Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010344
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425010344.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej v trestnej veci odsúdeného A. B.,
pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného
zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.11.2025,
sp. zn. 4Nt/27/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým uznesením (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) zamietol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. (ďalej len
„odsúdený“) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 20.01.2022, sp. zn. 2T/49/2021, právoplatným dňa 05.02.2022, pretože nezistil

podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

SúdI.stupňanapadnutéuznesenieodôvodniltým,žezvykonanéhodokazovanianaverejnomzasadnutí
nemožno konštatovať, že by vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by sami o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami už súdu známymi privodili iné rozhodnutie vo veci, resp. že by uložený trest bol
neprimeraný. Súd I. stupňa vyhodnotil, že dôvodom na povolenie obnovy konania nemohla by novela

Trestného zákona, tak ako na to poukazoval odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy
konania. Prvostupňový súd ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C./XX D. E. zo dňa 01.08.2025,
o ktoré odsúdený tiež opieral svoj návrh na obnovu konania, nevyhodnotil za také, ktoré by založilo
povolenie obnovy konania. Súd prvého stupňa vysvetlil, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa týkalo
správneho súdnictva, že toto malo iný charakter ako konanie o obnove konania, v ktorom sa rozhoduje
o mimoriadnom opravnom prostriedku. Súd I. stupňa taktiež v súvislosti s novelou Trestného zákona

účinnou od 06.08.2024, ktorú odsúdený považoval za dôvod na povolenie obnovy konania, vyhodnotil,
že ani táto v spojitosti s článkom 50 odsek 6 Ústavy SR a s článkom 49 Charty neodôvodnila splnenie
podmienok na povolenie obnovy konania, a to ani v tom prípade, ak sa novelou Trestného zákona
konanie odsúdeného posudzuje inak, teda že by sa konanie odsúdeného mohlo posúdiť miernejšie,
a to z tohto dôvodu, že podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. V súvislosti s poukazom odsúdeného na

ustanovenie § 93 odsek 1 zákona o Ústavnom súde, súd I. stupňa vyložil, že ustanovenie, na základe
ktorého bol menovaný odsúdený (§ 221 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona), nestratilo účinnosť,
ale novelizáciou Trestného zákona došlo len k úprave kvalifikačného momentu – výšky škody, pričom
konanie, pre ktoré bol menovaný odsúdený, je stále trestným činom aj po účinnosti novely Trestného
zákona,ktorábolavykonanáažpoprávoplatnostirozhodnutia.Vzhľadomnato,žeskutočnostiuvádzané
odsúdeným neboli skutočnosťami podľa § 394 Trestného poriadku, súd I. stupňa návrh odsúdeného na

povolenie obnovy podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený ihneď, po jeho vyhlásení v jeho prítomnosti na verejnom
zasadnutí súdu I. stupňa dňa 27.11.2025, teda včas, sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti,
prostredníctvom svojho obhajcu, uviedol, že súd I. stupňa rozhodol o jeho návrhu na povolenie obnovy

konania nesprávne. Opakovane zastal názor, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C./XX D. E.
v spojitosti s novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. predstavovali nové skutočnosti s prihliadnutím,
na ktoré by bolo konanie odsúdeného posúdené inak, miernejšie, pokiaľ išlo o kvalifikačný moment – o
výšku spôsobenej škody. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie článku 49 odsek 1 Charty, judikatúru
NajvyššiehosúduSR(uznesenieNSSRsp.zn.2Tdo/69/2012z15.1.2013),judikatúruEurópskehosúdu

pre ľudské práva (rozsudok Parmak a Bakir proti Turecku č. 2249/07 a 25195/07 z 3.12.2019), judikatúru
Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. IV. ÚS 202/2024 z 24.4.2024, bod 14), judikatúru Súdneho dvora
EÚ (rozsudok vo veci C-142/22 z 6.7.2023, podľa ktorého výklad práva poskytnutý Súdnym dvorom EÚ
v prejudiciálnom konaní je záväzný) a ustanovenie § 93 odsek 1 zákona o Ústavnom súde. Navrhol, aby
bola obnova konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku povolená, pretože vyšli najavo skutočnosti
a dôkazy v intenciách ustanovenia § 394 Trestného poriadku.

Odsúdený odôvodnil sťažnosť aj svojím vlastným podaním, doručeným súdu I. stupňa dňa 30.12.2025.
V ňom poukázal na článok 49 odsek 1 Charty, podľa ktorého nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo
opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného
práva trestným činom a v zmysle ktorého trest nesmie byť neprimeraný k trestnému činu a uplatnenie

retroaktivity je namieste, ak zákon stanovuje miernejší trest. Poznamenal, že rozdiel v trestných
sadzbách je v jeho prípade tak výrazný, že pokračovanie 10,5 ročného trestu odňatia slobody za
spáchanie skutku, pre ktorý v súčasnosti hrozí uloženie trestu odňatia slobody až na 4 roky, znamenalo
nezákonné obmedzenie jeho slobody, pretože mu bol uložený neprimerane prísny trest, ktorý nemá
oporu v zákone. Mal za to, že zmena Trestného zákona sa prejavila aj v zmene trestnej sadzby za čin,

za ktorý bol odsúdený. V jeho prípade bolo teda s poukazom na zmenu Trestného zákona potrebné
prihliadnuť na článok 49 odsek 1 Charty, pričom aplikácii miernejšieho ustanovenia by nemalo brániť
ani to, že rozsudok, na základe ktorého mu bol uložený trest, je právoplatný. Tvrdil, že v opačnom
prípade by bol rozsah zásady lex posterior mitius neprimerane obmedzený. Uviedol aj to, že rozsudok
krajského súdu nemožno považovať za konečné rozhodnutie, pretože na vnútroštátnej úrovni sa za

konečné rozhodnutie považuje rozhodnutie Ústavného súdu SR. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
krajský súd prijal obnovu konania.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti mal nadriadený súd preukázané, že súd I. stupňa nesplnenie
podmienok obnovy konania v prejednávanej veci, ustanovených v § 394 Trestného poriadku, zistil

správneazákonuzodpovedajúcimspôsobom.Taktiežnadriadenýsúdzistil, žeodôvodnenie
napadnutého uznesenia je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku, pretože obsahuje
všetky, pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného podstatné skutočnosti, ktoré súd I. stupňa považoval za
dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, na základe ktorých skutočnosti,
ktoré považoval za dokázané, v skôr naznačenom smere posudzoval, s ktorými sa aj nadriadený súd

stotožnil a poukázal na ne.

Splneniepodmienokobnovykonaniavzmysle§394odsek1Trestnéhoporiadkuposudzovanýchvrámci
dokazovania pred súdom I. stupňa bolo determinované podaným návrhom odsúdeného na povolenie
obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej. Súd I. stupňa správne konštatoval, že v návrhu

uvedené skutočnosti nie sú novými skutočnosťami, ktoré neboli súdu v pôvodnom konaní známe a ktoré
by mohli privodiť iné rozhodnutie vo veci, prípadne že by trest bol uložený v rozpore s jeho účelom, alebo
by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom odsúdeného.

Nadriadený súd v nadväznosti na preskúmanie obsahu spisu opätovne akcentuje, rovnako ako súd I.

stupňa,žeodsúdenýanivpísomnomodôvodnenísťažnostineuviedoltakéfakty,abymalnadriadenýsúd
k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska
zistenia podmienok obnovy konania spochybniť rezultát súdu prvého stupňa.Krajský súd dáva do pozornosti, že v pôvodnom konaní bol odsúdenému rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2021 zo dňa 20.01.2022 právoplatným dňa 05.02.2022 za spáchanie
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a)

Trestného zákona pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného
zákona a za zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona
uložený podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného
zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na osem rokov za súčasného využitia § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Okresný súd Nové Zámky zároveň zrušil výrok o súhrnnom

nepodmienečnom treste odňatia slobody na 30 mesiacov rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn.
2T/30/2013 zo dňa 04.04.2016 a výrok o spoločnom a súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere
štyri roky rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/37/2016 zo dňa 21.09.2017 právoplatným
07.03.2018vspojitostisrozsudkomKrajskéhosúduvNitresp.zn.1To/87/2017zodňa07.03.2018akoaj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Odsúdenému bol v danej veci uložený aj ochranný dohľad na tri roky. Okresný

súd Nové Zámky odsúdeného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Súd v odôvodnení rozsudku posúdil, že v danej veci neboli splnené podmienky pre
ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k poslednému odsúdeniu Okresným súdom Bratislava V, ,ako
ani vo vzťahu ku skoršiemu odsúdeniu Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 1T/169/2019, pretože
nebola splnená podmienky súbehu týchto všetkých trestných činov, ale u odsúdeného išlo vo vzťahu

k nim o recidívu. Tento rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2022 za prítomnosti
odsúdeného ako aj jeho obhajcu a prokurátora, ktorí si ponechali zákonnú lehotu na odvolanie a
ktorá im všetkým uplynula dňa 04.02.2022, v dôsledku čoho dňa 05.02.2022 nadobudol predmetný
rozsudokprávoplatnosť.Napriektomuodsúdenýprotitomutorozsudkupodaldňa01.03.2022odvolanie,
v ktorom súčasne požiadal, aby mu bolo umožnené podať riadny opravný prostriedok po termíne z

dôvodu, že bol pozitívne testovaný na COVID-19, v dôsledku čoho nemohol byť v kontakte so svojím
obhajcom a nemohol sa s ním poradiť ohľadne podania odvolania. Krajský súd v Nitre uznesením sp.
zn. 2To/33/2022 podľa § 64 odsek 1 Trestného poriadku nepovolil odsúdenému navrátenie lehoty na
podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2021 zo dňa 20.01.2022.
Odvolací súd zároveň podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného A. B. zamietol

ako oneskorene podané.

Sťažnostný súd pripomenul, že odsúdený už raz podal návrh na obnovu konania - konanie Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 4Nt/19/2024 v podstate z tých istých dôvodov, ako v tejto veci. Žiadal
o preskúmanie trestu uloženého mu Okresným súdom Nové Zámky rozsudkom dňa 20.1.2022 sp. zn.

2T/49/2021 v súvislosti s prijatím novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. na základe § 93 zákona
o ústavnom súde v spojení s nálezom Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 3/2024, nesprávnosť uloženia
súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/66/2020 a nemožnosť v pôvodnom
konaní využiť čas na podanie odvolania kvôli tomu, že bol v ÚVTOS Želiezovce v karanténe a kvôli
opatreniam vlády sa nemohol poradiť ohľadom podania odvolania so svojím obhajcom, ktorý tiež v

tom čase prekonal ochorenie Covid. Z uvedeného sa preto javil návrh odsúdeného podaný v tejto
veci a v tejto časti len za opakovanie jeho návrhu na pripustenie obnovy konania. Jediným rozdielom
medzi návrhom odsúdeného, ktorý sa prejednával na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 4Nt/19/2024
a aktuálnej žiadosti odsúdeného, bolo to, že odsúdený zameral svoju pozornosť aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 BAJI Trans. Bolo totiž evidentné, že keďže išlo o rozsudok SD EÚ

z 1.8.2025, odsúdený o túto skutočnosť nemohol, pri rozhodovaní Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 4Nt/19/2024, opierať svoj prvý návrh na obnovu konania. Okresný súd Nové Zámky dňa 5.9.2024
v konaní sp. zn. 4Nt/19/2024 zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2021. Voči zamietajúcemu rozhodnutiu okresného súdu
odsúdený podal sťažnosť, ktorú Krajský súd uznesením sp. zn. 4Tos/97/2024 dňa 28.11.2024 zamietol.

Obatietosúdyvosvojichrozhodnutiachprecízneajasnevysvetlili,prečozákonč.40/2024anivspojitosti
s § 93 odsek 1 zákona o Ústavnom súde SR a ani s derogačným nálezom sp. zn. Pl. ÚS 3/2024Z.
z. nebol novou skutočnosťou, ktorá by mohla odôvodniť nové rozhodnutie vo veci Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2021. Všetky ďalšie argumentácie odsúdeného (neuloženie súhrnného trestu
a neumožnenia poradiť sa so svojím obhajcom v lehote na podanie odvolania pre karanténne opatrenia

vlády v tom čase) boli vyhodnotené súdmi ako nie relevantné z príčin, ktoré boli v rozhodnutiach
prvostupňového súdu a sťažnostného súdu dôsledne odôvodnené.Napriek tomu súd k argumentom uvádzanými súdmi v konaní realizovaným Okresným súdom Nové
Zámky sp. zn. 4Nt/19/2024 za vhodné zopakovať a doplniť nasledovné:
I.

Je pravdou, že dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. PL.ÚS 3/2024 – 761 zo dňa 03.07.2024, zverejneným v Zbierke zákonom dňa 06.08.2024 pod
č. 215/2024 Z. z., ktorý, okrem iného, modifikoval aj znenie § 221 Trestného zákona a ktorým bola
upravená aj škoda spôsobená týmto trestným činom. V pôvodnom konaní odsúdený spôsobil škodu

cez 164.300,-eur, teda išlo o škodu vo veľkom rozsahu, ktorá podľa nového Trestného zákona je
už len škodou väčšou. Podľa aktuálnej právnej úpravy za trestný čin podvodu podľa § 221 odsek 2
Trestného zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia až na štyri roky. Na druhej strane podľa článku
125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky nedošlo k strate účinnosti pôvodného Trestného zákona.
ÚstavnýmsúdomSlovenskejrepublikynebolokonštatované,žedotknutéustanoveniaTrestnéhozákona
stratili po právoplatnosti odsúdenia z dôvodu vyslovenia ich neústavnosti, účinnosť. K modifikácii znenia

ustanovenia § 221 Trestného zákona došlo zásahom zákonodarnej moci, a nie rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky o nesúlade takýchto ustanovení s ústavou. Ani príslušné ustanovenia zákona
č. 40/2024 Z. z., a to ani v jeho prechodných ustanoveniach, neupravili zásah do právoplatného
rozhodnutia súdu v dôsledku zmeny v jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona. Ustanovenie §
405b odsek 1 Trestného poriadku upravil postup výlučne v dôsledku zániku trestnosti činu podľa § 84

Trestného zákona. Nadriadený súd dáva do pozornosti, že odsúdený bol uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu. V danom prípade vo vzťahu k ustanoveniam § 221 Trestného zákona, ako už súd
uviedol, nedošlo k strate ich účinnosti, Ústavným súdom Slovenskej republiky nebola vyslovená ich
neústavnosť a tiež nedošlo k zániku trestnosti trestného činu podvodu.

Úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona, účinnou od 06.08.2024 nebolo
prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody podľa platných a účinných
predpisov do 06.08.2024. Uvedené vyplynulo aj z prechodného ustanovenia § 438k odsek 7 Trestného
zákona, ktorý upravil právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred
účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin. Trestný čin

podvodu ukotvený v § 221 je však aj, po prijatí zákona č. 40/2024 Z. z., stále trestným činom, nie ako
na to upriamoval pozornosť odsúdený.

Novela Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinná od 6.8.2024, ktorou odsúdený dôvodil
svojnávrhnapovolenieobnovykonania,nadobudlaúčinnosťdávno(viacakodvaapolroka)potom,ako

bolo o jeho trestnej veci a o treste právoplatne rozhodnuté. Zmena Trestného zákona po nadobudnutí
takého právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska
posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná a nemôže zakladať dôvod na jeho
revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku akým je návrh na povolenie
obnovy konania. Ak by zákonodarca chcel, aby každá zmena trestnej sadzby bola dôvodom obnovy

konania, tento inštitút by sa stal všeobecným revíznym mechanizmom, čo nie je prípustné.

Nadriadený súd ešte dodáva, že právoplatné odsúdenie po vyčerpaní riadnych aj mimoriadnych
opravných prostriedkov požíva ochranu zásady právnej istoty. Ak by bolo možné obnovu konania povoliť
len na základe subjektívneho presvedčenia odsúdeného o nespravodlivosti a neprimeranosti trestu,

došlo by k popretiu stability súdnych rozhodnutí. Predmetom konania o povolení obnovy konania nie
je opakované hodnotenie zákonnosti a spravodlivosti právoplatne uloženého trestu podľa v tom čase
platnej a účinnej právnej úpravy.

II.

Pokiaľ išlo o opakovanú námietku, že odsúdený sa po vyhlásení rozsudku nemohol poradiť ohľadom
podania odvolania kvôli tomu, že bol v ústave na výkon trestu v karanténe, so svojím obhajcom, ktorý
tiež prekonal v tom čase ochorenie Covid, tak túto pregnantne preveroval Krajský súd v Nitre v konaní
sp. zn. 2To/33/2022 a dňa 3.5.2022 rozhodol, tak ako to súd uviedol na str. 4, tretí odsek, str. 5, prvý
odsek tohto uznesenia.

III.
Pokiaľ ide o novú argumentáciu odsúdeného v koherencii s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci
C-544/23 BAJI Trans, ktoré malo oprávňovať uplatnenie zásady lex posterior mitius, ktoré sa vzťahujena oblasť správneho trestania, tak uvedené rozhodnutie nenapĺňa definíciu skutočnosti skôr neznámej
podľa § 394 odsek 4 písmeno a/ Trestného poriadku, preto nepredstavuje skôr neznámu skutočnosť, na
základe ktorej by bolo možné obnovu trestného konania povoliť. Nešlo totiž o rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo
v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody, ak negatívne
dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť. Na uvedenom závere nemení ani rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-142/22 z 6.7.2023, na ktoré poukazoval obhajca v sťažnosti, podľa ktorého výklad
právaposkytnutýSúdnymdvoromEÚvprejudiciálnomkonaníjezáväzný,nakoľkorozhodnutieSúdneho

dvora EÚ z 1.8.2025 nebol na tento prípad aplikovaný z dôvodov vyššie uvedených.

K problematike nepoužitia uvedeného rozsudku ako novej skutočnosti v obnovovacích konaniach je
potrebné upriamiť pozornosť aj na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v
uznesení sp. zn. IV. ÚS/503/2025 zo dňa 30.09.2025, podľa ktorých aktuálna judikatúra Súdneho dvora
Európskej únie predstavovaná rozsudkom C-544/23 z 1. augusta 2025 (ak by bola použiteľná ako

argument na vykonanie prieskumu už právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na
vykonanie prieskumu ich určitého okruhu na základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by
mohla byť takto použitá len vo vzťahu k prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia
v dovolacom konaní podľa Trestného poriadku (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného
po právoplatnosti dotknutého rozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania,

v ktorom ako jediné relevantné dôvody povolenia obnovy konania, ktoré sú právnej povahy, sú prípady
ustanovené v § 394 odsek 4 písmeno a/ a písmeno b/ Trestného poriadku. Súd dôrazne zopakoval, že
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-544/23, a to ani v spojitosti s článkom 49 Charty, nepredstavuje
dôkaz ani skutočnosť v intenciách ustanovenia § 394 Trestného poriadku.

Pokiaľ odsúdený poukazoval v sťažnosti, že pôvodne jemu uložený trest bol neprimerane prísny
a v zjavnom nepomere k závažnosti spáchaného trestného činu, bolo potrebné konštatovať, že
v pôvodnom konaní bol odsúdenému uložený súhrnný trest odňatia slobody na osem rokov za
súčasného zrušenia dvoch trestov odňatia slobody, spolu vo výmere 6,5 roka (uložených v konaní
Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/30/2013, v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/37/2016),

pri ktorom súd prihliadal na poľahčujúce okolnosti (priznanie sa ku skutku a jeho oľutovanie,
napomáhanie súdu pri objasňovaní tohto trestného činu) a tiež na okolnosti priťažujúce (predchádzajúce
odsúdenie v konaní Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/169/2010 a spáchanie viacerých trestných
činov, nakoľko odsúdenému ukladal trest súhrnný). Na základe týchto zistení súd I. stupňa presne
individualizoval trest vo vzťahu k odsúdenému a po aplikácii mimoriadneho ustanovenia podľa § 39

odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, znížil odsúdenému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu vtedy
platnejtrestnejsadzbyz10-tichrokovnaosemrokov.Pretotrestodňatiaslobodyvymeranýodsúdenému
na osem rokov, v ktorom súd I. stupňa súhrnom zahrnul už aj tresty doposiaľ uložené odsúdenému
v celkovej výmere šesť rokov a šesť mesiacov, nebolo možné vôbec vyhodnotiť ako trest neprimerane
„tvrdý“.

Uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/69/2012 z 15.1.2013 a uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS
202/2024 z 24.4.2024 bod 14, o ktoré obhajca opieral sťažnosť, sa vzťahujú na uplatnenie retoraktivity
pri posudzovaní trestnosti činu a trestu v tom prípade, ak v čase od vyhlásenia rozsudku do momentu
rozhodovania dovolacieho súdu, došlo k priaznivejšej situácii pre odsúdeného. Z uvedeného plynie

záver, že tieto rozhodnutia vyšších inštancií sa týkajú dovolacích konaní, nie konaní obnovovacích.

V súvislosti so sťažnostným tvrdením odsúdeného, že na vnútroštátnej úrovni je konečné rozhodnutie
až rozhodnutie ústavného súdu, nadriadený súd dodal, že právomoc Ústavného súdu SR je daná len
subsidiárne, z čoho vyplýva, že jeho právomoc poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je

daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv nerozhodujú všeobecné súdy alebo iné orgány verejnej moci.
Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých
eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná
náprava iným spôsobom (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 503/2025 z 30. septembra
2025) . Ústavný súd teda nie je ďalšou inštanciou prieskumu v rámci všeobecného súdnictva, ale tento

posudzuje „len“ ústavnú udržateľnosť napadnutého rozhodnutia a jeho záverov. Z vyloženého bolo
zrejmé, že v tejto veci bol konečným rozhodnutím rozsudok všeobecného súdu Nové Zámky sp. zn
1T/49/2021.Ani nadriadený súd nezistil žiadny dôvod na povolenie obnovy konania, pretože nešlo o prípad
predpokladaný v § 394 odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona. Niet žiadnych podkladov ani na aplikáciu
odsek 5 citovaného ustanovenia.

Nadriadený súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli na prospech
odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, ako nedôvodnú,
zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.