Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 37C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124205604
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6124205604.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne: Ľ.

M., D.. X.XX.XXXX, H. N. M. XXXXX/X, XXX XX N., zastúpenej advokátskou kanceláriou Acta legal
s.r.o., so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 54 560 349, proti žalovanej: R. U., D.. X.X.XXXX,
H. N. Ú. XXXX/X, XXX XX N., zastúpenej advokátskou kanceláriou DV Legal, s.r.o., so sídlom Vysoká
14, 811 06 Bratislava, IČO: 54 670 926 Bratislava, o zaplatenie 2.999,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2.999,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75%zosumy2.999,-€od1.11.2023dozaplatenia,dotrochdní ododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 5.1.2024 (na tunajší súd bola vec postúpená
dňa 26.2.2024) sa žalobkyňa prostredníctvom advokáta domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na
splnenie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.999,-€ spolu s príslušenstvom - ročným úrokom
z omeškania vo výške 8,75% zo žalovanej istiny od 1.11.2023 do zaplatenia, titulom bezdôvodného
obohatenia. Svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 27.7.2023 vykonala platbu v sume

2.999,- € z bankového účtu vedeného v Raiffeisen bank, a.s. č. účtu: IBAN:Z. XXXX XXXX XXXX XXXX
na bankový účet IBAN: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého vlastníkom je žalovaná a pri kontrole
bolo zistené, že sa jednalo o platbu bez právneho dôvodu. Po zistení vyššie uvedených skutočností
žalobkyňa vyzvala žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia prostredníctvom poštového podniku.
Žalovaná sa k výzve nevyjadrila, pohľadávku žalobkyni neuhradila. Podstata skutkovej podstaty
spočíva v poskytnutí plnenia jedného subjektu inému subjektu bez existencie akéhokoľvek počiatočného
právneho dôvodu k tomuto plneniu napr. plnenie tzv. nedlhu, ako je to v tomto prípade. Primárna funkcia

právnej úpravy bezdôvodného obohatenia spočíva v záujme o nápravu nespravodlivej majetkovej
ujmy vzniknutej titulom absencie právneho dôvodu na plnenie. Žalobkyňa na preukázanie v žalobe
tvrdených skutočností predložila nasledovné dôkazné prostriedky procesného útoku: potvrdenie o
vykonaní bezhotovostného prevodu zo dňa 4.8.2023, oznámenie banky o vybavení reklamácie zo dňa
27.7.2023, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14.9.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 31.1.2024 platobný rozkaz sp. zn.

10Up/27/2024, voči ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná prostredníctvom advokáta odpor, v
ktorom uviedla, že na základe doručenej predžalobnej výzvy žalovaná zistila, že dňa 25.7.2023 z
bankového účtu žalobkyne IBAN: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prijala na v tom čase vlastnený
a v súčasnosti zrušený účet IBAN: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške2.999,- €. Z účtu žalovanej boli prostredníctvom uvedenému účtu vydanej platobnej karty č. 4405 7781
7130 2098 v bankomate na Peknej ceste uskutočnené v čase o 16:35 a o 16:37 dva výbery hotovosti v
celkovej výške 2.990,- €, žalovanej bola platobná karta odcudzená. Nakoľko žalovaná nemala vedomosť

o prijatí platby žalobkyne na jej účet a ani neuskutočnila výbery hotovosti, tak dňa 18.8.2023, t. j. v deň
doručenia predžalobnej výzvy, žalovaná telefonicky kontaktovala predchádzajúceho právneho zástupcu
žalobkyne so žiadosťou o vysvetlenie uplatňovaného nároku a za účelom oboznámenia žalobkyne o
nevedomosti žalovanej o prijatí platby a podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu
podozrenia zo spáchania trestného činu, v súčasnosti vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave

II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, v trestnom konaní pod ČVS: ORP-833/4-VYS-
B2-2023. Jedným zo zákonných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkovej
výhody či prospechu. Ako vyplýva zo žalovanou predložených dôkazov, táto z prijatej platby nemala
a ani nemá majetkové výhody či prospech, jej účet a platobná karta boli zneužité na protiprávne
konanie. Z predžalobnej výzvy a žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že samotná žalobkyňa v
prijatom emaily klikla na, pre ňu dôveryhodný, odkaz, v rámci ktorého zadala údaje o svojej platobnej

karte, v dôsledku čoho došlo k platbe, a teda sa stal obeťou phishingu. To znamená, že účet a
platobná karta žalovanej v spojení s účtom a platobnou kartou žalobkyne, boli predmetom dômyselne
prepracovaného a organizovaného protiprávneho konania, avšak nie žalovanej, ale tretích neznámych
osôb, nakoľko v jeden deň žalobkyňa odoslala platbu, ktorú v ten istý deň žalovaná prijala a zároveň
bol uskutočnený treťou osobou výber hotovosti. Nemožno prijať záver, že boli splnené predpoklady na

vznik bezdôvodného obohatenia. Ďalším zo zákonných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia
je príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou
druhého subjektu. Kým majetková ujma na strane žalobkyne je nesporná, tak s tým súvisiaci údajný
majetkový prospech na strane žalovanej neexistuje, a teda ani v tomto prípade nemožno prijať záver, že
boli splnené predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia. K zväčšeniu majetku na strane žalovanej

nedošlo, a teda rovnako nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom v konaní. Žalovaná predložila
nasledovné listinné dôkazy procesnej obrany: zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 18.8.2023,
ČVS: ORP-539/X-VYS-B3-2023; upovedomenie o odovzdaní spisového materiálu zo dňa 25.8.2023;
predvolanie na výsluch svedka - poškodeného zo dňa 30.11.2023; podnet číslo 70279/23 zo dňa
18.8.2023.

3.Žalobkyňavreplikeuviedla,ževpredmetnomkonanímedziúčastníkmikonanianiejespornéskutkové
tvrdenie oboch účastníkov konania, že žalobkyňa poukázala v prospech bankového účtu žalovanej
sumu vo výške 2999,-€ bez právneho titulu a že predmetná platba bola pripísaná v prospech účtu
žalovanej. Chybne zaslané finančné prostriedky majú osobitný režim upravený v ust. § 92 ods. 1 zákone

o bankách, z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že pri vykonaní mylnej platby sa bezdôvodne
obohatí majiteľ účtu a preto je banka na základe tohto ustanovenia povinná poskytnúť osobe, ktorá
vykonala platbu bez právneho dôvodu, údaje o bezdôvodne obohatenom majiteľovi účtu aj bez jeho
súhlasu, v opačnom prípade by ustanovenie zákona o bankách nemalo žiaden zmysel. Tatra banka na
základe žiadosti žalobkyne poskytla žalobkyni identifikačné údaje žalovanej na vymáhanie vzniknutého

bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná ani na výzvu banky a ani na výzvu žalobkyne neplnila,
žalobkyňa mala jedinú možnosť uplatniť si svoj nárok v súdnom konaní. Tvrdenia žalovanej, že sa
neobohatila nakoľko nemala vedomosť o presnom čase pripísania peňažných prostriedkov v prospech
jeho účtu je irelevantné, je nesporné a žalovanou ako aj Tatra bankou potvrdené, že peňažné prostriedky
poslané žalobkyňou boli pripísané v prospech bankového účtu žalovanej, t.j. momentom pripísania sa

dostali do dispozičnej sféry žalovanej na základe jej oprávnenia vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu
medzi žalovaným a bankou. Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dostali na bankový
účet žalovanej sa stávajú pohľadávkou z účtu, teda pohľadávkou na vyplatenie, týmto momentom došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Následne nakladanie s peňažnými prostriedkami je
preposúdeniepasívnejlegitimáciežalovanejvpredmetnomkonaníirelevantné.Žalovanámalamožnosť

dozvedieť sa o tom, že jej žalobkyňa bez právneho dôvodu poukázala dňa 27.7.2023 sumu vo výške
2999,-€, a to ihneď po pripísaní finančných prostriedkov na účet, tvrdenie, že o tom nevedela z dôvodu,
že nesleduje pohyb na svojom účte je tiež irelevantné. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa
viaže k osobe, ktorá toto plnenie prijala, v danom prípade touto osobou je žalovaná. Na doplnenie
svojich tvrdení žalobkyňa zdôraznila, že z obsahu zápisnice o trestnom oznámení priloženej žalovanou

vyplýva, že žalovaná bežne poskytovala svoju platobnú kartu svojim známym, za účelom vyberania
peňažných prostriedkov. Keďže pri výbere peňažných prostriedkov z bankomatu je potrebné okrem
vloženia platobnej karty aj zadať PIN, k výberom dochádzalo s priamou súčinnosťou žalovanej. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa odmietala tvrdenie žalovanej, že osoba, ktorej bolo reálne plnené nie ježalovaná. Je preukázané, že reálne (a to aj fakticky aj právne) plnené bolo v prospech účtu, ktorého
majiteľom je žalovaná, ktorá týmto získala bezdôvodné obohatenie v podobe pohľadávky voči banke na
vyplatenie peňazí z účtu, t.j. žalovaná je pasívne legitimovaná v predmetnom konaní.

4. Žalovaná v duplike poukázala na to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa inštitútu
bezdôvodného obohatenia vyžadujú k vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie kumulatívne
splnenie všetkých zákonných predpokladov. Medzi tieto predpoklady patrí aj získanie bezdôvodného
obohatenia, resp. získanie majetkového prospechu či výhody, čo potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia

prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Co/38/2017). Nakoľko u žalovanej
nedošlo k získaniu majetkového prospechu či výhody, nemožno ani hovoriť o tom, že nastali zákonné
predpoklady na jeho vydanie alebo že žalovaná je pasívne legitimovaná. Nie je zrejmé ako žalobkyňa
dospela k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov automaticky prezumuje povinnosť banky poskytnúť údaje o majiteľovi
účtu ako nepochybné bezdôvodné obohatenie zo strany tohto majiteľa. Predmetné ustanovenie podľa

názoru žalovanej stanovuje len legitímny zásah do bankového tajomstva a zásah do súkromia majiteľa
účtu, za účelom zjednodušenia nápravy prípadnej majetkovej ujmy, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku
chýb pri vykonávaní platobného príkazu. Je však nevyhnutné dodať, že len ťažko možno uveriť
tomu, že zo strany žalobkyne došlo k chybe pri zadávaní platobného príkazu, keď zo samotného
spisu trestného konania vyplýva, že žalobkyňa aj napriek viacerým upozorneniam na riziko phishingu

aktívne, vedome a dobrovoľne dala páchateľovi svoje bankové údaje, t. j. číslo klienta, heslo a SMS
kód. Žalovaná nerozporuje prijatie platby na účet, ale poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené
predpoklady na vznik zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vníma evidentný záujem
žalobkyne preukázať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jednoduchou logickou súvislosťou
a následnosťou založenou na prijatí platby na účet, logikou žalobkyne sa z krádeže neobohatí zlodej,

ale ten v koho vlastníctve bola taška, do ktorej si zlodej uložil svoju korisť. Podľa názoru žalovanej
však v tomto prípade vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie chýba jej esenciálny predpoklad,
a to majetkový prospech či výhoda, na ktorom je založená samotná podstata inštitútu bezdôvodného
obohatenia. Vyjadrenie žalobkyne o participácii žalovanej na protiprávnom konaní tretej osoby, ktorej
obeťou sa stali strany sporu, považovala žalovaná za hrubé a neslušné vyjadrenie prekračujúce

akékoľvek medze slušného správania. Je rozdiel medzi hodnotiacim úsudkom a tvrdením, bez doloženia
akékoľvek dôkazu, že k výberom hotovosti dochádzalo s priamou súčinnosťou žalovanej. Podľa
žalobkyne bola žalovaná natoľko sofistikovaný, že dokázala v súčinnosti s inou osobou naprogramovať
webovú stránku slúžiacu na phishing, vylákať pod falošnou identitou finančné prostriedky od žalobkyne,
ale už nebola natoľko sofistikovaný, aby si uvedomila, že keď prijme takéto finančné prostriedky na svoj

súkromný účet tak bude odhalený a bude mať z toho problémy. Taktiež nie je zrejmé aký má súvis s
bezdôvodným obohatením skutočnosť, že žalovaná občas, nie bežne ako uvádza žalobkyňa, požičiaval
a platobnú kartu kamarátom.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Advokát žalobkyne uviedol, že je zrejmé, že žalovaná účet, na ktorý jej žalobkyňa omylom poukázala
finančné prostriedky patril v čase prevodu peňazí žalovanej a táto účet používala. Žalovaná sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatila , došlo k plneniu bez právneho dôvodu, na vrátenie ktorého žiada
žalovanú zaviazať.

7. Advokát žalovanej mal za to, že nie sú splnené predpoklady na priznanie bezdôvodného obohatenia,
do úvahy pripadá iba náhrada škody. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Podľa listu banky zo dňa 27.7.2023, peňažný ústav informoval žalobkyňu, že banka nie je oprávnená

realizovaťopravuprevodu,akkpochybeniuneprišlozostranybankyasúčasnepožiadalibankupríjemcu
o sprostredkovanie vrátenia platby. Listom zo dňa 4.8.2023 banka poskytla žalobkyni identifikačné údaje
žalovanej ako príjemcu platby realizovanej na jej účet.

9. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.11. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

13. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu
tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe,
ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie, že

a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobnej operácie alebo zúčtovania utrpela majetkovú ujmu, ktorá
spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet
klienta a
b) na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu
tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa

písmena a).

15. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného
bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho
vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil,

oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže
spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil,
hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť
vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval
od samého začiatku alebo dodatočne odpadol. Bezdôvodné obohatenie je civilnou právnou teóriou

vymedzené na jednej strane ako záväzok, obsahom ktorého je povinnosť subjektu, ktorý sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie vydať a na druhej strane ako právo toho, na úkor
koho bezdôvodné obohatenie vzniklo na jeho vydanie. Situácie, z ktorých môže vyplynúť bezdôvodné
obohatenie vymedzuje § 451 ods. 2 OZ ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ako majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Všetky štyri formy bezdôvodného obohatenia majú objektívny
charakter, preto predpokladom uplatnenia zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je
protiprávne konanie obohacovaného. Súd neskúma prípadné zavinenie na získaní bezdôvodného
obohatenia, iba zisťuje, či objektívne došlo k niektorej zo skutočností vymedzených zákonom a či
ten, kto sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má aktívnu vecnú legitimáciu k

uplatneniu tohto práva. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu
získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod
plnenia od začiatku chýbal, jedná sa teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia
vôbec neexistoval, bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným

prijatím plnenia. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku
neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená,
že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie. K bezdôvodnému obohateniu
získanému plnením bez právneho dôvodu dochádza vtedy, ak právny dôvod neexistoval od začiatku,

k obohateniu dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok
objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý
dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

16. Bezdôvodné obohatenie v znení vyššie citovaného zákonného ustanovenia je konštruované ako

prijatie nedôvodného plnenia poskytnutého bezprávneho dôvodu, čím na strane príjemcu vzniká
bezdôvodné obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa
niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.17. V konaní mal súd za preukázané a medzi procesnými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa omylom
vykonala dňa 27.7.2023 zo svojho bankového účtu platbu vo výške 2.999,-€ na bankový účet, ktorého

v čase uvedeného prevodu peňazí bola majiteľkou žalovaná a táto disponovala platobnou kartou k
danému účtu, prostredníctvom ktorej bolo možné z účtu vyberať finančné prostriedky. Žalobkyňa ako
príkazca platby teda poukázala platbu nesprávnemu subjektu bez právneho dôvodu a platba bola
pripísaná na účet žalovanej, ktorá momentom pripísania peňazí na daný účet mala možnosť s peniazmi
reálne disponovať, nakoľko vlastnila bankovú kartu prináležiacu k bankovému účtu, ktorou bolo možné

peniaze z účtu vybrať. Podľa právnej vety vyslovenej v rozsudku Najvyššieho súdu SR, spis. zn.:
1Obdo/9/2023 zo dňa 15.11.2023: „Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dostali na
bankový účet sa stávajú pohľadávkou z účtu, teda pohľadávkou na vyplatenie. Obohatenie tak vzniklo
na strane majiteľa účtu, ktorému tak vznikla pohľadávka z účtu proti peňažnému ústavu“. V zmysle
uvedeného je zrejmé, že na strane žalovanej po pripísaní peňažných prostriedkov na jej účet došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, ktorá sa v konaní oprávnene domáhala, aby súd

uložil žalovanej povinnosť peňažné prostriedky žalobkyni vrátiť, žalovaná je v konaní pasívne právne
legitimovanou procesnou stranou. Príkazca platby v takýchto prípadoch nie je v právnom vzťahu s
bankou, ktorej ani neprináleží povinnosť skúmať pôvod a dovoď platby, avšak na žiadosť príkazcu v
zmysle ustanovenia §92 zákona o bankách má banka povinnosť poskytnúť identifikačné údaje príjemcu
a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby príkazcu. Súd neprijal

argumentáciu žalovanej spočívajúcu v tom, že nemala vedomosť o pripísaní peňazí na jej účet a preto
sa ani nemohla obohatiť na úkor žalobkyne, je nesporné a žalobkyňou aj peňažným ústavom potvrdené,
že finančné prostriedky poslané žalobkyňou boli pripísané v prospech bankového účtu žalovanej, teda
momentom pripísania sa peniaze dostali do dispozičnej sféry žalovanej, a to na základe jej oprávnenia
vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu medzi žalovanou a bankou, v ktorej mala bankový účet zriadený.

Žalovaná žiadnym dôkazom procesnej obrany nepreukázala svoje tvrdenie, že banková karta jej mala
byť odcudzená, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, naopak zo zápisnice o trestnom oznámení
vyplýva, že žalovaná poskytovala svoju platobnú kartu aj iným osobám za účelom vyberania peňažných
prostriedkov z bankomatu. Je nepochybné, že tieto osoby museli zadávať pri výbere peňazí PIN kód
prislúchajúci ku bankovej karte, ktorý im pravdepodobne musela poskytnúť samotná žalovaná.

18. V danom konaní súd dospel k jednoznačnému právnemu záveru, že sa jedná o bezdôvodné
obohatenie vzniknuté na strane žalovanej na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu, a to
vo výške žalovanej istiny, ktorú je žalovaná povinná vydať ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu
majetkového prospechu získaného prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku

chýbal, nakoľko právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval, bezdôvodné obohatenie získaním
plnenia bez právneho dôvodu vzniklo sa strane žalovanej samotným prijatím plnenia, v danom prípade
momentom pripísania finančných prostriedkov na bankový účet žalovanej.

19. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej

sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

22. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobkyni zákonný ročný úrok
z omeškania zo žalovanej istiny, určený od 1.11.2023 ako prvého dňa omeškania do zaplatenia.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o

exekučný výkon súdneho rozhodnutia.