Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPr/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201526
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322201526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Z.. Z. H., Q.. X.X.XXXX, W. U. Za
F. XX, Q., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00
681 156, Špitálska 4,6,8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.4.2025,
č. k. B3-19Cpr/3/2022-145, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa § 95 ods. 1,
2 zák. o štátnej službe domáhal určenia, že oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
v skúšobnej dobe zo dňa 20.1.2021 je neplatné, uloženia povinnosti žalovanému žalobcu aj naďalej
zamestnávať v štátnozamestnaneckom pomere podľa zmluvy z 3.8.2021 a povinnosti na náhradu mzdy
v sume 1.191,50 eura s príslušenstvom.

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na čl. 2, čl. 9, § 1 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 3, 4, 6, § 34, §

48 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1, § 51 ods. 2 písm. e), f), § 52 ods. 1, § 95 ods. 1, 2, § 96, §
176 zák. č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
31.12.2021 do 30.3.2022 (ďalej len „zák. o štátnej službe“) a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že
žalobca podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. V konaní bolo nesporné, že žalobca na
základe služobnej zmluvy č. XXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 3.8.2021 v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) zák.
o štátnej službe pracoval u žalovaného s účinnosťou od 1.12.2021 v štátnozamestnaneckom pomere
podľa § 50 ods. 1 zák. o štátnej službe vo funkcii hlavný štátny radca. Podľa čl. I. bod 3. služobnej

zmluvy bola v zmysle § 50 ods. 2 písm. e) a f) a podľa § 52 zák. o štátnej službe dohodnutá skúšobná
doba v trvaní troch mesiacov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil štátnozamestnanecký
pomer so žalobcom v skúšobnej dobe podľa čl. II. bod 8. služobnej zmluvy v zmysle § 71 ods. 1
písm. d) v nadväznosti na § 81 zák. o štátnej službe. Žalobcovi vytkol, že nepreukázal doručenie (a
toto neobsahuje ani osobný spis žalobcu), že žalovanému listom zo dňa 15.2.2022 oznámil, že na
štátnozamestnaneckom pomere trvá. Sporným nebolo ani to, že podľa § 163 ods. 1, 2 zák. o štátnej
službe bol žalobca účastný adaptačného vzdelávania, a že žalovaný doručil žalobcovi s účinnosťou

od 1.12.2021 oznámenie o zmene organizačného útvaru zo dňa 24.11.2021, Č. z.: 93769/2021, Č.
sp.: OSB/845/2021-M_ODPPV o zmene organizačného útvaru, ktoré je dodatkom k služobnej zmluve.
Ako sporné v konaní vyhodnotil zodpovedanie otázky, či skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
medzi žalobcom a žalovaným je výsledkom svojvoľného a účelového konania žalovaného, ktorýmdošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, a či konanie žalovaného spočívajúce v skončení
štátnozamestnaneckého pomeru medzi ním a žalobcom možno považovať za zneužitie práva, a teda
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že podanie žaloby podľa § 95 ods. 1, 2 zák. o

štátnej službe je viazané na lehotu dvoch mesiacov plynúcu odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký
pomer skončiť. Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia
písomnéhooznámeniaoskončeníštátnozamestnaneckéhopomerunazákladezákona.Vtejtosúvislosti
konštatoval, že žalobcovi skončil štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe oznámením zo dňa

20.1.2022, ktoré prevzal dňa 24.1.2022, ku dňu 31.1.2022. Nakoľko žalobca doručil žalobu na súd
elektronicky dňa 4.4.2022 (štvrtok) a podaním na pošte až dňa 10.4.2022, žalobu vyhodnotil ako
oneskorenú, podanú po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Záverom dodal, že boli splnené hmotnoprávne
podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dohodnutej platne v
čl. I. bod 3. služobnej zmluvy. Za zrušovací prejav vôle žalovaného označil oznámenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.1.2022 ku dňu 31.1.2022, a ktoré bolo

žalobcovi doručené dňa 24.1.2022 a riadne podpísané poverenou osobou žalovaného J.. P. N. na
základe poverenia zo dňa 14.1.2022 udeleného a podpísaného generálnou tajomníčkou služobného
úradu Z.. Y. A., a to na návrh generálneho riaditeľa U. Y. z 17.1.2022. Za podstatu dohodnutia skúšobnej
doby vo všeobecnosti označil poskytnutie možnosti zmluvným stranám, aby až do jej uplynutia si
prakticky overili, či ich štátnozamestnanecký pomer zodpovedá tomu, s čím do neho vstupovali, teda

či zamestnancovi vyhovuje druh práce, miesto jej výkonu a mzdové alebo ďalšie pracovné podmienky,
a či zamestnanec spĺňa zamestnávateľove očakávania, pokiaľ ide o jeho schopnosť plniť konkrétne
pracovné povinnosti. V prípade negatívnych zistení zák. o štátnej službe obom zmluvným stranám
umožňuje skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak
je štátnozamestnanecký pomer možné v zmysle zákona skončiť aj bez udania dôvodu, za splnenia

všetkýchpodmienoknemožnododržanietohtopostupupovažovaťzadiskrimináciu.Vdanomprípadesa
žalovaný v súlade so zákonom rozhodol štátnozamestnanecký pomer so žalobcom skončiť v skúšobnej
dobe bez udania dôvodu a v konaní ozrejmil jednotlivé pracovné skúsenosti, ktorého viedli k tomuto
rozhodnutiu. V danom prípade mal žalovaný z pozície zamestnávateľa určité očakávania v pracovné
schopnosti a prístup k práci zo strany žalobcu ako zamestnanca, ktoré však žalobca nenaplnil a

žalobcove očakávania v pracovné schopnosti a jeho vyhodnotenie žalovaným nemožno žalovanému
vyčítať. Postup žalovaného v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru nepovažoval
súd za výsledok svojvôle. Predmetnú žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru v skúšobnej dobe pre jej oneskorenosť zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní plne úspešnému žalovanému nárok na

náhradu trov konania však nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový

stav veci, tento nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné zistenia za účelom ochrany slabšej
strany sporu. Súčasne namietal aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces spočívajúce v upretí
práva žalobcu zúčastniť sa na výsluchu ním navrhnutého svedka Z.. Ľ. U.. V nadväznosti na ods. 36.
a 37. odôvodnenia označil rozsudok aj za nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnený. Vo vzťahu k
záveru o zmeškaní lehoty na podanie žaloby prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávne uviedol dátum

elektronického doručenia žaloby ako 4.4.2022, nakoľko nie je rozhodujúce, kedy podateľňa preposlala
podanie príslušnému senátu. Naviac 4.4. bol pondelok a v skutočnosti bola žaloba súdu doručená na
podateľňu emailom vo štvrtok, ale 31. marca o 23:38 hod. a doposlaná bola riadne v desaťdňovej lehote
v nedeľu 10.4.2022, z čoho potom vyplýva, že boli splnené procesné podmienky na podanie predmetnej
žaloby. Pokiaľ sa týka oznámenia, že žalobca trvá na trvaní štátnozamestnaneckého pomeru, toto

žalobca oznamoval žalovanému viackrát a rôznymi formami od 31.12022 a formu oznámenia naviac
nahrádza aj samotná žaloba jej doručením. Ak sa nenachádza v osobnom spise, tak aj uvedené
preukazuje podľa neho jeho diskrimináciu zamestnávateľom, čo vie doložiť emailovou komunikáciou
(zo dňa 23.2.2022). K výsluchu svedka Z.. U. uviedol, že v daný deň bol v budove súdu od 9.30 hod.
s tým, že iné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil skončilo o 11.00 hod. Nakoľko mal kvôli nerušeniu

vypnutý mobil, musel sa spoliehať na svoje náramkové hodinky s automatickým naťahovaním, ktoré
sa mu žiaľ v daný deň po sňatí z ruky pokazili a hoci priebežne chodil k pojednávacej miestnosti,
kde sedela advokátka protistrany (poslednýkrát o 13.00 hod.), ktorá mu povedala, že ona čaká na iné
pojednávanie oproti, keď zrazu vychádzali účastníci na chodbu, že vraj k vyhláseniu rozsudku. Boltoho názoru, že súd mohol preveriť okolnosti jeho oneskorenia a zrušiť svoje uznesenie o skončení
dokazovania a zopakovať jednoduché vypočutie svedka, zvlášť, ak ho pri vypočutí nezastúpil a umožnil
svedkovi upravovať skutočnosti bez konfrontácie. V pojednávanej miestnosti už nebolo plánované

iné pojednávanie a bolo cca 13:20 hod. K osobe svedka uviedol, že tento bol len poverený vedúci
oddelenia a po jeho sťažnosti bol tohto poverenia zbavený. Jeho mentorstva sa chcel pritom zbaviť, lebo
každoročne chodí lyžovať v mesiaci február. Nakoľko od 1.2.2022 mali byť preložení na pracovisko do
Q. a miestny mentor Z.. D. už prevzala 3 kolegov, nemal ho kto v Q. mentorovať, a to bol vraj aj jeden
z dôvodov, prečo ho „niekto“ navrhol na skončenie v skúšobnej dobe. V ďalšom prvoinštančnému súdu

vytkol, že hoci podpis na oznámení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a podpis na poverení z
14.1.2022 sú zjavne odlišné, uspokojil sa s týmto dokumentom bez ďalšieho dokazovania pravosti listiny
a podpisov na nich. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že u žalovaného splnomocnené či poverené
osoby vždy prikladali k podpísanej listine dané listiny a svoje meno, k čomu v danom prípade nedošlo
a k listine v osobnom spise bolo doložené až dodatočne po prešetrovaní. Vo vzťahu k diskriminácii
zdôraznil, že nemožno pripustiť diskrimináciu zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu, už vôbec nie pre

kritiku pomerov či nátlak kritizovaných zamestnancov, že oni nebudú jazdiť so zamestnancom, pretože
nosí okuliare, je senior atď..., keď v skutočnosti išlo o vytlačenie zamestnanca- uvoľnenie miesta pre ich
kamarátov (kolegov z predchádzajúceho pracoviska), čo je v hodnotení mentora opatrne naznačené.
Pri rozhovore kolegov Z.. T.Č. G. Z.. X. vysvitlo, že ich ďalší kolega by už mal záujem o prácu v Q.
(J.. R., ktorý aj namiesto žalobcu napokon od februára 2022 nastúpil a ako sa neskôr dozvedel, bol

priateľom neskoršej vedúcej). Ako sa vyjadril svedok U., on nechcel rozbíjať kolektív a vyhodil žalobcu.
Záujmy kolegov a zastupujúceho vedúceho oddelenia Ľ.. U. sa spojili práve v kritike vykonávania kontrol
na ich predchádzajúcom pracovisku v Implementačnej agentúre. Poukázal na časové súvislosti, kedy
v utorok 11.1.2022 poslal zastupujúcemu vedúcemu vyžiadaný email na zhodnotenie preposlaného
materiálu kontrol, kde hodnotil ich výkon, že na IA sa javia určité nezrovnalosti a nedôslednosti výkonu

kontrolyatď.,potomnasledovalaporadaoddeleniaanásledneobedvreštaurácii,naktorýnebolpozvaný
a po príchode z neho mu zrazu všetko začali rušiť, vrátane predchádzajúcich služobných ciest na
kontroly. V piatok 14.1.2022 poverila Z.. A. svojím zastupovaním sekcie J.. N. a poverenie je od pondelka
17.1.2022 do piatka 21.1.2022. Podľa rozsudku hneď v pondelok 17.1.2022 dáva generálny riaditeľ
sekcie eurofondov Boris Sloboda návrh na jeho prepustenie v skúšobnej dobe, ale ešte bez správy

mentora, ktorú vypracovával mentor až po jeho prepustení, keď to od neho žiadali na osobnom úrade.
Rovnako nikde nebolo vyjadrenie vedúceho odboru D., tak na akom základe potom rozhodoval U.
Y.? Pokiaľ ide o informáciu, že žalovaný nevedel o jeho inej žalobe uviedol, že nedá sa vylúčiť, že
sprostredkovanú informáciu mal. Z toho dôvodu sa nedá vylúčiť ani politická diskriminácia.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zák. o štátnej službe“) v skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť
štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5
neustanovuje inak.

7. Podľa § 81 ods. 4 zák. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí
dňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia
štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

8. Podľa § 95 ods. 1 zák. o štátnej službe štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
štátnozamestnanecký pomer skončiť.

9. Podľa § 125 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) podanie možno urobiť písomne, a o v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.10. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie nevyzýva.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe z dôvodu jej oneskoreného podania (viď ods. 36.
a 40. odôvodnenia). Vychádzal pritom z toho, že dvojmesačná lehota podľa § 95 ods. 1 zák. o štátnej

službe začala plynúť dňa 31.1.2022, kedy malo dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v
skúšobnej dobe a žaloba bola súdu doručená elektronicky dňa 4.4.2022 (štvrtok) a podaním na pošte
až dňa 10.4.2022, t. j. oneskorene. Žalobca v odvolaní namietol správnosť tohto záveru s poukazom na
okamih elektronického doručenia žaloby.

12. Úvodom odvolací súd uvádza, že lehota upravená v ust. § 95 ods. 1 zák. o štátnej službe je

svojím charakterom hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou, na zachovanie ktorej musí súd prihliadať ex
offo. Z hmotnoprávneho charakteru lehoty vyplýva, že pre jej zachovanie je nevyhnutné, aby žaloba o
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola v zákonnej dvojmesačnej lehote
súdu doručená (nestačí jej odovzdanie poštovému podniku na poštovú prepravu). Prekluzívny charakter
tejto lehoty znamená, že jej márnym uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Ak sa preto žaloba podľa § 95 ods. 1 zák. o štátnej
službe nepodala včas, platnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemôže súd preskúmavať
a zaoberať sa otázkou jeho platnosti/neplatnosti ani prejudiciálne a štátnozamestnanecký pomer v
takomto prípade končí podľa jednostranného zrušovacieho prípadu, v danom prípade podľa § 81 ods. 4
zák. o štátnej službe dňa 31.1.2022. Obdobný záver vo vzťahu k charakteru lehoty na podanie žaloby

o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následkom jej márneho uplynutia bol vyslovený
v rozhodnutiach R 40/1969, R 75/1977, R 20/1987, NS SR sp. zn. 2Cdo/475/1996, NS ČR sp. zn.
21Cdo/343/2018, sp. zn. 21Cdo/8088/2015, ktorých závery sú použiteľné aj vo vzťahu k lehote podľa
§ 95 ods. 1 zák. o štátnej službe.

13. V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žaloba o určenie neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola podaná v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného predpisu, a to ako príloha mailového podania súdu odoslaného dňa 31.3.2022 o 23:39
hod. Predmetná žaloba bola doplnená listinnej podobe, a to podaním daným na poštovú prepravu dňa
10.4.2022 a súdu podľa podacej pečiatky doručeným dňa 12.4.2022. Pokiaľ preto súd prvej inštancie

pri posúdení okamihu doručenia žaloby vychádzal z dátumu 4.4.2022 uvedeného na podacej pečiatke
podateľne vyznačenej na žalobe podanej v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu, žalobca dôvodne namieta, že vychádzal z nesprávneho okamihu doručenia žaloby. Podľa
§ 125 ods. 2 CSP v prípade elektronického podania bez autorizácie podľa osobitného predpisu je
rozhodujúci dátum doručenia e- mailovej správy súdu (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 28.5.2013,

sp. zn. 6Cdo/147/2013, zo dňa 31.1.2017, sp. zn. 2Obdo/12/2016, uznesenie ÚS SR zo dňa 1.4.2020,
sp. zn. IV. ÚS 115/2020, rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08, IV. ÚS 2492/08), a
to za podmienky, že neautorizované podanie je v zákonom stanovenej lehote 10 dní súdu dodatočne
doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.
Okamih, kedy podateľňa neautorizované elektronické podanie opatrila podacou pečiatkou je tak pre

účely posúdenia hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych účinkov žaloby irelevantný. Aj napriek
uvedenému pochybeniu odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu o podaní
žaloby po uplynutí ust. § 95 ods. 1 zák. o štátnej službe stanovenej prekluzívnej dvojmesačnej lehoty,
nakoľko v danom prípade nemožno vychádzať ani z dátumu 31.3.2022, kedy bola žaloba odoslaná ako
príloha emailovej správy, ako v odvolaní uvádza žalobca, a to s poukazom na charakter a od neho sa

odvíjajúce plynutie desaťdňovej lehoty stanovenej zákonodarcom v ust. § 125 ods. 2 CSP na doplnenie
neautorizovaného podania. Veľký senát NS SR v rozhodnutí zo dňa 16.9.2025, sp. zn. 1VCdo/7/2025
vyvodil totiž právny záver, že desaťdňová lehota podľa § 125 ods. 2 CSP je lehotou hmotnoprávnou, a
preto pre jej zachovanie je nevyhnutné, aby bolo podanie v tejto lehote aj súdu doručené. Vychádzal
pritom z účelu právnej úpravy, vymedzenia a identifikácie jej rozsahu za súčasnej komparácie právnej

úpravy obsiahnutej v ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že nová právna úprava
odlišne upravuje spôsob doplnenia elektronického podania bez autorizácie v písomnej forme a jeho
včasnosť okrem lehoty desať dní viaže na moment jeho doručenia súdu. Ust. § 125 ods. 2 CSP mátak postavenie lex specialis vo vzťahu k § 121 ods. 5 CSP, čo zároveň rešpektuje úmysel zákonodarcu
prezentovaný v dôvodovej správe k § 125 ods. 2 CSP.

14. Pre zachovanie lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP tak nebolo v intenciách uvedeného právneho
názoru NS SR dostatočné odovzdanie predmetného podania (žaloby o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru) na poštovú prepravu dňa 10.4.2022, ale v desaťdňovej lehote malo
byť predmetné podanie súdu aj doručené, k čomu nedošlo, nakoľko podanie sa do dispozície súdu
dostalo až dňa 12.4.2022, t. j. preukázateľne po uplynutí lehoty stanovenej ust. § 95 ods. 1 zák. o štátnej

službe v spojení s § 125 ods. 2 CSP. Pre záver o včasnom podaní žaloby v nadväznosti na jej podanie
v elektronickej neautorizovanej podobe dňa 31.3.2022 bolo potrebné, aby táto bola súdu doručená
najneskôr dňa 11.4.2022 (najbližší nasledujúci pracovný deň, nakoľko 10.4.2022 bol deň pracovného
pokoja- nedeľa). Podľa § 125 ods. 2 CSP tak nebolo možné prihliadať na doručenie žaloby v prílohe e-
mailovej správy dňa 31.3.2022, ale konanie bolo začaté až na základe doručenia žaloby v listinnej forme
dňa 12.4.2022. Zistené a žalobcom namietané pochybenie prvoinštančného súdu pri určení rozhodného

momentu pre záver o zachovaní lehoty tak nemalo vplyv na vecnú správnosť záveru prvoinštančného
súdu o oneskorenom podaní žaloby. Možno preto zhrnúť, že pokiaľ preto súd prvej inštancie konštatoval,
že žaloba bola podaná oneskorene, ak bola daná na poštovú prepravu dňa 10.4.2022, tento skutkový
a právny záver je vecne správny a odôvodňujúci meritórne neprejednanie žaloby o určenie neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z uvedeného dôvodu sa potom bolo bezpredmetné a

nehospodárne zaoberať odvolacou argumentáciou žalobcu, v ktorej namietal závery prvoinštančného
súdu vyslovené vo vzťahu k meritu veci nad rámec nevyhnutnosti a napriek záveru o oneskorenom
podaní žaloby, ktoré je prekážkou jej meritórneho prejednania.

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, v ktorej namietal porušenie

práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku toho, že mu bolo upreté zúčastniť sa pojednávania,
na ktorom bol vypočúvaný svedok U. (pozn. odvolacieho súdu pojednávanie konané dňa 10.4.2025),
nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca bol na uvedené pojednávanie riadne predvolaný
(predvolanie mu bolo listinne doručené dňa 20.2.2025), na pojednávanie sa v súdom stanovenom
čase nedostavil a svoju opakovanú neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, a preto súd prvej inštancie

v súlade s § 180 CSP rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. Na uvedené
nemá vplyv ani skutočnosť vyplývajúca tak zo zvukového záznamu z predmetného pojednávania, ako
aj zo zápisnice o pojednávaní, a to, že žalobca sa do pojednávacej miestnosti dostavil krátko pred
vyhlásením rozhodnutia z dôvodu, že sa síce nachádzal v budove súdu, ale mu meškali hodinky, čo zistil
oneskorene, a čo súd prvej inštancie objektívne nemohol predvídať. Naviac uvedená odvolacia námietka

bola žalobcom vznesená v súvislosti s jeho záujmom zúčastniť sa opakovaného výsluchu svedka U.,
ktorého vykonanie pre oneskorenosť podanej žaloby nebolo vôbec nevyhnutné a hospodárne.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne
úspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).