého uznesenia, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t.

j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti
súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na
základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu
súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že

súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa
zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Rozhodujúcim
kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností
subjektov, ktorým sú určené, resp. v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti do vecí životného
prostredia.40. Nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla dôvody pre odmietnutie žaloby, správny súd
totovyjadreniezaslalžalobcomnavyjadrenie,abytaknedošloprežalobcovkprekvapivémurozhodnutiu
alebo k porušeniu ich procesného práva na vyjadrenie sa k relevantným skutočnostiam. Z dôvodu, že

v žalobe bol podaný aj návrh na priznanie odkladného účinku, na rozhodnutie o ktorom plynula lehota
od doručenia kompletných podkladov od žalovanej, ako aj z dôvodu hospodárnosti a efektivity konania,
správny súd nedoručoval už vyjadrenie ministerstva žalobcom z dôvodu plynutia lehoty na rozhodnutie
o odkladnom účinku a pretože vyhodnotil, že v otázke návrhu neprípustnosti predmetu prieskumu,
ktorá bola rozhodujúca pre odmietnutie tejto žaloby, sa ministerstvo vo svojom vyjadrení prakticky plne

stotožnilo s už uvedeným názorom žalovanej a neprinieslo žiadne nové argumenty, ktoré by v tejto
podstatnej otázke niečo menili alebo významne doplňovali.

41. Podľa § 97 SSP, „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).“

42. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, „Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

43. Podľa § 7 písm. h) SSP, „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,
príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých
preskúmanie vylučuje osobitný predpis.“

44. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“

45.Podľa§1aazákonač.575/2001Z.z.,„Vládarozhodujespravidlaformouuzneseniavlády;uznesenie
vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

46. Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru: „Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva

zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti
a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo
iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a

procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v
prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,
iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade
s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup

k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek
mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný
na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené
na účely písmena b).
Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je

nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto
požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.“

47. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru: „Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania
uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej

vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.“

48. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiacich (účastníkmi konania predložených)

listín správny súd dospel k záverom, že na napadnuté uznesenie vlády SR sa primárne vzťahuje § 1aa
zákona č. 575/2001 Z. z., podľa ktorého uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V citovanom ustanovení zákona č. 575/2001 Z. z. je v prípade uvedeného
nepodliehania preskúmaniu súdom uvedený aj odkaz na § 244 Občianskeho súdneho poriadku (čomuzodpovedajú dnes všeobecné ustanovenia SSP), z ktorých vyplýva že nepodlieha preskúmaniu súdom
v správnom súdnictve. Zároveň je v dotknutom ustanovení uvedený odkaz pri osobitnom predpise na
§ 9e zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 72/2021 Z. z., v ktorom bolo

výslovne stanovené, že proti danému rozhodnutiu vlády môže žiadateľ podať žalobu na preskúmanie
rozhodnutia vlády na Najvyšší súd Slovenskej republiky atď. Z uvedeného taktiež vyplýva, že výnimka
z nepreskúmateľnosti uznesení vlády SR musí byť explicitne stanovená osobitným právnym predpisom.

49. Žalobcovia uvádzajú, že takýmto osobitným predpisom, ktorý stanovuje preskúmateľnosť

napadnutého uznesenia vlády SR je Aarhuský dohovor a jeho čl. 9 ods. 2 a 3. Z čl. 9 ods.
2 Aarhuského dohovoru vyplýva, že štát v rámci vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia
zainteresovanej verejnosti mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým
a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú
zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch
ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným

relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. V čl. 6 Aarhuského dohovoru je upravená účasť verejnosti
na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, ktoré sú uvedené v jeho Prílohe I (napr. činnosti
týkajúce sa energetického priemyslu, chemického priemyslu a pod.), pričom v danom prípade nejde
o žiadnu z takýchto činností. Čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nie je preto aplikovateľný na daný prípad
a žalobcovia ani nevymedzili jeho aplikovateľnosť cez niektorú z tam stanovených činností.

50. Čo sa týka čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa neho má štát zabezpečiť, ak sú splnené
podmienky uvedené v jeho vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k
správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb
a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Samotný uvedený článok Aarhuského dohovoru hovorí o zabezpečení prístupu k správnemu alebo
súdnemu konaniu zainteresovanej verejnosti ale za splnenia podmienok uvedených vo vnútroštátnom
práve,t.z.napr.ajzasplneniapodmienkyprípustnostipredmetuprieskumu(vyplývajúcejz§3,§7SSP),
za splnenia podmienky (podľa § 178 ods. 3 SSP, alebo vyplývajúcej aj z dohovoru), že rozhodnutím
alebo opatrením orgánu verejnej správy bol (priamo) porušený verejný záujem v oblasti životného

prostredia. V danom prípade je v § 7 písm. h) SSP stanovené, že správne súdy nepreskúmavajú
rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný
predpis, ktorým je v tomto prípade § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. V § 3 SSP sú tiež definované
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ako aj administratívne konanie, ktorých definície
napadnuté uznesenie vlády SR taktiež nenapĺňa, ako napr. že nejde o individuálny správny akt či

normatívny správny akt (ale skôr interný riadiaci akt), nezasahuje do práv, právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. nezasahuje priamo do práva na životné prostredie, keďže
sa ním priamo nepovoľuje zásah do populácie medveďa hnedého, nebolo vydané orgánom verejnej
správy (pozri v bode 54. nižšie), nebolo vydané ani v administratívnom konaní. Súd podotýka, že
uvedený článok Aarhuského dohovoru garantuje prístup k súdu pre zainteresovanú verejnosť len čo

sa týka napadnutia úkonov orgánov verejnej moci, pričom uznesenie vlády je organizačným aktom
najvyššieho orgánu výkonnej moci. Zároveň nie je splnená ani podmienka vyplývajúca z uvedených
ustanovení SSP, a to že by rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol porušený verejný
záujem v oblasti životného prostredia, pretože na základe napadnutého uznesenia nemožno priamo
zasiahnuť do populácie medveďa hnedého, ale na základe napadnutého uznesenia sa má zabezpečiť

vydávanie rozhodnutí na povolenie výnimiek zo zákazov z druhovej ochrany na usmrtenie jedincov
medveďa hnedého, až na základe ktorých by bolo možné vykonať napr. odstrel takéhoto jedinca.
Z uvedeného vyplýva, že povolenie na usmrtenie jedincov medveďa hnedého nevyplýva priamo
z napadnutého uznesenia (nie je tam príčinná súvislosť medzi možnosťou usmrtiť jedinca medveďa
hnedého a napadnutým uznesením), ale to má byť realizované až na základe osobitných rozhodnutí

správnych orgánov, ktoré budú musieť zhodnotiť splnenie všetkých zákonných podmienok pre takýto
postup, v ktorých bude prípustný predmet prieskumu – rozhodnutie orgánu verejnej správy, teda budú
preskúmateľné správnym súdom, a zainteresovaná verejnosť tak v týchto konaniach bude mať v zmysle
§ 9 ods. 3 zabezpečený prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu (nedochádza tak k denegatio
iustitiae) a to za splnenia podmienok vyplývajúcich zo SSP. Z toho uhla pohľadu by sa dalo napadnuté

rozhodnutie subsumovať napr. aj pod § 7 písm. b) SSP pod správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené.51. Námietky žalobcov, že napadnuté uznesenie nepreskúmava nikto, že je v rozpore so smernicou
o biotopoch alebo že žalovaná nedodržala postup pri príprave a schvaľovaní napadnutého uznesenia

- neuskutočnenie pripomienkového konania s verejnosťou, nevyhodnotil správny súd v kontexte vyššie
uvedeného ako relevantné, pretože nie sú splnené iné vyššie uvedené podmienky na samotný
prieskum napadnutého uznesenia vlády SR v rámci správneho súdnictva a tieto skutočnosti jeho
prieskum nezakladajú. Ďalej správny súd vyhodnotil námietky žalobcov, že napadnutým uznesením sa
schválil plošný odstrel 350 jedincov medveďa hnedého na ploche 55 okresov na území Slovenska,

ako nedôvodné, pretože na základe napadnutého uznesenia je len možné v predmetnom území za
predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok (napr. § 40 ods. 2, ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.)
pristúpiť príslušným orgánom ochrany prírody k povoleniu výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. f) zákona č.
543/2002 Z. z. Napadnuté uznesenie neoprávňuje nikoho automaticky bez povolenej výnimky realizovať
usmrcovanie jedincov medveďa hnedého.

52. V zmysle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru
nie je osobitným predpisom uvedeným v § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z., ktorý by umožňoval
preskúmateľnosť napadnutého uznesenia vlády SR správnym súdom. Žalobcovia v tomto smere svoju
argumentáciu o prístupe k súdom neprípustne rozšírili na prieskum akéhokoľvek aktu akéhokoľvek
orgánu týkajúceho sa životného prostredia, čo však z uvedených článkov Aarhuského dohovoru

nevyplýva. Správny súd opakuje, že žalobcovia ako zainteresovaná verejnosť majú zabezpečený
prístup k súdu alebo správnemu orgánu v otázke zásahu do populácie medveďa hnedého, za splnenia
podmienok vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, a to v danom prípade v konaniach týkajúcich sa
udelenia povolenia výnimky zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. na
usmrtenie jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý, v ktorých aj toto svoje právo využívajú

a boli z ich strany podané viaceré takéto správne žaloby. Uvedené podľa správneho súdu predstavuje
zabezpečenie práva zainteresovanej verejnosti na prístup k súdu alebo správnemu orgánu v otázkach
zásahu do životného prostredia v súlade s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj čl. 44 ods. 1 a čl.
46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 47 Charty.

53. Pre úplnosť správny súd uvádza, že vyššie uvedené závery sú súladné s doterajšou rozhodovacou
praxou správnych súdov, na ktorú poukazovala aj žalovaná, napr. rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 5S/16/2021 zo dňa 17.01.2021, sp. zn. 2S/78/2021 zo dňa 16.04.2021 a sp. zn.
5S/86/2021 21.09.2021, v ktorých krajský súd totožne dospel k záveru, že uznesenia vlády SR (hoci sa
netýkali vyhlásenia mimoriadnej situácie spôsobenej nežiadúcim výskytom medveďa hnedého, ale týkali

sa napr. prijatých opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19) nie sú spôsobilým predmetom prieskumu
správnym súdom, pretože ich zo súdneho prieskumu vylučuje § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z.

54. Zároveň z odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal za
to, že v takomto konaní nie daná ani pasívna legitimácia žalovanej, s čím sa stotožňuje aj správny súd

a poukazuje na odôvodnenie krajského súdu, a to z dôvodu, že vláda SR nie je orgánom verejnej správy
a napadnuté uznesenia nie sú rozhodnutím a ani opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c)
SSP a neboli vydané v administratívnom konaní v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, nakoľko vláda nie
je orgánom verejnej správy, ale vrcholným orgánom výkonnej moci, ktorý stojí na vrchole rozvetvenej
štruktúry orgánov štátnej správy a ako kolektívny orgán organizuje, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť

týchto orgánov (bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžz 5/2013). Orgány
verejnej správy na účely správneho súdnictva vymedzuje § 4 SSP, a to ako orgány štátnej správy, orgány
územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný
predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby
a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný

predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Vláda je definovaná v čl. 108 Ústavy SR ako vrcholný orgán
výkonnej moci a nespadá pod vymedzenie orgánu verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Vláda, ako už bolo
spomenuté vyššie, organizuje, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť orgánov výkonnej moci a vykonáva
svoje ústavou priznané kompetencie (čl. 119 Ústavy SR). Vláda ako Ústavou SR zakotvený vrcholný

orgán výkonnej moci nemôže vystupovať ako orgán verejnej správy a nie je teda v tejto právnej veci
pasívne legitimovaná.55. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, a správny súd teda nemá
ani právomoc na jeho preskúmanie, správny súd neposudzoval ďalšie námietky žalobcov ohľadom

aktívnej vecnej legitimácie (ktorú správny súd v rozsahu právnych predpisov plne rešpektuje) či ohľadom
samotného merita veci - splnenia podmienok na udelenie výnimiek z ochrany medveďa hnedého ako
chráneného živočícha (ktoré sú predmetom prieskumu v konaniach o udelení jednotlivých výnimiek
na odstrel jedincov medveďa hnedého) a má za to, že tieto presahujú rámec tohto súdneho konania,
v ktorom došlo k odmietnutiu žalobu pre jej neprípustnosť.

56. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vlády SR nie
je prípustným predmetom prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. h) SSP v spojení s § 1aa
zákona č. 575/2001 Z. z., preto postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu ako neprípustnú
odmietol.

57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod
pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP

v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu voči výroku I. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).

Proti tomuto uzneseniu voči výroku II. a III. možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca

od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak
bolorozhodnutévichneprospech(§442ods.1SSP).Vkonaníokasačnejsťažnostimusíbyťsťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné
zastúpenie advokátom sa v kasačnom konaní nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.