Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201479
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Advokátska
kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. o zaplatenie 1.157,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.034 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 120 Eur od 28.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.01.2023 do zaplatenia, zo
sumy 30 Eur od 21.02.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.3.2023 do zaplatenia, zo sumy 30
Eur od 21.04.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.05.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od

21.06.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.07.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.08.2023
do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.09.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.10.2023 do
zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.12.2023 do zaplatenia,
zo sumy 30 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.02.2024 do zaplatenia, zo sumy
30 Eur od 21.03.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.04.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od
21.05.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.06.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.07.2024
do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.08.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.09.2024 do

zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.11.2024 do zaplatenia,
zo sumy 30 Eur od 21.12.2024 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.01.2025 do zaplatenia, zo sumy
30 Eur od 21.02.2025 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.03.2025 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od
21.04.2025 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.05.2025 do zaplatenia, zo sumy 30 Eur od 21.06.2025
do zaplatenia, zo sumy 14 Eur od 21.07.2025 do zaplatenia všetko mesačnými splátkami vo výške 30
Eur splatnými vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky
riadne a včas.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,72 % o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26. 08. 2025 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 1.157,03 Eur s príslušenstvom a náhradu

trov konania.

2. Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 14. 04. 2022
zmluvu o pôžičke č. 21735372 / 1000172479 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základektorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 1.154 Eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička –
finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (tovar). Kúpna cena
tovaru bola 1.154 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej

ceny Žalobca poskytol Žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo
poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu Žalovaného. Podľa zmluvy o
pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 55 mesačných splátkach v sume 30 Eur, a to až
do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.650 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil
Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 120 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaný porušil

svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca listom z dňa 24. 11. 2022 – Predžalobná upomienka, vyzval
Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 20. 12. 2022

úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 22. 12. 2022 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh Žalovaného
ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.157,03 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,
nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky

je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume
215,67 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný
uhradiť sumu 1.277,03 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu
(ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po
zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu: Počet splátok Výška splátky Suma splátok

(počet*výška) Suma po zosplatnení akontácia Spolu Istina (Eur) 7 30 210 1067,03 0 = 1277,03. Ku
dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 120 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a
úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0 Eur a celkovú sumu vykonaných
úhrad vo výške 120 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Istina - Úhrady =
Žalovaná suma 1277,03 Eur - 120 Eur = 1157,03 Eur Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok

a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 215,67 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si
Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 15. 10. 2025 podaním zo dňa 29. 10. 2025 uviedol nasledovné:
V prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti splácať. Keďže výsledkom porovnania
Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Vo
vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz
žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient

podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že
ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie
jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa
s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne
podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej

strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom
na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po
podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať
vedomosť. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver (t.j. pri
posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu

žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia
zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci

posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi
predpismi.Žalobcapoukazujenato,žežalovanýjevsporepasívnyadoposiaľnepredložilžiadnedôkazy
a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali.5. Súd vo veci pojednával dňa 12. 12. 2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil,
pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil sa súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na
pojednávanie sa dostavil žalovaný. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal bez prítomnosti právneho

zástupcu žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že by svoj dlh chcel splniť v splátkach po 30 Eur
mesačne, keďže jeho príjem je dávka v hmotnej núdzi vo výške 400,- Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to
zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 1000172479, Notárskou zápisnicou N 3283/2017,

štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, dotazníkom
o klientovi, všeobecnými obchodnými podmienkami Quatro, predžalobnou upomienkou z 24. 11. 2022
s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. 12. 2022, prehľadom splátok
a úhrad, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14. 04. 2022 zmluvu o pôžičke č. 21735372 / 1000172479 (evidenčné
číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške
1.154 Eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (tovar). Kúpna cena tovaru
bola 1.154 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej
ceny Žalobca poskytol Žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo

poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu Žalovaného. Podľa zmluvy o
pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 55 mesačných splátkach v sume 30 Eur, a to až
do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.650 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil
Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 120 Eur. Žalobca listom z dňa 24. 11. 2022
– Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok. Súčasne Žalobca Žalovaného

upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver
zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca dňa 20. 12.
2022 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 22. 12. 2022 - „Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh
Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.157,03 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje

zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci
„Pokuta“ v sume 215,67 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24. 12. 2022 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní od 20.
09. 2022 a výška nedoplatku dosiahla sumu 90,-Eur a vyzval ho na úhradu. Upomienka nebola prevzatá

žalovaným v odbernej lehote.

9. Dňa 22. 12. 2022 oznámil žalobca žalovanému, že dňa 20. 12. 2022 došlo k zosplatneniu úveru
a dlžný zostatok predstavuje sumu 1.157,03 Eur. Doručenie žalobca nepreukázal.

10. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby z
titulu splátok pôžičky zaplatil 120 Eur ( bez akontácie).

11. V zmysle notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11. 12. 2017 pôvodný veriteľ, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. zanikol rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou

VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a.s. ako
právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej
existujúcejbankovejlicencie,pokiaľideosplátkovýpredajaleasingaajpokiaľideospotrebiteľskéúvery

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ

a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

21.Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 14.
04. 2022 uzavretá zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 21735372/1000172479. Predmetom
zmluvy bol spotrebiteľský úver vo výške 1.154,- EUR. Lehota splatnosti bola 55 mesiacov, počet splátok
55, dátum prvej anuitnej splátky 20. 05. 2022, výška mesačnej splátky 30 Eur, posledná splátka 27,68Eur, výška úrokovej sadzby 17,94 %. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52
a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52
a nasl. OZ a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom. Nebolo medzi stranami
sporné, že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.154,- Eur.
Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj

dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, a to listom zo
dňa 22. 12. 2022, súd prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie
celého zvyšku dlhu. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú
upravenév§53ods.9a§565OZ,pričomustanovenie§53ods.9OZjepotrebnévykladaťvovzájomnej
súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti
najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou

sa stal splatným celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka
na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá
OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný
využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcejsplátkyposplátke,odsplatnostiktorejuplynulitrimesiaceaomeškaniesňoutrvá(prektorú

k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti
ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká.
Totoprávozískaopätovnezarovnakýchpodmienok(§53ods.9OZ),aksadlžníkdostanedoomeškania
nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek). V prejednávanej veci mal súd preukázané, že výzvou zo
dňa 24. 11. 2022 žalobca oznámil žalovanému, že celková dlžná suma z úverovej zmluvy je 90,- Eur a

zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Súčasne upovedomil žalovaného, že ak
dlžnú sumu nezaplatí, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru s príslušenstvom.
V dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobca listom zo dňa 22.
12. 2022 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru s tým, že dlžnú čiastku vo výške 1.157,- Eur má
zaplatiť najneskôr do 21. 01. 2023.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53
ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom

pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má
následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať
zaplatenie celej pohľadávky. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v OZ,
ako aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť
pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a

určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti podľa § 565 OZ, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej
splátke výzva a zosplatnenie smeruje. V tomto smere súd konštatuje, že z výzvy zo dňa 24. 11.
2022, ani z výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 22. 12. 2022 nevyplýva, pre ktorú splátku,
kedy a v akej výške sa žalovaní dostali do omeškania, resp. vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke

malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné,
pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Pokiaľ ustanovenie §
53 ods. 9 OZ možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3-
mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť
jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ

predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje, a nie
je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiadny racionálny dôvod, aby tento
dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výzva
podľa § 53 ods. 9 OZ aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre svoju určitosť musia
jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ táto podstatná

náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre
omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Právny úkon, ktorý nie je
dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z
predloženej výzvy ani oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené skutočnosti nevyplývajú, pretosúd ustálil, že takéto právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže tieto úkony neboli uskutočnené
v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, podľa ktorého „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Rovnako súd odkazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024, podľa ktorého „(...) pre platný úkon

zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy
zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma

sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“. K
rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024,
v ktorom uzavrel, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie

neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka“.

25. Na dôvažok súd dodáva, že v predmetnom spore vzhliadol aj iný dôvod, pre ktorý žalobca ako veriteľ
nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru, a to podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho
právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému,
keďže nepreukázal, že zisťoval jeho výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť

sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho
príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu
bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z

textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver
alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj
overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník

veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti E. F. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol,
že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na
základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len
vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného

súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26. 02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR
33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019.

27. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch
žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii

všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovaného,
okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Za tohto stavu je nutné
konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.
Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ

(žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.28. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z.

29. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s
poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“
vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním
a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú
citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

30. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bola splatnou istina vo výške 1.034 Eur ktorú súd priznal žalobcovi spolu
s prislúchajúcim úrokom z omeškania z jednotlivých splatných splátok tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie 123,03 Eur (čo predstavuje

rozdiel medzi uplatnenou sumou vo výške 1.157,03 eur a priznanou sumou 1.034 Eur) s príslušenstvom
zamietol ako nedôvodnú, keďže poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

31. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa

a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané

v splátkach.

33. Vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného, po zohľadnení skutočnosti, že žalovaný má
príjem 400,-Eur ako dávku v hmotnej núdzi a žalovaný sám uviedol, že sumu 30 Eur mesačne je schopný
splácať, súd mu povolil splácať dlh v splátkach až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody

splátok, ak niektorú splátku nesplatí riadne a včas.

34. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na
spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa, pričom žalobca
aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.

Žalovaný istinu uhradí za cca 35 mesiacov, čo súd posúdil ako primeranú lehotu aj zo strany žalobcu.

35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 1.157,03 Eur, pričom úspech mal v
časti o zaplatenie 1.034 Eur, t.j. v rozsahu 89,36 % a neúspech v rozsahu 10,64 %. V zmysle § 255

ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na
pomernú náhradu trov konania v rozsahu 78,72 % (89,36 % - 10,64 %). O samotnej výške týchto trov
konaniabudevsúlades§262ods.2CSProzhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutia,samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.