Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-6C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201734
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520201734.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobcov: 1/ G. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K H. XXX/XX, N. U. H., 2/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, N. U. H. a 3/ A. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. T. XXX/XX, N. U. H., spoločne zastúpení: Advokátskou kanceláriou, JUDr.
Ondrej Polák, s.r.o. so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, IČO: 47 248 432, proti žalovaným: 1/
TEREX,spol.sr.o.sosídlomValova83,Piešťany,IČO:30997097,zastúpenýspoločnosťou:HARŠÁNY
advokáti,s.r.o.sosídlomHlavná31/15,Trnava,IČO:50481355a2/Slovenskákanceláriapoisťovateľov
so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700 o náhradu škody na zdraví a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2 440,74 Eur ako odškodnenie za bolesť a to do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba žalobcu 1/ sa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žaloba žalobcu 2/ sa v celom rozsahu z a m i e t a .

IV. Žaloba žalobcu 3/ sa v celom rozsahu z a m i e t a .

V. Žalobca 1/ má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,5% z priznanej sumy
odškodnenia.

VI. Žalovaný 1/ má voči žalobcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

VII. Žalovaný 2/ má voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaným žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2004 domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade titulom náhrady škody sumu 1
747330,-Sks12%-nýmúrokomzomeškaniaod01.01.2004aždozaplatenia,žalobcoviv2.radetitulom
náhrady škody sumu 106 432,- Sk s 12%-ným úrokom z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia
a žalobkyni v 3. rade titulom náhrady škody sumu 3 300,- Sk s 12%-ným útokom z omeškania od
01.01.2004 až do zaplatenia, a nahradiť im trovy konania.

2. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že pri dopravnej nehode zo dňa 11.09.2001 (ďalej
aj "DN"), zavinenej vodičom (G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, D., ktorý bol v súvislosti s touto
dopravnou nehodou právoplatne odsúdený Okresným súdom Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1T54/02) osobného motorového vozidla H. W. D.-Z., EČ: D žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade, vezúci
sa v osobnom motorovom vozidle U. (patriacom žalobcovi v 2. rade), utrpeli:
a) žalobca v 1. rade - roztrhnutie sleziny a pečene, odtrhnutie žlčníka, roztrhnutie žlčníkovej tepny,

zakrvácanie do dutiny brušnej, úrazový šok a tržnú ranu na čele. Na následky týchto zranení sa liečil
a bol práceneschopný do 01.04.2002;
b) žalobkyňa v 3. rade - zlomeninu vretennej kosti ľavého predlaktia s posunom, zlomeninu druhej
záprstnej kosti ľavej ruky, zmliaždenie pravého ramena, zmliaždenie steny brušnej dutiny vpravo s
krvácaním a zmliaždenie panvy vpravo. Na následky týchto zranení sa liečila a bol práceneschopná do

24.11.2001.
Žalobcovia ďalej uviedli, že prevádzkovateľom a vlastníkom vozidla H. W. (ďalej aj "H.." alebo "vozidlo“)
je žalovaný v 1. rade, ktorý vozidlo dal do nájmu spoločnosti A. Piešťany a.s. V čase DN vozidlo riadil
zhora uvedený zamestnanec menovanej spoločnosti, ako to aj vyplýva z trestného spisu. Žalobcovia
poukázali na ust § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a uviedli, že žalovaný v 1.
rade ako prevádzkovateľ vozidla H.-W. zodpovedá za škodu, ktorá bola týmto vozidlom spôsobená.

Zranenia žalobcu v 1. rade boli obodované takto: bolestné - 187 bodov, čo predstavuje podľa vyhl. č.
32/1965 Zb. odškodnenie vo výške 11 220,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "SSU")
bolo ohodnotené na 575 bodov, čo predstavuje 34 500,- Sk (spolu 45 720,- Sk). Táto základná škoda
bola žalobcovi v 1. rade zaplatená prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa
11.07.2003. Žalobca v 1. rade utrpel mimoriadne závažné a životu nebezpečné poranenia vo veku 20

rokov, následky bude znášať po celý život. Pred úrazom aktívne športoval, bol registrovaný v atletickom
i hádzanárskom klube v Dubnici nad Váhom. Žalobca v 1. rade tvrdil, že po úraze športovať nesmie,
má zakázanú akúkoľvek výraznejšiu fyzickú záťaž. Je vyučený automechanik, v dôsledku úrazu stratil
schopnosť vykonávať pôvodné povolanie. V dôsledku poranenia a straty vnútorných orgánov musí
doživotne držať diétu. Po operácii má na bruchu jazvy v dĺžke 35 cm, čo je estetický defekt. Z týchto

dôvodov žalobcovia navrhli zvýšiť náhradu za SSU na 50-násobok základnej sadzby a titulom zvýšenia
náhrady za bolesť požadovali 5-násobok základného bodového ohodnotenia. Pri úraze utrpel žalobca
v 1. rade i poškodenie chrupu; za jeho opravu zaplatil stomatológovi sumu 6 600,- Sk, a preto žiadal
priznať aj náhradu tejto sumy ako náhradu škody. Za vypracovanie lekárskych posudkov zaplatil 350,-
Sk. Ďalej mu vznikla vecná škoda vo výške 5 000,- Sk za poškodené a zničené šatstvo, dve cestovné

tašky a prenosnú chladničku (nohavice 600,- Sk, košeľa 300,- Sk, topánky 1 000,- Sk, spodné prádlo
100,- Sk, 2x 500,- Sk tašky, prenosná chladnička 2 000,- Sk). Celkovo si žalobca v 1. rade uplatnil
náhradu škody vo výške 1 747 330,- Sk.

Žalobcovi v 2. rade úplným zničením vozidla U. D. vznikla škoda vo výške 224 302,- Sk. Poisťovňa

(Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.) mu zaplatila zo zákonného poistenia vozidla škodcu sumu 134
170,- Sk. Rozdiel, t. j. sumu 90 132,- Sk si žalobca v 2. rade uplatnil svojou žalobou proti žalovanému v
1. rade. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu sumy 2 500,- Sk, zaplatenú znalcovi za podaný znalecký
posudok. Žalobca v 2. rade ako otec žalobcu v 1. rade v dňoch 11.09. až 19.09.2001 denne navštevoval
svojho syna v nemocnici v Nitre. Vykonal tak 8 ciest autom z Dubnice do Nitry a späť a dve cesty na

políciu v Nitre ohľadne vraku vozidla U. D.. Cesta z Dubnice do Nitry a späť predstavuje 230 km; za
km cesty požaduje náhradu 6,- Sk, t.j. 1 380,- Sk/cestu, za desať ciest potom 13 800,- Sk. Celkovo si
žalobca v 2. rade uplatnil náhradu škody vo výške 106 432,- Sk.
Žalobkyňa v 3. rade si uplatnila nárok na náhradu vecnej škody vo výške 3 300,- Sk (nohavice 1
000,- Sk, tričko 500,- Sk, spodné prádlo 400,-Sk, 500,- Sk za cestovnú tašku a 900,- Sk za zničený

slnečník). Žalobcovia na záver uviedli, že žalovaného vyzvali na náhradu škody, ten ich správne odkázal
na poisťovňu, s ktorou má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa uznala iba niektoré nároky, niektoré spochybnila.

3. Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložili súdu spolu so žalobou ako dôkazy

tieto listiny: posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 25.04.2003, ktorý vypracovala
G.. H. H., lekárska správa z 25.04.2023 G.. H. H., vyúčtovanie stomatológa G.. K. G. spolu s
príjmovými pokladničnými dokladmi, vyúčtovanie znalečného č. 10/2002, potvrdenie Športového klubu
hádzanej, potvrdenie Atletického klubu Spartak Dubnica nad Váhom, znalecký posudok č. 10/2002,
ktorý vypracoval B.. G. H., výzvu o náhradu škody z 12.12.2003, výzvu poškodeného o náhradu škody

z 16.12.2003, odpoveď poisťovne na výzvu o náhradu škody z 16.01.2024.

4. Žalovaný v 1. rade sa k nárokom žalobcov písomne vyjadril dňa 13.05.2005, pričom dôvodil tým, že
žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia v prípade hodnéhoosobitného zreteľa. Navyše požadovaný 50-násobok zvýšenia odškodného za SSU nie je primeraný.
Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania ohľadom náhrady vecnej škody žalobcu v 1. rade a voči
všetkým nárokom žalobcov v 2. a 3. rade a navrhol vstup poisťovne do konania na strane žalovaného.

5. Žalovaný v 2. rade sa k uplatneným nárok vyjadril tak, že žalobcovi v 1. rade bolo uhradené
bolestné podľa posudku o bolestnom, kde už bolo navrhnuté primerané zvýšenie tejto náhrady a
požadované zvýšenie na päťnásobok môže priznať iba súd. K nároku na odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia poisťovňa uviedla, že pokiaľ preukáže žalobca tvrdenie vo veci aktívneho

zapojenia poškodeného do športového života, môžu mu bez súdneho sporu priznať zvýšenie náhrady
o 100 % s tým, že ďalšie zvýšenie môže priznať iba súd. K požadovanej náhrade nákladov za opravu
poškodeného chrupu žalovaný v 2. rade uviedol, že je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi
poškodením chrupu a predmetnou DN, nakoľko toto poškodenie nebolo doteraz uvádzané, ani v
znaleckom posudku pre trestné konanie. Vo veci náhrady vecnej škody, ktorú požaduje, žiadal žalovaný
v 2. rade predložiť kópiu jeho výpovede do trestného konania, kde bude uvedené, že si náhradu škody

uplatnil a v akom rozsahu. Žiadal tiež bližšie špecifikovať vecnú škodu. K náhrade za vyhotovenie
lekárskych posudkov oznámil, že túto vyplatí bez súdneho sporu. Namietal však, že obdržal dosť
nečitateľné fotokópie dokladov a z tých, ktoré sú čitateľné zistil, že je potvrdená úhrada sumy 250,-
Sk. K nároku žalobcu v 2. rade uviedol, že likvidátor poistných udalostí vypočítal hodnotu vozidla a
mimoriadnej výbavy na sumu 265 163,50 Sk podľa znaleckého posudku. Znalec vypočítal hodnotu

vozidla a mimoriadnej výbavy na sumu 245 498,- Sk. Rozdiel vznikol vo východiskovej cene vozidla,
keďže cena podľa poisťovne bola 685 000,- Sk a znalcova vo výške 600 454,- Sk; rozdiel vznikol pri
koeficiente K 5 (koeficient dopytu trhu), kde likvidátor použil K5 - 0,60564 a znalec použil K5 - 1,009.
Uvedeným sa stalo, že všeobecná hodnota vozidla predstavuje podľa poisťovne 160 596,- Sk a podľa
znalca 247 707,- Sk. Cenu zvyškov stanovili na sumu 51 235,- Sk a hodnotu mimoriadnej výbavy

na sumu 200,- Sk. Znalec určil zvyšky na 30 905,- Sk. Žalovaný v 2. rade namietal opodstatnenosť
mimoriadneho zvyšovania bolestného, nakoľko súčasný stav žalobcu v 1. rade nevyžaduje miernenie
bolesti utišujúcimi liekmi, keď naviac ani nebolo preukázané, že by ním vytrpená bolesť v porovnaní s
inými obdobnými prípadmi bola vyššia. K uplatnenému nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo poukázané na príslušné ustanovenie vyhlášky 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia a na to, že ani znalec nevylúčil fyzické aktivity žalobcu v 1.rade, vrátane
športových aktivít.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi
založenými v spise, pripojeným spisom OS Nitra, sp.zn. 1T 54/02, výpoveďami účastníkov, prednesmi

ichprávnychzástupcov,znaleckýmiposudkamiavýsluchmiznalcov,azistiltentoskutkovýaprávnystav:
Zvýpovedežalobcuv1.radesúdzistil,ževčaseúrazu,ktorýutrpelpriDN,vykonávalzákladnúvojenskú
službu. Aktívne športoval od ZŠ až do 2. ročníka SŠ, kedy s atletikou skončil a aktívne sa začal venovať
hádzanej. Hral 1. dorasteneckú ligu za športový klub Dubnica, žiadny klub o jeho prestup neprejavil
záujem. Družstvo mužov Dubnice hralo v čase jeho úrazu 2. hádzanársku ligu. Žalobca v 1. rade už

nešportuje, od januára 2005 pracuje ako vodič z povolania, jazdí na osobných aj nákladných autách,
žiadne ťažkosti pri výkone tejto práce nemá. Nevedel si spomenúť, kedy naposledy bol práceneschopný.
K stravovaniu uviedol, že sa musí vyhýbať mastným, ťažkým jedlám, inak pri zdravom stravovaní nemá
žiadne zdravotné problémy. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že žiadne nákupné doklady vecí, ktoré jej boli
zničené pni DN, nemá; nešlo o značkový tovar.

7. Súd vykonal znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku č. 002/2006 vo veci
stanovenia výšky škody a zostatkovej hodnoty vozidla U. D. z 08.06.2006, ktorý vypracoval B.. F. C.,
znalec pre odbor Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave. Súd dal tiež vypracovať znalecký
posudok č. 148/06 z 10.07.2006, ktorý pripravil G.. G. D., znalec z odboru zdravotníctva.

8. Súd zo znaleckého posudku č. 148/06 zo dňa 10.07.2006 zistil, že žalobca v 1. rade pri predmetnej
DN dňa 11.09.2001 utrpel:
a) pohmoždenie mäkkých častí hlavy; tržno-zhmoždenú ranu v oblasti čela, bližšie rozmerovo
nepopisovanú;pohmoždeniebrušnejdutiny;rozdrvenieapoškodenieslezinysnáslednýmkrvácanímdo

dutiny brušnej; poškodenie tepny vyživujúcej žlčník; poúrazový zápal podžalúdkovej žľazy - pankreasu.
Liečba žalobcu v 1. rade spočívala v urgentnej operácii a revízii dutiny brušnej 11.09.2001. Zastavené
bolo krvácanie z poškodenej tepny zásobujúcej žlčník, ktorý bol odstránený. Krvácanie z poškodenej
sleziny bolo riešené odstránením sleziny. Odstránená bola krv v dutine brušnej - cca 2,5 l, zavedená boladrenáždutinybrušnej.Následnemubolipodávanétransfúziekrvi,krvnáplazma,infúzie,antibiotiká,lieky
proti krvácaniu, lieky proti vzniku vredovej choroby žalúdka, lieky proti vzniku žilovej trombózy, lieky od
bolesti, symptomatická liečba. V pooperačnom priebehu bol žalobca v 1. rade napojený na umelú pľúcnu

ventiláciu a po stabilizácii stavu bol dňa 14.09.2001 preložený na traumatologické oddelenie a následne
dňa 19.09.2001 bol prepustený do ambulantnej liečby. Dlhodobo bol liečený liekmi na podporu činnosti
podžalúdkovej žľazy - pankreasu a diétou. Zhora uvedené pohmoždenia hodnotí znalec ako ľahké.
b) zranenie sleziny, ku ktorému znalec uviedol, že predstavuje porušenie kompaktnosti a celistvosti
parenchymového orgánu dutiny brušnej, ktorý je veľmi dobre prekrvený. Každé zranenie sleziny je

sprevádzané zakrvácaním do dutiny brušnej, natoľko výrazné, že spôsobuje anémiu - chudokrvnosť
a šokový stav zo straty krvi. Pri poranení sleziny ju treba vo väčšine prípadov odstrániť, čo má
za následok zníženie imunitnej reakcie organizmu na infekciu, čo môže viesť až k tzv. ohromujúcej
postsplenektomickej sepse (OPSI). Pokiaľ sa OPSI rozbehne, jej úmrtnosť je 50 - 80%. Toto zranenie
hodnotil znalec ako ťažké.
c) zranenie prívodnej vyživujúcej cievy žlčníka spôsobilo taktiež krvácanie do dutiny brušnej, čo ešte

zvýraznilo anémiou - stratu krvi v krvnom obehu. Prerušením tejto cievy bola porušená i výživa žlčníka,
ktorý by bol odumrel a znekrotizoval. Pri neliečení by došlo k chemickému zápalu pobrušnice zo žlče,
ktorá by sa z neho uvoľnila do voľnej dutiny brušnej a tiež by došlo k bakteriálnemu zápalu z odumretej
steny žlčníka. Pokiaľ by k týmto komplikáciám prišlo, ohrozovali by život pacienta. Toto zranenie hodnotil
znalec ako ťažké.

d) zranenie podžalúdkovej žľazy - pankreasu, ktoré je podľa znalca vždy veľmi závažné, život ohrozujúce
zranenie, a to z dôvodov problematického diagnostikovania, anatomického prístupu, agresivity a
rýchlosti prebiehajúceho procesu odumretia a nekrózy žľazy. Toto zranenie hodnotil znalec ako ťažké.
Znalec ďalej uviedol, že zranenia poškodeného viedlo k závažným komplikáciám - nadmernej strate krvi
(cca 2,5l) s následne vytvoreným hemoragickým šokom (šok zo straty krvi), anémiou - chodokrvnosťou.

Za komplikáciu zranenia označil tiež odstránenie sleziny a odstránenie žlčníka - cholecysectomiu.
Samotná liečba zranenia prebiehala bez výraznejších komplikácií, v liečbe boli použité bežne dostupné
vyšetrovacie a liečebné metódy. Uviedol, že mechanizmom vzniku úrazu pri pôsobení danej intenzity
pôsobiacej sily na dané miesta, nedošlo k priamemu zraneniu životne dôležitých orgánov ľudského
tela, došlo však k zraneniu dôležitých orgánov, ktoré svojim spôsobom a vzniknutými komplikáciami

ohrozili život poškodeného. Znalec ďalej uviedol, že zranenie poškodeného bolo bolestivé. Bolestivo
bolo vnímané pooperačné obdobie, kedy bola veľká pooperačná rana. Bolesť pri danom zranení bola
pomerne výrazná, avšak primeraná vzniknutému zraneniu; zranenia neviedli k vzniku hlavne zápalových
komplikácií, ktoré by bolesť vystupňovali. K trvalým následkom uviedol, že zranenie vnútrobrušných
orgánov zanechalo trvalé funkčné následky. Zranenie kožného krytu na hlave, ako aj nevyhnutná

operácia zanechali trvalé kozmetické následky - jazvy. Odstránenie poškodenej sleziny (ktorá hrá
dôležitú funkciu hlavne v oblasti krvotvorby, ale aj v imunitnom systéme) neviedlo k septickému šoku a
OPSI. Vo veku poškodeného vo vzťahu k imunite význam sleziny nie je výrazný. Krvotvorbu čiastočne
prebrali iné orgány. Poškodením prívodnej tepny žlčníka došlo k poruche výživy žlčníka. Pokiaľ by tento
nebol operačne odstránený, došlo by k jeho odumretiu, nekróze, Žlčník ako taký nie je nevyhnutný pre

život. Jeho význam spočíva v zásobe žlče, produkovanej pečeňou, pričom žlč je vyplavovaná hlavne
po príjme potravy na podporu trávenia. tento orgán sa bežne odstraňuje pri žlčníkových kameňoch.
Jeho funkciu preberie žlčovod, ktorý sa mierne rozšíri. Podžalúdková žľaza (pankreas) nebola priamo
zranená, tzn., že nedošlo k prejavom trhlín alebo k roztrhnutiu tejto žľazy. Pri pohmoždení dutiny brušnej
došlo tiež k pohmoždeniu pankreasu, čo sa prejavilo postupným opuchom pankreasu a výstupom

hodnôt pankreatických enzýmov v krvi a moči poškodeného; tento stav je označovaný ako poúrazová
pankreatitída (zápal pankreasu). Toto ochorenie sa už nedá úplne vyliečiť. Pri nedodržaní diétneho
režimu môže zápal náhle vzplanúť. Tento stav môže nastať aj po bežnej operácii - odstránení žlčníka
pre prítomnosť kameňov v žlčníku. Ochorenie pankreasu má súvislosť či už priamo s pohmoždením
pankreasu pri DN, resp. ako priamy následok nutnej operácie - odstránenia žlčníka po úraze. Zhora

uvedený stav poškodeného si vyžaduje diétny režim stravovania, vyvarovania sa konzumácie alkoholu,
nikotínu, kofeínu, mastných, pikantných jedál, pečených a smažených jedál, teda nápojov a jedál, ktoré
si pri spracovaní a trávení vyžadujú nadmernú produkciu enzýmov, tvoriacich sa v podžalúdkovej žľaze.
Tento stav je viac-menej celoživotný. Zranenie poškodeného pri DN zanechá i kozmetické následky vo
forme jazvy na čele a najmä v oblasti prednej brušnej steny, kde po operácii vznikla veľká jazva tvaru

V s vrcholom v oblasti nadbruška v strede, smerujúca nadol vpravo i vľavo, o dĺžke ramien cca 30 cm.
Menšia jazva ostala v oblasti čela. Zranenie poškodeného zanechalo trvalé následky funkčného, ako
aj kozmetického charakteru. Po prepustení do ambulantnej liečby bol pacient viac-menej samostatný,
všetky životne dôležité úkony mohol vykonávať síce obmedzene, ale samostatne. Pre zranenia t. č. nieje odkázaný na pomoc inej osoby. K obmedzeniu poškodeného v bežnom spôsobe života znalec uviedol,
že poškodený bol počas 6 - 8 týždňov obmedzený v bežnom spôsobe života (hospitalizácia, pripútanie
na lôžko, napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, bolesť), a to v zmysle fyzickej aktivity a manuálnej

práce, ako aj v zmysle pohybu a chôdze. Poškodený prakticky celoživotne zostane obmedzený v zmysle
stravovania-votázkepravidelnostipríjmupotravyakoajjejzloženia(vyvarovaniesamastným,pečeným
a vysmážaným jedlám, pikantným a korenistým jedlám, vyvarovania sa tvrdého alkoholu, nikotínu a
kofeínu, ktoré dráždia pankreas a vyvolávajú zápal, záchvat bolesti brucha, zvracanie, ...).

Zdravotný stav považoval znalec v čase prípravy znaleckého posudku za ustálený, zmeny znalec
nepredpokladal. Jediné, čo je poškodený nútený, je dodržiavanie diétneho a pravidelného stravovania.
Všetky zhora uvedené zranenia poškodeného súvisia (priamo či nepriamo) s predmetnou DN. Znalec
bodovo ohodnotil bolestný spôsob liečby počtom 282,50 bodu (základné ohodnotenie), ktorý vzhľadom
na bolestný spôsob liečby zvýšil na dvojnásobok; t. j. na 565 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia
znalec bodovo ohodnotil počtom 625 bodov; toto nezvyšoval.

Z výsluchu znalca súd zistil, že bodové hodnotenie pri bolestnom ako celok zvýšil bodové hodnotenie
dvojnásobok z toho dôvodu. že k danému stavu - komplikáciám, ktoré nastali, (teda že pacient bol na
umelej pľúcnej ventilácii bol udržiavaný v umelom spánku, dýchal zaňho prístroj, boli mu podávané
transfúzie krvi, bol vyživovaný za pomoci infúznej liečby) neviedlo jednotlivé zranenie ako boli uvedené

v jednotlivých položkách, ale všetky utrpené zranenia poškodeného ako celok. Poškodený nie je ničím
obmedzovaný v živote, teda môže pracovať, môže sa vystavovať fyzickej záťaži a to vrátane športu,
aj kontaktného, pričom napríklad tupý úder do brucha aj u zdravého človeka môže vyvolať negatívne
následky, ale u poškodeného tu nič je výraznejšie riziko. Ako najzávažnejšiu ujmu poškodeného znalec
uviedol stratu sleziny, dôležitej z hľadiska imunity a krvotvorby.

9. Súd zo znaleckého posudku č. 10/2002 zo dňa 20.03.2002 zistil, že znalec B.. H. ustálil výšku škody
na vozidle žalobcu v 2. rade sumou 224 302,- Sk.

10. Súd zo znaleckého posudku č. 002/2006 zo dňa 08.06.2006, podaného znalcom B.. F. C. za účelom

určenia výšky škody a zostatkovej hodnoty vozidla U. D., Y.: B (patriaceho žalobcovi v 2. rade) súd
zistil, že znalec ustálil výšku škody na 242 735,- Sk a hodnotu predajných zvyškov vozidla na 40
098,- Sk. Z výsluchu tohto znalca súd zistil akým spôsobom sa určuje koeficient dopytu K-5 a tiež, že
vzhľadom na odstup času od predmetnej DN po podanie znaleckého posudku nebolo možné určiť K-5
inou hodnotou ako 1,00 pre chýbajúcu porovnávajúcu vzorku. Nakoľko vedľajší účastník (poisťovňa)

spochybnil záver zhora uvedeného znaleckého posudku. Súd nariadil doplnenie dokazovania podaním
kontrolného znaleckého posudku, keď namietal výšku znalcom použitého koeficientu dopytu K-5 (1,00),
keď likvidátor poisťovne určil tento koeficient hodnotou 0,6; tento koeficient najvýraznejšie ovplyvňuje
výšku všeobecnej hodnoty vozidla.

11. Zo znaleckého posudku č. 1/2011 zo dňa 12.06.2011, podaného znalcom B.. K. T. a jeho výsluchom
súd zistil, že výpočet koeficientu predajnosti vozidla je daný metodikou vyhlášky 472/2004 Z.z, a
tento výpočet vykonal softvérom Autotabs, ktorý je autorizovaný a znalcami používaný. Použil hodnotu
uvedeného koeficientu 1,00, teda takú hodnotu, ktorá neovplyvní všeobecnú hodnotu vozidla ani kladne
ani záporne, a to z dôvodu absencie dostatočnej porovnávacej vzorky. Uviedol, že pri určovaní hodnoty

koeficientu dopytu trhu K-5 zvykne vychádzať zo vzorky 10 - 15 vozidiel, ktorú však v danej veci k
dispozícii nemal. Koeficient predajnosti vozidla zahŕňa niekoľko koeficientov, z ktorých K-5 predstavuje
koeficient dopytu trhu. Znalecký posudok podal na základe informácií dostupných v spisovom materiály.
K ostatným koeficientom uviedol že určovanie ich hodnoty je zhora uvedenou vyhláškou exaktne dané.

12. Súd z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25.04.2003, ktorý
vypracovala G.. H. H., územný praktický lekár pre dospelých v Dubnici nad Váhom, zistil výšku bodového
hodnotenia náhrady za bolesť 187 bodov a výšku bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia 575 bodov. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 25.04.2003 súd zistil, že uvedená lekárka
žalobcu v 1. rade potvrdila, že v priebehu liečby bol stav pacienta komplikovaný vznikom poúrazového

zápalu podžalúdkovej žľazy, pre ktorú bol pacient znovu hospitalizovaný. Táto komplikácia si vyžiadala
ďalšiu liečbu, ktorej podstatnou súčasťou bolo diétne stravovanie.13. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 25.04.2003 súd zistil, že žalobca v 1. rade zhora
uvedenej lekárke zaplatil sumu 250,- Sk a 150,- Sk.

14. Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že žalobca v 1. rade v období od 11.02.2002 do
29.05.2002 zaplatil stomatológom sumu 4 050,- Sk. Z potvrdenia G.. G. - stomatologičky z Dubnice nad
Váhom zo dňa 23.03.2004 súd zistil, že žalobca v 1. rade zaplatil za ošetrenie zubov po úraze celkom
sumu 6 600,- Sk.

15. Z vyúčtovania znalečného č. 10/2002 súd zistil, že znalec B.. H., Trenčín vyúčtoval žalobcovi v 2.
rade znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 10/2002 sumu 2 500,- Sk.

16. Z potvrdenia Športového klubu hádzanej, Dubnica (bez dátumu), súd zistil, že žalobca v 1. rade sa
do roku 2001 aktívne venoval hádzanej aje registrovaný v uvedenom klube.

17. Z potvrdenia Altetického klubu Spartak Dubnica súd zistil, že žalobca v 1.rade je registrovaný v tomto
klube.

18. Z výzvy zo dňa 12.02.2003 súd zistil, že žalobcovia v 1. -3. rade prostredníctvom ich právneho
zástupcu vyzvali žalovaného v 1. rade na náhradu škody; tento ich listom zo dňa 16.12.2003 upovedomil

o tom, že ich list zaslal poisťovni, v ktorej mali uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Z listu poisťovne zo dňa 16.01.2004 adresovanej právnemu zástupcovi
žalobcov súd zistil, že poisťovňa trvala na tom, že ňou určená výška škody vo vzťahu k poškodenému
vozidlu žalobcu v 2. rade bola vypočítaná správne a znalec použil nesprávny koeficient K5, čím
nesprávne vypočítal celú náhradu škody. Neuznala náklady na vyhotovenie znaleckého posudku,

nakoľko tento podľa poisťovne nie je na priznanie náhrady škody potrebný.

19. Z kópie príjmového pokladničného dokladu súd zistil, že žalobca v 1. rade dňa 01.12.2001 zaplatil
za odtiahnutie vozidla žalobcu v 2. rade sumu 7 667,- Sk.

20. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03.01.2000 súd zistil, že predmetné vozidlo H.-
W. žalovaný prenajal spoločnosti A. D., a.s.; zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2001.

21. V záverečných rečiach strany konania, resp. ich právni zástupcovia zhrnuli už svoje predchádzajúce
prednesy. Právny zástupca žalovaného v 1. rade namietal dôvodnosť podanej žaloby, poukázal na

nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi úpravou chrupu žalobcu v 1. rade a predmetnou dopravnou
nehodou, rovnako namietal nepreukázanie vzniku vecnej škody. Tak isto namietal priznanie náhrady
cestových nákladov žalobcu v 2. rade na ceste Dubnica - Nitra a späť, keď podľa jeho názoru žalobca
v 2. rade nepreukázal vykonanie ciest a aj v prípade, že by ich vykonal, nepreukázal výšku nákladov
s tým spojených. Rovnako uviedol, že ani žalobkyňa v 3. rade nepreukázala výšku utrpenej škody.

Žalovaný v 2. rade ešte ako vedľajší účastník konania namietala premlčanie nároku na náhradu škody,
rovnako namietala, že v otázke ohodnotenia bolestného znalec nedokázal vysvetliť prečo zvýšil bolestné
a všetky položky na dvojnásobok, keď v 4 položkách išlo o zranenia ľahké. Uviedla, že základné bodové
hodnotenie odškodnenia za bolesť podľa názoru poisťovne v súčte predstavuje 482,5 bodu a nie ako
je v znaleckom posudku uvedené 565 bodov. K uplatnenému nároku na náhradu za SSU uviedla, že

so zákonným bodovým hodnotením súhlasili, namietala však mimoriadne zvýšenie tohto odškodnenia.
Rovnako namietala príčinnú súvislosť medzi nákladmi na opravu chrupu žalobcu v 1. rade a predmetnou
DN, keď o poškodení chrupu žalobcu v 1. rade sa žiadny z lekárskych posudkov nezmieňoval. Rovnako
ani v trestnom konaní zmienka o poškodení chrupu nebola.

22. Uznesením č. k. 4C/90/2008-139 zo dňa 02.04.2008 súd pripustil zmenu návrhu; podľa zmeneného
petitu sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť a/ žalobcovi v 1.
rade sumu 1 840 500,- Sk titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu 158 280,-
Sk titulom odškodnenia za bolesť, sumu 11 950,- Sk titulom náhrady škody vrátane 12%-ného ročného
úroku z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia, b/ žalobcovi v 2. rade zaplatiť titulom náhrady škody

sumu 124 865,- Sk spolu s 12%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia
a c/ žalobkyni v 3. rade sumu 3 300,- Sk titulom náhrady škody spolu s 12%-ným ročným úrokom z
omeškania od 01.01.2004 až do zaplatenia a nahradiť im trovy konania.23. Uznesením č. k. 4C/90/2008-206 zo dňa 14.10.2008 na základe čiastočného späťvzatia žaloby
súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 582 500,- Sk (žalobcovi v 1. rade) titulom odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia a v časti o zaplatenie sumy 35 925,- Sk (žalobcovi v 1. rade) titulom

odškodnenia za bolesť zastavil.

24. Uznesením č.k. 4C/90/2008-405 zo dňa 10.12.2015 súd pripustil, aby do konania vstúpila na strane
žalovaných ako žalovaná v 2. rade Slovenská kancelária poisťovateľov a zároveň pripustil zmenu
žalobného návrh, čím došlo k ustáleniu predmetu konania tak, že žalobcovia sa domáhali, aby im

žalovaní zaplatili vzniknuté nároky nasledovne:
a) Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 8.564,03
Eur titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu 4.061,44 Eur titulom odškodnenia
za bolesť, sumu 165,96 Eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 219,07 Eur titulom náhrady za opravu
chrupu a sumu 11,61 Eur ako náhradu za vypracované lekárske posudky, celkom teda sumu 13.022,11
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 13.022,11 Eur od 01.01.2004 do

zaplatenia,
b) Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 3.362,37 Eur
titulom náhrady vecnej škody, sumu 82,98 Eur titulom náhrady za znalecký posudok, sumu 458,07 Eur
titulom náhrady cestovných nákladov z Dubnice nad Váhom do Nitry a späť, sumu 254,90 Eur titulom
nákladov za odťah auta, celkom teda sumu 4.157,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12%

ročne zo sumy 4.157,90 Eur od 01.01.2004 do zaplatenia,
c) Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 109,53
Eur titulom náhrady vecnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 109,53 Eur
od 01.01.2004 do zaplatenia a žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania.

25. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

26. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).

28. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

29. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za

škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

30. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

32. Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

33. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia (ďalej len „Vyhláška“), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.34. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životnýchaspoločenskýchpotriebalebopreplneniejehospoločenskýchúloh.Odškodneniezasťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

35. Podľa § 7 ods. 1 až 3 Vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatneniasaurčujesumou60,-Skzajedenbod(1).Celkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000,- Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72000,- Sk (2). V prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a
to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

36. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

37. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon

o PZP), poisťovateľ je povinný do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poskytnúť poistné plnenie.

38. Podľa § 15 ods. 1 a 2 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať (1), Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (2).

39. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o PZP, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších
právnych predpisov.

40. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu platí

poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov
uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ak poistený nesúhlasí, aby sa plnilo poškodenému, môže
zložiť poisťovňa plnenie do úschovy na súde. Ak poistený ani po výzve a v lehote určenej poisťovňou
jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa ju poškodenému vyplatí.

41. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s pripojeným spisom Okresného súdu
Nitra 1T 54/2002 súd zistil, že k poškodeniu zdravia žalobcov a k vzniku vecnej škody došlo v súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 11.09.2001, ktorú spôsobil vodič G. E., nar. 01.09.1949, ktorý v čase nehody
viedol motorové vozidlo H. W. D. a týmto vozidlom čelne narazil do vozidla U. D., v ktorom sa viezli
žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade. H. H. bolo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, pričom v čase

nehody bolo prenajaté spoločnosti A. Piešťany na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku z
03.01.2000. Vozidlo U. D. bolo vo vlastníctve žalobcu v 2. rade.

42. Za škodu spôsobenú uvedenou dopravnou nehodou nesie zodpovednosť vodič motorového vozidla,
ktorý dopravnú nehodu spôsobil, a to podľa § 420 ods. 1 OZ a súčasne aj prevádzkovateľ tohto

motorového vozidla podľa § 427 a nasl. OZ.

43. Žalobcovia si uplatnili svoje nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku voči žalovanému v 1. rade, pričom tento druh zodpovednosti za škodu patrí medzi osobitné
prípadyzodpovednostizaškodu,ktorájezaloženánaprincípeobjektívnejzodpovednosti,kedyzaškodu

zodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku bez ohľadu na jeho zavinenie. Prevádzkovateľom
dopravného prostriedku je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na jeho trvalú prevádzku.
Takouto osobou môže byť buď vlastník dopravného prostriedku, alebo iná osoba ktorá nemusí vlastniťdopravný prostriedok, ale je oprávnená na základe iného práva na jeho trvalú prevádzku, ktorá spočíva
v právnej a faktickej možnosti disponovať z dopravným prostriedkom (držiteľ, nájomca).

44. Spornosť otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade bola vyčerpávajúco vyriešená v
uznesení Najvyššieho súd SR zo dňa 22.7.2020, sp.zn. 6 Cdo 154/2018 tak, že za škodu na zdraví
(a iné nároky) spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 a nasl. OZ zodpovedá
zásadne prevádzkovateľ dopravného prostriedku, pričom za prevádzkovateľa sa považuje subjekt, ktorý
má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia

má dlhodobejšie účelové určenie. Podmienka možnosti faktickej a právnej dispozície s dopravným
prostriedkom musí byť splnená kumulatívne. Musí ísť teda o možnosť tak organizovaného užívania a
využívania dopravného prostriedku na účel, na ktorý daný dopravný prostriedok slúži (najmä na jazdu),
ako aj o možnosť právnej dispozície s dopravným prostriedkom v rozsahu, v ktorom bola na subjekt
prevádzkovateľa prenesená alebo v rozsahu, v ktorom obvykle vyplýva z daného spôsobu a účelu
faktickej dispozície. Pri posúdení právnej a faktickej možnosti dispozície s dopravným prostriedkom je

potrebné zohľadniť viacero faktorov. Primárnym je časový faktor faktickej dispozície, keďže prevádzka
dopravného prostriedku sa viaže na splnenie podmienky dlhodobosti. Ďalšími faktormi, ktoré je potrebné
zohľadniť je starostlivosť o dopravný prostriedok zo stránky finančnej a technickej, t.j. kto reálne
zabezpečuje bežnú údržbu, nevyhnutné a iné opravy, technické úpravy, kto uvedené opravy a úpravy
uhrádza, kto hradí bežné prevádzkové náklady, kto je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, atď.

a v neposlednom rade je potrebné skúmať charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a
jeho užívateľa. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 03.01.2000 uzatvorenej podľa § 630
a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalovaným v 1. rade na strane prenajímateľa a spoločnosťou
ROBO Piešťany, a.s. na strane nájomcu vyplýva, že predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú do 31.12.2001 s možnosťou predĺženia jej platnosti. Predmetom tejto zmluvy bolo prenechanie

nájomcovi na dočasné užívanie motorové vozidlo značky a typu H. D.. Nájomca sa zaviazal platiť
prenajímateľovi dohodnuté nájomné splatné ku koncu roka. Podľa článku IV. Nájomnej zmluvy bol
nájomca povinný prenajímateľovi predložiť ku koncu každého kalendárneho mesiaca kópiu knihy jázd
a umožniť prenajímateľovi vykonanie kontroly stavu tachometra za príslušné obdobie. Nájomca bol
povinný zabezpečovať na vlastné náklady potrebné prevádzkové hmoty a bežnú starostlivosť o vozidlo,

pričompredpísanéservisnéúkonyaprehliadky,akoajprípadnéopravyzabezpečovalnavlastnénáklady
prenajímateľ. Prenajímateľ bol povinný vozidlo poistiť pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou a nájomca bol povinný prenajímateľ bezodkladne informovať aj o prípadnej poistnej
udalosti. Najvyšší súd z takýchto právnych vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom dovodil, že
nájomca nebol oprávnený fakticky a právne disponovať s vozidlom v takej miere, aby ho bolo možné

považovať za prevádzkovateľa vozidla a preto je žalovaný v 1. rade pasívne vecne legitimovaný v konaní
o žalobe žalobcov. V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa § 455 CSP je súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu.

45. Žalovaný v 2. rade vstúpil do súdneho konania dňa 30.12.2015 právoplatnosťou uznesenia

4C/90/2008-405, pričom sa bránil tým, že nie je pasívne vecne legitimovaný vzhľadom na to, že
žalobcovia jeho pasívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzujú od ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z. z. (ktorým bol zakotvený priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi), ktorý
nadobudol účinnosť 01.02.2002. Keďže však k dopravnej nehode došlo dňa 11.09.2001, na tento
prípad sa podľa názoru žalovaného v 2. rade nevzťahuje zákon o PZP, ale Vyhláška MF SR č.

423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsahu a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle § 7 ods. 1 tejto vyhlášky náhradu platí
poisťovňa poškodenému, poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni s výnimkou prípadov
uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. V tomto prípade tak priamy nárok na náhradu škody voči
žalovanému v 2. rade nie je daný. Žalovaný v 2. rade vzniesol tiež námietku premlčaniu voči všetkým

nárok, ktoré boli voči nemu vznesené. Súd k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade
uvádza, že táto nie je daná a to s poukazom na ust. § 28 ods. 2 zákona o PZP podľa ktorého platí,
že právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Námietku
žalovaného v 2. rade týkajúcu sa neprípustnosti použitia novšej právnej úpravy na právny vzťah,

ktorý vznikol podľa predchádzajúcej právnej úpravy považuje súd za dôvodnú, keďže zákon o PZP vo
svojich intertemporálnych ustanovenia nepripúšťa použitie ustanovení o priamom nároku poškodeného
na poistné udalosti vzniknuté pred jeho účinnosťou. Okolnosti, ktoré by umožňovali použitie výnimiek
uvedených v § 7 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. na priamy nárok žalobcov voči poisťovni: § 3 ods. 4smrť alebo zánik poisteného, § 8 nezistenie osoby zodpovednej za škodu na zdraví, § 9 ods. 2 poisťovňa
písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, neboli v konaní zo strany žalobcov
preukázané. Súd preto žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie.

46. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Odškodnenie za bolesť a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve
relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, ktoré sú upravené vo Vyhláške (bod 33.), ktorú je

treba na daný prípad aplikovať vzhľadom k prechodnému ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré uvádza, že na
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré
bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej
choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Oba druhy odškodnenia
sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné

pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení
vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých
sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia.
Priznanienárokunaodškodnenienanáhraduzabolesťniejepodmienenépriznanímnárokunasťaženie

spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať
osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
neznamená zároveň aj existenciu dôvodov zvýšenia odškodnenia za bolesť a naopak (rozsudok NS SR
sp. zn. 5Cdo/117/2000 zo dňa 26.02.2000). Pokiaľ ide o bolestné, tak vždy ide o skúmanie skutočnosti,
ktoré závisia od odborného posúdenia a nie od zistenia súdu. Zvýšenie odškodnenia za bolesť je možné

iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

47. Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby v časti uplatneného mimoriadneho odškodnenia za bolesť podľa § 7
ods. 3 Vyhlášky, súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ustanovený znalec G.. D. zvýšil
bodové ohodnotenie bolestného žalobcu v 1. rade na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia,

a to za všetky bodované položky z dôvodu, že utrpené poškodenie zdravia tak, ako nastalo u žalobcu
v 1. rade vo svojom celku a vzájomných súvislostiach vyvoláva taký stav u poškodeného, ktorý zvyšuje
jeho útrapy, teda prežitú bolesť bez ohľadu na to, že niektoré z poškodení zdravia žalobcu v 1. rade
samé o sebe by takýto následok nevyvolali. Základné bodové ohodnotenie podľa posudku tohto znalca
predstavovalo 282,50 bodu, pričom znalec priznal za poranenie sleziny plný počet 80 bodov a za ostatné

poranenia počítal iba 3/4 ich maximálneho bodového ohodnotenia a súčet týchto bodov potom zvýšil na
dvojnásobok. Znalec tak postupoval v súlade s bodom I. ods. 8 prílohy Vyhlášky.

48. Súd sa stotožnil so záverom znalca, že žalobcom v 1. rade utrpené zranenia vo svojej vzájomnej
súvislosti mu spôsobili zvýšenú bolestivosť aj liečby, preto priznal žalobcovi v 1. rade nárok na zvýšenie

odškodnenia za bolesť, a to vo výške 5-násobku základného bodového ohodnotenia, pričom pri výpočte
výšky odškodnenia súd postupoval tak, že odškodnenie je výsledkom násobku základného bodového
ohodnotenia podľa znaleckého posudku a peňažnej náhrady za jeden bod (rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo/61/2007 zo dňa 28.02.2008), tzn. že pri základnom počte bodov 282,5 a sume 60,- Sk za jeden
bod, predstavuje sumu 5-násobku základného bodového ohodnotenia sumu 2 813,18 Eur (84 750,- Sk).

Nakoľko však aj podľa tvrdenia v podanej žalobe poisťovňa už dňa 11.07.2003 vyplatila žalobcovi v 1.
rade titulom bolestného sumu 372,44 Eur (11 220,- Sk), uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi v
1. rade iba rozdiel medzi priznanou a už vyplatenou sumou náhrady za bolesť, t. j. sumu 2 440,74 Eur
a vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu za bolesť súd žalobu zamietol.

49. Súd dospel k presvedčeniu, že prípad žalobcu v 1. rade je potrebné kvalifikovať ako prípad hodný
osobitného zreteľa, a to vzhľadom na rozsah utrpených zranení pri dopravnej nehode, charakter a
intenzitu bolestí, ktoré musel žalobca v 1. rade znášať pri vzniku ako aj pri následnej liečbe týchto
poranení, a preto odškodnenie za bolesť súd zvýšil na 5-násobok základného bodového ohodnotenia.
Skutočnosti preukazujúce odôvodnenosť zvýšenia odškodnenia za bolesť vyplývajú zo znaleckého

posudku č. 148/06, ktorý vyhotovil dňa 10.07.2006 znalec z odboru zdravotníctva MUDr. G. D.. Súd
predovšetkým prihliadol na to, že žalobca v 1. rade utrpel mnohopočetné vážne poranenia ohrozujúce
jeho život, pričom vážnosť poškodenia zdravia žalobcu v 1. rade vyplýva aj z toho, že jednotlivé
poškodenia boli ohodnotené maximálnym počtom bodov.50. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodní vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na

uspokojovanie jeho životných alebo spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských
úloh. Tým treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a
rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo
znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Z § 4 ods. 1, § 6 ods. 2 a § 7 ods. 3 Vyhlášky vyplýva, že odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej výmere predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb. Teda už priznanie základného odškodnenia predpokladá, že doterajšie
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku poškodenia objektívne
obmedzené. Postup podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky potom prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, a to najmä v prípadoch, kedy zapojenie poškodeného do

spoločenského (napr. kultúrneho, športového, pracovného politického) života je v dôsledku poškodenia
zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred
vznikom škody.

51. Na základe vykonaného dokazovania, najmä podľa podaného znaleckého posudku G.. G. D. súd

zistil, že nárok žalobcu v 1. rade na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nie
je dôvodný. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu
bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému
počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré
poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a

ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené, pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 Vyhlášky. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v 1. rade nie je v bežnom živote v podstate
žiadnym spôsobom obmedzený, na rozdiel od jeho tvrdenia v podanej žalobe sa môže venovať fyzickým
aktivitám, vrátane športu (aj kontaktného). Za obmedzenie žalobcu v 1. rade nie je možné považovať

skutočnosť, že žalobca v 1. rade sa má zdravo stravovať, vyhýbať sa mastným pečeným a vysmážaným
jedlám, pikantným a korenistým jedlám, vyvarovať sa tvrdému alkoholu, nikotínu a kofeínu, ktoré dráždia
pankreas a vyvolávajú zdravotné ťažkosti. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že znalec v uvedenom
znaleckom posudku nedospel k záveru, že by bolo potrebné uplatniť základné zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia o dvojnásobok (na rozdiel od odškodnenia za bolesť) podľa § 6

ods. 2 Vyhlášky, preto sa javí o to menej dôvodné ďalšie mimoriadne zvýšenie tohto odškodnenia.

52. Čo sa týka uplatneného nároku na priznanie úrokov z omeškania k náhrade za bolesť, súd v tomto
smere návrhu žalobcu v 1. rade nevyhovel, pretože až právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní
mimoriadnehozvýšeniaodškodneniazabolesťvzniklažalovanýmpovinnosťtotoodškodneniežalobcovi

v 1. rade zaplatiť, teda do právoplatnosti tohto rozsudku sa nemohol žalovaný dostať do omeškania s
plnením peňažného dlhu v zmysle ust. § 517 OZ. K obdobnému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd
SR v uznesení z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 16/2010, ktorý uviedol, ak sa omeškanie týka peňažného
dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka
(škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak

bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťažení spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160
O.s.p.), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti.

53. Súd nepriznal žalobcovi v 1. rade náhradu nákladov spojených so stomatologickým ošetrením v

sume 219,07 Eur (6 600,- Sk), nakoľko žalobca v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi dopravnou nehodou a poškodením zubov, ktoré by si vyžadovalo stomatologické
ošetrenie.

54. Ďalej súd nepriznal žalobcovi v 1. rade ani nárok na náhradu nákladov za lekárske "posudky" v sume

spolu 11,61 Eur (350,- Sk), ktoré si dal žalobca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vypracovať za účelom súdneho konania. Tu je potrebné uviesť, že podľa článku III. bod 15 Vyhlášky,
ak ustanovený počet bodov prevyšuje 300 alebo ak ide o vnútorné zranenie (napríklad krvácanie do
mozgu alebo miechy, poranenie pľúc, obličiek, sleziny a pod.) možno posudok vydať iba vtedy, ak hopotvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia, prípadne jeho zástupca. Takto musí byť potvrdený
aj posudok, v ktorom sa uvádza možnosť nápravy alebo zmiernenia následkov. Vzhľadom na to, že
takéto posudky nie sú potvrdené zodpovednou osobou, nemožno ich považovať za účelne vynaložené

náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ.

55. Súd tiež nepriznal žalobcom nároky uplatňované titulom vecnej škody (žalobcovi v 1. rade 165,96
Eur za poškodené a zničené šatstvo, dve cestovné tašky a prenosnú chladničku, žalobcovi v 2. rade
3.362,37 Eur za poškodené motorové vozidlo, 254,90 Eur za odťah vozidla a žalobkyni v 3. rade 109,53

Eur za zničené oblečenie, cestovnú tašku a slnečník), pretože tieto považoval za premlčané na základe
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného v 1. rade podľa ust. § 106 ods. 1 OZ. Právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Žalobcovia sa dozvedeli o tom, kto za škodu zodpovedá v momente keď preukázateľne
získali informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohli urobiť dostatočnú úsudok
o tom, ktorá určitá osoba za škodu zodpovedá. Vo vzťahu k náhrade škody za poškodené motorové

vozidlo sa žalobca v 2. rade dozvedel o škode a jej výške najneskôr 20.3.2002, kedy bol znalcom B.. H.
vypracovaný znalecký posudok, ktorý v konaní predložili samotný žalobcovia. O osobe, ktorá zodpovedá
za škodu (žalovaný v 1. rade) sa žalobca v 2. rade dozvedel najneskôr z obžaloby Okresnej prokuratúry
Nitra zo dňa 30.04.2002, kde je táto skutočnosť uvedená. To znamená, že premlčacia doba uplynula
ešte pred podaním žaloby 30.04.2004 (žaloba bola podaná 06.07.2004). Rovnaký záver platí aj pre

ostatné nároky na náhradu vecnej škody s tým rozdielom, že žalobcovia museli vedieť o výške škody
už v čase dopravnej nehody, keďže cena týchto vecí musela byť žalobcom známa pri ich obstaraní z
titulu vlastníckeho práva.

56. Súd nepriznal žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu cestovných nákladov vzniknutých použitím

osobného motorového vozidla na trase Dubnica - Nitra a späť pri návštevách žalobcu v 1. rade v sume
458,07 Eur (13 800,- Sk). Tieto náklady súd posúdil podľa § 449 OZ ako náklady spojené s liečením,
žalobca v 2. rade však nepreukázal dôvodnosť týchto nákladov, keďže žalobca v 2. rade sa domáhal
náhrady 6,- Sk/km jazdy, čo však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd nemá pochybnosť o tom, že
žalobca v 2. rade ako otec žalobcu v 1. rade svojho syna v nemocnici navštevoval a v tejto súvislosti

mu náklady vznikli. Žalobca v 2. rade však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako súd
nepriznal žalobcovi v 2. rade sumu 82,98 Eur titulom náhrady za znalecký posudok vyhotovený znalcom
B.. H., keďže ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky týkajúcej sa náhrady za poškodené
motorové vozidlo a táto pohľadávka nebola súdom priznaná z dôvodu jej premlčania, čo vedie k záveru,
že takéto náklady nie je možné považovať za účelne vynaložené.

57. Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku nie je úplne neobmedzená. Prevádzkovateľ sa môže zbaviť svojej
zodpovednosti, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedených v zákone. Súd preto posudzoval aj
aplikáciu ust. § 428 OZ, podľa ktorého platí, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť,

ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len
ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
V danom prípade mal súd za to, že škoda vznikla dopravnou nehodou, teda okolnosťou, ktorá má pôvod
v prevádzke, pričom žalovaný v 1. rade v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že škode nemohol zabrániť.

58. Rovnako sa súd zaoberal aj existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 450 OZ, na
základe ktorých by mohol náhradu škody primerane znížiť. Súd najmä prihliadol na to, ako ku škode
došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a na pomery fyzickej
osoby, ktorá bola poškodená. V tejto súvislosti súd nenašiel v celom spore dôvody, ktoré by bolo
možno považovať za tak intenzívne, že by viedli k zníženiu priznanej náhrady škody. Naopak intenzita

poškodenia zdravia žalobcu v 1. rade dostatočne odôvodňuje záver pre priznanie mimoriadneho
odškodnenia vytrpenej bolesti.

59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.61. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
a § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca v 1. rade bol v konaní v čiastočne úspešní Úspech vo veci
zistil súd porovnaním žalobného návrhu s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v 1. rade
bol úspešný v rozsahu 2.440,74 (83,75%) Eur a zároveň neúspešný v časti zamietnutého žalobného
návrhu v rozsahu 396,64 Eur (16,25%). Do neúspechu žalobcu v 1. rade súd nezahrnul nepriznanie
sťaženia spoločenského uplatnenia a skutočnosť, že náhrada za bolesť bolo priznaná iba v časti, keďže

rozhodnutie v tomto ohľade záviselo iba od úvahy súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017, sp.zn. 10Co/191/2017, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§
255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou

za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že
do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná
otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“
odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bolo spôsobená, jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci

preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného
nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od
úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba s prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť
vo výroku rozsudku.

64. Vo vzťahu k nárokom žalobcov v 2. a 3. rade bol žalovaný v 1. rade úspešný v plnom rozsahu
a rovnako aj žalovaný 2. rade bol úspešný v plnom rozsahu, preto im súd priznal celú náhradu trov
konania.Zuvedenýchdôvodovsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokurozhodnutiastým,žeovýške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).